Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121517042
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6121517042.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpená
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 4 804,39 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/52/2022 - 125
zo dňa 12. 09. 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 19Csp/52/2022-172 z 15. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol nasledovne:

I. Žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu
na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru, ktorý právny nárok sa riadi ust.zákona č. 129/2010 Z.z.
ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľavzmeneadoplneníniektorých
predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy (ďalej v texte aj ako ,,ZoSÚ“) a ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o právach a povinnostiach zo spotrebiteľských zmlúv.
V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že vyzval žalobcu na preukázanie splnenia odbornej

starostlivosti podľa ust. § 7 ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo z
formulárového tlačiva nevyplývalo, aby veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal spôsobilosť žalovanej
splácať predmetný dlh, a tieto skutočnosti nevyplývali ani zo žiadosti o poskytnutie pôžičky. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ pri poskytnutí úveru pri zisťovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať predmetný úver nepostupoval podľa ust. § 7 ods. 21 a 42 ZoSÚ v zmysle Opatrenia NBS č.
10/2017, lebo neskúmal, avšak výšku tohto príjmu nepreukázal, okrem príjmu žalovanej aj náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb, tieto náklady mal povinnosť zistiť od žalovanej, preskúmať

ich dôvodnosť a až následne rozhodnúť, či poskytnutie úveru takejto spotrebiteľke obstojí z hľadiska
skúmania predpokladov nielen pre poskytnutie úveru, ale aj jeho splácanie. Porušenie ust. § 7 ods. 21 a
42 ZoSÚ je hrubým porušením odbornej starostlivosti. Tým, že pôvodný veriteľ nielen porušil, ale hrubo
porušil odbornú starostlivosť, nebolo možné úver predčasne zosplatniť a pred dátumom jeho splatnostiho platne postúpiť, preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby a preto žalobu
zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V prvom rade žalobca uviedol, že vo formulácii predmetného
zákonného ustanovenia nenachádza povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Skúmanie
bonity spotrebiteľa je bezpochyby otázkou skutkovou. Žalobca zastáva názor, že veriteľ nie je povinný

preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa, ak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná
a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie. Okrem toho je nutné podotknúť, že
skúmanie bonity je otázkou odbornou, teda aj prípadná povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto
povinnosti je limitovaná na samotný prieskum – nie následné vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ na
základe doložených listín spotrebiteľovi úver poskytol.
Žalobca v tomto smere neeviduje vo vzťahu k žalobcom predloženému skúmaniu bonity zo strany

postupcu, vrátane dôkazov žiadne popretie tvrdení, či jednotlivých dôkazov zo strany žalovaného (§
151 ods. 1 CSP). Súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom
rozsahu, keď žalovaná nielenže nenavrhovala a nepredložila vykonať dôkaz za účelom preukázania,
že právny zástupca žalobca neskúmal jej bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebráni(l).
Žalobca v tejto súvislosti zároveň pripomína, že súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí D. XX/

XX B. D. E., F. proti G. H. naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru, a že aj Ústavný
súd SR je vo svojej judikatúre kritický pri primeranej ochrane spotrebiteľa. Medzi inými vo svojom náleze
sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 07. 02. 2018 Ústavný súd tiež konštatoval, že v sporovom konaní je pozícia
sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej strany neprijateľná.
Ak veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (tak ako v

prejednávanom prípade), potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku
(disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz.
Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zdokladovanie skúmania bonity

žalovanej výzvou zo dňa 21. 04. 2022 (viď aj bod 9. a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca
riadne doručil súdu tvrdenia a dokumentáciu preukazujúcu skúmanie bonity, a to podanou žalobou a
vyjadrením zo dňa 02. 05. 2022. Na týchto tvrdeniach a dôkazoch žalobca zotrváva, pričom boli v konaní
zároveň nespornými (§ 151 ods. 1 CSP). V prílohe vyjadrenia zo dňa 02. 05. 2022 zároveň súdu doručil :
Žiadosť o úver, Zníženie výšky úveru, Dopyt do SRBI a Dopyt do Sociálnej poisťovne.

Žalovaná na základe žiadosti č. 005332811220518 žiadala pôvodného veriteľa o poskytnutie
bezúčelového úveru vo výške 8 700,- eur. Nakoľko však po výsledkoch preverovania bonity
nepostačovali príjmy žalovanej na poskytnutie takejto výšky úveru, bola výška poskytnutého úveru
znížená na sumu 5 000,- eur (viď Zníženie výšky úveru).
Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity)

bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa.
Pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo
spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať
úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Príjmy žiadateľa
boli vo výške 536,33 eur ( priemer príjmov za tri mesiace pred uzavretím zmluvy), žiadateľ zároveň

deklaroval, že je zamestnaná od 09/2017 na trvaný pracovný pomer a nie je v skúšobnej ani výpovednej
dobe. Žiadateľ zároveň deklaroval, že je slobodný a nevyživuje žiadne dieťa v rámci posudzovania mala
banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta pričom žiadateľ nedeklaroval
žiadne mesačné výdavky na iné bankové produkty. Poskytnuté informácie pôvodný veriteľ preveroval
dopytom do Sociálnej poisťovne a SRBI.

Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v bode 18. odôvodnenia rozsudku považuje žalobca za
nepreskúmateľné, pričom nijakým spôsobom nereflektuje na žalobcom predložené dôkazy a (nesporné)
skutkové tvrdenia. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že veritelia nie sú povinný žiadať preukázanie
konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.) Žalobca zastáva
názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov, v súlade s Opatrením a ZoSÚ, spĺňa predpoklady postupu

s odbornou starostlivosťou. Veriteľ postupoval v súlade so ZoSÚ a Opatrením, a riadne overil schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zároveň žalobca dáva do pozornosti súdu, že proces overovania
schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime
bez osobného vstupu zamestnanca banky.Znenie ust.§ 7 ods. 20 písm. d/ ZoSÚ, kde je stanovený spôsob výpočtu limitu sa uvádza, že v rámci
výpočtu sa zohľadňujú - peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Dôvodová správa k danému
ustanoveniu uvádza nasledovné: Peňažnými záväzkami znižujúcimi príjem spotrebiteľa uvedenými v

písm. d) sa rozumejú všetky pravidelné výdavky spotrebiteľa, ktoré znižujú jeho príjem (výška výživného,
výška splátky úverov a pôžičiek a pod.). Analogicky v tejto súvislosti (overovanie výdavkov spotrebiteľa)
možno poukázať na článok Národnej banky Slovenska, ktorý sa týka síce úverov na bývanie, ale v
rámci pojmu „Peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa“ hovorí výlučne o úveroch – finančných
záväzkoch. Tiež Opatrenie NBS následne dovysvetlilo tento pojem takto: Výdavky na peňažné záväzky

spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského
úveru podľa ust. § 7 ods. 20 písm. c/ zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a sumy peňažných
záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa ust. § 7 ods. 20 písm. d/ zákona pri zohľadnení odsekov
14 až 21 – v týchto odsekoch sa už hovorí len o úveroch – rozhodne však nie o nákladoch na lieky a pod.
Nesprávny je potom právny a skutkový záver súdu, že postupca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, nakoľko tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a javí sa skôr

ako popieraním žalobcom predložených dôkazov a tvrdení zo strany súdu, ktoré samotná žalovaný
nepoprela. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenie žalobcu o rodinných pomeroch,
príjmoch, či výdavkoch žalovanej (§ 151 ods. 1 CSP).
Na základe uvedeného je zrejmé, že postupca starostlivo skúmal finančné záväzky spotrebiteľa a
ostatné záväzky spotrebiteľa zohľadnil tzv. životným minimom, čo je všeobecne akceptovaný postup

naprieč rozhodovacou praxou slovenských súdov. Napokon je potrebné si uvedomiť, že postupca ako
banka nemá možnosť sa o iných záväzkoch spotrebiteľa dozvedieť inak ako priamo od spotrebiteľa,
pričom výdavkami sa rozumejú finančné výdavky a nie účet za telefón, lieky a pod., keďže z logiky veci
sa tieto menia v čase a neposkytnú dodávateľovi žiaden reálny obraz z hľadiska zhodnocovania bonity.
Keďže (iné ako finančné) výdavky sa menia v čase, závisia výlučne od spotrebiteľovho správania

sa, ktorý nemá právnu povinnosť ich uviesť (a naopak veriteľ nemá právnu možnosť ich zisťovať),
je potrebné sa držať znenia zákona a odporúčaní dohliadajúceho orgánu NBS, kedy sa výdavkami
rozumejú výlučne finančné úverové výdavky. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že je to
práve žalovaná, ktorá je ako spotrebiteľ povinná uvádzať pravdivé údaje vo svojej žiadosti o úver.
Dodávateľ nie je policajný orgán, t. j. jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované.

Na základe uvedeného je potom podľa žalobcu nesprávny aj právny záver súdu o nemožnosti vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru. Žalobca poukazuje na to, že súd sa nezaoberal extenzívnym výkladom
ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ zohľadňujúcim platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky, ktorý by mal
byť v súkromnoprávnych vzťahoch preferovaný, a síce, že pohľadávkou je aj samostatná splatná a
neuhradená splátka. Podľa názoru žalobcu nebol priestor pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, a

žalobcovi prináleží nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré nadobudli splatnosť ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP).
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp.
v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávnymi
skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 78/05).6. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (22. 05. 2018) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom (2).

7. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
(22. 05. 2018) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

8. Podľa ust. § 7 ods. 18 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (22. 05. 2018) vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne

spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z
jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň

dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a/, ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

9. Podľa ust. § 7 ods. 21 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

(22. 05. 2017) na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú
tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa

10. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spoj. S ust. § 11 ods. 2 ZSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe

informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti sa pritom kladie na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovaní do budúcna. Nejde však pritom o získanie

stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že
spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé,
že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu ZSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny

obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

11. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si odspotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania

zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak
stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo

nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje

12. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy

osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
06. 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

13. Vo veci C-679/18 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady č. 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice č. 2008/48 sa majú ďalej vykladať v

tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej
jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v
trojročnej premlčacej dobe.

14. Odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-755/22 z 11. 01.2
024, Nárokuj s.r.o. proti EC Financial Services, a.s.: cit ,,Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora)
rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS sa majú vykladať v tom

zmysle, že: nebránia tomu, aby bol veriteľ v prípade, že porušil svoju povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, sankcionovaný v súlade s vnútroštátnym právom neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zánikom jeho nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov, hoci táto zmluva bola v celom rozsahu
vykonaná zmluvnými stranami a spotrebiteľovi nevznikli v dôsledku tohto porušenia žiadne nepriaznivé
dôsledky.“

15. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z., v
ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného
klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na

úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný
sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver
vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade
neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnotydlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných
klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu,
že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom

z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere
(malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou
pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou
zmluvnéhoplnenia,ktorúodspotrebiteľaobdržínebudúsplátkyúveru,alepoplatkyzaomeškanieplatieb
a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. ....

Zahrubéporušeniepovinnostipodľaust.§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochmožnopovažovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať.

16.Vzhľadomnavyššieuvedenénároky,ktorénadodávateľakladieúnijnéprávoarozhodnutiaSúdneho
dvora EÚ v tejto oblasti (C-377/14, C-449/13, C-679/18, C-755/22) s poukazom na ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom.
Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či
pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie

právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalovanej jeho právny predchodca náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

17. Z dokazovania vykonaného súdu prvej inštancie vyplýva, že na základe výzvy zo dňa 21. 04.

2022 ( č.l. 89 spisu) na predloženie dôkazov o splnení odbornej starostlivosti podľa ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ žalobca tvrdil, že pri posúdení bonity boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie, vrátane
údajov zo spoločného bankového/úverového registra a výsledkom posúdenia bol jednoznačný záver
o platobnej schopnosti žalovanej splácať daný úver. Uviedol, že príjmy žalovanej boli vo výške 536,33
eura, zároveň tá deklarovala, že je zamestnaná od 09/2017 na trvalý pracovný pomer, je slobodná

a nevyživuje žiadne dieťa. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o
úverových záväzkoch, pričom žiadateľka nedeklarovala žiadne mesačné výdavky na iné bankové
produkty. Uviedol, že poskytnuté informácie jeho právny predchodca preveroval dopytom do Sociálnej
poisťovne a SRIB. Na preukázanie dôkazného bremena k svojim tvrdeniam žalobca predložil listinu
o vykonaní Dopytu do sociálnej poisťovne (č.l. 93 spisu), Dopytu do úverového registra (č.l. 94 až 95

spisu) a Žiadosť žalovanej o flexipôžičku zo dňa 22. 05. 2018 ( č.l. 98 spisu).

18. Z predložených dôkazov a vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že preukázal svoje tvrdenia o tom, že jeho
právny predchodca si príjem žalovanej dostatočne overil pred poskytnutým spotrebiteľského úveru zo
žiadosti o poskytnutie úveru a dopytu do Sociálnej poisťovne.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať
aj to, že jeho právny predchodca zisťoval nielen príjem, ale aj výdavky žalovanej a v tomto smere uniesť
dôkazné bremeno. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

20. Žalobca v tomto ohľade vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 05. 2022 (č.l. 92 spisu) odkazuje iba
všeobecne na kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovanej z úverového registra bez ich
špecifikácie. Zo žalobcom predloženého výpisu z úverového registra vyplýva, že žalovaná mala v čase
poskytnutia spotrebiteľského úveru 2 existujúce splátkové úvery v celkovej mesačnej splátke 53,- eur

a zostávajúcej istiny 2 891 eur, ďalej 3 odmietnuté, 1 odvolaný a 1 existujúci nesplátkový úver. Odborná
starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, Nepochybne kľúčová je i
povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie z príslušných registrov.

21. Zároveň odvolací súd konštatuje, že skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a

úverových registrov, nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta,
keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by právny predchodcažalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce,
lieky, telekomunikačné služby a pod.). V tomto ohľade žalobca pred súdom prvej inštancie neuviedol
žiadne tvrdenia o ich skúmaní. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazuje na to, že jeho právny predchodca

ostatné záväzky spotrebiteľa zohľadnil tzv. životným minimom, toto tvrdenie prvýkrát uvádza žalobca až
v odvolacom konaní, pričom nepreukázal, že by tento prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej
viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366
pod písm. a/ až c/ CSP. Preto odvolací súd naň nemohol prihliadnuť.

22. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/
sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

23. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok
uvedených v ust. § 366 CSP. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť

v odvolacom konaní.

24. Ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ,
vyžaduje sa od zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov konkrétneho žiadateľa o
spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým, ak do svojich výpočtov

preberie všeobecný údaj, akým je údaj o životnom minime. Takéto nazeranie na povinnosť veriteľa
podporuje aj názor Súdneho dvora EÚ na výklad článku 8 ods. 1 smernice č. 2008/48 (rozsudok z 18. 12.
2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13, EU:C:2014:2464, ale aj odôvodnenie uvedenej smernice,
podľa ktorej by veritelia mali byť zodpovední za „individuálne“ kontroly úverovej bonity spotrebiteľa.
Neodporuje mu ani opatrenie NBS zo 14. 11. 2017 č. 10/2017, pretože to stanovuje, že výška nákladov

spotrebiteľasanaúčelyust.§7ods.20písm.b/ZSÚurčuje„najmenej“vovýškesumyživotnéhominima.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora CA Consumer Finance SA, síce článok 8 ods. 1 smernice č. 2008/48
neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom,
na druhej strane však nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na

základenímpredloženýchinformáciízapredpokladu,žesútietoinformáciedostatočnéažekobyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy.

26. Na základe takto zisteného stavu je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že pri overovaní bonity
žalovanej jeho právny predchodca nemal k dispozícii dostatočné údaje o jeho výdavkoch žalovanej, čo

vedie k záveru, že pri posudzovaní jej žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za
tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou
nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že sankcie spojené s porušením
odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, t.j. nemožnosť jednorázového
zosplatnenia spotrebiteľského úveru – ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úver, ak veriteľ hrubo porušil odbornú starostlivosť, nemožno použiť
súčasne v prípade, ak veriteľ porušil odbornú starostlivosť hrubým spôsobom. Možnosť použitia oboch

sankcii podľa uvedeného ustanovenia zodpovedá jednak účelu právnej normy a zároveň zodpovedá jej
jazykovému zneniu (nie je v rozpore).

28. Postup súdu prvej inštancie pri skúmaní bonity je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv.
slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej
strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18, podľa ktorého Články 8 a23 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto

smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

29. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13. 11. 2020 medzi bankou

a žalobcom vrátane príloh a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07. 04. 2021 a následnej prílohy k
postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy došlo k 07. 04. 2021 k postúpeniu pohľadávky z
banky na žalobcu.. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky z 15. 04. 2021 vyplýva, že banka žalovanej
oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu.

30. Z uvedeného tak plynie záver, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu,

pretože nebol daný základný predpoklad platného postúpenia pohľadávky podľa ust. § 17 ods. 1 písm.
b/ ZoSÚ, ktorej sa žalobca domáha, a ktorým bola splatnosť postupovaného záväzku pred termínom
konečnej splatnosti (lehota splatnosti 96 mesiacov uplynie od uzavretia zmluvy uplynie v máji 2026 ).
Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu bol tak vecne
správny.

31. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porovnajrozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.05.1997,sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

32. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením ako vecne správny, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej
v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto je ich náhrada nebola
priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).