Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010459
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324010459.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v trestnej veci proti obžalovanému: A.

B., nar. X.X.XXXX v Humennom, trvalé bytom C. XXXX/X, D., stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,
dňa 02.07.2025 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v Humennom, trvalé bytom C. XXXX/X, D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26.04.2023 v čase okolo 10.39 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo, evidenčné
číslo D. po miestnej komunikácii na ulici C. E. D., smerom od predajne CBA do centra mesta, pričom
v dôsledku toho že nesledoval situáciu v cestnej premávke a plne sa nevenoval vedeniu motorového
vozidla, následne na priechode pre chodcov, ktorý sa nachádza pred predajňou F. nedal prednosť
chodcovi G. H. I., ktorý cez tento priechod pre chodcov prechádzal z pravej strany z pohľadu vodiča
smerom na ľavú stranu, na prítomnosť chodca na priechode pre chodcov nereagoval a vozidlo nebrzdil,
takto prednou ľavou časťou vozidla narazil vo svojom jazdnom pruhu do tohto chodca, ktorého následne

vyhodilo na prednú kapotu predmetného motorového vozidla a dopadol na vozovku, pričom týmto
nedbanlivostným konaním spôsobil chodcovi G. H. I. viaceré zranenia a to zlomeninu kľúčnej kosti
vpravo s posunom, pohmoždenie hlavy v oblasti temena s odreninou, pohmoždenie chrbta ľavej ruky
s odreninou a pohmoždenie päty vľavo s predpokladanou dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života po dobu 56 až 63 dní, čím ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenie § 4 ods.
1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. e) a § 4 ods. 1 písm. f), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona NR
SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na 24 (dvadsať štyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 15. 07. 2024 na Okresný súd Humenné obžalobu

pod sp. zn. Pv 420/23/7702-19 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa ma mal tento obžalovaný
dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa 30. 09. 2024, č.k.4T/7/2024-144, proti ktorému podal

v zákonnej lehote obžalovaný odpor.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že trvá na podanom odpore proti trestnému rozkazu, zo
strany prokurátora a obžalovaného nebol záujem konať o dohode o vine a treste.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Obžalovaný vo svojej výpovedi k dopravnej nehode uviedol, že stál pod J. ( K. L. ), bližšie
k prechodu a s H. J. šli na sídlisko I do predajne mäsa, k nejakému B.. Ako vychádzal z parkoviska na
hlavnú cestu, pozrel doprava, doľava, nič tam nebolo, tak vyšiel na cestu a tam stálo na prechode 5-6
ľudí. Z jeho smeru sa jednalo o pravú stranu a poškodený H. vyšiel spoza nich a nevedel či sa nepozrel

a bol na kapote, ale na pravej strane, nie na ľavej strane ako sa uvádza. Ako auto zastavilo na prechode,
on sa držal jednou rukou kapoty, lebo tam je medzera a v druhej ruke držal sáčok s nákupom. Potom ako
auto zastalo, z ničoho nič sa začal pretáčať a dopadol na pravú stranu. Na kapote ležal nejaký čas a až
potom spadol. Ako sa pretočil raz, tak aj tak dopadol na pravú stranu. On sa pretáčal, keď auto stálo.
Z auta vyšiel, normálne otvoril dvere. S poškodeným sa pozná od 80-tych rokov. Len mu povedal, aby

ležal a on zavolal rýchlu, číslo 112. Keby bolo auto v pohybe, tak by neotvoril dvere, pretože by tam ležal
poškodený. Potom prišla záchranka, ktorá poškodeného naložila do sanitky a odviezla na vyšetrenie.
Následne prišla polícia. Policajti mu po vysvetlení nechala vodičský preukaz. Podrobil sa aj dychovej
skúške s negatívnym výsledkom. Je po operácii srdca a nepije. Auto mal zaparkované pred stávkovou
kanceláriou J., ktorá sa nachádza vedľa predajne CBA a bol tam nacúvaný. Z parkoviska prešiel trasu

asi 10 metrov, počas jazdy mal zaradený na prevodovke stupeň jeden. Spolu s ním sedel vo vozidle ešte
J., s ktorým sa počas jazdy nerozprával. Práveže ak by sa rozprával, tak by skúr uvidel poškodeného,
lebo by sa pozeral napravo. V aute počas jazdy nebolo pustené ani rádio. Potom ako sa pozrel doprava
a doľava, pred prechodom pre chodcov registroval nejakých 5-6 ľudí, ktorí stáli na chodníku pred týmto
prechodom, a to na pravej strane z jeho pohľadu. Na ľavej strane nestáli žiadni chodci, tam ani nikto

neprechádzal. Vo výhľade na prechod pre chodcov nebola žiadna prekážka, ktorá by mu bránila vo
výhľade, neosvetľovalo ho ani slnko, bola čistá cesta. Chodci boli na chodníku a poškodený vyšiel
spoza nich. Kde ku zrážke s chodcom došlo neuviedol, stret mal až na kapote, on chodca na ceste
nevidel. Brzdil, brzdiť začal hneď ako ho uvidel na kapote. Bol operovaný na srdce, ale až po dopravnej
nehode v septembri 2023. Ďalej vypovedal, že keďže poškodený vypovedal, že ho nevidel, tak mal

za to, že poškodený sa nepozrel na cestu. Keby poškodeného videl, tak by zastavil. Pred nehodou
nezaregistroval, aby pred prechodom pre chodov z opačnej strany od Tatra banky zastavilo nejaké
vozidlo. Rovnako uviedol že keď sa 2 týždne po nehode robila rekonštrukcia dopravnej nehody, tak nie
je o to žiaden záznam. On tam bol, poškodený tam nebol, policajta sa však neopýtal, či sa jednalo o
rekonštrukciu v jeho trestnej veci. On sa tam bol len pozrieť. Poškodenému sa ospravedlnil, a to asi po

mesiaci, pri ich prvom stretnutí mu povedal : „H. prepáč, nevidel som Ťa“. Aj v závere svojej výpovede
uviedol, že nesúhlasí s podanou obžalobou, on je nevinný a poškodený vyšiel spoza ľudí, pričom sa
nepozrel doprava ani doľava. Poškodený ho nevidel, on nevidel poškodeného, on je vinný a poškodený
nevinný.Nesúhlasilsožiadnymtrestom,ktorýnavrholprokurátor,pretožejenevinný.Ovodičskýpreukaz
sa mu nejdená, ale jedná sa mu o pravdu.Svedok – poškodený G. H. I. vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedol, že už si všetko presne
nepamätá, len si pamätal, že sa ocitol na kapote. Sprava od Tatrabanky išlo auto červenej farby, zľava
z jeho strany nešlo žiadne auto, tak sa rozhodol prejsť cez priechod. Keď bol za polovicou priechodu,

tak sa ocitol na kapote auta a potom sa skotúľal z auta dole. Nepamätal, kde sa prebral, asi až v sanitke
a potom ho odviezli do nemocnice. Bol šokovaný. Podstúpil viaceré vyšetrenia. Pokiaľ ide o samotnú
dopravnú nehodu, tak keď prišiel k prechodu pre chodcov, pozrel sa vľavo, potom vpravo, auto stálo,
a potom išiel. On stál na prechode pre chodcov na tej strane, kde je M., J. a išiel na druhú stranu
smerom na K. G.. Bola streda, pretože každú stredu chodieva pravidelne do sauny. Nepamätal si, či

pred prechodom pre chodcov stáli aj iní chodci, no ak by tam boli aj iní chodci, tak by kráčali s ním,
alebo by ho stiahli, že ide auto. Nebol dezorientovaný. Keď vstúpil na prechod pre chodcov, nachádzal
sa v strede prechodu v zmysle šírky prechodu. Cez prechod šiel normálnym tempom, nebehal. Oproti
nemu nešli žiadni chodci. Červené auto, ktoré šlo smerom od Tatrabanky dávalo prednosť asi jemu,
lebo oproti nešiel nikto. Keď došlo k stretu s motorovým vozidlom, bol v jazdnom pruhu od Billy, ale už
blízko stredovej čiary a vozidlo do neho narazilo ľavou stranou. Do vozidla udrel ako keby ramenom

a bolo to pravou stranou svojho tela. Udrel si aj hlavu, ale asi až vtedy, keď spadol. Nepamätal si presne,
kedy došlo ku zraneniam, pretože sa prebral až v nemocnici. Pamätal si, že bol na kapote, potom
spadol asi pred vozidlo. Obžalovaný za ním nebol v nemocnici, ani sa mu neospravedlnil. Oslovil ho
svedok J., že je rád, že žije, ale on si ho vôbec nepamätal Obžalovaný sa mu doposiaľ neospravedlnil.
Nebol predvolaný a ani sa nezúčastnil žiadnej rekonštrukcie dopravnej nehody. Po dopravnej nehode

nemá žiadne také následky, ktoré by ho obmedzovali v bežnom živote. Operáciu odmietol z dôvodu
predchádzajúcej negatívnej skúsenosti s ošetrujúcim lekárom. Keď sa stretne s obžalovaným, nikdy mu
nič nevytkol, aj tak sa to už nedá zmeniť a jeho rodina obžalovaného nepozná. Pokiaľ ide o škodu, tak
táto mu už bola uhradená zo strany poisťovne v plnej výške a inú škodu si neuplatňuje.

Svedok H. J. po zákonnom poučení a zložení svedeckej prísahy, ktorú z dôvodu zlého zraku zložil za
pomoci predčítania synom, vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň si prisadol k obžalovanému a chceli
ísť do mesta. Išli od stávkovej kancelárie J.. Obžalovaný zaradil prevodový stupeň jedna v aute. Pri
novinovom stánku stálo asi 20 ľudí a dotyčný človek poza nich vyletel. Ženy stáli pri novinovom stánku
a ten prechod je predtým. Stáli tam tie baby a on poza nich vyletel, chodec narazil do blatníka, kde sedel

on a prehodilo ho od blatníka ku vodičovi a potom spadol na zem. Chodca prvýkrát uvidel, keď narazil
do blatníka. Obžalovaný išiel autom predom, necúval. Vzhľadom na rozpory svedeckej výpovede na
hlavnom pojednávaní a predchádzajúcej výpovede svedka, postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného
poriadku; bola prečítaná výpoveď svedka o výsluchu z prípravného konania zo dňa 18.04.2024, kde
uviedol, že : „na chodníku vedľa cesty, napravo, tam kde sa predávajú noviny, stáli nejaké ženy. Zrazu,

keď sme boli už resp. na prechode pre chodcov, ktorý sa tam nachádza, tak som započul nejaký náraz
a zazrel som, že pred autom spadol nejaký pán“. K tomu svedok uviedol, že ho uvidel až vtedy, keď
buchol do auta. Ďalej uviedol, že na pravé oko nevidí, už viac ako 10 rokov nemá pravé oko. Ani v čase
dopravnej nehody pravé oko nemal. Teraz vidí horšie, ale v čase dopravnej nehody na ľavé oko ešte
videl dobre za pomoci okuliarov. Nepozeral, či na druhej strane pred prechodom bolo nejaké vozidlo.

S obžalovaným sa pozná dlho, ešte z čias za slobodna. Stretávajú sa aj teraz, ak mu to zdravotný
stav dovolí. Ku zrážke auta a chodca došlo z jeho pravej strany. On ostal sedieť v aute a prvú pomoc
poškodenému poskytoval nejaký pán. Na nijakú rekonštrukciu ho nevolali, bol iba na polícii.

Svedkyňa A. M. po zákonnom poučení a zložení svedeckej prísahy vypovedala, že v inkriminovaný deň

šli autom, ona bola vodič. Išli od N. O. B. M. bol priechod pre chodcov, na ktorý vstúpil pán, ktorý niesol
nákup. Uvidela ho, preto zastala, aby prešiel cez prechod pre chodcov. Videla ísť oproti auto, ktoré vôbec
nebrzdilo a ešte manželovi, ktorý bol spolujazdec hovorila, že on ho prejde a v tom narazil do toho pána
časťou, kde je šofér. Teda ten zrazený pán bol dosť ďaleko od chodníka, z ktorého išiel na priechod pre
chodcov. Toho pána vyhodilo, spadol na kapotu a z tej kapoty spadol na zem. Manžel vybehol z auto,

išiel mu pomôcť, avšak ten pán sa nemohol postaviť. Za nimi bolo ďalšie auto, v ktorom sedel mladší
pán, ktorý tiež vystúpil z auta, prišiel tiež k nehode a zavolal záchranku. Ona bola v šoku, ostala sedieť
v aute. Ďalej ešte uviedla, že chodec šiel po ľavej strane z jej pohľadu. Na priechode pre chodcova a ani
na chodníku pred priechodom pre chodcov iní chodci neboli. Ten pán tam bol sám. Rovnako ani na
pravej strane z jej pohľadu nestáli žiadni chodci, iba na opačnej strane bol jeden chodec, ktorý už bol

nohou na vozovke, preto zabrzdila a dala mu prednosť. Cez priechod pre chodcov šiel bežnou chôdzou,
bol to starší pán. K stretu chodca s motorovým vozidlom došlo v polovici jazdného pruhu, z jej pohľadu
to bol ľavý jazdný pruh. Chodec spadol pred auto na šoférovej strane. Motorové vozidlo idúce oproti nim
nebrzdilo, ešte manželovi vravela, že on vôbec nebrzdil. Uviedla, že auto buchlo z jej pohľadu z ľavejstrany, teda zo strany šoféra. Prečo bolo poškodené zrkadlo na pravej strane nevedela uviesť. Ona po
nehode auto nekontrolovala. Na záver sama svedkyňa uviedla, že keď jej manžel vystúpil z auta, pýtal
sa vodiča, že ako je možné, že ho nevidel, keď ona už s autom stála pred prechodom, tak mu odpovedal,

že rozprával na neho spolujazdec a on sa na neho otočil.

Svedok G. E. M. po zákonnom poučení a zložení svedeckej prísahy vo svojej výpovedi uviedol, že sa
vracali z nákupu v L., blížili sa od N. k priechodu pre chodcov pri Bille a na priechod pre chodcov vstúpil
chodec. Manželka zastavila, oni boli v pravom jazdnom pruhu a chodec prichádzal od M. P. priechod pre

chodcov. Manželka zastavila a oproti nim sa blížilo vozidlo, načo mu manželka hovorila, že on ho zrazí.
Došlo k stretu vozidla s chodcom, chodec sa nachádzal zhruba v dvoch tretinách tohto motorového
vozidla, bližšie k ľavému svetlometu, na strane šoféra. Vozidlo pána vyhodilo na kapotu do skla a potom
na zem, ležal na strane šoféra na priechode pre chodcov. On vybehol von zistiť, čo sa stalo a poskytnúť
pomoc. Za nimi zastalo ďalšie vozidlo, z ktorého vystúpil vodič, ktorý chcel rovnako poskytnúť pomoc.
Nakoľko on nemal pri sebe mobil, pomoc zavolal ten druhý vodič a chodca zakryl reflexnou krycou

plachtou. Potom čakali na príchod RZP a polície, prvá prišla záchranka a za 10 minút polícia. Policajti
zobrali od neho a manželky občiansky preukaz, a šli podrobiť vodiča dychovej skúške. Keďže stál blízko,
videl, že bola negatívna. Kým policajti spisovali ich údaje, opýtal sa vodiča, že ako sa mu to mohlo,
veď chodca musel vidieť. Na to mu vodič odpovedal, že ho nevidel, vychádzal z Večierky, rozprával
sa so spolujazdcom, ktorý ho oslovil a on otočil hlavu smerom na spolujazdca a došlo k stretu vozidla

s chodcom. Iné mu nepovedal, a viac spolu nekomunikoval. Bol presvedčený, že vodič motorového
vozidlanebrzdil.Samotnývodičmotorovéhovozidlamuhovoril,žeišielodE. aišielpomaly,čopotvrdilaj
samotný svedok. V čase dopravnej nehody na prechode pre chodcov nebol nikto, na chodníku obďaleč
stáli ľudia, ale nie na priechode pre chodcov.

Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal
výpoveď zástupcu poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. z prípravného konania zo dňa,
v ktorej uviedol, že v súvislosti s úrazom, ktorý bol spôsobený pri dopravnej nehode dňa 26. 04. 2023 ich
poistencovi G. H. I. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, kde náklady boli vyčíslené v sume 549,16
eur. Výška konečných nákladov bola konečná. Pripojil sa k trestnému stíhaniu a podľa § 46 ods. 3

Trestného poriadku žiadal o náhradu škody v plnej výške.

Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom a obžalovaného prečítal znalecký
posudok č. 35/2023, ktorý vypracoval v prípravnom konaní znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie – chirurgia a traumatológia MUDr. Dušan Sukovský, v ktorom uviedol, že poškodený utrpel

dňa poranenia, a to zlomenina kľúčnej kosti vpravo s posunom, pohmoždenie hlavy v oblasti temena
s odreninou, pohmoždenie chrbta ľavej ruky s odreninou a pohmoždenie päty vľavo. Ku vzniku
mechanizmu týchto poranení uviedol, že počas nehody došlo k nárazu prednej strany motorového
vozidla do ľavej strany tela poškodeného, kde došlo k náklonu a následne nabratiu poškodeného
na prednú kapotu vozidla, kde poškodený narazil chrbtom ľavej ruky do kapoty, kde na základe

priameho mechanizmu došlo k pohmoždeniu chrbta ľavej ruky s odreninou, intenzita nárazu bola malá
až stredne veľká na dolnej hranici stupňa závažnosti. Následne poškodený narazil temenom hlavy
najpravdepodobnejšie do čelného skla a došlo k pohmoždeniu hlavy v oblasti temena s odreninou,
intenzita nárazu bola malá až stredne veľká na dolnej hranici stupňa závažnosti. Poškodený počas
nabratia na prednú kapotu vozidla narazil oblasťou ľavej päty do prednej časti motorového vozidla, kde

došlokpohmoždeniupätyvľavo,intenzitanárazubolastredneveľkánadolnejhranicistupňazávažnosti.
Následne poškodený spadol z kapoty vozidla pravou stranou tela na zem, asfalt cesty, pričom buď
narazil čiastočne napriamenou pravou hornou končatinou do cesty, prípadne mohlo dôjsť k narazeniu
priamo bočnou časťou ramena do cesty, kde na základe prenosu sily došlo k vzniku zlomeniny kľúčnej
kosti vpravo s posunom. Na základe posúdenia charakteru a lokalizácie poranení poškodeného G.

H. I. znalec konštatoval, že zo súdnoznaleckého hľadiska poranenia poškodeného vznikli v priamej
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá prebehla tak, ako je zdokumentované v spise č. ORP-38/1-DI-
HE-2023. Poškodený utrpel poranenie ťažkého stupňa a bodové hodnotenie bolesti ohodnotil na 70
bodov. Predpokladaná doba liečenia môže byť 8-9 týždňov, t.j. 56-63 dní, počas nutnej liečby môže
byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Počas doby 10 dní mohol poškodený mať

v miestach poranenia v oblasti temena hlavy, ľavej ruky a ľavej päty slabé bolesti a v oblasti pravého
ramena počas nutnej doby liečenia mohol mať stredne veľkú bolesť s pomaly odznievajúcou intenzitou.
Počas nutnej doby imobilizácie pravej končatiny t.j. do 28. 05. 2023 mohol byť poškodený výrazným
spôsobom obmedzený vo fyzickej aktivite, ako sú práce doma a v okolí, športovanie, bicyklovanie,riadenie motorového vozidla, práca na počítači, rovnako mohol byť obmedzený v niektorých bežných
denných činnostiach, ako je toaleta, hygiena, obliekanie, obúvanie. Počas nutnej doby liečenia môže
byť poškodený odkázaný na pomoc inej osoby, a to v činnostiach ako zabezpečovanie a príprava stravy,

prevoz do zdravotníckeho zariadenia, pomoc pri obliekaní, obúvaní, hygiene. Uviedol, že v prípade
poranenia hlavy došlo k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, no nedošlo k poraneniu životne dôležitého
orgánu. Na záver uviedol, že poranenia poškodeného zo dňa 62. 04. 2023 mohli vytvoriť predpoklad pre
vznik trvalých následkov, ktoré sa môžu týkať pohyblivosti pravého ramena.

Z ohliadky miesta dopravnej nehody bola spísaná zápisnica, a to podľa § 154 Trestného poriadku
a vyhotovená fotodokumentácia a náčrtok miesta dopravnej nehody. Pokiaľ ide o poveternostnú situáciu,
tak boli nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť neznížená a rozhľadové podmienky dobré,
keďže sa jednalo o priamy úsek. Fotodokumentácia obsahuje zábery na miesto dopravnej nehody,
pohľady na stopy a na vozidlo, ktoré bolo zúčastnené na dopravnej nehode.

Podľa záznamu dopravnej nehody obžalovaný dňa 26. 04. 2023 viedol motorové vozidlo po miestnej
komunikácii na C. Q., K. L. N., pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej
premávke, kde nedal prednosť chodcovi G. H. I., ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre
chodcov od predajne Billa smerom na Sídlisko III, pričom došlo k zrážke vozidla s chodcom. Poškodený
utrpel poranenia podľa predbežnej lekárskej správy s dobou liečenia nad 42 dní.

Zo Zápisu o dychovej skúške zo dňa 26. 04. 2023 vyplýva, že vodič ani chodec nemali požité alkoholické
nápoje.

Z lekárskej správy poškodeného zo dňa 26. 04. 2023 vyplývajú prvotné skutočnosti o zraneniach

poškodeného.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich
poistencovi G. H. I. v sume 549,16 eur s uvedením konkrétnych položiek a jednotlivých súm
vynaložených nákladov.

Podľa Evidenčnej karty vozidla O. R. ev. č. D. bol v nej urobený posledný záznam dňa 16. 02. 2021
a v tom čase bol ako vlastník vedený A. B., ktorý bol tiež držiteľom motorového vozidla.

Podľa Evidenčnej karty vodiča – obžalovaného, vodičské oprávnenie mu bolo udelené v roku 1975,

zadržania vodičského oprávnenia nemá evidované a nebol mu uložený ani zákaz činnosti, Dopustil sa
priestupku na úseku dopravy dňa 04, 05. 2015 – porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej
premávky, pokuta 10 eur, dňa 04. 01. 2015 - porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej
premávky, pokuta 10 eur, dňa 18. 10. 2011 – rýchlosť jazdy, pokuta 50 eur.

Z lustrácie ústrednej evidencie priestupkov nie sú evidované žiadne priestupky.

Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol 2-krát súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu
Humenné sp. zn. 4T 143/1980 pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 zák.
č. 140/1961 Zb., ktorého odsúdenie bolo zahladené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený

a rozhodnutím Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/609/1981 1980 pre prečin ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 zák. č. 140/1961 Zb., odsúdenie bolo zahladené a na páchateľa
sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Poškodený – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.

10. 2024 uviedla, že medzičasom dňa 26. 07 . 2024 došlo zo strany komerčnej poisťovne k úhrade
pohľadávky v celosti a VšZP považuje všetky svoje na nároky uplatnené v trestnom konaní za
vysporiadané.NazákladevyššieuvedenéhosaVšZP,a.s.vzdávavšetkýchprocesnýchprávvpostavení
svedka –poškodeného v tomto trestnom konaní.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 01. 2025 poškodený G. H. I. prostredníctvom svojho
splnomocnenca oznámil, v tomto trestnom konaní si neuplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej
mu na zdraví obžalovaným, nakoľko táto škoda mu bola uhradená poisťovňou Kooperativa poisťovňa,a.s., v ktorej má obžalovaný uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Rovnako na hlavnom pojednávaní
dňa 04. 06. 2025 uviedol, že škoda mu bola uhradená a žiadnu inú škodu si neuplatňuje.

K právnej kvalifikácii skutku a k otázke viny súd uvádza :

Obžaloba bola v danej trestnej veci na obžalovaného podaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku a teda obžalovaný mal z nedbanlivosti spôsobiť

ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona.

Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spácha ten odňatím slobody na

jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku závažnejším spôsobom
konania.

Pre naplnenie predmetnej skutkovej podstaty postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pričom toto
nevylučuje aj spoluzavinenie iných osôb, vrátane poškodeného. Rozhodujúcim je, či páchateľ vedel

alebo vedieť mal a mohol v súlade s ust. § 16 písm. a), písm. b) Trestného zákona, že porušením
niektoréhopredpisubudekonaťzatakýchokolností,žetýmmôžespôsobiťnásledokuvedenývosobitnej
časti Trestného zákona.

Z hľadiska zavinenia nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej

z pravidiel cestnej premávky existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú
je vodič schopný v konkrétnom prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť iba vtedy, pokiaľ
povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú
dané súčasne. Pre rozhodovanie o vine za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona
je podstatné, či k ublíženiu na zdraví došlo v súvislosti s dopravnou nehodou a zároveň porušenie

povinností vodiča vyplývajúce z dopravných predpisov bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Pri nedbanlivostnej forme zavinenia, pokiaľ ide o nevedomú nedbanlivosť je smerodajné, či páchateľ
aspoň mal a mohol si predstaviť, že sa takto príčinná súvislosť môže rozvinúť.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku j živý človek. Pre naplnenie

zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví. Podľa § 123 ods. 3 písm. i ) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na
účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha
zdravia trvajúca dlhší čas – teda porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý

spôsob života poškodeného. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

Spáchanie trestného činu podľa § 157 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou vyžaduje,
aby porušenie dopravného predpisu bola v príčinnej súvislosti s haváriou.

Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo výpočet význam
porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie. Za porušenie
dôležitej povinnosti v zmysle § 157 ods. 2 Trestného zákona, nemožno mechanicky pokladať porušenie
akéhokoľvek predpisu pravidiel cestnej premávky, ale len takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život

alebo zdravie ľudí.

Aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že
medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť.Príčinný vzťah je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu a preto páchateľ môže byť
trestne zodpovedný za trestný čin iba vtedy, pokiaľ svojím konaním skutočne spôsobí trestnoprávne

relevantný následok. Ak nie je príčinný vzťah, nemožno mu pričítať následok, čo vedie k tomu, že odpadá
i jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Základom príčinného vzťahu je pritom teória podmienky, podľa ktorej príčinou je každý jav, bez ktorého
buď iný jav buď vôbec nenastal vôbec alebo nenastal spôsobom, akým nastal. Príčinná súvislosť

medzi konaním páchateľa a následkom sa však neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ešte
ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou
skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Nie je ani rozhodujúce, či k následku došlo
pôsobením viacerých okolností, nielen konaním páchateľa.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že nesledoval situáciu v cestnej premávke, plne sa nevenoval

vedeniu motorového vozidla a následne na priechode pre chodcov nedal prednosť chodcovi, ktorý
cez tento priechod prechádzal z pohľadu vodiča z pravej strany smerom na ľavú stranu, kedy došlo
k zrážke chodca s motorovým vozidlom, ktoré obžalovaný nebrzdil. Obžaloba v skutkovej vete uviedla aj
konkrétne povinnosti, ktoré obžalovaný porušil, a to venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke, dbať zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, a dať prednosť chodcovi, ktorý

vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.; vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z. z.; vodič je povinný dbať zvýšenú opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, voči osobám, ktoré používajú bielym
osobám a starým osobám.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z.; vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil

na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča
električky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.; porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je aké porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si
povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,

Pri vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k skutkovému i právnemu záveru o vine obžalovaného
zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví, a to

aj za použitia kvalifikačného momentu- závažnejší spôsob konania – konkrétne porušením dôležitej
povinnosti uloženej obžalovanému zákonom.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo zn. O. R. po miestnej
komunikácii na ulici C. E. D., smerom od predajne CBA do centra mesta. Pred riadne vyznačeným

priechodom pre chodcov nesledoval situáciu v cestnej premávke a plne sa nevenoval vedeniu
motorovéhovozidla,pričomvozidlomsapohybovalnižšouakopovolenourýchlosťou.Vpravomjazdnom
pruhu znížila rýchlosť a zastavila vozidlo svedkyňa – vodička A. M., nakoľko dávala prednosť v tom
čase zľava doprava cez priechod pre chodcov prechádzajúcemu poškodenému G. H. I., pričom tieto
skutočnosti zhodne obaja potvrdili a tiež tieto skutočnosti potvrdil aj ďalší svedok, G. E. M., ktorý bol

spolujazdcom vodičky A. M.. Svedkyňa A. M. uviedla, že na priechod pre chodcov z ľavej strany, ona bola
v pravom jazdnom pruhu, vstúpil poškodený, preto zastavila svoje vozidlo, aby umožnila poškodenému
ako chodcovi prejsť cez priechod. Ďalej uviedla, že chodec šiel bežnou chôdzou. Pred priechodom pre
chodcov ani z pravej ani z ľavej strany iní chodci neboli. To potvrdil aj svedok G. E. M.. Taktiež samotný
poškodený uviedol, že ako prišiel k priechodu pre chodcov, pozrel vľavo, potom vpravo, auto zastavilo,

a to auto, ktoré išlo v protismere oproti, tak vstúpil na priechod a prechádzal ním. Išiel normálnym
tempom, nebežal.Obžalovaný ako vodič jazdiaci svojim vozidlom v ľavom pruhu vozovky registroval, resp. musel
registrovať, že sa nachádza pred priechodom pre chodcov, keďže na ceste bolo zvislé dopravné
značenie, ale najmä vodorovné dopravné značenie - zebra na ceste, ktorá skutočnosť je zrejmá aj

z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody. Keďže poškodený vstúpil na priechod pre chodcov
a vodička protiidúceho vozidla A. M. zastavila vozidlo pred priechodom pre chodcov, aby umožnila prejsť
poškodenému, obžalovaný ako vodič bol povinný dať prednosť chodcovi - poškodenému, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov.

A práve toto správanie obžalovaného, kedy nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi podľa § 4
ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z, a zároveň nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku
a prechádzal cez priechod pre chodcov, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 4 ods. ods. 1 písm. f)
zákona č. 8/2009 Z.z., teda porušenie povinnosti uloženej mu v tomto ustanovení, bolo v príčinnej
súvislosti so spôsobením zranení poškodenému, ktorý ako chodec prechádzal cez priechod pre chodcov
a obžalovaný ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do poškodeného ako chodca.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo
zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán
alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie

si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, súd pri ustálení jeho viny vychádzal
z výpovedí svedkov a listinných dôkazov. Súd konštatuje, že na základe zabezpečených dôkazov,
z výsluchov obžalovaného, svedka –poškodeného, svedkov A. M., G. E. M., H. J., ako aj zápisnice

o obhliadke miesta dopravnej nehody bolo jednoznačne za preukázané, že obžalovaný pred riadne
vyznačeným priechodom pre chodcov nesledoval situáciu v cestnej premávke a plne sa nevenoval
vedeniu motorového vozidla, a poškodenému, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre
chodcov, nedal prednosť, a narazil tak do chodca –poškodeného. Z listinných dôkazov ( znaleckého
posudku ) mal súd za preukázané, že uvedeným konaním obžalovaný spôsobil poškodenému G. H. I.

ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, k tejto súd vo vzťahu k jednotlivým ním uvádzaným skutočnostiam
uvádza nasledovné.

Obžalovaný tvrdil, že na priechode pre chodcov sa nachádzalo 5-6 ľudí a poškodený vyskočil spoza
nich, pričom sa nepozrel na vozovku a nevidel prichádzajúce auto. Ďalej tvrdil, že poškodený dopadol
na pravú stranu a on mal poškodenú pravú stranu auta. Zo svedeckých výpovedí svedkov A. M. a G. E.
M., ako aj z výpovede poškodeného G. H. I., mal súd za preukázané, že na priechode pre chodcov a ani
pred priechodom pre chodcov sa iní chodci okrem poškodeného nenachádzali, poškodený bol sám,

keď vstúpil na vozovku a teda nevyskočil spoza žiadnych iných ľudí. Zároveň šiel normálnym tempom,
nebežal. Bol na priechode pre chodcov sám, žiadni ľudia pri ňom nestáli, ktorí by mu bránili vo výhľade
na vozovku, a teda mal dobrý výhľad na obe strany vozovky, tak aby sa mohol presvedčiť, či môže
bezpečne prejsť cez priechod pre chodcov. Poškodený preto vstúpil na vozovku a oproti idúce auto
mu zastavilo a dalo prednosť, aby mohol bezpečne prejsť cez priechod pre chodcov. Aj prvú pomoc

poskytovali poškodenému práve spolujazdec z motorového vozidla, ktoré dalo prednosť chodcovi –
svedok G. M. a vodič druhého motorového vozidla, no žiaden chodec. Výpoveď svedka H. J., ktorý
tvrdil, že poškodený vyskočil spoza 20 ľudí stojacich pri novinovom stánku, súd považoval za účelovú,
v snahe pomôcť obžalovanému, s ktorým sa pozná dlhé roky, a to najmä s poukazom na rozpory jeho
výpovede v prípravnom konaní a výpovede na hlavnom pojednávaní, týkajúce sa kedy zazrel chodca,

ktoré nevedel vysvetliť, dokonca po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že chodca
uvidel až vtedy, keď buchol do auta, čím nepotvrdil svoju výpoveď, že chodec vyskočil spoza 20 ľudí
stojacich pri novinovom stánku.

Pokiaľideonámietkuobžalovaného,žechodec–poškodenýsanepozrelnavozovkuanevidelho,ateda

je vinný aj on, k tomu súd uvádza, že poškodený uviedol, že pred vstupom na priechod pre chodcov
sa pozrel na obe strany vozovky, a keďže nešlo žiadne auto, až potom vstúpil na priechod pre chodcov.
Rovnako aj vodička oproti idúceho auta zastavila, keď chodec vstúpil na vozovku, aby mohol prejsť cezpriechod pre chodcov na druhú stranu. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného, pričom v zhode
s touto výpoveďou vyznieva aj výpoveď svedkov, A. M. a G. E. M..

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že mal poškodené zrkadlo na prvej strane, tak k tomu súd uvádza,
že obaja svedkovia A. M. a G. E. M. uviedli, že auto buchlo do chodca z ľavej strany a chodec po páde
z vozidla na zem ležal na zemi na strane šoféra. Obaja zhodne uviedli, že keď došlo k stretu chodca
s motorovým vozidlom, tak chodec sa nachádzal v polovici jazdného pruhu z ich pohľadu ľavého, resp.
chodecsanachádzalv2/3motorovéhovozidla,bližšiekľavémusvetlometunastranešoféra.Ajsamotný

poškodený uviedol, že auto do neho narazilo ľavou stranou vozidla. Teda súd nemal dôvod neveriť
ich výpovediam, pričom z toho vyplýva, že v čase zrážky chodca s vozidlom, sa chodec nachádzal na
priechode pre chodcov, dokonca bližšie k stredovej čiare, čo tiež vyvrátilo tvrdenia obžalovaného, že
vyskočil spoza stojacich ľudí. Zároveň v tomto konaní sa škoda motorového vozidla, ktoré spôsobilo
zrážku neriešila, dokonca zo Záznamu z dopravnej nehody z opisu poškodenia vozidla vyplýva, že
vozidlo bolo nepoškodené.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je
trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný. Súd uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania skutku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie,
pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojím

konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods.2 písm. a) Trestného zákona, tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej.

K výroku o vine súd uvádza.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na
protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu
po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a

ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné
nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný pred spáchaním skutku viedla riadny život, kde súd poukazuje na vyššie uvedené ohľadom
odpisu z registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov, z evidenčnej karty vodiča. Priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, za ktorý trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody jeden až päť rokov, potom súdvzhľadom na povahu spáchaného prečinu, keďže sa jedná o nedbanlivostné konanie, a možnosť
nápravy páchateľa - obžalovaného mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu na samej
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov.

Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu

trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej
skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam
prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý
účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu - podmienečný odklad výkonu uloženého trestu
odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
preto výkon trestu uloženého obžalovaného odložil a stanovil skúšobnú dobu na samej dolnej hranici
vo výmere 18 mesiacov.

Obžalovaný sa dopustil konania v súvislosti s porušením predpisov o cestnej premávke a súd mal za
to, že je na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil
trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane je

pravdou,ženiejenevyhnutnoupodmienkou,abysúdzakázalvýkontakejčinnosti,vsúvislostisvýkonom
ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu
a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru
súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovaného ako aj ďalších skutočností, a to najmä
spomínaného následku, spôsobenie ublíženia na zdraví, a to vo forme ťažkej ujmy poškodenému,

ale berúc do úvahy skoršie priestupkové postihnutia obžalovaného za priestupky na úseku cestnej
premávky, preto súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
vo výmere 24 mesiacov.

K výroku o škode súd uvádza.

Poškodený G. H. I. a poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v prípravnom konaní uplatnili
náhradu škody. Táto však počas trestného konania bola obom poškodeným v celom rozsahu uhradená,
čo poškodený G. H. I. potvrdil jednak písomne podaním doručeným súdu dňa 20. 01. 2025 a tiež na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 06.2025 a súčasne inú škodu si neuplatnil. Rovnako poškodený

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. písomným podaním doručila súdu dňa 14. 10. 2024 podanie,
v ktorom uviedla, že všetky nároky uplatnené v trestnom konaní boli vysporiadané zo strany komerčnej
poisťovneainúškodusineuplatnil.Vzhľadomktomu,žeobajapoškodeníškoduuplatnenúvprípravnom
konaní mali uhradenú, inú škodu si neuplatnili, súd už o škode nerozhodoval a poškodeným škodu
samostatným výrokom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijaljeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.