Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121532004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6121532004.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Prievozská 2, Bratislava – Ružinov, 821 09, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., E. D. F. G., o zaplatenie 17.436,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 10Csp/3/2022-191 zo dňa 11.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.516,50 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z

omeškania z tejto sumy od 23.06.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III.Žalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu43,81%.O výšketohtonároku

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17.356,82 eur
ako istiny úveru, ďalej poplatky vo výške 79,56 eur, úrok vo výške 3.900,61 eur a úrok z omeškania vo
výške 238,96 eur. Ďalej si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.356,82
eur od 23.6.2021 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,
s ktorou mal žalovaný uzatvorenú úverovú zmluvu. Z dôvodu, že žalovaný si svoje povinnosti voči
pôvodnému veriteľovi riadne neplnil, pohľadávka bola postúpená na žalobcu.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný a Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava, uzatvorili dňa 22.2.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška úveru predstavovala
18.700 eur, celková výška pôžičky predstavovala 29.732,86 eur. Úver mal žalovaný splácať v 96

mesačných splátkach vo výške 309,73 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 10,68 % a RPMN 13 %. Poslednú
mesačnú splátku mal zaplatiť 20.3.2026.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaný na splátkach uhradil v prospech právneho predchodcu
žalobcu 3.183,50 eur.
Žalobca je aktívne vecne legitimovaným v prejednávanej veci, pretože na žalobcu bola platne postúpená
pohľadávka zo Slovenskej sporiteľne, a.s. Bolo preukázané, že žalobca bol upozornený na meškanie

so splátkami a na možné okamžité zosplatnenie dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa
vykonaného dokazovania toto upozornenie bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovanýna toto upozornenie nereagoval. Preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru postupom podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ, opäť oznámil žalovanému,

že mieni dlh, ktorý je zosplatnený, postúpiť novému veriteľovi, a preto predtým, než k tomu dospeje,
vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu. K úhrade nedošlo a tak podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách právo predchodca žalobcu postúpil zosplatnenú pohľadávku reálne existujúcu ku dňu
postúpenia pohľadávky na žalobcu.
Prvoinštančnýsúdďalejzistil,žeuplatnenýnárokžalobcuniejepremlčaný.Následneskúmalpodmienky

úverovej zmluvy a zistil, že úver je možné považovať za bezúročný, pretože dohoda o úrokoch podľa
úverovej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že
dohodnutá výška úrokov v zmluve priamo nadväzuje na dohodu o poistení úveru. Toto poistenie
prvoinštančný súd považoval za rýdzo formálne, účelom ktorého nie je reálne krytie poistnej udalosti,
ktorá bola dohodnutá, ale jeho účelom a zámerom bolo umelé navýšenie odmeny za požičané peniaze.
Naviac, žalobca si zvolil rozšírený súbor poistenia, kde mali byť kryté poistné riziká a to smrť, trvalá

alebo dočasná invalidita a práceneschopnosť. Právny predchodca žalobcu však po tom, čo prestal
žalovaný splácať úver, ho nekontaktoval a nezisťoval, prečo prestal úver uhrádzať a aká životná situácia
sa vyskytla.
Dohodnutý poplatok za úver bol 15,31 eura mesačne, ktorý predstavuje z dohodnutej splátky 309,73
eur mesačne 4,9 %. Podľa prvoinštančného súdu ide o umelé nevýšenie odplaty za požičané peniaze,

naviac, keď z dôvodu takéhoto poistenia bola znížená aj dohodnutá úroková sadzba o 0,5 %.
Prvoinštančný súd takéto dojednanie považuje za neplatné a zmluvu o úvere za bezúročnú
a bezpoplatkovú.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť prvoinštančný súd odôvodnil aj neprimeranou výškou úrokovej sadzby,
keď dohodnutá úroková sadzba 10,68 % je úrokovou sadzbou, ktorá nebola v súlade s dobrými

mravmi, pretože priemerná sadzba v tom čase, pre tento typ spotrebiteľských úverov nad 5 rokov,
bola 8,73 % ročne. Zvýšenie o 1,95 % oproti priemernej úrokovej sadzbe bánk je neprimerane vysoké
v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatné. Preto prvoinštančný súd nepovažoval uvedené
nároky uplatňované žalobcom za dôvodné. Preto žalobe čiastočne vyhovel vo výške 15.516,50 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2021 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, ďalej podľa § 257 a § 262 ods. 1 CSP.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vzhľadom na mieru úspechu a neúspechu strán sporu pri rozdiele
v prospech žalobcu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 43,81 %, o ktorých trovách
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti veci.

3.Protitomutorozsudku,atoprotivýroku,ktorýmsúdzamietolžalobu,podalodvolaniežalobca.Žalobca
ako odvolací dôvod uviedol nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvoinštančný súd rozhodol o neplatnosti dohody o dojednaní úrokov z úveru. V tomto rozsahu
rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, a to pokiaľ sa týka dojednanej výšky úrokovej
sadzby v zmluve. Nie je možné takéto dojednanie považovať za neplatné, ako to uviedol prvoinštančný
súd. Prvoinštančný súd uviedol, že keďže v mesiaci február 2018 bola priemerná úroková sadzba bánk

pre tento typ spotrebiteľských úverov vo výške 8,73 % ročne, dojednaná úroková sadzba 10,68 % je
absolútne neplatná, v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca uviedol, že toto rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné, pretože súd neuviedol, akú úrokovú sadzbu by bolo možné považovať za primeranú
v čase uzatvorenia zmluvy tak, aby to nebolo podľa prvoinštančného súdu v rozpore s dobrými mravmi.
Priemerná miera úrokovej sadzby bola v tom čase 8,75 % ročne. Ak by bola dvojnásobná vo výške

17,46 %, bola by úroková sadzba ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za obdobný bankový
produkt v sledovanom období primeraná, pretože úroková sadzba v zmluve je iba o 1,95 % vyššia
ako priemerné úrokové sadzby, čo predstavuje iba 22,34 % navýšenie oproti priemerným úrokovým
sadzbám zverejnených v NBS na obdobný typ úverov. Žalobca ďalej poukázal na to, že NBS zverejňuje
priemerné úrokové sadzby, čo znamená, že sa vypočítava aritmetický priemer úrokových sadzieb pre

jednotlivé typy úverov. Prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že úroková
sadzba dojednaná v zmluve, ktorá je vyššia ako priemerná, je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné
považovať dojednanú úrokovú sadzbu za sadzbu, ktorá je považovaná v rozpore s dobrými mravmi,
a preto rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.Prvoinštančný súd opomenul aplikovať aj ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca
stanovil strop možnej odplaty za poskytnutie úveru. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu bolo ustanovené na 17,16 %, pretože hodnota priemernej

RPMN pre daný typ spotrebiteľského úveru za štvrtý štvrťrok 2017 (ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom
bola zmluva uzatvorená), bola vo výške 8,58 % (čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy).
Nakoľko banka rešpektovala kogentné zákonné ustanovenia týkajúce sa maximálnej možnej odplaty za
poskytnutý úver, nemôže byť výška dojednaného úroku ako podmnožiny pojmu odplata vyhlásená za
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

Pokiaľ sa týka poistenia, prvoinštančný súd poistnú zmluvu považoval za formálnu. Jeho účelom podľa
prvoinštančného súdu bolo navyšovať odplatu pre veriteľa.
Uvedené však nie je správne, pretože nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru žalovanému, aby
žalovaný si zvolil poistenie. Poistenie a druh poistenia si zvolil sám žalovaný, čo nakoniec vyplýva
z oznámenia zo dňa 10.6.2019, ktoré predložil žalobca prvoinštančnému súdu, podľa ktorého poistenie
úveru bolo v rámci rámcovej zmluvy ukončené z dôvodu, že poplatok za poistenie nie je riadne a včas

uhrádzaný. Teda poistenie zaniklo pre neplatenie a v čase zosplatnenia už úver poistený nebol. Preto
názor prvoinštančného súdu, že či insolventnosť žalovaného nie je možné pokryť poistením nie je
správny. To, že žalovaný riadne neuhrádzal poistné plnenie, znamenalo zánik poistnej zmluvy.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že žalobe
vyhovie, prípadne žiadal v zamietavej časti rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania bola suma 17.436,38 eur, ktorá
predstavovala istinu úveru vo výške 17.356,82 eur a poplatky vo výške 79,56 eur a ďalej úrok vo výške

3.900,61 eur, úrok z omeškania vo výške 238,94 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % z istiny úveru
od 23.6.2021.
Prvoinštančný súd čiastočne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 15.516,50 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 23.6.2021 do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje istinu plus úroky z omeškania,
pretože prvoinštančný súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že pôvodný

veriteľ úroky z úveru požadoval vo výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a teda dohoda o úrokoch
je absolútne neplatná a ďalej, že súčasťou dojednania o úvere je aj dojednanie o poistení úveru,
ktoré poistenie má taký charakter, ktorý spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, naviac, bolo
potrebné uhrádzať dlh žalovaného z úverovej zmluvy, pretože na tento druh poistnej udalosti mal
uzatvorenú poistnú zmluvu.

7. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod nesprávneho, resp. nedostatočného odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý súdny proces je pomerne široký a predstavuje
mnoho zložiek jednotlivých procesných práv patriacich stranám sporu. Ide o právo na prístup k súdu,
právo na nezávislý a nestranný súd, až po právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na

preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktorýchkoľvek čiastkových práv na spravodlivý súdny proces
znamená pochybenie súdu. V prípade, pokiaľ takéto pochybenie je možné vzhľadom na ďalšie okolnosti
prejednávanej veci, ktoré musí súd zohľadniť, považovať za síce porušenie práva na spravodlivý súdny
proces, ale nie tak, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní napraviť, môže toto pochybenie byť
napravené prípadne aj odvolacím súdom. Pokiaľ však, vzhľadom na intenzitu a okolnosti prejednávanej

veci, k takémuto postupu zo strany odvolacieho súdu nemôže dôjsť, právo na spravodlivý súdny proces
bolo porušené.

8. Všeobecne platí, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a zároveň je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd podľa § 383 CSP.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu a skutkových zistení tak, ako to uviedol prvoinštančný súd v svojom
rozhodnutí, z napadnutého rozhodnutia nie je možné jednoznačne zistiť, v akom rozsahu uplatneného
nároku bola žaloba zamietnutá, pretože niet skutkovej okolnosti a už vôbec nie právne posúdenie, ktoré
by zamietnutie nároku odôvodňovali.Pritom platí, že súd musí svoje rozhodnutie založiť na najdôležitejších argumentoch vznesených
sporovými stranami pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek
je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý súdny proces. Z tohto vychádza ESĽP, ktorý nevyžaduje,

aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, avšak trvá na tom,
že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje si špeciálnu odpoveď práve tento
argument.
Rovnako aj judikatúra ústavného súdu vychádza z predpokladu riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd musí

v odôvodnení uviesť dostatok skutkovej aj právnej argumentácie na odôvodnenie svojho rozhodnutia
a súd musí dbať na konzistentnosť a presvedčivosť svojho rozhodnutia. Z tejto zásady vychádza aj
Najvyšší súd SR a niet dôvodu, aby odvolací súd mal na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia iný
názor.

9. Ako to vyplýva z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu, tento považoval úroky, ktoré si strany

sporu dojednali, za neprimerane vysoké, pretože sa priečili priemernej úrokovej sadzbe bánk v danom
mesiaci február 2018 pre tento typ spotrebiteľských úverov, teda nad 5 rokov. Takéto konštatovanie
prvoinštančného súdu vyústilo do vyvodenia konzekvencie voči tomuto hmotnoprávnemu dojednaniu,
kedy považoval prvoinštančný súd zmluvné dojednanie úrokov za v rozpore s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka a za absolútne neplatný právny úkon podľa § 41 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutie prvoinštančného súdu síce argumentuje odkazom na staršie rozhodnutie odvolacieho súdu
a vyvodením zodpovednosti s poukazom na súdnu prax, ktorá bola taktiež prekonaná. Prvoinštančný
súd opomenul, že v danom prípade okolnosťami určovania úrokov a stanovovania úrokovej sadzby
a posudzovania jej primeranosti zákonodarca zaviedol do hmotnoprávneho predpisu (účinnosť od
1.6.2014) ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti
o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z. v znení nariadenia vlády č.
141/2014 Z.z. účinného od 1.6.2014, kde sú presne určené mantinely maximálnej možnej prípustnej

odplaty za požičanie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách.

10. Prvoinštančný súd sa otázkou určenia primeranosti úrokov a odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov nezaoberal spôsobom, ktorý v tom čase, kedy bola uzatvorená zmluva, platil pre
spotrebiteľské zmluvy, a preto sa dopustil aj ďalšieho pochybenia v súvislosti so zistením skutkového

stavu, kedy prvoinštančný súd môže zisťovať skutkový stav aj na základe vlastnej procesnej aktivity.
Pokiaľ potreboval na posúdenie miery úrokovej sadzby dojednanej v spotrebiteľskej zmluve ďalšie
informácie a mal možnosť skutkovo vec ustáliť aj dotváraním skutkového stavu v rámci špeciálneho
ustanovenia § 295 CSP. Tým, že prvoinštančný súd nemal dostatočne zistené skutkové okolnosti pre
posúdenie podmienky odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver a opomenul aplikovať správny právny

predpis vyplývajúci z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prvoinštančný súd vec ani správne právne
neposúdil.

11. Ďalej odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd považoval uzatvorenú zmluvu o poistení za zmluvu,
ktorá len „navyšuje príjmy“ dodávateľa. Preto je dojednaný úver bezúročný a bez poplatkov.

Vo vzťahu k tomuto dojednaniu opäť odvolací súd musí uviesť, že odôvodnením rozhodnutia
prvoinštančného súdu nie je dostatočné, nakoľko absentujú pre účely tohto dojednania skutkové
okolnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy. Domnienky súdu nie je možné brať ako okolnosti, ktoré boli
preukázané, ale je potrebné okolnosti uzatvárania zmluvy o poistení posúdiť objektívne. Podľa úverovej
zmluvy ako poplatky v súvislosti s poskytnutím úveru je uvedený poplatok za poistenie k úveru vo výške

15,31 eur mesačne splatný v termíne periodickej splátky úveru. Ďalej bolo dojednané v bode 18 článku II.
zmluvy, že ak k zmluve sa dohodlo poistenie k úveru, zánik poistenia nemá vplyv na existenciu a ďalšie
trvanie zmluvy.
Z prílohy k zmluve vyplýva, že zmluvné strany vykonali súhlas s poistením úveru, kde dlžník sa mal
oboznámiť s poistnou zmluvou a súhlasí s poistením počas trvania zmluvy na základe rámcovej poistnej

zmluvy. Uzatvorením zmluvy sa uzatvára aj poistenie k úveru.
Tieto okolnosti prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotil a odvolací súd
nemal odpoveď na to, či spotrebiteľ mal alebo nemal možnosť vybrať si uzatvorenie poistného a či mal
alebo nemal možnosť si vybrať v rámci uzatvoreného poisteného aj výšku a poistné riziká.Prvoinštančný súd sa nevenoval otázke, ktorú si bolo potrebné nastoliť pred všeobecným konštatovaním
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru aj v dôsledku uzatvorenia poistnej zmluvy, aký
vplyv malo uzatvorenie tejto poistnej zmluvy na ostatné náležitosti zmluvy, a či tieto náležitosti zmluvy,

pokiaľneboliuzatvorenésprávne,majúvplyvnabezúročnosťabezpoplatkovosťspotrebiteľskéhoúveru.
Len samotná okolnosť uzatvorenia poistnej zmluvy a výška poistného a vplyv tohto poistného na úrokovú
sadzbu nemôže samo osebe spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

12. Keďže ani v tomto prípade odvolací súd nenachádza odpovede na základné otázky, ktoré

formuloval v odvolaní žalobca, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok rozsudku
prvoinštančného súdu spolu s výrokom o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní jednoznačne ustáliť, čo je predmetom
zamietavého výroku prvoinštančného rozsudku, ktorým bol tento výrok napadnutý. Ďalej bude úlohou

prvoinštančného súdu každú jednu časť uplatneného nároku posúdiť samostatne a v súlade so zákonom
posúdiť, či tieto nároky sú alebo nie sú dôvodné a či žalobcovi vznikol na ich úhradu nárok. V tejto
súvislosti prvoinštančný súd sa bude zaoberať výškou úrokov v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a uzatvorenou zmluvou o poistení ako právnym úkonom, ktorý buď mal alebo nemal priamy
vplyvnauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúvereanásledneprvoinštančnýsúdvyhodnotí,či,akzistí

nedostatky pri týchto uplatňovaných nárokoch a prípadne ďalších (prvoinštančný súd sa nezmieňoval
ani o poplatkoch), vyhodnotí, či vo zvyšnej časti oproti vyhovujúcemu výroku je nárok dôvodný alebo nie.

14. Podľa § 396 ods. 3 CSP prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania.

15. Ak bolo rozhodnutie a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).