Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205990
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122205990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/A,
XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov č.
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: R. úverová banka, a.s.; skrátený názov: R., a.s., so sídlom
E. nivy 1, XXX XX T., O.: XX XXX X XX, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,ourčenie,žeúverjebezúročný
a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 15Csp/99/2022-285 zo dňa 24.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I., Ia., IIa., IIIa., IVa.,
Va. a VIa.

II. Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Určuje, že úver zo Zmluvy o
pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov. Ia. V tejto časti konania
je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. Určuje, že zmluvná podmienka v

Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.02.2013, uvedená v časti Klient, v znení: "Súhlasím, aby
Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Zákon") poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len "údaje a
informácie") aj svojej ovládajúcej osobe R. úverovej banke, a.s. (R., a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam,
spoločnosti O. J., Q. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a
ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k R., a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený

odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na adresu: B. M. X U., a.s., U. námestie XX, XXX XX P..", je
neprijateľnou zmluvou podmienkou. IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov. III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach k Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.02.2013, v časti 6. Podmienky splácania,
v bode 6.7, v znení: "Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v

Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe
sapovažujezaneuhradenieSplátkysovšetkýminásledkamistýmspojenými.",jeneprijateľnouzmluvou
podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výšketýchto trov. IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k
Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.02.2013, v časti 8. Priradenie platieb a započítanie,
bod 8.1, v znení: "Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam

Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.", sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov. V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach k Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.02.2013, v časti 11. Poplatky, pokuty,

sankčne? úroky, bod 11.2, v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky.V 30 - ty deň po dobe
splatnosti nie je Klientpovinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň
sa zmluvná pokuta stáva splatnou.", je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Va. V tejto časti konania
je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VI. Určuje, že zmluvná podmienka

uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX, zo dňa
25.02.2013, v časti 14. Všeobecné ustanovenia, v bode 14.24, v znení: "Klient a Povinný na jednej
strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a /
alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode
podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o

zabezpečeníalebovsúvislostisňou(vrátanevšetkýchotázoktýkajúcichsajejexistencie,platnostialebo
ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.", je neprijateľnou zmluvou
podmienkou. VIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov."

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalovaného (B. M. U., a.s.) a žalobkyňa uzatvorili dňa
25.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XX XX XX XX XX , na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 320 ,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 20tich pravidelných mesačných

splátkach vo výške 17,60 eura, celková suma pôžičky: 352 eur, pôžička (finančné plnenie): 320
eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 11,69 %, ročná úroková sadzba
11,69 % a priemerná hodnota RPMN 47,29 %. Celkové náklady spotrebiteľa: 32 eur. Termín konečnej
splatnosti (mesiac/rok): 10/2014. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková
miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam za IV. kvartál roka

2012 pri nových obchodoch (predstavujú všetky nové úverové zmluvy medzi domácnosťami alebo
nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia) pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na
úrovni 11,19% ročne. Podľa Interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN na stránke M..sk pri uvedených
parametroch zmluvy je 11,10%.

3. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným možno považovať za spotrebiteľský právny vzťah
medzi veriteľom - dodávateľom konajúcim v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a dlžníkom -
spotrebiteľom, ktorý nie je podnikateľom, resp. nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Predmetná zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve
absentuje druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 pís. a.) ZoSÚ. V zmluve uvádzané označenie

zmluvy : „Zmluva o pôžičke - internetová" je navádzajúce, nakoľko nehovorí spotrebiteľovi nič o
charaktere úveru ale zavádzajúco bližšie špecifikuje spôsob jej uzatvorenia prostredníctvom internetu.
Napriek svojej povinnosti veriteľ nepreukázal, že pred poskytnutím úveru skúmal schopnosti spotrebiteľa
splácať predmetný úver. Nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že veriteľ
skúmal a overoval príjmy a výdavky žalobkyne. Zároveň súdu nepreukázal skutočnosť (resp. žiaden

registratúrny záznam, alebo internú smernicu upravujúcu archiváciu dokumentov), ako bolo s listinami
týkajúcimi sa tohto úveru naložené po uplynutí doby povinnosti žalovaného uchovávať listiny týkajúce sa
úveru podľa § 20e ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho vyplýva, že hrubým spôsobom bola zo strany
veriteľa porušená povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať predmetný úver pri jeho poskytnutí.
Preto je možné konštatovať že na základe § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a na základe

§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku II. tohto rozsudku týkajúca sa poskytnutia súhlasu
spotrebiteľa, aby veriteľ poskytol jeho osobné údaje je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tátozmluvná podmienka bola predformulovaná a neprimeraná vzhľadom na široko koncipovaný súhlas
spotrebiteľa s nakladaním s jeho osobnými údajmi až po dobu 10 rokov po podpise žiadosti/
zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie

takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý
a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane
osobných údajov požaduje. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola súdmi viacnásobne
judikovaná (napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/2/2023 zo dňa 8.1.2024).

5. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku III. tohto rozsudku týkajúca sa povinnosti klienta uvádzať
variabilný symbol pri uskutočnení platby je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd má za to,
že aj táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru,
hoci dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne
uhradenej splátke, dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný

disponuje dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný
symbol, alebo obsahuje neprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve. Obdobne zmluvnú
podmienku už vyhlásil Okresný súd Prešov za neprijateľnú rozsudkom v konaní číslo 20Csp/91/2020.

6. Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku IV. (započítanie pohľadávok)

súd dodáva, že toto znenie podmienky poskytuje značne široký výklad pojmu pohľadávka, ktorá môže
byť započítaná. Aj keď § 580 Občianskeho zákonníka umožňuje započítanie vzájomných pohľadávok,
zároveňObčianskyzákonníklimitujemožnostitohtozapočítania,avšaktietolimityužniesúzapracované
v predmetnej zmluvnej podmienke. Ide o podmienky spočívajúce v tom, že pohľadávky, ktoré sú súce
na započítanie sa majú navzájom kryť. Okrem toho je potrebné urobiť započítací prejav, pričom zo

znenia napadnutej zmluvnej podmienky vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom k započítaniu príde a aké
vzájomné povinnosti zmluvné strany voči sebe pri započítaní z formálneho hľadiska majú. Zároveň je
potrebné skonštatovať, že uvedená zmluvná podmienka nereflektuje § 581 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého započítanie nie je prípustné proti pohľadávke o náhradu škody spôsobenej na zdraví
za tam uvedených podmienok, zároveň ani to, že započítanie nie je prípustné proti pohľadávkam,

ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Rovnako zmluvná podmienka nereflektuje zákaz
započítavania premlčaných pohľadávok, pohľadávok, ktorých sa nemožno domáhať na súde a zároveň
zákaz započítania splatnej pohľadávky voči pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Pri takto formulovanej
zmluvnej podmienke existuje vysoké riziko že dôjde k započítaniu pohľadávok spotrebiteľov voči
pohľadávkam dodávateľa, ktoré budú vyplývať buď z neplatných alebo bezúročných a bez poplatkových

zmlúv a to bez súdnej kontroly a bez možnosti spotrebiteľa následne namietať voči takýmto pohľadávka
veriteľa. Preto ide o zmluvnú podmienku značne nevyváženú v neprospech spotrebiteľa.

7. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke uvedenej vo výroku V. (zmluvná pokuta) žalobkyňa
poukázala napríklad rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/137/2018 zo dňa 01.04.2019, alebo

19Csp/191/2018 zo dňa 24.06.2019. Súd považuje vyžadovanie takejto zmluvnej pokuty za
neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, pričom nemožno uvažovať o tom, že aká je jej
reálna výška (v o vyjadrení v mene euro), ale že sa jednalo až o výšku 10% z každej jednotlivej splátky,
čo v čase uzavretia zmluvy bolo cca dvakrát viac ako zákonná výška úrokov z omeškania.

8. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke uvedenej vo výroku VI. (rozhodcovský súd) žalobkyňa poukázala
napríklad na rozsudok Okresného súdu Prešov spisová značka 32 Csp/116/2017 zo dňa 18.04.2018.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že žalovaný ju so žalobkyňou individuálne
nedojednal, ale táto zmluvná podmienka bola už vopred naformulovaná v obchodných podmienkach.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky a mohla zmluvu

ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému jej predformulovanému obsahu. V tomto prípade je
neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej
zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie
tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch
spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba,

ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných
podmienok. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko sa spotrebiteľ vzdáva svojich
práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Ak aj
toto zmluvné ustanovenie umožňuje prejednať vec pred všeobecným súdom, je zrejmé, že v prípade, žespor bude iniciovať dodávateľ a rozhodne sa pre rozhodcovský súd, spotrebiteľ podľa tohto ustanovenia
nemá možnosť výberu inštitúcie, ktorá spor prejedná.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti rozsudku voči výrokom I., Ia., IIa., IIIa., IVa., Va. a VIa. v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Namietal, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že „V zmluve absentuje druh spotrebiteľského

úveru podľa § 9 ods. 2 pís. a.) ZoSÚ. V zmluve uvádzané označenie zmluvy : „Zmluva o pôžičke -
internetová" je navádzajúce, nakoľko nehovorí spotrebiteľovi nič o charaktere úveru ale zavádzajúco
bližšie špecifikuje spôsob jej uzatvorenia prostredníctvom internetu". Súd nevzal do úvahy tvrdenie
žalovanej prezentované už vo vyjadrení k žalobe o tom, že z formulára Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere vyplýva aj údaj o druhu úveru - viazaný spotrebiteľský úver. Druh

spotrebiteľského úveru je však nepochybne zrejmí aj zo samotnej Zmluvy o úvere, nakoľko úver bol
poskytnutý na kúpu matracov s kúpnou cenou 320 €. Zo Zmluvy o úvere a jej príloh je nepochybne
zrejmé, že druh úveru bol definovaný ako viazaný úver poskytnutý na financovanie tovaru a nie je možné
dospieť k záveru, že zmluva údaj o druhu spotrebiteľského úveru neobsahuje.

13. Čo sa týka skúmania bonity, žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že súdu nevie predložiť
dopyt do úverového registra z dôvodu, že uplynulo 8 rokov od zosplatnenia úveru, a teda tento
dokument nearchivuje. Pohľadávka bola splatená 18.08.2015 kedy žalobca splatil celú dlhovanú sumu.
Ku dňu začatia konania teda už uplynulo 5 rokov od zániku zmluvy. Predmetný prípad nemohol naplniť
podmienku v ust. § 11 ods. 2 ZoSU, podľa ktorého sa úver považuje za bezúročný len v prípade ak došlo

k hrubému porušeniu povinnosti. Za hrubé porušenie pritom zákon považuje len prípad kedy veriteľ
posúdiúverbezúdajovosociálno-ekonomickejsituáciispotrebiteľa.Žalovanávšakvovyjadreníkžalobe
predložila súdu dokument o výške príjmu, ozrejmila výšku finančných záväzkov (118 €) a poukázala na
uplatnenie životného minima ako paušálnych výdavkov spotrebiteľa, nakoľko poskytovatelia úverov, nie
sú ani dnes povinný pred poskytnutím úveru žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov

(napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Tieto tvrdenia žalobca nijako nerozporoval. V replike
konštatoval výlučne nasledovné: „Žalovaná nijako nepreukázala, ako dodávateľ si splnil svoju povinnosť
postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru. Žalovaná nijako neozrejmila,
prečo vychádzala z výšky mesačných výdavkov v sume 0,- €." Už len konštatovanie, že žalovaná
vychádzala z výdavkov vo výške 0 € je pritom v priamom rozpore s vyjadrením žalovanej.

14. Súd považoval za hrubé porušenie skúmania bonity výlučne to, že žalovaná nepredložila súdu
dopyt do úverového registra, ktorý nemala k dispozícií z dôvodu uplynutia doby jeho archivácie.
K uvedenému súd dospel napriek tomu, že žalobca nerozporoval výšku žalovanou deklarovaných
úverových záväzkov. Žalovaná nemá zákonnú povinnosť uchovávať dokumentáciu k zmluvnému vzťahu

dlhšiu dobu. Žalovanú nie je možné sankcionovať za neuchovanie dokumentácie k úveru, ktorý navyše
zanikol splatením. Napokon údaje po uplynutí zákonného obdobia nie je povinný uchovávať ani
prevádzkovateľ registra. Nemožno preto požadovať od žalovanej zachovanie väčšej obozretnosti ako
požaduje zákonodarca od osoby, ktorá tento register prevádzkuje. Preto úver poskytnutý na základe
zmluvy nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Náhrada trov konania tvorí jeden celok. Nie je preto možné pri každom jednom petite zároveň
rozhodovať o nároku na trovách, nakoľko náhrada trov konania patrí účastníkovi za konanie a nie
uplatnený nárok. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ jejeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania v časti výroku II. až VI. je tak len jeden, a to
čiastočná neplatnosť zmluvy. Rovnako je potrebné odmietnuť prípadný záver o tom, že by bolo možné
podať viacero samostatných žalôb a ak by o nich súd rozhodol vo viacerých samostatných konaniach,

tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. V prípade určenia
neprijateľných zmluvných podmienok ide o taký predmet konania, ktorý zo zákona musí byť prejednaný
spoločne (lebo ak by bol prejednaný neúplne, zakladá to res iudicata a nemožno o tom rozhodovať
znova), a teda má sa postupovať podľa § 13 ods. 4 Vyhlášky - a odmena sa určí z jednej takejto spojenej
veci.

16. Žalobkyňa navrhla napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a
uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci treba predmetný
právny (úverový vzťah) medzi sporovými stranami kvalifikovať ako úver bezúročný a bezpoplatkov v
dôsledku aplikácie zákonnej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 veta
druhá a tretia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ZoSÚ), a to

v dôsledku neskúmania schopnosti žalobkyne ako dlžníka splácať predmetný úver, teda v dôsledku
absencie posúdenia tzv. bonity veriteľa.

22. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23.Podľa§11ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Hrubé porušenie žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou vyplýva priamo z vykonaného
dokazovania, pretože žalovaná nepredložila žiaden listinný dôkaz. Nie je možné sa zo strany žalovanejvyviňovať tým, že týmito už nedisponuje, najmä pokiaľ sama obhajovala v konaní zmluvnú podmienku
o spracúvaní údajov v trvaní 10 rokov. Žalovaná, ak by jednotlivé dôkazy aj reálne mala, by musela nimi
disponovať minimálne v elektronickej podobe.

25. Dodávateľ sa nijako nezaoberal ani overením čistého príjmu, ako ani reálnymi mesačnými
výdavkami. Priamo z formulára úverovej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa nepredkladala žiadne doklady,
jej čistý mesačný príjem pozostávajúci zo starobného a vdovského dôchodku nebol vo výške 450,- €
(ani ho nepresahoval) a zo zmluvy nevyplývajú ani žalovanou tvrdené iné úverové záväzky.

26. Zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo
znamená povinnosť zistiť nielen jeho čistý príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní

svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo aj údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z
ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť

totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon
vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid
Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úvery schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom
na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené

dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.02.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20.03.2019. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-679/18 zo dňa 05.03.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z
23.04.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať

ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Pre absenciu relevantného dôkazu o riadnom skúmaní
nielen príjmov, ale aj výdavkov, tak nemožno považovať argumentáciu žalovanej za dôvodnú.

27. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa skúmať
bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, pričom ust. § 7 ods. 2 ďalej špecifikuje to, že veriteľ je
oprávnený žiadať údaje od spotrebiteľa a využívať údaje z databázy. Na základe uvedených ustanovení
zákona je zrejmé, že veriteľ má povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku
odbornej starostlivosti je aj veriteľ povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne

u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

28. V preskúmavanom prípade žalovaná sama uvádza, že výdavky nijako neoverovala pretože za
dostatočnépovažovalaibaúverovézáväzky.Žalovanásaspoliehalavotázkebonitynaminimálneúdaje,

čo nemožno vyhodnotiť ako dodržanie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou.

29. Uzákonením tejto povinnosti (§ 7 ods. 1 citovaného zákona) ako aj zavedením sankcie za jej
porušenie (§ 11 ods. 2 citovaného zákona) bol do právneho poriadku SR implementovaný čl. 8 ods. 1,
2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, podľa ktorého „Členské

štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi
povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu
túto povinnosť zachovať." Výklad ust. § 7 ods. 1, v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z. musí

zodpovedať výkladu ust. § 8 ods. 1 Smernice a musí sa uskutočňovať s ohľadom na cieľ a účel smernice
(viď rozsudok SD EÚ vo veci C-565/12, bod 54 odôvodnenia, rozsudok SD EÚ vo veci C- 351/12, bod.
44).30. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné povinnosť veriteľa pred poskytnutím úveru s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vykladať tak, že nie je
obmedzená len na vykonanie šetrení a zistení ohľadne tejto schopnosti, ale je povinnosťou veriteľa

získané výsledky aj správne, v súlade s cieľom a účelom ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
vyhodnotiť. Tento záver je súladný aj s čl. 8 uvedenej Smernice.

31. Ustanovenie 11 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere,
stanovovalo, že za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do
príslušnejdatabázyúdajovospotrebiteľochnaúčelyposudzovaniaichschopnostisplácaťspotrebiteľský
úver. Pri výklade predmetného ustanovenia s ohľadom na cieľ a účel uvedeného ustanovenia, ktorý
zodpovedá cieľu a účelu čl. 8 ods. 1 Smernice, súd prvej inštancie správne dospel k záveru o
nedostatočnom skúmaní bonity, pretože v danom prípade išlo o formulárové, ba priam ľahkovážne,
skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľa. Pri takomto posúdení nepostačuje sa len spoľahnúť na

informácie získané od klienta, ktorý má samozrejme záujem úver získať, ale tieto informácie aj preveriť
a správne posúdiť, čomu nebráni ani vyhlásenie klienta, že disponuje s dostatočnými finančnými zdrojmi
na uhradenie svojich záväzkov. Nemožno sa stotožňovať s argumentáciou žalovanej, že postačovalo
sa zaoberať len informáciami získanými od spotrebiteľa, pretože len na základe nich by nebolo možné
vyhodnotiť reálnu (skutočnú) schopnosť spotrebiteľa poskytovaný úver splácať. Nestačí, aby si veriteľ

údaje o bonite spotrebiteľa len zabezpečil, ale ich musí aj racionálne vyhodnotiť v súlade s vyššie
uvedeným cieľom. V prípade ako je tento, tak veriteľ ani nedisponuje všetkými relevantnými údajmi, a v
prípade ak veriteľ údaje o bonite dlžníka ktorými by aj disponoval, vyhodnotí v hrubom rozpore s cieľom,
ktorý má toto ustanovenie zabezpečovať, je potrebné mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s
odbornou starostlivosťou vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Samotný poukaz, že veriteľ

vychádzal zo sumy životného minima je nepostačujúci bez zohľadnenia reálnych výdavkov spotrebiteľa,
najmä vediac, že ide o spotrebiteľa, ktorý má niekoľko živých úverov.

32.Vpredmetnejvecisažalobkyňapodanoužaloboudomáhalaurčeniabezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie

rozsudkom, kde vo vzťahu ku každej zmluvnej podmienke rozhodol samostatnými výrokmi o trovách
konania, ktoré podaným odvolaním napadol žalovaný.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je osobitným
druhom žaloby, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov), ktorú má k dispozícii spotrebiteľ na to, aby sa mohol proti veriteľovi ako rušiteľovi
jeho práva domáhať ochrany na súde pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Právne predpisy
pritom nevylučujú, aby si spotrebiteľ nemohol jednou žalobou uplatniť viacero neprijateľných zmluvných
podmienok.

34. K uplatneniu viacerých nárokov v rámci jednej žaloby je potrebné uviesť, že v takomto prípade sa pri
rozhodovaní o trovách konania postupuje podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom
nároku samostatne. V takomto prípade uplatňovania viacerých práv (objektívna kumulácia) sú obsahom
žaloby viaceré procesné nároky, pričom každý z nich je vymedzený samostatným petitom, na ktorý

sa následne vzťahujú aj rozhodujúce skutkové tvrdenia. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd má za
to, že aj predmetný prípad možno subsumovať pod prípad objektívnej kumulácie. Súd prvej inštancie
tak postupoval správne, keď rozhodoval o trovách konania osobitne vo vzťahu ku každej žalobcom
uplatnenej neprijateľnej zmluvnej podmienke. Napokon aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa ňou
žiadala určiť neprijateľnosť viacerých zmluvných podmienok, pričom každú jednu neprijateľnú zmluvnú

podmienku podložila samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
nepovažoval odvolanie žalovaného ani v tejto časti za dôvodné. Zároveň však považuje za potrebné
poznamenať, že sa jedná o spojenie dvoch alebo viacerých vecí tak, ako to uvádza v prípade právneho
zastúpenia advokátom ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

35. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať zaopodstatnené. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej časti t.j. vo výrokoch I., Ia., IIa., IIIa., IVa., Va. a VIa. ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).