Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204738
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124204738.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň
JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa
rodičov – matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, F., v konaní zastúpená:

Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, a otca:
D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, F., toho času Alzheimer centrum, so sídlom
D. X, G., v konaní zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, v konaní o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
109P/62/2024-193 zo dňa 14.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 14.03.2025.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v trvaní do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým by súd dočasne ponechal maloletú v jej starostlivosti
a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 400,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c),
§ 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. §

324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe podaného návrhu prebieha na súde konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej

starostlivosti s tým, že bude oprávnená a povinná zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a otcovi
žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400,- Eur mesačne počnúc dňom
10.06.2024 do budúcna vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do jej rúk a styk otca s maloletou žiadala
neupraviť.

5. Z vyjadrení účastníkov a z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že matka v

súčasnosti dosahuje čistý príjem zo zamestnania vo výške okolo 1.300,- Eur vrátane daňového bonusu
na maloletú, matka je zároveň poberateľom prídavku na dieťa vo výške 60,- Eur, pravidelný príjem otcapredstavuje invalidný dôchodok vo výške 1.408,70 Eur mesačne a suma 300,- Eur mu je vyplácaná
poisťovňou Uniqa, a. s. titulom poistného plnenia v dôsledku úrazu. Otec aktuálne prispieva matke
na výživu maloletej pravidelne sumou 150,- Eur, maloletej posiela mesačne ako vreckové sumu 50,-

Eur, hradí paušál maloletej a v minulosti sa podieľal aj na hradení niektorých nepravidelných výdavkov
maloletej. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (rodičov maloletej) aj naďalej trvá, matka má k
dispozícii hotovostné úspory patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorých uhrádza niektoré
výdavky maloletej, či výdavky spojené s chodom domácnosti - ku dňu ostatného pojednávania vo veci
bol zostatok tejto hotovosti v sume 16.000,- Eur. Matka aktuálne nemá možnosť disponovať financiami

na účtoch vo vlastníctve otca, na ktorých sa nachádzajú aj finančné prostriedky v bezpodielovom
vlastníctve manželov, o finančné prostriedky vo výške 126.000,- Eur, ktoré boli otcovi vyplatené z poistky
v súvislosti s nehodou, sa vedie spor týkajúci sa toho, či tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (súdne konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 106C/68/2024). Otec má
okrem bežných výdavkov významne zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom - pravidelné
výdavky spojené s pobytom v zariadení Alzheimer centrum vo výške 1.100,- Eur – 1.500,- Eur, platby

za liečebné procedúry, lieky, rehabilitačné pobyty, pričom časť z týchto pobytov je hradená zo zbierok a
darov. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je problematická.

6. Vecne súd argumentoval tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako aj s obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú

splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo podané v prebiehajúcom konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd mal za preukázané, že
rodičia maloletej sú manželia, nežijú spolu a nehospodária, výkon rodičovských práv a povinností k
maloletej doposiaľ upravovaný nebol, maloletá je vo faktickej starostlivosti matky. Tento stav je oboma
rodičmi dlhodobo akceptovaný a keďže zdravotný stav otca v dôsledku úrazu v roku 2020 výkon

osobnej starostlivosti o maloletú neumožňuje, obava, že by mohlo dôjsť k narušeniu nastoleného výkonu
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú, nie je v danej situácii
odôvodnená. Z tohto dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ponechania
maloletej v jej osobnej starostlivosti zamietol, keďže nebola osvedčená existencia neodkladnej potreby
úpravy pomerov účastníkov.

7. Záver o nedôvodnosti súd prijal aj vo vzťahu k návrhu matky zaviazať otca neodkladným opatrením
na platenie výživného v sume 400,- Eur. Súd mal v konaní preukázané, že otec na výživu maloletej
od januára 2024 pravidelne prispieva sumou 150,- Eur mesačne, ktorú posiela na účet matky a sumou
50,- Eur, ktorú posiela na účet maloletej. Matka v konaní deklarovala a čiastočne preukázala bežné

výdavky súvisiace s bývaním, ošatením, hygienickými potrebami, zvýšené výdavky maloletej na stravu v
súvislosti s alergiou, zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s dochádzaním do školy, jazykovou školou,
zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť (lieky na astmu, dioptrické okuliare, rehabilitácie a
cvičenia), pričom výšku niektorých matkou vyčíslených výdavkov otec v konaní spochybňuje a ich
ustálenie zostáva sporné. V rámci konania o neodkladnom opatrení podľa § 366 CMP môže súd nariadiť

platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru,
ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov
by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne
odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v ust. §

62 a nasl. Zákona o rodine. V intenciách uvedeného tak súd pri rozhodovaní o návrhu matky na úpravu
vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením vychádzal zo zistenia, že otec pravidelne prispieva
na výživu maloletej a súčasne prihliadal na možnosť matky zabezpečovať úhradu výdavkov maloletej
aj z hotovostných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorými matka disponuje a ktorých používanie na úhradu výdavkov maloletej v minulosti ani teraz otec

žiadnym spôsobom nenamietal a je s tým uzrozumený. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru,
že súčasný spôsob zabezpečovania výživy maloletej tak, ako je nastavený od januára 2024 doposiaľ,
nepredstavuje ohrozenie jej záujmov a do rozhodnutia vo veci je výživa maloletej v nevyhnutnej miere
takýmto spôsobom zabezpečená.

8. Súd prvej inštancie dodal, že aj samotné okolnosti vedúce k podaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia svedčia o neexistencii podmienky naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov
účastníkov, keď sa matka rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých
mesiacoch trvania súdneho konania a najmä faktického stavu zabezpečovania výživy maloletej zostrany jej rodičov, pričom v samotnom návrhu neuviedla žiadne nové okolnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu nastolených pomerov účastníkov smerujúcu k ohrozeniu záujmov maloletej. Jediným súdu
známym dôvodom pre podanie tohto návrhu bola skutočnosť, že na ostatnom pojednávaní v konaní

vo veci samej neboli splnené podmienky pre vydanie konečného rozhodnutia, takýto postup však
nezodpovedá zákonnej úprave inštitútu neodkladného opatrenia. Preto súdu nezostávalo iné, ako takýto
neodôvodnený návrh zamietnuť.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka dôvodiac naplnením

odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď vychádzal z toho, že podľa jeho názoru nie sú splnené
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keďže otec na výživu maloletej prispieva a ona ako
matka disponuje spoločnými finančnými prostriedkami, z ktorých môže pokrývať ďalšie náklady na
výživu dieťaťa. Uviedla, že pri výške príjmov otca a odôvodnených potrebách maloletej je nesporné,
že suma, ktorou otec prispieva na jej výživu je nepostačujúca, navyše finančné prostriedky patriace do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú primárnym zdrojom slúžiacim na výživu maloletého
dieťaťa. Výživné má byť platené oboma rodičmi podľa ich aktuálnych zárobkových pomerov a nie
zabezpečené z finančných rezerv patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala,
že súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že návrh vo veci bol podaný dňa 13.06.2024, teda takmer
pred rokom, pričom rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané a vzhľadom na tvrdenie právneho zástupcu

sa javí, že ani v dohľadnej dobe nemožno očakávať vydanie konečného rozhodnutia. Vzhľadom na tieto
okolnosti považovala podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil výšku
výživnéhozostranyotcaaždorozhodnutiasúduvovecizadôvodné.Vyjadrilapresvedčenie,žedokonca
mal súd sám iniciatívne rozhodnúť o dočasnej úprave výživného pre maloleté dieťa do definitívneho
rozhodnutia súdu a z vlastnej iniciatívy vydať neodkladné opatrenie. Ak súd považoval ňou navrhovanú

výšku výživného v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia za neprimeranú, nič mu nebránilo túto
upraviť, a takto neodkladné opatrenie nariadiť. Bola toho názoru, že otec je absolútne nekritický,
odtrhnutý od reálneho života a neschopný akceptovať skutočnosť, že jeho manželka vynaložila
nadštandardné úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu a značná časť finančných prostriedkov
zo spoločného majetku bola vynaložená výlučne na jeho zdravotnú starostlivosť. Uviedla, že prácu

nezmenila účelovo (vo veku 48 rokov odišla po 27 rokov z práce, kde ju ponižovali, móbovali a plánovali
vyhodiť, o čom svedčí aj odchod nadriadenej mesiac po jej odchode zo zamestnania), ale v záujme
zabezpečenia seba a svojej dcéry, aby mala stabilnú a perspektívnu prácu, aj keď s nižším príjmom, čo
je logické, keďže v novej práci nemôže mať nástupný plat totožný s platom po 27 rokoch. Daňový bonus
vroku2025nieje140,-Eur,alelen50,-Euravroku2026budemaťdaňovýbonusvyplatenýlendomája,

keďžemaloletábudemaťvmáji202618rokov.Tvrdila,ževbývalomzamestnaníjejosobnéohodnotenie
adochádzkovýbonus,ktoréčinilicca1/3príjmunebolinárokovateľnénejakýmmzdovýmpredpisom,boli
len na dobrej vôli priamej nadriadenej, ktorá bola rozhodnutá odísť, a preto by po jej odchode dostávala
iba základnú mzdu, ktorá by bola nižšia ako jej základná mzda, ktorú dostala ako nástupnú u terajšieho
zamestnávateľa. Zmena zamestnania preto v kontexte týchto skutočností bola to najlepšie, čo mohla

urobiť. Ďalej uviedla, že platby, ktoré boli v roku 2021 zaslané na jej účet z poisťovne Uniqua boli vopred
vybavované aspoň ako čiastočné plnenie len preto, aby otec mohol absolvovať rehabilitácie a tieto
finančné prostriedky boli použité výlučne pre zabezpečenie rehabilitácii v Kladruboch a v Kováčovej.
V uvedenom období zháňala finančné prostriedky zo zbierky od jej kolegov a priateľov, aby mu umožnila
tam rehabilitovať čo najdlhšie. Preto riešila aj financie od svojho zamestnávateľa a zháňala peniaze kde

sa dalo. Dodala, že nevie zdokladovať dcérine rehabilitácie, ale ani otec nevie dokladovať fyzioterapeuta
a masérku, ktorých si zo spoločných prostriedkov platil v rokoch 2021 -2023 na mesačnej báze 420,- Eur,
minimálne 10.800,- Eur. V súvislosti s nákladmi na život a jej fungovanie s dcérou označila za absurdné
tvrdenie otca, že je v hmotnej núdzi a ona mu má prispievať na jeho potreby zvlášť, keď vlastní finančné
prostriedky patriace do bezpodielového vlastníctva manželov, ktoré plánuje neúčelne použiť výlučne pre

seba – na rehabilitácie v zahraničí, pri zdravotnom stave, ktorý 12 lekárov a dokonca aj poisťovňa Uniqa
považuje za nemenný po 5 rokoch. Poukázala na to, že otec si v Alzheimer centre platí nadštandard,
ako to vyplýva z ním predloženej faktúry, kde mesačne platí doplatok 511,50 Eur za neobsadené lôžko
v 2-izbovej izbe. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

10. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že podanie odvolania matkou, resp. už jej samotný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je len iracionálnym krokom bez skutkového a právneho základu.
Pre uvedený záver svedčí i samotné „odôvodnenie“ podaného odvolania a výpočet odvolacích dôvodov,ktorý pôsobí a zostáva v jeho kontexte v absolútne nepreskúmateľnej rovine. S ohľadom na obsah
podaného odvolania je podľa otca zrejmá absencia dôkaznej situácie svedčiacej v prospech matky,
a teda objektívne neunesenie dôkazného bremena, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia

súdu prvej inštancie. Zásadne zmätočným a neudržateľným je aj tvrdenie matky v tom smere, že vydané
rozhodnutie súdu je tiež v rozpore s najlepším záujmom maloletej dcéry. Mal za to, že predmetné
odvolanie obsahuje množstvo rozporuplných a nepodložených tvrdení zo strany matky potvrdzujúcich
zmätočnosť a nekonzistentnosť postupu samotnej matky v doterajšom priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, rovnako i v meritórnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp.

zn. 109P/62/2024. Bol toho názoru, že tvrdenia matky v predmetnom odvolaní možno opodstatnene
ustáliť ako určité fabulácie a vyvrátiteľné domnienky subjektívneho charakteru, ktoré naviac nemožno
deklarovať za kroky v záujme maloletého dieťaťa, o ktoré sa v tomto konaní v prvom rade jedná.
Naopak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vecne a presvedčivo zdôvodnil svoju úvahu čo do
skutkovej i právnej roviny, najmä v bodoch 5, 18 až 20 vydaného rozhodnutia, z ktorých presvedčivo
a udržateľne vyplynulo, že podaný návrh matky (pozn. ani podané odvolanie matky) nespĺňa zákonom

požadované náležitosti vyplývajúce z ust. § 324 a nasl. CSP (pozn. primárne naliehavosť neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá musí byť náležite osvedčená). S ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie
v rámcovom (meritórnom) konaní, zdôrazňujúc aj závery pojednávania uskutočneného vo veci dňa
12.03.2025, takáto naliehavá a neodkladná potreba nebola zo strany matky osvedčená. Súd prvej
inštancie tak nielen podľa jeho názoru správne a zákonne rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou súdov v tejto právnej oblasti. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky
zákonnéatribútyobsiahnutéanalogickyvust.§220ods.2CSP.ĎalejpoukázalnauznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03.07.2003 a rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v.
Španielsko z 21.01.1999, § 26. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie matky
odmietne ako nedôvodné, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

12. Predmetom konania vo veci samej je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, v rámci ktorého matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala dočasného ponechania maloletej v jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k jej rukám, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti uznesenia, a to v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda

nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

20. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

21. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia,
a v napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne

z pochybení, vytýkaných odvolateľkou a ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu odvolateľke,
ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

22. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná aleboneprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa podľa § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), § 360 ods. 1, § 366 CMP, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine a dospel
k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej

úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci,
ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom
právnom posúdení veci za nedôvodné.

24. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu
a z odvolania matky, ani odvolací súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy

pomerov, a to dočasným ponechaním maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky a určením
výživného otcovi, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia
totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne
upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie
je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti

o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme
maloletých detí, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova
či výživa maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by
maloleté dieťa bolo v ohrození. Maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky nachádza už od doby,
keď rodičia ukončili svoje spolužitie, ktorú otec rešpektuje a žiadnym spôsobom ju nespochybňuje,

pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň
vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve
akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Ponechanie maloletého
dieťaťa v starostlivosti matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom
neodkladných opatrení. Matka navyše svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej

sa domáha dočasného zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti nijako neodôvodňuje, resp.
žiadnym spôsobom neosvedčila nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov účastníkov konania.

25. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala aj určenia výživného od otca
na maloleté dieťa, avšak neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená, keď sama

uvádzala, že otec na výživu dieťaťa prispieva sumou 150,- Eur mesačne, naviac na pojednávaní vo
veci samej konanom dňa 12.03.2025 uvádzala, že otec platí maloletému dieťaťu paušál na telefón
v sume cca 10,- Eur mesačne a maloletému dieťaťu poskytuje vreckové v sume 50,- Eur mesačne.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky
nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté

dieťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor
na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové
zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba
navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu

súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade
maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej
povinnostirodičovkdeťomvyplývajúcichzozákonnýchkritériíuvedenýchv§62anasl.Zákonaorodine.
Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.

zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov
nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 366 CMP.

26. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má

zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je
riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského spolužitia.
V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty
k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičiamaloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo
akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú
zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa.

27. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto
súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Z doposiaľ zisteného stavu

vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to, že tu nie je a v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo
dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie
nie je inštitútom slúžiacim na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci.

28. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie vykoná riadne
aúplnédokazovanie(zameranéajnazárobkovéamajetkovépomeryrodičovaichodôvodnenévýdavky,

vrátane výdavkov na maloleté dieťa), na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý
rodič oprávnený stýkať sa s ním, pokiaľ budú rodičia, či jeden z nich žiadať upraviť styk s maloletým
dieťaťom a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).