Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724011310
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724011310.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla
2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora
proti rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 09.04.2025, sp. zn. 3T/95/2024-395, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr.
zákona, ktorý spáchal tak, že

dňa 05.07.2024 v popoludňajších hodinách do 20.00 hod. oslovil v obci Batizovce, okres C., pri stánku s
potravinami,ktorýsanachádzaoprotibytovkenauliciD.XXX/XE.F.maloletéhoG.G.,nar.XX.XX.XXXX
sponukounákupunanuku,sčímmaloletýsúhlasil,kdepotomakozjedoltentonanuksahoA.B.spýtal,či
chceísťrúbaťdrevo,načomuodpovedal,žehejanáslednesaspoločnepešopresunulismeromnaulicu
Cintorínsku k drevárni nachádzajúcej sa za bytovkami, A. B. odomkol uzamknuté dvere drevárne, avšak
maloletý G. G. už do drevárne s ním nechcel vojsť, A. B. povedal, že sa bojí, následne A. B. maloletého

G. G. chytil presne nezisteným spôsobom za tričko a vtiahol ho takto proti jeho vôli do priestoru drevárne
a ako spoločne vošli do priestoru tejto drevárne proti vôli maloletého G. G., chytil maloletého za obe
jeho ruky, ktoré si vložil medzi svoje nohy, čím mu znemožnil nimi pohybovať, stiahol si nohavice a dva
krát vložil svoj penis do úst maloletého G. G., kde po tomto mu ruky uvoľnil a vyzval ho, aby ho rukou
uspokojil, kde maloletý chytil jeho penis do ruky a následkom jeho pohybovania došlo k ejakulácii, kde
po ejakulácii obžalovaného maloletý z miesta ušiel.

Uložilmupodľa§201ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§36písmenod/,písmenol/Trestnéhozákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 4 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaný ako aj prokurátor. Obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil odvolanie tým, že v trestnej veci proti obž. A. B. týmto

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D. XXX/XX, F. prostredníctvom obhajcu odôvodnilpodané odvolanie zo dňa 23.04.2025 proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T/95/2024-395
zo dňa 09.04.2025.

Vyššieuvedenýmrozsudkomsúduznalobžalovanéhovinnéhozozločinusexuálnehozneužívaniapodľa
§ 201 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona, pretože dňa 05.07.2024
v popoludňajších hodinách do 20.00 hod. oslovil v obci Batizovce, okres C., pri stánku s potravinami,
ktorý sa nachádza oproti bytovke na ulici D. XXX/X E. F. maloletého G. G., nar. XX.XX.XXXX s ponukou
nákupu nanuku, s čím maloletý súhlasil, kde potom ako zjedol tento nanuk sa ho A. B. spýtal, či chce

ísť rúbať drevo, na čo mu odpovedal, že hej a následne sa spoločne pešo presunuli smerom na ulicu
Cintorínsku k drevárni nachádzajúcej sa za bytovkami, A. B. odomkol uzamknuté dvere drevárne, avšak
maloletý G. G. už do drevárne s ním nechcel vojsť, A. B. povedal, že sa bojí, následne A. B. maloletého
G. G. chytil presne nezisteným spôsobom za tričko a vtiahol ho takto proti jeho vôli do priestoru drevárne
a ako spoločne vošli do priestoru tejto drevárne proti vôli maloletého G. G., chytil maloletého za obe
jeho ruky, ktoré si vložil medzi svoje nohy, čím mu znemožnil nimi pohybovať, stiahol si nohavice a dva

krát vložil svoj penis do úst maloletého G. G., kde po tomto mu ruky uvoľnil a vyzval ho, aby ho rukou
uspokojil, kde maloletý chytil jeho penis do ruky a následkom jeho pohybovania došlo k ejakulácii, kde
po ejakulácii obžalovaného maloletý z miesta ušiel.

Za to ho súd odsúdil podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno d/, písmeno l/

Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 4 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

Odvolanie odôvodnil tým, že uložený trest považoval za neprimerane vysoký, keďže v čase spáchania

skutku mal obžalovaný 18 rokov a 4 mesiace, osobnosť obžalovaného podľa znaleckých posudkov je
nevyzretá, nezrelá.

Súd mal preto obžalovanému ukladať trest podľa trestnej sadzby zníženej na polovicu ako osobe
mladistvej a z toho pohľadu je preto uložený trest neprimerane vysoký.

Navrhol preto rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T/95/2024-395 zo dňa 09.04.2025 zrušiť
a vrátiť súdu na nové konanie, keďže podľa jeho názoru treba posúdiť zásadné otázky pre posúdenie
výške trestnej sadzby pre ukladanie trestu u obžalovaného a nanovo posúdiť správnosť použitej trestnej
sadzby a primeranosť uloženého trestu.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom vo vzťahu k výroku
o treste sa nestotožňuje a považuje ho za nezákonný z nasledovných dôvodov:

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to pri zásadách

ukladania trestov a tiež pri úprave jednotlivých druhov trestov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku
blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,

Podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Pri určovaní druhu a výmery trestu jedným z dôležitých kritérií, na ktoré musí súd prihliadať, je aj osoba
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Tiež nemenej významné sú kritéria spôsobu spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 je vo všetkých štyroch odsekoch zločinom, pričom sa
na jeho spáchanie vyžaduje zo subjektívnej stránky úmyselné zavinenie.

Úmyselné zavinenie môže mať podobu priameho úmyslu alebo nepriameho úmyslu. Rozdiel medzi

priamym a nepriamym úmyslom je v odstupňovaní vôľovej zložky, ktorá je u nepriameho úmyslu menej
intenzívna. Za inak rovnakých okolností je priamy úmysel závažnejšou formou zavinenia než úmysel
nepriamy, čo má význam najmä z hľadiska ukladania trestu.

Z doteraz vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaný chcel porušiť záujem

chránený týmto zákonom, konal v priamom úmysle a medzi jeho konaním a následkom je príčinná
súvislosť. Obžalovaný svojim konaním, ktoré zahŕňalo závažnejšiu formu úmyselného zavinenia, porušil
záujem na ochranu ľudskej dôstojnosti poškodeného.

Vtomtoprípademalzato,žesúdpriurčenívýmerytrestu,savyššiecitovanýmiustanoveniamiTrestného

zákona dôsledne neriadil.

Primárnou zásadou účelu trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo
forme represie a cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest, ktorý by mal byť určitou
formou „odplaty“ spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach

odsúdeného. Taktiež okrem odplaty odsúdeného ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu,
teda o zabránenie páchania ďalšej trestnej činnosti a tiež o prevenciu jednak v podobe viedol riadny
život, ale tiež vo forme generálnej prevencie pôsobením trestom smerom k ostatným jedincom tak, aby
vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Zároveň má ísť aj o vyjadrenie
morálneho odsúdenia páchateľa, ktoré sa prejavuje jeho odsúdením na určitý, konkrétny trest.

Obdobne sa k účelu trestu vyjadruje NS SR v rozsudku, sp. zn. 1To/2/2014 (krátené): „Všeobecne treba
uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti
pre trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva
je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. ... Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.“

Argumentáciu súdu smerujúcu k uplatneniu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/

Tr. zákona považoval za alibistickú. V prvom rade považoval za vhodné akcentovať na skutočnosť,
že uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ je výlučne na uvážení sudcu
a teda jedná o fakultatívny inštitút, ktorý je možnosť, nie povinnosť v prípade potreby uplatniť. Znalec
v znaleckom posudku konštatoval iba vo všeobecnosti, že „ak sa jedná o prvý delikt a sexuálne
pudenie je náhle, osoba sa s ním preukázateľne predtým nestretla, tak odborne sa hodnotia ovládacie

schopnosti ako znížené v podstatnej miere“. A teda znalec v tomto tvrdení uviedol hypotézu, podľa ktorej
funguje mechanizmus posudzovania otázky zachovania ovládacej schopnosti, nie fakt vzťahujúci sa na
konkrétny skutok. V rámci uvedeného je nevyhnutné akcentovať, že „súd hodnotí znalecký posudok
voľne ako každý iný dôkaz (§ 2 ods. 6 Tr. por.) a nie je ním bezpodmienečne viazaný“ (Rozhodnutiesp. zn. Tsf 1/72). Skutočnosť, že obvinený nebol pre obdobný trestný čin stíhaný orgánmi činnými
v trestnom konaní a následne súdne trestaný neznamená, že sa obdobného konania nedopustil už
v minulosti, a to práve vzhľadom na prostredie v ktorom vyrastal, jeho osobu a osobnosť, ktorou vo

svojom odôvodnení často argumentuje súd. Uvedené je okrem iného nutné posudzovať veľmi citlivo
v kontexte konkrétneho skutku, kedy násilným konaním zo strany obžalovaného došlo k sexuálnemu
zneužitiu iba 6 ročného chlapca. Následky sexuálneho zneužívania na tak mladom dieťati popisujú
mnohé štúdie, pričom sa zhodujú na skutočnosti, že reálne následky sa prejavia až po rokoch, pričom
ide prevažne o následky v psychickej , telesnej, sociálnej spirituálnej oblasti a v rôznej miere môžu

narúšať kvalitu života v dospelosti, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou budú vyžadovať zásahy lekára
– psychiatra či terapie u psychológa (k tomu pozri: H. I.: Obete sexuálneho zneužívania detí medzi
nami). Vzhľadom na takto vágne vyhodnotenie zníženia ovládacích schopností v znaleckom posudku
s poukazom na tak závažný zásah do ľudskej dôstojnosti iba 6 ročného poškodeného maloletého je
potrebné obzvlášť opatrene pristupovať k inštitútom, tak závažne ovplyvňujúcim výšku uloženého trestu
zvlášť v prípade, kedy došlo k spáchaniu závažného zločinu. Považujem za absurdné, akým spôsobom

sa súd v odôvodnení trestu a jeho mimoriadneho zníženia opakovane odvolával na osobu, osobnosť
a intelekt páchateľa a pritom absolútne flagrantne opomenul hmotný predmet útoku in concreto 6 ročný
maloletý poškodený, voči ktorému páchateľ zameral svoj útok a teda absolútne opomenul vo svojom
odôvodnení trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadnuť aj na spôsob spáchania činu a jeho
následok. Konštatovanie súdu, že podmienečný trest by bol pre obžalovaného menej citeľnejším trestom

len dotvára mozaiku myšlienkových pochodov, ktorými sa súd spravoval a teda opomenutia ochrany
spoločnosti ako primárneho účelu trestu.

Súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol nasledovné: „V týchto súvislostiach je nutné poukázať i na tú
okolnosť skutku, že ak by obžalovaný skutok spáchal pred dovŕšením svojho 18-teho roku veku, t. j.

pred dňom 25.02.2024 (skutok spáchal dňa 05.07.2024), bol by automaticky zo zákona v procesnom
postavení mladistvého obžalovaného a súd by obligatórne aplikoval § 117 ods. 1 Tr. zákona, teda
by vychádzal z trestnej sadzby zníženej na polovicu (vo výmere 3 roky a 6 mesiacov až 6 rokov),
a prípadne dôvody mimoriadneho zníženia trestu by aplikoval v rozmedzí až takto o polovicu zníženej
zákonnej trestnej sadzby. Je nepochybné, že pohnútky, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti

súviseli s jeho ešte stále sa vyvíjajúcou sexualitou, a teda siahajú do obdobia, keď bol maloletý a rodičia
mu nezabezpečili potrebnú intervenciu odborníka.“

Predmetné právne úvahy súdu, ktorými sa spravoval pri ukladaní trestu hodnotím vzhľadom na ich
trestnoprávnu relevanciu ako absolútne simplexné a nevhodné. Hypotéza súdu, ohľadom situácie „čo

by bolo ak“ po tom, čo prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a teda,
že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval je bezpredmetná.
Doteraz vykonaným vyšetrovaním bolo jednoznačne preukázané (okrem iného aj súdom konštatované
v odsudzujúcom rozsudku súdu, vo výroku o vine), že páchateľ v čase spáchania skutku prekročil
osemnásty rok života, a teda nespĺňa podmienky uvedené v § 94 Tr. zákona a ďalšie vzťahujúce sa

na trestanie mladistvých. Za ďalšiu absurdnosť v tomto kontexte považujem, že súd uložil aplikovaním
mimoriadneho zníženia trestu páchateľovi rovnaký trest, akým operuje v predmetnej časti odôvodnenia,
a teda aký by sa naňho vzťahoval ak by bol v režime konania proti mladistvému. Konštatovanie
o nepochybnosti pohnútok, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti a ich súvislosti s vyvíjajúcou
sa sexualitou teda presahom do obdobia, keď bol maloletým a rodičia mu nezabezpečili potrebnú

intervenciu odborníka považujem za maximálne alibistické. Páchateľ je dospelou osobou, ktorá sa mala
možnosť v dostatočnej miere a časovom rozsahu oboznámiť so svojou sexualitou a v prípade potreby
sám vyhľadať potrebnú intervenciu odborníka. Samotné konštatovanie súdu o presahoch pohnútok
vedúcich k spáchaniu tohto trestného činu nemožno vyhodnotiť inak ako arbitrárne, nakoľko súd toto
svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil.

Obdobne reagujem v tomto kontexte na odôvodnenie odvolania obhajcu obžalovaného zo dňa
23.04.2025 proti predmetnému rozsudku. Tvrdenie obhajcu obžalovaného, že: „Uložený trest
považujeme za neprimerane vysoký, keďže v čase spáchania skutku mal obžalovaný 18 rokov a 4
mesiace, osobnosť obžalovaného podľa znaleckých posudkov je nevyzretá, nezrelá. Súd mal preto

obžalovanému ukladať trest podľa trestnej sadzby zníženej na polovicu ako osobe mladistvej a z tohto
pohľadu je preto uložený trest neprimerane vysoký“ je bez akéhokoľvek právneho základu a nakoľko
obhajca neuviedol žiadne právne úvahy, ktorými sa spravoval považujem toto za irelevantné v plnom
rozsahu. S petitom odvolaniam obhajoby sa nestotožňujem.Súd ďalej v odôvodnení rozsudku smerujúceho k trestu uvádza, že uvedená dĺžka nepodmienečného
trestu zohľadňuje okrem iného dĺžku doposiaľ vykonanej väzby. V tomto kontexte považujem za dôležité

poukázať na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Tos/8/2013, podľa ktorého: „Väzbu však v žiadnom prípade
nemožno chápať ako trest. Táto slúži ako zaisťovací inštitút, aby bol dosiahnutý účel trestného konania“.
Nakoľko účelom väzby nie je dosiahnutie účelu trestu, ale účelu trestného konania, nepovažujem za
právne správne argumentovať dobou jej trvania pri odôvodnení výroku o treste.

S argumentáciou súdu, smerom k „pokornému správaniu“ obžalovaného na hlavnom pojednávaní
a osobného ospravedlnenia sa matke maloletého poškodeného s poukazom na aplikáciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ sa nemožno stotožniť. V prvom rade považujem za dôležité skúmanie
momentu, kedy došlo k priznaniu a oľutovaniu trestného činu. Obžalovaný toto vyhlásenie učinil
dňa 05.03.2025 na hlavnom pojednávaní, pričom mu bolo vznesené obvinenie už dňa 12.07.2024
a následne sa zúčastnil viacerých úkonov prípravného konania (o. i. výsluchu obžalovaného, tzv.

„väzobného výsluchu“ pred sudcom pre prípravné konanie, ...) a teda mu bol poskytnutý dostatočný
časový priestor, aby učinil toto vyhlásenie. Naopak, obžalovaný dňa 12.07.2024 vo svojej výpovedi vo
výsluchu obvineného celý skutok poprel. Do pozornosti dávam súdu taktiež nasledujúcu stať z výsluchu
obvineného, z ktorej vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede podľa
§ 346 Tr. zákona:

Otázka vyšetrovateľa PZ: Zopakujem vám ešte raz predchádzajúcu otázku. Z výsluchov svedkov
poškodených vyplýva, že za vami bola pani G. a pýtala sa Vás na jej maloletého syna G. G.. Kedy Vás
kontaktovala a čo vám hovorila ? Poznáte tú osobu?
Odpoveď obvineného: Nekontaktovala ma, poznám ju, predtým som nevedel o kom je reč. Nebola so

mnou. Rozprávali sme sa v minulosti asi 04.07.2024 vo štvrtok v obchod u nás v osade.

Priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným považujem za plne účelové. Trestný zákon v § 36 písm.
l/ vyžaduje pre naplnenie podmienok poľahčujúcej okolnosti, na ktorú súd ďalej prihliada pri ukladaní
trestu predovšetkým úprimné oľutovanie. Mám za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno

považovať priznanie a oľutovanie obžalovaného za úprimné a už vôbec nie naň prihliada pri ukladaní
trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Súd ďalej svoju argumentáciu k uloženému trestu smeruje okrem iného na osobu a osobnosť páchateľa.
V tomto prípade považujem za nevyhnutné opätovne dať do pozornosti súdu, že obžalovaný bol

v minulosti uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona v znení účinnom
do 05.08.2024, súd však podľa § 98 písm. a/ Tr. zákona upustil od potrestania v dôsledku novely
Trestnéhozákonaod06.08.2024.TaktiežbolobžalovanýpodľavýpisuzÚstrednejevidenciepriestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priestupkovo postihnutý tiež raz, dňa 15.04.202 pre krádež
haluziny. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný už konal v minulosti opakovane v rozpore so zákonom,

preto ho nemožno považovať za prvopáchateľa. Skutočnosť, že ide o prvopáchateľa mravnostnej
sexuálnej trestnej činnosti je preto pre posudzovanie páchateľa z hľadiska jeho kriminálnej histórie
irelevantná.

Tvrdenie súdu, že obžalovaný je osobou s nižšou intelektuálnou výbavou a teda nebol doposiaľ ohľadom

svojej sexuality odborne poučený je z trestnoprávneho hľadiska irelevantné, nakoľko obžalovaný v čase
spáchania skutku naplnil podmienky veku a príčetnosti. Uvedené atribúty taktiež nepozná Trestný
zákon ani z pohľadu poľahčujúcich okolností preto tieto tvrdenia nepovažujem za relevantné vo vzťahu
k ukladaniu trestu súdom. Má za to, že tieto atribúty sú inkorporované v poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. d/ Tr. zákona, preto nie je vhodné na ne opätovne prihliadať.

S poukazom na doposiaľ uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b/, e/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/95/2024-395 zo dňa
09.04.2025 vo výroku o treste a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora podal vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uvádza,
že v trestnej veci proti obž. A. B. podáva nasledovné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa
15.05.2025 proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 3T/95/2024-395 zo dňa 09.04.2025.Má za to, že prokurátor si dostatočne neuvedomil tú skutočnosť, že obžalovaný trpí duševnou chorobou,
kde jediným spôsobom ako mu zabrániť v páchaní trestnej činnosti je odborné liečenie a kde dĺžka
trestu nie je garanciou ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti, ale jedinou možnosťou je

skutočnosť, že sa obžalovaný podrobí liečeniu. Preto vzhľadom na záver psychologického posudku,
ktorý konštatoval nezrelosť osobnosti a intelektuálnu nevyzretosť páchateľa, dlhší trest nezabezpečí
ochranu spoločnosti pred páchateľom ale naopak môže maž negatívny vplyv na vývoj jeho osobnosti
a je vo svojej podstate kontraproduktívny. V konečnom dôsledku nemožno ignorovať ustanovenia Tr.
zákona o zohľadňovaní veku páchateľa pri ukladaní trestu a určovaní výšky trestu, pretože má za to, že

práve obžalovaný je učebnicovým príkladom, kde je nutné postupovať v zmysle § 36 písm. d/ v spojení
s § 94 a nasl. a § 127 ods. 2 Tr. zákona. Zo záverov znaleckého posudku o nevyzretosti osobnosti
obžalovaného je zrejmé že bol dôvod aplikovať toto ustanovenie a uložiť mu trest, ako keby bol osobou
mladistvou na čo poukazovali v ich odvolaní.

Poznamenal, že pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré obžalovaný spočiatku popieral spáchanie skutku a priznal

sa až na hlavnom pojednávaní, tak vzhľadom na jeho psychickú a mentálnu výbavu a nevyzretú
osobnosť si obžalovaný svoj problém reálne uvedomil až po tom, čo sa podrobil psychiatrickému
vyšetreniu a oboznámil sa so závermi znaleckého posudku, a teda jeho mentálna výbava a stupeň
intelektu mu nemôže byť daná na ťarchu, ako sa pokúša argumentovať prokurátor vo svojom odvolaní,
keďže ide o vrodenú výbavu osobnosti.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciáchustanovenia§317ods.1Tr.,podľaktoréhoakodvolacísúdnezamietneodvolaniepodľa§316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania odvolateľov nie sú
dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste obžalovaného odôvodnil tým, že obžalovaný má jeden záznam
v registri trestov vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, právoplatne dňa 22.05.2023
bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona v znení
účinnom do 05.08.2024, súd podľa § 98 písmeno a/ Trestného zákona upustil od potrestania. V dôsledku
novely Trestného zákona by od 06.08.2024, vzhľadom na hodnotu odcudzenej veci do 700,00 eur, nešlo

o trestný čin. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
priestupkovo bol postihnutý tiež len raz, dňa 15.04.2022 pre krádež haluziny.

Obžalovaný bol v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený obcou všeobecne.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že je slobodný, bezdetný, má ukončené základné
vzdelanie, pred vzatím do väzby žil v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, na chod
domácnosti prispieval zo zárobku z príležitostných brigád v oblasti záhradníckych prác. Vyjadril súhlas
s ochrannou sexuologickou liečbou ústavnou formou.

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie)
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou (prvok retribúcie).

Súd prvého stupňa posudzoval trestnosť činu a ukladal trest v zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona
podľa novelizovaného znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko výrok o vine a výrok
o treste sa majú spravovať zákonom rovnakej časovej účinnosti. Súd vyhodnotil novelizovanú úpravu
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu a novoupravené zásady pre ukladanie trestov za priaznivejšie

pre obžalovaného.Súd prvého stupňa bol pri ukladaní trestu obžalovanému viazaný zákonom ustanovenou trestnou
sadzbou pri kvalifikovanej skutkovej podstate zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2
Trestného zákona vo výmere sedem rokov až dvanásť rokov.

Obžalovanémusúdpriznaldvepoľahčujúceokolnosti.Podľa§36písmenod/Trestnéhozákona,pretože
v čase skutku bol osobou vo veku blízkom veku mladistvého, mal 18 rokov a 4 mesiace. Podľa § 36
písmeno l/ Trestného zákona, pretože sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval.

Vzhľadom k postoju obžalovaného ku skutku a k jeho pokornému správaniu sa na hlavnom pojednávaní
vrátane osobného ospravedlnenia sa matke maloletého poškodeného, pripadalo do úvahy mimoriadne
zníženie trestu o tretinu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Súd predmetné fakultatívne
mimoriadne zníženie trestu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona ale neaplikoval. Po zohľadnení
osobnosti páchateľa na podklade vykonaného znaleckého dokazovania, súd má za to, že je zákonné,
spravodlivé a primerané mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona

v rámci zákonného obmedzenia v ustanovení § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, pretože
u obžalovaného ide o prvopáchateľa mravnostnej sexuálnej trestnej činnosti a práve preto mal v čase
skutku podstatne zníženú ovládaciu schopnosť, keďže je osobou s nižšou intelektuálnou výbavou
a doposiaľ ohľadom svojej sexuality nebol odborne poučený. V týchto súvislostiach je nutné poukázať
i na tú okolnosť skutku, že ak by obžalovaný skutok spáchal pred dovŕšením svojho 18.-teho roku veku,

t.j. pred dňom 25.02.2024 (skutok spáchal dňa 05.07.2024), bol by automaticky zo zákona v procesnom
postavení mladistvého obžalovaného a súd by obligatórne aplikoval § 117 odsek 1 Trestného zákona,
teda by vychádzal z trestnej sadzby zníženej na polovicu (vo výmere 3 roky a 6 mesiacov až 6 rokov),
a prípadne dôvody mimoriadneho zníženia trestu by aplikoval v rozmedzí až takto o polovicu zníženej
zákonnej trestnej sadzby. Je nepochybné, že pohnútky, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti

súviseli s jeho ešte stále sa vyvíjajúcou sexualitou a teda siahajú do obdobia, keď bol maloletým a rodičia
mu nezabezpečili potrebnú intervenciu odborníka.

Súd prvého stupňa obžalovanému uložil podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
d/, písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného

zákona, trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov. Uvedená dĺžka nepodmienečného
trestu zohľadňuje okrem závažnosti skutku, najmä osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy, dĺžku
doposiaľ vykonanej väzby započítateľnej do výkonu trestu a potrebu realizácie ochrannej sexuologickej
liečby ústavnou formou počas výkonu trestu, podľa vyjadrenia znalca v trvaní minimálne jedného roka.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia v súlade s § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keďže ide v jeho prípade
o prvé odsúdenie na nepodmienečný trest za úmyselnú trestnú činnosť.

Súd prvého stupňa mal za to, že prvoradé je v prípade možností nápravy obžalovaného, posilnenia účelu
trestnej sankcie v rovine individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti, zabezpečiť, aby obžalovaný

absolvoval kvalitnú sexuologickú liečbu, ktorá je u neho jednoznačne potrebná v ústavnej forme a táto
je v podmienkach Slovenskej republiky dostupná len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice
– Šaca, kde na rozdiel od civilných psychiatrických liečební, majú zaručene k dispozícii tím psychiatrov
sexuológov a psychológov sexuality, rovnako tak homogénne skupiny pacientov s týmto druhom liečby.

Súd prvého stupňa u obžalovaného vo veku blízkom veku mladistvého vylúčil uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, pretože v civilnom
prostredí psychiatrických liečební by ústavná forma sexuologickej liečby, pdoľa vyjadrenia znalca
sexuológa, plnila skôr funkciu detencie ako potrebnej účinnej a komplexnej liečby. Bez podstúpenia
komplexnej, odbornej, sexuologickej liečby osobnosť obžalovaného s poukazom na jeho deviantný

sexuálny vývin a PPSG vyšetrením zadokumentovaný sexuálny záujem o detské objekty a akty násilia,
nateraz nedávajú záruku v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Súd pri rozhodovaní
o treste komplexne a citlivo, vzhľadom na nízky vek obžalovaného, posudzoval túto otázku, aký druh
trestu uložiť. Podľa súdu, podmienečný trest pre obžalovaného by bol pre neho menej citeľnejším
trestom len z pohľadu veľmi krátkej časovej perspektívy, pretože by pre neho v dôsledku absencie

náležitej odbornej ústavnej intervencie realizovateľnej len pri uložení nepodmienečného trestu, hrozilo,
že sa dopustí recidívy a privodí si vlastným konaním nepodmienečný trest výrazne dlhšieho trvania
ako v predmetnom prípade. Znalec z odvetvia psychiatrie, sexuológie veľmi podrobne a presne
vysvetlil mechanizmus posudzovania otázky zachovania ovládacej schopnosti u páchateľov sexuálnedeviantnej trestnej činnosti s tým, že ak sa jedná o prvý delikt a sexuálne pudenie je náhle, osoba
sa s ním preukázateľne predtým nestretla, tak odborne sa hodnotia ovládacie schopností ako znížené
v podstatnej miere. Ak osoba už má dlhodobo diagnostikovanú sexuálnu deviáciu, tak tieto ovládacie

schopnosti sú hodnotené ako znížené len mierne, niekedy aj ako plne zachované. Pri obžalovanom
v danom prípade znalec sexuológ bral v maximálnej miere do úvahy, že podľa podkladov má ísť
o jeho prvý zaznamenaný delikt, do úvahy vzal i nižší intelekt obžalovaného a z dôvodu odbornej
opatrnosti nevyslovil záver o sexuálnej deviácii, aby nebol predčasný, ale vyslovil záver o sexuálne
deviantnom vývine, ktorý tiež spadá do kategórie duševnej poruchy v širšom slova zmysle (poruchy

psychosexuality).

O ochrannom opatrení v súlade s § 2 odsek 3 Trestného zákona súd prvého stupňa rozhodol podľa
Trestného zákona účinného v čase rozhodovania, t.j. v znení účinnom od 06.08.2024. Súd vo výroku
o ochrannom opatrení vyhovel návrhu prokurátora a rozhodol podľa § 73 odsek 4 Trestného poriadku
tak, že ukladá obžalovanému ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou. V súlade s § 35 odsek

1 Trestného zákona je ochranná liečba uložená popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, pretože
v potrebnej intenzite a kvalite nie je sexuologická liečba v civilných podmienkach zaručene dostupná
tak, aby zabezpečila dostatočne účinnú formu pomoci obžalovanému a perspektívne účinnú formu
ochrany spoločnosti. Na základe zabezpečených dôkazných prostriedkov a priznania sa obžalovaného,
má súd s poukazom na vyššie uvádzané právne hodnotenie prípadu za preukázané, že obžalovaný je

páchateľom trestného činu. Na základe záverov znalca psychiatra, sexuológa, má súd za preukázané,
že v čase skutku obžalovaný trpel duševnou poruchou v širšom slova zmysle, sexuálne deviantným
vývinom a zo sexuologického hľadiska je stále nebezpečný pre spoločnosť, a to z dôvodu zisteného
záujmu o detské objekty a zisteného sexuálneho záujmu o násilné, či nedobrovoľné aktivity.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o ochrannej liečbe zohľadňoval ustanovenia § 35 Trestného zákona.
Ústavná forma je u obžalovaného nevyhnutnou formou spôsobu výkonu ochrannej liečby. Výkon
ochrannej liečby počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí pre obžalovaného
v civilných podmienkach ťažko dostupnú komplexnú, intenzívnu a odbornú sexuologickú liečbu.
Zabezpečí sa tým aj čo najmenší vplyv na rodinu a blízke osoby obžalovaného. Práve vek obžalovaného

a jeho rodinné, osobné pomery súd veľmi priaznivé pre absolvovanie ústavnej liečby, pretože je ešte
bez záväzkov. Nemá zabezpečený trvalý príjem z pracovnej činnosti, či podnikania, nemá vyživovacie
povinnosti a zmluvné záväzky typu nájomná zmluva, hypotekárny úver, leasing vozidla a podobne.
Rovnakotaksaneodložíústavnáliečbaažnačaspovýkonenepodmienečnéhotrestu,čobypredlžovalo
obdobie obmedzovania osobnej slobody obžalovaného. Nepochybne práve časové hľadisko zohráva

kľúčovú rolu, je v záujme samotného obžalovaného i spoločnosti, aby podstúpil sexuologickú liečbu,
s ktorou vyjadril súhlas i samotný obžalovaný a prisľúbil spoluprácu. Ambulantná forma by nemala
dostatočnú intenzitu a znalec ju v prípade obžalovaného neodporúčal i s ohľadom na jeho nižšie
intelektové schopnosti a nie nízku závažnosť sexuálne deviantného vývinu a samotného skutku (na
rozdiel od napríklad sexuálneho exhibicionizmu), ústavná forma je jednoznačne potrebná pri prítomnosti

pedofilného záujmu a agresívnych sklonoch. Štandardne trvá približne rok

Ústavná forma ochrannej sexuologickej liečby má zabezpečiť to, aby obžalovaný porozumel tomu, že
jeho sexualita je odlišná od iných ľudí a aby získal návod a smerovanie, ako ju realizovať tak, aby sa
nedostal do rozporu s právnymi normami. Súčasťou liečby bude psychoterapia, použitie psychofarmák

a hormonálnych liečiv. Ošetrujúci lekári a psychológovia zvolia liečbu in concreto po zohľadnení rôznych
faktorov vzťahujúcich sa na individuálny prípad pacienta.

V danom prípade bude výkon ochranného opatrenia – ochranného liečenia sexuologického ústavnou
formou v súlade s § 35 odsek 6 Trestného zákona trvať najneskôr do dosiahnutia jeho účelu.

Vzhľadom na to, že poškodená strana si nárok na náhradu škody v súlade s § 46 odsek 3
Trestného poriadku riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, do skončenia prípravného konania neuplatnila,
súd prvého stupňa v tomto odsudzujúcom rozsahu nerozhodoval samostatným výrokom podľa § 287
odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

Krajský súd po preskúmaní tej časti napadnutého rozsudku, ktorá bola odvolaním napadnutá, ako aj
spisového materiálu a listinných dôkazov dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu základnej stanovenej trestnej sadzby, nakoľkouloženie trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 201 ods. 2 Tr. zákona, kde je trestná sadzba 7
až 12 rokov by bolo neprimerane prísne. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd najmä na argumentáciu
obhajcu obžalovaného, ktorú uviedol vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora, pričom aj krajský súd

poukazuje na závery znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, JUDr.
MUDr. Ján Uhrín, PhD., MPH, v ktorom znalec uviedol, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou alebo
poruchou v zmysle psychózy, nie je duševne chorý v pravom slova zmysle. Rozumové schopnosti
má podpriemerné v pásme mentálnej subnormy. Trestnosť svojho konania mohol rozpoznať, mal plne
zachované rozpoznávacie schopnosti a svoje konanie mohol ovládať, pričom ovládacie schopnosti

mal forenzne podstatne znížené, nie však vymiznuté, a to pod súhrnným vplyvom nezrelej sexuality
vyvíjajúcej sa deviantne, ktorej obvinený dostatočne nerozumel, nebol odborne poučený o stratégiách
zvládania deviantného pudenia. Pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný
z psychiatrického hľadiska, ale je nebezpečný zo sexuologického hľadiska, preto mu je potrebné nariadiť
ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou. U obžalovaného bolo vykonané PPG vyšetrenie
a nebola zistená takmer žiadna pozitívna reaktivita na podnety svedčiace pre príslušnosť k väčšinovej

sexualite, naopak bola zaznamenaná početná pozitívna reaktivita na homosexuálne podnety širokej
vekovej škály – od chlapcov predškolského veku po dospelých mužov a podnety vyobrazujúce sexuálnu
agresivitu ako voči ženským objektom, tak voči mužským objektom. Uvedené svedčí jednoznačne pre
homosexuálny záujem a sexuálnu agresivitu. Taktiež krajský súd poukazuje na závery znaleckého
posudku PhDr. Antónie Solárovej, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,

psychológia sexuality, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného je preukázaný disharmonický vývin
osobnosti s mentálnou subnormou a s poruchami správania, s významnými odchýlkami v zložke
psychosexuálneho vývinu, pravdepodobne s deviantným vývinom. Preukázaná bola dostatočná úroveň
praktického úsudku a znížená spoľahlivosť pamäťových funkcií bez pravých konfabulácii. Osobnosť vo
všeobecnosti dobre vníma realitu. Ide o nezrelú osobnosť, prítomné sú znaky odbrzdenosti, afektívne

napätia sú odvádzané prekvapivým, neadekvátnym spôsobom. Typická je ľahkovážnosť s prvkami
rizikového, antisociálneho správania, tiež zastávanie alibistického postoja. Má parciálne narušenú
sociabilitu, ambivalentný vzťah voči ľuďom. Bolo preukázané relatívne dobré porozumenie a predvídanie
v sociálnych situáciách, avšak táto schopnosť anticipácie a plánovania bude osobnosťou využívaná
bez ohľadu na spoločenské dôsledky jej správania. Medzi zvýraznené črty osobnosti patrí agresivita,

je viac konfliktným typom. V prípade preukázania viny by išlo o motiváciu psychologicky zrozumiteľnú
na pozadí sexuálneho motívu s možným deviantným, sexuálne pudovým determinovaním. Lži skóre
má obžalovaný významne nadpriemerné, má celkovo významne vyššie sklony k vedomému klamstvu,
skresľovaniu, či zľahčovaniu prežitého.

Vyššie uvedené skutočnosti krajský súd uvádza preto, nakoľko okresný prokurátor v písomných
dôvodoch odvolania argumentoval, že priznanie obžalovaného je účelové, ktoré učinil na hlavnom
pojednávaní. Tu je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný v čase, keď bol vysluchnutý
v prípravnom konaní nevedel o tom, akou úchylkou v podstate trpí. To sa dozvedel až po tom, čo bolo

vykonané znalecké dokazovanie.

Argumentácia obhajcu obžalovaného, že je potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody ako
mladistvému, nakoľko spáchal trestný čin tesne po veku dospelosti, na čo poukazuje v odôvodnení
odvolania aj okresný súd, krajský súd uvádza, že obžalovaný evidentne spáchal skutok ako dospelá

osoba a tú skutočnosť, že bol vo veku blízkom veku mladistvého bola zohľadnená pri poľahčujúcej
okolnosti, ktorú uviedol vo výrokovej časti rozsudku aj okresný súd, teda poľahčujúcu okolnosť v zmysel
ustanovenia § 36 písm. d/ Tr. zákona, že mal spáchať trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého.

Správne rozhodol okresný súd keď ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody,

nakoľko to vyplýva zo znaleckého dokazovania v prípade ponechania obžalovaného na slobode, tento
by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti sexuologického charakteru, pričom je potrebné u
obžalovaného jednoznačne sexuologické liečenie ústavnou formou.
Pri rozhodovaní o výške trestu okresný súd zohľadnil tak závažnosť skutku ako aj osobu páchateľa,
možnosťjehonápravyakoajdĺžkuvykonanejväzby,pričomajkrajskýsúdpoukazujenatietoskutočnosti

ako aj na charakteristiky z miesta bydliska a ústavu na výkon väzby, ktoré sú pozitívne.

Je však potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný už bol jeden krát súdne trestaný, aj keď
sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, a to pre úmyselný trestný čin a taktiež bol aj jeden krátpriestupkovo postihnutý. Preto uloženie trestu odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
c/ Tr. zákona bolo v súlade so zákonom aj výška uloženého trestu je primeraná osobe obžalovaného
a závažnosti spáchaného skutku.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálny stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.