Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/271/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201717
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201717.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej:
SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, so sídlom: Laurinská 3, 811 01
Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669
464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava), za účasti
ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom: Dúbravská

cesta 14, 841 04 Bratislava, právne zastúpeného: soukeník – štrpka s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom:
Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 25996/2019/SV/78876 zo dňa 25.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, č.
25996/2019/SV/78876 zo dňa 25.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 09.01.2019 bol Okresnému úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len
„prvostupňový orgán“) doručený návrh ďalšieho účastníka konania na obmedzenie vlastníckeho práva
a návrh na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe zo dňa 20.12.2018 v súvislosti so stavbou „Diaľnica

D4 Bratislava, Ivanka Sever – Rača, kat. územie E.“, vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobkyne v katastrálnom území E., presne špecifikovaných v predmetnom návrhu. Na základe toho
bolo začaté konanie o vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe, ktoré bolo oznámené účastníkom
konania Oznámením o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho
pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2019/21032/GRJ-8 dňa 29.04.2019 v súlade so zákonom č. 282/2015
Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“).

2. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BA-OVBP2-2019/21032/GRJ zo dňa 20.06.2019 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 8 ods. 3, ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových
mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnenízákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007 Z. z.“) priznaná predbežná držba ďalšiemu
účastníkovi konania, a to:

- k dielu č. 385 s výmerou 3 955 m2 v zmysle Geometrického plánu č. 7-7/2015 vyhotoveného
spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s. zo dňa 18.09.2015, ktorý bol geometrickým plánom oddelený
od pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 9
848 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území: E., okres: F. G., obec:
Bratislava – mestská časť Vajnory, ktorého výlučným vlastníkom je žalobkyňa s tým, že vyvlastniteľ

je oprávnený na vyvlastňovanom pozemku uskutočniť práce na stavebnom objekte č. 601 v súlade
so stavebným povolením č. 05444/2017/SCDPK/41076, 23895/2016/C240-SCDPK zo dňa 05.06.2017
vydaným Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, a to v rozsahu: vstup na pozemok,
vstup jednotlivo pri prechádzaní ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka
materiálu, hromadenie materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia, stavebné
oplotenie;

- k dielu č. 5 s výmerou 103 m2 v zmysle Geometrického plánu č. 7777-00-101/2018 vyhotoveného
spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s. zo dňa 04.05.2018, ktorý bol geometrickým plánom oddelený od
pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 9 848 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území: E., okres: F. G., obec: F. – H. I. Vajnory,
ktorého výlučným vlastníkom je žalobkyňa s tým, že vyvlastniteľ je oprávnený na vyvlastňovanom

pozemku uskutočniť práce na stavebnom objekte č. 601 v súlade so stavebným povolením č.
05444/2017/SCDPK/41076, 23895/2016/C240-SCDPK zo dňa 05.06.2017 vydaným Ministerstvom
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, a to v rozsahu: vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri
prechádzaní ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, hromadenie
materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia, stavebné oplotenie;

s tým, že predbežnú držbu vyvlastňovaných nehnuteľností nadobudne ďalší účastník konania ako
vyvlastniteľ dňom doručenia rozhodnutia žalobkyni ako vyvlastňovanej.

3. Na základe odvolania žalobkyne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj
„pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. 25996/2019/SV/78876 zo dňa 25.09.2019 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietlo jej odvolanie a potvrdilo rozhodnutie
prvostupňového orgánu.

II.

Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou dňa 18.12.2019 na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a
zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) na základe uplatnenia žalobných
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci,
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu, čím malo dôjsť
k ukráteniu na jej právach a právom chránených záujmoch.

5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobkyňa poukázala na znenie § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.
z. a na skutočnosť, že v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala aj to, že
uskutočnené práce nie sú dočasného charakteru. Z písomnej ponuky ďalšieho účastníka konania
jednoznačne vyplynulo, že stožiar, ktorý bol na pozemku vybudovaný, nie je dočasnou záležitosťou,

keďže v predmetnej ponuke bolo uvedené, že po skončení nájmu na pozemku zostane umiestnený
stožiar pre VNN vedenie, aj elektrické vzdušné vedenia VNN, ktoré budú odovzdané do vlastníctva
spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Zároveň budú v okolí stožiaru vybudované ochranné
pásma, ktoré budú pokrývať celú výmeru pozemku. Z uvedeného podľa žalobkyne nepochybne vyplýva,
že svoj pozemok nebude môcť riadne užívať, čím jej vznikne nielen škoda, ale dôjde aj k úplnému

obmedzeniu jej vlastníckeho práva. Dôvodom prekládky stožiaru, ktorý sa v čase podania žaloby už
nachádzal na pozemku vo vlastníctve žalobkyne, je vybudovanie stavby na vedľajších pozemkoch.
Je teda zrejmé, že opätovná prekládka inžinierskych sietí z jej pozemku nebude možná, keďže na
pôvodnom mieste bude vybudovaná stavba, t. j. navrátenie pozemku do pôvodného stavu tak, ako topredpokladá pôvodný žalovaný, je aj bude objektívne nemožné. Zo strany ďalšieho účastníka konania
nedošlo v priebehu celého konania k predloženiu akéhokoľvek dôkazu o tom, že pozemok bude možné
vrátiť do pôvodného stavu, ale práve naopak, sám ďalší účastník konania uviedol, že po vybudovaní

bude stožiar odovzdaný tretiemu subjektu, pričom ani raz netvrdil, či a kedy bude pozemok navrátený
do pôvodného stavu.

6. S poukazom na § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku žalobkyňa konštatovala, že správne
konanie je na rozdiel od civilného procesu ovládané vyšetrovacou zásadou a zásadou materiálnej

pravdy. Prvostupňový orgán nezisťoval skutočný stav veci, aj napriek tomu, že na to v konaní viackrát
upozorňovala, a z takéhoto stavu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal, pričom pôvodný
žalovaný tento nedostatok neodstránil. Napadnuté rozhodnutie sa opiera len o tvrdenia ďalšieho
účastníka konania, ktoré do dňa podania žaloby neboli nijako preukázané. Pôvodný žalovaný sa nijakým
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a dôkazmi, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukazovala,
ktoré boli konkretizované v predchádzajúcich častiach tejto žaloby, ale obmedzil sa len na strohé

konštatovanie, že všetky navrhované činnosti sú len dočasného charakteru. Nedostatky v skutkových
zisteniach sa pritom môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, prípadne v ich nesprávnom hodnotení, ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkovýchzistení.Nedostatočnézistenieskutkovéhostavusatiežprejavujeakonásledoknesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže príslušný orgán nevykonal potrebné dokazovanie. Vzhľadom na

uvedené žalobkyňa mala za to, že zo strany pôvodného žalovaného došlo k nesprávnemu, resp.
žiadnemu hodnoteniu žalobkyňou navrhovaných dôkazov, čo jednoznačne vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Následkom toho bude pozemok žalobkyne
znehodnotený, žalobkyňa ho nebude môcť riadne užívať, čím jej vznikne nielen škoda, ale dôjde aj
k úplnému obmedzeniu jej vlastníckeho práva.

7. Žalobkyňa ďalej citovala časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom pôvodný žalovaný
poukazoval najmä na existenciu jednoduchej stavby, postavenej na malej betónovej základni, a na
skutočnosť, že jej odstránenie je technicky možné v priebehu niekoľkých dní, pričom na druhej strane
pomenoval druh povolených prác na pozemku, pri ktorých konštatoval, že ide o práce, pri ktorých

je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Namietala, že v tejto časti je napadnuté rozhodnutie
protirečivé, keďže pôvodný žalovaný na jednej strane uvádza, že ďalším účastníkom konania sú na
pozemku uskutočňované práce, výsledkom ktorých je vybudovanie stavby, a následne na to konštatuje
rozsah povolených prác, medzi ktoré vybudovanie akejkoľvek stavby jednoznačne nepatrí. Z uvedeného
dôvodu je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie je protirečivé, a teda z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti

nepreskúmateľné.

8. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia, ktoré podľa nej trpia
namietanými vadami, a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní
náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

III.
Vyjadrenie pôvodného žalovaného

9. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným

krajskému súdu dňa 18.02.2020. Zhrnul priebeh administratívneho konania i žalobné námietky a citujúc
ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. poukázal na skutočnosť, že v žalobe neboli uvedené žiadne nové
zásadné skutočnosti a okolnosti, ako tie, ktoré už boli predmetom odvolacieho konania a s ktorými sa
pôvodný žalovaný v odvolacom konaní podrobne zaoberal. K jednotlivým námietkam žalobkyne dodal,
že zo spisového materiálu prvostupňového orgánu vyplynulo, že všetky navrhované činnosti sú len

dočasného charakteru. Nakoľko sa v danom prípade jedná o jednoduchú stavbu, ktorá je postavená
na malej betónovej základni, jej odstránenie je technicky možné v priebehu niekoľkých dní. Pri každej
z navrhovaných prác je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené konštatoval,
že jeho postup, ako aj postup prvostupňového orgánu vo veci predmetného vyvlastnenia bol v súlade
so zákonom a je podrobne odôvodnený v preskúmavaných rozhodnutiach.

10. Na základe uvedeného pôvodný žalovaný uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala žiadne skutočnosti,
ktoré by potvrdzovali jej žalobné tvrdenia, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190
SSP.IV.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného

11. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu
dňa 23.03.2020 (replika). Jeho tvrdenia označila za absolútne zavádzajúce, pretože skutkový stav
nebol zistený dostatočne a pôvodný žalovaný sa v žiadnom prípade podrobne nezaoberal námietkami
a skutočnosťami, na ktoré žalobkyňa v odvolacom konaní poukazovala. Zdôraznila, že vyvlastniteľ

je vždy povinný preukázať dočasný charakter vykonávaných prác, k čomu však v danej veci zo
strany ďalšieho účastníka konania v priebehu celého konania nedošlo. Ďalší účastník konania svojimi
tvrdeniami len podporil žalobkyňou uplatňované námietky, že vybudovanú stavbu nebude možné
odstrániť, keď uviedol, že na pozemku zostane umiestnený stožiar aj vedenia, ktoré budú odovzdané
tretiemu subjektu. Pôvodný žalovaný sa uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal. V závere žalobkyňa
opakovane poukázala na protirečivosť napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby súd rozhodol tak, ako

navrhovala v žalobe.

12. V zmysle § 1 ods. 1, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s §

6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli
kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto v súlade s § 180 ods.
3 SSP ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom
konaní vystupoval ako žalovaný.

13. Replika bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 21.08.2024, duplika z jeho strany však nebola
podaná.

V.

Vyjadrenia ďalšieho účastníka konania a ďalšie vyjadrenie žalobkyne

14. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/271/2019 zo dňa 17.12.2024, právoplatným
20.12.2024, súd pribral do konania ďalšieho účastníka konania.
15. Ďalší účastník konania sa vyjadril k veci podaním doručeným súdu dňa 27.02.2025. Po zhrnutí

priebehu administratívneho konania a námietok žalobkyne uviedol, že žalobné tvrdenia sú účelové,
vágne, nesprávne a preukazujúce nepochopenie účelu predbežnej držby a v rámci nej aj vykonávaných
prác, i nepochopenie tohto inštitútu v súvislosti s inštitútom núteného obmedzenia vlastníckeho práva.
Žalobkyňa len recyklovala svoje námietky, ktorými sa pôvodný žalovaný už zaoberal. Ďalší účastník
konania poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 669/2007 Z. z., podľa ktorej je účelom inštitútu

predbežnej držby podpora väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic v situácii, kedy je
vyvlastňovacie konanie časovo náročné a je blokované zo strany vlastníkov nehnuteľností. Povolený
pritom môže byť len taký rozsah prác, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú
nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Úkony súvisiace s výstavbou diaľnice je potrebné považovať za
úkony realizované vo verejnom záujme.

16. Ďalej zdôraznil, že všetky práce a úkony sú navrátiteľné do pôvodného stavu vrátane umiestnenej
stavby – stožiaru, ktorý je spojený so zemou pevným základom, bude vzdušným vedením prepojený
s ostatnými stožiarmi sústavy VVN a v jeho okolí bude zriadené ochranné pásmo v zmysle príslušných
právnych predpisov. Žalobkyňou namietané zriadenie ochranného pásma, pokrývajúce celú výmeru

vyvlastňovaného pozemku, v dôsledku ktorého žalobkyňa nebude môcť pozemok riadne užívať, je len
prirodzeným následkom zriadenia preložky inžinierskej siete na pozemku. Preložka inžinierskej siete je
len dočasnou stavbou a všetky s ňou súvisiace objekty sú kedykoľvek odstrániteľné a preložiteľné na iný
pozemok. Podľa ďalšieho účastníka konania je podstatné, že žalobkyňa je povinná strpieť obmedzenie
svojho vlastníckeho práva, ku ktorému došlo v dôsledku predbežnej držby, pričom ho nemusela strpieť

bezodplatne.

17. Ďalší účastník konania neidentifikoval z obsahu napadnutého rozhodnutia žiadnu nezrozumiteľnosť
ani protirečivosť tvrdení. Podľa neho z napadnutého rozhodnutia jasné vyplýva, že predbežnou držbouboli na pozemku povolené práce smerujúce k umiestneniu inžinierskych sietí, a že po ich dokončení
bude na pozemku vybudovaná jednoduchá stavba na malej betónovej základni, pričom tieto dve tvrdenia
si navzájom nijako neodporujú. Umiestnenie inžinierskej siete logicky znamená realizáciu preložky

elektrického vedenia, ktorú je možné vykonať jedine tak, že sa na pozemok umiestni jednoduchá stavba
stožiaru, ktorá bude slúžiť ako oporný bod vzdušného vedenia prechádzajúceho cez tento stožiar. Na
vyhovenie žalobe nestačí len jednostranný pocit žalobkyne a takáto žaloba je nedostatočná.

18. Ďalší účastník konania zhrnul, že preskúmavané rozhodnutia zodpovedajú v plnom rozsahu právnej

úprave a on sám na pozemku vykonával len také práce, ktoré boli predbežnou držbou povolené a ktoré
sú odstrániteľné a navrátiteľné do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu
v plnom rozsahu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadrila žalobkyňa ďalším podaním doručeným súdu
dňa 28.03.2025. Reagovala tým, že vyjadrila nesúhlas s jeho tvrdeniami, čiastočne zopakovala svoju

predchádzajúcu argumentáciu a zotrvala na nej. Zdôraznila, že nesúhlasí s tvrdením, že z napadnutého
rozhodnutia predmetné skutočnosti jasne vyplývajú. Konštatovanie pôvodného žalovaného ohľadom
umiestnenia inžinierskej siete v žiadnom prípade logicky neznamená realizáciu preložky elektrického
vedenia, ktorú je možné vykonať jedine umiestnením stožiaru tak, ako to tvrdí ďalší účastník konania.
Uložením inžinierskej siete je totiž možné rozumieť uloženie akejkoľvek vodovodnej, kanalizačnej,

plynovej alebo elektrickej prípojky, v prípade ktorých by okrem iného ochranné pásmo v žiadnom prípade
nepokrylo celú výmeru pozemku žalobkyne. Žalobkyňa napokon žiadala, aby súd rozhodol tak, ako bolo
navrhované v žalobe.

20. K ďalšiemu vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril ďalší účastník konania podaním doručeným súdu dňa

09.04.2025. S tvrdeniami žalobkyne sa nestotožnil, označil ich za subjektívne a zdôraznil účelovosť
výkladu zákona z jej strany. Ďalej vyjadril názor, že dočasnosť stavby sa neposudzuje podľa trvanlivosti
materiálu, ale podľa toho, či je možné stavbu z pozemku odstrániť, pričom v tomto prípade ide o ornú
pôdu, ktorá sa predpokladá na využívanie na poľnohospodárske účely. Zhrnul, že inštitútom predbežnej
držby sa nezasiahlo do vlastníckeho práva žalobkyne nad rámec princípu proporcionality, vyzdvihol

verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia a postup orgánov vrátane preskúmavaných rozhodnutí
považoval za zákonný.

21. Vyjadrenia boli doručené ostatným účastníkom konania na vedomie.

VI.
Relevantná právna úprava

22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

26. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného
predpisuovyvlastnení,môževyvlastňovacíorgánnanávrhvyvlastniteľavydaťrozhodnutieopredbežnejdržbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej
stavby (ďalej len „predbežná držba“). Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný
záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.

28. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z. návrh na začatie vyvlastňovacieho konania môže
obsahovať aj údaj o tom, či vyvlastniteľ navrhuje predbežnú držbu; v takom prípade sa v návrhu
vymedzia práce, ktoré je potrebné na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe (ďalej
len „vyvlastňovaná nehnuteľnosť“) vykonať. Vyvlastniteľ môže navrhnúť predbežnú držbu aj po začatí

vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie bezodkladne po podaní
návrhu.

29. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z. vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o predbežnej držbe
do 15 dní po ústnom pojednávaní.

30. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán
vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu
diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr

ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému.

31. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 669/2007 Z. z. nadobudnutím predbežnej držby má vyvlastniteľ právo
držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti a jej užívania za účelom vykonania prác uvedených v rozhodnutí
o predbežnej držbe; na predbežnú držbu sa ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka nepoužije.

Vyvlastniteľ môže navrhnúť zmenu rozsahu prác vymedzeného v rozhodnutí o predbežnej držbe. Na
rozhodnutie o zmene rozsahu prác podľa predchádzajúcej vety sa primerane použijú ustanovenia o
rozhodovaní o predbežnej držbe s výnimkou ustanovení odseku 8. Počas trvania predbežnej držby sa
práva z nájomných zmlúv a vecných bremien k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti neuplatňujú,
okrem zákonného vecného bremena.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace so
stavbou diaľnice sa vzťahujú stavebné predpisy (zákon č. 282/2015 Z. z. – poznámka správneho súdu)
a osobitný predpis (zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov – poznámka správneho súdu).

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z. v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú § 28, § 29
ods. 2, § 59 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní a § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62
ods. 4, § 66 ods. 2 písm. a) a f) stavebného zákona.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

37. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

38. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začalSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych

súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/271/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.

BA-6S/271/2019.

39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

40. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok
vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.04.2025, teda bola
dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle §
137 ods. 3 SSP je deň 12.06.2025.

41. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo

obmedzené vlastnícke právo žalobkyne k pozemkom identifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí
tým, že bola priznaná ich predbežná držba ďalšiemu účastníkovi konania spolu s oprávnením
uskutočnenia nasledovných prác na pozemkoch: vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní
ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, hromadenie materiálu,
umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia, stavebné oplotenie. Pôvodný žalovaný

prvostupňového rozhodnutie potvrdil, teda stotožnil sa s ním v celom rozsahu.

42. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie
vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje
zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť

sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje
princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov daného konania. Za nepreskúmateľné sa
považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie,
ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody,
ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom

vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej
rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je
potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a
úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie
zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke

náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného
správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené
zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim

vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo
vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom
presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať
svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup
a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec

preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende
vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo
v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať
rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).43. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôvodného
žalovaného nie je možné považovať za postačujúce, a to nielen s ohľadom na zachovanie procesných

práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj právo dozvedieť sa
dôvody napadnutého rozhodnutia a mať možnosť sa proti nemu procesne brániť, resp. argumentovať
vo svoj prospech, ktoré právo jej takýmto odôvodnením bolo odňaté, ale najmä s ohľadom na právne
následky napadnutého rozhodnutia, ktorými došlo k obmedzeniu jej vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom, ktoré má ako vlastník právo držať a užívať, nakladať s nimi a požívať ich plody a úžitky

(ius possidendi, ius disponendi, ius utendi et fruendi). Napadnutým rozhodnutím pôvodný žalovaný
žalobkyni negatívnym spôsobom zasiahol do sféry vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných
ľudských práv chránených nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými dohovormi.
Takýto zásadný zásah do práva fyzickej osoby, ktorým rozhodnutie o predbežnej držbe nepochybne je,
preto odôvodňuje zvýšené požiadavky na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a dostatočnú argumentačnú
vybavenosť vydaného rozhodnutia, ktoré musí dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne

otázky v danej veci.

44. Prvostupňový orgán založil prvostupňové rozhodnutie na tom, že ďalší účastník konania ako
vyvlastniteľ zabezpečuje výstavbu a majetkovoprávne vyporiadanie pre stavbu vo verejnom záujme
„Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka Sever – Rača, k. ú. E.“ a zároveň na prvostupňovom orgáne prebieha

vyvlastňovaciekonanie,predmetomktoréhojeobmedzenievlastníckychprávžalobkyne.Skutočnosť,že
verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv žalobkyne,
preukázal vyvlastniteľ podľa prvostupňového orgánu tým, že predmetná stavba je verejnoprospešnou
stavbou, čo vyplýva z územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané prvostupňovým orgánom pod č.
OU-BA-OVBP2-2014/58426/ZAV zo dňa 23.10.2014, právoplatné 24.11.2014, ako aj zo stavebného

povolenia. Zároveň je prevaha verejného záujmu zrejmá už zo samotnej povahy predmetnej stavby,
nakoľko ide o verejnoprospešnú stavbu, ktorej plánovaná výstavba bola implementovaná do územného
plánu VÚC Bratislava, resp. Projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou
Slovenskej republiky. Predmetná stavba je súčasťou diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorý má prínos
pre jej obyvateľstvo a obyvateľstvo celého regiónu. Verejný záujem je podľa prvostupňového orgánu

preukázaný aj tým, že účelom rozšírenia diaľnice je aj zvýšenie jej výkonnosti, zlepšenie komfortu jazdy
a bezpečnosti premávky, zvýšenie výkonnosti križovatiek, odstránenie prejazdu vozidiel údržby cez
stredný deliaci pás a modernizácia technického stavu diaľnice. Rozsah prác povolených rozhodnutím
o predbežnej držbe je podľa prvostupňového orgánu v súlade so stavebným povolením vydaným
špeciálnym stavebným úradom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 05444/2017/

SCDPK/41076, 23895/2016/C240-SCDPK zo dňa 05.06.2017, právoplatné 06.09.2017, ktorým bol
povolený objekt diaľnice č. 601 Preložka vzdušného vedenia. Pokiaľ ide o preukázanie podmienok podľa
§8ods.4zákonač.669/2007Z.z.,prvostupňovýorgánpoukázalnato,ževšetkynavrhovanéčinnostisú
len dočasného charakteru, na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach sa povoľujú práce v rozsahu vstup na
pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná

skládka materiálu, hromadenie materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie, rekultivácia,
stavebné oplotenie. Pri každej z týchto činností sa podľa prvostupňového orgánu jedná o práce, po
vykonaníktorýchjemožnépozemokvrátiťdopôvodnéhostavu.Vovzťahukumiestňovaniuinžinierskych
sietí dodal, že už zo samotnej povahy stavebného objektu č. 601 Preložka vzdušného vedenia vyplýva,
že ide o prekládku už existujúcej inžinierskej siete, ktorá je umiestnená v inej trase, pričom v rámci

realizáciestavbysavykonájejprekládkanačasťpozemkov,ktorésúvovlastníctvežalobkyne.Prekládku
bude opätovne možné realizovať aj v budúcnosti, a teda inžinierske siete aj odstrániť. Aj po uskutočnení
tohto stavebného objektu je tak podľa prvostupňového orgánu možné vrátiť pozemky do pôvodného
stavu opätovnou prekládkou. K umiestneniu stožiaru dodal, že zo zákona č. 669/2007 Z. z. nevyplýva, že
by práce povolené v rámci predbežnej držby museli súvisieť so stavbou dočasného charakteru. Ďalšie

námietky žalobkyne považoval za neopodstatnené. Na základe uvedeného mal prvostupňový orgán za
to, že všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe boli splnené.

45. Žalobkyňa dňa 08.08.2019 podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala
predovšetkým absenciu dočasnosti uskutočňovaných prác. Poukázala na to, že na pozemkoch má byť

umiestnený stožiar a elektrické vzdušné vedenie, ktoré budú odovzdané do vlastníctva tretieho subjektu.
S poukazom na § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. mala žalobkyňa za nepochybné, že nie sú splnené
zákonné podmienky pre rozhodnutie o predbežnej držbe, keďže pozemok nebude možné vrátiť do
pôvodného stavu. Naopak, na pozemku sa bude nachádzať stožiar odovzdaný do vlastníctva tretiehosubjektu a v jeho okolí budú zriadené ochranné pásma, teda žalobkyňa nebude môcť pozemok riadne
užívať, čím jej vznikne škoda a dôjde k úplnému obmedzeniu jej vlastníckeho práva. Opätovná prekládka
inžinierskych sietí nebude možná, keďže na pôvodnom pozemku už bude vybudovaná stavba, teda

navrátenie do pôvodného stavu bude objektívne nemožné. Práce spočívajúce vo vybudovaní stožiaru
nemajú dočasný charakter, dočasnosť v priebehu celého konania nebola preukázaná.

46. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalovaný ho založil predovšetkým
na rekapitulácii priebehu administratívneho konania, zhrnutí odvolacích námietok, citácii právnych

predpisov s tým, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za
vyčerpávajúce. Čo do vlastnej argumentácie pôvodný žalovaný reagoval na odvolacie námietky
žalobkyne, ku ktorým uviedol, že všetky navrhované činnosti sú len dočasného charakteru. Konštatoval,
že po uskutočnení prác bude možné vrátiť nehnuteľnosť do pôvodného stavu, nakoľko sa v danom
prípade jedná o jednoduchú stavbu, ktorá je postavená na malej betónovej základni a jej odstránenie
je technicky možné v priebehu niekoľkých dní. Pri každej z povolených činností sa jedná o práce, pri

ktorých je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Námietky žalobkyne tak považoval za nedôvodné
a mal za to, že zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe sú splnené.

47. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené na
odôvodnenie rozhodnutia takéhoto druhu tak, ako boli popísané v bodoch 42. a 43. rozsudku,

s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov a pre jeho nezrozumiteľnosť, keďže neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých bolo založené,
a zároveň je vnútorne rozporné.

48. Ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. zakotvuje požiadavky kladené na odôvodnenie

rozhodnutia o predbežnej držbe. Medzi tieto požiadavky okrem iného patrí aj vymedzenie rozsahu
prác, teda činností, ktoré je oprávnený vyvlastniteľ na vyvlastňovanej nehnuteľnosti uskutočniť ešte
predtým, než dôjde k vyvlastneniu. Takýmito prácami pritom môžu byť len práce v súlade so stavebným
povolením, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu,
teda podmienkou je dočasnosť zásahu prác do vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Inštitút predbežnej držby

umožňuje budúcemu vyvlastniteľovi uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ku ktorej v priebehu
vyvlastňovacieho konania nedisponuje žiadnym právnym titulom na jej užívanie, len také predbežné
práce, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí o predbežnej držbe, pričom tieto musia mať dočasný charakter.

49. Po preskúmaní veci správny súd prisvedčil námietke žalobkyne identifikovanej z obsahu správnej

žaloby ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, že pôvodný žalovaný sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal, resp. len nedostatočne vysporiadal s podstatnými
skutočnosťami, ktoré boli súčasťou odvolacích námietok žalobkyne a ktoré sa týkali aplikácie § 8
ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. na danú vec, a to s otázkou umiestnenia stožiaru pre vedenie ako
jednoduchej stavby na predbežnou držbou dotknutý pozemok (pozemky) a s tým súvisiacou otázkou

možnosti navrátenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu (dočasnosti vykonaných prác). Podľa názoru
správneho súdu pôvodný žalovaný zároveň zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou vnútornej rozpornosti,
protirečivosti,keďvsúvislostisrozsahomprác,ktorébolivrámcipredbežnejdržbypovolené,konštatoval
vybudovanie jednoduchej stavby napriek tomu, že do rozsahu povolených prác vybudovanie akejkoľvek
stavby nespadá, čo zodpovedá aj zneniu § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z., podľa ktorého sa

v rámci predbežnej držby majú uskutočňovať len predbežné stavebné práce, teda činnosti smerujúce
k zabezpečeniu účelu vyvlastnenia.

50. Z výroku prvostupňového rozhodnutia, obsahujúceho vymedzenie rozsahu prác, ktoré je oprávnený
uskutočniť ďalší účastník konania na vyvlastňovanej nehnuteľnosti, vyplýva ich nasledujúci rozsah:

vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie,
dočasná skládka materiálu, hromadenie materiálu, umiestňovanie inžinierskych sietí, zasypávanie,
rekultivácia, stavebné oplotenie. Týmto výrokom a určeným rozsahom prác je vyvlastniteľ v plnom
rozsahu viazaný a nie je oprávnený ho prekročiť. Napriek tomu z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia a úvah vyplýva, že medzi uskutočňované činnosti

patrí aj stavba, ktorú pôvodný žalovaný popísal ako jednoduchú odstrániteľnú stavbu na betónovom
základe. Neodôvodnil pritom, ako táto stavba korešponduje s rozsahom povolených prác určených
výrokom prvostupňového rozhodnutia a na základe akého právneho titulu sa v rámci predbežnej
držby má realizovať. Správny súd podotýka, že samostatne stavba stožiaru nie je ani súčasťoustavebného povolenia, o ktoré sa prvostupňové rozhodnutie opiera (rozhodnutie pôvodného žalovaného
č. 05444/2017/SCDPK/41076, 23895/2016/C240-SCDPK z 05.06.2017). Otázku vybudovania stožiaru
ako jednoduchej stavby na pozemku žalobkyne nevysvetlil prvostupňový orgán a v rámci prieskumu

prvostupňového rozhodnutia ani pôvodný žalovaný, hoci povoľovanie stavieb podlieha inému právnemu
režimu ako povoľovanie prác v rámci rozhodovania o predbežnej držbe. Ak mal pôvodný žalovaný
za to, že stožiar je možné zahrnúť pod pojem „umiestňovanie inžinierskych sietí“, s takýmto
ponímaním nie je možné sa bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia stotožniť a táto skutočnosť mala
byť dostatočne odôvodnená preskúmavanými rozhodnutiami. V nadväznosti na uvedené sa konajúce

orgány dostatočne nevysporiadali ani s otázkou dočasnosti realizovaných prác a nevysvetlili, v čom
spočíva dočasnosť konkrétne vo vzťahu k vybudovaniu stožiaru ako stavby na betónovom základe,
ktorá podlieha osobitnému režimu, a pri zohľadnení skutočnosti, že na opätovnú prekládku vedenia je
potrebné vydanie ďalšieho stavebného povolenia. Takisto pôvodný žalovaný nereflektoval na námietku
existencie ochranných pásiem v kontexte s aplikáciou § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z., resp. jej vplyv
na dočasnosť realizovaných prác.

51. Správny súd podotýka, že účelom predbežnej držby je síce väčšia efektivita pri zabezpečovaní
verejného záujmu v podobe výstavby a rekonštrukcie, či iných stavebných úprav diaľnic, avšak
aj pri uplatňovaní takto vymedzeného účelu platí vo vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho práva
dotknutých subjektov princíp proporcionality a zákonnosti, rovnako ako povinnosť zachovávať práva

účastníkov takéhoto konania. Pôvodný žalovaný bol povinný riadne vyhodnotiť závery prvostupňového
orgánu v zmysle § 59 Správneho poriadku a k záverom zaujať relevantné stanovisko v kontexte
uplatnených odvolacích námietok. Namiesto tohto sa obmedzil na strohé konštatovania, ktoré okrem ich
nedostatočnosti vykazujú aj znaky zmätočnosti a protirečivosti tak, ako boli tieto nedostatky popísané
v predchádzajúcich častiach rozsudku. Správny súd podotýka, že námietky žalobkyne mali o to

podstatnejší charakter, že ak by sa preukázalo, že vykonávanie prác bolo realizované nad rámec
oprávnenia ďalšieho účastníka konania na základe prvostupňového rozhodnutia, mohlo by to viesť
k zásadným konsekvenciám, preto žalobkyňou vznesené námietky možno považovať za také, ktoré
majú zásadný charakter.

52. Správny súd preto dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom
odstrániť vytýkané nedostatky.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobnými dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e)
SSP sa už nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady napadnutého rozhodnutia
v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako žalovaný odstráni
vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia a ustáli si skutkové a právne východiská v danej

veci, v nadväznosti na ktoré vysloví svoje závery, tieto dostatočným, zrozumiteľným a presvedčivým
spôsobom odôvodní, pričom sa zároveň vysporiada s odvolacími námietkami žalobkyne uplatnenými
v odvolaní (bod 49. rozsudku), bude možné tieto závery v prípadnom novom konaní podrobiť aj
testu zákonnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP. V prípade, že konajúce orgány
dôjdu k záveru, že skutkové okolnosti danej veci nie sú dostatočné na to, aby umožňovali dospieť

k jednoznačným záverom, bude ich úlohou dokazovanie doplniť, prípadne zopakovať, tento postup
zrealizovať v súlade so zákonom, pri zachovaní práv účastníkov konania a pri dôslednom dodržaní
ustanovení Správneho poriadku. Žalovaný sa v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať so všetkými
podstatnými skutočnosťami jasným a zrozumiteľným spôsobom, osobitne so zreteľom na účastníka,
voči ktorému obmedzenie vlastníckeho práva smeruje.

55. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda
nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia
v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydanýchrozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej
správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia
je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného.

56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

57. O trovách konania ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že nárok na

náhradu trov mu nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, a to s poukazom na
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025,
podľa ktorého „...podľa § 169 SSP má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd priznať právo na
náhradu ďalších trov konania. Citované ustanovenie tak nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na

náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané uloženou
povinnosťou. Takáto úprava má predovšetkým brániť tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania
len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho
súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335)...Za uloženie
povinnosti v zmysle cit. § 169 SSP nemožno považovať doručenie podania účastníka zo strany súdu s

výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Vo svojej podstate ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi
konania realizovať jeho procesné práva v tom zmysle, že mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu
k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. To platí osobitne vtedy, ak
správny súd ďalšieho účastníka upozorní, že nepodanie vyjadrenia nebráni súdu v ďalšom postupe v
konaní, a nepohrozí mu pre prípad nesplnenia výzvy následkami, ktoré voči nemu bude uplatňovať, ako

napr. poriadkovou pokutou (porov. obsiahly rozbor v uznesení tun. súdu sp. zn. 4Svk 20/2024 a tam
citovanú prejudikatúru)...“ (body 6., 7.).

58. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.