Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1719201430.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. Z., W.Á. W., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX,
zastúpenej: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO:
36 857 548 proti žalovaným: X/ W. J., W. J., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX, X/ J. J., W. H., R. XX.XX.XXXX, Č.
XXX, obom zastúpeným: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava,

IČO: 36 868 272, o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. januára 2022, č. k. 6C/39/2019
- 630, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe a zriadil vecné bremeno in rem

v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere
23m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorieevidovanýchnaLVXXXX,J..Ú..Č.,spočívajúcevpráveprechodupešoaprejazdumotorovými
vozidlami cez pozemok parc. reg. "., parc. č. XXXX/X o výmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada,
nachádzajúci sa v J.. Ú.. Č., V. Č., V. N. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok,

Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1 o výmere 69 m2 v geometrickom pláne Č.. XX/
XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES, s.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok,
IČO: 35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 23.07.2019 pod č. Z.-XXX/XXXX,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť umožniť a strpieť
výkon práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez predmetný pozemok zaťažený zriadeným
vecným bremenom a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného

bremena vo výške 1.500 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal proti žalovaným
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníci
v podiele 1/1 parciel registra ". parc. č. XXXX/X o výmere 518 m2 druh pozemku: záhrada, parc.č.
XXXX/X o výmere 80 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným č. XXX

postavenej na parcele č. XXXX/X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Č. zistil,
že S. N. je vlastník parciel registra ". parc. č. XXXX/X o výmere 1269 m2 druh pozemku: orná pôda,
parc.č. XXXX/X o výmere 1002 m2 druh pozemku: záhrada a parc.č. XXXX/ o výmere 54 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/
X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Č. súd zistil, že žalobkyňa a X.. K. D. sú
spoluvlastníci parcely registra "P." parc. č. XXXX o výmere 2791 m2 druh pozemku: záhrada. Poukázal

na to, že Obvodný úrad životného prostredia, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy
vydal dňa 18.08.1995 pod č.j. C../.-S. územné rozhodnutie, ktorým rozhodol o umiestnení stavby:poľnohospodárskej účelovej stavby na pozemku p.č. XXXX/X, a to na návrh navrhovateľa X.. S. D..
(Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.1995 a bolo okrem iných doručené aj právnemu
predchodcovi žalovaných N.. S. J. I. K.. K.Á.). Obvodný úrad životného prostredia, oddelenie územného

rozvoja a štátnej stavebnej správy vydal dňa 04.12.1995 pod č.j. C../.-S. stavebné povolenie, ktorým
povolil stavbu: poľnohospodársku účelovú stavbu na pozemku p.č. XXXX/X, a to na základe žiadosti X..
S. D.. (Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.1996 a bolo okrem iných doručené aj právnemu
predchodcovi žalovaných p. S. J. I. K.. K.). Obec Č. vydala dňa 29.01.2008 pod zn. SOÚ/7119/2007-
Ma rozhodnutie, ktorým dodatočne povolila zmenu stavby pred dokončením: poľnohospodársku účelovú

stavbu na pozemku p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, a to na základe žiadosti X.. S. D. O. K. D..
(Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2008 a bolo okrem iných doručené aj právnemu
predchodcovi žalovaných p. S. J. I. K.. K. O. S. N.). V odôvodnení bolo okrem iného konštatované, že
dňa 21.01.2008 bolo vykonané miestne zisťovanie spojené s ústnym pojednávaním. Účastníci konania
prítomní na pojednávaní nevzniesli námietky voči dodatočnému povoleniu stavby pred dokončením.
Stavebný úrad tiež skúmal, či existencia stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti. Účastníci

konania a miestna samospráva nevzniesli námietky voči dodatočnému povoleniu zmeny stavby a
jej užívaniu. Stavebný úrad dospel k záveru, že dodatočným povolením a užívaním stavby nebudú
obmedzené ani ohrozené záujmy účastníkov konania a dotknutých orgánov. Stavba nie je v rozpore
s verejnými záujmami. Na žiadosti X.. S. D. s manželkou zo dňa 15.08.1995, ktorou žiadali o súhlas
používať poľnú cestu, ktorá vedie cez pozemky parc.č. XXXX/X O. XXXX/X za účelom výstavby objektu

na pozemku parc.č. XXXX/X,X sa nachádzal podpis S. D. O. S. J.. Zo stanoviska č. I. súd zistil,
že Slovenský pozemkový fond nesúhlasí so zriadením vecného bremena práva vstupu, prechodu a
prejazdu cez parcelu registra "." parc.č. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 61467 m2,
zapísaný na LV č. XXXX. Z oprávnenia č. XX/XXXX vydaného Lesmi SR zo dňa 02.05.2019 mal
preukázané, že S. J. je oprávnený využívať lesnú cestu v úseku Č. - R. Q. na prejazd motorovým

vozidlom za účelom príjazdu na nehnuteľnosť č. XXXX/X O. X. Z oprávnenia č. XX/XXXX vydaného
Lesmi SR dňa 02.05.2019 zistil, že žalovaný 1/ je oprávnený využívať lesnú cestu v úseku Č. - R. Q. na
prejazd motorovým vozidlom za účelom príjazdu na nehnuteľnosť č. XXXX/X O. X. V čestnom vyhlásení
zo dňa 23.10.2019 X.. D. N. vyhlásil, že na geometrickom pláne Č. XX/XXXX je vyznačená dlhoročne
zaužívaná prístupová cesta cez priľahlý pozemok žalovaných k stavbe žalobkyne. Ako neďaleký sused

bol dlhé roky svedkom bezproblémového používania zaužívanej prístupovej cesty, t.j. jej používania
už od času realizácie výstavby stavby pôvodným vlastníkom X.. D., ako aj neskôr jej dlhoročného a
bezproblémového používania žalobkyňou a jej rodinou. Potvrdil bezproblémové používanie zaužívanej
prístupovejcestyvčasti,ktorávediecezpozemokp.N.acezneoplotenúčasťpozemkuK..J.žalobkyňou
(v minulosti X.. D.), pričom prístupovú cestu cez neoplotenú časť pozemku K.. J. vždy bez problémov

využíval a aj využíva i N.. N. a prístupovú cestu cez priľahlý pozemok žalovaných využíval a využíva N..
N.. V čestnom vyhlásení zo dňa 21.10.2019 X.. S.Á. D. vyhlásil, že na geometrickom pláne Č. XX/XXXX
je vyznačená dlhoročne zaužívaná a jediná prístupová cesta cez priľahlý pozemok žalovaných k stavbe
žalobkyne. Zaužívanú prístupovú cestu, ktorá vedie cez pozemok žalovaných, ako pôvodný vlastník dlhé
roky (vyše 13 rokov) a v dobrej viere bez problémov a akéhokoľvek obmedzenia v nevyhnutnom rozsahu

využíval na zabezpečenie jediného možného prístupu k stavbe a neskôr túto rovnako bez problémov a v
nevyhnutnom rozsahu využívala i žalobkyňa. Potvrdil bezproblémové používanie zaužívanej prístupovej
cesty v časti, ktorá vedie cez pozemok p. N. a cez neoplotenú časť pozemku K.. J. ním aj žalobkyňou,
pričom prístupovú cestu cez neoplotenú časť pozemku K.. J. vždy bez problémov využíval a aj využíva
N.. N. aj žalovaní a prístupovú cestu cez priľahlý pozemok žalovaných využíval a využíva N.. N.,

ktorému žalovaní na rozdiel od žalobkyne nebránia v jej využívaní. X.. D. uviedol, že je prekvapený,
že po dlhoročnom rešpektovaní pokojného stavu používania zaužívanej prístupovej cesty (i samotnými
žalovanými) sa tento stav narušil, upozornil, že toto je jediný prístup k stavbe. V čestnom vyhlásení
zo dňa 22.10.2019 K.. E. J. vyhlásila, že na geometrickom pláne č XX/XXXX je vyznačená dlhoročne
zaužívaná prístupová cesta cez priľahlý pozemok žalovaných k stavbe žalobkyne. Potvrdila dlhoročné

používanie zaužívanej prístupovej cesty cez pozemok žalovaných k stavbe žalobkyňou a jej rodinou (v
minulosti využívanej aj jej právnym predchodcom) až do času zamedzenia tohto prístupu žalovanými.
Potvrdila, že za účelom využívania zaužívanej prístupovej cesty v časti, ktorá vedie cez neoplotenú
časť pozemku v jej výlučnom vlastníctve môže žalobkyňa, ako aj ostatní susedia - N.. N. a aj samotní
žalovaní využívať túto časť jej pozemku, tak ako tomu bolo všeobecne v prípade neoplotenej časti

jej pozemku aj vždy doposiaľ. Uviedla, že je prekvapená, že po dlhoročnom rešpektovaní pokojného
stavu používania zaužívanej prístupovej cesty cez pozemok žalovaných, žalovaní tento stav narušili
a v rozpore s dovtedajšími susedskými vzťahmi pristúpili k znemožneniu prístupu žalobkyne k stavbe
cez pozemok žalovaných. Obec Č. na základe žiadosti žalobkyne v zmysle platného územného plánuobce Č. dňa 22.10.2019 vydala stanovisko, v ktorom uviedla, že stavba so súpisným číslom XXX
v katastrálnom území Č. sa nachádza mimo zastavaného územia obce v lokalite odporúčanej na
intenzifikáciu rekreačného územia. Prístup do lokality je po existujúcej nespevnenej komunikácii - ceste,

ktorá je zakreslená vo výkresovej časti dopravného vybavenia platného Územného plánu obce Č. a
je označená ako "nespevnená komunikácia - poľná cesta". Táto nespevnená komunikácia sa napája
na miestnu komunikáciu - ulicu J. a ďalej na sieť miestnych komunikácií v správe obce. Okresný
úrad Pezinok, Odbor starostlivosti o životné prostredie vo vyjadrení zo dňa 21.09.2021 okrem iného
konštatoval, že prístupová komunikácia k pozemku žalovaných vedie podľa vytyčovacieho náčrtu č.

XXXX zo dňa 11.09.2020 vyhotoveného X.. C. J.Č. a na základe ohliadky miesta dňa 20.09.2021 v
prítomnostiŠtátnejochranyprírodySR,SprávyCHKOMaléKarpatycezlesnýpozemoksparc.č.XXXX,
ktorý je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty a zároveň Chráneného vtáčieho
územia (CHVÚ) Malé Karpaty, kde podľa zákona platí druhý stupeň ochrany. Okresný úrad Bratislava,
Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie prírody a vybraných zložiek životného prostredia
kraja ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vo veciach ochrany prírody a

krajiny zverejnil vyhradené miesto na území CHKO Malé Karpaty v úseku lesnej cesty podľa uvedenej
mapy a opisu, v 2. Stupni ochrany prírody a krajiny, na parcele registra P.-J. Č.. XXXX (Q. XXXX) C.
J..Ú.. Č., okres Pezinok, Bratislavský kraj, na ktorom nebude platiť zákaz činnosti v zmysle § 13 ods. 1
písm. a) zákona OPaK - jazdenie a státie motorovými vozidlami. Ako začiatok platnosti vyhradenia bol
určený dátum 15.01.2022. Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie

ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako orgán ochrany prírody k žiadosti
žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky na prejazd cez lesný pozemok J.-P. N..Č.. XXXX C. J..Ú.. Č. z
dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na LV XXXX v stanovisku zo dňa 30.12.2021 uviedol, že na základe
návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č.
P.-XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021 a vzhľadom ku skutočnosti, že účelová komunikácia, ktorá prechádza

cez okraj lesného pozemku na parc. Reg. P.-J. Č.. XXXX C. J..Ú.. Č., dlhodobo slúži ako verejná
prístupová pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia obce a vytvára jediné
dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm.
b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s účinnosťou od
15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona

o ochrane prírody a krajiny, pričom došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, možno považovať žiadosť žalobkyne a K. D. zo dňa 29.09.2021 o povolenie
výnimky na jazdenie a státie motorovými vozidlami cez lesný pozemok na parc.č. J.-P. XXXX C. J..Ú.. Č.
za vybavenú. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že nerozumie, prečo by žalobkyňa nemohla využívať
cestu cez p. J., keď je tam menej chatárov, cesta žalovaných máva viac výmoľov, chodí tade viacej

chatárov. Žalobkyňa tak isto túto cestu cez p. J. využívala aj využíva. Cestu cez p. J. má bližšie z pohľadu
vzdialenosti od dediny. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že N.. J. I.. teda otec žalovaného 1/ a p. N. sú
kamaráti. Žalovaní neustále hecujú susedov, aj p. J. proti žalobkyni a jej partnerovi, lebo sú prisťahovalci,
nie sú domáci. Na otázku súdu, ktorú prístupovú cestu momentálne využíva k svojej stavbe, žalobkyňa
uviedla, že odkedy sa nasťahovali, okrem obdobia kedy bola cesta zablokovaná motorovým vozidlom,

využívali a využívajú cestu cez pozemok N.. N. a žalovaných. Svedok S.R. N. na pojednávaní okrem
iného uviedol, že spor sa začal tak, že asi žalobkyňa tam chodila s nákladnými autami. Svedok tam
nebýva, ani tú nehnuteľnosť nejako neobhospodaruje. Mal s tým iné plány, len po smrti manželky sa
to všetko nejako zrútilo. No a teraz z tohto dôvodu dal svedok to vyjadrenie, lebo p. Z. si tam dala
krížom bránu, cez chodník, tade chodil svedok do školy, má 70 rokov a ako deti tade chodili aj všetci

občania, ktorí mali prechod, nemuseli chodiť dookola. Tam bol chodník, ktorý žalobkyňa teraz zahradila
a povedala, že po ich pozemku nikto nebude chodiť. Ten chodník tam má 70 rokov, ako deti zo školy tade
chodili. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne, či ten chodník vedie len cez pozemok p. žalobkyne Z.
alebo aj cez pozemok iných susedov, svedok uviedol, že aj cez iných pozemky, veď to viedlo až dole na
cestu. Na otázku, či ten chodník je až po p. Z. od cesty prístupný, svedok uviedol, že už nevie, on tade

nechodí. Ten chodník tam bol prístupný stále, ľudia cez ten chodník chodili. Na otázku, či môže uviesť,
cez ktorých ďalších susedov ten chodník vedie, svedok uviedol, že on tých susedov nepozná. On sa
tam nezdržuje. Ten chodník tam bol vždy, ako deti tade aj tí občania v Č. tade chodili bez problémov cez
ten chodník, až na tú cestu. Keď išli do lesa, alebo záhrady, čo majú a tak ďalej. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných či svedok súhlasí s prechodom žalobkyne cez jeho pozemok, svedok uviedol, že

nie, nesúhlasí. Súd prvej inštancie vykonal aj ohliadku na mieste samom, pri ktorej najprv vzhliadol
prístupovú cestu k stavbe žalobkyne cez pozemok žalovaných a skonštatoval, že sa jednalo o upravenú,
zjazdnú prístupovú cestu (Na fotografii č.l. 389 je vpravo oplotená časť pozemku K.. J. a vľavo oplotená
časť pozemku žalovaných, v strede sa nachádza sporná prístupová cesta. Na oplotenej časti pozemkuK.. J. sa nachádza zeleň vrátane vysokých listnatých stromov). Časť pozemku žalovaných, cez ktorú
žalobkyňa navrhovala zriadiť vecné bremeno, nebola oplotená, bolo zjavné, že nie je využívaná na
žiadny iný účel, len ako prístupová cesta. Zvyšná časť pozemku žalovaných je oplotená a je na ňom

umiestnená brána. Stavba žalovaných je situovaná v zadnej časti pozemku (č.l. 391). Následne súd
vykonal ohliadku prístupovej cesty "cez les" k pozemku vo vlastníctve žalobkyne a K. D. (parc.č. 2835)
a to od J. B. ako aj z opačnej strany cez pozemok p. J.. Napriek tomu, že ohliadka bola vykonaná v
auguste, teda za priaznivých podmienok, čo sa týka počasia a teda aj zjazdnosti cesty, na viacerých
úsekoch cesty bolo služobné vozidlo súdu odstavené z dôvodu rizika poškodenia vozidla. Jednalo sa o

neupravenú lesnú cestu vo viacerých častiach plnú výmolov, pomerne veľkých kameňov, nespevnenej
zeminy (č.l. 407, 414, 418, 427, 430, 431). Na pozemku p. J. je umiestnená tabuľa s nápisom "Prejazd
zakázaný, súkromný pozemok". Stav lesnej cesty na jeseň, cez zimu a po dažďoch je preukázaný z
fotografií na č.l. 375 až 381, kedy je cesta neupravená, nevyhovujúca na prejazd bežným osobným
motorovým vozidlom.

3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil spor po právnej stránke vec podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že
v súdenej veci ide o situáciu predvídanú ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá
vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby (žalobkyne) s vlastníkom
pozemku (žalovaných). Inštitút vecných bremien patrí do skupiny vecných práv k cudzím veciam (iura

in re aliena). Ich podstatou je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti tak, že je povinný niečo strpieť,
niečohosazdržaťaleboniečokonať(§151nods.1Občianskehozákonníka)zaúčelomprospešnejšieho
využitia nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej konkrétnej osoby. Zriadenie
vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka
veci (absolútne panstvo nad vecou) prichádza do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch.

Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadenie vecného bremena v troch prípadoch: 1/ pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka), 2/ v sporoch,
týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
napokon 3/ pri zriadení práv Občianskeho zákonníka cez priľahlý pozemok možno zriadiť požadované
vecné bremeno, avšak len na návrh a v prospech vlastníka stavby; a to za predpokladu, že vlastník

stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a súčasne prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník
stavby, ktorý zo svojej stavby nemá prístup k verejnej komunikácii. Žalovaným je vlastník pozemku,
cez ktorý má byť cesta vedená, teda osoba, ktorá odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o
zriadení vecného bremena. Podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty

súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým
riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba
porovnávaťvýhodu,ktorúcestaposkytuje,sujmou,ktorábyvzniklajejzriadenímvlastníkovizaťaženého
pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty

bol vlastník čo najmenej obmedzený. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť,
ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať,
aby cestu trpel (obdobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3903/2008, či sp. zn. 22Cdo
2854/2010). Navyše, ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to
postačujúci dôvod na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného

bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka
stavby (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2411/2008). Podľa dôvodovej správy k §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka "Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník
stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií". Za
priľahlýpozemoktedanemožnopovažovaťlenbezprostrednepriľahlýpozemok,aleipozemky,cezktoré

sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom teda môžu byť na účely
predmetného ustanovenia aj pozemky, ktoré bezprostredne nesusedia so stavbou, ak právo cesty je
potrebnézabezpečiťcezviaceropozemkovtak,abyvlastníkstavbymalprístupksvojejstavbe.Poukázal
na to, že medzi stranami nebolo sporné, že stavba žalobkyne je legálnou riadne skolaudovanou stavbou
právnym predchodcom žalobkyne X.. D.. Od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v r.

2008) do r. 2017 žalobkyňa aj p. N. využívali časť pozemku žalovaných ako prístupovú cestu k svojim
stavbám so súhlasom žalovaných. N.. N. aj naďalej prístupovú cestu užíva (aj keď na svoju nehnuteľnosť
sa dostavuje sporadicky), pričom k jeho stavbe neexistuje žiaden iný prístup. Časť prístupovej cesty
sa nachádza aj na neoplotenom pozemku K.. J., ktorá s užívaním jej časti pozemku (neoplotenej)ako prístupovej cesty súhlasí. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že boli splnené všetky
podmienky podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a za účelom prístupu na stavbu žalobkyne
zriadil k časti pozemku žalovaných špecifikovanej v geometrickom pláne vecné bremeno a to len v

nevyhnutnom rozsahu a v súlade s dlhoročne zaužívanou prístupovou cestou. Žalobkyňu zaviazal na
zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 1.500 eur. Výšku náhrady považoval za
primeranú vzhľadom na skutočnosť, že sa ide iba o časť pozemku žalovaných, ktorá je bez ohľadu
na zriadenie vecného bremena súdom využívaná len jediným spôsobom, a to ako prístupová cesta,
k pozemku žalobkyne, ako aj k pozemku N.. N., pričom ide o časť pozemku žalovaných, ktorá sa

nachádza mimo oplotenia nimi užívaného pozemku. Na druhej strane dospel k jednoznačnému názoru,
že v prípade žalovanými navrhovaných lesných prístupových ciest k stavbe žalobkyne ide o prístupové
cesty v nevyhovujúcom stave nezabezpečujúce celoročne možný prístup k stavbe. Naviac cesta cez
les zo strany od pozemku p. J. by takisto obmedzila jeho vlastnícke právo, keďže prístupová cesta
prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve. Zriadenie prístupovej cesty výlučne cez pozemok K.. J.
by zase vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie niekoľkých stromov a úpravu terénu na prístupovú

cestu. Zriadenie vecného bremeno nepovažoval za neefektívne napriek tomu, že žalobkyňa nemá
zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti cez pozemok N.. N. (čo vyplynulo z jeho výpovede na
pojednávaní, kde uviedol, že s prechodom a prejazdom cez jeho pozemok nesúhlasí). Z vyjadrenia
právneho zástupcu žalobkyne a z činnosti súdu mal totiž vedomosť, že žalobkyňa podala na tunajší
súd žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok

N.. N.. Momentálne má žalobkyňa prístup k svojej nehnuteľnosti zabezpečený aj cez pozemok N.. N.
vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia súdom. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany
spočívajúcich v námietkach žalovaných týkajúcich sa výšky náhrady za zriadenie vecného bremena
a rozsahu prístupovej cesty na pozemku žalovaných, v ktorom má byť zriadené vecné bremeno a s
nimi súvisiacimi návrhmi na vykonanie dokazovania (nariadenie znaleckého dokazovania na určenie

výšky náhrady a vyhotovenie nového geometrického plánu na rozsah vecného bremena) na tieto
neprihliadol. Mal totiž za to, že žalovaní uvedené prostriedky procesnej obrany nepredložili včas, a
to napriek tomu, že uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a výslovne stranám sporu určil lehotu
do 27.06.2021 na predloženie prostriedkov procesného útoky a procesnej obrany (nových skutkových
tvrdení, dôkazov a nových návrhov na doplnenie dokazovania). Zároveň boli strany sporu poučené,

že v prípade uplynutia tejto lehoty na iné nebude prihliadať. Konanie bolo začaté podaním žaloby dňa
29.07.2019. Sudcovskú koncentráciu uplatnil a poskytol stranám lehotu do 27.06.2021 na uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Okrem pojednávania dňa 20.01.2022, na ktorom
rozhodol vo veci, sa uskutočnili pojednávania dňa 13.08.2020 a dňa 17.06.2021. Žalovaní doručili do
spisu písomné vyjadrenia vo veci samej zo dňa 21.01.2020, zo dňa 16.03.2020, zo dňa 21.10.2020 a

zo dňa 06.09.2021. Podaniami zo dňa 24.06.2021 a 23.09.2021 označili dôkazy a navrhli vykonanie
dokazovania. Ani na jednom z vykonaných pojednávaní, ani v jednom zo svojich písomných vyjadrení až
do pojednávania dňa 20.01.2022 nenavrhli vykonanie dôkazu čo do výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena a rozsahu vecného bremena, ani len nespochybnili primeranosť žalobkyňou navrhovanej
výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, neuviedli primeranú výšku náhrady za obmedzenie

ich vlastníckeho práva, nenamietli rozsah vecného bremena podľa geometrického plánu predloženého
žalobkyňou. Je zrejmé, že žalovaní neuplatnili prostriedok procesnej obrany spočívajúci v návrhu na
nariadenie znaleckého dokazovania a vyhotovenie nového geometrického plánu včas, nakoľko ho
žalovaní mohli uplatniť skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Inými slovami, podľa názoru súdu neexistuje dôvod, pre ktorý žalovaní nemohli navrhnúť nariadenie

znaleckého dokazovania čo do výšky náhrady a vykonanie dôkazov k rozsahu vecného bremena skôr,
keď so žalobkyňou navrhovanou výškou náhrady a rozsahom vecného bremena sa oboznámili zo
žalobydoručenejdňa10.01.2020.Žalovanípredložilivyššieuvedenéprostriedkyprocesnejobranyažna
pojednávaní dňa 20.01.2022, čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších
úkonov súdu, preto s ohľadom na hospodárnosť konania a koncentračnú zásadu súd na tieto prostriedky

procesnej obrany neprihliadol. Nevykonal ani výsluch N.. J. I.. a p. J., ktorí podľa názoru žalovaných mali
preukázať, že žalobkyňa a jej partner využívali na prístup k stavbe lesnú cestu cez pozemok p. J.. Ani
prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že lesná cesta nie je zjazdná celoročne, teda ak aj žalobkyňa predmetnú lesnú
cestu využívala, mohlo tak byť len počas priaznivého počasia. Nevyhovel tiež návrhu žalovaných na

odročenie pojednávania za účelom vykonania dôkazu - rozšírenia výhrady na pozemok parc.č. XXXX na
celú lesnú cestu. Ani vyňatie celej lesnej cesty zo zákazu činnosti v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane prírody a krajiny by totiž neovplyvnilo rozhodnutie súdu, keď za rozhodujúcu okolnosť súd
považoval faktický stav lesnej cesty, ktorý robí cestu z pohľadu celoročného prístupu, nevyužiteľnou.Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Okresného úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné
prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 30.12.2021, v
ktorom je okrem iného uvedené, že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku

na parc. Reg. P.-J. Č.. XXXX v k.ú. Č., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná komunikácia,
ktorá je súčasťou dopravného vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam
v danej oblasti. Po tom, čo tento úsek cesty bol v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002
Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz
jazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a

krajiny došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym. Stotožnil sa s názorom žalobkyne,
že cesta k jej stavbe cez pozemok žalovaných je jedinou celoročne prístupnou legálnou prístupovou
cestou k jej nehnuteľnosti. Legálny prístup žalobkyne z verejnej komunikácie na ulici J. cez vyhradenú
časť pozemku s parc. č. XXXX až po pozemok žalovaných je preukázaný z grafického znázornenia
Vyhlášky Okresného úradu Bratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 22.12.2021
o zverejnení vyhradeného miesta v CHKO Malé Karpaty a zo znenia Odpovede Okresného úradu

Bratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 30.12.2021. Vykonanie týchto dôkazov súd
pripustil, nakoľko ich žalobkyňa predložila dňa 17.01.2022, teda niekoľko dní po ich vydaní (teda skôr
ich predložiť objektívne nebolo možné) a ich predloženie nevyžadovalo žiadne iné úkony súdu, ani
nariadenie ďalšieho pojednávania. Vzhľadom k tomu, že k dohode medzi žalobkyňou a žalovanými o
zabezpečení prístupu k stavbe žalobkyne pred podaním žaloby a ani počas konania nedošlo, žalobkyňa

nedisponuje ani žiadnym obligačným právom, ktoré by jej zabezpečovalo prístup k stavbe a nie je
vlastníčkou žiadnych pozemkov, ktoré by mohla využiť na prístup k stavbe, mal za preukázané, že v
tomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup žalobkyne k jej stavbe inak, ako zriadením vecného
bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. Prístup cez pozemok žalovaných nie je len výhodnejší
a pohodlnejší, nevyžadujúci žiadne stavebné úpravy, ale je aj jediný celoročne využívateľný prístup k

stavbežalobkyne.Nakoľkomalpreukázané,ževšetkyhmotnoprávnepredpokladynazriadenievecného
bremena práva cesty k stavbe žalobkyne v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. sú splnené, zaoberal sa
otázkou, či je zriadenie vecného bremena opodstatnené takým spôsobom a v takom rozsahu, ako
žiada žalobkyňa. Pri rozhodovaní vzal do úvahy aj spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty
poskytuje a ujmou, ktorá zriadením vecného bremena vznikne. Prihliadal aj na to, aby žalobkyňa mohla

svoju stavbu riadne užívať a zároveň, aby vlastník priľahlého pozemku - žalovaní - boli obmedzení čo
najmenej. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu dospel k záveru, že vecné bremeno, tak ako ho žiada
zriadiť žalobkyňa, spĺňa všetky požiadavky, ktoré by súd mal pri rozhodovaní zohľadniť a žalovaných
ako vlastníkov priľahlého pozemku obmedzuje v najmenšom možnom rozsahu. Žalobkyňou navrhované
riešenie teda korešponduje so zásadou proporcionality, t. j. zachovania spravodlivej rovnováhy zásahu

do vlastníckych práv žalovaných. Napokon poukázal na to, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka neposkytuje súdu možnosť rozhodnúť súčasne so zriadením vecného bremena o náhrade za
jeho zriadenie. Keďže však vlastník pozemku, na ktorom zriadil právo cesty, (t.j. tu žalovaní) nepochybne
utrpí ujmu, nakoľko zriadením vecného bremena dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckych práv, túto
ujmu kompenzoval rozhodnutím o jednorazovej náhrade vo výške navrhovanej žalobkyňou (1.500,- eur).

Právo na priznanie odplaty za zriadenie práva vecného bremena je nutné vyvodiť z čl. 11 ods. 4 Listiny
základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorej má vlastník právo na poskytnutie náhrady, ktorá musí
byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí (porovnaj Ro NS
ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v
súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnili tým, súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade zdôraznili, že zo skutkových okolností opísaných
v žalobe na zriadenie vecného bremena in rem, ako i z predložených listinných dôkazov a tiež
z obsahu súdneho spisu vyplýva, že nie je daný dôvod na zriadenie vecného bremena na ich

pozemku v prospech žalobkyne, tak ako bol rozsah vecného bremena určený žalobkyňou na základe
priloženého geometrického plánu. Konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a na základe skutkových
tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov, na ktoré žalobkyňa odkazuje v žalobe dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko po vynesení napadnutého rozsudku žalobkyňa nemázabezpečený prístup k stavbe. Napadnutým rozsudkom im totiž súd uložil povinnosť umožniť a strpieť
prejazd a prechod cez ich pozemok napriek tomu, že zo strany žalobkyne nebolo vôbec preukázané,
že má zabezpečený prístup vedúci k pozemku v ich vlastníctve. Medzi stavbou súp. č. XXX a ich

pozemkom je totiž ešte pozemok vo vlastníctve S.. N.. Súd sa s touto skutočnosťou pri hodnotení
skutkového stavu veci buď zámerne alebo omylom nevysporiadal, hoci N.. S.. N. (parc. č. XXXX/X) je
zásadneprotitomu,abyžalobkyňavyužívalajehopozemoknaprechodaprejazdmotorovýmivozidlami.
Toto svoje stanovisko N.. N. jasne povedal na pojednávaní v predmetnej veci dňa 20,01.2022, kde bol
vypočutý ako svedok. Aký význam a opodstatnenie má potom výrok súdu v napadnutom rozsudku, resp.

bude nevykonateľný petit napadnutého rozsudku, keď je skutkový stav taký, že cez tento pozemok vo
vlastníctve tretej osoby na ktorom vecné bremeno s totožným obsahom nie je zriadené vecné bremeno
a teda sa nedá sa cez neho prechádzať ani pešo ani autom a v budúcnosti ani zriadené nemusí byť.
Vydaním rozsudku konajúci súd síce zasiahol do ich vlastníckeho práva, avšak dostatočne neskúmal
a nezohľadnil, či má žalobkyňa na základe takto vyhláseného rozsudku skutočne zabezpečený legálny
prístup k verejne dostupnej komunikácii pričom zo súdneho spisu vyplýva, že nemá. Vecné bremeno

zriadené súdom tak v podstate nezabezpečuje prístup žalobkyne k stavbe a iba zaťažuje a obmedzuje
žalovaných. Žalovaní považujú napadnutý rozsudok prvej inštancie za nepresvedčivý, arbitrárny a
porušujúci ich právo na spravodlivý proces. Poukázali na to, že konajúci súd sa stotožnil s tvrdením
žalobkyne, že cesta cez ich pozemok je jedinou celoročnou prístupnou legálnou prístupovou k jej
nehnuteľnosti, že prístup žalobkyne cez ich pozemok nie je len výhodnejší a pohodlnejší, nevyžadujúci

žiadne stavebné úpravy, ale aj jediný celoročne využívateľný prístup k stavbe žalobkyne a mal v tejto
situácii preukázané, že všetky hmotnoprávne predpoklady na zriadenie vecného bremena práva cesty
k stavbe žalobkyne v zmysle § 151o ods. 3 OZ sú splnené. Žalovaní však majú za to, že súd by mal
v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov sa stotožnil s tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami
zo strany žalobkyne natoľko, že ignoroval ostatné dôkazné prostriedky, ktoré s ním boli v priamom

rozpore. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti je nedostatočné a nepresvedčivé, pričom
týmto nesprávnym procesným postupom súd porušil ich právo na spravodlivý proces. Ďalej namietali,
že súd prvej inštancie bez adekvátneho vecného a hlavne právneho odôvodnenia odmietol vykonať
na ich návrh znalecké dokazovanie za účelom stanovenia primeranej výšky náhrady za obmedzenie
ich vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, vyhotovenie znaleckého posudku za účelom

posúdenia a zistenia odbornosti a kvalifikovanosti geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovenom dňa
09.07.2019spoločnosťouIGES,s.r.o.,Komenského29,90201Pezinok,IČO888466,úradneoverenom
Okresným úradom Pezinok, dňa 23.07.2019 pod č. Z. - XXX/X, ktorý v konaní napadli žalovaní v celom
rozsahu, odmietol tiež výsluch X.. D., právneho predchodcu žalobkyne, svedkov J. st. a p. J., t.j. svedkov,
ktorí mali ako jediný pôvodní vlastníci a užívatelia priľahlých pozemkov ozrejmiť skutkový stav veci a

hlavne vývoj vlastníckych a užívacích vzťahov v danej lokalite v minulosti. V tejto súvislosti zdôraznili,
že viackrát v konaní uviedli, že nesúhlasia s výškou odplaty vo výške 1.500 eur za obmedzenie ich
vlastníckych práv pre prípad, že by súd zriadil vecné bremeno, tak ako to navrhla žalobkyňa, pričom
zo žaloby a ani z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých kritérií súd stanovil odplatu vo výške
1.500 eur a vo svojom odôvodnení jasne presvedčivo a kvalifikovane neuviedol ako k uvedenej odplate

súd prišiel. Súd tieto navrhované dôkazy bez náležitého vysvetlenia nevykonal, resp. sa odvolal na
sudcovskú koncentráciu konania a hospodárnosť konania, avšak takýto postup súdu aj vzhľadom na
ust. § 154 C.s.p. je v rozpore nie len s princípmi a zásadami na ktorých je postavený Civilný sporový
poriadok ale aj v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Poukázali tiež na to, že informovali súd, že čakajú ešte na vyjadrenie (podnetu) kompetentného orgánu,

ktorý sa mal s konečnou platnosťou vyjadriť, či je možné používať lesnú komunikáciu ako prístup k
stavbe žalobkyne, žiadali súd aby ešte počkal na doručenie tohto listinného dôkazu a až potom vo veci
rozhodol. Súd na tento návrh žalovaných absolútne neprihliadol a dokazovanie vyhlásil za skončené
a vo veci rozhodol, hoci prejazd motorovými vozidlami cez lesnú cestu na pozemku parc. č. XXXX,
XXXX O. XXXX/X je výnimkou zo zakázanej činnosti v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002

Z.z. o ochrane prírodu a krajiny v znení neskorších predpisov. Vytkli tiež súdu prvej inštancie, že
nesprávne právne posúdil dôkazy ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Týka sa to predovšetkým
skutočností vyplývajúcich z výpisu z LV č. XXXX J..Ú. Č. je v časti O. Q., Stavby uvedené, že stavba
súp. č. XXX, postavená na parc. č. P. J. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X druh stavby: XX Iná budova,
popis stavby: Poľnohospodárska účelová stavba, keď sa súd vôbec nezaoberal otázkou , či žalobkyňa

vôbec používa a využíva stavbu súp. č. XXX v súlade s účelom na ktorý bola daná do užívania, keďže
používa stavbu na bývanie. Pokiaľ by žalobkyňa využívala predmetnú stavbu na účel uvedený v katastri
nehnuteľností a súd by sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že nemá k stavbe iný prístup ako cez pozemok
žalovaných, tak by do úvahy pripadala možnosť prístupu k stavbe žalobkyne poľnohospodárskymistrojmi /traktory, kombajny a pod.) čo by ich nad mieru obvyklú obmedzovalo a zaťažovalo. Umožnením
prechodu a prejazdu cez ich pozemok by prichádzalo nie len k obmedzeniu vlastníckeho práva zo
strany žalobkyne a každodobého vlastníka predmetnej stavby súp. č. XXX, ale by prichádzalo k zásahu

a ničeniu životného prostredia v chránenej oblasti, nakoľko žalobkyňa v stavbe súp. č. XXX nie len
býva, ale tam a i podniká v odbore záhradníctvo, a preto k nej chodia napriek nesúhlasu susedov nie
len osobné autá, ale aj nákladiaky s hmotnosťou 8 až 15 ton, ktoré vozia zeminu a materiál požívaný
žalobkyňou v rámci predmetu podnikania. Výfukové splodiny, hluk, špina, motorový olej z nákladiakov
len znásobujú dôvody prečo je takéto konanie žalobkyne v rozpore nie len s ich záujmami, ale aj s

celospoločenskými chránenými záujmami, ak by bolo zriadené vecné bremeno, tak ako ho zriadil súd
v napadnutom rozsudku. Ďalšou závažnou otázkou, ktorou sa súd prvej inštancie pri posudzovaní
skutkového stavu, resp. pri vynesení rozsudku s účinkami do budúcnosti nezaoberal je tá skutočnosť, že
kto a na čie náklady bude udržovať cestu v rámci zriadeného vecného bremena v zime, resp. v prípade
nepriaznivých poveternostných podmienok, keď ich pozemok je vedený ako záhrada, a teda v časti,
kde je súdom zriadené vecné bremeno je nespevnená plocha. Je absolútne nepredstaviteľné, že by

žalobkyňa chodila v zime cez túto časť (vyznačenú v geometrickom pláne) nákladnými autami, ktoré k
nej pravidelne chodia. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že nie je možné využívať ako prístupovú cestu
k stavbe súp. č. XXX lesnú cestu na pozemku pare. P. J. Č.. XXXX z dôvodu, že táto nie je technicky
spôsobilánaprejazdmotorovýmivozidlami,nazákladeakéhoodbornéhostanoviska,prípadneposudku,
alebo iného dôveryhodného dôkazu súd dospel k takémuto záveru? Je to len subjektívny a ničím

nepodložený názor zákonného sudcu, ktorý mal k takémuto záveru prísť na základe jedného výjazdu
so služobným autom OS Pezinok. Keby súd poriadne a kvalifikovane zisťoval v konaní skutkový stav,
tak by zistil, že uvedenú lesnú komunikáciu využívajú bez akýchkoľvek problémov celoročne všetci
vlastníci a nájomcovia nehnuteľností a objektov v danej lokalite už viac ako 50 rokov a táto slúži tiež
ako obslužná cesta pre lesníkov a ochranárov prírody. Ak by súd spravodlivo a kvalifikovane porovnal

skutkový stav veci a okolnosti v danom území v kontexte s výrokom rozsudku, tak by dospel presne
k názoru, že používanie cesty nadväzujúcej na obecnú cestu je pre žalobkyňu výhodnejšie riešenie
a pritom by miera obmedzenia manželov J.W. bola nižšia ako vo vzťahu k žalovaným. Uvedeným
nesprávnym postupom súd nielen dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniamanesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,aleajnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne podľa § 191
ods. 1 C.s.p., pretože prihliadol iba na okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne a v ich neprospech,
a okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech vôbec nevyhodnotil. Ďalej poukázali na to, že po priľahlých
pozemkoch dennodenne jazdia nákladné autá alebo motorové vozidlá kuriérskych služieb s materiálom

pre žalobkyňu, ktorý vykonáva podnikateľskú (živnostenskú) činnosť v oblasti poľnohospodárstva a
záhradníctva, pričom sa na povolení prechodu a prejazdu cudzích vozidiel pre účely jeho podnikateľskej
činnosti nijako s nimi nedohodla. Predmetné vozidlá opakovane vytvárajú prach, čím neúmerne obťažujú
žalovaných, ako aj iných susedov v pokojnom užívaní ich nehnuteľností. Uvedené sa deje dennodenne,
čím zo strany žalobkyne dochádza k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v pokojnom a

nerušenom užívaní ich nehnuteľností. Žalobkyňa tak koná v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá pri zriadení vecného
bremena súdom zistenie, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a zároveň a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Je nepochybné, že okrem uvedených zákonných
predpokladov je potrebné, aby bol prístup k priľahlému pozemku taktiež možný, t.j. zákonom dovolený,

čo však v danom prípade nie je. Ich pozemok, na ktorom žalobkyňa žiadala zriadenie vecného bremena,
nie je jediným prístupom k jej stavbe a žalobkyňa v tomto smere zavádza, keď tvrdí opak. Žalobkyňa tiež
v žalobe (zrejme zámerne) opomenula uviesť a súd to v konaní nezistil, že je tiež vlastníčkou pozemku
parcela P. Č.. XXXX, ktorý je pozemkom priamo susediacim s pozemkami, na ktorých sa nachádza jej
stavba, pričom tento má napojenie priamo na lesnú komunikáciu, ktorú využívajú aj ostatní vlastníci

stavieb a pozemkov v tejto oblastí. Rovnako ako sa žalobkyňa vie dostať na svoj pozemok parcela P.
Č.. XXXX, J.. Ú.. Č., ktorý má priamo prístup k lesnej ceste, po ktorej má zabezpečené napojenie na
verejnú komunikáciu a zabezpečený prístup a príjazd k pozemku p. č. XXXX má v rovnakom rozsahu
zabezpečený aj prístup a príjazd k pozemkom, na ktorých je postavená stavba, keďže tento pozemok
p. č. XXXX je pozemkom, priamo susediacim k stavbe, ku ktorej žiada žalobkyňa zriadiť právo cesty.

Prístupová komunikácia (na parcele CKN č. XXXX J.. Ú.. Č.), ktorá od. obecnej cesty vedie k priľahlým
pozemkom je lesnou cestou podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Ani zákon však nepredpokladá za
účelom prejazdu a prechodu cez lesné cesty zriadenie vecného bremena. Niektorí vlastníci pozemkov a
stavieb v tejto oblasti, vrátane ich, majú na prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam po prístupovejlesnej ceste vydané Oprávnenie na využívanie lesnej cesty podľa § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005
o lesoch v znení neskorších prepisov. Vydané oprávnenie na prejazd slúži presne na rovnaký účel,
ktorý má žalobkyňa záujem dosiahnuť zriadením vecného bremena na ich pozemku. V súvislosti s

otázkou zabezpečenia iného prístupu k stavbe poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.:
22Cdo 1897/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cdo 38/2005, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, III. ÚS 197/2018 a zdôraznili, že skutočnosť, či žalobkyni bolo alebo nebolo vydané
oprávnenie na prejazd cez lesné cesty im nemôže byť na ujmu, nakoľko jediným kritériom na posúdenie
dôvodnosti žaloby na zriadenie vecného bremena je skutočnosť, či žalobkyňa má objektívne daný iný

prístup k stavbe vo svojom vlastníctve ako cez pozemok v ich vlastníctve. Na základe uvedeného žiadali
odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,
že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a nesúhlasí s ním. Ohľadne práva na spravodlivý
proces poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie práve s akcentom na spravodlivosť celého

procesu riadne viedol celý súdny proces, vykonal aj súdnu ohliadku tak, aby spravodlivé rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu vnímaného vlastnými zmyslami
sudcu, a zároveň so všetkými relevantnými aspektmi skutkového a právneho stavu sa riadne a podrobne
vysporiadal v rozsudku, tak aby spravodlivý proces vo veci bol riadne premietnutý aj do písomného
rozhodnutiavovecisamej.Zdôraznila,žesadomáhajedinejmožnej,legálnejatrvalejprístupovejcestyk

svojejstavbe,ktorájeužodúzemnéhokonaniavroku1995reálnevyužívanáakojedinýprístupkstavbe,
ktorému účelu všetci dotknutí vlastníci aj fakticky prispôsobili svoje pozemky ich úpravou vo forme cesty
a oploteniami, pričom žiadna iná cesta k Stavbe nikdy fakticky ani právne neexistovala. Žalovaní ju
svojím prístupom len svojvoľne šikanujú tým, že jej znemožnili použiť jedinú prístupovú cestu k jej stavbe
napriek súhlasu vlastníkov udelenému v územnom konaní k jej stavbe z roku 1995 a bez zjavnej príčiny

potom, čo jej dlhé roky sami umožňovali použitie jedinej prístupovej cesty, pričom navrhujú protiprávne
alternatívy prístupu (tzv. "prístup cez les") alebo alternatívy s novým výrazným zásahom do cudzích
pozemkov (tzv. "prístup cez pozemok p. J.) a predovšetkým jej odopierajú rovnaký druh prístupu ako
umožňujú p. N. cez identickú prístupovú cestu a ako sami využívajú cez časť pozemku p. J. (z vonkajšej
strany oplotenia). Žalovaní nemajú žiadny zákonný dôvod pre to, aby ju obmedzovali v jedinom prístupe

k predmetnej stavbe, a preto podaním rozsiahleho odvolania skúšajú všetky a akékoľvek tvrdenia, či
by sa niektoré neujalo v odvolacom konaní, hoci sa neujalo a/alebo opomenulo tvrdiť v prvoinštančnom
konaní. Odvolanie považuje za nedôvodné najmä preto, že nemá zrozumiteľným spôsobom vymedzené
konkrétne odvolacie dôvody, žalovaní predložili do odvolacieho konania nové prostriedky procesnej
obrany (čestné prehlásenie X.. R., situačná mapa, výpis zo živnostenského registra, viaceré výpisy z LV,

oprávnenie pre W.. J., oprávnenie pre K.. J.), ktoré však nemôžu byť zohľadnené v odvolacom konaní.
Prvoinštančný súd v rozsudku vec správne právne posúdil a aj správne zistil skutkový stav. Žalovaní
neopodstatnene napádajú nevykonanie navrhovaných dôkazov v odvolaní, pretože tieto navrhli vykonať
v prvoinštančnom konaní oneskorene, a vôbec oneskorene tvrdili aj skutkové tvrdenia, ktoré chceli
predmetnými dôkazmi preukazovať, čo je presne opísané v bode 36 rozsudku. Odvolacia argumentácia

žalovaných nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku, keďže nie je správne ich tvrdenie,
že nemá zabezpečený prístup cez pozemok N.. N.. Nie je tiež správne tvrdenie žalovaných, že by
nemala cez pozemok žalovaných legálny prístup k verejne dostupnej komunikácii, keďže cez pozemky
žalovaných a N.. N. má prístup k rovnakej verejnej účelovej komunikácii ako majú žalovaní a nie je
správne ani ich tvrdenie v odvolaní, že prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy bez náležitého

odôvodnenia, keď ust. § 154 C.s.p. upravuje zákonnú koncentráciu konania, ale žalovaní napádajú
sudcovskú koncentráciu upravenú v iných ustanoveniach. Žalovaní v odvolaní zavádzajú súd, pretože
v prvoinštančnom konaní nikdy nežiadali revíziu geometrického plánu, ani v rozsudku nie je nikde
uvedené, že by bol X.. D. vypočutý, ba ani N.. J. nemôže preukazovať nič z pozície "jediného pôvodného
vlastníka", keďže svoje nehnuteľnosti nadobudol až v roku 2014 a sám má tiež zriadené vecné bremeno

v prospech svojich susedov zapísané na svojom LV. Za nesprávne tiež označila tvrdenia žalovaných, že
by pre ňu mala byť výhodnejšia "alternatíva" cez pozemok manželov J.W., pretože jednak je na uvedenú
"alternatívu" (ktorá tak nie je označená ani v územnom pláne, ani na žiadnom inom podklade) výslovne
daný zákaz vjazdu (bod 25 rozsudku), jednak súd zistil z ohliadky, že je to nezjazdná cesta pre bežné
osobné motorové vozidlá, na rozdiel od upravenej a zaužívanej cesty cez pozemok žalovaných, jednak

čestné prehlásenie X.. R. je oneskorene predložené (a aj zaujaté, pretože X.. R. "závisí" od N.. J. st.,
otca žalovaného 1/ , cez ktorého pozemok - p. č. XXXX/X má jediný prístup k svojej chate na p. č. XXXX/
X C. J.. Ú.. Č.), a jednak, a to žalovaní pravdepodobne konštantne úmyselne opomínajú, výnimku na
vjazd na inú časť pozemku č. XXXX, než je zakreslený v územnom pláne Obce Č. ako verejná účelovákomunikácia, Okresný úrad Bratislava neudelil a zrejme ani pro futuro neudelí, pretože zamietavý postoj
správcu CHKO Malé Karpaty so sídlom v Modre je mu známy z jeho činnosti, k tomu by postačovalo
predvolať správcu na výsluch, možno by načrtol aj tému (ne)legálnosti povolení od Lesov SR š. p.,

ktorými argumentujú žalovaní (ktoré sú však in concreto irelevantné, lebo sa netýkajú pozemku č. XXXX,
ale lesnej cesty Č. - R. Q., ktorá sa nachádza ďalej, čo bolo z ohliadky zrejmé aj prvoinštančnému súdu).
Tvrdenia žalovaných v odvolaní sú oneskorené, zavádzajúce, neobsahujú žiadnu vecnú argumentáciu,
len citácie súdnych rozhodnutí a právnych predpisov a z nich vybrané všeobecné konštatovania, a preto
odvolanie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné a nezostáva iné,
než napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu.

7. Predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena k pozemku vo vlastníctve žalovaných podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe žalobkyne so súp.
č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X C. J.. Ú.. Č.. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a požadované vecné bremeno zriadil, pričom súčasne
žalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.500 eur.

8. Súd prvej inštancie dospel v preskúmavanej veci k záveru o splnení všetkých predpokladov pre
zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka najmä s poukazom na to,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby so súp. č. XXX,
postavenej na pozemkoch parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X C. J.. Ú.. Č., nie je vlastníčkou

priľahlého pozemku, k tejto stavbe nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie, pričom
iný prístup, než cez pozemok žalovaných vzhľadom na špecifické pomery na mieste nie je možný, keď
jediná cesta, ktorá by mohla prichádzať do úvahy, nie je celoročne využiteľná (prístupná).

9. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o splnenie

predpokladov pre samotné zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym
skutkovým záverom.

10. Pokiaľ ide o závery prvoinštančného súdu, podľa ktorých bolo v konaní preukázané splnenie

všetkých predpokladov pre zriadenie vecného bremena tak ako žiadala žalobkyňa, odvolací súd ich
považuje za správne a majúce náležitú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že
žalobkyňa je vlastníčkou stavby so súp. č. XXX, nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a k tejto stavbe
nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie nepopierajú ani žalovaní. Na druhej strane,
zistenie prvoinštančného súdu, že prístup k stavbe žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, vyplýva z

výsledkov rozsiahleho dokazovania, zahŕňajúceho okrem listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov
aj vykonanie obhliadky na mieste samom. Z týchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej
počas vykonanej obhliadky, súd prvej inštancie celkom správne vyvodil, že v prípade žalovanými
navrhovaných lesných prístupových ciest k stavbe žalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom
stave, nezabezpečujúce celoročne možný prístup k stavbe, pričom cesta cez les zo strany od pozemku

N.. J. by takisto obmedzila jeho vlastnícke právo, keďže prístupová cesta prechádza cez pozemok v
jeho vlastníctve. Zriadenie prístupovej cesty výlučne cez pozemok K.. J. by zase vyžadovalo zbúranie
oplotenia,vyrúbanieniekoľkýchstromovaúpravuterénunaprístupovúcestu.Zatohtostavusasúdprvej
inštancie správne zameral aj na skúmanie širších súvislostí prípadu a dôsledne hľadal riešenie, ktoré
by bolo najhospodárnejšie, no predovšetkým najmenej zaťažovalo (obmedzovalo) vlastníka pozemku,

ku ktorému by malo byť zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu. Pokiaľ sa žalovaní v odvolaní
v tejto súvislosti pýtajú, na základe akého odborného stanoviska, prípadne posudku, alebo iného
dôveryhodného dôkazu súd dospel k záveru o nevyhovujúcom stave lesnej cesty na celoročný prístup a
konštatujú, že je to len subjektívny a ničím nepodložený názor zákonného sudcu, ktorý mal k takémuto
záveru prísť na základe jedného výjazdu so služobným autom OS Pezinok, odvolací súd uvádza, že k

takémuto záveru možno dospieť už len na základe fotodokumentácie, ktorá je založená v súdnom spise.
Dáva však osobitne do pozornosti žalovaných, že súd prvej inštancie neorganizoval žiadny "výjazd so
služobným autom OS Pezinok", avšak riadne vykonal navrhovaný procesný úkon obhliadky v zmysle§ 211 Civilného sporového poriadku a poznatky pri nej (aj priamo na základe vlastných zmyslových
vnemov) získané, dôsledne zohľadnil pri správnom ustálení skutkového stavu veci.

11. Celkom správne tiež súd prvej inštancie považoval za významné, že trasa navrhovaného prechodu
a prejazdu cez pozemok žalovaných, je pokračovaním verejnej komunikácie, pričom vedie cez časť
pozemku žalovaných mimo oplotenia nimi užívaného pozemku. V neposlednom rade súd správne
zohľadnil aj to, že predmetná prístupová cesta bola na tento účel využívaná dlhoročne aj v minulosti,
pričom od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v r. 2008) do r. 2017 žalobkyňa a aj p. N.

využívali časť pozemku žalovaných ako prístupovú cestu k svojim stavbám so súhlasom žalovaných,
N.. N. aj naďalej prístupovú cestu užíva (aj keď na svoju nehnuteľnosť sa dostavuje sporadicky), teda
zriadením vecného bremena nedôjde prakticky k žiadnej faktickej zmene pomerov na mieste.

12. Nedôvodne žalovaní pokiaľ ide o správnosť ustálenia skutkového stavu veci namietajú, že súd
prvej inštancie nezohľadnil, že stavba vo vlastníctve žalobkyne so súp. č. XXX, je poľnohospodárskou

účelovou stavbou a žalobkyňa vôbec nepoužíva a nevyužíva túto stavbu v súlade s účelom na
ktorý bola daná do užívania. Účel užívania stavby, ku ktorej sa má zabezpečiť jej vlastníkovi prístup
zriadením vecného bremena, je totiž so zreteľom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v danej
veci vzhľadom na zistené okolnosti celkom bez významu a preto ani nebol dôvod touto otázkou sa
bližšie zaoberať. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa jej stavbu pravidelne využíva. To platí aj ohľadne

argumentácie žalovaných, že k stavbe žalobkyne budú jazdiť nie len osobné, ale aj nákladné vozidlá,
ktoré vozia zeminu a materiál požívaný žalobkyňou v rámci predmetu podnikania, pričom výfukové
splodiny, hluk, špina, motorový olej z nákladiakov len znásobujú dôvody prečo je takéto konanie
žalobkyne v rozpore nie len s ich záujmami, ale aj s celospoločenskými chránenými záujmami, ak by
bolo zriadené vecné bremeno, tak ako ho zriadil súd v napadnutom rozsudku. Ide totiž iba o hypotetické

úvahy žalovaných o tom, ako sa podľa ich subjektívneho presvedčenia bude právo prejazdu žalobkyňou
využívať, ktoré však rovnako nemôžu mať pre účely posúdenia splnenie predpokladov pre zriadenie
vecného bremena žiadnu relevanciu.

13. Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa používania motorových vozidiel v danom území, ani v

tomto smere námietky žalovaných neobstoja. Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné
prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako orgán ochrany
prírody totiž na základe žiadosti žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky na prejazd cez lesný pozemok
J.-P. N..Č.. XXXX C. J..Ú.. Č. z dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na LV XXXX v stanovisku zo dňa
30.12.2021 uviedol, že na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy

Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. P.-XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021, vzhľadom ku skutočnosti,
že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku na parc. Reg. P.-J. Č.. XXXX C.
J..Ú.. Č., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného
vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek
cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek

cesty, na ktorom s účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami
v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetná výnimka tak oprávňuje
žalobkyňu na používanie motorových vozidiel aj v danom území, vrátane prístupu k jej stavbe na základe
vecného bremena zriadeného napadnutým rozsudkom.

14. Rovnako neopodstatnene žalovaní v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa pri zisťovaní
skutkového stavu nezaoberal tým, kto a na čie náklady bude udržovať cestu v rámci zriadeného vecného
bremena v zime, resp. v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok, keď ich pozemok je vedený
ako záhrada, a teda v časti, kde je súdom zriadené vecné bremeno je nespevnená plocha. Uvedené je
totižzhľadiskasplneniapredpokladovprezriadenievecnéhobremenapodľa§151oods.3Občianskeho

zákonníka rovnako bez právneho významu, keď podrobné vyriešenie praktických otázok súvisiacich s
výkonom vecného bremena nepochybne nie je podmienkou jeho zriadenia.

15. Nedôvodná je tiež námietka žalovaných, podľa ktorej súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov
nepostupoval dôsledne podľa § 191 ods. 1 C.s.p., pretože prihliadol iba na okolnosti svedčiace v

prospech žalobkyne a v ich neprospech, a okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech vôbec nevyhodnotil.
Odhliadnuc od toho, že predmetná námietka nemôže obstáť už len z dôvodu, že žalovaní neuvádzajú,
ktoré konkrétne okolnosti svedčiace v ich prospech mal prvoinštančný súd opomenúť, poukazuje
odvolací súd na to, že súd prvej inštancie náležite zohľadnil všetky okolnosti významné z hľadiskasplnenia predpokladov pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pričom samotná skutočnosť, že v rozpore so subjektívnym presvedčením žalovaných prakticky žiadne
z relevantných okolností nevyznievajú v prospech zriadenia vecného bremena cez pozemky iného

vlastníka, než žalovaných, ešte bez ďalšieho nemá za následok nesprávne vyhodnotenie vykonaných
dôkazov.

16. Neopodstatnene žalovaní v odvolaní poukazujú aj na to, že k stavbe žalobkyne dennodenne jazdia
nákladné autá alebo motorové vozidlá kuriérskych služieb s materiálom pre žalobkyňu, ktorý vykonáva

podnikateľskú(živnostenskú)činnosťvoblastipoľnohospodárstvaazáhradníctva,pričomsanapovolení
prechodu a prejazdu cudzích vozidiel pre účely jeho podnikateľskej činnosti nijako s nimi nedohodla
a dochádza k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v pokojnom a nerušenom užívaní ich
nehnuteľností. Ani táto okolnosť totiž nemá z hľadiska aplikácie ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka žiadny význam.

17. Napokon, nedôvodne žalovaní v odvolaní namietajú i to, že nebolo preukázané splnenie
predpokladov pre zriadenie vecného bremena, keď žalobkyňa nemá zabezpečený prístup cez pozemok
p. N.. N.. Ako totiž vyplýva z LV č. XXXX, žalobkyni, ktorej pôvodne prístup cez pozemok N..
N. zabezpečovalo nariadené neodkladné opatrenie, sa podarilo s týmto vlastníkom (na rozdiel od
žalovaných) uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena, a preto má cez jeho pozemok prístup

zabezpečený, teda v tomto smere neexistuje žiadna prekážka, ktorá by zriadeniu vecného bremena
bránila.

18. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci pokiaľ ide o samotné zriadenie vecného
bremena súd prvej inštancie správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď pri posudzovaní dôvodnosti

podanej žaloby dôsledne vychádzal z predpokladov pre zriadenie vecného bremena vyplývajúcich z ust.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho záverom, že
tieto predpoklady boli v danej veci bezo zbytku naplnené. Osobitne považuje odvolací súd za potrebné
poukázaťnato,žeprvoinštančnýsúd,okremsplneniapredpokladovvýslovnevyplývajúcichzust.§151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka, správne pri svojich úvahách zohľadnil aj potrebu zabezpečiť, aby stavbu

bolo možné riadne užívať a súčasne aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený, tiež to,
že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka
veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel, pričom správne zohľadnil, že je nevyhnutné porovnávať
ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z
vecnéhobremenaprevlastníkastavby.Výsledkomaplikácieuvedenýchkritériínaskutkovýstavustálený

v danej veci vykonaným dokazovaním je potom správny záver súdu prvej inštancie, že okrem toho, že
sú splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce výslovne z ust. § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, nebráni jeho zriadeniu ani žiadna prekážka.

19. Napriek uvedenému, teda napriek tomu, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o samotné zriadenie

vecného bremena vychádzal zo správne a dostatočne ustáleného skutkového stavu veci a tiež zo
správnych právnych záverov, však odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok zrušiť
v celom rozsahu, a to z dôvodu, že nemôžu obstáť skutkové a na to nadväzujúce právne závery
súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného bremena. Dôvodne totiž žalovaní v
odvolaní namietajú, že pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, súd prvej

inštancievýškutejtonáhradyurčilnesprávneasvojimprocesnýmpostupomarozhodnutímimznemožnil
realizáciu ich procesných práv do tej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.

20. Výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú súd prvej inštancie žalobkyni uložil zaplatiť
žalovaným v sume 1.500 eur, žalovaní namietali a navrhovali, aby súd na jej náležité zistenie nariadil

znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie však na tento ich dôkazný návrh neprihliadol s odôvodnením,
žeuvedenéprostriedkyprocesnejobranynepredložilivčas,keďuplatnilsudcovskúkoncentráciukonania
a výslovne stranám sporu určil lehotu do 27.06.2021 na predloženie prostriedkov procesného útoky a
procesnej obrany.

21. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny, a to o to viac, že tu chýba
aj náležité vysvetlenie kritérií a úvah, z ktorých súd vychádzal ohľadne výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tomto smere totiž nemôže obstáť strohé
konštatovanie, podľa ktorého výšku náhrady považoval za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že sa ideiba o časť pozemku žalovaných, ktorá je bez ohľadu na zriadenie vecného bremena súdom využívaná
iba ako prístupová cesta k pozemku žalobkyne.

22. V súvislosti s náhradou za zriadenie vecného bremena poukazuje odvolací súd v súlade s čl. 2 ods. 2
C.s.p. na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod
R 20/2022, v zmysle ktorého, cit.: "Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi
súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z výroku súdneho

rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je
dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súdmi
Slovenskejrepubliky".Stýmitozávermivyplývajúcimizrozhodovacejčinnostinajvyššíchsúdnychautorít
(čl. 2 ods. 2 C.s.p.) sa odvolací súd stotožňuje a vychádzal z nich aj v odvolacom konaní. Najvyšší súd
SR v citovanom judikáte, ktorý reprezentuje jeho ustálenú rozhodovaciu prax, okrem iného konštatoval
aj to, že zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 OZ je obdobné trvalému

obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle
článku 20 ods.4 Ústavy SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151o ods. 3
OZ neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru,
ktorú dovolací súd musel odstrániť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods.4 Ústavy SR v
spojení s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods.1 C.s.p. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného

bremena je odbornou znaleckou otázkou. Môže byť však riešená aj dohodou strán sporu. Dovolací súd
poukazuje na to, že zriadenie vecného bremena za účelom zabezpečenia nevyhnutnej údržby bytového
domu implicitne obsahuje aj verejný záujem napr. protipožiarna bezpečnosť. Medzi zriadením vecného
bremena a zaplatením primeranej náhrady za jeho zriadenie je synalagmatický vzťah. Obmedzenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa zriaďuje oproti zaplateniu primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4

Ústavy SR). Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady za jeho zriadenie sú vzájomne
podmienené.

23. Uvedené právne závery ustálenej rozhodovacej praxe majú v preskúmavanej veci ten dôsledok,
že rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nemožno považovať za správne, keď

bolo vydané na základe procesného postupu vykazujúceho nedostatky vedúce k porušeniu práva
žalovaných na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie odmietol vykonať nimi navrhované
znalecké dokazovanie len z dôvodu, že tento návrh mali vzniesť oneskorene, napriek tomu, že pokiaľ
ide o výšku primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, nemal k dispozícii riadny skutkový
základ, nakoľko aj podľa vyššie citovaného judikátu R 20/2022 stanovenie náhrady za zriadenie vecného

bremena je odbornou znaleckou otázkou a nie vecou voľnej úvahy súdu. Napadnutý rozsudok v časti
náhrady za zriadenie vecného bremena preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvecivdôsledkunesprávnejaplikácieustanoveníosudcovskej
koncentrácii v konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

24. Vzhľadom na nesprávne a neudržateľné ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena
potom nezostáva iné, než zrušiť celý napadnutý rozsudok, hoci v časti samotného zriadenia vecného
bremena je inak vecne správny, vydaný na základe správne ustáleného skutkového stavu a správneho
právneho posúdenia veci. Poskytnutie náhrady za zriadenie vecného bremena je totiž hmotnoprávnou
podmienkou zriadenia vecného bremena, výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady za

jeho zriadenie sú vzájomne podmienené a preto bez správneho rozhodnutia o priznaní náhrady ani
samotné zriadenie vecného bremena nemôže obstáť.

25. Preto, keď procesný postup súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť náhradu
za zriadenie vecného bremena, je zaťažený vadami majúcimi za následok porušenie práva žalovaných

na spravodlivý proces, za stavu, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je podmienené správnym
priznaním náhrady za jeho zriadenie, odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1
C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru, že v danej veci
boli inak splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka, bude sa opätovne zaoberať výškou náhrady za zriadenie vecného bremena a
po vykonaní predložených a navrhnutých dôkazov vo vzťahu k tejto otázke (za podmienok § 207 C.s.p.
a tiež § 253 C.s.p.) nanovo ustáli skutkový stav veci a znovu rozhodne vo veci samej, pričom výšku
priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena aj náležite odôvodní.26. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).