Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010563
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723010563.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov
JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.04.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/70/2023 zo dňa 06.11.2024,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/70/2023 zo dňa 06.11.2024 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXXX/XX, C., uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že

- obžalovaný A. B. s úmyslom získať úver, dňa 03.03.2017 v C. na pobočke spracovateľského centra
C., D. XXXX/X, požiadal E. F., a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO:31320155 o
poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 140.000,-€, kde v žiadosti o flexihypotéku, ktorú toho istého
dňa osobne podpísal, uviedol, že je od mesiaca máj 2016 zamestnancom spoločnosti Berilosso s.r.o.,
so sídlom Rybná 716/24, Praha 1, Česká republika, IČO:1676679, jeho základný mesačný príjem je vo
výške 5.550,-€ a zároveň k svojej žiadosti predložil občiansky a vodičský preukaz, potvrdenie o príjme

zo závislej činnosti overené podpisom a pečiatkou spoločnosti Berilosso s.r.o, pracovnú zmluvu zo dňa
06.05.2016 a výpisy z osobného účtu z C. F., G. za mesiace 08/2016 až 01/2017, kde následne ústredím
E., G. došlo k overeniu výpisov z osobného účtu z C. F., G., kde pracovníkom C. F., G. bolo zistené, že
predložené výpisy z účtu sú falzifikáty a nezodpovedajú skutočnosti, na základe čoho mu bol predmetný
úverE.F.,G.zamietnutýatedavžiadostioposkytnutieúveruvedomeuviedolnepravdivéúdajeohľadom
svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, avšak k poskytnutiu požadovaného úveru vo výške

140.000,- € nedošlo,

- teda sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať
od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na
splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu, čím spáchal zločin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona.

Za to mu súd uložil podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm.
l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest
vo výške 3.000,- (tritisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich)

mesiacov.Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor,
a to v neprospech obžalovaného, pričom v následne predložených písomných dôvodoch uviedol, že
s odkazom na ustanovenia § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 1

Trestného zákona, § 34 ods. 4 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. c/ Trestného zákona, podľa jeho
názoru, napadnutým rozsudkom uložený peňažný trest vo výške 3.000,- eur je neprimerane mierny. K
okolnostiam priznania obžalovaného uviedol, že obžalovaný počas prípravného konania aktívne využil
riadny, aj mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia a ak k priznaniu došlo
až na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2024, a to po zmene Trestného zákona, kde s účinnosťou od

06.08.2024 došlo k zmene právnej kvalifikácie z obzvlášť závažného zločinu so sadzbou trestu odňatia
slobody na 10 až 15 rokov na zločin s omnoho miernejšou trestnou sadzbou, tak je na zváženie
úprimnosť priznania a oľutovania trestného činu zo strany obžalovaného. Išlo o pokus, t. j. štádium
najbližšie k dokonaniu trestného činu a k dokonaniu trestného činu nedošlo pričinením obžalovaného,
ale obozretnosťou poškodenej, t. j. banky, a tak nemožno preto dávať na prospech obžalovaného
nedokonanie trestného činu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že nedošlo k spôsobeniu škody, k následku

trestného činu síce nedošlo, avšak treba zohľadniť rozsah škody, ktorý hrozil, a to 140.000,- eur, teda
hroziaca škoda nebola zanedbateľná. Uložený peňažný trest vo výške 3.000,- eur, ako samostatný trest,
potom nemôže dosiahnuť účel trestu a tento predovšetkým nesplní prvky individuálnej a generálnej
prevencie, najmä ak má byť trestnosť pokusu trestného činu rovnaká, ako trestnosť dokonaného
trestného činu. Odvolateľ mal za to, že pre dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné uložiť podmienečný

trest odňatia slobody spojený s peňažným trestom, a pokiaľ mal súd za to, že postačuje uloženie
samostatného peňažného trestu, tento mal byť podstatne vyšší, zohľadňujúci výšku škody, ktorá hrozila.
S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému
uloží podmienečný trest odňatia slobody, resp. prísnejší peňažný trest.

V rámci práva na vyjadrenie k podanému odvolaniu, obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že napadnutý výrok o treste je vecne správne okresným súdom odôvodnený, a teda plne
súladný s príslušnými všeobecnými ustanoveniami Trestného zákona týkajúcimi sa zásad ukladania
trestov (§ 33a a nasl. Trestného zákona), ako aj s príslušnými normatívnymi podmienkami pre uloženie

peňažného trestu, ako trestu alternatívneho (ustanovenie § 56 ods. 3 Trestného zákona). Poukazoval
na to, že podľa ustanovenia § 33a ods. 3 Trestného zákona platí, že tam, kde postačí uloženie
sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho
postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej

slobode páchateľa. K tomu dodal, že okresný súd pri ukladaní peňažného trestu, ako samostatného,
správne a zákonne vychádzal práve z požiadavky ukladania čo najmenej citeľnej sankcie, pokiaľ jej
účel nie je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa potrebné dosahovať prostredníctvom
citeľnejšej sankcie. Pokračoval, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, individuálna prevencia,
ako parciálny účel ukladaného trestu, je do značnej miery zabezpečená jeho osobnými pomermi, na

ktoré konajúci súd v odôvodnení rozsudku dostatočným spôsobom poukázal, a tiež tým, že stíhaný
skutok bol spáchaný pred viac ako 8 rokmi, pričom odvtedy sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania majúceho majetkový charakter, a preto je podľa jeho názoru možné uzavrieť, že stíhaný skutok
bol dávnym a ojedinelým excesom z jeho, inak sociálne, právne, osobnostne, rodinne a pracovne
konformného spôsobu života, a preto nie je nevyhnutné, aby za účelom vedenia riadneho života na neho

pôsobila výchovná sankcia v podobe trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Odkazujúc
na ustanovenie Trestného zákona o účele trestu poukazoval na to, že pokiaľ trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, tak v tomto
smere je potrebné uviesť, že v čase od spáchania skutku sa v roku 2022 oženil, pričom spoločne
s manželkou si plánujú v dohľadnej dobe založiť rodinu s deťmi, vo svojom súčasnom pracovnom

živote sa venuje podnikateľskej činnosti, výkonom ktorej zároveň vyživuje svoju súčasnú rodinu a
zabezpečuje chod domácnosti, pričom uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom by
zahladenie jeho odsúdenia, a tým aj jeho negatívne právne konzekvencie trvali omnoho dlhšie, ako
v prípade zahladenia odsúdenia vykonaním peňažného trestu, čo by sa mohlo nepriaznivo odraziť
najmä v oblasti získavania a udržiavania živnostenských oprávnení. V argumentoch proti dôvodnosti

odvolania pokračoval odkazom na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, dával do pozornosti,
že toto ustanovenie nepodmieňuje obligatórne prihliadanie na dobu, ktorá od spáchania trestného činu
uplynula žiadnymi ďalšími okolnosťami, a to či už na strane prípadu alebo na strane páchateľa. V
žiadnom prípade nemôže byť okolnosťou, pre ktorú by konajúci súd nemal na dobu, ktorá od spáchaniatrestného činu uplynula, prihliadať na to, že v rámci prípravného konania využil legálny a legitímny
riadny a mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sú esenciálnou
súčasťou výkonu práva na obhajobu garantovaného, či už prostredníctvom ustanovenia § 2 ods. 9

Trestného poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, respektíve medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uviedol, že trestné stíhanie „vo veci“,
a teda na neznámeho páchateľa úplne bezdôvodne a zároveň na výlučnú ťarchu orgánov činných
v trestnom konaní prebiehalo približne 4 roky, a to od roku 2017 do roku 2021. Rovnako zmenu
normatívnych ustanovení Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 nemožno dávať na ťarchu osobe

obžalovaného, keďže z pozície bežného apolitického a riadne pracujúceho občana Slovenskej republiky,
nemal ani len potenciálnu a hypotetickú možnosť ovplyvniť začiatok, priebeh a výsledok akéhokoľvek,
a teda nielen prokurátorom zmieňovaného legislatívneho procesu v rámci Národnej rady Slovenskej
republiky. Záverom, odkazujúc aj na ustanovenie § 56 ods. 3 Trestného zákona, navrhol, aby odvolací
súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou
podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3, preskúmal v súlade
s § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, teda
výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo a po takto vykonanom prieskume, bez toho, aby zistil odvolaním nevytýkané chyby

odôvodňujúce podanie dovolania, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd odkazujúc na ustanovenie § 34
Trestného zákona poukazoval na to, že obžalovaný sa skutku dopustil dňa 03.03.2017, urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2024,

kedy súd vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania stíhaného skutku, uznesením prijal. Vyhlásenie
obžalovaného vo vzťahu k priznanému skutku uvedenom v obžalobe, ako aj prijatie jeho vyhlásenia zo
strany súdu, boli realizované po dni 06.08.2024, kedy nadobudla účinnosť novela Trestného zákona
vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z., keď konanie páchateľa bolo s prihliadnutím na ustanovenie § 2
ods. 1 Trestného zákona posúdené podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Odkazoval

na to, že v zmysle ustanovenia § 33a ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 tam, kde
postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia,
ktorá ho postihuje citeľnejšie a že páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou
na osobnej slobode páchateľa. U obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje

konanie úprimne oľutoval, okresný súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona. Obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Obžalovaný týmto jednak prispel k podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadril
svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú v priebehu súdneho konania opakovane

oľutoval. Pri skúmaní doterajšieho života obžalovaného bolo zistené, že tento doposiaľ nebol súdne
trestaný,avšakdopustilsapiatichpriestupkov,ztohovdvochprípadochpriestupkov,zaktorébolriešený
pokutou vo výške 150,- eur, teda vyššej výšky. Aj keď v tomto smere, poukazujúc na zistenia z výpisu
z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, nebola vyhodnotená poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, neušlo pozornosti okresného súdu, že obžalovaný sa v minulosti

nedopustil protiprávneho konania obdobnej povahy, ako v prejednávanej veci. Doposiaľ nespáchal
žiadny trestný čin, pričom evidované priestupky boli druhovo odlišnej povahy, na ktoré skutočnosti súd aj
prihliadal.Uobžalovanéhosúdnevyhodnotilžiadnupriťažujúcuokolnosť.Poprivyššieuvedenejprevahe
poľahčujúcich okolností a takmer bezúhonného doterajšieho života obžalovaného, súd pri rozhodovaní
o druhu treste a jeho výmery zobral do úvahy ďalšie okolnosti relevantné pre výrok o treste, o. i.

týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho rodinných a osobných pomerov, ako aj postoja k trestnej činnosti
a následku trestného činu. U obžalovaného, ktorý v priebehu hlavného pojednávania zaujal kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti a svoje konanie opakovane oľutoval, možno podľa okresného súdu,
aj vzhľadom na jeho osobu charakterizovanú listinnými dôkazmi, vyjadriť presvedčenie, že si svoje
konanie uvedomil a v budúcnosti sa bude podobnému správaniu vyhýbať. Pritom v prejednávanej veci

zo strany obžalovaného nedošlo k dokonaniu trestného činu, kde jeho konaním nedošlo k spôsobeniu
žiadnej škody, nakoľko k poskytnutiu úveru nedošlo. Poškodená spoločnosť E. F., G. si v konaní žiadny
nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila, keďže žiadna škoda jej nevznikla. Súd v tomto
smere zároveň prihliadol na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestnéhočinu, okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, keď k dokonaniu trestného
činu, teda vyplateniu úveru obžalovanému bankou nedošlo z dôvodu obozretnosti banky a jej aktívnym
pričinením spočívajúcom v preverení tvrdení a dokladov predložených obžalovaným. Pri ukladaní trestu

súd zohľadnil aj časové hľadisko a odstup od spáchania skutku, kedy k žalovanej trestnej činnosti došlo
ešte dňa 03.03.2017 a v tomto smere aj dĺžku prípravného konania. Obžalovaný nebol súdne trestaný, a
teda v prípade ukladania trestu sa súd zaoberal výchovným účelom trestu a individuálnou prevenciou, aj
keď nemožno opomenúť aj význam trestu z hľadiska generálnej prevencie. Okresný súd vyjadril názor,
že aj samotné súdne pojednávanie a prejednanie tejto veci pred súdom, samo o sebe predstavuje pre

obžalovaného dostatočné ponaučenie zo svojho správania a bude pre neho, podľa presvedčenia súdu,
výstrahou do budúcna. Osoba obžalovaného, podľa okresného súdu, na tento záver dáva predpoklady.

Úvodom treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými
podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. V rámci tohto konania vykonal okresný súd dôkazy v rozsahu

potrebnom pre jeho rozhodnutie, tieto zároveň dôsledne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a na ich
základe správne ustálil skutkový stav veci. Súčasne, rešpektujúc ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného
poriadku, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. K dôvodom súdu prvého stupňa

odvolací súd dodáva nasledovné.

Účel trestu vyplýva z § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný spáchal zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Aplikovateľné znenie
zákona v tomto prípade spája spáchanie tohto trestného činu s hrozbou uloženia trestu odňatia slobody

na 2 roky až 8 rokov, no netreba zabúdať, že od 06.08.2024 došlo k zmene trestnej politiky v tom zmysle,
ako na to upozorňuje ustanovenia § 34 ods. 4, prvá, druhá a posledná veta, Trestného zákona, podľa
ktorej, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie

o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s

prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa s tým, že zmenu normatívnych ustanovení Trestného zákona
účinnú od 06.08.2024 nemožno zohľadňovať v neprospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie,
ktorého pravidlá určuje spoločnosť, keďže z pozície, v danom prípade občana Slovenskej republiky,
nemal tento žiadnu možnosť účelovo ovplyvniť začiatok, priebeh a výsledok akéhokoľvek legislatívneho
procesu a trestnej politiky štátu. Napriek pochybnostiam zo strany odvolateľa, zostalo právne významné,

že vyhlásením o vine, vrátane oľutovania trestného činu, obžalovaný neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, čím prispel k urýchlenému zákonnému skončeniu
trestného konania.

Nedošlo k dokonaniu trestného činu, peniaze z požadovaného úveru neboli obžalovanému ani len
čiastočne vyplatené, a teda poškodený neutrpel úbytok majetku. V danom prípade obžalovaný,
predtým ako osoba bez trestnej minulosti a bez majetkovej priestupkovej minulosti, sa snažil získať
trestným činom majetkový prospech, pričom práva a právom chránené záujmy jedine osoby poškodenejtrestným činom neboli postihnuté zásadnejším spôsobom. Vo svojej podstate bol poškodený preverený
snahou obžalovaného byť podvedený a vďaka nastaveným pravidlám a dôslednosti poškodeného, sa
poškodený úplne úspešne obránil pred atakom zo strany obžalovaného. Samozrejme, takýto pokus je

namiestesankcionovať,nopodstatazmenytrestnejpolitikyštátuprávevtakýchprípadochjezvýraznená
tým, že ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady
škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uprednostniť treba peňažnú sankciu, lebo
je ustanovené, že súd uloží páchateľovi s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý
trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom

zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Preto treba kvitovať sústredenú činnosť okresného súdu, ktorý, mimo iného, zameral svoj výsluch
obžalovaného na hlavnom pojednávaní práve na zisťovanie týchto skutočností. Odvolací súd na
základe obsahu spisu v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní zistené skutočnosti
hodnotí ako také, ktoré kvalifikujú majetkové alebo osobné pomery páchateľa i z hľadiska odstránenia

škodlivého následku trestného činu, peňažným trestom ako trestom primeraným a zákonným aj vo
vzťahu k výške hrozby majetkového prospechu. Trúfalosť obžalovaného vo forme intenzity úsilia, ktoré
vyvinul, aby neoprávnene získal predmetný úver po zohľadnení jeho pomerov a ostatných relevantných
skutočností, podrobne rozvedených už súdom prvého stupňa, si vyžaduje uloženie tohto druhu trestu
vo výmere 3.000,- eur. Tu aj, podľa odvolacieho súdu, je zohľadnený spôsobený následok, jeho rozsah,

úmyselné zavinenie obžalovaného, vrátane jeho motívu, zložitejších rodinných pomerov, spôsobu
a okolností trestného činu. Najmä však priaznivú možnosť nápravy, keď nie sú poznatky, že by od
spáchania predmetnej trestnej činnosti spáchal nejakú protiprávnu činnosť. To nakoniec zohľadňuje aj
výmeru takpovediac poriadkovo uloženého náhradného trestu odňatia slobody, ktorý by bol aktuálny
len v prípade, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, teda, že by

obžalovaný účelovo uprednostnil finančný záujem pred osobnou slobodou.

Takto,priaplikáciizásadyzdržanlivostiazáujmunadosiahnutíúčelutrestu,eštejepriestorpreokresným
súdom použiť druh a výmeru alternatívneho trestu, vrátane hrozby výkonu vymeraného náhradného
trestu odňatia slobody.

V danom prípade nešlo o recidivistu, u ktorého by bol stupeň narušenia páchateľa vysoký, daný tým, že
by už vo výkone trestu bol a že by iný druh trestu neprichádzal do úvahy. Samozrejme, ak by obžalovaný
v budúcnosti svojím vlastným konaním dosiahol, že by bolo výrazne pochybné, aby iným spôsobom
výkonu trestu odňatia slobody, než priamym výkonom, mohol byť účel trestu dosiahnutý, potom zásadne

ohrozí aj svoju vlastnú osobnú slobodu.

Je potom výrazom zákonnej povinnosti okresného súdu zohľadňovať všetky skutočnosti uvedené v §
34 Trestného zákona v spojení so záujmom na dosiahnutí účelu trestu najmä v podobe individuálne
a generálnej prevencie, keď obžalovanému ešte neukladal trest odňatia slobody spojený s priamym

výkonom tohto druhu trestu, ale peňažný trest, keď bolo namieste zohľadniť majetkovú povahu
predmetného trestného činu, ktorým sa obžalovaný v štádiu pokusu trestného činu usiloval so
ziskuchtivosti získať neoprávnený majetkový prospech.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že uložený trest je trestom primeraným,

odôvodneným, zákonným, dostatočne individualizovaným, a teda spravodlivým. Tento trest je
vyjadrením záujmu štátu, aby sa obžalovaný viac nedopúšťal protispoločenskej činnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.