Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014133
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2119014133.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., C. B., nar. XX.
XXXXXXX XXXX v D., trvalé bydlisko E. XXX, F., Česká republika, adresa na doručovanie písomností
G. XXX, XXX XX H., Česká republika, pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona (účinného v čase rozhodovania o vine a treste), o odvolaní poškodeného proti

rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. mája 2024, č. k. 3T/74/2019-518, na verejnom zasadnutí
konanom 26. novembra 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o náhrade škody.
II. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej spoločnosti G4S
Secure Solution (SK), s. r. o., so sídlom Višňová 16, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01, IČO:
31 328 059, škodu vo výške 64.728,14 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 6. mája 2024, č. k.
3T/74/2019-518 (ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B., C. B. (ďalej len obžalovaný)
za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
(účinného v čase rozhodovania o vine a treste, ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času dňa 05. 09. 2008 do 20.00 hod. dňa 10. 09. 2008 ako zamestnanec
spoločnosti Group 4 Security Services, a. s., poverený dokladaním finančnej hotovosti do bankomatov

VÚB banky, akciová spoločnosť (ďalej len „VÚB“) nevložil
1. finančnú hotovosť vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) do bankomatu č. 082B spoločnosti VÚB, a.
s., v hoteli Jeleň v Pezinku,
2. finančnú hotovosť vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) do bankomatu č. 082D spoločnosti VÚB, a.
s., v OD Tesco v Pezinku,
3. finančnú hotovosť vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 eur) do bankomatu č. 212C spoločnosti VÚB,
a. s., v OD Tesco v Trnave na ul. Veternej,

4. finančnú hotovosť vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) do bankomatu č. 212D spoločnosti VÚB, a.
s., v Trnave na ul. T. Vansovej,
5. finančnú hotovosť vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur) do bankomatu č. 102F spoločnosti VÚB, a.
s., v Senci na ul. Bratislavskej,
6. finančnú hotovosť vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur) do bankomatu č. 212G spoločnosti VÚB, a.
s., v Trnave na ul. A. Žarnova,

7. finančnú hotovosť vo výške 350.000,- Sk (11.617,87 eur) do bankomatu č. 212M spoločnosti VÚB,
a. s., v Trnave na ul. Starohájskej,8. finančnú hotovosť vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) do bankomatu č. 212E spoločnosti VÚB, a.
s., v OD LIDL v Trnave na ul. Zelenečskej,
pričomsitútofinančnúhotovosťponechalapoužiljuprevlastnúpotrebu,čímspôsobilspoločnostiGroup

4 Security Services, a. s., toho času G4S Secure Solution (SK), s. r. o., so sídlom Bratislava, Višňová
16, IČO: 31 328 059, škodu vo výške 1.950.000,- Sk (64.728,14 eur).
2. Okresný súd mu za to uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2,
ods. 3 za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods.

1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Súčasne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
len Tr. por.) poškodenú spoločnosť G4S Secure Solution (SK), s.r.o., so sídlom Višňová 16, Bratislava,
IČO: 31 328 059, s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný po
porade s obhajcom vzdal práva podať odvolanie, a to aj za oprávnené osoby. Rovnako sa aj prítomná
prokurátorka vzdala práva podať odvolanie. Napadnutý rozsudok tak vo výroku o vine a treste

nadobudol právoplatnosť.
4. Poškodená obchodná spoločnosť G4S Secure Solution (SK), s.r.o. (ďalej len poškodený) a ani
je splnomocnený zástupca - advokátska kancelária Eversheds Sutherland (ďalej len splnomocnený
zástupca) sa hlavného pojednávania nezúčastnili. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené
splnomocnenému zástupcovi poškodeného dňa 14. mája 2024.

5. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 30. mája 2024, podaným na poštovú prepravu
29. mája 2024, podal poškodený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu voči rozsudku
odvolanie čo do výroku, ktorým bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
5.1. V písomnom odvolaní splnomocnený zástupca uviedol, že podáva v mene poškodeného voči
rozsudku ohľadom výroku o náhrade škody odvolanie v zmysle § 307 ods. 1, písm. c) v

spojení s § 308 ods. 1 a § 311 ods. 2 Tr. por., ako aj vzhľadom na porušenie ustanovení o konaní,
ktoré vyneseniu napadnutému výroku predchádzalo v zmysle § 307 ods. 2 Tr. por. Bol toho názoru, že
rozsudok je v napadnutom výroku o náhrade škody nezákonný, nakoľko konajúci súd mal povinnosť
rozhodnúť o nároku poškodeného priamo v rozsudku. Rovnako bol toho názoru, že súd porušil
ustanovenia o dokazovaní ohľadom nároku poškodeného na náhradu škody (a tým porušil aj procesné

práva poškodeného), keďže nárok poškodeného bol nesporne preukázaný a súd mal tento nárok
poškodenému priznať. Pritom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd odkázal poškodeného
s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.
5.2. K nesprávnosti výroku o náhrade škody v prvom rade poukázal na znenie skutkovej vety žalovaného
trestného činu a na ust. § 284 ods. 1 Tr. por. Keďže výška škody je nepopierateľne súčasťou popisu

skutku, ktorým konajúci súd odsúdil obžalovaného zo spáchania trestného činu sprenevery, bolo
povinnosťou súdu rozhodnúť súčasne aj o nároku poškodeného na náhradu škody. Uvedené potvrdzuje
aj právna kvalifikácia trestného činu na základe kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery, ktorá predpokladá spôsobenie značnej škody, teda škody vo výške najmenej 26.600 EUR.
Okresný súd na jednej strane konštatuje, že obžalovaný spreneveril peňažné prostriedky poškodeného

vo výške najmenej 26.600 EUR, no na strane druhej odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody
na civilný súd. Rozsudok súdu si preto vnútorne protirečí, keďže na jednej strane má okresný súd za
to, že bola spôsobená presná výška škody v sume 64.728,14 EUR, ktorú použije pre právnu kvalifikáciu
trestného činu ohľadom výšky spôsobenej škody (teda škody značnej), no súčasne poškodeného s
nárokomnanáhraduškodyodkazujenakonaniepredcivilnýmsúdom.Tentozáverpotvrdzujeajodborná

literatúra, ktorá uvádza: „Úplným záverom treba poznamenať na problém, ktorý sa v aplikačnej praxi
skutočne vyskytuje: výrok súdu o tom, že poškodeného odkazuje s nárokom na náhradu škody v
celom rozsahu, resp. v časti na civilné konanie nesmie spochybniť samotný výrok o vine. V takomto
prípade je totiž spravidla negovaný záver súdu o právnej kvalifikácii zisteného skutku a de facto má za
následok zrušenie rozhodnutia odvolacím, resp. dovolacím súdom, nakoľko najmä v prípadoch, keď je

výška škody súčasťou skutkovej vety rozsudku nemôže v ďalšom kroku súd v podstate spochybniť v
dôsledku nepozornosti samého seba“. Napríklad v prípade, že súd obžalovaného uznáva za vinného zo
spáchaniatrestnéhočinuporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237anasl.Tr.zák.
(ktorý už v základnej skutkovej podstate predpokladá vznik škodového následku) nemožno vo vzťahu k
výške nároku na náhradu škody rozhodnúť tak, že na jednej strane bude existovať konštatovaná vina

zo spáchania skutku, ktorý v sebe poníma spôsobenie tam uvedenej škody, zatiaľ čo poškodeného s
nárokom na náhradu škody súd v celom rozsahu odkáže na civilný proces.“
5.3. Dôvodil, že okresný súd tak v nesprávne aplikoval ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. por., hoci na tento
postup neboli splnené zákonné predpoklady. Pri trestnom čine sprenevery je výška škody základnýmpredpokladom pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti. Na vznik trestnej zodpovednosti sa vyžaduje
prisvojenie si cudzej a súčasne zverenej veci s tým, že týmto spôsobom je spôsobená minimálne škoda
vo výške 266 EUR na cudzom majetku. Pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 213 ods. 3 písm.

a) Tr. zák. sa vyžaduje minimálne spôsobenie značnej škody vo výške najmenej 26.600 EUR. Keďže
bez ustálenia výšky škody nie je možné právne kvalifikovať skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za
vinu ako trestný čin sprenevery, okresný súd nemohol postupovať podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. Keďže
okresný súd skonštatoval vznik značenej škody (najmenej vo výške 26.600 EUR), mal minimálne v tejto
sume priznať poškodenému nárok na náhradu škody a so zvyškom ho odkázať na konanie pred civilným

súdom (§ 288 ods. 2 Tr. por.). Takýto postup by bol možný len v prípade, ak by skutková veta výroku
rozsudku neobsahovala presnú výšku škody (čo však je tento prípad). Okresný súd teda postupoval
nezákonne, keď odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por.na civilný
súd, a súčasne:
(i) určil vo výroku o vine presnú výšku škody v sume 1.950.000,- Sk, teda aktuálne vo výške 64.728,14
EUR.

(ii) právne kvalifikoval skutok pri určení značenej škody.
5.4. K porušeniu konania ohľadom preukazovania škody zdôraznil, že obžalovaný na pojednávaní
konanom 6. mája 2024 priznal spáchanie trestného činu, teda spreneveru hotovosti poškodeného
vo výške 1.950.000 Sk (64.728,14 EUR). Rovnako na predmetnom pojednávaní obžalovaný oľutoval
svoje konanie. Na margo výšky škody len všeobecne uviedol: „časť škody som sa snažil nahradiť

zamestnávateľovi, ale u seba nemám momentálne doklady, aby som ich mohol predložiť. Svoje konanie
ľutujem.“ Obžalovaný pritom od roku 2008 nepredložil žiadny dôkaz o tom, že časť škody poškodenému
uhradil. Obžalovanému muselo byť zrejmé, že doklady mal predložiť v priebehu trestného konania,
preto bola jeho argumentácia všeobecná, nepreukázaná a navyše tendenčná. Okresný súd pritom pred
vydaním rozsudku na pojednávaní konanom 6. mája 2024 vydal procesné uznesenie, ktorým rozhodol,

že bude vykonávať dokazovanie ohľadom výšky spôsobenej škody. Bolo preto povinnosťou okresného
súdu sa v rámci dokazovania dôsledne vysporiadať s nárokom poškodeného na náhradu škody, ako
aj s prípadnou obranou obžalovaného ohľadom uhradenia časti škody, ku ktorej však nedošlo. Postup
súdu, ktorý na jednej strane rozhodol, že bude vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody a na strane
druhej odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody je preto procesne nesprávny a nezákonný.

Okresný súd má pri odkazovaní poškodeného s nárokom na náhradu škody postupovať citlivo a vziať na
zreteľ všetky okolnosti prípadu. Dokazovanie výšky škody by nepresiahlo potreby konania ani v prípade,
ak by bolo len o tejto otázke potrebné odročiť pojednávanie (čo ani nie je tento prípad).
5.5. Uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra: „Preto v prípadoch, ak by „predĺženie“ konania spočívalo
lenvdoplnenídokazovania,zaúčelomktoréhobyvšakbolotrebaodročiťtermínhlavnéhopojednávania,

možno uvažovať o tom, že by súd v prípade, ak by po vykonaní doplneného dokazovania na ďalšom
termíne hlavného pojednávania mohol nepochybne dospieť k presnému záveru o opodstatnenosti
a výške nároku na náhradu škody, je na mieste zvážiť prípadné odročenie hlavného pojednávania na
časovo blízky termín, v rámci ktorého následne súd rozsudkom rozhodne o všetkých otázkach, ktoré sú
predmetomtrestnéhokonania.Trebasitotižuvedomiť,žepotrebamitrestnéhostíhaniasúpredovšetkým

skutočnosti, bez objasnenia ktorých nemožno rozhodnúť o vine a treste. Ak však súd na hlavnom
pojednávaní disponuje v rozumnom čase čo do dôkaznej kvality a relevantného skutkového i
právneho podkladu vskutku „silného“ a dosiahnuteľného stavu zistených skutočností aj pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku na náhradu škody, ktoré môže vyniesť bez značných ťažkostí, niet na opačnej
strane dôvodu konanie o nároku na náhradu škody bez ďalšieho „ping - pongovým spôsobom preniesť

na civilný súd.“
5.6. Okresný súd teda nemal žiaden dôvod na aplikovanie postupu podľa § 288 ods. 1 Tr. por., keďže mal
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazovali dôvodnosť nároku poškodeného na náhradu škody.
Navyše súd postupoval vnútorne protirečivo a procesne nesprávne, keď na pojednávaní konanom 6.
mája 2024 rozhodol, že:

(i) bude vykonávať dokazovanie ohľadom nároku poškodeného,
(ii) obžalovaný sám potvrdil priznaním sa k skutku a uznaním viny v celom rozsahu, že spreneveril
hotovosť vo výške 1.950.000 Sk (64.728,14 EUR),
(iii) obžalovaný na výzvu súdu, či sa chce vyjadriť k výroku o náhrade škody uviedol, že sa k nároku
na náhradu škody, ktorý predtým implicitne uznal (tým že sa priznal k odcudzeniu hotovosti vo výške

1.950.000 Sk) nebude vyjadrovať,
(iv) prokurátor ani obhajca obžalovaného netrvajú na výsluchu svedkov ohľadom preukázania výšky
škody (výška škody preto musí byť nesporná),(v) predvolaní svedkovia, ktorí sa mali vyjadriť k otázke výšky škody (G. I. J.) po vyhláseniach
obžalovaného a vyjadreniach procesných strán nie sú v tejto otázke vypočutí,
(vi) až potom, čo svedkovia odišli, obhajca navrhuje, aby sa obžalovaný mohol vyjadriť k otázke výšky

škody,
(vii) obžalovaný následne uvádza, že sa časť škody snažil uhradiť poškodenému, ale nemá k dispozícii
doklady (poškodený uvádza, že žiadna škoda nebola uhradená),
(viii) súd následne oboznámil strany s listinnými dôkazmi, pričom v žiadnom rozsahu sa už nevenuje
dokazovaniu výšku škody,

(ix) súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne dal priestor na záverečné reči, ktoré okrem
prokurátora žiadna iná strana nevyužila,
(x) súd následne odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný súd.
1.
2.
3.

4.
5.
5.1.
5.2.
5.3.

5.4.
5.5.
5.6.
5.7. Keďže rozsudok nemá žiadne odôvodnenie, nie je zrejmé, prečo súd po vyhlásení obžalovaného,
ktorý sa priznal ku skutku a potvrdil, že odcudzil hotovosť vo výške 1.950.000 Sk (čo predtým namietal)

následnenevykonážiadnedôkazyvtomtosmereaodkážepoškodeného snárokomnanáhraduškody
na civilný súd. Postup súdu bol nesprávny, pretože výška škody bola nesporná. Ak priznaniu nároku na
náhradu škody mala brániť obrana obžalovaného v zmysle, že sa snažil časť škody nahradiť
poškodenému (teda ak táto obrana vyvolala pochybnosti o výške škody, čo z rozsudku ani nevyplýva),
mal sa konajúci súd procesne s touto obranou zaoberať a túto vyhodnotiť buď:

(i) mal túto obranu vyhodnotiť ako účelovú a nepreukázanú, keďže obžalovaný bližšie ani len
nekonkretizoval, akú sumu a kedy sa poškodenému snažil uhradiť (teda ani neuhradil). Navyše
obžalovaný mal dostatok času a priestoru, aby tieto dôkazy označil kedykoľvek v priebehu konania,
(ii) mal pojednávanie odročiť a vyzvať obžalovaného na predloženie dôkazov a z dôvodu opatrnosti
aj vyzvať poškodeného (ktorý bol na tomto pojednávaní neprítomný), aby sa vyjadril k tejto obrane

žalovaného.
Z priebehu pojednávania konaného 6. mája 2024 sa preto ako jediná možná a neistá okolnosť ohľadom
nároku poškodeného na náhradu škody javí kompenzačná obrana obžalovaného. Teda len v tomto
rozsahu bolo otázne, či je potrebné vykonať dokazovanie.
5.8.Tentozáverpotvrdzujeajodbornáliteratúra,ktoráuvádza:„Niejepodmienkounapostuppodľatohto

ustanovenia (§ 288 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.), že pôjde o taký veľký rozsah dokazovania, ktorý
by znamenal podstatné predĺženie trestného stíhania. Nešlo by o predĺženie konania predpokladaného
v tomto ustanovení, ak by opodstatnenosť nároku poškodeného a jeho rozsah bolo možné preukázať
jednoduchým dokazovaním na najbližšom HP po jeho odročení za účelom zadováženia potrebných
dôkazov, najmä ak by bolo uložené poškodenej strane zadovážiť ich, predložiť a aj vykonať na HP.“

5.9. Podľa zápisnice z pojednávania malo ísť o tieto dôkazy - správa o povesti z č. l. 390, odpis RT z č. l.
507-508, lustrácia GP z č. l. 509, lustrácia CDB z č. l. 510, lustrácia CESDAP z č. l. 511. Na podporu
svoji tvrdení poukázal na obsah zápisnice z pojednávania z 6. mája 2024.
5.10. K dôkazom preukazujúcim výšku škody poukázal na jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v trestnom
spise, ktoré preukazujú výšku škody. Zo zápisu, ktorý podpísal obžalovaný 9. septembra 2008 o

12:30 hod. v prítomnosti svojich nadriadených K. L. M. a K. D., toho času zamestnancov poškodeného,
ktorý je označený ako „Vysvetlivka“, výslovne vyplýva:
(iii) „Spomenul som si, že uvedenú hotovosť v sume 1 950 000,- Sk som zabudol pri bankomate v
predajni LIDL na Zeleňečskej ulici. Vodičovi som povedal, že aby sa vrátil na LIDL. Dôvod som mu
nepovedal.“

(iv) „Keďže som tam žiadne peniaze nenašiel, nikoho som sa nepýtal, či tam niečo našli a odišli sme
preč a išli sme na Vansovú ulicu, kde som odstavil bankomat a bol až do druhého dňa mimo prevádzky.
Na počítači bankomatu som riadne zadal stavy ako by som vložil sumu 1 950 000,-Sk.“(v) „Pri poslednej Inventúre, ktorá mi bola vykonávaná dňa 27.6. 2008 som schodok zakryl tak, že som
pred inventúrami vybral z bankomatov v Senci a Pezinku sumu 1 950 000,- Sk, ktoré som doviezol na
počitáreň a uvedenou sumou som zakryl schodok.“

(vi) „Po skončení inventúry pri prepočítavaní zbytkového stavu peňazí z bankomatu si N. odskočil na
WC a ja som medzi tým znova zakryl schodok tak, že som vybral peniaze z bedne, ktoré som predtým
povyberal z bankomatov v Senci a Pezinku,“
(vii) „Uvedené skutočnosti sa zakladajú na pravde. S obsahom vysvetlivky súhlasím. Vysvetlivku som
podal dobrovoľne bez psychického a iného nátlaku. Vysvetlivku ako správnu podpisujem o 12.30

hod. dňa 9.9.2008.“ Vyššie uvedené tvrdenia zodpovedajú priznaniu viny obžalovaného na pojednávaní
konanom 6. mája 2024. Dôkaz: Vysvetlivka obžalovaného (v spise)
5.11. Poškodený podal 11. septembra 2008 trestné oznámenie, v ktorom poukazoval na skutočnosti
nasvedčujúce spáchaniu trestného činu zo strany obžalovaného. Prílohou trestného oznámenia boli aj
záznamy z predbežnej inventúry bankomatov, záznamy z prepočítavania bankomatov. Dôkaz: Trestné
oznámenie poškodeného s prílohami (v spise). Poškodený v trestnom oznámení súčasne

uviedol, že presná výška škody bude známa až potom, čo zamestnanci spoločnosti VÚB, a.s. (ďalej VÚB
banka) vykonajú inventúru dotácii, nakoľko išlo o bankomaty VÚB banky, ktorej peniaze boli v konečnom
dôsledku spreneverené obžalovaným.
5.12. Následne VÚB banka vyčíslila výšku spôsobenej škody v sume 1.950.000 SK, na ktorú sumu
vystavila aj faktúru č. 1000825068 (ďalej ako faktúra). Predmetom tejto faktúry sú schodky peňažnej

hotovosti bankomatov, ktoré obsluhoval výlučne obžalovaný a ktoré boli bližšie uvedené v prílohe tejto
faktúry. Táto suma rovnako zodpovedá sume, ktorú predtým priznal sám obžalovaný vo Vysvetlivke ako
aj v konaní pred súdom. Dôkaz: Faktúra VÚB banky č. 1000825068 (v spise). Faktúra bola
následne zo strany poškodeného 24. novembra 2008 riadne uhradená, čo potvrdzuje VÚB banka vo
svojom Potvrdení o prijatí úhrady zo dňa 27. novembra 2008. Dôkaz: Potvrdenie VÚB banky (v spise)

5.13. Škodu, jej výšku a základ pre jej uplatnenie orgánom činným v trestnom konaní oznámil aj
splnomocnenec poškodeného K. L. M., ktorý pri svojom výsluchu v zápisnici z 9. decembra
2008 uviedol:
(i) Po hĺbkovej kontrole bankomatov dňa 10.09.2008 bolo zistené, že skutočne A. B. chýbajú v
bankomatoch, ktoré dotoval peniaze vo výške 1.950.000,- Sk, konkrétne bankomat 0828 v Pezinku hotel

Jeleňsumavovýške100.000,-Sk,bankomat082DPezinok vHMTescosumavovýške300.000,-Sk,
bankomat 212 C HM Tesco Trnava 400.000-, Sk, Trnava bankomat 212D ul. Terézie Vansovej suma vo
výške 200.000-, Sk, bankomat 212 E Trnava Lidl ul. Zelenečská suma vo výške 100.000,-Sk, bankomat
212G Trnava nemocnica ul. Žarnova suma vo výške 300.000-, Sk bankomat 212 M Trnava Starohájska
sumu vo výške 300.000,- Sk čo spolu činí 1.950.000-, Sk.“ Dôkaz: Zápisnica o výsluchu splnomocnenca

poškodeného K. L. M. (v spise).
5.14. Škodu v tejto sume vyčíslil aj predošlý splnomocnenec poškodeného A. A. J. 18. júna 2019, ktorý
v zápisnici z výsluchu z uvedeného dňa uviedol:
(i) „Spoločnosť G45 Secure Solutions s.r.o. sí v danej veci bude uplatňovať škodu, ktorá bola spôsobená,
a to v plnej výške 64.728,14,- eur (1.950.000,- SK) a súhlasíme s trestným stíhaním A. B..“ Dôkaz:

Zápisnica o výsluchu splnomocnenca poškodeného A. A. J. (v spise).
5.15. Konajúci súd pritom na pojednávaní konanom 6. mája 2024 zápisnicu o výpovedi predošlého
splnomocnenca poškodeného z 18. júna 2019 aj prečítal, čiže predmetná zápisnica je relevantným
podkladom pre rozsudok (s poukazom na § 278 Tr. por.).
5.16. Aj keď krajský súd v predošlom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6To/92/2022 okresnému súdu

vyčítal, že nezohľadnil nezrovnalosti ohľadom výšky škody, tieto nedostatky boli bez ďalšieho vyvrátené
priznanímsaobžalovanéhokspáchaniuskutkuasprenevere1.950.000Sk.Obžalovanýtedanenamieta
ani výšku faktúry, ani výšku odcudzenej hotovosti. Tieto skutočnosti sú jednoznačne nesporné.
Obžalovaný len všeobecne namieta, že časť škody sa snažil uhradiť. Obžalovaný však ani netvrdí, že
časť škody aj uhradil. Takýto dôkaz ani len nenavrhol vykonať na pojednávaní, preto súd nebol povinný

naň ani prihliadať.
5.17. Je zrejmé, že suma spreneverenej hotovosti vo výške 1.950.000 SK (64.728,14 EUR) bola
nesporná a preukázaná, pričom prípadná úhrada zo strany obžalovaného nebola v žiadnom rozsahu ani
konkretizovaná, ani osvedčená. V prípade pochybností navrhol vykonať všetky vyššie označené dôkazy,
založené v trestnom spise, keďže neboli v celom rozsahu vykonané v konaní pred okresným súdom.

Dôkaz: Zápisnica z pojednávania z 6. mája 2024 (v spise).
5.18. V rámci konečného návrhu žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok ohľadom výroku o náhrade škody a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil rozsudok
ohľadom výroku o náhrade škody tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloží obžalovanému povinnosťnahradiť poškodenému G4S Secure Solutions (SK), s.r.o., spôsobenú škodu vo výške 64.728,14 EUR,
čo zodpovedá spreneverenej hotovosti v sume 1.950.000 Sk. V prípade, ak bude mať krajský súd za
to,ženiesúsplnenépodmienkynazmenurozsudkupodľa§322ods.3Tr.por.vzastúpenípoškodeného

navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok ohľadom výroku o náhrade škody
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu, aby tento nárok poškodeného
na náhradu škody opätovne prejednal a o tomto nároku rozhodol.
6. Obžalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Antala,
PhD. (ďalej len obhajca) osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 18. júna 2024.

Citujúc ust. § 288 ods. 1 Tr. por. obhajca uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd rozhodol správne,
keď v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania odkázal poškodeného na civilný proces,
keďže dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie súdu o nároku poškodeného na náhradu škody by
neodôvodnene predĺžilo trestné konanie vedené voči obžalovanému. Odvolanie poškodeného preto
obhajca považuje za nedôvodné a žiadal, aby ho krajský súd zamietol v zmysle § 319 Tr. por.
7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaní poškodeného 5. septembra 2024.
8. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
26. novembra 2024, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného
a splnomocnený zástupca poškodeného. Obžalovaný, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia
len upovedomený, nebol naň predvolaný, lebo jeho účasť nebola nutná, sa verejného zasadnutia

nezúčastnil. Prostredníctvom obhajcu navyše predložil krajskému súdu súhlas s vykonaním verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti. Zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia
v neprítomnosti obžalovaného tak boli splnené.
9. Po podaní správy o stave veci zameranej na otázky, ktoré treba riešiť a po oboznámení podstatného
spisového materiálu, obhajca obžalovaného na otázku predsedu senátu oznámil, že od vyhlásenia

napadnutého rozsudku nemá informácie od obžalovaného o tom, že by nejakú časť nároku na
náhradu škody zaplatil. Splnomocnený zástupca poškodeného uviedol, že poškodený do dnešného
dňa neeviduje žiadnu úhradu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere
neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka uviedla, že výrok o náhrade škody považuje za

správny a navrhla odvolanie poškodeného zamietnuť. Splnomocnený zástupca poškodeného sa pridržal
konečného návrhu uvedeného v písomne odôvodnenom odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol
odvolanie poškodeného zamietnuť s poukazom na to, že v súčasnej dobe bez vykonania ďalšieho
dokazovania nemožno ustáliť zostatok škody.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to

oprávnenou osobou – poškodeným – preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť odvolaním napadnutého výroku o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie poškodeného je dôvodné.
11. Okresný súd odkázal postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Napadnutý rozsudok bol vyhotovený v zjednodušenej forme (neobsahuje

odôvodnenie) podľa § 172 ods. 2 Tr. por., pretože obžalovaný i prokurátorka sa vzdali práva na
podanie odvolania. Nie je teda zrejmé, akými úvahami sa riadil okresný súd, keď dospel k záveru, že
z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť výšku škody alebo by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania, ktoré by ho predĺžilo.
12. In abstracto je potrebné uviesť, že zo zákonnej dikcie ust. § 287 ods. 1 Tr. por. rezultujú elementárne

podmienky pre konajúci súd, ktoré sa týkajú priznania nároku na náhradu škody, a síce
a) obžalovaný je uznaný za vinného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu (podľa § 46 ods.
1 Tr. por. je poškodený osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,
morálnaaleboináškodaaleboboliporušenéčiohrozenéjejinézákonomchránenéprávaaleboslobody)
- v zásade má ísť o škodu, ktorá bola následkom trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za

vinného,
b) poškodený (resp. jeho právny nástupca - § 48 ods. 4 Tr. por.) si nárok na náhradu škody uplatnil
riadne a včas (podľa § 46 ods. 3 Tr. por. nárok musí poškodený uplatniť voči konkrétnemu obžalovanému
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z
akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje),

c) škoda nebola uhradená,
d) neexistuje zákonná prekážka brániaca týmto spôsobom rozhodnúť, napríklad o náhrade škody už
bolo rozhodnuté v inom konaní (§ 46 ods. 4 Tr. por.), právo na náhradu škody je premlčané, vyhláseniekonkurzumázanásledoknemožnosťvtrestnomkonanírozhodnúťonáhradeškodyvovzťahukmajetku
úpadcu podliehajúcemu konkurzu (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii).
1.

2.
3.
4.
5.
6.

7.
8.
9.
10.
11.
12.

13.
14.
15.
16.
17.

18.
19.
20.
21.
22.

Z dikcie zákona rovnako explicitne vyplýva, že súd je povinný o nároku na náhradu škody rozhodnúť
vždy zaväzujúcim výrokom, pokiaľ je výška škody súčasťou popisu skutku (skutkovej vety) vo výroku
odsudzujúceho rozsudku.
13. In concreto z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný bol na podklade
zrealizovaného vyhlásenia o vine uznaný za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213

ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., kde súčasťou skutkovej vety výroku o vine odsudzujúceho rozsudku
je okrem iného konštatovanie, že týmto jeho úmyselným konaním bola poškodenému spôsobená
škoda vo výške 1.950.000 Sk, v prepočte na eurá čiastka 64.728,14 € (konverzný kurz 1€ = 30,126
Sk). Prvá zákonná podmienka je teda splnená, lebo vzniknutá škoda je evidentne v príčinnej súvislosti
s úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného, z ktorého bol právoplatne uznaný za vinného. Tento

fakt ani obhajoba nespochybňovala.
14. Pokiaľ ide o druhú zákonnú podmienku v podobe riadneho a včasného uplatnenia si nároku na
náhradu škody poškodeným v prípravnom konaní, táto je takisto splnená. K uplatneniu nároku došlo
splnomocneným zástupcom poškodeného pri výsluchu realizovanom v prípravnom konaní 18. júna 2019
( č. l. 129), pri ktorom tento splnomocnenec dostatočne určito a zrozumiteľne uplatnil nárok na náhradu

škody čo do dôvodu a výšky. Riadne a včasné uplatnenie nároku ani obhajoba nespochybňovala.
15. Tretiu zákonnú podmienku v podobe neuhradenia tejto škody mal krajský súd takisto za splnenú.
Tu je treba zdôrazniť, že negatívnu skutočnosť v podobe nezaplatenia pohľadávky nemá poškodený
ako preukázať. Logicky sa teda musí preukazovať úhrada pohľadávky, kde dôkazné bremeno zaťažuje
obžalovaného. Obžalovaný v tomto ohľade dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol. Síce na hlavnom

pojednávaní 6. mája 2024 obžalovaný tvrdil, že časť škody už nahradil, avšak svoje tvrdenie pred
okresným súdom nijako hodnoverne nepreukázal. A neučinil tak ani počas odvolacieho konania, lebo
do odobratia sa senátu na záverečnú poradu obhajoba nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal
čo i len čiastočnú úhradu uplatneného nároku. Splnomocnený zástupca poškodeného pritom zotrval na
stanovisku, že poškodený dosiaľ žiadnu úhradu od obžalovaného neeviduje.

16. A pokiaľ ide o poslednú štvrtú zákonnú podmienku, aby neexistovala zákonná prekážka brániaca
priznaniu nároku na náhradu škody v podobe napr. premlčania, o tejto pohľadávke bolo rozhodnuté
v inom konaní a podobne, tak súdy nezistili žiadne okolnosti, ktoré by bránili priznaniu uplatneného
nároku na náhradu škody, ergo i táto zákonná podmienka je splnená. Existenciu takejto prekážky
netvrdila ani obhajoba.

Záver
17. Ak teda okresný súd odsudzoval obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil poškodenému
majetkovú škodu, ktorej výška bola súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku o vine rozsudku, tak
mal postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazať obžalovaného k jej náhrade, lebo všetky zákonnépodmienky na tento postup splnené boli. Keďže tak okresný súd nepostupoval, porušil zákon v prospech
obžalovaného a v neprospech poškodeného. Vyššie uvedené zistenia viedli krajský súd k tomu, že
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade

škody a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.
18. Treba zdôrazniť, že krajský súd napadnutý rozsudok nemohol zrušiť iba vo výroku o náhrade škody
a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v tomto rozsahu znovu prejednal a rozhodol, napr. z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov. Bráni tomu ust. § 329 Tr. por.,
ktoré výslovne zakazuje odvolaciemu súdu, aby vec vrátil súdu prvého stupňa v prípade, ak za chybný

považuje iba výrok o náhrade škody. V takomto prípade musí odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok
iba vo výroku o náhrade škody a sám rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody. Len pokiaľ
by odvolací súd nemal dostatočný podklad pre uloženie povinnosti obžalovanému nahradiť spôsobenú
škodu v určitej výške, musel by odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
čo však nebol tento prípad.
19. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.