Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232106
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123232106.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. X, B. proti žalovaným: 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. E., 2/ F.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, B., obidvaja zast.: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom
Fraňa Kráľa2080, 022 01 Čadca, IČO : 47 246 863, 3/ ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11,
Bratislava, IČO: 31 325 416, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 313,32 eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným v rade 1/ až 3/ proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žiline dňa 22.06.2023 proti žalovaným v rade 1/ až
3/ domáhal zaplatenia sumy vo výške 176.707,46 eur titulom náhrady škody.

2. Žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalovaná v rade 1/ ako vodič riadiaci osobné motorové vozidlo vo
výlučnom vlastníctve žalovaného v rade 2/ ako prevádzateľa osobného motorového vozidla v zmysle

ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobila dňa 13.06.2019 vážnu dopravnú nehodu tým,
že v čase asi o 10.10 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. SEAT IBIZA, evč. C. I. v Žiline po
účelovej komunikácií vedúcej od OC MAX v smere ku križovatke s ulicou Obvodovou, pričom pri vjazde
do uvedenej križovatky nedala prednosť v jazde z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu zn. Harley
Davidson,EVČ:J.K.,ktorýviedolžalobcavsmerejazdyodOCMETROpriamymsmeromcezkrižovatku
v dôsledku čoho došlo k zrážke predmetnej časti vozidla SEAT a pravej bočnej časti motocykla, po
čom žalobca spadol z motocykla na vozovku, pričom pri dopravnej nehode utrpel zranenia – zlomeninu

vonkajšieho členku vpravo s vykĺbením – Weber II, otvorené vykĺbenie horného záčlenkového kĺbu
(talocruralis) vpravo a otvorené pretrhnutie deltového väzu a kapsuly záčlenkového kĺbu vľavo. Za
uvedený skutok bola žalovaná v rade 1/ odsúdená za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (138 písm. h Trestného zákona) za čo jej bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu
12 mesiacov a zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný sporový proces. Trestný

rozkaz Okresného súdu č.k. 22T/74/2019 zo dňa 18.09.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 02.10.2019. Pri predmetnej dopravnej nehode žalobca utrpel vyššie špecifikované vážne zranenia,
v dôsledku ktorých sa žalobca stal trvalo invalidným v rozsahu 50 %, a to na základe lekárskeho posudku
č. ZA-2020/14357/2, kde mu bolo určené druh zdravotného postihnutia pseudoartróza kosti predkoleniazdôvodukomplikovanejzlomeninyvonkajšiehočlenkapravejnohy,pričomtentostavsivyžadujechôdzu
s oporou bariel, kedy nemôže využívať nohu ako oporu. Rovnako na základe rozhodnutia sociálnej
poisťovne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 161,20 eur mesačne, nakoľko žalobca

stratil v dôsledku úrazu a jeho trvalých následkov možnosť vykonávať pracovnú činnosť v oblasti, v ktorej
bol aktívny pred nehodou. O závažnosti žalobcovho zdravotného stavu svedčí aj rozhodnutie ÚPSVaR
Žilina, ktorým mu bolo vyhovené a bol mu vyhotovený parkovací preukaz ako osobe ťažko zdravotne
postihnutím. Žalobca bol po dopravnej nehode opakovane hospitalizovaný vo FNSP Žilina z dôvodu
opakovaných operačných zákrokov, ktoré boli potrebné na stabilizáciu zdravotného stavu žalobcu.

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pri dopravnej nehode utrpel vyššie špecifikované vážne zranenia,
v dôsledku ktorých sa stal trvale invalidným v rozsahu 50 %, a to na základe lekárskeho posudku, kde
mu bolo určené druh zdravotného postihnutia pseudoartróza kosti predkolenia z dôvodu komplikovanej
zlomeniny vonkajšieho členka pravej nohy, pričom tento stav si vyžaduje chôdzu s oporou bariel, keďže
nemôže využívať nohu ako oporu. Rovnako na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne mu bol priznaný

invalidný dôchodok v sume 161,20 eur mesačne, nakoľko v dôsledku úrazu a jeho trvalých následkov
stratil možnosť vykonávať pracovnú činnosť v oblasti, v ktorej bol aktívny pred nehodou. Rovnako tak
mu bol priznaný parkovací preukaz ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

4. Ďalej žalobca uviedol, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody je PN od 13.06.2019, ktorá PN

trvá ku dňu podania žaloby. Ako osoba samostatne zárobkovo činná stratil teda možnosť uplatnenia
v pôvodnej oblasti. Z uvedeného dôvodu bol nútený vo svojej prevádzke, v ktorej pred úrazom vykonával
prácu sám, zamestnať dvoch zamestnancov, a to konkrétne G. A. na základe pracovnej zmluvy od
01.08.2019 a A. L. na základe pracovnej zmluvy od 01.07.2021. V dôsledku čiastočnej invalidity
musí tak vynakladať finančné prostriedky na úhradu mzdy a odvodov pre svojich uvedených dvoch

zamestnancov. Z toho dôvodu došlo k reálnemu úbytku v jeho majetkovej sfére teda ku škode, ktorú
vyčíslil na základe údajov Štatistického úradu SR o priemernej mzde za roky 2019, 2020, 2021, 2022
a 2023. Žalobca špecifikoval, že priemerná mzda za mesiac v roku 2019 bola 1.092 eur až 1.476 eur,
v roku 2020 to bola suma 1.133 eur až 1.532 eur, v roku 2021 suma 1.211 eur až 1.637 eur, v roku
2022 suma 1.304 eur až 1.763 eur a odhad štatistického úradu pre rok 2023 je suma 1.327 až 1.794

eur. Ďalej žalobca uviedol, že od roku 2019 mal zamestnaného jedného zamestnanca čiže náhrada za
rok 2019 za obdobie od 13.06.2019 do 31.07.2019, kedy mal prevádzku zatvorenú, predstavuje sumu
priemernej mesačnej mzdy a to sumu 1.747,20 eur. Za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 si teda
uplatňuje nárok na náhradu škody titulom ceny práce za 5 mesiacov v celkovej sume 7.380 eur. Za rok
2020 v sume 18.384 eur a za rok 2021 spolu sumu 39.288 eur, keďže už mal dvoch zamestnancov. Za

rok 2022 sumu 42.312 eur a za rok 2023, konkrétne do 31.05.2023, sumu 17.940 eur.

5. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že okrem vyššie uvedených nákladov na zamestnancov, si uplatňuje
tiež svoje náklady, ako osoby samostatne zárobkovo činnej, ktoré za obdobie od 13.06.2019 do
30.06.2021 predstavujú sumu 28.069,20 eur. Celkom teda tieto náklady za obdobie od 13.06.2019 do

31.05.2023 predstavujú sumu 155.120,40 eur.

6. Žalobca tiež uviedol, že ako ďalší nárok si uplatňuje sumu 647,20 eur čo predstavuje rozdiel
medzi nákladmi na vyhotovenie odborného vyjadrenia č. 112/2022 znalca A. M., na základe ktorého si
u žalovaného v rade 3/ uplatňoval náhradu bolestného listom zo dňa 23.01.2023 s tým, že žalovaný

v rade 3/, pokiaľ ide o tieto náklady, mu uznal sumu iba 50 eur s odôvodnením, že on si takéto odborné
vyjadrenie nevyžiadal a lekársky posudok pre potreby uplatnenia bolestného by mu bol postačoval.

7. Ako ďalší nárok si žalobca uplatnil nárok na náhradu zaplateného resp. tvrdeného nájomného v jeho
prevádzke za obdobie od 13.06.2019 do 30.06.2021, ktoré nájomné hradí na základe zmluvy o nájme vo

výške 1.330 eur mesačne. Z tejto sumy si žalobca uplatnil polovicu nákladov vo výške 665 eur mesačne
čo za obdobie od 13.06.2019 do 30.06.2021 predstavuje sumu 16.359 eur.

8. Ďalší nárok, ktorý si žalobca uplatnil, špecifikoval ako nárok na náhradu škody titulom jeho povinností
platiť elektrinu v prevádzke taktiež za obdobie od 13.06.2019 do 30.06.2021, kde z celkovej sumy za

dodávku a distribúciu elektriny si uplatňuje polovicu nákladov čo za rok 2019 predstavuje sumu 348,83
eur, za rok 2020 sumu 779,62 eur a za rok 2021 sumu 116,22 eur, celkom teda titulom zaplatenej
elektrickej energie sumu 1.244,67 eur.9. Tiež si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom platieb za zemný plyn za to isté obdobie, t.j. za
obdobie od 13.06.2019 do 30.06.2021, z ktorej sumy si rovnako tak uplatňuje polovicu nákladov pričom
náklady za rok 2019 na úhradu plynu predstavujú sumu 465,52 eur, za rok 2020 sumu 966,83 eur a za

rok 2021 sumu 423,76 eur, celkom teda sumu 1.856,11 eur.

10. Ďalej si žalobca uplatnil náhradu vecnej škody v sume 313,32 eur titulom zničenia sedadla na
motorke.

11. Tiež si uplatnil nárok v sume 405,20 eur ako doplatok titulom bolestného, pričom podľa tvrdenia
žalobcu ide o rozdiel medzi vyplateným bolestným na základe odborného vyjadrenia I. N. a znaleckým
posudkom MUDr. M..

12. Ako posledný nárok si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od
06.10.2021 do 11.05.2022 zo sumy 25.365,52 eur, čo predstavuje sumu 761,56 eur, keďže žalovaný

v rade 3/ mu uhradil tento nárok až 11.05.2022, avšak na základe tých istých predložených podkladov,
ktoré boli doložené v prvej výzve, pričom žalobu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
13C/39/2021 podal dňa 06.10.2021.

13. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa v konaní bránili tým, že žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne toho,

že v dôsledku dopravnej nehody je PN, a z toho dôvodu musel vynakladať finančné prostriedky na
úhradu miezd a odvodov, tak takéto náklady nepredstavujú škodu v pravom slova zmysle. Takýto druh
nákladov nepredstavuje teda oprávnený nárok na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných nákladov
v podobe platieb nájmu, elektriky a plynu, tieto sú bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, a čo sa týka náhrady uplatnenej škody v podobe nákladov na svojich dvoch zamestnancov

taktiež uvedené náklady nemôžu samy o sebe predstavovať skutočnú škodu alebo ušlý zisk a tieto
náklady taktiež sú bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Čo sa týka
uplatnených nárokov v podobe rozdielu medzi nákladmi na vyhotovenie odborného vyjadrenia v sume
647,20 eur, ďalej náhrady vecnej škody, doplatku na bolestnom a nároku na zaplatenia úrokov
z omeškania vo výške, nároky neboli zo strany žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ žiadnym spôsobom pred

podaním žaloby uplatnené, a žalovaní predpokladajú, že všetky teda preukázané a oprávnené nároky
na náhradu škody boli zo strany poisťovne uspokojené. Žalovaní tiež uviedli, že všetky uplatnené nároky
popierajú, žalobu navrhujú zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal
ani jeden zo základných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, za ktorú by teda mali
zodpovedať žalovaní v rade 1/ a 2/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ tiež vzniesli námietku premlčania, pokiaľ ide

o nároky uplatnené za obdobie od roku 2019 do 21.03.2023, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa
21.06.2023, pričom žalobca je práceneschopný už od 13.06.2019.

14. Žalovaný v rade 3/ sa v konaní bránil tým, že náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia
A. M. nepredstavujú účelný náklad, a ako také sú neoprávnené, nakoľko takýto doklad žalovaný

v rade 3/ od žalobcu vôbec nepožadoval, pretože postačoval lekársky posudok, tak ako ho žalobca aj
predkladal. Toto odborné vyjadrenie nerieši nároky uplatnené v danej veci, a len duplikuje, to čo už bolo
predtým iným posudkom povedané. Čo sa týka bolestného vo výške 405,20 eur tento nárok považoval
žalovaný v rade 3/ tiež za neoprávnený, nakoľko v zmysle odborného vyjadrenia špecialistu MUDr. O.,
v danom prípade je nutné aplikovať § 9 ods. 7 zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, a to, tak, že keď poškodený utrpel súčasne viacero poškodení zdravia, hodnotí sa bolesť
za každé osobitne, a tieto sa následne sčítavajú. Ak sa však poškodenie zdravia vzťahuje na ten istý
orgán, či končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za stratu orgánu či
končatiny. A práve tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy aplikovaná mala byť položka 218 - amputácia,
odňatie pravého predkolenia maximálne v rozsahu 180 bodov podľa zákona a nad tento rozsah už

žiadne ďalšie odškodnenie v súvislosti s poškodením tej istej končatiny priznané byť nemôže. Pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania, žalovaný v rade 3/ sa bránil tým, že tie sa týkajú konania, ktoré
bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/39/2021, nárok nie je oprávnený, nakoľko žalobca
pred podaním žaloby u žalovanej v treťom rade nikdy nárok neuplatnil. Následne síce podal žalobu
bez vyčíslenia tohto nároku a takisto bez dokladov, ktoré by preukazovali jeho výšku, čiže nesprávne

sa žalobca domnieva, že už podaním žaloby mu vznikol nárok na úroky z omeškania. Základným
predpokladom zo strany žalovanej nárok uspokojiť je samotné uplatnenie, ku ktorému však nedošlo,
došlo k nemu až následne, kedy žalovaný v rade 3/ až zo súdu obdržal doklady, na základe ktorých
pristúpil k plneniu.15. Ďalej žalovaný v rade 3/ poukázal na to, že pokiaľ ide o ušlý zisk a náhradu škody tieto nároky
sú neoprávnené aj preto, že pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetkového stavu,

nepostačuje zvýšenie pasív. Ušlým ziskom sa rozumie situácia, keď v dôsledku spôsobenia škody
nenastal stav rozmnožením majetku, hoci sa to pri bežnom chode udalostí toto dalo predpokladať.
Vo vzťahu k nárokom uplatneným za roky 2019 až polovicu roku 2021 vyniesol aj žalovaný v rade 3/
námietku premlčania. Ďalej žalovaný v rade 3/ uviedol, že v kontexte zákonných ustanovení nemožno za
škoduaušlýziskpovažovaťaninákladynapodnikaniespočívajúcevnákladochnájomnéhočinákladoch

poplatkov spojených s užívaním predmetu nájmu, a ani náklady na mzdy zamestnancov. Čiže tieto
nároky sú bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou resp. ujmou na zdraví. Žalobca tieto
náklady musel vynakladať bez ohľadu nato, či by došlo alebo nedošlo k dopravnej nehode. Žalovaný
v rade 3/ poukázal aj na to, že v súvislosti s pandémiou Covidu 19 mnohé prevádzky poskytujúce služby
z v období marca 2020 až leta 2022 boli častokrát zatvorené kvôli reštrikciám a negenerovali často
žiadny zisk alebo minimálny nie, však z dôvodov iných ale z dôvodov samotného Covidu. Pokiaľ ide

o náklady na náhradu mzdy za dvoch zamestnancov, tieto sú takto nenárokovateľné, a nevypovedajú
nič o ušlom zisku, ani tento nárok nie je nárokom na náhradu škody. Tento nárok navyše nebol absolútne
ničím preukázaný, ani čo do výšky, a ani čo do vynaloženia týchto nákladov. Žalobca označené osoby
zamestnával, hradil im teda údajne mzdu, toto však nie je ničím preukázané. Zároveň teda zo žiadnych
dokladov nevyplýva, že by pred nehodou bol dosahovaný zisk a teda, že by vôbec došlo k nejakému

zmenšeniu majetku alebo teda k strate očakávaného zisku u žalobcu došlo. Navrhol tak žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

16. Podľa § 420 ods.1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie.

17. Pasívna legitimácia žalovanej v rade 1/ je daná podľa cit. ust. § 420 OZ v dôsledku zavineného
porušenia povinnosti vyplývajúcej jej zo zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

18. Súčasne je daná i pasívna legitimácia žalovaného 2/ ktorému zodpovednosť vyplýva z princípu
objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 ods.1 OZ, v zmysle ktorého, fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427

a nasl. OZ nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto dopravného prostriedku podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, ktorý škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením
právnej povinnosti, v danom prípade konkrétne žalovaná v rade 1/ ako vodič nedala prednosť v jazde
v zmysle pravidiel cestnej prevádzky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Zároveň ide o
prípad,keďprevádzateľaosoba,ktorávčasenehodyriadilamotorovévozidlo,súdvarozdielnesubjekty.

Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 OZ špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený
sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe
objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti
založenej na predpokladanom zavinení. Aj keď pri požičaní vozidla (ako je tomu v danej veci, keď

žalovaný v rade 2/ požičal osobné motorové vozidlo žalovanej v rade 1/ a táto spôsobila dopravnú
nehodu), zostáva naďalej zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla prevádzateľ (§ 427
OZ), nie je vylúčené, aby poškodený úspešne uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči vodičovi
(§ 420), ktorý si auto požičal a spôsobil škodu v dôsledku porušenia konkrétnej právnej povinnosti.
Žalobca ako aktívne legitimovaný poškodený teda môže nárok na náhradu škody uplatniť súčasne proti

prevádzateľovi (žalovanému v rade 2/) i vodičovi dopravného prostriedku (žalovanej v rade 1/), pričom
ide o prípad pasívnej solidarity, konkrétne o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za tú istú škodu
podľa ust. § 438 OZ.

19. Škoda na zdraví poškodeného (žalobcu) a vecná škoda podlieha poistnému krytiu z povinného

zmluvného poistenia podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ ide o pasívnu
legitimáciu žalovaného 3/, platí že, poisťovňa a škodca (žalovaní v rade 1/ a 2/) zodpovedajú na základe
rôznych právnych titulov, preto ide o prípad nepravej pasívnej solidarity (preto je obligatórne určené vpetite, že plnením jedného záväzok v tomto rozsahu druhého zanikne). Vzhľadom na to, že zdrojom
záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu (§ 427, resp. § 420 OZ) a zdrojom záväzku
poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho

poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločne a nerozdielne) splnenie záväzku.

20. Podľa § 442 ods.1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa
tohto ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou
ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil

poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením.

21. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
na majetku. Skutočnú škodu je škoda spôsobená na veciach, ale pod pojem tzv. skutočná škoda treba
zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený

utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol
nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a
vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. V prípade ujmy
nazdravídokategórieskutočnejškodypatriaajnákladyvynaloženénaliečenie(§449)buďpoškodeným
samým, alebo niekým iným (napr. zdravotnou poisťovňou), nárok na náhradu bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia (§ 444), nárok za stratu zárobku (§ 445), nárok za stratu na dôchodku (§
447a), náklady na výživu pozostalým (§ 448) a náklady spojené s pohrebom.

22. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v
dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej

činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu
neprichádza do úvahy. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba

pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

23. Žalobca v konaní uplatnil nasledovné nároky v celkovej výške 176.707, 46 eur :

- na náhradu mzdy dvoch zamestnancov a vlastné náklady ako osoby samostatne zárobkovo činnej
vynaložené v období od 13.06.2019 do 31.05.2023 v celkovej výške 155.120,40 eur,
- na náhradu zaplateného nájomného, zaplatenej elektrickej energie a plynu v jeho podnikateľskej
prevádzke v období od 13.06.2019 do 30.06.2021 v celkovej výške 19.459,78 eur,
- na zaplatenie sumy 647,20 eur, ktorý žalobca skutkovo vymedzoval ako rozdiel medzi nákladmi na

vyhotovenie odborného vyjadrenia č. 112/2022 znalca MUDr. Petra Gémeša a sumou 50 eur, ktorú
žalovaný v rade 3/ zaplatil,
- na zaplatenie sumy 405,20 eur, ktorý žalobca skutkovo vymedzoval ako doplatok na bolestnom, pričom
má ísť o rozdiel medzi vyplateným bolestným na základe lekárskeho posudku A. N. a medzi znaleckým
posudkom A., M.,

- na zaplatenie sumy 313,32 eur titulom vecnej škody na motorke žalobcu,
- na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 761,56 eur (za obdobie od 06.10.2021 do 11.05.2022 zo
sumy 25.365,52 eur).

24. Nároky uplatnené žalobcom, s výnimkou nároku na zaplatenie úroku z omeškania, vychádzajúc

zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorým je súd viazaný, súd právne posúdil ako nároky na náhradu
škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ), v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti teda je:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.25. V odseku 1 cit. ust. § 420 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť

vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a
porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V niektorých prípadoch sa
vyžaduje aj zavinenie. Treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za

škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa predpokladá ( § 420 ods.3 OZ).

26. Všetky uvedené zákonné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, musia byť
splnené súčasne. Ak chýba, čo i len jeden z nich, nemôže dôjsť k vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu.

27. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V tomto ustanovení je teda upravená povinnosť tvrdenia.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu.
Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí.

28. Podľa Článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku (C.s.p.), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. S povinnosťou tvrdenia teda úzko súvisí
povinnosť dôkazná a dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa
rozumiezodpovednosťúčastníka/stranysporuzavýsledokkonania,ktorýzávisíodzisteníznavrhnutých

a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí
účastník/strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná.
Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný
stanovený okruh skutočností preukázať.

29. Pokiaľ teda ide o nároky na náhradu škody, ktoré žalobca skutkovo vymedzoval ako náklady
na mzdu zamestnancov, svoje náklady ako osoby zárobkovo činnej, náklady na nájom, dodávku
elektrickej energie a plynu v celkovej výške 174.580,18 eur, súd prijal záver, že žalobca ani jediným
relevantným dôkazom nepreukázal čo i len jeden zo zákonných predpokladov vzniku občianskoprávnej

zodpovednosti žalovaných v rade 1/ až 3/ za ním tvrdenú škodu. Neuniesol teda dôkazné bremeno,
ktoré ho v konaní zaťažovalo, súd tak žalobu v tejto časti zamietol pre nepreukázanie základu a výšky
týchto nárokov. Možno ešte na okraj dodať, že pokiaľ ide o nároky uplatnené titulom nákladov na nájom,
dodávku elektrickej energie a plynu, tieto sú uplatnené až absurdným spôsobom.

30. Čo sa týka nároku vo výške 647,20 eur, ktorý žalobca skutkovo vymedzoval ako rozdiel medzi
nákladmi na vyhotovenie odborného vyjadrenia č.112/2022 znalca A. G. M. a sumou 50 eur, ktorú
žalovaný v rade 3/ zaplatil, aj tento nárok súd vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko takéto vyjadrenie
žalovaný v rade 3/ od žalobcu nepožadoval, nebol podkladom pre vyplatenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, takže ide neúčelne vynaložené náklady, a žalobca ani nepreukázal, či vôbec

túto sumu uhradil. Žalobca ani v prípade tohto nároku neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní
zaťažovalo, súd tak žalobu aj v tejto časti zamietol pre nepreukázanie základu a výšky tohto nároku.

31. Čo sa týka nároku, ktorý žalobca skutkovo vymedzoval ako doplatok na bolestnom vo výške 405,20
eur, pričom má ísť o rozdiel medzi vyplateným bolestným na základe lekárskeho posudku A. N. a medzi

znaleckým posudkom A., M., súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného
v rade 3/, nakoľko v zmysle § 9 ods. 7 Zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, platí, že keď poškodený utrpel súčasne viacero poškodení zdravia, hodnotí sa bolesť za
každé osobitne, a tieto sa následne sčítavajú. Ak sa však poškodenie zdravia vzťahuje na ten istý
orgán, či končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za stratu orgánu či

končatiny. A práve tak tomu je v danej veci, kedy aplikovaná mala byť položka 218 - amputácia, odňatie
pravého predkolenia maximálne v rozsahu 180 bodov, a nad tento rozsah už žiadne ďalšie odškodnenie
v súvislosti s poškodením tej istej končatiny priznané byť nemôže.32. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 761,56 eur, ktorý má právny základ
vust.§517ods.1a2OZ,aktorýžalobcaskutkovovymedzovaltak,žežalovanývrade3/musícevyplatil
sumu 25.365,52 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak až dňa 11.05.2022,

súd vyhodnotil tiež ako nedôvodný, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Tento nárok totiž súvisí
s nárokmi, ktoré si žalobca uplatňoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/39/2021.
Žalobca pred podaním žaloby v konaní 13C/39/2021 si u žalovaného v rade 3/ tento nárok neuplatnil.
Následne podal žalobu bez vyčíslenia nárokov na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, avšak bez relevantných dôkazov a dokladov, ktoré by preukazovali jeho výšku. Akonáhle

žalovaný v rade 3/, avšak až od súdu, obdržal tieto dôkazy a doklady, bezodkladne pristúpil k plneniu.
Je potrebné zdôrazniť, že tento nárok ako taký, si žalobca v konaní sp.zn. 13C/39/2021 neuplatnil, teda
tento nárok v uvedenom konaní nebol prejednávaný, avšak predmetná otázka sa v tomto konaní riešila
a všetky tieto skutočnosti sú žalobcovi dobre známe už z konania sp. zn. 13C/39/2021.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo nadbytočné zaoberať sa námietkami premlčania, ktoré

vzniesli žalovaní v rade 1/ a 2/.

34. V časti o zaplatenie sumy 313,32 eur titulom vecnej škody na motorke žalobcu, súd konanie zastavil
pre späťvzatie žaloby v tejto časti.

35. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe cit. ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s cit. ust. § 256
ods.1 CSP. žalovaní v rade 1/ až 3/ mali vo veci plný úspech, na zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 313,32 eur nesie procesné zavinenie žalobca. Preto súd priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).