Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723010701.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G. C. - nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom H., I.
E. F. XXXX/XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona, účinného od 6.8.2024,
-z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, účinného od 6.8.2024,

p r e t o ž e

-dňa 31.12.2022 v čase okolo 14:05 hod. v obci Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č.
105, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného H. J. tak, že ho chytil za nohu,
zvalil na zem a následne opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie
vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždeniny temennej oblasti hlavy obojstranne, pravej očnice,
pomliaždenie chrbta, pomliaždenie pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života
najmenej 42 dní a potom fyzicky napadol aj poškodeného K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok
na svojho otca H. J., pribehol na miesto a počas ich vzájomného fyzického napádania ho opakovane
udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to

zlomeniu nosových kostí s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví, a spôsobil tak ťažkú ujmu na zdraví,
-dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného

zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 ú h r n n ý trest odňatia slobody vo
výmere 2 /dvoch/ rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937
874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 544,91 eur, poškodenej Sociálnej poisťovni, ul. 29.

augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava náklady nemocenských dávok vo výške 1 456,80 eur, poškodenému
H. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. F. XXX, D. C. bolestné vo výške 1 525,86 eur a poškodenému K.
J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. F. XXX, D. C. bolestné vo výške 484,40 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obž. A. B. C. bola podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/
Trestného zákona, s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.12.2022 v čase okolo
14:05 hod. v obci Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č. 105, po predchádzajúcej slovnej
hádke fyzicky napadol H. J. tak, že ho chytil za nohu, zvalil na zem a následne niekoľkokrát opakovane
udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu takto spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie
a to pomliaždeniny temennej oblasti hlavy – temennej oblasti obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie

chrbta, pomliaždenie pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života nad 42 dní
a následne nato fyzicky napadol aj K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok na svojho otca, pribehol
na miesto a to tak, že ho počas vzájomného fyzického napádania obvinený niekoľkokrát udrel päsťou
do oblasti tváre a hlavy, čím mu takto spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to zlomeniu
nosových kostí s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní.

Obžalovaný A. B. C. v konaní pred súdom dňa 28.10.2024 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku
uviedol, že dňa 31.12.2022 prišiel k svojej bývalej partnerke M. J. pre svoju dcéru, že po čase pristúpil
k jeho autu H. J., ktorý sa mu začal vyhrážať bitkou a privolaním policajtov, vyháňal ho a vulgárne mu
nadával, čo trvalo asi 2 až 3 minúty, načo ho fyzicky napadol tak, že ho kopol pravou nohou do oblasti

brucha. Obžalovaný ďalej uvádzal, že v sebaobrane pritom H. J. chytil nohu, načo poškodený spadol
na zem. Poškodený ho však buď jednou alebo oboma nohami opätovne kopal do brucha a jeho kopom
sa bránil najskôr asi piatimi až šiestimi údermi päsťou jednej ruky a neskôr aj päsťami oboch rúk do
oblasti tváre poškodeného, ktorú si poškodený H. J. vykrýval rukami. Keď obžalovaný prestal mať pocit
ohrozenia, tak od poškodeného odstúpil a odchádzal k svojmu autu, načo k nemu pristúpil K. J. a začal

ho udierať päsťami do tváre, k čomu sa pridal i H. J., ktorý ho udieral oboma rukami do oblasti hlavy a
celého tela. Obžalovaný tvrdil, že poškodeným sa ho nepodarilo premôcť a preto mu cez hlavu pretiahli
vetrovku, stiahli na zem a tam ho vyzliekli z vetrovky, jemu sa však podarilo vstať zo zeme, poškodení
však pokračovali vo fyzických útokoch a každí z nich ho udrel do oblasti hlavy a tela, dokonca i to, že
poškodený H. J. ho udrel do tváre cez pootvorené okno jeho auta, do ktorého po incidente nastúpil

a z miesta činu odišiel .
Obžalovaný nevedel zdôvodniť vznik ďalších poranení u poškodeného H. J. – pomliaždenie pravého
ramena a pomliaždenie chrbta, keďže poškodeného po zemi neťahal i keď pripustil, že ho k sebe mohol
potiahnuť, aby ho spacifikoval. Poranenie temennej oblasti hlavy poškodeného mohli podľa neho
vzniknúť aj tým, že poškodeného H. J. napadol K. J., ktorému na druhej strane zranenie nosa mohol

podľa obžalovaného neúmyselne spôsobiť H. J..
Vo svojej výpovedi obžalovaný tvrdil, že ostatné zranenia poškodeného H. J. vznikli v sebaobrane- pri
jeho úderoch päsťami do oblasti hlavy a tváre poškodeného.

Poškodený H. J. k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a žalovaného konania obž. A. B. C.

uviedol, že keď mu v žalovaný deň a čas obžalovaný so svojím motorovým vozidlom vošiel na jeho
súkromný pozemok tak ho nato upozornil, ale obžalovaný mu začal vulgárne a hrubo nadávať a vyhrážať
sa mu, načo obžalovaný z vozidla vystúpil s teleskopickým obuškom v ruke, ktorý neskôr odhodil
a pravou rukou mu naznačoval, že ho udrie. Poškodený ďalej uvádzal, že on obžalovanému potom
naznačil kop pravou nohou, ktorú mu však obžalovaný chytil a on spadol na zem – betónový povrch,

načo obžalovaný si obkročmo sadol na neho a bil ho. Obžalovaný ho potom začal ťahať smeromvon z dvora a preto obžalovaného v sebaobrane kopol 2 až 3-krát ľavou nohou do oblasti brucha
obžalovaného, načo obžalovaný skočil na neho a začal ho päsťami a lakťami rúk udierať do tváre,
hlavy, pravého ramena a krku, čo videl jeho syn K. a snažil sa mu pomôcť. Keď však obžalovaný

uvidel K. J. tak ho fyzicky napadol a zlomil mu nos. Poškodený H. J. však nevidel spôsob, akým
obžalovaný napadol jeho syna K., potvrdil však, že sa vzájomne rukami sácali a že si vulgárne pritom
nadávali. Poškodený ďalej uviedol, že po útoku obžalovaného utrpel pomliaždenia hlavy, oka, ramena,
kľúčnej kosti a poškodenie pravého ramenného kĺbu, v dôsledku čoho bol práceneschopný asi po
dobu 4 mesiacov a obmedzovaný v obvyklom spôsobe života – pomoc pri hygiene, obliekaní a obúvaní

intenzívne po dobu asi 1,5 mesiaca a menej intenzívne po dobu asi ďalších 4 mesiacov.

Poškodený K. J. v konaní pred súdom uviedol, že po vzájomnom slovnom konflikte medzi obžalovaným
a jeho otcom H. J. došlo medzi nimi aj k vzájomnému „naťahovaniu sa“, čo oznámil polícii
prostredníctvom linky č. 158. V ďalšej časti výpovede poškodený uviedol, že videl ako obžalovaný chytil
jeho otca za nohu, potiahol ju, načo H. J. spadol na zem a ako sa ho obžalovaný pokúšal vytiahnuť

z pozemku smerom na ulicu k jeho autu, čomu sa však jeho otec bránil a obžalovaného kopal, vtedy
obžalovaný pustil otcovu nohu, obkročmo si na neho sadol a opakovane ho udieral päsťami „hlava
nehlava“ až kým k nemu neprišiel on a obžalovaného sotil rukami do hrude, načo obžalovaný ho rukou
chytil za jeho ľavú ruku a ťahal ho tiež smerom k autu. Keď sa poškodený snažil obžalovaného od
seba odstrčiť, tak ho obžalovaný päsťou ľavej ruky udrel do oblasti nosa a on potom obžalovaného

udrel pravou rukou do oblasti rúk – dolnej pery. Poškodený uviedol, že konaním obžalovaného utrpel
zlomeninunosa vdôsledku,ktorejbolpráceneschopnýaliečenýpodobuasi4týždňovabolobmedzený
v obvyklom spôsobe svojho života tým, že mal problémy s dýchaním, keďže sa mu najmenej po dobu
jedenapoltýždňapúšťalakrvznosa,ďalejproblémysospánkomatrpelpodobuasi3týždňovbolesťami
v dôsledku čoho užíval lieky od bolesti. Poškodený vo svojej výpovedi ďalej uvádzal, že na svojom

otcovi H. J. si všimol zranenia – podliatiny v oblasti hlavy a oka.

Výpovediam poškodených osôb korešpondovali aj skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov
vpodobezápisniceotrestnomoznámenízodňa31.12.2022asprávyKRPZ SRvPrešove,spolusDVD
nosičom a audionahrávkou na linku č. 158 zo dňa 31.12.2022, ako aj skutočnosti vyplývajúce z vecných

dôkazov v podobe CD nosičov z kamerového systému umiestneného na rodinnom dome v obci L. F.
XXX, ktoré pokrývali lokalitu okolia predmetného rodinného domu.

Svedkyňa M. J. v konaní pred súdom uvádzala, že v žalovaný deň prišiel k nim domov obžalovaný
na svojom motorovom vozidle, čím zablokoval výjazd z dvora N. J.. Podľa svedkyne toto konanie

obžalovaného bolo dôvodom, pre ktorý poškodený H. J. upozornil obžalovaného nato, aby nevstupoval
na predmetný pozemok, načo obžalovaný začal poškodenému vulgárne nadávať, čo na druhej strane
bolo podľa nej dôvodom, pre ktorý poškodený H. J. smerom k obžalovanému podvihol nohu, ktorú
chytil obžalovaný a poškodeného sotil na zem a pokúšal sa ho ťahať po zemi, von z pozemku, čo
sa mu nepodarilo a tak si obžalovaný obkročmo sadol na poškodeného a udieral ho päsťou jednej

ruky do oblasti tváre, pričom druhou rukou ho držal za odev. Keď K. J. – jej manžel videl fyzický
konflikt medzi obžalovaným a poškodeným pristúpil k nim a do obžalovaného strčil, ale obžalovaný
ho chytil za ľavé rameno. Svedkyňa úder do tváre – nosa poškodeného K. J. nevidela, ale tvrdila, že
keď sa spolu s obžalovaným vrátili do záberu ich kamerového záznamu videla už, že mu z nosa tečie
krv a neskôr aj zranenia na tvári poškodeného H. J., ktorému spôsobil obžalovaný najmenej piatimi

údermi, čo potvrdzoval aj predmetný kamerový záznam. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdzovala, že
prostredníctvom ich kamerového záznamu počula aj predchádzajúci slovný konflikt medzi poškodeným
H. J. a obžalovaným, ktorý mu pritom vulgárne a hrubo nadával.

ZosvedeckejvýpovedeJUDr.O.L.vyplývalilenokolnostitýkajúcesaliečebnýchnákladovzaposkytnutú

zdravotnú starostlivosť poškodeného H. J. a poškodeného K. J..

Zo svedeckej výpovede A. P. H. vyplývali okolnosti týkajúce sa vyplatených nemocenských dávok
poškodenému H. J. a poškodenému K. J..

Predmetným svedeckým výpovediam korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe vyčíslených nárokov
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným osobám, resp. nárokov za vyplatené
nemocenské dávky.Znalec A. K. H., v konaní pred súdom potvrdil závery znaleckých posudkov, ktoré vypracoval na základe
zdravotníckej dokumentácie poškodených osôb a uviedol, že poškodený K. J. pri fyzickom incidente zo
dňa 31.12.2022 utrpel zlomeninu nosových kostí, ktorú znalec z medicínskeho hľadiska kvalifikoval ako

ľahké poranenie, s dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života
poškodeného v trvaní do 7 dní, pričom toto obmedzenie spočívalo v potrebe nemocničného ošetrenia,
ďalej v miernom opuchu a v miernej krvnej podliatine, v bolestiach, ktoré tlmil užívaním liekov, ktoré boli
intenzívne najmä počas prvého týždňa ich trvania. Podľa znalca mechanizmom vzniku tohto zranenia
bola tupo pôsobiaca sila, ktorá zasiahla nos poškodeného – udretím päsťou do oblasti nosa, pri nízkej až

stredne vysokej intenzite. Bolestné u poškodeného K. J. znalec vyhodnotil na 20 bodov a vo finančnom
ohodnotení na sumu 484,40 eur.

Vo svojom ďalšom znaleckom posudku A. K. H. konštatoval, že poškodený H. J. pri fyzickom incidente
dňa 31.12.2022 utrpel pomliaždenie hlavy – temennej oblasti obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie
chrbta a pomliaždenie pravého ramena. Pomliaždenie temennej oblasti hlavy obojstranne a pravej

očnice znalec z medicínskeho hľadiska kvalifikoval ako poranenie ľahké, nekomplikované, rovnako tak
ako pomliaždenie chrbta a pomliaždenie pravého ramena. Predmetné pomliaždenie temennej oblasti
hlavy a pravej očnice si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní tak, ako aj ďalšie
pomliaždenie chrbta. Pomliaždenie pravého ramena si podľa znalca vyžaduje obvyklú dobu liečenia 2
týždne, ktorá však v dôsledku zápalu v tkanivách v okolí ramenného kĺbu a degeneratívneho postihnutia

chrbtice poškodeného bola predĺžená o dobu presahujúcu 42 dní, čo z medicínskeho hľadiska možno
kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví i v dôsledku závažnejšieho ovplyvnenia v obvyklom spôsobe
života poškodeného, ktoré vyplývali z absolvovania základných a kontrolných vyšetrení, vrátane ďalších
odborných vyšetrení, liečbu a rehabilitačné procedúry, fixácie ortézou pravej ruky, čo mu spôsobovalo
problémy pri jedení lyžicou ľavou rukou, bolesti tlmenej liekmi, ďalej problémy pri obliekaní, hygiene

a prípravy stravy pri pomoci inej osoby po dobu najmenej 1 mesiaca, ale aj problémy pri bežných
domácich prácach a činnostiach, ktoré si vyžadujú používanie pravej hornej končatiny.
Podľa znalca k vzniku predmetných poranení poškodeného mohlo dôjsť tak, že útočník a poškodený
stáli oproti sebe, poškodený mohol kopnúť vystretou dolnou končatinou smerom na útočníka, ktorý
dolnú končatinu mohol rukami zachytiť, v dôsledku čoho poškodený mohol stratiť stabilitu a spadnúť

na chrbát, čím by mohlo vzniknúť pomliaždenie chrbta a po náraze aj pomliaždenie pravého ramena.
Pri pokračovaní incidentu medzi poškodeným a útočníkom mohol podľa znalca potom útočník prisadnúť
ležiaceho poškodeného a údermi pästí ho mohol zasiahnuť do hlavy, čím mohli vzniknúť pomliaždenia
v temennej oblasti hlavy poškodeného obojstranne, spolu s pomliaždením pravej očnice, čo podľa
výpovede znalca i záverov jeho znaleckého posudku charakterizovalo, že poškodený bol zasiahnutý

viacerými údermi a tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi samotný poškodený H. J..
Bolestné u poškodeného H. J. znalec vo svojom posudku vyhodnotil na 63 bodov a vo finančnom
ohodnotení na sumu 1 525,86 eur.

Záverom predmetných znaleckých posudkov A. K. H. korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe

lekárskych správ a potvrdení o ošetrení poškodených H. J. a K. J. v príslušných zdravotníckych
zariadeniach, resp. v odborných ambulanciách.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel konajúci súd k záveru, že skutkový stav vo veci bol zistený
spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie

v danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené a vykonané zákonným spôsobom
a v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 11 a ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa
vnútorného presvedčenia konajúceho súdu, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a súčasne k záveru , že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný A. B. C., na tom skutkovom základe, že dňa 31.12.2022 v čase okolo 14:05 hod. v obci

Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č. 105, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky
napadol poškodeného H. J. tak, že ho chytil za nohu, zvalil na zem a následne opakovane udieral
päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to
pomliaždeniny temennej oblasti hlavy obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie
pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života najmenej 42 dní a potom fyzicky

napadol aj poškodeného K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok na svojho otca H. J., pribehol na miesto
a počas ich vzájomného fyzického napádania ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy,
čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to zlomeniu nosových kostí s dobou
obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní.Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe
výpovedí poškodeného H. J. a K. J., z výpovedí svedkov M. J., Q. O. L. a A. P. H., ďalej z výpovede

znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho a zo záverov jeho znaleckých posudkov, ako aj z vyššie uvedených
listinných dôkazov v podobe zápisnice o trestnom oznámení, správy KR PZ SR Prešov, spolu s DVD
nosičom a audionahrávkou na linku č. 158, na obsah, ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti
tohto rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na
seba nadväzovali do takej miery, že o ich logickosti a objektivite žiadne relevantné pochybnosti nemal.

Samotný obžalovaný sa k predmetnému skutku a konaniu v podstate priznával i keď sa bránil tvrdením,
že vo vzťahu k poškodeným osobám konal v sebaobrane – v nutnej obrane, čo však konajúci súd
z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti vyhodnotil len ako obranu právne irelevantnú a použitú
v snahe vyviniť sa z následkov svojho konania s poukazom na samotné ustanovenie § 25 Trestného
zákona.

Podľa § 25 Trestného zákona o nutnej obrane
ods. 1/ čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený
týmto zákonom, nie je trestným činom,
ods.2/ nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,

miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe ochrancu,
ods.3/ ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal
v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia,
ods.4/ ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Vykonané dôkazy preukazujú, že obžalovaný po vzájomnom slovnom a vulgárnom konflikte s
poškodeným H. J. menovaného chytil za nohu, zvalil na zem a ležiaceho na zemi ho opakovane udieral
päsťou do oblasti tváre a hlavy, čo nenasvedčuje konaniu obžalovaného ako konaniu v nutnej obrane
– sebaobrane, keďže nijakým spôsobom neodvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem

chránený týmto zákonom.

Poškodení od začiatku trestného stíhania a konania vo veci jednoznačne uvádzali, že to bol práve
obžalovaný A. B. C., ktorý ich fyzicky napadol spôsobom uvedeným v ich výpovediach, čo nepoprel ani
obžalovaný a čo na druhej strane objektívne korešpondovalo aj so závermi znaleckých posudkov A. K.

H. a s jednotlivými lekárskymi správami o ošetrení poškodených osôb.

Vo vzťahu k tomuto záveru konajúceho súdu je potrebné uviesť, že v konaní pred súdom ani z výpovede
poškodených osôb a ani z výpovedí ďalších svedkov nebol zistený žiadny relevantný dôkaz svedčiaci
preto, žeby si poškodení svoje tvrdenia vymysleli alebo, aby ich voči obžalovanému použili účelovo,

v snahe privodiť mu nedôvodné následky trestnoprávnej zodpovednosti a to i napriek tomu, že medzi
obžalovaným a rodinou poškodených osôb sú narušené vzťahy, ktoré sa týkajú rodičovských práv
obžalovaného a svedkyne M. J. k ich spoločnému maloletému dieťaťu.

Vtejtosúvislostikonajúcisúdpoukazujeinato,žekpreukázaniuvinyobžalovanejosobymusiaexistovať

priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
skutku,vktoromsavidítrestnýčinausvedčujezjehopáchaniapáchateľa,alesúčasnevylučujemožnosť
akéhokoľvek iného záveru.

Takto ustálený skutkový stav podľa názoru konajúceho súdu zodpovedal právnej kvalifikácii skutku ako
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na
zdraví a spôsobil tak ťažkú ujmu na zdraví, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom

výtržnosti tým, že napadol iného.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto
inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať nato, že pre záver, že ide o ublíženie na zdraví, nie je nevyhnutné,
aby poškodený bol práceneschopný, rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, hlavne akými príznakmi,
ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po akú dlhú dobu a do akej miery narušila jeho

obvyklý spôsob života.
Za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní.
Porucha zdravia trvajúca dlhší čas je charakterizovaná nasledujúcimi znakmi –
-objektívna potreba liečenia alebo pracovnej neschopnosti,

-trvanie najmenej 42 kalendárnych dní,
-závažné ovplyvnenie obvyklého (zvyčajného) spôsobu života.
Objektívna potreba liečenia znamená nevyhnutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti nie na
základe subjektívneho rozhodnutia poškodeného, ale v súlade s aktuálnym stavom medicínskych
poznatkov – lege artis.

Pracovná neschopnosť nie je nevyhnutným definičným prvkom, ale môže byť indikátorom trvania
poruchy zdravia.
Časový aspekt, teda určenie pojmu „dlhší čas“ ako doby najmenej 42 kalendárnych dní, teda 6 týždňov
dlhodobo vyplýva z judikatúry.
Závažné ovplyvnenie zvyčajného spôsobu života znamená citeľný zásah do zvyčajného spôsobu života

poškodeného, teda vyžaduje sa vyššia intenzita ovplyvnenia zvyčajného spôsobu života a na stanovenie
naplnenia tohto definičného znaku je potrebné porovnanie života poškodeného predtým, ako bol na ňom
spáchaný predmetný trestnoprávne relevantný skutok, a po tomto spáchaní.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona prečin výtržníctva spácha ten, kto slovne alebo fyzicky,

verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.

Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom
narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa

k základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav
takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo
výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.

Miestoverejnostiprístupnéjekaždémiesto,naktorémáprístupširšíokruhľudíindividuálneneurčených/

otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto
prístupné, aj keď len niektorým osobám, čo priestor pred rodinným domom č. XXX R. D. L., okres
Kežmarok bolo a je potrebné za takéto miesto považovať.

Objektom oboch trestných činov je záujem štátu na ochrane života a zdravia iných osôb a na ochrane

verejného poriadku.Konajúci súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15
písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

Z listinných dôkazov vo vzťahu k osobe obžalovaného v podobe lustrácií súdov, Generálnej prokuratúry
SR, Ministerstva vnútra SR, charakteristík a odpisu z registra trestov konajúci súd zistil, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov a iných správnych deliktov má však 5 záznamov
a to aj za protiprávne konania majúce znaky priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.

372/1990 Z.z. – úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví,
drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním, a to opakovane a aj vo vzťahu k manželke poškodeného K. J., matke maloletého dieťaťa
obžalovaného, ale i vo vzťahu k samotnému poškodenému K. J., čo nemožno považovať za vedenie
riadneho spôsobu života.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, na spôsob spáchania činov, na ich následky, formu zavinenia,
pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, bez zistenia
poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona, ale so zistením priťažujúcej

okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže spáchal dva trestné činy a
tak dospel k záveru, že účel trestu sa u obžalovaného dá a môže dosiahnuť aj uložením úhrnného
trestu odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby určenom pri prísnejšom trestnom čine, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo
výmere 2 /dvoch/ rokov, majúc zato, že hrozba možnej premeny výchovného trestu odňatia slobody,

v prípade, že obžalovaný nezmení spôsob svojho života, najmä vo vzťahu k poškodeným osobám
a matke jeho maloletého dieťaťa dosiahne účinky jeho nápravy bez toho, aby mu musel konajúci súd
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil aj povinnosť

zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. náklady zdravotnej starostlivosti vo výške
544,91 eur, poškodenej Sociálnej poisťovni náklady nemocenských dávok vo výške 1 456,80 eur,
poškodenému H. J. bolestné vo výške 1 525,86 eur a poškodenému K. J. bolestné vo výške 484,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od

jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd
v Prešove.