Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622207539
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2622207539.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: H. R., nar.

X.X.XXXX, bytom Š.-J., Č. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Jana
Kurucová, s.r.o, Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268 proti žalovanej: Ing. H. R., nar. X.X.XXXX,
bytomV.,T.XX,F.S.,zastúpenáadvokátkou:JUDr.MáriaTrylčová,AKSenica,J.Kráľa738/12ourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho odboru
Okresného úradu Senica, okres Senica, obec Š.-J., k.ú. J. na E. ako parcely reg. „B.“, a to parc. č. XXX/
XX - ostatná plocha vo výmere 553 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103

m2 a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX, v celosti.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.12.2022 voči žalovanej domáhal určenia jeho
výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného
úradu Senica, okres Senica, obec Šaštín-Stráže, k.ú. J.L. F. E. ako parcely reg. „B.“, a to parc. č. XXX/
XX - ostatná plocha vo výmere 553 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103

m2 a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Zároveň
žiadal náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že so žalovanou boli manželia. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, každý v 1-ici. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca darom od
svojho otca a jeho sestry v celosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.10.2011. V roku 2015 odišla
žalovaná do Nemecka za účelom zarobenia peňazí na rekonštrukciu predmetného domu. Žalobca

chodieval raz za 14 dní za ňou, žalovaná chodievala domov raz za mesiac, veľmi sa nevenovala rodine,
teda žalobcovi a spoločnej dcére H.. Žalovaná mienila zarobené peniaze investovať do predmetných
nehnuteľností, žiadala o prepísanie polovice nehnuteľností na ňu, na čo žalobca pristúpil a darovacou
zmluvou zo dňa 6.7.2016 na žalovanú polovicu predmetných nehnuteľností previedol. Zo spoločného
úveru poskytnutého v januári 2017 kúpili sporové strany ďalší dom a 4000 € investovali do predmetných
nehnuteľností. Vo februári 2017 odišiel za žalovanou do Nemecka aj žalobca, dcéra zostala na
Slovensku. Bývala s otcom žalobcu, ktorého nechcela opustiť. V lete 2017 sa nasťahovala dcéra za

rodičmi do Nemecka. V júli 2020 sa žalobca rozhodol odísť späť na Slovensko a o dva týždne prišiel aj
pre dcéru, ktorá to v Nemecku nezvládala. Žalovaná podala návrh na rozvod, čo sa žalobca dozvedel nie
od žalovanej, ale od jej právničky. Žalovaná chcela, aby dcéra bývala s ňou, s čím žalobca nesúhlasil.
Nesúhlasil ani s rozvodom. Dcéra sa v rámci rozvodového konania vyjadrila, že chce bývať so žalobcom.Pojednávanie sa uskutočnilo 9.9.2021. 3-4 dni na to sa žalovaná v telefonickom rozhovore s dcérou na
jej adresu vyjadrila, že táto pre ňu nič neznamená, robí jej len hanbu a nič jej nedá. Od rozvodu, teda od
9.9.2021 žalovaná dcéru nenavštívila, netelefonovala jej a vôbec sa o ňu nezaujímala napriek tomu, že

v tomto čase bola žalovaná viac krát na Slovensku. Dokonca nedvíhala dcére telefón, keď jej táto počas
jej pobytu na Slovensku volala. Keď sa dcéra prostredníctvom SMS pýtala žalovanej na otázku ohľadom
bývania, žalovaná odpísala, že toto nie jej povinnosť, starosť, kde bude dcéra bývať, o to sa musí
postarať žalobca. Aj v máji 2022 bola žalovaná na Slovensku, čo sa dcéra dozvedela nie od žalovanej,
ale od svojho maséra, ktorého navštívila aj žalovaná, pričom masér býva asi o ulicu ďalej od domu, v

ktorom býva dcéra. Po príchode od maséra dcéra plakala, zatvorila sa do izby, prestala so žalobcom
komunikovať, uzatvárala so do seba. Žalobca mal o ňu strach, preto spoločne navštívili psychiatričku
MUDr. Lenerovú. Táto dcére predpísala antidepresíva. Psychiatrička zistila u dcéry depresívny syndróm,
afektívnu labilitu, pesimistické myslenie, problémy vo vzťahu k matke so záverom depresívna porucha
ťažkého stupňa. Pri kontrole dňa 11.7.2022 bolo konštatované, že dcéra trpí ignoráciou matky, teda
žalovanej. Od mája 2022 sa žalovaná neozvala ani žalobcovi, ani svojej matke.

3. Žalobca preto listom zo dňa 26.7.2022 vyzval žalovanú na vrátenie vyššie opísaných darovaných
nehnuteľností v zmysle § 630 OZ z dôvodu, že žalovaná sa k členovi žalobcovej rodine, teda k jeho
dcére, správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaná s vrátením daru nesúhlasila.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zámerom žalobcu je vyhnúť sa vyporiadaniu podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. O dosiahnutie dohody ohľadom vyporiadania
spoločného majetku sa žalovaná snaží od októbra 2021. Žalovaná poprela, že by sa voči dcére správala
akýmkoľvek nevhodným spôsobom, žeby dcéra v dôsledku jej konania trpela duševným ochorením,
že by povedala dcére, že pre ňu nič neznamená, že je robí len hanbu a že jej nič nedá. Uviedla, že
sa o dcéru vždy ako matka starala. Dcéra mala v Nemecku problémy s adaptáciou, ktoré vyústili do

psychických problémov. Nebránila dcére v jej želaní odsťahovať sa späť na Slovensku a žiť so žalobcom.
V Nemecku pre dcéru vytvorila vhodné prostredie. Chcela pre dcéru lepšie vzdelanie, lepšie predpoklady
do budúcnosti. Dcéra chcela žiť v Š.-J., kde mala kamarátov, žalovaná jej vyšla v ústrety. Psychické
problémy dcéry H. v Nemecku žalovaná chcela riešiť, dcéra ale odmietla návštevu psychiatrického
oddelenia pre mladistvých a bez jej súhlasu to nebolo možné. Okrem problémov s adaptáciou boli

príčinou psychických problémov dcéry aj jej vážne zdravotné problémy - posun panvy a tlak na nerv.
Tieto pretrvávajú dodnes. Pri rozvode chcela žalovaná zveriť dcéru sebe, s tým nesúhlasil ani žalobca,
ani sama dcéra. Žalovaná rešpektovala názor dcéry, v tom čase 16-ročnej a vyhovela jej želaniu. Dcéra
zostala bývať a žiť s otcom, teda žalobcom na Slovensku. Dcéra sa presťahovala na Slovensko dňa
11.6.2021. Žalovaná volala dcéru na prázdniny do Nemecka, dcéra odmietla. Žalovaná uviedla, že sa s

dcérou kontaktuje telefonicky aj osobne. Do roku 2021 hodnotí ich vzájomný vzťah ako výborný. Meniť
sa začal pod vplyvom výchovného pôsobenia žalobcu. Uviedla, že žalobca jej nedal vedieť o návšteve
psychiatričky. V novembri 2022 dcéra žalovanej povedala, že jej zdravotný stav je dobrý. Žalovaná
si potrebné informácie, napr. zo školy, zabezpečuje sama. S dcérou komunikuje tak, ako jej to dcéra
dovoľuje. Nenalieha na ňu. Každý záujem zo strany dcéry víta. Žalobca vtiahol dcéru H. do priebehu

majetkového vyporiadania medzi sporovými stranami, prezentuje to tak, že ich chce žalovaná pripraviť
o strechu nad hlavou. Žalovaná bola s dcérou osobne dňa 18.11.2022 v Senici. Na Slovensku bola aj
v máji 2022, dcéra o tom vedela. Dcéra jej 20.5.2022 písala správu, odmietla sa so žalovanou stretnúť.
Žalovaná je obmedzovaná svojím zdravotným stavom, trpí trombózami, je po operácii ruky. Žalovaná
pôvodne navrhla, že polovicu predmetných nehnuteľností daruje dcére, žalobca toto odmietol. Žalovaná

ešte uviedla, že od dcéry vedela, že navštevuje kurz v autoškole, od maca do augusta 2022 vlastní
motorku, žalovanú však nenapadlo, že sa dcéra zároveň lieči z depresií.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nemal námietky voči darovaniu predmetných
nehnuteľností dcére, no na nehnuteľnostiach viaznu ťarchy a nebolo právne možné darovať ich maloletej

dcére. Žalovaná sa vyhýba kontaktu so žalobcom. Žalobca uviedol, že slová matky voči dcére „nič pre
mňaneznamenáš,robíšmilenhanbuaničtinedám“dcéruveľmiranili.DcéramalavNemeckuproblémy
aj so šikanou. Vzťah žalovanej s dcérou do roku 2021 by sa dal charakterizovať skôr ako vlažný, nie
výborný. Žalobca mal snahu informovať žalovanú o zdravotnom stave dcéry, nedvíhala mu ale telefón.
Žalovaná s dcérou nekomunikuje a dcéra matku odmieta. Dcéra sa sama zaujíma o súdne konanie

ohľadom vyporiadania majetku sporových strán, zaujíma sa, kde bude žiť. Žalobca má s dcérou pekný
vzťah, nič jej nezamlčuje. Snažil sa jej vždy pomáhať a nahradiť jej matku, ktorá sa o ňu nezaujímala.
Dcéra sa cíti matkou oklamaná, zranená a nechcená.6. Žalovaná k tomuto písomne uviedla, že záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach by
banka zrušila, ak by žalobca ponúkol inú zábezpeku. Žalovaná je s dcérou v kontakte. Násilne
ju do stretnutí netlačí, každý záujem dcéry víta. Zdravotný stav dcéry je podľa žalovanej výlučne

výsledkom výchovného pôsobenia žalobcu. Tento vedome ničí stav žalovanej s dcérou, matku postavil
do negatívneho svetla.

7. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov,
výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. J. F. E., darovacími zmluvami zo dňa 3.10.2011 a zo dňa 6.7.2016, SMS

komunikáciou, správami od psychiatričky MUDr. Lenerovej, výzvou na vrátenie daru zo dňa 26.7.2022
spolu s podacím lístkom a doručenku, odpoveďou na výzvu zo dňa 13.9.2022, rozsudkom o rozvode
manželstva sporových strán, mailovou komunikáciou medzi školou dcéry a žalovanou, komunikáciou
medzi sporovými stranami ohľadom vyporiadania BSM a podielového spoluvlastníctva, správou od OR
PZ v Senici, ODI, správou od Strednej odbornej školy strojníckej v Skalici, výpisom zo zdravotnej
dokumentácie a lekárskymi správami žalovanej, výpisom z účtu žalovanej, dokladmi preukazujúcimi

návštevy lekárov dcéry v Nemecku, odhlásením dcéry zo školy v Nemecku, odhlásením dcéry z pobytu
v Nemecku, výpisom z účtu poistenca dcéry a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobca pri výsluchu na súde uviedol, že so žalovanou počas manželstva odišli za prácou do
Nemecka. Zobrali tam aj dcéru H.. Táto nechcela ísť, bola naviazaná na otca žalobcu. Po čase sa

žalobca z Nemecka vrátil a zakrátko prišla naspäť aj H.. Žalovaná dcéru kontaktovala málo a H. žalovanú
odmietala. Bola nahnevaná, že musela odísť do Nemecka. Žalovaná mala pokazený vzťah nielen s
dcérou H., ale aj so svojou matkou, tieto začala napravovať až po podaní žaloby. Aj na prospech H.
sa začala informovať až v poslednej dobe. Žalovaná prestala komunikovať s H. asi v 5/2021. Keď
sa H. v 5/2022 dozvedela o pobyte matky na Slovensku od maséra, bola veľmi smutná. Keď vtedy

volala žalovanej, táto jej nedvíhala telefón. Zakrátko po tomto navštívil žalobca s dcérou psychiatra, boli
jej predpísané antidepresíva. Žalovaná ani pri iných pobytoch na Slovensku nejavila o dcéru záujem.
Dcéra H. zavrhla všetkých, chce byť sama. Na základe rozhovorov s H. prišla psychiatrička k záveru,
že príčinou depresívnych stavov dcéry je správanie jej matky. K 17-tym narodeninám poslala žalovaná
dcére pohľadnicu, kde sa odpísala R., ani nie mama. Pred podaním návrhu na rozvod manželstva mala

žalovaná pomer v Nemecku so susedom. O zámere žalovanej rozviesť sa žalobca netušil, dozvedel sa
to až na základe listu od právnej zástupkyne žalovanej.

9. Žalovaná pri výsluchu na súde uviedla, že s dcérou má dobrý vzťah, volajú si, píšu si. Nedávno jej
poslala 200 € na stužkovú., dala jej 100 € na zimnú bundu. Snaží sa obnoviť vzťah s dcérou. Keď v

telefóne povedala dcére, že sa za ňu hanbí a následne jej položila v zlosti telefón, bolo to potom, ako
sa jej dcéra pýtala, kto je jej milenec a povedala matke, že sa za ňu začína hanbiť. Poprela ale, že by
povedala, že pre ňu nič neznamená, uviedla, že dcéra H. je pre ňu najdôležitejšia osoba. S odchodom
do Nemecka dcéra H. podľa žalovanej súhlasila, nešla proti svojej vôli. O vyšetrení dcéry u psychiatra
nebola informovaná, dozvedela sa o ňom až z výzvy na vrátenie daru. Dcéra mala v Nemecku zdravotné

problémy, návštevu psychiatra v Nemecku odmietla. V škole v Nemecku to mala náročné, je tam zvláštny
prístup k cudzincom. Žalovaná nevidí problém v tom, že sa na kartu dcére podpísala ako R.. Uviedla,
že dcéra o jej návšteve v 5/2022 vedela. Na prospech dcéry sa informovala od sestry. Žalovaná ďalej
uviedla, že jej zdravotný stav nie je dobrý. V 11/2023 ukončila 6-týždňový pobyt na psychiatrickej klinike,
bola jej diagnostikovaná ťažká depresia. Okrem toho podstúpila operáciu žíl, v 4/2023 jej operovali ruku

a v 10/2023 žlčníkové kamene.

10.VýsluchomdcérysporovýchstránH.R.,nar.XX.X.XXXX,malsúdpreukázané,žejejrodičia,žalobca
ajžalovanávždydávaliprednosťpráci,málosajejvenovali.Vjej11rokochodišlažalovanádoNemecka,
o nejaký čas odišiel za ňou aj žalobca. Po čase ju rodičia donútili ísť za nimi. Na Slovensku mala deda,

ktorého mala rada. Zhruba po 4 rokoch sa žalobca vrátil na Slovensko, nebol tam spokojný, necítil sa tam
dobre ako cudzinec. Ona nevedela po nemecky, nevedela sa zaradiť do spoločnosti, medzi spolužiakov.
Chcela ísť späť na Slovensko, z čoho jej matka nebola nadšená. Počas doby covidu začali u svedkyne
problémysplatničkami,máprasknuté2medzistavcovéplatničkyvdôsledkuúrazu,stýmsúviselibolesti.
Vynechávala v škole, hrozilo jej opakovanie ročníka, aj preto už nechcela byť naďalej v Nemecku. Raz

jej žalovaná pri rozhovore povedala, že sa za ňu hanbí a ešte niečo ďalšie, zrejme kvôli jej správaniu.
Bolo to po rozvode v 9/2021. Potom sa so žalovanou dlhšiu dobu nebavili, až do 11/2022 tam nebola
žiadna komunikácia. V 5/2022 bola žalovaná na Slovensku, dcére sa neozvala, táto sa o pobyte matky
dozvedela od maséra. Nemala vedomosť, kedy je žalovaná na Slovensku. Vtedy si nepísali, nevolali.Keď ju žalovaná volala do Nemecka na prázdniny, svedkyňa nechcela ísť. Svedkyňa sa so žalovanou
videla v 11/2022 počas pobytu žalovanej na Slovensku, žalovaná jej vtedy zavolala, stretli sa, následne
sa videli 2 krát v súvislosti so súdnymi pojednávaniami a počas jedného týždňového pobytu žalovanej

na Slovensku. Inak si volajú alebo píšu, cca raz-dvakrát za cca 2 týždne. Žalobca dcéru v tom, čo ju
baví,podporujeviacnežžalovaná.Spsychickýmiproblémaminavštívilasvedkyňapsychiatričku,užívala
lieky od psychiatra, ale len krátko, veľmi ju utlmovali. Podľa svojho vyjadrenia príčinou jej problémov
bola situácia s majetkovým vyrovnaním rodičov. Informácie mala od otca. Aj to, že matka bola u maséra
200 m od ich domu a neprišla, bolo nepríjemné, svedkyňa si myslela, že keď príde na Slovensko, tak

napíše. Potom ako sa dozvedela o jej pobyte od maséra, jej žalovaná zavolala, ale svedkyňa bola na
ňu nahnevaná a nechcela sa stretnúť. Aj teraz má svedkyňa problém zaradiť sa do kolektívu v škole. V
súčasnosti psychiatra nenavštevuje, lieky neberie, je plnoletá a takto sa rozhodla. Všeobecný lekár jej
pri poslednej preventívnej prehliadke odporučil psychológa. Vzťah so žalovanou sa zlepšil od leta 2023,
kedy bola žalovaná týždeň v SR. Ohľadom predmetných nehnuteľností jej obaja rodičia hovorili, že raz
to bude celé jej. Svedkyňa by ale radšej chcela druhý dom, ktorý vlastnia rodičia, lebo v novom býva otec

s priateľkou a jej deťmi. Svedkyňa uviedla, že ak by ju žalovaná počas doby, kedy spolu nekomunikovali
zavolala na stretnutie, išla by, pokiaľ by však nemusela ísť do Nemecka. Počas pobytu v Nemecku jej
žalovaná vybavovala cvičenie kvôli platničkám, aj podpornú psychologickú pomoc, čo ale vyžadovalo
hospitalizáciu a preto svedkyňa odmietla. Žalovaná chcela, aby dcéra po rozvode zostala bývať s ňou,
svedkyňa nechcela byť v Nemecku. Okrem výživného jej matka prispela na stužkovú, a dáva jej občas

peniaze na oblečenie.

11. Výsluchom svedkyne MUDr. Slávky Lenerovej, psychiatričky mal súd preukázané, že dcéra
sporových strán bola u nej v evidencii od 26.5.2022 do 17.4.2023, potom už s ňou nemala kontakt.
Dcéra ju navštívila šesťkrát. Lekárka u nej zistila ťažkú depresívnu poruchu. Dcéra pri návšteve udávala

problémy z dôvodu obáv o existenciu svoju a otca, hovorila o probléme s platničkami. Rozprávala o
matke, že s ňou nemala žiadny blízky vzťah v minulosti, že sa od rozvodu rodičov s matkou nestretáva,
že si nevolajú, že matka zostala žiť v Nemecku. Uviedla, že matka nemá o ňu záujem, nepíše jej.
Takto sa vyjadrovala spontánne. Hovorila tiež o tom, že otec trávi veľa času v práci, ona sa cíti sama.
Má jednu kamarátku. No hovorila hlavne o matke, k otcovi mala lepší vzťah než k matke, na otca

sa nesťažovala. Boli jej predpísané antidepresíva, následne prišlo k čiastočnému zlepšeniu. Žalovaná
psychiatričku kontaktovala mailom, no lekárka nepovažovala za vhodné podávať informácie o pacientke
mailom, dala matke termín, kedy sa k nej môže dostaviť, žalovaná neprišla. Dcéra podľa psychiatričky
veľmi trpela absenciou citov a mala obavy ohľadom bývania.

12. Výsluchom svedkyne Ľ. Š., matky žalovanej, mal súd preukázané, že H. bola asi do 10 rokov
vychovávaná starým otcom. Rodičia boli zaneprázdnení, venovali sa hlavne práci, žalovaná popritom
študovala ešte dve vysoké školy. Určitý čas chodievala pracovať do Rakúska, na dvojtýždňovky. Neskôr
odišli žalovaná a žalobca do Nemecka, riešili, kde nechajú dcéru H.. Zobrali ju do Nemecka, čo dcéra
nechcela. H. mala po materiálnej stránke všetko, ale rodičia sa jej venovali minimálne. Ak už sa jej

niektorý rodič venoval, tak to bol skôr žalobca, bral ju na burzy, na preteky, čo ju bavilo. H. sa v Nemecku
neadaptovala, bola tam nešťastná, hovorila svedkyni, že je tam šikanovaná. H. tlačila na žalobcu, aby
sa vrátili domov, čo napokon urobili. Následne dva roky hospodárili v podstate sami dvaja, žalobca to
podľa svedkyne zvládol dobre. V tomto období u H. nastali psychické problémy, H. hovorila svedkyni o
situácii, keď sa od fyzioterapeuta dozvedela, že žalovaná bola na Slovensku a vôbec za ňou neprišla.

Svedkyňa vie o viacerých prípadoch, keď sa toto stalo, keď žalovaná bola na Slovensku a vôbec dcéru
H. nekontaktovala. Keď žalovanej svedkyňa vytýkala, ako sa môže takto správať, odpovedala, že jej
to časovo nevyšlo. Svedkyňa má vedomosť o tom že aj kamarátky žalovanej na žalovanú naliehali,
aby pri pobyte na Slovensku navštívila svoju dcéru, aj sľúbila, že za ňou pôjde, nestalo sa tak. H. sa
viackrát sťažovala, že jej matka neodpísala na SMS, bola z toho veľmi nešťastná, oplakala to, podľa

svedkyne uvedené správanie žalovanej prispelo k tomu, že H. musela navštíviť psychiatra. Svedkyňa
spomenula tiež prípad, keď H. prišla od žalovanej pohľadnica k narodeninám, kde sa žalovaná, teda
matka, podpísala R.. Toto tiež svedkyňa žalovanej telefonicky vytkla, či sa toto robí, či sa necíti byť
matkou, načo táto uviedla, že si to neuvedomila. Po rozvode manželstva sporových strán svedkyňa
registruje prejavy záujmu o dcéru H. zo strany žalovanej až od 8/2023, vtedy žalovaná obnovila asi

po 2 rokoch kontakt aj so svedkyňou, dovtedy jej žalovaná ani neodpisovala na SMS. V 8/2023 prišla
žalovaná s tým, či by nedali vzťahy do poriadku. Začala sa aj sporadicky pýtať na H.. V 11/2023 bola
žalovaná s H. na obede, v 1/2024 žalovaná H. volala na večeru. H. má k matke silnú nedôveru, je v
súčasnosti voči žalovanej zatrpknutá, neverí jej, nechce sa s ňou stretávať. Posledné dva roky je H.uzavretejšia viac, ako kedykoľvek predtým. H. sa tiež bála, že prídu o dom, že nebude mať kde bývať.
Informácie ohľadom majetkového vyporiadania mala zrejme od žalobcu. Svedkyňa má vedomosť o tom,
že aj žalovaná mala psychické problémy, je preliečená.

13. Výsluchom svedkyne S. G., sestry žalobcu a krstnej mamy dcéry sporových strán, mal súd
preukázané, že svedkyňa a dcéra sporových strán bývajú neďaleko od seba, cez záhradu. Sú spolu
v častom kontakte, zhruba 1 až 2 krát do mesiaca. O dcéru sa od malička staral predovšetkým starý
otec, otec žalobcu. Vzťah žalovanej k dcére bol vždy chladnejší, dcéru nikdy „nepomojkala“, čo asi

vyplývalo z povahy žalovanej. Žalovaná odišla do Nemecka, potom za ňou odišiel aj žalobcu, aby boli
spolu. H. zostala nejaký čas doma, následne ju žalovaná donútila ísť za nimi. V Nemecku začali H.
psychické problémy. Bola odlúčená od starého otca, bola tam sama. Po rozchode rodičov sa žalovaná
k dcére vyjadrila, že jej nič nedá, že ju vydedí, uvedené povedala svedkyni priamo dcéra sporových
strán, keď sa vrátila so žalobcom z Nemecka. Po návrate z Nemecka sa vzťah žalovanej a dcéry zhoršil,
žalovaná prestala s dcérou úplne komunikovať, neodpovedala dcére na SMS a keď prišla na Slovensko,

dcéru nekontaktovala. Ani keď prišla žalovaná s odhadcom, tak sa na svoju dcéru ani nepozrela, ani ju
nepozdravila, svedkom uvedeného bola dcéra svedkyne. Dcéra sporových strán mala potom psychické
problémy, musela vyhľadať psychiatra. Dcéra hovorila svedkyni, že kvôli správaniu sa žalovanej k nej
nemôže spávať. Trápila sa kvôli tomu, bola nešťastná a trápi sa doteraz. Správanie žalovanej k dcére
sa zmenilo až po podaní žaloby na súd, začala s dcérou komunikovať, dcéra je z toho zmätená, nevie,

komu má veriť. Po poslednom pojednávaní chcela ísť žalovaná s dcérou na večeru, dcéra to odmietla z
obavy, že to žalovaná nejako zneužije. H. má tiež problémy s platničkami, začali jej v Nemecku, pomáha
jej cvičenie. Svedkyňa tiež uviedla, že dcéra sporových strán má svojskú povahu, nerada dáva najavo
city, ani na súde, keď sa s ňou ale o vzťahu s matkou rozpráva, častokrát dcéra aj plače.

14. Výsluchom svedkyne I. T., sestry žalovanej, mal súd preukázané, že žalovaná vždy zabezpečila
dcéru H. po materiálnej stránke, no chýbalo viac pozornosti k dcére vo voľnom čase. Žalovaná chcela,
aby H. dokončila školu v Nemecku, podľa svedkyne však nešlo o nútenie zo strany žalovanej. Po
rozvode manželstva sporových strán sa žalovaná so svedkyňou asi 3-4 mesiace nebavila, potom už
boli v kontakte cca raz až dva krát za mesiac, sem tam sa žalovaná spýtala aj na H.. Svedkyňa mala

od žalobcu informácie, že H. má psychické problémy. O problémoch H. v škole v Nemecku vedela
svedkyňa od žalovanej. Svedkyňa bola v podstate jedinou kontaktnou osobou medzi žalovanou a
rodinou na Slovensku. Žalovaná bola s H. v kontakte veľmi málo. Svedkyňa mala vedomosť o jednom
pobyte žalovanej na Slovensku, kedy žalovaná dcéru nenavštívila. Zhruba mesiac až dva pred prvým
pojednávaním v tejto veci sa žalovaná začala snažiť o nápravu vzťahu s dcérou H.. Vzťah H. k matke

je chladný, zatiaľ sa to nepodarilo. Podľa svedkyne žalovaná nerobí pre nápravu vzťahu dosť.

15. Z výpisu z LV č XXXX pre okres Senica, obec Šaštín-Stráže, k.ú. J. F. E. a z darovacích zmlúv
je zrejmé, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v
1-ici. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy

uzavretej 3.10.2011 medzi H. R., otcom žalobcu a S. G., sestrou otca žalobcu ako darcami a žalobcom
ako obdarovaným, ktorou otec žalobcu na žalobcu previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach vo veľkosti 4/6-iny a sestra otca žalobcu na žalobcu previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/6-iny. Následne na základe darovacej zmluvy
uzavretej 6.7.2016 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou bol na žalovanú

prevedený podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1-ice.

16. Lekárskymi správami od psychiatričky MUDr. Slávky Lenerovej a dokladmi preukazujúcimi návštevy
lekárov dcéry v Nemecku mal súd preukázané, že H. navštívila psychiatrickú ambulanciu v dňoch
26.5.2022, 7.7.2022, 11.7.2022, 8.12.2022 a 17.4.2023, dňa 22.9.2022 prebehla telefonická konzultácia.

U H. bola diagnostikovaná depresívna porucha ťažkého stupňa a predpísané antidepresíva. Pri kontrole
11.7.2022 H. lekárke uvádzala, že je stále smutná, súvisí to s tým, že matka nemá o ňu záujem, nepíše
jej, výživné platí. Dňa 17.4.2023 dcéra u lekárky uviedla že matka vymýšľa, to jej robí depresie. Ako
vyvolávajúcu príčinu reaktívnej depresie lekárka uviedla patologický vzťah s matkou. Od 2.9.2020 do
4.9.2020 bola H. na klinike v B. v Nemecku kvôli bolestiam chrbtice. V čase od 5/2019 do 4/2021

navštevovala lekára v Nemecku.17. Listom zo dňa 26.7.2022 žalobca z dôvodu správania sa žalovanej k dcére H. spôsobom hrubo
porušujúcim dobré mravy vyzval žalovanú na vrátenie daru, t.j. podielu žalovanej na predmetných
nehnuteľnostiach. List bol žalovanej zaslaný dňa 27.7.2022 a doručený dňa 30.7.2022.

18. Odpoveďou na list zo dňa 13.9.2022 a SMS komunikáciou mal súd preukázané, že žalovaná
s vrátením daru nesúhlasila. Poprela, že by svojím správaním k dcére hrubo porušovala dobré
mravy. Navrhla darovanie svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach dcére s
následným schválením súdom. V nadväznosti na to potom navrhla aj vyporiadanie ďalšieho majetku

medzi sporovými stranami. V SMS zo dňa 15.10.2021 žalovaná žalobcovi písala, že mladej povedala,
aby zabudla na to, že od nej niečo dostane, za jej správanie ju mieni vydediť.

19. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 6P 17/2021 zo dňa 8.9.2021, právoplatným dňa
8.9.2021 bolo rozvedené manželstvo sporových strán, v tom čase maloletá H. bola zverená do osobnej
starostlivosti žalobcu a žalovaná sa zaviazala platiť výživné v výške 300 € mesačne. Na úprave práv a

povinností rodičov k H. na čas po rozvode manželstva sa rodičia dohodli.

20. Z SMS komunikácie medzi žalovanou a dcérou H. vyplýva, že o majetkovom vyporiadaní spolu
komunikovali, H. vyjadrila obavu, že nebude mať kde bývať alebo bude musieť ísť späť do Nemecka,
načo žalovaná uviedla, že do Nemecka proti svojej vôli nepôjde a o zabezpečenie bývania sa jej musí

postarať žalobca ako jej zákonný zástupca, to nie je starosť žalovanej.

21. Mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami ohľadom vyporiadania BSM a podielového
spoluvlastníctva mal súd preukázané, že otázky ohľadom majetkového vyporiadania riešia sporové
strany v zastúpení ich právnymi zástupcami minimálne od 10/2021.

22. Správou od OR PZ v Senici, ODI mal súd preukázané, že dcére je držiteľkou vodičského preukazu
na skupinu AM, A1, B1, B, pričom vodičské oprávnenie AM, A1 jej bolo udelené 18.7.2022 a vodičské
oprávnenie B1, B jej bolo udelené 4.8.2022.

23. Správou od všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. H. P. mal súd preukázané, že dcéra
sa na lekára s psychickými problémami nikdy neobrátila. Návšteva psychiatra ale nie je viazaná na
odporúčanievšeobecnéholekára.Pripreventívnejprehliadkev11/2021neboliudávanétakétoproblémy.
Dňa 17.3.2022 bolo dcére vystavené potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel
v skupine 1.

24. Správou od Strednej odbornej školy strojníckej v Skalici a mailovou správou od riaditeľky školy mal
súd preukázané, že dcéra navštevuje 4. ročník. Žalovaná kontaktovala školu mailom dňa 7.9.2020
v súvislosti so žiadosťou o štúdium v zahraničí, dňa 11.10.2020 žiadala kontakt na spolužiaka dcéry.
Následne kontaktovala školu až 2.3.2023 so žiadosťou o informácie o prospechu dcéry, načo jej bolo

zaslané vysvedčenie, následne 17.4.2023 so žiadosťou o stretnutie s riaditeľkou školy a 27.4.2023 so
žiadosťou o fotokópiu vysvedčenia. Telefonicky sa na dcéru informovala v roku 2020 a potom až v roku
2023. Triedna učiteľka zo strany žalovanej kontaktovaná nebola.

25. Výpisom zo zdravotnej dokumentácie a lekárskymi správami mal súd preukázané, že žalovaná bola

opakovane liečená pre hlbokú trombózu žilového systému. V máji 2022 došlo u nej k ťažkému krvácaniu,
ktoré si vyžiadalo 2-mesačnú liečbu. Absolvovala 2 operácie na žilovom systéme. Bola tiež opakovane
liečená antidepresívami, od 6.3.2023 sa podrobovala psychoterapeutickej liečbe. Mala operovanú ruku
s potrebou 3-mesačného liečenia. Od 5.10.2023 do 20.11.2023 bola v ústavnej liečbe v Nemecku s
diagnózou ťažká depresívna epizóda bez psychotických symptómov.

26. Ďalšími dokladmi mal súd preukázané, že dcéra H. bola odhlásená zo školy v Nemecku ku dňu
14.6.2021 a v 7/2021 bola odhlásená z pobytu v Nemecku.

27. Výpisom z účtu poistenca dcéry H. mal súd preukázané predpisovanie antidepresív.

28. Výpisom z účtu žalovanej mal súd preukázané, že na stužkovú dcére dňa 28.10.2023 prispela sumou
200 €.29. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

30. Nakoľko sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu, bolo potrebné v prvom rade zistiť, či je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva žalobcu je daný, nakoľko žalobou možno dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom
(žalobcom tvrdené právne účinné odvolanie darovania, čím vlastníctvo k predmetu daru prechádza späť
na darcu) a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

31. V konaní bolo preukázané, že žalobca daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach vo veľkosti 1. Právo darcu odvolať darovanie vzniká vtedy, ak sa obdarovaný správa
spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a toto správanie obdarovaného smeruje voči darcovi alebo
členom jeho rodiny. Keďže žalobca má za to, že správanie žalovanej v čase po rozvode manželstva k
ich spoločnej dcére bolo správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, vyzval žalovanú na vrátenie daru.

Učinil tak listom doručeným žalovanej dňa 30.7.2022. Týmto jednostranným právnym úkonom žalobca
dar odvolal a vznikol mu tak nárok domáhať sa jeho vrátenia.

32. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity
alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže „kvantita aj kvalita“ nevhodného správania sú

rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej
periodicite stáva relevantným. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti
obdarovanéhovočidarcovianiprimenejvýznamnomporušenídobrýchmravovzostranyobdarovaného.
Objektívne posúdenie vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky
a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako

rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu v podpore komunity,
aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). Relevantné správanie
pritom nemusí byť realizované výlučne konaním, ale aj opomenutím alebo strpením. Darca nemôže
odvolanie darovania odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, a zrejme ani
tými skutkovými dejmi, ktoré mu známe síce neboli, ale pred uzavretím alebo v čase uzavretia zmluvy

už existovali. V neposlednom rade treba mať na pamäti, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu
sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné
správanie darcu.

33. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania

- súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky
a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho
správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá
každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Predpokladom vrátenia daru je len také
negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho

prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s ustanovením OZ možno za
právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.

34. Úlohou súdu bolo teda posúdiť správanie sa žalovanej k dcére H. a toto vyhodnotiť z hľadiska
jeho súladu s morálnymi pravidlami správania. V danom smere bolo vykonaným dokazovaním zistené,

že ako žalovaná, tak žalobca ako rodičia z dôvodu pracovných povinností a snahy o zabezpečenie
materiálnej stránky rodiny zanedbávali druhú, nie menej významnú zložku rodičovstva, ktorou je osobná
starostlivosť o dieťa, trávenie primeraného času s dieťaťom. I keď žalobca s dcérou nejaký čas trávil,
túto potrebu H. suploval predovšetkým starý otec, na ktorého bola H. citovo veľmi naviazaná. Cca
v 11 rokoch veku bola H. rodičmi privedená do Nemecka, kam rodičia odišli za prácou a kam sa

ona sťahovať nechcela. Nedokázala sa tu adaptovať, nerozumela cudzej reči, spolužiaci ju neprijali,
bola smutná a nešťastná. Žalobca sa rozhodol odísť naspäť na Slovensko, nakoľko ani on nebol v
Nemecku spokojný, žalovaná však v Nemecku naďalej zostala. Mala záujem, aby s ňou zostala bývať
aj dcéra H.. Počas pobytu v Nemecku sa u H. objavili jednak zdravotné problémy s chrbticou, jednak
psychické problémy zapríčinené neschopnosťou adaptácie v cudzom prostredí, problémami v škole,

ale aj bolesťami v súvislosti s prasknutými platničkami. Tieto problémy sa snažila riešiť ešte matka v
Nemecku. H. túžila po návrate na Slovensko, čomu žalovaná vyhovela. Je neštandardné, že matka sa
nevrátila za manželom a dcérou naspäť na Slovensko, na takéto rozhodnutie však podľa názoru súdu
mala žalovaná právo. Opätovne to však poukazuje na uprednostnenie kariéry, resp. zabezpečovaniamateriálnych záujmov pred blízkosťou s príslušníkmi rodiny. Po čase žalovaná podala návrh na rozvod
manželstva a mala záujem o zverenie dcéry H. do svojej osobnej starostlivosti, s čím nesúhlasil ani
žalobca, ani samotná dcéra, ktorá sa nechcela vrátiť do Nemecka, preto žalovaná súhlasila so zverením

dcéry žalobcovi. Čo je ale nepochopiteľné a podľa názoru súdu spoločensky neakceptovateľné, je
následné správanie sa matky k dcére v čase po rozvode manželstva. Od 9/2021 žalovaná prestala
s dcérou H. úplne komunikovať, neodpovedala dcére na SMS, stalo sa, že nebrala telefón. Napriek
tomu, že sa sporadicky objavila na Slovensku, dcéru nenavštívila, neprišla sa za ňou pozrieť, a to
ani napriek naliehaniu kamarátok žalovanej, s ktorými počas pobytu na Slovensku trávila čas. Za

dcérou neprišla ani vtedy, keď sa nachádzala 200 m od jej domu na masáži. Dokonca keď prišla
žalovaná so znalcom do domu, kde H. bývala, dcéru ani nepozdravila a ani sa na ňu nepozrela. Na
kartu k narodeninám sa vlastnej dcére podpísala namiesto mama podpisom R.. To všetko sa dialo
napriek tomu, že žalovaná mala vedomosť o tom, čím si dcéra v Nemecku prešla a napriek tomu, že
mala vedomosť o zdravotných a psychických problémoch H.. Uvedené by si nepochybne vyžadovalo
oveľa citlivejšie správanie, prinajmenšom štandardnú pozornosť a empatiu, ktorú možno od rodiča

očakávať. Namiesto toho H. čelila nepochopiteľnému nezáujmu matky. Bolo preukázané, že aj matka
mala zdravotné problémy, avšak je zrejmé, že matka neprejavila záujem o dcéru ani vtedy, keď bola
priamo na Slovensku a zdravotné problémy matky jej nepochybne nebránili v kontakte s dieťaťom
elektronicky či prostredníctvom telefónu. Uvedené správanie sa na H. podpísalo do tej miery, že vyvolalo
u nej ťažkú depresiu, čo bolo zistené priamo psychiatričkou. Diagnóza ťažká depresívna porucha,

stanovená u H. v 5/2022, si vyžiadala predpis antidepresív. Nie je podstatné, ako dlho H. lieky užívala,
podstatné je, že jej stav si vyžiadal farmakologickú psychiatrickú liečbu. Žalovaná mala možnosť sa
osobne informovať u psychiatričky na zdravotný stav svojej dcéry, psychiatrička jej poskytla termín na
stretnutie, matka sa však nedostavila. V konaní bolo zároveň preukázané, že snahu o nápravu vzťahu
s dcérou žalovaná deklarovala až po doručení listu, ktorým bola vyzvaná na vrátenie daru, teda až po

7/2023. O informácie o prospechu dcéry v škole požiadala len v 3/2023 a 4/2023. Dovtedy sa na dcéru
informovala len sporadicky u svojej sestry. H. sa uzavrela do seba, uzavretosť pretrváva doposiaľ. Vyššie
opísané správanie žalovanej k dcére zhodne opísali všetci vypočutí svedkovia, bez ohľadu na to, či
išlo o príbuzných zo strany žalobcu alebo zo strany žalovanej. Skutočnosť, že H. matku od určitej doby
odmietala, je nepochybne dôsledkom vplyvu správania sa matky na psychiku H. a je právne irelevantné

k posúdeniu správania matky z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

35. Súd má za to, že vyššie opísané správanie žalovanej k dcére z hľadiska jeho rozsahu a intenzity,
a v danom prípade aj závažných následkov, nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o jeho kolízii s dobrými
mravmi. Uvedené správanie matky, i keď vzťah matky s dcérou nebolo možné nikdy hodnotiť ako vrúcny,

v cca 2 roky trvajúcom období po rozvode manželstva, vybočuje zo všeobecne akceptovateľných a
akceptovaných noriem správania, a to tak značne, že súd správanie matky hodnotí ako správanie hrubo
porušujúce dobré mravy.

36. Na základe uvedeného uplatnil žalobca nárok na vrátenie daru odôvodnene, odvolaním darovania

sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v celosti a preto súd žalobe vyhovel.

37. Nakoľko vo veci bol plne úspešný žalobca, súd mu v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.