Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212309
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424212309.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Roman Bolebruch, v spore žalobkyne: E. I., R.. XX.XX.XXXX, D.
Z. XXXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova
83, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K.. O. Z., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, D. a 2/ K.. K. Z.,
R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, D. obaja zast. JUDr. Ľudmila Dohnalová, advokátka, Brezová

2232/22, Topoľčany, IČO: 42 267 099, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/119/2024-451 zo dňa 22. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/119/2024-451 zo dňa 22.
januára 2025, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 42C/119/2024-451, zo dňa
22. januára 2025 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným v 1. a

2. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa žalobkyňa
(navrhovateľka neodkladného opatrenia) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť vykonať výmenu okien v byte č. XX nachádzajúcom sa v
okrese D. X., obec D. - I. K., k. ú. I. K., na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor, a to do 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň sa domáhala priznania nároku na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa uviedla, že je nájomníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa v okrese D. X., obec D. - I. K.,
J.. Ú.. I. K., na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č.

XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. a
2. rade. Byt jej bol pridelený rozhodnutím Bytového odboru Bratislava ako náhradný byt dňa 25.11.1987,
pričom sa jedná o reštituovaný byt s regulovaným nájomník a s nájomnou zmluvou uzatvorenou na
dobu neurčitú. Už v minulosti bol medzi žalobkyňou a predchádzajúcou vlastníčkou a spoločnosťou
Bratislavská správcovská a servisná s.r.o. vedený spor z dôvodu zvýšenia nájomného, kde súd označil
takéto zvýšenie nájomného za neplatné. Žalobkyňa sa domnieva, že aj žalovaní v 1. a 2. rade sa jej

snažia zbaviť tým, že si nedodržiavajú svoje povinnosti udržiavať byt v riadnom stave na užívanie. Dňa
27.06.2024 kontaktovala žalovaných prostredníctvom predžalobnej výzvy a žiadala, aby došlo k oprave,resp. výmene okien. Uviedla, že okná netesnia, drevené rámy sú zhnité, rozpadávajú sa, vypadáva a
odlupuje sa z nich drevo a cez netesniace okenné sklá v zime preniká do bytu z vonku studený vzduch.
Zároveň sa na okenných tablách má zrážať studený vzduch s teplým vzduchom zvnútra a po okenných

sklách stekať voda. Z uvedeného dôvodu sa byt nedá poriadne vykúriť, všetko teplo z bytu uniká von a
v byte má byť v chladnom zimnom období taká zima, že sa stáva neobývateľným. Keďže žalovaní v 1.a
2. rade odmietli vykonať opravu vyššie uvedeného stavu, oslovila znalca X.. N. I., ktorý dňa 21.11.2024
spracoval odborné stanovisko, z ktorého má vyplývať, že okná sú v havarijnom stave. Ich technický
stav má byť v rozpore s STN, mal zhodnotiť, že otvorové konštrukcie sú neopraviteľné a je nutná nich

výmena za nové. Vzhľadom na uvedené závery žalovaných v 1. a 2. rade opätovne kontaktovala dňa
02.12.2024 s požiadavkou o výmenu okien do 17.12.2024. Žalovaní v 1. a 2. rade zostali aj napriek
výzvam nečinní, pričom z ich vzájomnej komunikácie prebiehajúcej od júna až do decembra vyvodzuje,
že výmenu okien neustále odkladajú a nemajú tak skutočný záujem na tom, aby k nej došlo. Má za
to, že žalovaní v 1. a 2. rade si neplnia svoje povinnosti, ktoré im ukladá Občiansky zákonník. Ona si
svoju povinnosť oznámiť potrebné opravy splnila. Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov videla v tom,

že nekonaním žalovaných v 1. a 2. rade dochádza k zásahom do jej práv, pričom stav okien je havarijný.
V zimnom období je byt neužívateľný, pričom ona z dôvodu vyššieho veku a z dôvodu, že nevlastní
nehnuteľnosť, nemá inú možnosť ako byt užívať. Taktiež poukázala na to, že je v čase podania návrhu
bol astronomický začiatok zimy, čo znamená, že teplota bude v nadchádzajúcom období ešte nižšia ako
doteraz. Ide teda o neľudské podmienky. Záverom uviedla, že v prípade podania žaloby by prípadný

spor mohol trvať obdobie 1 až 2 rokov, počas ktorých by bola vystavená takýmto nepriaznivým vplyvom,
ktoré sú spôsobené havarijným stavom okien. Teda ako najúčinnejší prostriedok právnej nápravy sa v
tomto prípade žalobkyni javí poskytnutie ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia.

4. Dňa 20.01.2025 podali žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrenie, ktorým žiadali návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Uviedli, že skutkové ani právne tvrdenia uvádzané v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladajú na pravde. Poukázali na to, že vlastníkmi
bytu sa stali až v roku 2024, pričom žalobkyňa je neprerušene a kontinuálne nájomníčkou bytu počas
obdobia 34 rokov. Uviedli, že od okamihu ako žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo
k bytu, žalobkyňa ich neustále atakuje novými a nezmyselnými dopytmi a požiadavkami na byt a

jeho vybavenie. Podotkli, že zdokumentovaný stav okien nie je výsledkom pár mesačného užívania
bytu, a to aj s prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sama priznáva, že byt sa nedá v zime údajne poriadne vykúriť. Podľa názoru žalovaných nemožno
hovoriť o nutnosti bezodkladne upraviť pomery, pretože žalobkyňa mohla kedykoľvek predtým využiť
iný právny inštitút, a to žalobu na plnenie. Uviedli, že obhliadka bytu za účelom posúdenia faktického

stavu všetkých okien zo strany žalovaných bola realizovaná v mesiaci december 2024, pričom sa so
žalobkyňou dohodli, že sa musí počkať na lepšie počasie. So žalobkyňou malo byť dohodnuté, že okná
nebudú vymenené, ale zrenovované. Proklamujú záujem v byte zachovať pôvodné drevené okná, ktoré
v kontexte celej pamiatkovej zóny predstavujú historickú i materiálnu hodnotu nehnuteľnosti. Žalobkyňou
požadovaná 30-dňová lehota na plnenie nie je objektívne splniteľná, a to aj s poukazom na to, že

Z.?. je súčasťou mestskej pamiatkovej zóny a akékoľvek stavebné úpravy budov na nej postavených,
vrátane bytového domu, v ktorom sa nachádza byt sú predmetom posúdenia a predloženia súhlasného
stanoviska príslušného pamiatkového úradu. Mali za to, že okná v byte nie sú v takom stave, aby bola
nutná ich celková výmena a postačuje oprava, čomu sa nebránia a sú na uvedené pripravení. Opravu
okien rovnako navrhli žalovanej v elektronickej komunikácií, táto však zostala bez odozvy. Fotografie

okien predložené žalobkyňou považujú za tendenčné, nekompletné a zároveň vykresľujúce stav okien
v oveľa horšom stave, ako je tomu v skutočnosti. Aj samotná žalobkyňa porušila povinnosť, ktorá jej
vyplýva z ustanovenia § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníku, kedy zanedbala povinnosť vykonávať
drobné opravy v byte týkajúce sa bežnej údržby okien. Pokiaľ by žalobkyňa pravidelne vykonávala
drobné opravy v byte, nemohli by okná byť v takom stave ako uvádza a zároveň by žalovaní ani nemuseli

vykonávať žiadne opravy okien. Žalobkyňa nepreukázala a ani len neosvedčila opak, a síce, že si svoje
povinnosti spojené s drobnými opravami riadne a včas splnila. Rovnako rozporujú aj predložené odborné
stanovisko, a to pokiaľ ide o závery, ktoré z neho vyplývajú. V danom prípade ide o komplexnejšiu
odbornú otázku, ktorú by bolo potrebné skúmať v meritórnom konaní a ktorá by vyžadovala kvalifikovaný
znaleckýposudok,nielenodbornéstanovisko.Zobsahuodbornéhostanoviskaniejemožnéhodnoverne

určiť, aké okná v byte sú na priloženej fotodokumentácii, nie je preto bez akýchkoľvek pochybností
určiteľné a najmä zjavné, či sa týka všetkých okien alebo iba niektorých, preto z pohľadu žalovaných ide
o tendenčné odborné stanovisko. Navyše pri kompletnej výmene okien by mohlo dôjsť aj k narušeniu
stavebných konštrukcií bytového domu, čo by si okrem predchádzajúcej komunikácie so stavebnýmúradom, pamiatkovým úradom vyžadovalo aj schválenie ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome, v
dôsledku čoho je požiadavka 30-dní na výmenu okien objektívne nesplniteľná. Zároveň je petit návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný i z dôvodu, že prípadná výmena okien v byte

nezávisí výlučne od rozhodnutia žalovaných, avšak je závislá aj od stanoviska tretích osôb - príslušných
štátnychorgánovaostatnýchvlastníkovbytov.Zároveňpodotkli,žežiadenzákonnestanovujepovinnosť
žalovaných okná meniť. Samotná žalobkyňa po tom, ako jej žalovaní oznámili výmenu kotla, písomne
oznámila, že jej zdravotný stav vylučuje akékoľvek práce v byte a vyžaduje kľud na lôžku. Súčasne
potvrdila, že dňa 29.1.2025 bude podstupovať plánovanú operáciu, čo znamená, že následne bude jej

zdravotný stav vyžadovať ďalšiu regeneráciu.

5. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobkyne po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, ods.
3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328, § 329 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku
a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na jeho vydanie a návrh zamietol.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má
rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Pre inštitút neodkladného opatrenia platí,
že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým „práve
jemu“ spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale
musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených
listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len
faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi
súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho
ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s

vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ
dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných
opatrení, skúma bez ďalšieho, splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností
osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný
význam, keďže súdne vykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred
rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto
označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená,

že súd prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnostiprípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M
Cdo5/2012 zo dňa 28.11.2012).

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila existenciu uplatňovaného nároku. Z
hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana v
podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, žalobkyňa uviedla, že ako osoba vyššieho veku žije
v nájomnom byte s regulovaným nájomným, ktorý je v havarijnom stave, pričom žalovaní v 1. a 2.
rade ako prenajímatelia si neplnia svoje povinnosti spočívajúce v zabezpečovaní väčších opráv v

byte, v dôsledku čoho sa byt stal neobývateľným z dôvodu vzniku havarijného stavu okien, čo potvrdil
aj znalec v odbornom vyjadrení, kde konštatoval potrebu výmeny okien. Ďalej poukázala na to, že
napriek opakovaným žiadostiam a výzvam žalovaní tento stav neriešili a k výmene okien nepristúpili.
S poukazom na odborné vyjadrenie, v ktorom znalec skonštatoval nevyhovujúci stav okien ako aj na
aktuálne ročné obdobie mala za to, že vzniknutú situáciu nie je možné riešiť samostatnom žalobou.
Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že predžalobnou

výzvou zo dňa 27.06.2024 adresovanou žalovaným v 1. a 2. rade sa žalobkyňa domáhala opravy
viacerých závad v byte, vrátane požiadavky na opravu netesniacich okien. Rovnako výzvou zo dňa
02.12.2024 vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade, aby s poukazom na závery prezentované znalcom v
odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, pristúpili v lehote do 17.12.2024. Teda okná boli už dlhšiu dobu v
nevyhovujúcom stave, o čom mala žalobkyňa vedomosť, čo osvedčuje aj e-mailová komunikácia medzi

právnymzástupcomžalobkyneažalovanýmv1.radeuskutočnenávrozmedzíjúla2024aždodecembra
2024, v ktorej sa žalobkyňa domáha výmeny okien. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa už v mesiaci júl vedela o tom, že okná sú v havarijnom stave, čo vyplýva
aj z odborného vyjadrenia, bolo s ohľadom na žalobkyňou prezentovaný laxný prístup žalovaných, podľa
názoru súdu prvej inštancie na mieste obrátiť sa na súd so žalobou o uloženie povinnosti. Žalobkyňa v

návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej potreby výmeny okien, o ktorých nevyhovujúcom stave mala
už dlhšiu vedomosť. Vzhľadom na to je irelevantné odvolávať sa na zimné obdobie, nakoľko bolo v
kompetencii žalobkyne riešiť túto situáciu predtým ako nastúpili zimné mesiace.

8. Pokiaľ by súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez splnenia podmienky bezodkladnej

potreby úpravy pomerov a len na základe tvrdenia žalobkyne o ňou prezumovanej dĺžke prípadného
súdneho konania, postupoval by tak contra legem. Žalobkyňa teda potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov videla v stave, v ktorom sa okná nachádzajú ako aj v ročnom období. Nejedná sa o náhly
stav, ale v čase sa vyvíjajúce okolnosti, o ktorých mala žalobkyňa vedomosť už dlhšiu dobu. Nie je
prípustné použitie, prípadne dokonca až zneužitie inštitútu neodkladného opatrenia, výlučne z dôvodu,

že navrhujúca osoba si urobí záver o predpokladanej dĺžke konania vo veci samej a bude sa iniciovanie
takéhoto konania bez ďalšieho snažiť obísť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez
toho, aby riadne osvedčila bezodkladnosť potreby jeho nariadenia.

9. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol aj na námietku žalovaných o tom, že bytový dom, v ktorom

sa nachádza byt je súčasťou mestskej pamiatkovej zóny a akékoľvek stavebné úpravy budov na nej
postavených sú predmetom posúdenia a predloženia súhlasného stanoviska príslušného pamiatkového
úradu. Teda z uvedeného je zrejmé, že na uloženie povinnosti žalovaným spočívajúcej vo výraznejšom
zásahu do výmene okien je nevyhnuté povolenie príslušného pamiatkového úradu, a teda túto výmenu
nie je možné uskutočniť v žalobkyňou navrhovanej lehote.

10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa síce na jednej strane tvrdí potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov a domáha výmeny okien z dôvodu ich havarijného stavu, na druhej strane sama
adresovala žalovaným správu, v ktorej žiada, aby nevstupovali do Bytu za účelom vykonania väčších
opráv z dôvodu kľudového režimu.

11. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodol
tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešnou stranou sú žalovaní v 1. a 2. rade, preto im súd
prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Predložené dôkazy jednoznačne preukazujú existenciu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov, pričom z dôkazov zároveň vyplýva, že žalobkyňa riešila situáciu

veľmi intenzívne. Už dňa 27.06 2024 došlo k zaslaniu predžalobnej výzvy, na ktorú reagoval žalovaný
v 1. rade dňa 03. 07. 2024 tak, že si navrhované body opravy prejde s pánom Q. a jeho technikom.
Z komunikácie vyplýva, že v priebehu konca júla/začiatkom augusta bol žalovaný v 1. rade osobne v
predmetom byte. Nakoľko sa od uvedenej návštevy nič nedialo, právny zástupca žalobkyne kontaktoval
žalovaného v 1. rade dňa 27.08.2024; žalovaný v 1. rade reagoval tak, že nájde oknárov a tí by následne

prišli na zameranie. Vzhľadom k tomu, že ďalej nekonal, rozhodla sa žalobkyňa (aj pre prípad súdneho
sporu) nechať si spracovať odborné stanovisko, ktoré bolo vyhotovené ku dňu 21.11.2024. Toto bolo
zaslané s poslednou výzvou žalovanému v 1. rade, nakoľko mala za to, že ak žalovaní uvidia aj odborné
stanovisko, pristúpia k výmene. Teda žalobkyňa konala bezprostredne a čo najrýchlejšie sa dalo.
Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že vo veci absentovala bezodkladná
potreba úprava pomerov. Chladné počasie, kedy bude potrebné byt vykurovať bude trvať minimálne

do mája. Súd prvej inštancie bagatelizuje argument žalobkyne, že v prípade iniciovania „obyčajného“
konania, by konanie a dosiahnutie nápravy trvalo neprimerane dlho, pričom upozorňuje na zneužitie
inštitútu neodkladného opatrenia, avšak nie je potom zrejmé, k čomu inému ako k riešeniu
krízových životných situácií má neodkladné opatrenie slúžiť. Zákonodarca v ustanovení § 325 CSP
nekonkretizoval, aká presná doba sa má na mysli pri pojme bezodkladne. Tento inštitút má slúžiť na to,

aby bola predmetná vec v prípade vážneho ohrozenia práv fyzickej alebo právnickej osoby vyriešená
čo najrýchlejšie. Ide práve o situáciu žalobkyne, ktorá je osoba vyššieho veku, je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a jej byt je v dôsledku konania žalovaných v žalostnom stave. Súd prvej
inštancie absolútne nehodnotil konanie žalovaných, ktorí podľa komunikácie sa najprv snažili na oko
pristúpiť k výmene okien, avšak z ich ostrej reakcie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie je

zrejmé, že išlo zrejme o opačný úmysel.
Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení zároveň uvádza, že žalobkyňa na jednej strane tvrdí potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a domáha sa výmeny okien z dôvodu ich havarijného stavu, na druhej
stranesamaadresovalažalovanýmsprávu,vktorejžiada,abynevstupovalidobytuzaúčelomvykonania
väčších opráv z dôvodu kľudového režimu, tak je nutné uviesť, že v danom prípade išlo len o výnimočnú

situáciu, kedy žalobkyňa dňa 10.01.2025 požiadala žalovaných z dôvodu jej ochorenia o odklad montáže
kotla o týždeň, pričom už dňa 21. 01.2025 už došlo k jeho montáži. Ide teda o irelevantný argument.
Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že žalovaní očividne nemajú
skutočný záujem na výmene okien, v opačnom prípade by povolenie pamiatkového, resp. stavebného
úradu bolo riešené už v mesiacoch júl až október, kedy sľubovali, že dôjde k výmene okien. Zároveň

súd prvej inštancie vôbec neskúmal, do akej miery je nutné povolenie od Krajského pamiatkového úradu
Bratislava a či vôbec, nakoľko obyčajná výmena okien nie je až tak závažným zásahom do bytového
domu, najmä v prípade, ak sú okná otočené do dvora bytového komplexu a nie na ulicu.
Žalovaní v odvolaní uviedli, že ich žalobkyňa údajne atakuje neustále novými a nezmyselnými dopytmi
a požiadavkami. Ide pomerné o nevhodné tvrdenie vo vzťahu k žalobkyni, ktorá sa len domáha ako

osoba, ktorá riadne platí nájomné, svojich práv. Žalovaní si pravdepodobne neuvedomujú že byt, ktorý
je v ich vlastníctve, nie je vhodný pre život v 21. storočí. Byt si vyžaduje rekonštrukciu, ktorú musia
zabezpečiť žalovaní.
Žalovaní ďalej uviedli, že obhliadka bytu za účelom posúdenia faktického stavu všetkých okien zo
strany žalovaných bola realizovaná v mesiaci december 2024, pričom sa so žalobkyňou dohodli, že sa

musí počkať na lepšie počasie. So žalobkyňou malo byť dohodnuté, že okná nebudú vymenené, ale
zrenovované. V prvom rade je nutné uviesť, že obhliadka bytu bola vykonaná už aj predtým v lete 2024.
Zároveň majú žalovaní k dispozícii asi inú komunikáciu a iné predžalobné výzvy, nakoľko z komunikácie
a výziev je zrejmé, že žalobkyňa požaduje výmenu okien, nakoľko renovácia už v podstate vzhľadom
na stav okien nie je možná.

Žalovaní namietali, že žalobkyňa porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 687 ods. 2
Občianskeho zákonníku, kedy zanedbala povinnosť vykonávať drobné opravy v byte týkajúce sa bežnej
údržbyokien.Pokiaľbyžalobkyňapodľaichnázorupravidelnevykonávaladrobnéopravyvbyte,nemohli
by okná byť v takom stave ako uvádza a zároveň by žalovaní ani nemuseli vykonávať žiadne opravy
okien. Aj tento argument sa javí ako absolútne nepochopiteľný. Každý materiál má svoju životnosť,

pričom je zrejmé, že materiálu v oknách v byte táto už dávno vypršala; ide o absolútne účelové tvrdenia,
nakoľko žalovaným chýba relevantná argumentácia. Žalobkyňa predsa nemohla drobnými opravami
zabrániť rozkladu materiálu v oknách, resp. v rámoch okien.Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol tak, že vyhovie
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

14. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú s obsahom
uznesenia, považujú ho za vecne správne a dostatočne presvedčivo odôvodnené. Zároveň žalovaní
považujú návrh za nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolanie za nedôvodné, v rozpore so
skutkovým a právnym stavom, nezakladajúce žiaden právny nárok žalobkyne voči žalovaným.

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných k obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaní
sa v celom rozsahu naďalej pridržiavajú svojej skutkovej a právnej argumentácie uvedenej vo vyjadrení
žalovaných k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2025. Zdôraznili a zopakovali,
že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčila, a ani to len netvrdí, že
by svoje povinnosti spojené s udržiavaním bytu vrátane bežných opráv okien splnila a/alebo oznámila
predchádzajúcemu vlastníkovi bytu potrebu opráv v byte bez zbytočného odkladu tak, ako jej ukladá

zákon. Žalobkyňa uvedené osvedčiť nemohla, pretože si svoje povinnosti nepochybne nesplnila, a preto
skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú spôsobilé zbaviť
žalobkyňu zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným a rovnako nezakladajú dôvodnosť podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi
odvolania žalobkyne, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že
vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel

inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným
ustanoveniam;možnozároveňdospieťkzáveru,žeprerozhodnutieonariadeníneodkladnéhoopatrenia
síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoňdo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nie

sú splnené v prípade, ak nebola aspoň osvedčená existencia nároku, ktorému má byť takto poskytnutá
dočasná (prípadne i dlhodobá) ochrana.

24. Existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné

opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené konkrétnymi
skutočnosťami.

25. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom
spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že žalobkyňa neosvedčila
splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie základných skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej
úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov

nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s
neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkou obtiažou. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných
opatrení.

27. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak ustanovenie § 329 CSP dáva zreteľne najavo, že
nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt
domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,

dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie

preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,

javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a
aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však
primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej
šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia

(spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia
neodkladného opatrenia (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6MCdo/5/2012).
Z uvedených dôvodov sa potom javí ako nedôvodná napríklad aj námietka žalobkyne, že súd prvej
inštancie mal skúmať do akej miery je nutné povolenie od Krajského pamiatkového úradu Bratislava a či

vôbec, nakoľko podľa žalobkyne obyčajná výmena okien nie je až tak závažným zásahom do bytového
domu, najmä v prípade, ak sú okná otočené do dvora bytového komplexu a nie na ulicu.

28. Zároveň je potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia je namieste v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Použitím gramatického výkladu,

z hľadiska označenia tohto inštitútu: „neodkladné opatrenie“, porovnaním synonymických výrazov ako
sú: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah,
súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, konajúci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú
splnenépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,právezdôvoduabsencienaliehavejpotrebyúpravy pomerov strán sporu. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
a napadnutého uznesenia odvolací súd nezistil, zhodne so súdom prvej inštancie, žiadny dôvod, na
základe ktorého by bola práve a výlučne potrebná naliehavá bezodkladná úprava pomerov medzi

sporovými stranami.

29. Navrhovaným neodkladným opatrením mala byť žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti (bytu,
v ktorom žije žalobkyňa) uložená povinnosť vykonať výmenu okien v byte č. XX nachádzajúcom sa
v okrese D. I, obec D. - I. K., k. ú. I. K., na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, a to do 30 dní
odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

30. Žalobkyňa pritom naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán videla v tom, že napriek
tomu, že opakovane žalovaných (aj prostredníctvom predžalobnej výzvy) žiadala, aby došlo k oprave,
resp. výmene okien na byte vo vlastníctve žalovaných, ktorý obýva, ktoré okná netesnia, drevené rámy

sú zhnité, rozpadávajú a vypadáva a odlupuje sa z nich drevo a cez netesniace okenné sklá v zime
preniká do bytu z vonku studený vzduch a z uvedeného dôvodu sa byt nedá poriadne vykúriť, všetko
teplozbytuunikávonavbytemábyťvchladnomzimnomobdobítakázima,žesastávaneobývateľným,
žalovaní nepristúpili k ich výmene.

31. Súd prvej inštancie nemohol takto vymedzený dôvod akceptovať ako naliehavý, ktorý neznesie
odklad, odôvodňujúci jeho nariadenie, naviac v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, teda nie v
konaní vo veci samej. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že okná boli už dlhšiu dobu v nevyhovujúcom
stave, o čom mala žalobkyňa vedomosť, čo osvedčuje aj predložené odborné stanovisko a aj e-mailová
komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovaným v 1. rade (uskutočnená v rozmedzí júla

2024 až do decembra 2024), súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa
už v mesiaci júl 2024 vedela o tom, že okná sú v havarijnom stave, bolo na mieste obrátiť sa na súd
so žalobou o uloženie povinnosti. Rovnako tak sú dôvodné aj námietky žalovaných, ktorý poukazujú
na to, že havarijný stav okien nevznikol náhle a nečakane, ide o dlhodobý proces, kedy aj sama
žalobkyňa mohla a mala vykonať potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia stavu predmetných okien

a mala požadovať ich opravu od predchádzajúceho vlastníka bytu (čo však v konaní ani netvrdila ani
nepreukázala). Žalobkyňa tak v návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej potreby výmeny okien, o
ktorých nevyhovujúcom stave mala vedomosť už dlhšiu dobu. Z uvedeného dôvodu potom neobstojí
tvrdenie žalobkyne, že dôvodom preukazujúcim bezodkladnú a naliehavú výmenu okien má byť práve
prichádzajúce zimné obdobie.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že nie je v preskúmavanej veci možné dospieť k záveru o existencii
takej situácie, kedy by bola potrebná bezodkladná (okamžitá) úprava pomerov strán sporu. Navyše
nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k trvalej úprave pomerov strán, teda by
došlo k nenávratnému stavu a nebol by dôvodný ani postup podľa § 337 ods. 1 CSP, teda ani možnosť

žalovaných podať žalobu vo veci samej.

33. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce nemusí byť dodržaný formálny
postup predpísaný pre dokazovanie, nakoľko pre účely neodkladného opatrenia postačuje osvedčiť
tvrdenia uvádzané v návrhu. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na

základe tvrdení navrhovateľa (žalobkyne) bez toho, aby boli tieto tvrdenia osvedčené. Je teda nutné, aby
boli osvedčené nielen základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako i skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.
Žalobkyňa však ničím neosvedčila ani nepreukázala také skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných
pochybností umožňovali prijať záver, že na strane žalobkyne je potrebné bezodkladne upraviť pomery,

nakoľko na jeho strane bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku ujmy a vzniku takejto ujmy možno
zabrániť len nariadením ňou požadovaného neodkladného opatrenia.

34. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že má obavu, keďže je staršou osobou so zdravotným
znevýhodnením, že do rozhodnutia súdu vo veci samej v jej prospech by prešla príliš dlhá doba,

odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre to, aby v danom prípade neodkladné
opatrenie (vzhľadom na všetky okolnosti danej veci) nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej.35. Odvolací súd má za to, že k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 330 ods.
2 CSP, ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov strán sporu, je potrebné pristupovať zdržanlivo a
prihliadať predovšetkým na kritérium povahy veci. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že týmto inštitútom nemožno nahrádzať, prípadne obchádzať, riadny procesný postup spojený
s dokazovaním v civilnom sporovom procese. Uvedený postup je možný len vo výnimočných prípadoch,
čo vyplýva z ust. § 330 ods. 2 CSP (povaha veci), teda nie je možné v každom jednotlivom prípade.
Tak ako je neuskutočniteľné nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zaplatiť nejaký
peňažný nárok, rovnako nie je možné nariadiť neodkladným opatrením povinnosť plniť nepeňažné

plnenie, čo je v danom prípade povinnosť vykonať kompletnú výmenu okien. Navyše ako už bolo
uvedené, žalobkyňa nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože
netvrdila žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by neskoršou realizáciou výmeny (opravy)
okien prostredníctvom súdneho rozhodnutia v sporovom konaní došlo k nenávratnej škode alebo ujme
na jej právach.

36. Je nesporné, že súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 330 ods. 2 CSP. Vyhovením navrhovanému
neodkladnému opatreniu sa vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti žalovaným
meritórnym rozhodnutím. Žalovaní by boli povinní splniť uložené povinnosti už okamihom doručenia
neodkladnéhoopatrenia(§332ods.1CSP),ktorérozhodnutievšakniejevýsledkomdokazovaniamedzi

stranami sporu, ohľadom sporných skutočností, ale iba osvedčenia základných relevantných okolností
tvrdených žalobkyňou. Nariadením neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalovaným, bez
riadneho dokazovania, by však došlo k porušeniu princípu proporcionality, o to viac, že sa jedná o
trvalé neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu, t.j. v tomto prípade žalobu o splnenie povinnosti. V
danom prípade preto povaha veci neumožňuje, aby žalobkyňa neodkladným opatrením dosiahla úpravu

pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej,
nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho trvalé a neodstrániteľné
následky, jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej. Spornosť veci má byť riešená riadnym
zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania.

37. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený stav nevznikol náhle a havarijný stav okien na byte
obývanom žalobkyňou nepochybne nie je záležitosťou, ktorá vznikla v priebehu krátkej doby a medzi
stranami nepochybne existuje spor o tom, ako je v danom prípade nevyhnutné postupovať (žalobkyňa
požaduje výmenu okien, žalovaní tvrdia, s poukazom na vyjadrenie pamiatkového úradu, že je možná
len ich oprava). Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi stranami sporu, ktorý žiada žalobkyňa upraviť

nariadením neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, je vzťahom sporným a navyše, ako bolo
uvedené vyššie, nejde o prípad situácie, ktorú by bolo potrebné bezodkladne (urgentne) upraviť, čo je
tiež jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia.

38. Čo sa týka žalobkyňou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)

CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na
zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis,
avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod rovnako nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, konajúci súd prvej inštancie
zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,

pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít a
rozhodol vo veci vecne správne.

39. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy
SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva
na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnyminázormi,hodnotenímdôkazov(sp.zn.IV.ÚS22/04)aaniprávonato,abybolúčastníkkonania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS
50/04).40. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa sa svojho nároku môže
domáhať podaním žaloby na súd, ktorý po riadne vykonanom dokazovaní, vo veci rozhodne, keďže
vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery, nebola splnená jedna z podmienok

na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutia o nároku žalobkyne v tomto konaní.

41. Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia,
keď jeho odôvodnenie vyhovuje všetkým požiadavkám kladeným na rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplývajúcim z ust. § 236, v spojení s § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP

Jednoznačne totiž z neho vyplýva, čoho sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, pričom prvoinštančný súd jasne vysvetlil, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne, ktoré skutočnosti významné pre
rozhodnutie o návrhu považoval za osvedčené a ako vec právne posúdil, a to takým spôsobom, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia treba považovať za presvedčivé, a preto v tomto smere preto
námietky žalobkyne v odvolaní nemôžu obstáť.

42. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, na základe obsahu spisu,
tak dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že v preskúmavanej veci neboli
splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP, a
preto uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako

nedôvodný v celom rozsahu zamietol; ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 CSP).

43. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal
nárok na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).