Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/243/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010661
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124010661.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaRévesaasudcovMgr.Pavla
Macháča a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
Česká republika, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.09.2024, pod sp. zn. 10Nt/20/2024, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 29.05.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
Česká republika, t. č. v ÚVTOS Leopoldov, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., Česká republika, t.č. ÚVTOS Leopoldov na povolenie obnovy konania vo veci

prvostupňového súdu, sp. zn.: 1T/31/2018 zamietol, keďže nezistil podmienky na povolenie obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
2. Prvostupňový súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 45-46 spisu.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súdu konštatoval, že v prejednávanej veci
odsúdený v písomnom návrhu i v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí poukázal
predovšetkým na závery vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní a polemizoval ohľadom

odôvodnenia jednotlivých súdov. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. mája 2023, sp. zn.: 1Tdo/20/2023, v zmysle ktorého NS SR sa pri rozhodovaní o (v poradí druhom)
dovolaní odsúdeného pokúsil odsúdenému vysvetliť, že ak by poškodená na hlavnom pojednávaní
odmietla vypovedať a išlo by o jediný alebo rozhodujúci dôkaz, výpoveď poškodenej z 25. októbra
2017 by nebola použiteľná v konaní na preukazovanie viny odsúdeného. Keďže poškodená bola na
hlavnom pojednávaní vypočutá a vina odsúdeného bola založená aj na iných dôkazoch, dovolací

súd ustálil, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (porušenie práva
odsúdeného na obhajobu zásadným spôsobom) nie je prítomný. Prvostupňový súd preto konštatoval, že
odsúdený v podanom návrhu ani na verejnom zasadnutí neprezentoval žiadne nové skutočnosti, ktoré
by neboli známe už počas priebehu pôvodného konania. So všetkými skôr známymi skutočnosťami
sa vysporiadali všeobecné súdy pri rozhodovaní v predmetnej trestnej veci vedenej na prvostupňovom
súdu pod spisovou značkou 1T/31/2018. Vzhľadom na uvedené mal prvostupňový súdu za to, že neboli

zistené podmienky na povolenie obnovy konania a prvostupňový súd návrh odsúdeného zo 07.03.2024
zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený A. B., pričom túto
následne doplnil písomným podaním zo dňa 17.09.2024. Odsúdený namieta, že prvostupňovým súdom
neboli vzaté do úvahy nové skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí NS SR zo dňa 03.05.2023,
sp. zn.: 1Tdo/20/2023, v zmysle ktorého nebol celkom správny postup vyšetrovateľa, týkajúci sa

vykonaného úkonu (výsluchu poškodenej) v priebehu prípravného konania, pričom odsúdený vytýka,
že tento úkon bol vykonaný bez prítomnosti odsúdeného, tak aj jeho obhajcu, ktorý v tom časenebol ešte vôbec ustanovený. Týmto postupom bol podľa odsúdeného porušený Trestný poriadok,
pričom cituje aj konkrétne paragrafy, ktoré podľa jeho názoru mali byť porušené. Odsúdený následne
argumentuje pochybením, ktorého sa mal dopustiť NS SR pri vyhodnotení skutkového a právneho

stavu. Odsúdený opakovane namieta, že v priebehu prípravného konania neboli zaistené jeho DNA
stopy na oblečení poškodenej, pričom poukazuje na fakt, že sa nestotožňuje s tým, ako sa k veci
postavil odvolací súd v pôvodnom trestnom konaní. Vo svojom podaní namieta viaceré argumentačné
pochybenia prvostupňového a odvolacieho súdu v pôvodnom trestnom konaní. Rozsiahlo sa vyjadruje
k zaisteným dôkazom a k ich vierohodnosti, pričom má za to, že najmä skutkový stav bol v predmetnej

trestnej veci zistený nesprávne. Podotýka, že do úvahy neboli vzaté viaceré zabezpečené dôkazy a
namieta obsah, respektíve vierohodnosť doposiaľ zabezpečených dôkazov.
5. Obhajca odsúdeného vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.11.2024 uviedol, že je toho názoru,
že skutočnosti, ktoré uviedol odsúdený vo svojom rozsiahlom podaní je potrebné považovať za nové
skutočnosti, ktoré by mal súd brať do úvahy a povoliť obnovu konania. Aj na verejnom zasadnutí
odsúdenýuviedolskutočnosti,ktorésúdôležiténapovolenieobnovykonania.Sámobhajcavzáverečnej

reči uviedol, že aj NS SR v rámci uznesenia, ktorým odmietol dovolanie odsúdeného poukázal na
skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní pochybil na začiatku vyšetrovania. Pochybenia orgánov
činných v trestnom konaní na začiatku vyšetrovania sú nové skutočnosti, ktoré neboli prejednané v
pôvodnom konaní pod spisovou značkou 1T/31/2018, a preto považuje tieto za nové skutočnosti,
pre ktoré by mala byť povolená obnova konania. Vzhľadom na uvedené žiada, aby Krajský súd

v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) súd zrušil napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie návrhu na povolenie
obnovy konania.

6. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

7. a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
8. b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
9. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal v zmysle § 192 ods. 1
Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že

sťažnosť odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie
je dôvodná.
10. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že vykonaným dokazovaním dospel
prvostupňový súdu k správnemu právnemu záveru, že v konaní neexistujú žiadne okolnosti či dôkazy,
ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania a mohli by pre odsúdeného privodiť iné rozhodnutie

vo veci, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo vzhľadom na ktoré by uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
11. Sťažnostný súd si závery prvostupňového súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a
na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto

súvislostisťažnostnýsúdpoukazujenato,ževdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvého
a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).

12. Nad rámec uvedeného prvostupňovým súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd vo
všeobecnosti uvádza, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli
najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
13. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli
alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp
pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených)

dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého
stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť
postupusúduvovzťahukobhajobe(R35/1988).Účelomobnovykonania,akomimoriadnehoopravného
prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôliich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

14. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich
etapách, pričom v prvom rade hodnotí tento návrh z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr
neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý
môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku, alebo

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo
slobôd odsúdeného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 odsek 4 písmeno a)
Trestného poriadku), resp. situácia predpokladaná v ustanovení § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného
poriadku, ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému,
ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené
za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného.

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec
uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po
právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti
alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli
samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému

výsledku, ako je pôvodné právoplatné rozhodnutie a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky
splnené kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle § 399 odsek 2 Trestného poriadku, v
opačnom prípade návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.
15. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným navrhované dôkazy tak v návrhu na povolenie obnovy
konania ako aj v sťažnosti, nie sú ani zďaleka svojim významom rovnocenné dôkazom, ktoré boli

vykonané v konaní prvostupňového súdu, v ktorom došlo k právoplatnému odsúdeniu navrhovateľa
obnovy konania. Okrem toho, ako vyplýva zo spisového materiálu, v pôvodnom konaní bolo vo veci
rozhodované po rozsiahlom dokazovaní rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 1T/31/2018 zo dňa
04.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 5To/149/2018 zo dňa 17.01.2019,
pričom tieto rozhodnutia boli vydané na základe skutočností a dôkazov zistených v priebehu trestného

konania. Sťažnostný súd sa preto so záverom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil a na
podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za
opodstatnené a neakceptoval ich.
16.Zdôvodov,ktorésprávneuviedolvodôvodnenínapadnutéhouzneseniaprvostupňovýsúd,nemožno
uvedené námietky odsúdeného, ktoré smerujú proti správnosti výrokov o vine a (nepriamo tiež) o

treste, posúdiť tak, že by preukazovali existenciu nových skutočností, nových dôkazov, ktoré by boli
spôsobilé privodiť odsúdenému priaznivejšie rozhodnutie o vine alebo o treste. Namietané skutočnosti
odsúdeným, ohľadom nesprávnosti v postupe súdu, ktoré viedli k vydaniu právoplatných rozhodnutí vo
veci odsúdeného, ohľadne ktorých sa domáha obnovy konania, boli prvostupňovému a odvolaciemu
súdu známe už v čase rozhodovania o vine a treste odsúdeného. Navyše, namietané nesprávnosti v

postupe súdov v merite veci, na ktoré poukázal vo svojom návrhu na obnovu konania, mal možnosť
odsúdený namietať v opravnom prostriedku proti odsudzujúcemu rozhodnutiu, čo sčasti aj vykonal
a dostal k uvedenému patričnú odpoveď (v rozsudku odvolacieho súdu). Nie je v právomoci súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy konania, aby sa zaoberal správnosťou postupu súdu, ktorý
rozhodol v merite veci. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého

uznesenia, v ktorom sa prvostupňový súd zaoberá povahou obnovy konania ako mimoriadneho
opravného prostriedku a z toho vyplývajúceho oprávnenia súdov posudzovať skutkové a právne otázky.
Rovnako možno odkázať aj na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej prvostupňový súd
definuje, čo je možno považovať za nové dôkazy alebo nové skutočnosti, spôsobilé privodiť rozhodnutie
o povolení obnovy konania.

17. Pokiaľ ide o námietky odsúdeného, týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov,
konajúcich v jeho trestnej veci, už len z povahy veci je zrejmé, že v tomto prípade nie je možné
hovoriť o tom, že by vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, pretože obnova konania
má za cieľ odstrániť nesprávnosť rozhodnutia len v rovine skutkovej, umožňujúc dodatočne doplnenie
zisteného skutkového stavu. Všetky námietky odsúdeného sú však právneho charakteru a tieto nemôžu

(ani teoreticky) odôvodňovať, resp. zakladať úspešnosť návrhu na povolenie obnovy konania. Ak
odsúdený uvádza, že novou skutočnosťou je obsah uznesenia NS SR, sp. zn.: 1Tdo/20/2023 zo
dňa 03.05.2023, v tomto smere je nutné uviesť, že z predmetného uznesenia (pasáž nadväzujúca
bezprostredne na citáciu uvádzanú odsúdeným - na str. 11 rovnopisu uznesenia) ,,Keďže sa tak nestalo,ideovýpoveďsvedkyne,ktorápostrádaprvokkontradiktórnosti,atakbyjunebolomožnépoužiťvkonaní
na preukazovanie viny obvinenému v prípade, ak by poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla
vypovedať a išlo by o jediný alebo rozhodujúci dôkaz. Svedkyňa - poškodená D. E. E. bola v prípravnom

konaní opakovane vypočutá 10. januára 2018 už za účasti obhajcu, kde kompletne opísala priebeh
skutkového deja, a tak isto bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala za prítomnosti
obvineného i obhajcu, pričom bola kontradiktórne konfrontovaná so všetkými skutočnosťami, o ktorých
vypovedala. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že vina obvineného bola prioritne
založená na výsluchu poškodenej z hlavného pojednávania a nie na jej výpovedi z 26. októbra 2017

(podobne rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo/13/2021, z 20. júla 2022) a na
iných dôkazoch, a tak ani tento dovolací argument najvyšší súd neprijal.“ Inými slovami odsúdený vytýka
súdom, že nezohľadnili nesprávnosť a nezákonnosť úkonu, ktorý mal odsúdeného usvedčovať; pravdou
však je, že takýto úkon ani konajúce súdy nezohľadnili a vinu ustálili na základe ďalších dôkazov, ako
odsúdenému uviedol už NS SR. Preto ani tento dôkaz (obsah uznesenia NS SR, sp. zn.: 1Tdo/20/2023
zo dňa 03.05.2023) nemôže byť takou skutočnosťou alebo dôkazom (hoci bol súdu skôr neznámy, keďže

ide o dodatočne vydané rozhodnutie), ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie v otázkach viny alebo trestu.
18.Novouskutočnosťoupotomnebudeanivytýkanáabsenciadôkazu(poukaznafakt,žesanaoblečení
poškodenej nenašli stopy DNA), nakoľko je logické, že ak súdy na prítomnosti stôp DNA nestavali
odsúdenie, je zrejmé, že tento dôkaz v spise absentoval, pričom odsúdený mal o postupe OČTK

vedomosť a nejde teda o skutočnosť súdu skôr neznámu, navyše poukaz na absenciu dôkazu nie je ani
novou skutočnosťou ani novými dôkazom v pravom zmysle slova.
19. Navyše konanie o povolení obnovy konanie je konaním návrhovým (§ 396 ods. 1 a nasl. Trestného
poriadku), pričom jeho predpokladom je návrh oprávnenej osoby (v predmetnej veci odsúdeného),
ktorý musí obsahovať popis skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, teda zoznam

navrhovaných skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych , ktoré by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom
na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený poskytol
v podaní len vlastné hodnotenie dôkazov, jediný reálne navrhnutý dôkaz je obsah uznesenia NS SR, sp.

zn.: 1Tdo/20/2023 zo dňa 03.05.2023, ku ktorému sa sťažnostný súd vyjadril vyššie. Žiada sa dodať, že
v tomto smere prvostupňový súd dopočul odsúdeného na verejnom zasadnutí, pričom odsúdený sám
takýto úmysel verbalizoval; iné dôkazy v konaní nenavrhol.
20. S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne iné nové dôkazy alebo
skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený neuviedol. Naopak vzhľadom

na uvedené je potrebné považovať za nedôvodné ostatné sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré
sú odôvodňované rovnakými argumentmi, ako jeho návrh na povolenie obnovy konania, príp. tými
argumentami, ktoré vyslovil na verejnom zasadnutí pred prvostupňovým súdom. K týmto námietkam
sťažnostnýsúduvádza,želensamotnétvrdenieosoby,ktorápodalanávrhnapovolenieobnovykonania,
nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade

s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Inak vyjadrené, právo
na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami
a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným
spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane
odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným.

21.Vintenciáchužuvedenéhoprvostupňovýmsúdomvnapadnutomuznesenísťažnostnýsúduzatvára,
že odsúdeným uvádzané skutočnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v
pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene
rozhodnutia o vine a treste odsúdeného. Sťažnostný súd sa preto so záverom prvostupňového súdu v
celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného

uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. So skutkovými a právnymi námietkami
odsúdeného sa totiž prvostupňový súd v napadnutom uznesení sčasti vysporiadal a nechal otvorené len
tie sporné otázky, ktoré následne argumentačne doplnil sťažnostný súd (viď vyššie).
22. Keďže sťažnostný súd pri plnení prieskumnej povinnosti nezistil, že by výrok napadnutého uznesenia
ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku boli v rozpore so stavom veci a zákonu, rozhodol tak, že

sťažnosť odsúdeného A. B. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietol.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.