Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121220889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121220889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej, v spore žalobcu 1/ A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, XXX XX C. a žalobcu 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom C. XX, XXX XX C., v konaní obaja zastúpení GALEA Iuris, s.r.o., so sídlom Jančova
15, 811 02 Bratislava, IČO: 46 727 108 a LEGES advisory s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 923/5, 974
Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, proti žalovanej A. F., G. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H.
G. XXXX/XX, XXX XX I. J., v konaní zastúpenej JUDr. Jánom Čupkom, advokátom, so sídlom Družby
3423/17,97404BanskáBystrica,IČO:54143616,ozrušenieoddlženiaprenepoctivýzámer,oodvolaní

žalovanej proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/1/2021-142 zo dňa 26. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/1/2021-142 zo dňa 26. marca 2024
potvrdzuje.

II. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I. zrušil oddlženie žalovanej pre jej nepoctivý

zámer a vo výroku II. rozhodol, že žalobca 1/ a žalobca 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ sa domáhal zrušenia oddlženia
žalovanej pre jej nepoctivý zámer. Uviedol, že voči žalovanej eviduje pohľadávku vo výške istiny 15.000
Eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 11. 2017 a Dohody o splátkovom kalendári, ktorého
súčasťou bolo aj uznanie dlhu, uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a žalovanou dňa 04. 03. 2019. So

žalovanou uzavreli dňa 07. 11. 2017 ústne Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca 1/ poskytol
žalovanej sumu 15.000 Eur. Pôžička bola zo strany žalobcu 1/ poskytnutá bezúročne a žalovaná sa ju
zaviazala vrátiť najneskôr do 31. 12. 2017. Žalovaná bola snúbenicou dobrého kamaráta žalobcu 1/,
ktorý vážne ochorel s následkom invalidity, straty zamestnania a príjmu. So žiadosťou o poskytnutie
pôžičky sa na žalobcu 1/ obrátila žalovaná v období jesene roku 2017 s odôvodnením, že v situácii,
v ktorej sa nachádza jej snúbenec, potrebuje rozšíriť svoje podnikateľské aktivity. Žalovaná v tom
čase vykonávala podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba podnikateľ, prevádzkovala v Novej Bani

kozmetickýsalón,manikúru,pedikúruavŽarnovicimalaprevádzkusoláriaalymfodrenáže.Údajnemala
záujem rozšíriť svoje podnikanie prostredníctvom eurofondov, na ktoré mala mať pripravený projekt,
avšak potrebovala v čase jeho finalizácie disponovať finančnými prostriedkami na bankovom účte po
určitú dobu, ktorá nemala byť dlhšia ako mesiac. V čase poskytnutia pôžičky sa žalovaná prezentovalaako dôveryhodná a majetná osoba, ktorá má záujem pomôcť svojmu snúbencovi v ťažkej životnej
situácii. Už pred poskytnutím pôžičky žalovaná jazdila autom, podľa vedomostí žalobcu 1/ pomáhala
svojim rodičom s rekonštrukciou rodinného domu, nosila značkové oblečenie a prezentovala sa ako

majiteľka dvoch prevádzok s nadštandardným príjmom, z čoho žalobca 1/ nadobudol presvedčenie,
že vrátenie pôžičky by nemal byť problém. Žalovaná žalobcovi 1/ vrátila dňa 24. 11. 2017 sumu 1.000
Eur, svoj dlh neuhradila v rozsahu 14.000 Eur. Kontakt so žalovanou bol výlučne prostredníctvom
SMS, ktorými ho opakovane ubezpečovala, že mu požičané peniaze vráti. Dňa 04. 03. 2019 došlo
k uzavretiu dohody o splátkovom kalendári, ktorého súčasťou bolo aj uznanie dlhu medzi žalobcom

1/ a žalovanou. Žalovaná sa vyjadrila, že má záujem svoj dlh žalobcovi 1/ splatiť a navrhla uhrádzať
dlh v mesačných splátkach v sume 1.000 Eur na bankový účet žalobcu 1/. Prvú splátku mala uhradiť
do 30. 04. 2019. Napriek uzavretej dohode, svojim sľubom a SMS výzvam žalobcu 1/ však žalovaná
neuhradila žalobcovi 1/ ani jednu splátku. S odstupom času sa žalobca 1/ dozvedel, že dňa 07. 05.
2019 žalovaná pozastavila svoju podnikateľskú činnosť. Následne bol na majetok žalovanej vyhlásený
konkurz oddlžením. Nepoctivý zámer žalovanej je daný tým, že nikdy nemala záujem vrátiť žalobcovi

1/ požičané finančné prostriedky, pri preberaní pôžičky mala snahu poškodiť žalobcu 1/ ako svojho
veriteľa a spoliehala sa na to, že svoju situáciu bude riešiť prostredníctvom oddlženia. Žalobca 1/ vyjadril
podozrenie, že žalovaná ho úmyselne zavádzala o účele pôžičky, keď od neho vylákala sumu 15.000
Eur pod zámienkou zlepšiť ťažkú životnú situáciu svojho invalidného snúbenca a postarať sa o neho
prostredníctvom rozšírenia svojich podnikateľských aktivít. Tento úmysel sa podľa žalobcu 1/ z konania

žalovanej ukázal ako nepravdivý, nakoľko do pol roka po poskytnutí pôžičky sa rozišla so snúbencom
a od jeho kamaráta vybrala minimálne ďalších 30.000 Eur. Tak isto sa ako nepravdivé ukázalo tvrdenie
o čerpaní eurofondov. Z konania žalovanej vyplýva, že svoj dlh nemala záujem vrátiť ani v mesačných
splátkach a ani sa len nepokúsila vyvinúť úsilie na zaplatenie aspoň časti svojho dlhu. Napriek tomu
žalobca 1/ vynaložil všetko úsilie na to, aby jej poskytol niekoľko možností na mimosúdne vyriešenie

veci a poskytol jej dodatočnú lehotu splatnosti prostredníctvom mesačných splátok v rámci splátkového
kalendára. Nepoctivý zámer žalovanej preukazuje aj to, že si už mesiac po uzavretí dohody o uznaní
dlhu a poskytnutí splátkového kalendára dala pozastaviť prevádzkovanie všetkých živností, čím sa
zjavne začala pripravovať na podanie návrhu na oddlženie. Ak by mala skutočne záujem vrátiť žalobcovi
1/ finančné prostriedky, vykonávala by podnikateľskú činnosť aj naďalej. Nakoľko správca žalovanej

nezistil žiaden majetok podliehajúci konkurzu, je otázne, kde žalovaná minula predmetnú pôžičku, keď
ňou nezabezpečila svojho bývalého snúbenca, ani ich neinvestovala do svojho podnikania. Žalovaná
vykonávala podnikateľskú činnosť od roku 2008, tak si pri preberaní pôžičky a pri uzavieraní dohody
o uznaní dlhu musela byť vedomá svojich finančných možností. S prihliadnutím na sumu pôžičky je
podľa žalobcu 1/ nepravdepodobné, že by žalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu

svojich záväzkov voči ostatným veriteľom, prípadne že by bola úplne nemajetná. Na základe uvedeného
žalobca 1/ usudzuje, že sa žalovaná úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená
podaťnávrhnaoddlženie.Žalovanážalobcu1/uviedladozoznamuveriteľov,avšaksneúplnouadresou,
pričom adresa trvalého pobytu žalobcu 1/ musela byť žalovanej na základe predchádzajúcej písomnej
komunikácie známa. Výzva na prihlásenie pohľadávky nebola žalobcovi 1/ nikdy doručená. Z SMS

komunikácie žalovanej so žalobcom 1/ vyplýva, že žalovaná pri opakovaných sľuboch uhradiť dlh
a tvrdeniach, že peniaze už boli uhradené, klamala a zavádzala ho. Správanie žalovanej pred jej
oddlžením bolo nepoctivé, celý proces oddlženia bol v prípade žalovanej vopred pripravená zásterka
podvodného konania.

3. Žalovaná sa proti žalobe žalobcu 1/ bránila tým, že žalobcu 1/ ako svojho veriteľa uviedla v žiadosti
o oddlženie a u konkurzného správcu, čím prejavila svoj poctivý zámer. Správca žalobcovi 1/ oznámil
prebiehajúci konkurz a spôsob prihlásenia pohľadávky. Tvrdenia žalobcu 1/, že nikdy nebol informovaný
oprebiehajúcomkonkurze,sanezakladajúnapravde.Žalobca1/sadokonkurznéhokonanianeprihlásil.
Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu 1/, že vopred vedela, že nebude pôžičku splácať a vyhlási konkurz.

Pôžičku začala uhrádzať a uhradila 1.000 Eur. Dlhy z jej podnikateľskej činnosti sa vyšplhali do veľkej
výšky viac ako 90.000 Eur najmä z dôvodu, že jej podnikanie bolo stratové. Všetky dôkazy ohľadom
jej dlhov a majetku sú uvedené v spise konkurzného správcu. Je pravdou, že mala prevádzku v Novej
Bani, ktorú pre nedostatok klientov zrušila, neskôr sa presunula do Žarnovice, kde pre nenaplnené
očakávania živnosť nakoniec pozastavila od 07. 05. 2019 do 06. 05. 2022. K pozastaveniu ju doviedla

aj tá skutočnosť, že nemala z čoho žiť a zamestnala sa na trvalý pracovný pomer v Bratislave, pretože
mala dlhy aj na daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni a v Union zdravotnej poisťovni, a.s. Dlh v
Sociálnej poisťovni vo výške 4.483,99 Eur bol riešený aj v trestnom konaní. Nie je teda pravda, že
pozastavením živnosti sa pripravovala na podanie návrhu na oddlženie, podnikať nemohla z finančnýchdôvodov,pretoženemalazčohožiťaplatiťprenájompriestorov,vodu,elektriku,splátkyúverov,odvodya
exekúcie. Nie je pravdou, že mala málo veriteľov, uvedené potvrdzuje účtovníctvo odovzdané správcovi.
Konkurzný správca ukončil konkurz z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu.

Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať výsluch konkurzného správcu ako svedka.
Podľa žalovanej taktiež nie je pravdou, že dlh nechcela žalobcovi 1/ splatiť. Peniaze potrebovala pre
svojhosnúbencanaliečbu,očombolžalobca1/informovaný.Svojpoctivýzámeržalovanáprejavilatým,
že poslala prvú splátku vo výške 1.000 Eur. Avšak nastali obrovské finančné problémy vo forme exekúcií,
malazablokovanéúčtyapravidelnéexekučnézrážky.Taktiežniejepravdou,žebysaúmyselnepriviedla

do platobnej neschopnosti. Dlhy mala dávno, oddlženie riešila ako jedinú možnú cestu, ako začať žiť
odznova. Nikdy nevlastnila žiaden majetok, peniaze neinvestovala do nehnuteľnosti svojich rodičov, ani
do projektov, jej podnikanie bolo stratové, čoho výsledkom boli veľké dlhy.

4. Žalobca 2/ sa domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre jej poctivý zámer. Uviedol, že je veriteľom
žalovanej z dôvodu, že voči nej eviduje pohľadávku vo výške istiny 30.000 Eur na základe Zmluvy o

pôžičke zo dňa 30. 10. 2017 a Dohody o uznaní dlhu uzatvorenej medzi žalobcom 2/ a žalovanou dňa
01. 04. 2019. Žalobca 2/ so žalovanou uzavreli dňa 30. 10. 2017 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
žalobca 2/ poskytol žalovanej v hotovosti dňa 29. 10. 2017 sumu 10.000 Eur a dňa 02. 11. 2017 na
účet žalovanej sumu 20.000 Eur. Pôžička bola zo strany žalobcu 2/ poskytnutá bezúročne a žalovaná
sa ju zaviazala vrátiť najneskôr do 10. 11. 2017. Žalovaná bola snúbenicou dobrého kamaráta žalobcu

2/, ktorý vážne ochorel s následkom invalidity, straty zamestnania a príjmu. So žiadosťou o poskytnutie
pôžičky sa na žalobcu 2/ obrátila sama žalovaná v období jesene roku 2017 s odôvodnením, že v situácii,
v ktorej sa nachádza jej snúbenec, potrebuje rozšíriť svoje podnikateľské aktivity. Žalovaná v tom čase
vykonávalapodnikateľskúčinnosťakofyzickáosobapodnikateľ,prevádzkovalavNovejBanikozmetický
salón, manikúru, pedikúru a v Žarnovici mala prevádzku solária a lymfodrenáže. Údajne mala záujem

rozšíriť svoje podnikanie prostredníctvom eurofondov, na ktoré mala mať pripravený projekt, avšak
potrebovala v čase jeho finalizácie disponovať finančnými prostriedkami na bankovom účte po určitú
dobu, ktorá nemala byť dlhšia ako 10 dní. V čase poskytnutia pôžičky sa žalovaná prezentovala ako
dôveryhodná a majetná osoba, ktorá má záujem pomôcť svojmu snúbencovi v ťažkej životnej situácii.
Už pred poskytnutím pôžičky žalovaná jazdila autom, podľa vedomostí žalobcu 2/ pomáhala svojim

rodičom s rekonštrukciou rodinného domu, nosila značkové oblečenie a prezentovala sa ako majiteľka
dvoch prevádzok s nadštandardným príjmom, z čoho žalobca 2/ nadobudol presvedčenie, že vrátenie
pôžičky by nemal byť problém. Žalovaná však svoj dlh nevrátila ani v časti. Po 10. 11. 2017 ostala
nekontaktná, žalobca 2/ mal problém sa s ňou spojiť a v prípade, že sa mu to podarilo, bol neustále
uisťovaný, že peniaze už má, nasledujúci deň mu ich pošle, prípadne, že platbu už odoslala. Žalovaná

si v tomto období aj zmenila telefónne číslo. Dňa 25. 02. 2019 žalobca 2/ kontaktoval otca žalovanej,
ktorý o jej pôžičkách a dôvodoch pôžičiek nič nevedel. Ten istý deň žalobca 2/ zaslal žalovanej Žiadosť
o vrátenie požičaných peňazí, na ktorú reagovala návrhom dohody o uznaní dlhu. Dňa 01. 04. 2019
došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu medzi žalobcom 2/ a žalovanou. Žalovaná sa vyjadrila, že má
záujem svoj dlh žalobcovi splatiť a navrhla uhrádzať dlh v mesačných splátkach v sume 1.000 Eur na

účet žalobcu 2/. Prvú splátku mala uhradiť do 3 dní od podpisu dohody. Napriek uzavretej dohode však
žalovaná neuhradila žalobcovi 2/ ani jednu splátku. Žalobca 2/ vyzval žalovanú listom zo dňa 14. 08.
2019 na zaplatenie neuhradenej pôžičky spolu so zákonným úrokom z omeškania. S odstupom času sa
žalobca 2/ dozvedel, že dňa 07. 05. 2019 žalovaná pozastavila svoju podnikateľskú činnosť. Následne
bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz oddlžením. Žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť a

len tesne pred začatím konkurzného konania sa ju rozhodla pozastaviť. V tom čase už bola výrazne
mediálne propagovaná možnosť oddlženia, preto žalovaná podľa žalobcu 2/ úmyselne uviedla žalobcu
doomylu,žepotrebujepeniazenarekonštrukciubytuzdravotneznevýhodnenéhosnúbenca,sktorýmsa
veľmi skoro po poskytnutí pôžičky rozišla. Žalovaná už vopred kalkulovala s tým, že peniaze žalobcovi 2/
nikdy nevráti, nakoľko u nej prebehne oddlženie. V čase podpisu dohody o uznaní dlhu vo výške 30.000

Eur už muselo byť žalovanej jasné, že nemá šancu dlhy uhradiť. Žalovaná sa dostala do dlhu 90.000 Eur
aažpotomkonala,akbykonalasnutnoustarostlivosťou,muselojejbyťzúčtovníctvazrejmé,žejenutné
na niektorých položkách usporiť a svoju ekonomickú situáciu riešiť intenzívne a zodpovedne. Podľa
tvrdení žalovanej z októbra 2017 bola dôvodom požičania finančných prostriedkov žiadosť o finančnú
dotáciu (štátnu podporu malého a stredného podnikania) na rozšírenie podnikania, pretože sa žalovanej

v podnikaní darilo a chcela otvárať ďalšie prevádzky. Finančné prostriedky požičané dňa 30. 10. 2017
sa preto zaviazala vrátiť do 10. 11. 2017, malo to byť iba na preukázanie finančnej zodpovednosti a
dôveryhodnosti v čase obdržania štátnej dotácie. Žalobca 2/ má za to, že žalovaná ho zavádzala v čase
žiadania o pôžičku. Žalovaná minula 30.000 Eur od žalobcu 2/ nevedno akým spôsobom, k rekonštrukciibývania jej vtedajšieho snúbenca nikdy nedošlo. Nepoctivý zámer žalovanej vyplýval aj z jej vtedajšieho
života, kedy využívala motorové vozidla AUDI A6. Žalovaná podpísala so žalobcom dohodu o uznaní
dlhu dňa 01. 04. 2019, t. j. viac ako 18 mesiacoch po požičaní peňazí, počas ktorého obdobia žalovaná

žalobcu 2/ opakovane zavádzala, že požičané peniaze má, v podnikaní sa jej darí a „posiela mu ich“.
Počas jedného osobného rozhovoru žalovaná uviedla žalobcovi 2/, že peniaze požičala tretej osobe z
dôvodu ich investície a očakávala „následný zárobok“. Podnikala (i keď pravdepodobne nie pod svojim
menom) tak, že využívala svoje pôvodné prístroje a svoje služby ponúkala v prevádzke Luxus Medik
Beauty v Novej Bani, keďže na stránke tejto prevádzky je uvedené jej telefónne číslo. Keďže žalovaná

podnikala v oblasti poskytovania skrášľovacích služieb, do ktorého ak investovala, prístroje mali byť
súčasťou jej majetku (konkurznej podstaty), ktorý buď odpredala alebo jej ostal a mohol byť použitý na
uspokojovanie jej záväzkov. Správanie žalovanej pred jej oddlžením vykazovalo viaceré znaky, ktoré by
mali byť posúdené ako nepoctivé. Navrhol vyžiadať od žalovanej účtovné závierky z jej podnikateľskej
činnosti.

5. Žalovaná k žalobe žalobcu 2/ uviedla, že svoju veľmi ťažkú finančnú situáciu riešila oddlžením, ktoré
jej bolo navrhnuté po konzultácii s Centrom právnej pomoci Banská Bystrica, keďže nevládala platiť
svoje dlhy a nachádzala sa v dlhovej pasci. Tým, že žalobcu 2/ ako svojho veriteľa uviedla v žiadosti o
oddlženieaukonkurznéhosprávcu,prejavilasvojpoctivýzámer.Napriekuzavretiudohodyouznanídlhu
sožalobcom2/sažalovanádomnievala,žemubudeschopnázáväzokpodľadohodyplniť.Avšakjejdlhy

z podnikateľskej činnosti sa vyšplhali na viac ako 90.000 Eur, čo nedokázala splatiť, podnikanie ukončila.
Podnikala od roku 2008, jej podnikanie bolo stratové. Valiť pred sebou dlh väčší ako 90.000 Eur nemalo
zmysel, preto sa bola poradiť v Centre právnej pomoci v Banskej Bystrici, ktoré jej odporučilo prerušiť
podnikateľskú činnosť. K zániku oprávnení na rôzne podnikateľské činnosti dochádzalo priebežne už
od roku 2011, preto tvrdenie žalobcu 2/, že zrušila všetky svoje živnosti a pripravovala sa na oddlženie,

sa nezakladá na pravde. K pozastaveniu živnosti ju doviedla najmä skutočnosť, že nemala z čoho žiť,
finančné náklady na živnostenské podnikanie boli enormne vysoké, mala exekúcie, ktoré jej zablokovali
akékoľvek príjmy a preto sa zamestnala sa na trvalý pracovný pomer v Bratislave, pretože mala dlhy aj
na daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni a v Union zdravotnej poisťovni, a.s. Dlh v Sociálnej poisťovni
vo výške 4.483,99 Eur bol riešený aj v trestnom konaní. Tým, že sa zamestnala, prejavila snahu

získať zamestnanie, čím si zabezpečila zdroj príjmov, a teda prejavila svoj poctivý zámer. Konkurzný
správcaukončilkonkurzzdôvodu,žekonkurznápodstatanepokrylanákladykonkurzu.Akbypodnikanie
žalovanej bolo také finančne zaujímavé, konkurzný správca by našiel majetok, ktorý by mohol byť
prostriedkom uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľov. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení
navrhla vykonať výsluch konkurzného správcu ako svedka. Podľa žalovanej taktiež nie je pravdou, že

žalobcu 2/ chcela poškodiť a nemala úmysel pôžičku vrátiť. Mala veľké dlhy, exekúcie, okrem toho veľmi
ťažko chorého snúbenca. Dlžila na všetky strany, so zablokovanými účtami od exekútorov nedokázala
nič zaplatiť, nedokázala v tomto začarovanom kruhu existovať, čo riešila konkurzom. Okrem toho, dlžná
bola aj iným veriteľom. Keďže nemala žiadne finančné prostriedky, nemala možnosť nikomu nič platiť,
či niekoho uprednostniť. Oddlženie riešila ako jedinú možnú cestu, ako začať žiť odznova. Žalovaná

podotkla, že nikdy nevlastnila žiaden majetok, peniaze neinvestovala do nehnuteľnosti svojich rodičov,
ani do projektov, jej podnikanie bolo stratové, čoho výsledkom boli veľké dlhy. Do platobnej neschopnosti
sa zámerne neuviedla. Jej platobná neschopnosť dlhy splácať ako fyzická osoba aj fyzická osoba –
živnostník jej dala oprávnenie, aby riešila svoj nepriaznivý stav prostredníctvom konkurzu. Súd na jej
majetok vyhlásil konkurz na základe zákonom stanovených podmienok, ktoré v plnej miere spĺňala.

Peniaze z pôžičky skutočne použila pre svojho snúbenca na jeho liečenie a liečebné náklady, na
zlepšenie jeho zdravotného stavu, nie na svoje obohatenie. Jej snúbenec však zomrel a na všetky dlhy
ostala úplne sama, preto využila možnosť oddlženia. Nevlastní motorové vozidlo, jazdí na aute svojich
rodičov. Tvrdenie žalobcu 2/ o údajnom podnikaní žalovanej sa nezakladá na pravde, pretože od 08. 10.
2019jeevidovanánaúradepráceakonezamestnanáanavštevujekurzynazlepšeniesvojejkvalifikácie.

Od októbra 2019 si žalovaná prácu nenašla, čo bolo späté s koronakrízou, so zlým zdravotným stavom
jej rodiny a nedostatkom pracovných príležitostí v Novej Bani. Finančne jej pomáha rodina.

6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/1/2021 zo dňa 14. 12. 2023, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2023, súd prvej inštancie spojil konanie vedené na základe

žaloby žalobcu 1/ pod sp. zn. 4Odi/1/2021 a konanie vedené na základe žaloby žalobcu 2/ pod sp. zn.
5Odi/2/2021 na spoločné konanie vedené pod spisovou značkou súdu prvej inštancie 4Odi/1/2021.7. Žalobcovia 1/ a 2/ po spojení konaní ďalej doplnili, že nepoctivý zámer žalovanej vyplýva najmä z jej
konania bezprostredne pred podaním návrhu, kedy pod zámienkou zlepšenia svojho podnikania, aby
sa mohla starať o svojho invalidného snúbenca, ktorý bol blízkou osobou žalobcu 1/ aj žalobcu 2/, boli

vytiahnuté od žalobcov finančné prostriedky najprv vo výške 30.000 Eur a následne vo výške 15.000 Eur,
ktoré žalovaná nemala zámer ani len čiastočne vrátiť a od začiatku sa spoliehala na to, že tieto peniaze
vrátené nebudú a následne, že bude prípadné vymáhanie prostredníctvom súdnej alebo exekučnej
cesty riešiť prostredníctvom oddlženia fyzickej osoby. Dodnes nie je zrejmé, na aký účel boli finančné
prostriedky vo výške 45.000 Eur použité, Žalovaná tvrdila, že jej dlhy boli v celkovej výške 90.000

Eur. Čiže len od žalobcov mala požičanú polovicu svojich dlhov. Nevysvetlila, ako s týmito finančnými
prostriedkami bolo naložené, nakoľko malo ísť len o dočasnú pôžičku na poskytnutie eurofondov na
rozvoj jej podnikania, pričom táto pôžička mala deklarovať časť jej finančných prostriedkov, aby mohla
žiadať o túto dotáciu, čo sa preukázalo ako nepravdivé, nakoľko nerozšírila svoje podnikanie, rozišla
sa so svojím invalidným partnerom a dlh riadne a včas nesplatila ani na základe ďalších ústupkov zo
strany žalobcov. Vedela, že mala ďalších veriteľov a dlh v hodnote viac ako 50.000 Eur, ale sama sa

prezentovala, že je majetná, že nemá problém s peniazmi, že je podnikateľka a že finančné prostriedky
vráti. Je zrejmé, že svoje dlhy vo výške viac ako 50.000 Eur už v čase požičania finančných prostriedkov
od žalobcov nevedela splácať. Skutočnosť, že mala tieto finančné prostriedky poskytnúť na liečbu
svojho partnera, neboli z jej strany dôveryhodne preukázané. Samotný snúbenec žalovanej nemal
vedomosťotom,žesipožičalafinančnéprostriedky,ničnenasvedčujetomu,žebymalibyťtietofinančné

prostriedky poskytnuté na jeho liečbu. Žalobcovia zároveň vyjadrili presvedčenie, že tieto finančné
prostriedky boli poskytnuté na zachovanie jej životného štandardu, možno na skúšanie nejakých ďalších
podnikateľských zámerov a na nejaké ďalšie aktivity, ku ktorým sa zjavne nechcela vyjadriť. Poukázali na
postoj žalovanej po podaní žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, kedy vo svojom vyjadrení
najprvuvádzala,žemaladlhydlhodobo,následneuvádzala,žesizrušilasvoježivnostenskéoprávnenie,

že sa zamestnala a následne potom v ďalšom vyjadrení uvádzala, že sa jej zamestnať nepodarilo a
nevysvetlila ani z čoho žije. Žalovaná disponovala v čase vyhlásenia konkurzu zariadením kozmetického
salónu, kedy tento majetok v zozname majetku neuviedla a správcovi neoznámila, že takýmto majetkom
disponuje. Žalovaná časť finančných prostriedkov poskytla na uspokojenie iného veriteľa, teda mala
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

8. Žalovaná v konaní ďalej poukázala na skutočnosť, že sa starala o svojho priateľa p. A., ktorý bol vo
veľmi zlom zdravotnom stave a ktorého liečba stála nemalé peniaze. O tejto situácii žalobcovia 1/ a 2/ už
v čase poskytovania pôžičky vedeli a mali možnosť si tieto skutočnosti overiť priamo u neho, keďže boli
spoloční priatelia. Žalovaná nikdy nepopierala, že má požičané peniaze. Vyvíjala rôzne aktivity na to, aby

sa snažila splatiť tieto pohľadávky, snažila sa získať finančné prostriedky. Žalovaná poukázala na to, že
žalobcoviapočiatoktejtosituácievnímajúvtedy,keďposkytlipôžičku.Avšaknacelútútosituáciusatreba
podľa žalovanej pozrieť aj v kontexte ostatných dlhov žalovanej, ktoré vznikali aj v čase, keď ešte právna
úprava bola úplne iná, nebola tak benevolentná ako dnes, keď aj po oddlžení tá osoba, ktorá prešla
konkurzom, musela isté pohľadávky splácať. Pôžičky od žalobcov už boli medzi tými poslednými, ktoré

jej boli poskytované. Ukončenie podnikateľskej činnosti žalovanej bolo spôsobené tým, že sa už ocitla
v takej situácii, kde už nemohla udržať svoju prevádzkareň v Žarnovici, keďže jej vybavenie sa dostalo
do situácie vyžadujúcej väčšie investície, a už bolo jasné, že napriek všetkej vyvinutej snahe sa jej
nepodarí získať ani eurofondy, ani väčšiu pôžičku, ktorou by sa podarilo aspoň z väčšej časti eliminovať
ostatné dlhy a taktiež bolo jasné, že ani v danej hospodárskej situácii už nebolo možné ďalej nejako

fungovať tak, aby nevznikali ďalšie dlhy. Preto sa žalovaná rozhodla ísť cestou oddlženia. Je potrebné
zobrať do úvahy aj časový kontext, kedy bola pôžička poskytnutá, kedy bola splatná a kedy došlo k jej
vymáhaniu zo strany žalobcov, k čomu došlo až po rozchode žalovanej so svojím priateľom. Žalovaná
taktiež poukázala na správanie žalobcov proti dobrým mravom, ktorí neupomínali iba žalovanú, ale aj
jej rodinných príslušníkov, ktorí nie sú v žiadnom vzťahu k danej pohľadávke. Do poslednej chvíle sa

snažila vyvíjať aktivity, aby svoju ekonomickú situáciu udržala tak, aby mohla v budúcnosti svoje záväzky
plniť a aby bola udržaná nejaká jej ekonomická stabilita, bohužiaľ jej tieto zámery nevyšli. Peniaze si
požičala na základe toho, že chcela rozšíriť podnikanie. Prevádzku mala v tom čase len v Žarnovici,
nie v Novej Bani. Bola spokojná, že žalobcovia jej pomohli. V roku 2017 žalovaná podnikala v oblasti
pedikúry, kozmetiky. V období, keď začínala podnikať, to bolo fajn, ale akonáhle priateľ ochorel, išlo

to dole vodou. Žalovaná nevedela uviesť, aký mala ročný obrat za roky 2016, 2017, jeden mesiac bol
fajn, jeden mesiac zarobila menej. Žalovaná nikdy nemala auto, v roku 2017 jazdila na bratovom aute,
využívala aj auto svojich rodičov. Nevlastnila žiadny majetok, dom, nič, jediný majetok bol v salóne.
Svoj životný štýl financovala z toho, čo zarobila a potom, keď priateľ ochorel, tak z peňazí žalobcu 2/.V roku 2017, keď si brala pôžičky od žalobcov, reálne dlhovala asi 50.000 Eur, možno aj viac. V čase,
keď jej boli poskytované pôžičky, neinformovala žalobcov ohľadom výšky svojich dlhov. Eurofondy jej
neboli schválené, a to na základe toho, že predtým mala nejaké dlhy, pričom nevedela, že jej to z tohto

dôvodu neschvália. Keď jej neuznali peniaze z eurofondov, riešila niečo ďalej a peniaze sa následne
použili na liečbu. Pokúšala sa vyriešiť svoju finančnú situáciu tak, že si skúšala vybaviť nejaký úver, ale
z dôvodu, že už predtým mala nejaké dlhy, tak jej nechceli schváliť ani pôžičku. Na základe toho, že
jej snúbenec ochorel, všetko financovala z týchto finančných prostriedkov, či už jedlo, špeciálnu stravu,
cesty na vyšetrenia a do nemocnice, sedenia u špecialistov, volalo sa vešticiam, nakoľko využili už

takéto prostriedky, nevedeli čo majú robiť, bol na tom zle. Aj lekárom sa dávali nejaké peniaze. Nemá
žiadne doklady, bločky, veľa vecí sa platilo tak, že doklady sa ani nedávali. Zdrojom financovania liečby
boli finančné prostriedky od žalobcu 1/ a žalobcu 2/, na financovaní liečby jej priateľa sa nepodieľala
rodina. Najväčšie položky z liečby boli peniaze doktorom, aby bola čo najlepšia a rýchlejšia starostlivosť,
nešlo o peniaze podľa sadzobníka. Pán A. trval na tom, aby sa takto poskytovali peniaze doktorom, išlo
o jeho zdravie, nepýtal sa, odkiaľ žalovaná má takú sumu peňazí za tak krátku dobu. Z tých dokopy

45.000 Eur, ktoré jej poskytli žalobcovia, financovala najmä náklady na liečbu pána A. a bol uhradený
aj jeden dlh, ktorý žalovaná s odstupom času nevedela konkretizovať, a to z dôvodu, že si myslela,
že na základe toho bude môcť dostať pôžičku. V tom období roku 2017 pán A. nevedel, že žalovaná
mala dlhy vyše 50.000 Eur. S p. A. A. sa rozišli asi v máji 2018, keď vypukli tieto pôžičky. Musela zrušiť
funkčnosť prevádzky v Žarnovici, keďže chodila s priateľom na rôzne vyšetrenia. Zariadenie prevádzky

predala, keďže bolo v takom stave, že ho bolo potrebné repasovať, na čo peniaze nemala. Vybavenie
kozmetického salónu predala v roku 2022 približne za sumu 500 Eur, vlastníctvo tohto zariadenia v
návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla. K okolnostiam podpísania dohody o uznaní záväzku na sumu
30.000 Eur vo vzťahu k veriteľovi 2/ žalovaná uviedla, že nebol to z jej strany problém podpísať, nakoľko
nezakrýva, že tie peniaze si požičala. Žalovaná tvrdila, že keby tam bol nejaký zámer, tak to nepodpíše.

O podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaná prvýkrát rozmýšľala, keď to bolo neúnosné, že to
nezvládala, nevedela priblížiť časové obdobie. Tento návrh sa rozhodla podať na základe toho, že mala
strašne veľa dlhov, nemala žiadne prostriedky ani na živobytie, takže to musela urobiť. Z uvedeného
podľa nej nevyplýva, že by mala zámer predmetné peňažné prostriedky žalobcov 1/ a 2/ a takisto aj
iných veriteľov nevrátiť. Tvrdenia, ktoré majú údajne preukazovať jej nepoctivý zámer, sú iba teóriou

žalobcov 1/ a 2/, ktorá nie je ničím podložená a nevyvracia žiadnym spôsobom ani tvrdenia žalovanej o
tom, že predmetné prostriedky chcela vrátiť a že návrh na vyhlásenie konkurzu podala až v čase, keď jej
ekonomická situácia sa ukázala ako neúnosná a až vtedy, keď aj viaceré pokusy spočívajúce v pokuse
o získanie eurofondov, inej pôžičky na krytie svojich záväzkov, resp. na rozbehnutie podnikateľských
aktivít v zahraničí, sa ukázali ako neúspešné.

9. Súd prvej inštancie pri prijatí napadnutého rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že žalobca 1/ poskytol
na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 11. 2017 žalovanej sumu 15.000 Eur, žalovaná sa
ju zaviazala vrátiť do 31. 12. 2017. Dňa 24. 11. 2017 žalovaná vrátila žalobcovi 1/ sumu 1.000 Eur,
sumu 14.000 Eur žalobcovi 1/ nevrátila. Dňa 04. 03. 2019 došlo medzi žalobcom 1/ a žalovanou k

uzavretiu Dohody o splátkovom kalendári, ktorej súčasťou je aj uznanie dlhu žalovanou. Žalovaná
žalobcovi 1/ neuhradila ani jednu splátku. Žalobca 2/ poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
30. 10. 2017 žalovanej sumu 30.000 Eur, žalovaná sa ju zaviazala vrátiť do 10. 11. 2017. Žalovaná
dlžnú sumu žalobcovi 2/ nevrátila ani čiastočne. Dňa 01. 04. 2019 došlo na návrh žalovanej medzi
žalobcom 2/ a žalovanou k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu. Žalovaná žalobcovi 2/ neuhradila ani jednu

splátku. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5OdK/1058/2019-12 zo dňa 04. 12. 2019
súd žalovanú oddlžil. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2019 dňa 11. 12. 2019.
Žalobca 1/ a žalobca 2/ si v predmetnom konkurze svoje pohľadávky neprihlásili. Dňa 31. 01. 2020
bol v Obchodnom vestníku č. 21/2020 zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu.

10. Súd prvej inštancie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako veriteľov dotknutých oddlžením považoval za aktívne
legitimovaných na podanie žaloby, ktorí si síce neprihlásili svoju pohľadávku voči žalovanej v konkurze,
avšak v danom prípade bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady
konkurzu,atedanastalrovnakýnásledokvpodobeneuspokojeniapohľadávokveriteľovspolusostratou

možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok bez ohľadu na to, či by si žalobcovia pohľadávky v konkurze
prihlásili alebo nie.11. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaná žiadala žalobcov o poskytnutie pôžičky
v čase, kedy už podľa vlastného tvrdenia mala dlhy vyše 50.000 Eur. Na základe uvedenej skutočnosti
v spojení s viacerými ďalšími skutočnosťami ako žalovanou uvádzaný účel žiadosti o poskytnutie

predmetnýchpôžičiekpreukázanývýsluchomžalobcov,tvrdeniežalovanej,žesajejpochorobepartnera
prestalo dariť v podnikaní, financovanie jej „životného štýlu“ z požičaných peňazí a nie zo svojho
príjmu či úspor a pod., súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná už v tomto čase nebola
schopná svoje existujúce dlhy splácať, a teda bola platobne neschopná, napriek tomu si požičala od
žalobcov sumu takmer vo výške jej doterajších dlhov (spolu 45.000 Eur), čím úmyselne prehĺbila svoju

platobnú neschopnosť, pričom vzhľadom na výšku existujúcich dlhov a tvrdený pokles príjmu v dôsledku
starostlivosti o partnera si musela byť vedomá, že túto sumu nedokáže splatiť. Žalovaná vedela, že jej
nebudú poskytnuté „eurofondy“ ani pôžička, preto jej muselo byť zrejmé, že nie je schopná splatiť svoje
doterajšie dlhy vo výške 50.000 Eur, napriek tomu v lehote splatnosti vrátila len finančné prostriedky vo
výške 1.000 Eur žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nevrátila finančné prostriedky ani čiastočne s odôvodnením,
že „riešila niečo ďalej“. Toto konanie, v dôsledku ktorého žalovaná úmyselne prehĺbila svoju platobnú

neschopnosť, súd prvej inštancie považoval za dôsledkom najbližšie ustanoveniu § 166g ods. 2 písm.
e) ZKR, pričom súčasne pripomenul, že § 166g ods. 2 ZKR obsahuje len demonštratívny výpočet
skutkových podstát nepoctivého zámeru.

12. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že z konania žalovanej vyplýva, že svoj

dlh nemala záujem vrátiť ani v mesačných splátkach v zmysle dohôd so žalobcami, keďže ani po
ich podpísaní nevyvinula úsilie na zaplatenie aspoň časti svojho dlhu. Približne dva mesiace pred
pozastavením podnikateľskej činnosti (žalovaná mala pozastavenú činnosť od 07. 05. 2019 do 06.
05. 2022) uzavrela so žalobcom 1/ Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 04. 03. 2019 a približne
mesiac pred pozastavením živnosti uzavrela so žalobcom 2/ Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 01. 04. 2019.

Vzhľadom na krátky časový úsek medzi uzavretím Dohody o uznaní dlhu so žalobcom 2/ zo dňa 01. 04.
2019 a pozastavením živnosti žalovanej, ku ktorému došlo dňa 07. 05. 2019 a ktorému podľa vyjadrenia
samotnej žalovanej ešte predchádzala „porada“ v Centre právnej pomoci mal súd prvej inštancie za to,
že v tomto čase sa už žalovaná spoliehala, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Uvedenému zodpovedá
aj skutočnosť, že žalovaná napriek podpisu tejto dohody, ktorej uzavretie sama iniciovala, neuhradila

ani prvú splátku splatnú v lehote troch dní od jej podpisu. V tom čase si už musela byť vedomá, že
takúto sumu popri svojich ostatných dlhoch nedokáže v tak krátkom čase uhradiť. Z časového sledu
predmetných udalostí podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že z konania žalovanej možno usudzovať,
že sa pri podpise dohody spoliehala, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Nepoctivý zámer dlžníka je
vymedzený v § 166g ods. 2 ZKR len príkladmo, a aj keď nešlo o konanie žalovanej pri preberaní záväzku

výslovne v zmysle písm. g) tohto ustanovenia, podľa ktorého dlžník nemá poctivá zámer najmä, ak zo
správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal
na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, toto konanie žalovanej pri
zabezpečovaní záväzku vzhľadom na jeho dôsledky súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepoctivý zámer.

13. Za konanie s nepoctivým zámerom súd prvej inštancie považoval aj správanie žalovanej, keď
si ponechala finančné prostriedky z pôžičky od žalobcov po lehote ich splatnosti, aj keď nedošlo k
naplneniu primárneho účelu, za ktorým predmetné pôžičky získala, a to k získaniu „eurofondov“. Dospel
k záveru, že žalovaná by pôžičku od žalobcov nezískala, ak by pri žiadaní pôžičky neuvádzala, že
sa jej darí v podnikaní, ak by žalobcovia vedeli o jej dlhoch a o skutočnosti, že z nich čiastočne

bude financovaný životný štýl žalovanej, resp. budú čiastočne použité na úhradu dlhu iného veriteľa.
Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu 2/, ktorý uviedol, že následne po nevrátení pôžičky v lehote
splatnosti nesúhlasil s použitím finančných prostriedkov na ďalšie rozvíjanie podnikateľských aktivít
žalovanej. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu 2/, ktorý uviedol, že žalovaná ho pri žiadaní pôžičky
ubezpečovala, že sa jej v podnikaní darí. Žalovaná počas výsluchu naopak uviedla, že v čase, keď

jej partner ochorel, išlo jej podnikanie „dole vodou“. Žalovaná v čase, keď už vedela, že jej nebudú
poskytnuté „eurofondy“ ani pôžička, v lehote splatnosti vrátila len finančné prostriedky vo výške 1.000
Eur žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nevrátila finančné prostriedky ani čiastočne s odôvodnením, že „riešila
niečo ďalej“. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s argumentom žalobcov, že ak by žalovaná
konala so starostlivosťou primeranou jej podnikateľským skúsenostiam, muselo jej byť z účtovníctva

zrejmé, že je potrebné riešiť jej ekonomickú situáciu intenzívne a zodpovedne, pričom súd prvej inštancie
za zodpovedné nepovažoval konanie žalovanej, ktorým žiadala o poskytnutie pôžičky pri výške jej
vtedajších dlhov vyše 50.000 Eur. Súd prvej inštancie vzhliadol nepoctivý zámer žalovanej taktiež v tom,
keď zavádzala žalobcov nielen sľubmi, že finančné prostriedky vráti, ale aj tvrdeniami, že finančnýmiprostriedkami už disponuje a klamala aj o ich prevode na účet žalobcov. Uvedená skutočnosť vyplynula
nielen zo zhodných výpovedí oboch žalobcov, ale aj z SMS komunikácie žalobcu 1/ so žalovanou, ktorá
tvorí prílohu podanej žaloby žalobcu 1/ (viď napr. SMS správa zo dňa 29. 01. 2019 o 8:47 hodine v

znení „Ahoj,aby si vedel mam podpisanu zmluvu a 31.1. mi posle peniaze“, zo dňa 19. 02. 2019 o 10:54
hodine vznení „A. vo stvrtok budes mat na ucte peniaze“ a dňa 28. 02. 2019 o 7:59 hodine v znení:
„Ahoj peniaze som ti poslala dnes ako som slubila“). Súd prvej inštancie mal preukázanú skutočnosť,
že žalovaná úmyselne uvádzala žalobcov do omylu, v čom súd prvej inštancie videl snahu žalovanej
ich poškodiť ako svojich veriteľov, pretože toto konanie žalovanej mohlo mať svoj dopad v tom smere,

že žalobcovia ako veritelia na základe jej opakovaných sľubov a tvrdení nesmerovali svoje konanie k
judikovaniu a následne exekvovaniu svojej pohľadávky. Žalovaná z požičaných finančných prostriedkov
namiesto toho, aby ich vrátila v lehote splatnosti žalobcovi 2/ ako svojmu veriteľovi, nakoľko sama
uviedla, že 30.000 Eur neminula do doby splatnosti, tak čiastočne použila tieto finančné prostriedky
na úhradu dlhu iného veriteľa, pričom o tomto veriteľovi už vedela v čase, keď si požičiavala peniaze
od žalobcu 2/, ako aj o tom, že mala ďalších veriteľov v hodnote viac ako 50.000 Eur, pričom o týchto

dlhoch nikto nevedel, ale sama sa prezentovala, že je majetná. Z tohto správania podľa súdu prvej
inštancie možno vyvodiť, že žalovaná nemala úprimnú snahu riešiť svoje dlhy voči žalobcom v medziach
svojich schopností a možností. Uvedeným správaním sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
tak žalovaná ako dlžník naplnila skutkovú podstatu podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, podľa ktorého
dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,

že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, keď na základe správania
žalovanej pred podaním návrhu k inému logickému záveru, prečo žalovaná pri žiadaní zamlčala finančné
problémy a aktuálny dlh, zavádzala žalobcov o čiastočnej úhrade dlhu, uhradila jeden z existujúcich
dlhovačiastočnezpožičanýchfinančnýchprostriedkovfinancovalasvoj„životnýštýl“,dospieťnemožno.

14. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že je daný dôvod na zrušenia oddlženia žalovanej taktiež podľa § 166g
ods. 2 písm. b) ZKR, podľa ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname veriteľov ani na
dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj
keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada,
súd prvej inštancie považoval tento dôvod za irelevantný vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalovaná

preukázala, že žalobcov uviedla v zozname veriteľov, aj keď s neúplnou adresou, avšak predložením
oznámenia o vyhlásení konkurzu s doručenkami preukázala, že zo strany správcu boli oboznámení o
vyhlásení konkurzu.

15. Súd prvej inštancie následne v zmysle prijatých záverov o nepoctivom zámere žalovanej uviedol, že

došlo k preneseniu dôkazného bremena o poctivosti zámeru žalovanej na žalovanú. Súd prvej inštancie
síce nadobudol pochybnosť o poctivom zámere žalovanej aj v zmysle § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, podľa
ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť
svojhomajetku,ajkeďoňomvedelalebosprihliadnutímnaokolnostimuselvedieť,namajetoknepatrnej
hodnoty sa neprihliada, a to vzhľadom na rozpor jej tvrdení, keď vo svojich vyjadreniach opakovane

uviedla, že nikdy nevlastnila žiadny majetok, avšak počas výsluchu uviedla, že vlastnila prístrojové
vybaveniesalónu,ktorévšakneuviedlavzoznamemajetkuvkonkurze,pričomnáslednevroku2022,t.j.
po zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, ho predala za sumu
približne 500 Eur. Keďže však nedošlo k súpisu tohto majetku v rámci konkurzu, nebolo možné určiť,
či ide o majetok nepatrnej hodnoty. Súd prvej inštancie preto tieto skutkové tvrdenia žalovanej posúdil

tak, že považoval za irelevantnú obranu žalovanej, že riadne poskytla súčinnosť správcovi konkurznej
podstaty, nakoľko potvrdila, že z jej strany došlo k zatajeniu tohto majetku nenachádzajúceho sa vo
verejných evidenciách.

16. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich obranných

tvrdení a poskytnutie finančných prostriedkov na liečbu svojho partnera nepreukázala. Žalovaná taktiež
nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že vyvíjala rôzne aktivity na to, aby splatila svoje záväzky, okrem
snahy o získanie pôžičky ani nekonkretizovala, ako sa snažila v danej situácii finančné prostriedky
získať. Pokiaľ žalovaná poukazovala na spôsob upomínania žalobcu 2/ vo veci splatenia dlhu, súd
prvej inštancie nepovažoval danú skutočnosť za relevantnú, pretože nemá súvis s predmetom konania.

Tvrdenie žalovanej, že uviedla žalobcov ako svojich veriteľov do zoznamu veriteľov v konkurze, súd
prvej inštancie považoval za irelevantné, nakoľko je to povinnosťou žalovanej pri podávaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosť, že sa žalovaná zamestnala a zabezpečila si zdroj príjmov, čím
prejavila poctivý zámer, aby posplácala všetky svoje dlhy, jednak mala nastať pred podaním návrhu navyhlásenie konkurzu (nie je teda okolnosťou preukazujúcou správanie sa žalovanej po podaní návrhu na
vykonanie konkurzu v zmysle § 166g ods. 1 ZKR), taktiež ju súd v kontexte všetkých okolností prípadu
nepovažoval za dostatočnú pre záver o nedôvodnosti žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,

pretože žalovaná nepreukázala ani čiastočnú úhradu pohľadávky ani jedného zo žalobcov. Žalovaná ani
len netvrdila konkrétne svoje správanie, ktoré by bolo možné posúdiť ako úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností.

17. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 166g ods. 3 ZKR prihliadal prísnejšie na skutočnosti

ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovanej, pretože má skúsenosti s podnikaním. Samotná žalovaná sa
vyjadrila, že podnikala od roku 2008, čo vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra, v zmysle
ktorého vykonávala podnikateľskú činnosť od 15. 09. 2008 do 30. 06. 2011 s predmetmi podnikania
„administratívne služby“ a „vedenie účtovníctva“ a od 28. 05. 2012 vykonáva podnikateľskú činnosť
okrem iného aj s predmetom podnikania „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov“, čo ju predurčuje na to, aby vedela posúdiť následky svojho ekonomického konania.

18. Vykonanie výsluchu správcu konkurznej podstaty na návrh žalovanej súd prvej inštancie
nepovažoval za nevyhnutné, nakoľko skutočnosť, že žalobcovia ako veritelia neboli prihlásení v
konkurze, bola zo strany žalovanej preukázaná, avšak súd prvej inštancie ju nepovažoval za podstatnú
pre toto konanie a žalovaná na vykonaní predmetného dokazovania netrvala. Súd prvej inštancie tiež

nevykonal dokazovanie korešpondenciou žalovanej, konkrétne listinami v súvislosti s upomínaním a
vyzývaním rodiny žalovanej na úhradu pôžičky, pretože ich nepovažoval za podstatné pre toto konanie.
Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie predložením účtovných závierok na základe návrhu žalobcu
2/,keďžeskutočnosti,ktorésamalipredmetnýmdôkaznýmprostriedkompreukázať,vyplynulizvýsluchu
žalovanej a strana žalobcov na vykonaní tohto dôkazu netrvala.

19. Súd prvej inštancie žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom rozsahu odvolanie z dôvodu,

že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s predloženými dôkazmi, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a rozsudok je zároveň nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu 1/ a žalobcu 2/ zamietne,
prípadne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

21. Podanie odvolania žalovaná odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalobca
1/ a žalobca 2/ si neprihlásili do konkurzného konania svoje pohľadávky. Poukázala na článok JUDr.
Mgr. R. Barana uverejnenom v bulletine SAK 2/2023, z ktorého má podľa žalovanej vyplývať, že iba
veriteľ, ktorý si v súlade s § 167l ods. 1, ods. 2 v spojení s § 29 ods. 1 ZKR prihlásil svoju pohľadávku do

konkurzného konania, je oprávnený iniciovať konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka
(§ 169 ZKR). Podľa žalovanej súd prvej inštancie nezohľadnil, že po oddlžení žalovanej bola jej rodinou
vyplatená pôžička záložnej veriteľky p. Kotalej (sestry nebohého) vo výške 10.000,- Eur, čo je možné
považovať za znak jej poctivého zámeru. Okrem toho žalobcovi 2/ počas konkurzného konania poslala
na jeho účet 300,- Eur, ktoré žalobca zamlčal. Rovnako aj tento počin je znakom poctivého zámeru

žalovanej. Namietala, že pokiaľ žalobca 1/ a žalobca 2/ tvrdili, že žalovaná s nebohým priateľom žila
vjednejdomácnostidvamesiace,tototvrdeniesanezakladánapravde,keďžespriateľomchodilisedem
rokov a z toho žili dva a pol roka u rodičov žalovanej a dva a pol roka v dome u matky nebohého v detskej
izbe. Obom žalobcom museli byť majetkové pomery žalovanej a jej priateľa známe, vedeli, že nevlastnia
nehnuteľnosť a v akých pomeroch bývajú. Žalobcovia tiež vedeli, že sestra nebohého bola veriteľkou

žalovanej a že tejto veriteľke boli splatené finančné prostriedky v plnej výške. Tiež poukázala na to, že
žalobcovia ako veritelia, ktorí požičiavajú nemalé finančné prostriedky, mali byť predbežne opatrní a mali
poznať mieru rizika. Žalovaná už v čase týchto pôžičiek bola zadlžená a informácie o pohľadávkach na
dlhoch v sociálnej poisťovni boli verejne prístupné. Poukázala tiež na to, že v písomnej zmluve o pôžičke
zo dňa 30.10.2017 uzatvorenej medzi žalobcom 2/ a žalovanou nie je uvedený žiadny konkrétny

účel pôžičky. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil ako nepoctivé správanie skutočnosť, že
žalovaná si ponechala na účte prostriedky z pôžičky od žalobcu 2/ s tým, že keď jej nevyšli eurofondy,
skúsi podnikanie rozvinúť inak, s čím žalobca 2/ vyjadril nesúhlas. Nesúhlas s účelom použitia peňazí
žalovanou po lehote splatnosti pôžičky je irelevantný, pretože zmluvu uzatvorenú písomne nie je možnémeniť ústnymi dojednaniami alebo podmieňovať ústnymi súhlasmi. Pokiaľ žalobca 2/ nesúhlasil s tým,
žežalovanámávrátiťpeniazeneskôr,malpeniazeodžalovanejvymáhať,kčomuvšakprikročilažvroku
2019. Súd prvej inštancie sa nijak nevysporiadal so zdravotným stavom nebohého priateľa žalovanej,

a to napriek tomu, že písomné vyjadrenia žalovanej a výsluch žalovanej dávali na posúdenie týchto
skutočností dostatočný základ. To, že žalovaná počas tohto obdobia nemohla vykonávať zárobkovú
činnosť, rovnako bol fakt opomenutý pri rozhodovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ
by žalovaná ako podnikateľka konala s odbornou starostlivosťou, muselo jej byť z jej účtovníctva zrejmé,
že predmetné pôžičky nie je schopná splatiť, avšak tento záver súd prvej inštancie vyslovil bez toho, aby

nahliadol do účtovníctva žalovanej. V tejto súvislosti poukázala na smernicu EP a Rady (EÚ) 219/1023
z 20. júna 2019. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaná považovala za nesprávne aj z toho dôvodu,
že žalobca 1/ a žalobca 2/ boli dobrými priateľmi nebohého počas jeho života a pokiaľ sa žalovaná
o neho starala, na ňu nepovedali žiadne negatívum a neviedli voči nej ani žiadne konanie týkajúce sa
exekučného titulu. Akonáhle došlo k rozchodu žalovanej s jej priateľom, tak zo strany žalobcov začali
slovné a písomné útoky voči žalovanej a jej rodine, ale súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa

tým zaoberať, aj keď také správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

22. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Uviedli, že ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR aktívne legitimuje
na podanie návrhu na zrušenie oddlženia veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, pričom v žiadnom

ustanovení ZKR nie je vymedzené, že sa podanie takéhoto návrhu vzťahuje len na veriteľa, ktorý
si svoju pohľadávku uplatnil prihláškou do konkurzného konania. Pokiaľ žalovaná svoj poctivý zámer
preukazovala tým, že žalobcovi 2/ zaslala počas konkurzného konania na účet 300,- Eur, suma 300,-
Eur nie je relevantnou čiastkou na uspokojenie veriteľa vo vzťahu k výške dlžnej pohľadávky žalovanej,
žalovaná mohla túto skutočnosť, ktorá jej bola známa už počas pojednávania na súde prvej inštancie,

ako dôkaz uplatniť už skôr a žalovaná tiež nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by jej tvrdenia
potvrdzovali. Žalobcovia poukázali na to, že so žalovanou uzatvorili pôžičku, ktorej predmetom bolo
poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej. Žalobcovia poskytli žalovanej finančné prostriedky na
rozvoj podnikania, čo následne malo mať za následok zlepšenie ťažkej životnej situácie jej invalidného
snúbenca, hoci v rámci zmlúv o pôžičke nebol vyslovene uvedený účel poskytnutia finančných

prostriedkov, žalovaná si bola vedomá, že peňažné prostriedky, ktoré jej žalobcovia požičiavajú, sú jej
poskytované len za účelom deklarovania, že finančnými prostriedkami žalovaná disponuje kvôli žiadosti
o poskytnutie eurofondov, o čom svedčí aj krátka doba splatnosti poskytnutých pôžičiek. Žalovanej sa
nepodarilo získať eurofondy a poskytnuté finančné prostriedky využila na iný účel ako ten, na ktorý jej
boli žalobcami poskytnuté. Žalovaná v žiadnom z jej vyjadrení nedokázala presne uviesť, na aký účel

skutočne využila požičané finančné prostriedky vo výške spolu 45.000,- Eur. Neobstojí jej tvrdenie o tom,
že tieto finančné prostriedky využila na financovanie liečby jej snúbenca, nakoľko ani túto skutočnosť
nedokázala hodnoverne preukázať. Žalovaná nemala záujem splácať svoj dlh voči žalobcom, nakoľko
už v čase poskytovania týchto finančných prostriedkov jej muselo byť zrejmé, že vzhľadom na výšku
dlhov voči iným veriteľom nebude schopná tieto prostriedky vrátiť včas. Následne sa žalovaná zaviazala

splácať svoje pohľadávky voči žalobcom v mesačných splátkach, pričom aj tu je zrejmý jej nezáujem
na splácaní dlhu, keďže nezaplatila ani prvú splátku a následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu
oddlžením. Námietka žalovanej, že žalobca 2/ mal poskytnuté finančné prostriedky vymáhať už skôr, je
irelevantná, nakoľko žalobca 2/ uplatnil svoje právo v zákonnej lehote, v zmysle čoho táto skutočnosť
nemôžebyťpovažovanázakonvalidovanieprotiprávnehokonaniažalovanej.Nevykonaniedokazovania

účtovnými závierkami z podnikania žalovanej bolo dôkazným prostriedkom navrhovaným žalobcom 2/,
ktorý na vykonanie tohto dôkazu nezotrval. Ak žalovaná považovala vykonanie tohto navrhovaného
dôkazu za podstatné, mohla vykonanie dokazovania prostredníctvom účtovných závierok navrhnúť
sama, resp. ich priamo zabezpečiť na pojednávanie, čo však neurobila. Žalovaná tiež opomenula
skutočnosť, že počas trvania konkurzu neuviedla existujúci majetok, zatajila ho, hoci o ňom vedela

a následne ho rozpredala tretím osobám, čo vyplynulo z jej výsluchu. Tiež žalobcovia poukázali na to,
že žalovaná vykonávala od roku 2008 podnikateľskú činnosť a od roku 2008 do roku 2011 aj v predmete
podnikania vedenie účtovníctva, čo vyplýva z verejne dostupného výpisu zo Živnostenského registra
Slovenskej republiky. Musela preto poznať svoje ekonomické schopnosti a vedieť odhadnúť následky,
ktoré z jej činnosti vyplývajú. Žalobcovia preto dostatočne preukázali nepoctivý zámer žalovanej.

23. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej bolo doručené zástupcovi žalovanej dňa 26.10.2024 (§
110 ods. 1 CSP). Žalovaná v konaní už žiadne ďalšie vyjadrenie nepodala.24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),

viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací
súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej

Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil,
že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd dokazovanie vykonané prvoinštančným

súdom nezopakoval. Odvolací súd bol preto podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným
prvoinštančným súdom. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia
zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav z nesporných tvrdení strán a z vykonaného dokazovania
a zároveň tieto skutkové zistenia správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol
dostatočnú argumentáciu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a tiež svoje úvahy, ktoré ho viedli k prijatiu

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd na základe odvolania žalovanej nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov súdu prvej inštancie prijatých
v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto podľa § 387 ods. 2 CSP s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré
odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové

vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

26. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia na
podanie žaloby na zrušenie oddlženia žalovanej z dôvodu, že si ako veritelia žalovanej neprihlásili do
konkurzu svoje pohľadávky.

27. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak
(§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
- pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

28.Podľa§166eods.1ZKR,ooddlženírozhodnesúdvuzneseníovyhláseníkonkurzualebovuznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze

alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.

29. Podľa 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi

nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

30. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

31. Zákon veriteľovi, ktorý bol dotknutý oddlžením, priznáva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom v lehote šiestich rokov od

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo určenia splátkového kalendára (§ 166f ZKR). Zákon ďalej
nešpecifikuje, kto je veriteľom dotknutým oddlžením, avšak tento pojem možno v nadväznosti na ďalšie
ustanovenia oddlžovacieho konkurzu podľa IV časti ZKR definovať ako veriteľa, ktorého pohľadávka
je oddlžením dlžníka dotknutá. Na účely oddlžovacieho konkurzu zákon rozlišuje niekoľko skupínpohľadávok. V § 166a ZKR sú vymedzené pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým
kalendárom, v § 166b ZKR sú vymedzené pohľadávky vylúčené z uspokojenia a v § 166c ZKR sú
vymedzené pohľadávky oddlžením dlžníka nedotknuté, teda také, ktorých sa oddlženie netýka a sú

zachované v celom rozsahu. V § 166a ods. 1 písm. a) ZKR sa ako pohľadávky uspokojované v konkurze
uvádzajú tzv. staré pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikol konkurz.
Z obsahu spisu vyplýva, že pohľadávky žalobcu 1/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 11. 2017 a
žalobcu 2/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 10. 2017 vznikli v roku 2017, konkurz na žalovanú bol
vyhlásený uznesením konkurzného súdu zverejneným v obchodnom vestníku dňa 11. 12. 2019, preto

sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi a mohli byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom
(§ 166a ZKR). Pokiaľ žalobcovia ako veritelia mali záujem aspoň o ich čiastočné uspokojenie, mohli si ich
prihlásiť v konkurze, pričom v rozsahu, v akom by neboli uspokojené by stali nevymáhateľnými. Pokiaľ si
žalobcovia neprihlásili svoje pohľadávky podľa § 166a ZKR v konkurze, tieto sa stali nevymáhateľnými
v celom rozsahu (§ 166e ods. 2 ZKR). Žalobcovia ako veritelia pohľadávok dotknutých oddlžením

v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR potom boli preukázateľne oddlžením žalovanej dotknutí bez ohľadu
na to, či by si svoje pohľadávky prihlásili alebo neprihlásili. V zmysle § 167l ods. 1, ods. 2 ZKR potom
síce platí, že veriteľ (§ 166a a 166c ZKR) má právo prihlásiť sa do konkurzu a ustanovenie § 167l ods. 1
ZKR pri tom primerane odkazuje na použitie § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 ZKR upravujúcich
predovšetkýmnáležitostiprihlášky,alezožiadnehozustanovenívzťahujúcehosanaoddlžovacíkonkurz

nie je možné vyvodiť, že pokiaľ veriteľ neprihlási svoju pohľadávku do konkurzu, stráca postavenie
veriteľa dotknutého oddlžením, teda postavenie veriteľa pohľadávky dotknutej oddlžením v zmysle §
166a ZKR, a tým aj aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia. Ust. § 169 ZKR,
na ktoré poukázala žalovaná, upravuje účastníkov konkurzného konania, za ktorých prehlasuje dlžníka
a veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky, avšak bez väzby na § 166f ods. 1 ZKR. Neušlo pozornosti

odvolacieho súdu tiež to, že žalovaná v podanom odvolaní nespochybnila záver súdu prvej inštancie,
že v danom prípade bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady
konkurzu, a teda nastal rovnaký následok v podobe neuspokojenia pohľadávok žalobcov spolu so
stratou možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok v celom rozsahu bez ohľadu na to, či by si žalobcovia
pohľadávky v konkurze prihlásili alebo nie, pretože pohľadávky žalobcov by aj v prípade ich prihlásenia

neboli v konkurze ani čiastočne uspokojené. Aj odvolací súd je preto toho názoru, že žalobcovia sú
ako veritelia oddlžením dotknutých pohľadávok, ktoré sa stali v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho
konkurzu na žalovanú voči nej nevymáhateľnými v celom rozsahu, oprávnení na podanie návrhu na
zrušenie oddlženia žalovanej bez ohľadu na to, či si prihlásili alebo neprihlásili pohľadávky do konkurzu,
čomu zodpovedá aj dikcia § 166e ods. 2 ZKR, podľa ktorého oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR), stanú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli do
konkurzu prihlásené.

32. Žalovanou presadzovaný názor o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov nevyplýva ani z článku

Neproporcionalita práv veriteľov a dlžníka v oddlžení konkurzom a zodpovednosť dlžníka za škodu
JUDr. Mgr. Radoslava Barana, na ktorý poukázala v odvolaní žalovaná (dostupné v systéme ASPI,
pozn. odvolacieho súdu). Menovaný autor vo svojom článku uviedol, že vo vzťahu k skúmaniu splnenia
podmienky aktívnej vecnej legitimácie veriteľa nestačí vychádzať iba z (hmotnoprávnej) existencie
záväzkovo-právneho a/alebo mimozáväzkovo-právneho vzťahu veriteľa a dlžníka, ale treba skúmať

splnenie ďalších (procesných) osobitných podmienok upravených v ZKR. Súčasne konštatuje, že zákon
veriteľovi, ktorého pohľadávka je dotknutá oddlžením, priznáva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom v lehote šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo určenia splátkového kalendára, pričom zo žiadnej
časti tohto článku nevyplýva, že by aktívnou legitimáciou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia

disponoval len veriteľ prihlásenej pohľadávky. V komentárovej literatúre (Ďurica, K. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 1496) sa k čl. 166f ZKR tiež
uvádza, že každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia,
a to bez toho, aby podmienkou takto vymedzenej aktívnej vecnej legitimácie veriteľa bolo prihlásenie
pohľadávky do konkurzu. Argumentácia žalovanej tak v ustanoveniach ZKR ani odbornej literatúre oporu

nenachádza.

33. Vo vzťahu k dôvodom zrušenia oddlženia žalovanej sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi
súdu prvej inštancie a z nich vyplývajúcimi právnymi závermi a preto v podrobnostiach odkazuježalovanú na dostatočne odôvodnené a presvedčivé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého skutkové
závery majú v obsahu spisového materiálu potrebnú oporu a ktoré v podanom odvolaní žalovaná
nespochybnila relevantnou odvolacou argumentáciou, ktorá by priamo reagovala na zásadné dôvody

prijatia tohto rozhodnutia.

34. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, domáha prieskumu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích

dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1
CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími
dôvodmiznamená,žeodvolacísúdprisvojomrozhodovanímôžeprihliadaťlennataképochybeniasúdu
prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo, s výnimkou
vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne,

aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje
za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania
podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ
len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť
uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj

obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy
súdu prvej inštancie významné pre správne rozhodnutie sporu sú nesprávne a z akých dôvodov.
Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na
doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti
vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody

obsahovo vymedziť. Odvolaciemu súdu totiž zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť
a ani právo odvolaciu argumentáciu odvolateľa dopĺňať alebo dotvárať, keď takýto postup by bol
v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore s princípom rovnosti strán. Odvolateľ
umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda konkretizuje, ktoré zistenia,

záveryapostupyvrozhodnutísúduprvejinštanciesúnesprávne,zakýchkonkrétnychdôvodovasakým
významom pre výsledok sporu. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci odvolací súd musí konštatovať,
že odvolacia argumentácia žalovanej vo vzťahu k dôvodom zrušenia jej oddlženia, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie, je bez dostatočnej relevancie vo vzťahu ku konkrétnym zisteniam
a záverom súdu prvej inštancie, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Keďže odvolací súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len v
rozsahuazdôvodovuvedenýchaobsahovovymedzenýchžalovanouvpodanomodvolaní,odvolacísúd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcov vyhovel a oddlženie
žalovanej zrušil.

35. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

36. Ústredným pojmom, od ktorého sa odvíja možnosť dlžníka prijímať dobrodenie zákonnej úpravy
oddlženia, je poctivý zámer dlžníka. Zo samotného jazykového výkladu pojmu poctivý zámer je možné
vyvodiť, že sa jedná o objektívnu dobrú vieru ako mravnú kategóriu, ktorú nie je možné presne definovať

či stanoviť jej obsah. Preto právne normy obsahujúce pojem poctivý zámer sú právnymi normami
s tzv. neurčitou hypotézou, pri ktorej je na uvážení súdu, aby jej obsah vymedzil vzhľadom na konkrétne
okolnosti posudzovaného prípadu. Nedostatok poctivého zámeru ako špeciálneho pojmu insolvenčného
práva zákon nedefinuje, kritéria pre určenie nepoctivého zámeru sú príkladným spôsobom uvedené
v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka

pred podaním návrhu. Z toho vyplýva, že nepoctivým zámerom môže byť aj iné správanie sa dlžníka
pri oddlžení, ako je uvedené v tomto ustanovení (NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31. januára
2023). Nie je teda daná ucelená a konečná definícia (ne)poctivého zámeru, pričom okrem príkladmo
vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti považovať také
správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/dlhy podľa svojich

možnostíaschopností,aktoréhodopadomjeneuspokojeniepohľadávkyveriteľa/veriteľovbezvážneho,
akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže
vykonávať zárobkovú činnosť a pod). Nie je totiž možné považovať za poctivý zámer dlžníka to, že
nevyvinie žiadnu úprimnú snahu o splnenie svojej povinnosti uhradiť dlhy veriteľom, napr. tým, že sa bez
objektívnychpríčindlhodobonezamestnáresp.nevykonávažiadnuzárobkovúčinnosťvsnaheuspokojiť

aj svojich veriteľov a pod. (NS SR sp. zn. 4Obdo/35/2022, R 59/2023). Je ale pri tom potrebné zohľadniť
tiež to, že o spôsob riešenia svojho úpadku formou oddlžovacieho konkurzu žiadajú aj dlžníci, ktorí
si vlastnú nepriaznivú ekonomickú situáciu privodili do istej miery aj nedbalým, ľahkomyseľným alebo
všeobecnemálozodpovednýmprístupomksvojimmajetkovýmotázkam(napr.reťazenímúverov).Nájsť
hranicu pre posúdenie, či zo strany dlžníka išlo o nedbalosť alebo už o nepoctivosť, je v niektorých

situáciách obtiažne aj z pohľadu konajúceho súdu.

37. V rámci úvahy o poctivosti žalovanej pri využití inštitútu oddlženia v súdenej veci bolo potrebné
predovšetkým posúdiť, či namiesto toho, aby cieľom ekonomického správania žalovanej bola úprimná
snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich zárobkových možností (napr. zo

zamestnania,čiinejzárobkovejalebopodnikateľskejčinnosti),čisanezbavovalaúčelovosvojhomajetku
(napr. pre vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na príjmy a záväzky)
a či nerozširovala bez rozvahy svoje dlhy. V posudzovanom prípade u žalovanej prekročenie hranice
medzi nedbalým prístupom k jej majetkovým záležitostiam smerom k nepoctivému zámeru aj odvolací
súd videl práve v tom, že žalovaná žiadala žalobcov o poskytnutie pôžičky len na čas nevyhnutný pre

posúdenie jej žiadosti o eurofondy, v čase, kedy už podľa vlastného tvrdenia mala dlhy, jej podnikanie
išlo „dolu vodou“ a bola v strate, ktorú skutočnosť žalobcom zatajila a uviedla im nepravdivú informáciu,
že sa jej v podnikaní darí. Finančné prostriedky od žalobcov potom, ako jej eurofondy neboli poskytnuté,
žalobcom obratom nevrátila (s výnimkou 1000,- Eur žalobcovi 1/), ale tieto finančné prostriedky okrem
úhrady jednému veriteľovi slúžili na jej súkromné účely, keď podľa tvrdení žalovanej v ďalšom období

svoje životné náklady neuhrádzala z vlastného príjmu či úspor. Žalovaná pritom zavádzala žalobcov
nielen sľubmi, že finančné prostriedky vráti, ale aj tvrdeniami, že finančnými prostriedkami už disponuje a
o ich prevode na účet žalobcov, čo zavŕšila uznaním dlhu a dohodou o úhrade dlhu v splátkach, z ktorých
žalovaná neuhradila ani jednu splátku, následne ukončila všetky živnosti a podala návrh na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu, a to po tom, čo ako sama uviedla, už nemala z čoho žiť, teda potom, ako

získané finančné prostriedky žalobcov spotrebovala, keď ako sama žalovaná uviedla, žiaden majetok
za ne nenadobudla a konkurzné konanie bolo následne aj ukončené pre nedostatok majetku, ktorý by
postačoval aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Z výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej
inštancie pritom nebolo možné vyvodiť záver o žiadnej relevantnej snahe žalovanej pred oddlženímo poctivé vyrovnanie sa so svojimi záväzkami napríklad v podobe konkrétnej snahy o dosiahnutie príjmu,
a to bez preukázania objektívnych príčin. Z týchto skutkových reálií vyplýva, že žalovaná prevzatím
pôžičiek vedome prehĺbila svoju platobnú neschopnosť, keď vzhľadom na výšku existujúcich dlhov,

stratovosti jej podnikania a bez legitímneho očakávania ďalšieho príjmu, si musela byť vedomá, že
túto sumu nedokáže splatiť, pričom uvádzaním nepravdivých tvrdení vo vzťahu k žalobcom ako svojim
veriteľom vrátane uznania záväzku, ktorý sa zaviazala uhradiť v splátkach, z ktorých neuhradila ani
jednu, konala aj podľa názoru odvolacieho súdu zatajovaním svojej majetkovej situácie až do svojho
oddlženia vo vzťahu k žalobcom ako svojim veriteľom poškodzujúcim spôsobom. Toto konanie podľa

právnehoposúdeniasúduprvejinštancie, sktorýmsastotožniliodvolacísúdaktoréžalovanávodvolaní
nespochybnila, napĺňa znaky skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. e), g)
ZKR per analogiam a podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dopĺňa,
že pre súdenú vec bolo významné predovšetkým skutkové vymedzenie nepoctivého zámeru žalovanej
konaním, ktoré predchádzalo podaniu návrhu na oddlženie, vo väzbe na príčiny, pre ktoré sa žalovaná
dostala do nepriaznivej majetkovej situácie a pre ktoré neuhrádzala svoje záväzky, pretože výpočet

dôvodov pre posúdenie poctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZKR je len demonštratívnym uvedením
príkladov nepoctivého správania dlžníka, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.

38. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná namietala, že žalovaní mali byť obozretní pri poskytovaní
pôžičky a poznať mieru rizika, mali si overiť stav jej financií, keďže údaje o jej dlhoch boli verejne

prístupné, pričom jej majetkové pomery im museli byť známe, a zároveň namietajúc, že v zmluve
o pôžičke nebol uvedený účel pôžičky, a preto mohla požičané prostriedky využiť na akýkoľvek účel,
a tiež, že žalobcovia mohli začať vymáhať svoje pohľadávky voči nej už skôr, čo neurobili, tieto
odvolacie tvrdenia žalovanej odvolací súd nepresvedčili o poctivosti zámeru žalovanej pri využití inštitútu
oddlženia, ale z pohľadu odvolacieho súdu svedčia o tom, že správanie žalovanej malo a naďalej má

prezieravý až účelový charakter, ktoré pri prísnejšom nazeraní na osobu žalovanej nie je zlučiteľný so
správaním poctivého dlžníka.

39. Ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, nebolo sporné, že žalovaná sa prezentovala ako
majetná osoba, bola priateľkou kamaráta žalobcov a pôžičku odôvodňovala snahou o zlepšenie jeho

nepriaznivej situácie zapríčinenej vážnym ochorením, pričom žiadala od žalobcov finančné prostriedky
na krátky časový úsek len za účelom deklarovania určitého obnosu na svojom účte za účelom splnenia
podmienok pre žiadanie eurofondov, preto pokiaľ žalovaná vyčíta žalobcom nedostatok obozretnosti,
táto jej argumentácia je snahou o prenášanie dôsledkov jej vlastného nepoctivého správania na
žalobcov, ktorí sa jej snažili v rámci ťažkej životnej situácie pomôcť rozvinúť jej podnikateľské aktivity.

Z obsahu spisu síce vyplýva, že žalobcovia nepristúpili k vymáhaniu svojich pohľadávok bezprostredne
po ich splatnosti, z obsahu spisu však vyplýva tiež to, že žalovaná ich uisťovala, že im požičané peniaze
vráti, že ich pošle alebo že ich dokonca už poslala. V čase predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu uznala
svoj dlh voči nim a zaviazala sa na jeho uhradenie v splátkach vo výške, ktorú si sama určila, z ktorých
však neuhradila ani jednu splátku. Toto jej konanie nie je možné ospravedlňovať a bagatelizovať tým, že

bolo úlohou veriteľov skôr sa domáhať splnenia ich pohľadávok za situácie, keď sama žalovaná svojím
konaním aktívne ubezpečovala žalobcov, že pôžičku vráti. Účelové konanie dlžníka v snahe oddialiť
vymáhanie pohľadávky veriteľa totiž nepredstavuje správanie sa dlžníka s poctivým zámerom a preto
ho nie je možné posudzovať v neprospech žalobcov. Žalovaná ani v podanom odvolaní nespochybnila
záver súdu prvej inštancie, že spôsob riešenia jej majetkovej situácie, pri ktorom na ujmu žalobcov

spotrebovala ich finančné prostriedky, ktoré jej poskytli v dobrej viere na konkrétny účel a len na
konkrétne krátke časové obdobie, bez preukázania relevantného dôvodu pre ich nevrátenie v čase,
keď už bolo zrejmé, že eurofondy nedostane, a bez vyvinutia preukázateľnej snahy o ich vrátenie napr.
v podobe získania príjmu zo zamestnania alebo podnikateľskej činnosti v neskoršom období, ktorú je
možné od každého dlžníka dôvodne očakávať, nemožno považovať za súladné s pravidlami poctivého

správania dlžníka. Žalovaná totiž ani v podanom odvolaní nepresvedčila odvolací súd o tom, že by si
závažnosť svojho konania vo vzťahu k žalobcom plne uvedomovala a ani o tom, že sa aktívne snažila
svoju situáciu vyriešiť, keď napriek pretrvávajúcej strate podala návrh na svoje oddlženie až po tom,
keď sa jej minuli finančné prostriedky. Na základe všetkých zistených skutočností v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že u žalovanej je daný dôvodný predpoklad,

že svojím oddlžením nesledovala poctivý zámer, ktorý sa odvolacou argumentáciou žalovanej prehĺbil,
pretože v nej absentovala potrebná sebareflexia žalovanej vo vzťahu k svojmu netransparentnému
správaniu vo vzťahu k svojim veriteľom, ktorého dôsledky sa aj v podanom odvolaní snažila prenášať
na ich ťarchu, a to bez akejkoľvek snahy o preukázanie, že sa skutočne snažila aktívne riešiť svojúpadok a napraviť stav, počas ktorého nedosahovala príjem a ktorý viedol k jej zadlženiu, čo by bolo
možné hodnotiť zo strany súdu ako úprimnú snahu o uspokojenie svojich veriteľov podľa možností
a schopností žalovanej. Inštitút oddlženia je určený predovšetkým pre dlžníkov, ktorí sa ani napriek

svojejpreukázateľnejsnahenevediavymaniťzosvojichdlhov,čovšakpodľaskutkovýchzisteníprijatých
súdom prvej inštancie nebol prípad žalovanej. V normách upravujúcich nepoctivý zámer sa podľa
názoru odvolacieho súdu zásadným spôsobom premieta právna zásada, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť
z vlastného nepoctivého konania (lat. nemo turpitudinem suam allegare potest), ktorý právny princíp je
možné chápať ako všeobecný postulát ľudského správania, ktorý je potrebné presadzovať aj pri výklade

právnych noriem zrušenia oddlženia pre nepoctivosť zámeru dlžníka, a ktorý bránil odvolaciemu súd
v okolnostiach súdenej veci uvádzanie nepravdivých informácií žalovanou o jej majetkovej situácii až do
vyhlásenia konkurzu na jej majetok pričítať v neprospech žalobcov.

40. Žalovaná v rámci odvolacieho konania tiež poukázala na to, že záložnej veriteľke p. K. (sestre
nebohého) bola jej rodinou vyplatená suma 10 000,- Eur a počas konkurzu žalovaná uhradila žalobcovi

2/ 300,- Eur. Namietala tiež, že počas starostlivosti o chorého priateľa nemohla vykonávať zárobkovú
činnosť, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len
v prípadoch vymedzených v § 366 CSP. Toto zákonné ustanovenie upravuje situácie, kedy možno
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany použiť v odvolaní, ak neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie. Uplatňovanie novôt je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Z hľadiska obsahu týchto odvolacích tvrdení odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o prostriedky
procesnejobrany,ktoréodvolateľkabezsvojejvinynemohlauplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie

a ani žalovaná v odvolacom konaní neuviedla, aké skutočnosti jej prípadne objektívne bránili v uplatnení
týchto tvrdení pred súdom prvej inštancie. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech
v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje
uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149
CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Zodpovednosť za
výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej
aktivity, teda včas uviesť relevantné skutkové tvrdenia a svoje skutkové tvrdenia dokázať (predkladať
dôkazné prostriedky za účelom preukázania prednesených skutkových tvrdení). Keďže žalovaná uviedla
tieto skutočnosti až v odvolacom konaní, jednalo sa o tzv. neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd

prihliadnuťnemohol.Naviacnaúčelyichpreukázaniažalovanánepredložilažiadnedôkaznéprostriedky.

41. Žalovaná tiež vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nijak nevysporiadal so zdravotným stavom
jej priateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v odseku 39.
napadnutého rozhodnutia stotožnil s argumentáciou žalobcov, že žalovaná poskytnutie finančných

prostriedkov na liečbu jej priateľa nijako nepreukázala, čo žalovaná v podanom odvolaní nespochybnila
a tvrdenie, že počas starostlivosti o neho nemohla vykonávať pracovnú činnosť, žalobkyňa uviedla ako
neprípustnú novotu až v odvolacom konaní, a to bez relevantných časových súvislostí (s priateľom sa
žalovaná mala rozísť v máji 2018). Odvolaciemu súdu na základe tohto konštatovania, ktoré žalovaná
ani nespojila so žiadnou argumentáciou vo väzbe na spochybnenie konkrétneho záveru alebo postupu

súdu prvej inštancie, nebol umožnený odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav
priateľažalovanejakotakýtotižaninebolpredmetomkonaniaavokolnostiachsúdenejvecibezďalšieho
nemohol stačiť ani na ospravedlnenie toho, že žalovaná nesplácala svoje dlhy, teda bez toho, aby
žalovanátvrdilaapreukázala,akýkonkrétnyvplyvavovzťahukakémukonkrétnemučasovémuobdobiu
mala táto životná situácia na jej všeobecnú povinnosť dlžníčky dosahovať príjem v záujme plnenia

finančných záväzkov voči svojim veriteľom.

42. Žalovaná namietala tiež to, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanej muselo byť z účtovníctva
zrejmé, že predmetné pôžičky nie je schopná platiť bez toho, aby nahliadol do účtovníctva. Odvolací
súd uvádza, že z obsahu spisu síce vyplýva, že dokazovanie účtovníctvom žalovanej vykonané nebolo,

ale sama žalovaná v konaní potvrdila, že jej podnikanie bolo stratové a všeobecne (bez podpory svojich
tvrdení prostredníctvom dôkazov) uviedla, že všetky jej snahy o dosiahnutie príjmu boli neúspešné.
Hodnotenie dôkazov je výsostným právom súdu prvej inštancie, ktorý je zásadne povolaný na to, aby
dôkazy vykonával a má tak pre ich hodnotenie najlepšie predpoklady, a to najmä vo vzťahu k hodnoteniusvedeckých výpovedí, vrátane výpovede strany, pričom žalovaná uviedla informácie o jej majetkových
pomeroch práve pred súdom prvej inštancie, z ktorých súd prvej inštancie následne vychádzal pri zistení
skutkového stavu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o stratovosti jej podnikania odvolací súd pripomína,

že výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata, preto vo všeobecnosti pokiaľ podnikateľ hovorí
ostrate,ideozápornýrozdielvýnosov(príjmov)anákladov(výdavkov)zaurčitéúčtovnéobdobie.Potom
záversúduprvejinštancie,žežalovaná,ktorábolapodnikateľkounazákladeživnostenskéhooprávnenia
podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, si na podklade účtovných
záznamov, ktorými musela ako subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť nevyhnutne disponovať,

mala a mohla byť vedomá svojej finančnej situácie vo vzťahu k jej schopnosti uhrádzať záväzky, má
v tvrdení žalovanej o stratovosti jej podnikania podklad, pretože takýto záver je možné vyvodiť z tohto
tvrdenia žalovanej na základe logickej úvahy bez toho, aby súd prvej inštancie preskúmal účtovníctvo
žalovanej. Ani žalovaná pri tom nespochybnila samotnú správnosť tohto záveru, a ani to, že by takáto
úvaha vyvodená z jej vlastných tvrdení nemala oporu v pravidlách logického uvažovania, v zásade
namietala len to, že toto zistenie súd prvej inštancie nevyvodil z účtovníctva. Z § 191 CSP vyplýva

zásada voľného hodnotenia dôkazov, na základe ktorej platí aj to, že žiadny dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu, ktorej súčasťou je aj to, že CSP v žiadnom svojom ustanovení nepredpisuje, že určitý druh
poznatkov môže súd získať výlučne z vybraných dôkazov. V § 187 ods. 1 CSP sa naopak výslovne
uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, keď v zmysle § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom

je aj výsluch strany. Preto táto námietka žalovanej nebola spôsobilá založiť záver odvolacieho súdu
o nesprávnosti úvahy súdu prvej inštancie vychádzajúcej z tvrdení žalovanej, že jej musela byť na
základe dosahovanej straty z jej účtovníctva známa jej neschopnosť splácať svoje dlhy.

43. Odvolací súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu odvolacím tvrdeniam žalovanej, že počas života

priateľa žalovanej žalobcovia na ňu nepovedali žiadne negatívum a neviedli voči nej žiadne konanie, až
po ich rozchode začali v rozpore s dobrými mravmi voči nej a jej rodine slovné a písomné útoky, tieto
tvrdenia nemali žiadny vecný súvis vo vzťahu k predmetu sporu, ktorého základ spočíval v zodpovedaní
otázky, či žalovaná mala alebo nemala pri oddlžení poctivý zámer ako osobitnej kategórie mravného
správania vo väzbe na dôvody jej úpadku pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu

a vo väzbe na dôvody neuhrádzania jej záväzkov. Predmetom súdneho prieskumu na podklade žaloby
žalobcov bolo posúdenie poctivosti konania žalovanej, a nie konania žalobcov. Ani žalovaná v podanom
odvolaní nevysvetlila, aký význam malo konanie žalobcov pre prijatiu záveru o tom, či žalovaná využila
alebo nevyužila inštitút oddlženia zneužívajúcim spôsobom.

44. K všeobecne formulovanej námietke žalovanej o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zistiteľné, že súd
prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké
prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej
obrany použila. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a rovnako jeho rozhodnutie obsahuje aj právne posúdenie veci. Odvolací súd preto konštatuje, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Žalovanáexistenciuodvolaciehodôvoduvpodobenedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiasúduprvej

inštancie nepodporila žiadnou argumentáciou, ktorá by priamo reagovala na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia resp. by obsahovala konkrétne porovnanie toho, ktorými námietkami a právne významnými
skutočnosťami, ktoré mohli mať relevanciu pre rozhodnutie tohto sporu, sa súd prvej inštancie
nezaoberal alebo dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Takto formulované odvolanie
v tejto časti neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia, či postupu

konajúceho súdu, keďže mu nie je známe stanovisko odvolateľky, z akých konkrétnych dôvodov ho
nepovažuje za dostatočne preskúmateľné. Odvolací súd je preto nútený konštatovať, že v tomto
smere žalovaná odvolaciu argumentáciu neuviedla tak, aby umožnila odvolaciemu súdu na podklade
tvrdených odvolacích dôvodov preskúmať v konkrétnej rovine (na základe konkrétnych námietok)
namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na

obsahovú spojitosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenú v zásade
jednotnosti dvojinštančného konania (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012).45. Dôvody uvedené žalovanou v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po
skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé na zmenu vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu

prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní s relevanciou
pre predmet sporu a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok,
a ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd
vkonanínezistil.Odvolacísúdtiežpripomína,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavodvolacomkonaní
nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

46. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej rozhodol
súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne správny,

preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

48.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).