Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206211736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4206211736.9

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXXX/XX, C., zastúpený advokátskou kanceláriou Legium, s. r. o., so
sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, 2. E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX,
F., 3. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, H., 4. A. C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/

XX, C., 5. I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X, K., 6. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, C.,
proti žalovaným: 1. Mesto Komárno, so sídlom Námestie gen. Klapku 1, Komárno, IČO: 00 306 525,
zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava-Ružinov, IČO: 47 236 230,
2. L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, O., 3. P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. R. S. XX,
XXXX C., I. M., 4. F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, C., 5. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
XXXX/XX, C., zastúpená: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava-Ružinov, IČO:

47 236 230, 6. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, C., zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so
sídlom Slowackého 56, Bratislava-Ružinov, IČO: 47 236 230, 7. SR - Vodohospodárska výstavba š. p.,
so sídlom Karloveská 2, Bratislava, v konaní zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 8. SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, 17. N - Lél, a. s., so sídlom Školská 456, Zlatná na Ostrove, IČO: 36 535 061, 18.
BAU HOLZ - SK s. r. o., so sídlom Pavel 26, Komárno - Nová Stráž, IČO: 35 944 609, zastúpený Mgr.

Danielou Oravczovou, advokátkou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o návrhu na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v.
7 rade, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. mája 2023
č. k. 12C/194/2006 – 1642 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade p o t v r d

z u j e .

II. Žalovanému v 7. rade priznáva voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalovanému v 7. rade náhradu trov konania
voči žalobcom v 1. až 6. rade v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 255, §

257, § 470 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol, že zákonné ustanovenie
§ 255 CSP (do 30. 06. 2016 § 142 OSP) vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania, to znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní úspech, čo i len čiastočný, má právo
na náhradu trov konania voči strane, ktorá bola neúspešná. Prihliadnuc na správanie strán v konaní,
súd dospel k záveru, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP neprichádza do úvahy, keďže v konaní
neboli splnené kumulatívne podmienky spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, dôvodoch hodných

osobitného zreteľa a podmienke uvedenia všetkých skutočností a predloženia dôkazov na začiatku
konania. V danom prípade nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa s ohľadom nacharakterkonaniaalebocharakterprocesnejsituácieaanisohľadomnapomerystránsporu(majetkové,
zárobkové, osobné pomery). Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/98/2018-1382 zo
dňa 17. 10. 2019 vydaný v tomto konaní, v ktorom odvolací súd taktiež nevzhliadol dôvod na aplikovanie

zákonného ustanovenia § 257 CSP. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V danom prípade žaloba žalobcov bola v celom rozsahu právoplatne zamietnutá voči žalovanému v 7.
rade, čo znamená, že žalovaný v 7. rade mal vo veci plný úspech. Preto súd s poukazom na § 255 ods.
1 CSP rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého uznesenia.

2. Žalobca v 1. rade podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 257 CSP, pretože sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd mal skúmať a zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to i na strane toho,
komu inak patriaci nárok nie je priznaný. Uviedol, že spolu so žalobcami boli v minulosti podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a tak sa domáhali svojho práva, a to podanou žalobou. Žalovaný v 7.
rade nemal v prebiehajúcom konaní žiadny vplyv svojím podaním, vyjadrením na výsledok, resp. na

odmietnutí žaloby žalobcov na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
13C/194/2006. Na základe uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/9/2021 zo dňa 22. 07. 2021
bol všetkým žalovaným tiež nepriznaný nárok na náhradu trov konania. Žiadal preto ohľadom na vyššie
uvedené, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovanému v 7. rade náhradu trov konania
nepriznal.

3. Žalovaný v 7. rade sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že žalobca v rámci svojho odvolania neuviedol
žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by preukazovali splnenie uvedených dvoch podmienok, pričom
základným predpokladom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu s odkazom
a § 257 CSP môže prísť výlučne na základe preukázania konkrétnych skutočností, ktoré by napĺňali

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Zdôraznil,že§257CSPneslúžinazmierňovaniealeboodstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami sporu (viď nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2862/07). Stotožňuje sa v plnom rozsahu s uznesením súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v konaní
neboli splnené kumulatívne podmienky spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, dôvodoch hodných
osobitného zreteľa a podmienke uvedenia všetkých skutočností a predložených dôkazov na začiatku

konania. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. Žalobca v 1. rade sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 7. rade písomným podaním, v ktorom uviedol,
že s celým jeho vyjadrením nesúhlasí. Mal za to, že súd mal postupovať v zmysle § 257 CSP. Tvrdil, že
právnyzástupcažalovanýchvychádzalpriurčovanícenyzajedenprávnyúkonzcenyzapozemkypodľa

záväzného nariadenia uznesenia Mesta Komárno č. 520/2012 a že uvedená suma má podľa vyjadrenia
právneho zástupcu zodpovedať i priemernej trhovej hodnote. Ak má byť tarifná odmena za zastupovanie
v konaní v určovacích sporoch stanovená podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., znamená
to pre súd prácu navyše. Nad rámec skutočností dôležitých pre meritórne rozhodnutie vo veci musí
totiž zistiť aj hodnotu veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Súdu nebol predložený žiadny relevantný

dôkaz na vyčíslenie trov konania a postupu právneho zástupcu žalovaného v 7. rade. Opätovne uviedol,
že v konaní Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 6C/9/2021 nebol priznaný nárok na náhradu trov
konania. V predmetnom spore sa riešilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v ktorom bolo bezpochyby
preukázané, že žalobca a jeho rodičia boli spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností. Opätovne navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

5. V priebehu odvolacieho konania došlo unesením zo dňa 19. júna 2024 č. k. 12C/194/2006–1707
k pokračovaniu v konaní po nebom žalobcovi v 4. rade T. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX.
XX. XXXX. Jeho právnym nástupcom sa stal

A. C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, C.. Tento podal vyjadrenie k podanému odvolaniu,
ako aj vyjadreniam. Namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Uviedol, že uznesenie
súdu prvej inštancie bolo vydané po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej – rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 9Co/98/2018 – 1382 zo dňa 17. 10. 2019, ktorým sa konanie skončilo. Na vydanie
rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP Okresný súd Komárno nebol oprávnený.

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, môže súd prvej inštancie rozhodovať už len
o výške náhrady trov konania, a nie o samotnom priznaní nároku na náhradu trov konania. V rozhodnutí
Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/98/2018 – 1382 zo dňa 17. 10. 2019 boli priznané trovy konania len
žalovanému v 1., 5. a 6. rade. V rozhodnutí Okresného súdu Komárno č. k. 12C/194/2006 – 1642 zo dňa16. mája 2023, ktorým bola priznaná náhrada trov konania žalovanému v 7. rade nie je zdôvodnené,
prečo vedie Okresný súd Komárno osobitné konanie o náhradu trov konania pre žalovaného v 7. rade.
Pôvodné konanie v predmetnej veci o určenie vlastníckeho práva začalo za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Vo veci bol ešte za účinnosti OSP vydaný rozsudok Okresného
súdu Komárno 12C/194/2006 – 953 zo dňa 5. marca 2014, ktorý bol napadnutý odvolaním, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 9Co/781/2014 zo dňa 28. apríla 2016 tak, že vec vrátil
Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie. Nové konanie bolo rozhodnuté za účinnosti CSP, a to
rozsudkom Okresného súdu Komárno 12C/194/2006 – 1273 zo dňa 12. 09. 2017, ktorý rozhodol tak,

že žalobu zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu
podali žalovaní v 1., 5. a 6. rade odvolanie a žalovaní v 7. rade sa neodvolal. Krajský súd v Nitre
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaným v 1., 5. a 6. rade priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydal súd prvej inštancie rozhodnutie,
ktorým priznal žalovanému v 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, čím prekročil
zákonné splnomocnenie. Rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.

01. 2020, žalobca v 4. rade zomrel dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo,
neobsahovalo výrok o náhrade trov konania žalovanému v 7. rade, nie je zrejmé, na základe čoho je
právnym nástupcom v konaní o náhradu trov konania pre žalovaného v 7. rade. Žiadal rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§
359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania
(§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu v 1. rade nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5. marca 2014 č. k. 12C/194/2006 – 953
zamietol žalobu a uviedol, že o trovách rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní. Proti rozhodnutiu
podali odvolanie žalobcovia. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozhodnutím zo dňa

28. apríla 2016 tak, že napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 7. rade potvrdil a vo zvyšnej
časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 7. rade.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní uspela (spravidla v spore), má právo na to, aby sa jej nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd
odchýliťodtohtopravidla,musívychádzaťzozákonaatútoodchýlkuajnáležiteodôvodniť,inakporušuje
základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemuselazaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť
zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady

trov konania podľa § 257 CSP.

15. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na

sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Nedá
sa však vylúčiť takýto nárok aj voči intervenientovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky
na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému
nástupcovi pôvodnej strany aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene subjektov. Základným
meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa
najprv určuje pomer úspechu, či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,

vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok
na ich náhradu.

16. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite

odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne

alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne
vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov
konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.
12. 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011-14). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá.

19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 01. 2010 sp. zn. 2 M Cdo
17/2009).20. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu v 1. rade, dospel
k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalovanému v 7. rade.
Žaloba bola voči žalovanému v 7. rade zamietnutá už prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie v roku

2014, pretože toto rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v 7. rade bolo potvrdené Krajským súdom
v Nitre v rozhodnutí zo dňa 28. apríla 2016 č. k. 9Co/781/2014 – 1163, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 02. 09. 2016. To znamená, že vo vzťahu k žalovanému v 7. rade bolo potrebné samostatným
uznesením rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, v ktorom mal plný úspech v spore, vzhľadom
natožežalobaboliprotinemuprávoplatnezamietnutá.Vtomtosmereodvolacísúddodáva,žesúdprvej

inštancie v zmysle zákona preskúmal i podmienky aplikácie § 257 CSP. Správne uviedol, že aplikácia
§ 257 CSP neprichádza do úvahy, pretože s ohľadom na charakter konania alebo charakter procesnej
situácieaanisohľadomnapomerystránsporunevzhliadolexistenciuvýnimočnýchokolnostíadôvodov,
ktoré by napĺňali zákonné požiadavky tohto ustanovenia.

21. Odvolací súd, zaoberajúc sa namietanými skutočnosťami uvedenými v odvolaní, zdôrazňuje, že

uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, no v predmetnom spore uvádzaná opodstatnená výnimočnosť a neprimeraná
tvrdosť absentuje a táto absentuje aj v podanom odvolaní. Odvolací súd neodopiera žalobcovi v 1.
rade právo na spravodlivý súdny proces, no v konaní je potrebné náležite argumentovať tvrdeniami
a dôkazmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom nepostačuje všeobecná interpretácia

§ 257 CSP a zásad spojených s týmto ustanovením, ale bezpochyby je potrebné skutkové opísanie
okolností a záverov, ktoré sú náležitým spôsobom aj preukázané.

22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca v 1. rade žiadne dôvody, ktoré by
odôvodňovali iný výrok o náhrade konania neuviedol a nepreukázal, preto odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. Záverom odvolací súd dodáva, že priznanie nároku na plnú náhradu trov konania znamená, že je
priznaná, čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Povedané inými slovami, má
žalovanýv7.radeprávonanáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazúčelnevynaloženýchtrovkonania.

Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že žalovaný v 7. rade bol nepochybne plne procesne úspešný,
čo do základu, pretože súd voči nemu žalobu právoplatne zamietol.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu
priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 7. rade voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu

100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).