Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/214/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201282
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: STAR CENTRUM
spol.s r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava - mestská časť podunajské Biskupice, IČO: 35 855
410, zastúpený advokátskou kanceláriou DE IURE s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO:
55792031,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100943688/2021 zo dňa 01.06.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len ako „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 na základe oznámenia,
ktoré mu bolo doručené dňa 27.01.2014 vrátane výzvy na predloženie dokladov potrebných na

vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 20.02.2014. Z predložených dokladov
vyplynulo, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane:
a)zfaktúryč.13VF0I76zodňa31.10.2013základdanevsumeXXXX.XXeur;DPH20%vsumeXXX.XX
eur; predmetom fakturácie bolo: „...na základe zmluvy č. 007/1/2008 - OBJEKT - Obchodné centrum
Sotinská 37. Senica, strážna služba za obdobie október 2013" od dodávateľa 4 line security s. r. o., IČO:
36859591, (ďalej len „4 line security s. r. o.“);
b) z faktúry č. 13VF009 zo dňa 31.10.2013 základ dane v sume XXXX.XX eur; DPH 20% v sume

XXX.XX eur; predmetom fakturácie bolo: „poradenská činnosť v oblasti získavania finančných zdrojov“,
od dodávateľa ERS CREDIT spol. s r. o., IČO: 35945346 (ďalej len „.ERS CREDIT spol. s r. o.“).

2. Správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 9104408/5/4486914/2014/BieM zo dňa
02.10.2014, doručené žalobcovi dňa 08.10.2014 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) podľa § 61 ods.
1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) dňa 07.10.2014 z dôvodu, že

začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Touto skutočnosťou je vznesenie
námietky voči zamestnancom správcu dane (vedúcej oddelenia daňovej kontroly A. B. C., riaditeľke
odboru kontroly A. A. D. a riaditeľovi Daňového úradu Bratislava A. E. D.). Námietka a žiadosť daňového
subjektu o vylúčenie zamestnancov správcu dane bola vznesená dňa 09.09.2014 do zápisnice o ústnompojednávaní číslo 9104408/5/4159705/2014/Szab. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 07.10.2014
do dňa právoplatnosti rozhodnutí o zaujatosti všetkých zamestnancov správcu dane, voči ktorým bola
námietka vznesená. Správca dane oznámil listom zo dňa 24.10.2014, že dňa 16.10.2014 pominuli

dôvody prerušenia daňovej kontroly. Čiže daňová kontrola bola prerušená od 07.10.2014 do 16.10.2014.

3. Správca dane nahliadol do zložky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2013 vykonanej
v spoločnosti 4 line security s.r.o. a spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o., vyhotovil si kópiu protokolov
za uvedené zdaňovacie obdobie. Získal informácie, že jeho zamestnanci zaslali žiadosti o zapožičanie

dokladov, podkladov a dôkazov listami zo dňa 21.1.2015: a to spoločnosti 4 line security s.r.o. ohľadom
faktúry č. 13VF0176 a spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o ohľadom faktúry č. 13VF009. Obe spoločnosti
sa vyjadrili elektronicky a zhodne uviedli, že miestne zisťovanie sa vykonáva na mieste a nie poštou,
boli vznesené voči zamestnancom správcu ako i voči nadriadených osobám námietky zaujatosti,
môžu do rozhodnutia o námietkach vykonávať len neodkladné úkony. Ďalej, že v prípade ak sa
rozhodnú zamestnanci správcu dane konať zákonne a nezaujato, spoločnosti ich privítajú v priestoroch

spoločnosti, ale termín návštevy si majú dohodnúť telefonicky, nie direktívne oznámením. Na základe
tohto správca dane prijal záver, že spoločnosti si nesplnili povinnosť zapožičať žiadané doklady a
nepodali vyjadrenie v zmysle § 39 daňového poriadku.

4. Správca dane následne zaslal žalobcovi výzvu č. 9104408/5/145891/2015/BieM zo dňa 20.01.2015

na predloženie dôkazov a dokladov k faktúram č.: 13VF0176 a č.: 13VF009 na preukázanie svojich
tvrdení, lebo podľa § 46 ods. 5 daňového priadku vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Požadoval zaslať všetky podklady:

1) k faktúre č. 13VF0176 od dodávateľa 4 line security, s.r.o., konkrétne: „a) ak disponujete informáciou

akí zamestnanci vykonávali uvedené stráženie žiadame o zoznam zamestnancov (meno, priezvisko,
dátum narodenia, trvalý pobyt zamestnanca); b) akým spôsobom je vykonávané stráženie „Obchodného
centra Sotinská 37. Senica" /množstvo obhliadok do mesiaca, množstvo pracovníkov v „Obchodnom
centre Sotinská 37" počas mesiaca, využíva sa stredisko registrovania poplachov - SRP/; c) akým
spôsobom bolo uhradené za uvedenú faktúru /výpis z bankového účtu/ a kedy bola uvedená faktúra

uhradená, ak zápočtom tak medzi akými spoločnosťami a tomu prislúchajúce doklady, ktoré dokazujú
uvedený zápočet; d) v prípade postupu pohľadávky zároveň aj listiny, ktorými bol daňový subjekt
oboznámený o postúpení pohľadávky“.

2) k faktúre č. 13VF009 od dodávateľa ERS CREDIT spol. s r.o., konkrétne: „a) dôkazy ako spoločnosť

v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH využila poradenskú činnosť od spoločnosti ERS CREDIT spol.
sr.o. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ resp. akým spôsobom došlo uskutočneniu zdaniteľných
obchodov podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov; b) o akú poradenskú
činnosťzískavaniafinančnýchzdrojovsajednáodspoločnostiERSCREDITspol.sr.o.;c)akémateriály,
listiny pripadne iné vecí boli odovzdané daňovým subjektom ERS CREDIT spol. s r.o.; d) kto vypracoval

poradenskú činnosť v oblasti získavania finančných zdrojov, prípadne meno osoby ktorá poskytla
poradenskú činnosť z daňového subjektu ERS CREDIT spol. s r.o.; e) či je uhradené za uvedenú
poradenskú činnosť nakoľko v zozname prijatých faktúr, ktoré boh odovzdané ku daňovej kontrole je
uvedená faktúra evidovaná ako neuhradená. Ak je už uhradená faktúra, tak akým spôsobom bolo
uhradené za uvedenú faktúru a akým spôsobom /výpis z bankového účtu/, ak zápočtom tak medzi akými

spoločnosťami a tomu prislúchajúce doklady, ktoré dokazujú uvedený zápočet.; f) v prípade postupu
pohľadávky aj listiny, ktorými bol daňový subjekt oboznámený o postúpení pohľadávky.

4.1. Žalobca reagoval na výzvu rovnako ako vyššie uvedené spoločnosti v ods. 4 odôvodnenia tohto
rozsudku. Správca dane oboznámil žalobcu listom zo dňa 04.02.2015 so zistenými skutočnosťami

s poučením o práve vyjadriť sa k tomu alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia.
Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie vyššie uvedených dokladov aj výzvou zo dňa
22.5.2020. Z obsahu úradného záznamu správcu dane zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že nahliadnutím do
spisových zložiek viacerých daňových subjektov, aj spoločnosti 4 line security s.r.o. správca dane zistil,
že v predmetnej spoločnosti pracoval F. G. od 15.01.2013 do 30.09.2013 a F. E. do septembra 2013.

Kópia listiny, z ktorej správca dane vychádzal je súčasťou administratívneho spisu.5. Daňová kontrola bola ukončená dňa 20.02.2015, kedy bol žalobcovi doručený Protokol o výsledku
daňovej kontroly č. 9104408/5/320551/2015/BieM zo dňa 11.02.2015 (ďalej aj len „protokol z daňovej
kontroly“ alebo „protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa.

6. Žalobca sa vyjadril k protokolu, ale požadované relevantné dôkazy nepredložil. Výzvou zo dňa
22.05.2020 vyzval správca dane žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku preukázať, akým
spôsobom bol nakúpený tovar a prijaté služby na uskutočnenie zdaniteľných obchodov, žalobca na
to reagoval vyjadrením, ale nové dôkazy vo vyrubovacom konaní nepredložil. Žalobca doložil jeho

vyhlásenie ako objednávateľa o dodaní služieb, potvrdenie o splatení pohľadávky zo dňa 8.8.2018
od OTP Banka, a.s. , ale v prílohe ďalšie dôkazy nedoložil ( ani úhrady faktúr), ktoré by pr.
bližšie identifikovali rozsah dodaných služieb. Dňa 26.11.2020 sa konalo ústne pojednávanie ohľadom
výsledkov dokazovania za účasti žalobcu.

6.1. Správca dane spísal do úradného záznamu dňa 28.10.2020 informácie získané nahliadnutím

do spisovej zložky aj daňového subjektu 4 line security s.r.o., vyhotovil si zoznam zamestnancov zo
sociálnej poisťovne a zistil, že F. G. tam pracoval od 15.01.2013 do 30.09.2013 a F. E. do septembra
2013, ale v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 tam nepracovali. Zoznam zamestnancov
zažurnalizoval správca dane aj do administratívneho spisu.

7. Správca dane rozhodnutím č. 101934103/2020, 9106408/BieM zo dňa 04.12.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
556,33 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2013, lebo mu
nebolo priznané právo na odpočítanie DPH v predmetnej sume z dodávateľských faktúr č. 13VF0I76
zo dňa 31.10.2013 a č. 13VF009 zo dňa 31.10.2013. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že daňový

subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie preverovaných zdaniteľných
obchodov deklarovanými dodávateľmi 4 line security s.r.o. a ERS CREDIT spol. s r.o. Dodávateľom
fakturovaných služieb pre dodávateľov žalobcu boli spoločnosti majetkovo a personálne prepojené
osobou H. H.. Úhrady faktúr počas kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neboli predložené. Ani počas
vyrubovacieho konania nepredložil žalobca také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver správcu dane o tom.

že išlo o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými osobami. Správca dane sa vyjadril aj
k jednotlivým námietkam zaujatosti podanými žalobcom.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 100943688/2021 zo dňa 01.06.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové

rozhodnutie.

II.
Žaloba

9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „správny
súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100943688/2021 zo dňa 01.06.2021
a rozhodnutia správcu dane č. 101934103/2020, 9106408/BieM zo dňa 04.12.2020 a ich zrušenia
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie, uplatnil

si právo na náhradu trov konania.

10. Žalobca v žalobe poukázala na to, že vlastní obchodný dom v Senici (ďalej len „OD Senica“)
a spoločnosť 4 line security s.r.o. vykonáva pre neho strážnu službu niekoľko rokov, pri daňových
kontrolách za viaceré zdaňovacie obdobia (03-05/2013,07/2013, 09/2013) mu uznali kontrolóri

odpočítanie dane DPH z prijatej služby. Z tohto dôvodu bol správca dane povinný postupovať v zmysle §
3 ods. 9 daňového poriadku aj pri posudzovaní rovnakého zdaniteľného obchodu stráženia OD Senica
z tej istej zmluvy o výkone štátnej služby pri zdaňovacích obdobiach 10/ až 12/2013, aby v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely a pokiaľ tak nekonal, tak to mal v rozhodnutí
odôvodniť. K službe od spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o. žaloba uviedol, že išlo o poradenskú činnosť

v oblasti získania finančných zdrojov a malo to význam pri splácaní jeho úverov, potvrdením z OTP
Banky zo dňa 8.8.2018 deklaroval splatenie úveru v tejto banke.11. Namieta postup daňových kontrolórov (A. C. a A. I.), lebo nevychádzali z objektívnych dôkazov,
nekonali v súlade s § 3 ods. 2,3 daňového poriadku, nevykonávali daňovú kontrolu v zmysle § 44 ods.
1 daňového poriadku, nerešpektujúc § 44 ods. 2 daňového poriadku odmietli vykonať daňovú kontrolu

v jeho sídle, odmietli miestne zisťovanie ( § 37 DP), celý rok konali s prieťahmi. Podľa žalobcu odmietali
vykonať dokazovanie, pred vydaním protokolu odmietli uviesť zákonné zistenia, obmedzili jeho právo
mať svoje vyjadrenia uvedené v protokole ( § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku). Správca dane
nerešpektoval ním predložené dôkazy a vysvetlenia. Zamestnanci správcu dane konali voči zaujato,
robili závery podľa pokynov nadriadenej A. D. A., že protokol z daňovej kontroly nesmie byť bez nálezu.

Reagovali na výzvy správcu dane okrem iného odpoveďou, že „ak im určia znova termín direktívne, tak
sa nemajú čudovať a sťažovať v protokoloch, že daňovému subjektu nevyhovoval termín“. Zamestnanci
správcu dane sa k nemu dňa 7.5.2014, ani neospravedlnili, nekonali v úzkej súčinnosti. Ak mal správca
dane pochybnosti o tvrdeniach a dôkazoch žalobcu, bol povinný to preukázať. Nepriznanie nároku na
odpočítanie dane nemožno vyvodzovať len z personálneho prepojenia spoločností a pochybností o
hodnovernosti žalobcom predložených dokladov.

12. Žalobca ďalej namieta, že správca dane zmeškal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, daňová
kontrola začala 20.02.2014,skončila 20.02.2015, po zmeškaní lehoty bol povinný zastaviť konanie
v zmysle § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku. Daňovú kontrolu považuje za nezákonnú a z toho
dôvodu hodnotí protokol z daňovej kontroly za nezákonne získaný dôkaz (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk

12/2016 z 18.9.2017).

13. Žalobca namieta, že právo na vyrubenie rozdielu dane zaniklo dňa 31.12.2020 v zmysle § 69 ods.
1,2 prvé vety, ods. 3 písm. a) daňového poriadku, preto považuje rozhodnutie žalovaného za nulitné
v zmysle § 64 ods. 2 písm. c) daňového poriadku. Namieta, že žalovaný konal v čase zániku práva na

vyrubenie rozdielu dane v rozpore s § 72 ods. 10 daňového poriadku. Žalovaný konal aj v rozpore s §
3 ods. 9 daňového poriadku, lebo pri inom zdaňovacom období správca dane zastavil daňové konanie
podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku.

14. Žalobca namieta, že im zo strany správcu dane neboli oznámené žiadne pochybnosti podľa § 46 ods.

5 daňového poriadku. Podľa žalobcu mu zaslal správca dane protokol z daňovej kontroly bez možnosti
vyjadriť sa vo svojom sídle k zisteniam správcu dane, ale vyjadrenie k protokolu poslal. Žalobca namieta
absolútnu neplatnosť protokolu z daňovej kontroly, lebo v zmysle § 47 písm. i) daňového poriadku
neobsahuje jeho vyjadrenie k oboznámeniu správcu dane (podanie č. 9104408/5/267873/2015/BieM)
so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Vady protokolu vidí aj v tom, že v ňom absentuje

vyhodnotenie dôkazov.

15. Žalobca namieta svojvoľnosť prerušenia daňovej kontroly, lebo jeho námietka zaujatosti
proti zamestnancovi správcu dane A. J. C. (podaná v daňovej kontrole do zápisnice č.
9104408/5/1756509/2014 zo dňa 6.5.2014) nebola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, nebol

dôvod aplikovať na prerušenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že námietkou zaujatosti voči zamestnancom správcu dane zmaril vykonanie miestneho
zisťovania v spoločnosti 4 line security, s.r.o., lebo zisťovanie mohol vykonať akýkoľvek zamestnanec
správcu dane, resp. mohol konať po rozhodnutí o nevylúčení.

16. Žalobca namieta, že žalovaný odmietol vypočuť ním navrhnutých svedkov, žalovaný ani správca
dane nevyhoveli žiadosti vykonať u neho miestne zisťovanie. Namieta tvrdenie správcu dane, že F.
G. a A. E. nepracovali v období 10-12/2013 v firme 4 Line Security, lebo podľa žalobcu A. E. tam bol
zamestnaný od 1.5.2009 do 31.1.2014 a F. G. od 16.3.2009 do 31.1.2017. Žalovaný sa v odôvodnení
nevyporiadal s prieťahmi pri: daňovej kontrole; tiež nezdôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie pred

rozhodnutím o jeho námietkach zaujatosti. Žalobca tvrdí, že predložil za dodávateľa 4 lien security spol
s. r.o. dôkazy ako je: výkaz či evidenčný list spoločnosti 4 line security spol s.r.o. zo Sociálnej poisťovne
o zamestnancoch (A. E. a F. G.)., ktorí tu boli zamestnaní a vykonávali strážnu službu, dôkazy o úhrade
faktúr.

III.
Vyjadrenie žalovaného17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2021 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti oboch rozhodnutí. Z jeho
rozhodnutia aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že skutkový stav bol dostatočne zistený, dôvodom

neuznania odpočítania dane bolo, že žalobca nepreukázal dodanie služieb ako deklaroval na
predložených faktúrach, nepreukázal použitie predmetných služieb na dodávky tovarov a služieb na
základe, čím nepreukázal splnenie zákonných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, porušil
§ 49 ods. 2 písm. a), § 49 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu
predložiť doklady a dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, ale žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť

v zmysle § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 daňového poriadku, nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali
predmet zdaniteľných plnení, keďže doklady musia mať povahu faktu. Správca dane postupoval v
súlade s § 3 ods. 6 daňového poriadku, nebral do úvahy len doklady predložené žalobcom, ale vykonal
dokazovanie a nebral do úvahy obchodné transakcie, ktorých uskutočnenie nebolo preukázané.
18. V prípade skutkových zistení ohľadom fakturovaných služieb mu z dokazovania vyplynulo, že zo
strany dodávateľov 4 line security s. r. o. a ERS CREDIT spol. s r. o. neboli predložené doklady

preukazujúce dodanie fakturovaných služieb. Správca dane a žalovaný nevychádzali len z personálnej
prepojenosti žalobcu a dodávateľských spoločností, ale žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb.
Žalobca neposkytol správcovi dane dostatočné dôkazy, že preverované zdaniteľné obchody sa reálne
uskutočnili deklarovanými dodávateľmi. V správnej žalobe žalobca opätovne uvádza skutočnosti z jeho
odvolania voči rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal už v svojom rozhodnutí.

19. Nedôvodnou je podľa žalovaného aj námietku žalobcu o zániku práva na vyrubenie dane, lebo
neporušil lehotu na vyrubenie dane za posudzované zdaňovacie obdobie, daň z pridanej hodnoty
vyrubená podľa § 69 ods. 1,2 a § 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly bol
žalobcovi doručený dňa 20.02.2015, preto sa lehota na vyrubenie dane predĺžila.
20. Za neopodstatnené označil námietky žalobcu ohľadom uloženia zábezpeky pri registrácii na DPH,

korupčného a úmyselného správania zamestnancov správcu dane, lebo nie sú predmetom tohto
konania. Bývalý riaditeľ daňového úradu Bratislava A. E. D. t. č. nie je zamestnancom finančnej správy
a o odmietnutí trestného oznámenia voči A. A. D. mali vedomosť z uznesenia Krajského riaditeľstva
PY č. ČVS-KRJ-57/3-VYS-BA-2019 z 03.12.2019. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že porušil lehotu na
výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola trvala od 20.02.2014 do 20.02.2015 a prerušená bola zákonne

od 07.10.2014 do 16.10.2014. Protokol s daňovej kontroly obsahoval všetky náležitosti, žalobcovi bol
doručený. Neopodstatnenou sú aj námietky o úmyselnom vykonávaní daňových kontrol u daňových
subjektov,ktorýchkonateľomjekonateľžalobcu.Návrhžalobcunavypočutienímnavrhovanýchsvedkov
považuje za bezpredmetný, lebo žiadna z osôb sa nezúčastňovala výkonu daňovej kontroly ani úkonov
vyrubovacieho konania za október 2013.

IV.
Replika žalobcu, Duplika žalovaného

21. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku ani žalovaný právo podať dupliku.

V.
Konanie na správnom súde

22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/214/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VI.
Relevantná právna úprava

23. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo

zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 44 ods. 1,2 daňového poriadku, (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (2)
Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

32. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:

f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

33. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia.

34.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

35. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.36. Podľa § 47 písm. i) daňového poriadku protokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného
daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f).

37. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

38. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

39. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

40. Podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje

rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a
hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

41. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá, 2, ods. 3 písm. a) daňového poriadku , (1) Ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa

osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. (2)
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca

roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka,
v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. (3 písm. a) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo

rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie: a)
protokolu z daňovej kontroly.

42. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím o vyrubení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie október 2013 ako aj správnosť procesného postupu správnych orgánov.47. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 27. marca 2025 rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal
napadnuté rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia

(§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/
SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2025 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú
povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného

účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno.
Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných
postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo
nároku na odpočítanie dane.

50. Dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Vychádzajúc zo znenia
§ 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, Najvyšší súd SR judikoval,
že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na
odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade,
ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom

preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym
dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z judikatúry
Súdneho dvora EU vyplýva, že nie je automatický vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na
jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane v zmysle, že po prvé toto právo je v
zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a

po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je
uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, K.:K.:L.:XXXX:XXX,
bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené,
K.:L.:XXXX:XXX, body 19 a 20). Z uvedeného dôvodu správne orgány postupovali správne, ak neuznali
ako podklad pre uznanie nároku na odpočítanie len predloženie daňového dokladu a trvali na to, že

nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012).

51. Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 401/09-17 vyslovil, že daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si
daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne

spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane.

52.Správcadanevrámcivykonávaniadokazovaniezisťujeskutočnostirozhodujúcepresprávneurčenie
dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré ale nepredstavujeabsolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností. Správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 daňového

poriadkuviazanýibanávrhmidaňovéhosubjektu,avšakjepotrebnézdôrazniť,žejeprvotnepovinnosťou
daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní. Na povinnosť uniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým
odkazom na povinnosti správcu dane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil

vhodné dôkazné prostriedky, ktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane,
správca dane súladne s § 24 ods. 4 daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov.
Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane požadoval od žalobcu doklady súvisiace len
s konkrétnymi faktúrami (13VF0I76 , 13VF009) a od konkrétnych dodávateľov (4 line security s.r.o.
a spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o.), ktoré žalobca nepredložil napriek opakovaným výzvam, pritom
netvrdil, že by ich nemal.

53. Všeobecná zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť
správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane - žalobcu, ktoré je spojené

s jeho dôkaznou povinnosťou. Žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom
ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento
nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom ustanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. júna 2019,

sp. zn. 6Sžfk/20/2018). Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžf/6/2016 zo dňa 17. januára 2017).
54. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ( resp. porušenie) zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd
uvádza, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a

účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto
podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo (Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo 17. februára 2015). Z obsahu administratívneho
spisu ako aj z odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

vyplýva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov bola riadne dodržaná.

55. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického

uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda
to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd si tu dovolí poznamenať, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa správne súdy stotožnili s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sžfk/65/2019 zo
dňa 31.01.2022).

56. Predbežnou otázkou, ktorú si musel správny súd vyriešiť, bolo či došlo k presunutiu dôkazného
premena späť na správcu dane. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa
už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.
novembra 2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt

podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť aleboúplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo
dňa 03. augusta 2022).

57. Vystavené faktúry č. 13VF0I76 zo dňa 31.10.2013 a č. 13VF009 zo dňa 31.10.2013 mali
len deklaratórnu funkciu, prednosť mal skutočný stav pred formálnym, preto správca dane správne
preveroval, či predloženým dokladom nechýbal materiálny podklad. Pre správcu dane nebolo
dostačujúcim predloženie faktúr, objednávok služieb a preberacích protokolov a listín doložených
vo vyrubovacom konaní (potvrdenie o splatení pohľadávky zo dňa 08.08.2018 z OTB Banka, a.s.,
elektronický výpis zo sociálnej poisťovne iba dodávateľa 4 line security s.r.o., mesačný výkaz poistného

za obdobie 10-12/2013 bez určenia za akého zamestnanca hradil poistné a príspevky), lebo nadobudol
na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu.
Preto aj vyzval daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov ( pr.: rozhodnutia vo veciach sp.
zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017), pritom vo výzve zo dňa 20.1.2015 presne špecifikoval požadované

dokumenty ( uvedené vyššie v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Výsledky dokazovania spochybnili
samotné dodanie služieb za október 2013 tak, ako to deklarujú vyššie uvedené faktúry. Žalobcovi
boli tieto pochybnosti známe ( boli mu oznámené aj výzvou č. 9104408/5/145891/2015/BieM zo dňa
20.01.2015 v zmysle § 46 ods. 5 daňového priadku), čím prešlo dôkazné bremeno na neho a preto bolo
na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali,

že služby sa zrealizovali v mesiaci október 2013 tak, ako to bolo uvedené na faktúrach.

58. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nie len v Oboznámení číslo
9104408/5/267873/2015/BieM zo dňa 04.02.2015 (doručenom žalobcovi dňa 11.02.2015) oboznámil so
skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly , ale aj v protokole z daňovej kontroly, rovnako aj

vo vyrubovacom konaní vyzýval žalobcu na doloženie takých relevantných dôkazov, ktorými preukáže
svoje tvrdenia o dodaných službách dodávateľmi. V spojení s týmto zistením bola dôvodne spochybnená
hodnovernosť žalobcom predložených dôkazov a preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich
pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr. Žalobca svoje dôkazné
bremeno neuniesol, keď objektívne nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal, a ktorých

preukázanie bolo jeho povinnosťou ustanovenou daňovým poriadkom i platnou judikatúrou. Žalobca
nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o dodaných službách.

59. Z obsahu listiny v administratívnom spise označenej ako „Prehľad miezd 4 line security, s.r.o.“
vyplýva, že za mesiac 10/2013 sú evidované aj osoby A. E. a F. G. ako osoby, na ktoré je

v predposlednom riadku napárovaná vždy konkrétna suma čistej mzdy. U A. E. je uvedených počet
hodín 184 a u F. G. počet 168, spolu 352 hodín, ale vo faktúre č. 13VF0176 je za 10/2013 fakturovaná
suma za 404 hodín. Doklad preukazujúci reálne zaslanie mzdy vyššie uvedeným zamestnancom sa
v spise nenachádza. Rovnako v administratívnom spise nie je doklad preukazujúci, že by žalobca vyššie
uvedené faktúry reálne uhradil.

60. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich
z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku

Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky
existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (iii) že prijaté plnenie je
príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09. 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa
tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzipodmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

61. Predmetom sporu medzi finančnými orgánmi na jednej strane a žalobcom na druhej strane tak
bola otázka preukázania materiálnej existencie zdaniteľného plnenia z októbra 2013 deklarovaného
spornými faktúrami ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane.
Z obsahu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že nosným dôvodom rozhodnutia
správnych orgánov nebolo ich konštatovanie o personálnom prepojení spoločností. Materiálnu

existenciu zdaniteľných plnení mal pritom preukázať v prvom rade žalobca ako subjekt uplatňujúci si
nárok na odpočítanie dane. Žalobca nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie materiálnej existencie
zdaniteľného plnenia deklarovaného spornými faktúrami, čím nepreukázal ani splnenie podmienok
vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.

62. Námietka žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku je

neopodstatnenou. Žalobca sa domáhal, aby správca dane postupoval rovnako pri posudzovaní
rovnakého zdaniteľného obchodu (stráženia OD Senica z tej istej zmluvy o výkone štátnej služby)
za všetky zdaňovacie obdobia, t.j. aj za október 2013, lebo ide o skutkovo zhodné prípady. Zásada
ustanovenia § 3 ods. 9 daňového poriadku súvisí so zásadou rovnakého postavenia viacerých daňových
subjektov pri správe daní a preto správca dane musí v skutkovo zhodných prípadoch v rámci správy

daní rovnakým spôsobom nielen rozhodovať, ale aj postupovať pri rôznych daňových subjektoch. Pokiaľ
však ide o ten istý daňový subjekt, ktorému majú byť dodávané každomesačne tie isté služby a hoc aj na
základe toho istého zmluvné vzťahu, neznamená to, že by mal mať automaticky nárok na každú daňovú
kontrolu bez nálezu, pokiaľ v niektorých zdaňovacích obdobiach mu bolo uznané odpočítanie dane
DPH, t.j. boli daňové kontroly bez nálezu ( 03-05/2013,07/2013, 09/2013). Správca dane začína daňové

konanie u daňového subjektu za každý mesiac osobitne, aby mohol osobitne posudzovať splnenie
hmotnoprávnych podmienok.

63. Pre hmotnoprávne podmienky platí, že musia byť splnené kumulatívne. Súd si ustálil nesplnenie
už prvej podmienky, nepreukázanie existencie materiálneho plnenia deklarovaného na faktúrach. Preto

nebolo potrebné posudzovať už splnenie ďalších dvoch podmienok. Avšak pri poradenskej službe
v oblasti získania finančných zdrojov od spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o. žaloba argumentoval, že to
malovýznamprisplácaníjehoúverov. Ksvojmu tvrdeniudoložilpotvrdenieOTBBankyzodňa8.8.2018,
na ktoré správca dane neprihliadal a v rozhodnutí to odôvodnil tým, že dodanie sa uskutočnilo v októbri
2013 a nie v zdaňovacom období roku 2018. Súd len dodáva, že nakoľko nebola preukázaná faktická

existencia poskytnutej služby od ERS CREDIT spol. s r.o. v októbri 2013, je irelevantné posudzovať
potvrdenie z banky vystavené v roku 2018. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia
mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú
dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako
použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné,

že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet
dane. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu dane, čo sa týka daňového
zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako
také podliehajú dani z pridanej hodnoty.

64. Súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu, ktoré sa týkali procesného postupu zamestnancov
správcu dane. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by zamestnanci nekonali v súlade s § 3
ods. 2,3 daňového poriadku. Vychádzali z dôkazov a vyjadrení, ktoré im predložil žalobca a vyporiadali
sa s ich obsahom. Skutočnosť, že nezdieľali názor žalobcu o objektívnosti ním predkladaných dôkazov,
nemôže byť na ťarchu ich procesného postupu. Námietka o nevykonávaní daňovej kontroly podľa § 44

ods. 1 daňového poriadku bola len všeobecnou, preto sa súd s ňou nemohol zaoberať. K námietke
žalobcu, že zamestnanci správcu dane konali voči nemu zaujato robiac závery podľa pokynov
nadriadenej A. A. D., že protokol z daňovej kontroly nesmie byť bez nálezu súd uvádza, že sa oboznámil
s obsahom celej vety uvedenej v obsahu e- mailu J. D. B. adresovaného viacerým zamestnancom
správcu dane a veta menovanej A. D. celá znela nasledovne: „oznamujem Vám, že žiadna kontrola

nemôže byť ukončená bez nálezu, bez toho aby bola odkonzultovaná“. Súdu z toho vyplýva, že nešlo
o príkaz končiť daňové kontroly nálezom, ale ak sa budú končiť bez nálezu, tak to bude len na základe
odkonzultovania. Žalobca v rámci administratívneho konania vzniesol voči zamestnancom správcu dane
a ich nadriadeným námietky zaujatosti, žiadal ich vylúčiť, ale daňové orgány sa s jeho námietkamivyporiadali rozhodnutiami, zamestnancov nevylúčili, preto aj tieto námietky považuje súd za nedôvodné.
Spôsob rozhodnutia o námietkach je uvedený aj v obsahu druhostupňového rozhodnutia žalovaného.
O námietke zaujatosti na A. J. C. podanej do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 06.05.2014 bolo

rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 13.05.2014 ( právoplatné dňa 19.05.2014) jeho nevylúčením z konania.
V rámci inej daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie podal žalobca do zápisnice o ústnom
pojednávaní námietky zaujatosti aj voči A. B. C., A. A. D. a A. E. D., o každom z nich bolo rozhodnuté
samostatnesodkazomna nenaplnenieustanovenia§60ods.1daňovéhoporiadku;oA.C.rozhodnutím
zo dňa 01.10.2019, o A. D. rozhodnutím zo dňa 20.09.2019 a o A. D. ( vtedy riaditeľovi Daňového

úradu Bratislava) bolo vydané oznámenie č. 1370577/2015 zo dňa 4.9.2018, lebo sa nezúčastňoval
na úkonoch daňového konania ani daňovej kontrolu daňového subjektu.

65. Súd dal za pravdu žalobcovi v jeho námietke o nerešpektovaní § 44 ods. 2 daňového poriadku
správcom dane. Daňová kontrola sa spravidla vykonáva u daňového subjektu, ale správca dane môže
určiť aj iné miesto jej výkonu, ak to vyžaduje účel kontroly. V prejednávanej veci správca dane určil, že

daňová kontrola sa vykoná v priestoroch Daňového úradu Bratislava, avšak bez toho, aby v oznámení
špecifikoval, prečo si to vyžaduje účel daňovej kontroly. Možno konštatovať, že výkon daňovej kontroly
na inom mieste ako u kontrolovaného daňového subjektu obvykle viac zaťažuje daňový subjekt a preto
je žiaduce takýto postup zdôvodniť. Hoci tak správca dane v danom prípade neurobil, je súd toho názoru,
že tento postup nemôže predstavovať takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť

vydaného rozhodnutia (rozsudok KS Bratislava č. k. 2S/191/2014-559 zo dňa 28.6.2017, bod. 54.) .
Súd tiež poukazuje na to, že žalobca pri začatí daňovej kontroly určené miesto výkonu daňovej
kontroly nenamietal a netvrdil, že by tým bolo neprimerane zasiahnuté do jeho práv. Takéto pochybenie
nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Správny
súdvtejtosúvislostipoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžo15/2008zodňa6.8.2008,

vzmyslektoréhosarozhodnutiesprávnehoorgánunezrušujepreto,abysazopakovalprocesaodstránili
formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka (rovnako R 122/2003, R 43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7 Sžo 7/2016 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 5 Sž 16/2012 zo dňa 29.10.2012 a jeho závery akceptoval aj
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.5.2013). Z judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia... ktoré
intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv“ (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12. 2015). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Z toho vyplýva, že prerušenie bolo zákonné po celý čas od 25.04.2019 do
10.06.2019.

66. Posúdenie námietky o zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly súviselo s vyhodnotením námietky
o svojvoľnosti prerušenia daňovej kontroly, preto sa súd najprv vyporiadal s otázkou, či reálne
existoval dôvod na prerušenie daňovej kontroly u žalobcu a či bolo rozhodnutie o prerušení zákonným.
Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly jednoznačne vyplýva dôvod prerušenia a to

žalobcom vznesené námietky voči zamestnancom správcu dane (uvedených v ods. 3 tohto rozsudku).
Preto správny súd neuznal žalobcovu námietku o svojvoľnosti rozhodnutia o prerušení konania
o daňovej kontrole. Z obsahu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva dôvod podľa § 61 ods. 1
písm. b) daňového poriadku. Z pohľadu subjektívnych práv žalobcu nevidí správny súd žiadne rozumné
pochybnosti o tom, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly bola primeraná, správca dane
prerušil daňovú kontrolu len na nevyhnutne potrebný čas, po odpadnutí dôvodu prerušenia bezodkladne
v daňovej kontrole pokračoval. Daňová kontrola bola prerušená od 07.10.2014 do 16.10.2014.

67. Súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly za

nedôvodnú. Daňová kontrola je procesom v rámci daňového konania, prostredníctvom ktorého správca
dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení
osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Začatie daňovej kontroly aktivuje oprávnenia
správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového subjektu), ktoré umožňujú intenzívnym
a invazívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd daňového subjektu, pričom tento je

povinný sa týmto úkonom podriadiť. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z
najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47
a nasl. Daňového poriadku). Časový rámec pre výkon daňovej kontroly je definovaný v § 46 ods. 10
daňového poriadku, pritom právna úprava predvída možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods.10 v spojení s § 61 Daňového poriadku) a momentom jej prerušenia sa prerušuje plynutie lehoty na
jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku). Daňová kontrola začala dňa
20.02.2014, bola zákonne prerušená od 07.10.2014 do 16.10.2014, t.j. po dobu 10 dní, kedy lehota

neplynula, čím s ao 10 dní predĺžila jednoročná lehota a ukončená bola dňa 20.02.2015. Čiže trvala po
zákonnom stanovenú dobu jedného roka. Tým je neopodstatnenou námietka žalobcu, že bol správca
dane povinný v zmysle § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku zastaviť konanie.

68. Na podklade uvedeného tak správny súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že daňová

kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote, a preto bol protokol z daňovej kontroly zákonne získaným
dôkazom.

69. Relevanciu správny súd nemohol priznať žalobným námietkam, ktorými žalobca namietal zánik
práva na vyrubenie rozdielu dane dňa 31.12.2020 v zmysle § 69 ods. 1, 2 prvé vety, ods. 3 písm. a)
daňového poriadku, z čoho odvodzoval aj nulitu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 64 ods. 2 písm. c)

daňového poriadku a že žalovaný konal v rozpore s § 72 ods. 10 daňového poriadku. Súd uvádza, že
daňová kontrola bola zákonne prerušená (od 07.10.2014 do 16.10.2014) a počas jej prerušenia lehoty
neplynú. K zániku práva vyrubiť daň, resp. rozdiel dane a zánik práva uplatniť nárok na sumu podľa
hmotnoprávnych daňových predpisov dochádza po uplynutí lehoty piatich rokov od konca roka, v ktorom
došlokniektorejzrozhodujúcichskutočností,akniesúdôvodyuvedenév§69ods.2daňovéhoporiadku

a nasledujúcich, resp. v iných ustanoveniach. V zmysle podľa § 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku
sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu
podľaosobitnýchpredpisovprotokolzdaňovejkontroly,ktorýbolvtomtoprípadežalobcovidoručenýdňa
20.02.2015, čím došlo k predĺženiu lehoty. K zániku uvedených práv dochádza najneskôr v desaťročnej
prekluzívnej lehote od konca roka, keď nastala rozhodná skutočnosť pre plynutie prekluzívnej lehoty,

t. j. od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový
subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu
vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane
nezaniklo právo vyrubiť daň. Z tohto dôvodu nie je rozhodnutie žalovaného nulitným a nebol dôvod na
zastavenie konania.

70. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, že je absolútne neplatným protokol
z daňovej kontroly, lebo v zmysle § 47 písm. i) daňového poriadku neobsahuje vyjadrenie žalobcu
( podanie č. 9104408/5/267873/2015/BieM). Daňový subjekt má právo sa v priebehu daňovej kontroly
vyjadrovaťkskutočnostiamzistenýmvpriebehudaňovejkontrolyaajkspôsobuichzistenia.Jepravdou,

že obligatórnou náležitosťou protokolu o vykonaní kontroly je okrem iného aj vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu (§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku), avšak to neznamená že by malo ísť o jeho
doslovnú citáciu. Z obsahu protokolu vyplýva, že vyjadrenia daňového subjektu sú v protokole poňaté,
ale vyabstrahovanie ich obsahu je už na správcovi dane, resp. pisateľovi protokolu. Nemôže byť na ujmu
protokolu a v konečnom dôsledku spôsobiť jeho neplatnosť, ak v ňom nie sú uvádzané všetky ( niekoľko

desiatok stranové) vyjadrenia podľa predstáv žalobcu.

71. Ako dôvodnú nemohol správny súd vyhodnotiť žalobnú námietku, že mu správca dane neoznámil
žiadne pochybnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Z obsahu výzvy č. 9104408/5/145891/2015/
BieM zo dňa 20.01.2015 ( viď ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku) jasne vyplýva, pochybnosti mu

oznámené boli a taktiež v čom spočívali, keďže správca dane požadovali konkrétne dôkazy na
odstránenie svojich pochybností (viď ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku).
72. Nedôvodnou sú námietky žalobcu, že správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie v jeho
sídle. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca výslovne odmietol vykonať miestne
zisťovanie. Ide však o inštitút dôkazného prostriedku, na ktorý nemá kontrolovaný daňový subjekt

právny nárok, je to len oprávnenie správcu dane ( § 37 ods. 1 daňového poriadku). To isté platí aj
o námietke o odmietnutí vykonať žalobcom navrhnuté dokazovanie vrátane svedkov. Je len na správcovi
dane, ktoré dôkazy vykoná. Pritom žalobca bol okrem iných dôkazov vyzývaný predložiť aj doklady
preukazujúce úhradu za poskytnuté služby deklarované na faktúrach, ale žalobca v daňovom konaní
ani vo vyrubovacom konaní žiadny dôkaz o úhrade správcovi dane nedoložil.

73. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz na výsluch svedkov (A. F. L., A. A. D., C. H. M., C.
E. N., F. G., A. E., C. C.) a vykonanie znaleckého dokazovania, je potrebné uviesť, že v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súduv správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,
ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
(vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor

Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.
8Sžo/547/2009). Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou, a preto
súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel.
74. Žalobca namieta pochybnosti správcu dane, že F. G. a A. E. nepracovali v období 10-12/2013

vo firme 4 Line Security. Podľa tvrdenia žalobcu A. E. bol zamestnaný od 1.5.2009 do 31.1.2014 a F.
G. od 16.3.2009 do 31.1.2017. Správca dane vo svojom rozhodnutí k tomu uviedol, že vo vyrubovacom
konaní žalobca predložil mesačný výkaz poistného a príspevkov zamestnávateľa 4 line security, s.r.o.
za október 2013 zo sociálnej poisťovne, ale nevyplýva z neho, za ktorých konkrétnych zamestnancov
boli realizované odvody. Z listiny „Prehľad miezd 4 line security, s.r.o.“ vyplýva, že za mesiac 10/2013
sú v zozname uvedené aj spochybnené osoby A. E. a F. G. ako osoby, pri ktorých je priradená konkrétna

suma čistej mzdy a počet hodín ( u A. E. 184 a u F. G. 168, spolu 352 hodín). Súd z obsahu faktúry
č. 13VF0176 zistil, že za 10/2013 bola fakturovaná suma za 404 hodín a žalobca , aj keď v ňom bola
konateľom totožná osoba ako vo firme 4 line security, s.r.o., nedoložil iný dôkaz preukazujúci stráženie
objektu OC v Senici vyššie uvedenými osobami. Z týchto dôvodov súd dal za pravdu správnym orgánom,
že mali objektívne pochybnosti o F. G. a A. E..

75. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného
daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená
do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy

individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt ako
podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup,
mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom,
že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.
Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane výlučne z dodávateľských faktúr od spoločností 4 line

security, s.r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., správca dane sa snažil aj sám zisťovať objektívne skutočnosti
priamoutýchtospoločností,čopreukázal.Správcadaneviedoldokazovanievzmyslezásadyobjektívnej
pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že sa snažil si zaobstarať podklady a
dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie.

76. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy
a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie služieb od dodávateľa v posudzovanom zdaňovacom období. Daňová povinnosť v
zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania služby (čo žalobca
nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie

dane je, aby išlo o služby, ktoré boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH. Správca dane pri
posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení a teda, či v prípade predložených
dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je
relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb v zmysle objednávky a zmluvy v skutočnosti aj došlo.

V prejednávanej veci žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by reálne k dodaniu služieb
došlo, ani že by boli faktúry žalobcom uhradené.

77. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym
orgánom vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za

potrebné prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu
materiálneho plnenia. Súd súhlasí so správnosťou konania správcu dane, že mal pochybnosti o strážnej
služby dvoch uvádzaných zamestnancov, hlavne ak aj z prehľadu miezd 4 line security, s.r.o. vyplýva,
že za mesiac 10/2013 sú evidované u A. E. a F. G. celkovo počet hodín 352 hodín, ale vo faktúre
č. 13VF0176 týkajúcej sa stráženia je za 10/2013 fakturovaný počet 404 hodín. Nakoľko žalobca

nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované na predložených
dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky.78. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení
svojhorozhodnutiavysporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkamižalobcuakoodvolateľa.Správnym
posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. Rozhodnutia správnych

orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú
jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení
svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých
dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto
postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutia

sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom. Z obsahu administratívneho
spisu a napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení
dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani
takú procesnú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu
ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

79. Vzáveresprávnysúddodáva,ženemápovinnosťzaoberaťsavšetkýminamietanýmiskutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis

I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa
09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa
19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola

daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu
spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať
sa s každým argumentom.

80. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého
možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.