Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209430
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: AKBARIES s.r.o., so sídlom
Andrejová 22, 086 37 Andrejová, IČO: 36 461 695, proti žalovanému: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX,
XXX XX J., zastúpený JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov,
IČO: 42 230 080, o náhradu škody spôsobenú zamestnancom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 16Cpr/1/2023-170 zo 14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3; § 427 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „CSP“).

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 2.988,84 € na tom skutkovom základe, že žalovanému v rámci jeho pracovného pomeru u
žalobcu bol okrem iného zverený aj kolesový traktor značky Class ARION 460, VIN: S ŠPZ: J. XXX
Q., ktorý údajne obsluhoval iba žalovaný. Žalovaný pracoval ako zamestnanec žalobcu od 12.11.2001
do 4.8.2020. Žalobca tvrdil, že v dňoch 21.7.2020 až 24.7.2020 vykonal inventúru stavu zvereného
majetku žalovanému, pričom zistil, že vyššie uvedený traktor signalizoval poruchu, pričom diagnostika
autorizovaného servisu potvrdila nesprávnu obsluhu traktora v posledných 100 štartovaniach.

4. Žalovaný svoju zodpovednosť za škodu poprel. Z vyjadrenia odborného servisu k oprave zo dňa
7.11.2023, ktoré predložil žalovaný, vyplýva, že po diagnostike a rozobratí stroja (CLAAS ARION 460)
bola zistená pravdepodobná príčina poškodenia, a to nefunkčný senzor, ktorý mal pravdepodobne
vnútorné poškodenie. Obsluha stroja tejto poruche nemohla zabrániť ani ju nespôsobila. Z výpovedí
svedkov vyplynulo, že daný stroj obsluhovali žalovaný i žalobca.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu
medzi subjektom porušujúcim právnu povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto

povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a
vzniknutou škodou. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach,
pri jej zisťovaní treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju
vyvolala.6. Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie
konštatoval, že v danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol v
pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, ktorý zanikol okamžitým skončením pracovného pomeru zo

strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy. Súdu žalovaný doložil odborné vyjadrenie servisu,
že po diagnostike a rozobratí stroja (CLAAS ARION 460) zistili pravdepodobnú príčinu poškodenia, a
to nefunkčný senzor. Toto odborné vyjadrenie samo osebe deliberuje žalovaného zo zodpovednosti za
vzniknutúporuchunatraktore.Žalobcapodľasúduneuniesoldôkaznébremenovovzťahukpreukázaniu
zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, čo sa muselo odraziť vo výsledku sporu. Aj z výsluchu

svedka L., ktorý je zamestnancom žalobcu, vyplynulo, že to nebol vždy len žalovaný, kto obsluhoval
predmetný traktor, ale bol to občasne aj konateľ žalobcu, a to v čase pred aj po skončení pracovného
pomeru žalovaného u žalobcu. Už len z tohto dôvodu nemožno pričítať nad rozumnú pochybnosť vznik
škody na účet žalovaného, vo svetle tej skutočnosti, že u žalovaného ako dlhoročného skúseného
traktoristu je nižší predpoklad, že by nepoznal obsluhu stroja zvlášť v situácii, keď naňho počas 19 rokov
zamestnania žalobca neevidoval žiadne sťažnosti. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie

dokazovania výsluchom servisného technika pána I. K., keďže aj s ohľadom na realizované odborné
vyjadrenie (konkrétne pána I. K.) mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné a spôsobilo by len
ďalšie trovy, prípadne prieťahy v konaní.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že ho považuje za neurčitý,
nesprávny a nezákonný. Súd nevykonal nielen dôkazy navrhované ním, ale nevykonal dokazovanie ani

v rozsahu, ktorý predpokladá zákon. Ak by súd vykonal riadne dokazovanie vo veci, dospel by k inému
rozhodnutiu. Hoci súd na pojednávaní 14.5.2024 vypočul jediného prítomného svedka, ktorý potvrdil, že
s predmetným traktorom a ostatným závesným náradím jazdil iba žalovaný, hoci z ním predložených
dôkazov vyplýva, že škodu spôsobil žalovaný, ako aj z iných okolností, v prípade riadneho dokazovania
by bolo úplne zrejmé, že škodu okrem žalovaného nemohol spôsobiť nikto iný, súd aj napriek tomu sa

priklonil na stranu žalovaného a rozhodol nielen nesprávne, ale pre nevykonanie riadneho dokazovania
aj nezákonne. Súd aj napriek tomu, že žalovaný s cieľom dosiahnuť pozitívne rozhodnutie pre seba
vyfabrikoval štyroch umelých svedkov, ktorí odmietli sa dostaviť na pojednávanie a tvrdenia žalovaného
písomne popreli, priklonil sa na stranu žalovaného a žalobu zamietol. Súd vychádzal z odborného
vyjadrenia servisu, pričom v tomto smere nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných servisných

technikov, ktorí z neznámych dôvodov iniciovali takéto zjavne nepravdivé vyjadrenie bez toho, aby ich
na to súd vyzval. Súd sa absolútne nezaoberal tým, že žalovaný všetkých nim navrhovaných svedkov
osobne navštívil a pripravoval ich na súdne konanie, čoho dôkazom sú písomné vyjadrenia svedkov,
ktorí odmietli svedčiť a uviedli, že o veci nevedia absolútne nič a s touto vecou nechcú mať nič spoločné.
Súd bez akýchkoľvek dôkazov a riadneho dokazovania uveril nepravdivým a vymysleným tvrdeniam

žalovaného. Žalobca poukazuje na nezmyselnosť celého odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom
súd sám vytvára priestor na presadenie nepravdivých tvrdení a úvah. Žalobca považuje nevykonanie
ním navrhovaných dôkazov a zvýhodňovanie žalovaného za absurdné a za zjavnú nerovnosť strán pred
súdom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napádaným rozsudkom a
považuje ho za vecne správny. Súd svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil, vysporiadal sa so všetkými
zásadnými skutočnosťami a argumentmi strán sporu a vec správne vyhodnotil. Argumenty žalobcu
nemajú žiaden relevantný vplyv na prejednávanú vec, t. j. nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie, ktoré
reflektuje na všetky zásadné skutočnosti zistené v priebehu dokazovania a nemajú vplyv na právne

posúdenie veci. Obsah podaného odvolania sa javí vysoko účelovým s cieľom predlžovať konanie na
úkor žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok podľa zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. CSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávne a neúplne zisteným skutkovým stavom,
to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy,
či rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov. Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom aich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý

objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj

strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z
obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné poznamenať, že týmto sa rozumie
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 7/2010).
13. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil aj správny právny záver a keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a
právnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojilodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,
na ktoré odkazuje.

14. Žalobca si vo vzťahu k žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.988,84 €, ktorú uhradil za
opravy traktora. Táto skutočnosť nebola sporná, spornou zostala otázka, či škodu na traktore spôsobil
žalovaný a či v tomto smere žalobca uniesol dôkazné bremeno.
15. Žalobca v konaní tvrdil, že daný traktor obsluhoval len žalovaný a nik iný a teda len jemu možno
pričítať spôsobenú škodu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania je však zrejmé, že aj

žalobca predmetný stroj obsluhoval pred i po skončení pracovného pomeru žalovaného a z odborného
vyjadrenia zo dňa 7.11.2023 je zrejmé, že škodu na traktore nemohol spôsobiť žalovaný. Tvrdený
záver o zodpovednosti žalovaného za požadovanú škodu napokon nevyplýva ani z obsahu faktúry č.
XXXXXXXXXX (č.l. 5) a z faktúr za opravu stroja vyhotovených až po 3 rokoch po ukončení pracovného
pomeru žalovaného u žalobcu.

16. K ďalšej odvolacej námietke, že súd nevykonal navrhované dôkazy, odvolací súd konštatuje, že
dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
výsluchom servisného technika, je potrebné uviesť, že svoj postup dostatočným spôsobom odôvodnil
v preskúmavanom rozhodnutí, predovšetkým s akcentom na dôvody, pre ktoré považoval písomné
odborné vyjadrenie servisného technika za postačujúce. Samotné nevykonanie všetkých navrhnutých

dôkazov bez ďalšieho neznamená, že súd postupoval arbitrárne a nezákonne.
17. Je potrebné napokon skonštatovať, že súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov
podanej žalobe nevyhovel a v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220
ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu
možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ak súd

prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany.
18. Správnemu rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok tohto odvolacieho konania má vo vzťahu k žalobcovi nárok na

náhradu trov v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).