Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625203411
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625203411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., IČO: 36 271
268, so sídlom Hurbanova 486/2, Senica, proti žalovanej: A. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXXX/
X, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Senica č. k. 3C/24/2025-22 zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti zákazu vynášania hnuteľných vecí z nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX pre k. ú. E., obec E., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, parciel registra ,,C“ č. 2043 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, č. 2044/1 - záhrady o výmere 1359 m2, č. 2044/2 -
záhrady o výmere 50 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. 2043 o d m i e t a,

vo zvyšku zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e a II. (závislý)
výrok r u š í.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, II. výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie okresný súd
odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,

§ 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1, § 334, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ako aj s poukazom na procesné ustanovenia
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vecne dôvodil, že z predloženého listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E.
mal osvedčené, že výlučným vlastníkom je nebohý G. A. v podiele 1/1. Zo spisu Okresného súdu
Senica 3D/150/2023, D not 261/2023 je zrejmé, že G. A., nar. X.X.XXXX, zomrel X.XX.XXXX zanechal
listinu označenú ako „Závet a vydedenie“ zo dňa 17.4.2018. Jedná sa o holografný závet a listinu o

vydedení, kde ustanovil ako jedinú dedičku svoju družku A. F. G.. Dedičské konanie sa vedie u notárky
JUDr. Lenky Dostálovej so sídlom v Senici pod č.k. 3D/150/2023, D not 261/2023, doposiaľ nie je
právoplatne skončené. Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica č. k. 11C/14/2024 bolo osvedčené,
že žalobkyňa podala proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a o určenie,
že dôvody vydedenia nie sú dané, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Senica č. k. 3C/23/2025 bolo osvedčené, že súrodenci nebohého G. A. podali dňa

20.3.2025 na okresný súd návrh na ustanovenie správcu dedičstva a tiež podali návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal B. C. (tu žalobkyni) vstup do sporných nehnuteľností.
Návrh odôvodili tým, že menovaná poškodila zámky na spornej nehnuteľnosti. Sporné nehnuteľnosti sú
rodičovské nehnuteľnosti rodičov A. A., I. J. a G. A., t.č. nebohého. Rodičia za života rozdelili svoj
majetok medzi deti, pričom rodičovský dom darovali. G. A. t.č. nebohému. Kľúče však po celú domu
mali všetci súrodenci. Po smrti G. A. kľúče od domu A. F. G., družka nebohého odovzdala A. A.. A.

B. C. K. A. je dcérou nebohého G. A., pričom zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala dva mesiace
pred dovŕšením plnoletosti a odvtedy prestala kontaktovať nie len svojho otca ale aj starých rodičova celú rodinu A.. Starí rodičia obaja svoju vnučku vydedili. Svoju dcéru plánoval vydediť aj samotný
G. A., ibaže oni listinu nevideli takže nevedia presne či to urobil alebo nie. Po tragickej smrti G. A. sa
všetci zišli v rodičovskom dome, aj B., ktorá trvala na tom, že bude platiť energie za dom. V dome nikto

nebýva, je v pôvodnom stave ako ho nechali starí rodičia. Hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v dome
a v hospodárskych budovách sú vlastníctvom L. I. J. , ktorá dom užívala aj po tom, ako ho darovali G..
Dom sa iba temperuje, spotrebuje len min. množstvo energie. Majú za to, že ak sa nepreukáže opak,
teda že dedičkou je B. C. , je jedinou závetnou dedičkou F. G.. B. však poškodzuje majetok , ktorý nie je
jej vlastníctvom - je vlastníctvom nebohého G. A., zatiaľ nie je zrejmé, či B. bude dedičkou a preto majú

za to, že táto sa do sporných nehnuteľností dobíja neoprávnene. O tomto návrhu súd prvej inštancie
rozhodol uznesením č. k. 3C/23/2025-24 zo dňa 14.4.2025 , ktorým návrhu v časti v ktorej sa domáhali
toho ,,aby súd zakázal B. C. (tu žalobkyni) zákaz vstupu do sporných nehnuteľností vyhovel. Konanie
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Návrh týkajúci sa ustanovenia správcu dedičstva bol súdom
prevedený do dedičského konania sp. zn. 3D/150/2023, Dnot 261/2023, aby správcu dedičstva ustanovil
súdny komisár v dedičskom konaní, nakoľko správcu dedičstva v zmysle § 170 CMP ustanovuje súdny

komisár.

2. Súd prvej inštancie preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že
tento nie je dôvodný. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/23/2025 je zrejmé, že sporné
nehnuteľnosti vlastnil a užíval až do svojej smrti nebohý G. A. spolu s družku F. G., pričom kľúče od nich

mali aj ostatní súrodenci nebohého a to A. A. a I. J.. Družka nebohého F. G. ihneď po smrti G. A. kľúče
odovzdala A. A.. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 1 CSP je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom nakoľko žalobkyňa nijako neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v tomto smere, keďže z predložených fotografií (3 ks), aj keď by
okresný súd pripustil, že na dvoch z nich je odfotená F. G. nie je zrejmé kedy, z akého domu a či vôbec

a aké veci nesie. Inak žalobkyňa nepredložila okresnému súdu žiaden iný dôkaz, ktorý by osvedčil,
že by zo strany F. G. hrozili také formy konania, ktoré by odôvodňovali bezodkladne upraviť pomery.
Naopak F. G. podľa tvrdenia súrodencov nebohého ihneď po smrti nebohého G. A. kľúče odovzdala A.
A., teda nemá reálny prístup do domu. Naopak Okresný súd Senica uznesením č. k. 3C/23/2025-24 zo
dňa 14.4.2025 zakázal B. C. (tu žalobkyni) zákaz vstupu do sporných nehnuteľností vzhľadom k tomu, že

jej správanie (výmena zámkov) vyvoláva dôvodnú obavu, že táto bude v konaní ohrozujúcom majetok,
o ktorom nebolo v dedičskom konaní doposiaľ právoplatne rozhodnuté, pokračovať. Navyše v rámci už
začatého dedičského konania bol podaný návrh na ustanovenie správcu dedičstva, takže dedičstvo
bude zabezpečené. Z týchto skutočností je zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila opodstatnenosť ako ani
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle jej návrhu a preto súd prvej inštancie návrh

zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej by
patrila náhrada trov konania, avšak tejto žiadne trovy konania nevznikli a preto jej náhradu trov konania
nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla jeho zmenu vyhovením návrhu
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentovala tým, že v návrhu uviedla všetky podstatné
skutočnosti odôvodňujúce naliehavosť neodkladného opatrenia, nakoľko i v súčasnej dobe žalovaná
z predmetnej nehnuteľnosti vynáša veci. Je nepochybné, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

dedičstva a nevydaním neodkladného opatrenia, žalovaná znižuje hodnotu dedičstva, čím poškodzuje
práva žalobkyne ako zákonnej dedičky. Žalobkyni okresný súd uznesením č. k. 3C/23/2025 zo dňa
14.4.2025, znemožnil vstup do domu, ale do domu voľne chodí žalovaná, ktorá i teraz z domu vynáša
veci, čo vie žalobkyňa od susedov. Navyše súrodenci jej nebohého otca, ktorí nemajú žiadny právny
nárok na nehnuteľnosť po nariadení neodkladného opatrenia vymenili zámok, čím jej znemožnili vstup

do domu a oni sa voľne pohybujú po nehnuteľnosti, ktorá im nepatrí. Okresný súd návrh zamietol i z
dôvodu, že na fotkách nie je vidieť, čo žalovaná vynáša. Z predložených fotografií je však zrejmé, že
nosí do auta škatule priamo z domu, ktorý je predmetom dedičstva. Keďže v dome býval len nebohý
otec a žalovaná s ním nežila v spoločnej domácnosti ako druh a družka, v dome nemá mať žiadne
veci, ktoré by jej vlastnícky patrili. Dôvody opodstatnenosti neodkladného opatrenia trvajú a súd prvej

inštancie ich nesprávne vyhodnotil. Nariadenie neodkladného opatrenia v inom konaní, nebráni tomu,
aby okresný súd vydal neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, ak je opodstatnené a podložené dôkazmi,
čo sa stalo. V prípade, ak okresný súd žalobe o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení pod sp.
zn. 11C/14/2024 vyhovie, bude jedinou dedičkou po nebohom otcovi. Notárka JUDr. Lenka Dostálová vdedičskomkonanísp.zn.3D/150/2023,Dnot261/2023dňa30.4.2025prerokovalanávrhnaustanovenie
správcu dedičstva, ktorým chceli byť súrodenci nebohého otca, s čím nesúhlasila, keďže spôsobili
nedoplatok na plyne v čase, kedy nemala kľúče od domu a nemajú žiadny právny nárok na dedičstvo

po nebohom otcovi.

5. K odvolaniu žalobkyne sa odvolala žalovaná, ktorá uviedla, že napadnuté uznesenie navrhuje ako
vecne správne potvrdiť. So zosnulým G. A. žila 17 rokov v spoločnej domácnosti v jej dome na ul. G. H.
XXXX/X, F. E. až do jeho smrti dňa X.XX.XXXX. Žalobkyňa sa odvoláva na údajné hlásenia suseda p.

E., ktorý na jej požiadanie oznamuje, kedy do nehnuteľnosti chodí, prípadne jej vyhotovuje fotografie.
Neuvádza ale, prečo do spomínanej nehnuteľnosti žalovaná chodí, keď neb. G. A. dal súhlas jej synovi
A. G. G., aby si tam zriadil v jeho záhrade včelnicu a príslušnú stodolu využíval ako sklad na tento účel.
Žalobkyňa neuvádza, že vo dvore po nebohom A. A., otcovi neb. G. A., zostali sliepky a mačky, o ktoré
sa pravidelne starali. Po smrti sa žalovaná tejto práce ujala, nakoľko má blízko pracovisko, chodievala
tam 3-4 x do týždňa. Tiež pravidelne dochádzala pozemok odburiňovať a kosiť humno. S touto prácou mi

pomáhal jej syn G.. Pod rodinným domom je pivnica, v ktorej mala na zimu uskladnené vrece zemiakov,
ktoré si odnášala po častiach, podľa potreby v krabiciach. Asi v polovici marca 2025 si zobrala zvyšné
zemiaky a odnáša ich v krabici od banánov (na priloženej fotografii). Do nehnuteľnosti chodí pravidelne
s krmivom pre sliepky a mačky. S nebohým G. v rodinnom dome nebývali, zdržiavali sa tam počas
práce v záhrade. Dodnes tam má svoje kusy starého nábytku po dedovi, sudy na vodu, či náradie do

záhrady..., tiež tam má syn úle, nádstavky a príslušenstvo pre včelára. Nikdy odtiaľ nič nezobrala. Sestra
neb. G., L. I. J. tam má svoje dedičstvo po rodičoch. Počas celej doby mala iba kľúče od brány, ktorými
sa dostala na dvor a do záhrady, kľúče od domu odovzdala súrodencom neb. G. na druhý deň po jeho
smrti. Je to rodičovský súd I. J. (sestra nebohého G. A.), ktorá tam má svoj majetok. Žalobkyňa poplatky
za energie hradiť nemusí, na ich hradenie sa prihlásila sama u odberateľov, výlučne za účelom, aby

v súdnom konaní preukazovala vzťah k nehnuteľnosti. Žalovaná bola svedkom, keď jej niekoľkokrát
navrhli súrodenci neb. G., že budú poplatky platiť. Žalovaná zaplatila poistku za dom /už za 2 roky/,
elektrickú energiu za 9/23 a 10/23, tiež PZP za motorové vozidlo, krmivo pre sliepky, mačky, benzín do
motorovej kosačky. U notárky sa dohodli a súhlasili obe, že nehnuteľnosť budú spravovať súrodenci neb.
G., ako blízke osoby. Keďže nemali ani jedna kľúče, boli to oni, ktorí kontrolovali, či je všetko v poriadku

a spúšťali pred zimou kúrenie. O spomínanú nehnuteľnosti sa starala od smrti neb. G. 18 mesiacov,
až do doby, kedy začala žalobkyňa naliehať na jeho súrodencov so žiadosťou o vydanie kľúčov od
domu (hoci žalovaná kľúče nemala) s vyhrážkou, že odvŕta zámky. Toto aj urobila a (ako zatiaľ stále
vydedená dedička) neoprávnene vnikla do objektu, poškodila bránu (zvonka doškrabala farbu, zvnútra
jednoduché zamykanie bez kľúča demontovala a odcudzila), vypla elektrický prúd, čím vypla mrazničku,

v ktorej sa rozmrazilo a vytieklo mäso pre mačky. Vypnutím prúdu odpojila plynový kotol s elektronikou,
ktorému kvôli kondenzu a možnej korózii takéto vypnutie neprospieva, má režim „leto“. Počas celej
doby žalobkyňa nečistila dvor a ani netrhala burinu vo dvore, či v humne. V garáži v nehnuteľnosti
je osobný automobil, ktorý je predmetom dedičského konania. Dňa 24.4.2025 bol posledným dňom,
kedy bolo možné pristaviť vozidlo na STK a EK. Odhlásiť vozidlo z evidencie mohol len majiteľ, alebo

správca, ale ten nebol oficiálne určený. Žalobkyňa za dobu, čo mala kľúče nepristavila vozidlo na STK,
ani EK. Z toho dôvodu dali súrodenci neb. G. opätovne vymeniť zámky. Brat A. pristavil vozidlo na
STK a EK a uhradil poplatky za službu. Po vykonaní potrebného úkonu vrátil auto späť do garáže.
Medzitým, čo mala žalobkyňa „svoje“ kľúče od nehnuteľnosti (a nikto iný sa tam nedostal) zarástol dvor
burinou, zo špajze sa šíril neznesiteľný zápach, mraznička už nie je použiteľná, všetko bez elektriny... Po

tomto dostala žalobkyňa na návrh súrodencov zosnulého G. zákaz vstupu do nehnuteľnosti. V súčasnej
dobe je odpojená voda aj elektrina. Nehnuteľnosť nikto neužíva, ani sa tam nezdržiava, dodnes ju
nikto neupratoval, aby bolo vidno, že sa s vecami nehýbalo. Žalobkyňa má svoju fotodokumentáciu pre
porovnanie. So žalovanou tam prichádza iba mladší syn, ktorý tam má včelnicu a pomáha jej s kosením.
Malá spotreba plynu a elektriny vznikla temperovaním domu počas zimných mesiacov (už 2 zimy), aby

neprišlo k znehodnoteniu interiéru vlhkosťou. Po smrti G. sa dom temperoval iba plynom. Žalobkyňa s
jej otcom neb. G. A. nebola dlhodobo (viac ako 12 rokov, od jej 18. roku veku) v kontakte, ozvala sa až
po smrti otca. Od súrodencov nebohého sa žalovaná dozvedela, že podali súdu návrh na zákaz vstupu
do nehnuteľnosti pre žalobkyňu, ktorý jej vstup do nehnuteľnosti zakázal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. c/ a d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil okrem zákazu vynášania hnuteľných vecí, ktorý
postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh v tejto časti odmietol.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (žalobkyne)
a na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, ak návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (zákaz vstupu a užívanie
nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k.ú. E., obec E., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor,
parcielregistra,,C“č.2043-zastavanáplochaanádvorieovýmere912m2,č.2044/1-záhradyovýmere

1359 m2 a č. 2044/2 - záhrady o výmere 50 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele
č. 2043 a vynášanie hnuteľných vecí z tejto nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedené a určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, vedenej
na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C/14/2024).

8. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej (vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 11C/14/2024) domáha
voči žalovanej určenia, že závet a vydedenie spísané v jednej listine z 17.4.2018 poručiteľom G. A. nar.
X.X.XXXX, naposledy trvale bytom E., E. G. H. XXXX/X sú neplatnými právnymi úkonmi a určenia, že
dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľom G. A., nar. X.X.XXXX, naposledy
trvale bytom E., E. G. H. XXXX/X, dňa 17.4.2018 nie sú dané.

9. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval).

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.16. Osobitný význam má ustanovenie citované v odseku 15 pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní
vecnej správnosti je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však
to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia,
na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

17. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva

do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

18. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

19. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092

s.).

21. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tentoinštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch
uvedených už v odseku 18, pričom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa

musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie
skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie
listín,naktorésažalobcaodvoláva.Prednariadenímneodkladnéhoopatreniaposudzujesúdvcelkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

23. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom žalobca má k dispozícii zúžený rozsah
relevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniaonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová

lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací
a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa
v rámci konania vo veci samej.

24. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobkyňa tým, žalovaná svojím konaním
zmenšuje majetok (dňa 21.3.2025 okolo 8:00 hod. žalobkyňa videla žalovanú ako vynáša z domu veci
a nesie si ich do auta) a spôsobuje škodu žalobkyni, keď vstupuje na cudzí majetok, vynáša odtiaľ veci,
ktoré patria do dedičstva, nehnuteľnosť užíva, na čo nemá žiadny právny nárok.

25. Zo skutkových okolností prípadu s poukazom na obsah spisu vyplýva, že podľa predloženého listu
vlastníctva č. XXXX k.ú. E. výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je zapísaný nebohý G. A.
v podiele 1/1. Žalobkyňa sa podanou žalobou dňa 7.3.2024 domáha určenia neplatnosti závetu a listiny
o vydedení a určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Konanie je vedené na okresnom súde pod
sp. zn. 11C/14/2024, pričom zo súdneho manažmentu odvolací súd zistil, že vo veci bol ustanovený

znalec z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (úlohou znalca je zistiť či poručiteľ G. A., nar
X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX vlastnoručne napísal a podpísal listinu označenú ako „Závet a vydedenie“
zo dňa 17.4.2018). Listom na č.l. 6 žalobkyňa žiadala od A. A. vydať kľúče od nehnuteľnosti. Mailom
zo dňa 10.3.2025 (na č.l. 7) oznámila (okrem iného) manželka (G. M. A.) A. A. právnej zástupkyni
žalobkyne, že kľúče, ktoré toho času má A. A. mu odovzdala F. G. po smrti G. A.. Vo vyjadrení zo

dňa 19.3.2025 (na č.l. 9) k emailu G. M. A. žalobkyňa uvádza, že sa rozhodla zámky na predmetnej
nehnuteľnosti ako i pozemku odvŕtať. Dňa 20.3.2025 podali súrodenci nebohého G. A. na okresný súd
návrh na ustanovenie správcu dedičstva a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým
by súd zakázal B. C. - tu žalobkyni) zákaz vstupu do sporných nehnuteľností, o ktorom rozhodol okresný
súd uznesením č. k. 3C/23/2025-24 zo dňa 14.4.2025 tak, že návrhu v časti, v ktorej sa domáhali

toho ,,aby súd zakázal B. C. (tu žalobkyni) zákaz vstupu do sporných nehnuteľností“ vyhovel. Pričom
konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, nakoľko proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa
odvolanie dňa 24.4.2025. Návrh týkajúci sa ustanovenia správcu dedičstva bol súdom prevedenýdo dedičského konania sp. zn. 3D/150/2023, Dnot 261/2023, aby správcu dedičstva ustanovil súdny
komisárvdedičskomkonaní,nakoľkosprávcudedičstvavzmysle§170CMPustanovujesúdnykomisár.

26. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo
aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok
neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností,
prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento
pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.

Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 1
písm. c) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom
na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Cieľom neodkladných opatrení je
provizórna (dočasná) úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci
samej.Dočasnérozhodnutiemôžeslúžiťajakozárukaefektívnosti budúcehonútenéhovýkonusúdneho
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov,

neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie
povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

27. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

28. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania (aj po jeho

skončení), ako i počas konania. Ak na neodkladné opatrenie nebude nadväzovať konanie vo veci samej,
považuje sa za podanie vo veci samej.

29. Rozlišovanie neodkladného opatrenia, či ide o podanie vo veci samej alebo nie, je právne významné
z hľadiska odstraňovania vád podania (§ 327 CSP, § 128 a § 129 CSP).

30. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje
k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany
a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou).
Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritériá

spĺňa len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samotný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou.
V posudzovanej veci o takýto prípad nešlo.

31. Na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nemá charakter podania

vo veci samej, potom nie je možné aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 CSP, keďže je to zákonom
vylúčené (§ 128 ods. 1 CSP). Následne ustanovenie § 327 CSP ukladá súdu povinnosť bez ďalšieho
odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je
nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. V týchto prípadoch nie je
odstraňovanie vád prípustné a súd žalobcu nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu.

32. Z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním
vo veci samej, keďže vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany (keď zároveň
podalažalobuvovecisamej,určenieneplatnostizávetualistinyovydedení)atakýtonávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k zákazu vynášania hnuteľných vecí označený v odseku bol neurčitý,

keďže žalobkyňa vôbec neoznačila vo vzťahu, ku ktorým hnuteľným veciam sa zákaz vynášania
vzťahuje, keď nebol dôvodný postup podľa § 129 CSP, ale postup podľa § 327 CSP, podľa ktorého
však súd prvej inštancie nepostupoval. S ohľadom na uvedené odvolací súd pri prieskume napadnutého
uznesenia postupoval podľa § 388 CSP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k zákazu
vynášania hnuteľných vecí z nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k.ú. E., obec E., Okresný úrad

Senica, katastrálny odbor, parciel registra ,,C“ č. 2043 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2,
č. 2044/1 - záhrady o výmere 1359 m2, parc. č. 2044/2 - záhrady o výmere 50 m2 a rodinný dom súp.
č. XXXX, postavený na parc. č. 2043 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.33.Kzvyškunavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia(zákazvstupuaužívanienehnuteľnostízapísaných
v LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, parciel registra ,,C“ č.
2043- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, č. 2044/1 - záhrady o výmere 1359 m2 a č.

2044/2 - záhrady o výmere 50 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. 2043), odvolací
súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
po začatí konania, spočívajúceho v uložení žalovanej zákazu vstupu a užívania nehnuteľností. Aj
okresný súd zrejme dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej
(pravdepodobnosťvlastníckehoprávaakonároku,ktoréhosadomáhaakopotenciálnadedička),pretože

nehnuteľnosť ako vyplýva z priloženého listu vlastníctva patrí nebohému otcovi žalobkyni, teda patrí do
dedičstva po otcovi žalobkyne.

34. Účelom neodkladného opatrenia v už začatom konaní je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade,
ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva
potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania, ktorú podmienku žalobkyňa predloženými dôkazmi

neosvedčila.

35.Odvolacísúdpoukazujenato,žepojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“
je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná
alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu

oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite
zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o
nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho,
proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je
riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na

riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava
právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej
alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.

36. Zároveň odvolací súd konštatuje, že ani osvedčenie porušeného práva bez ďalšieho splnenia

zákonných podmienok potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje na vyhovenie
uplatneného návrhu. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany je nevyhnutné posúdiť aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

37. Aj odvolací súd má za to, že aplikujúc ustanovenie § 324 ods. 1 CSP, prihliadajúc na tvrdenia
žalobkyne o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, nie je toho času bezodkladne potrebné aby boli
neodkladným opatrením dočasne upravené pomery strán sporu spôsobom ako navrhuje žalobkyňa.
V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie, ktorého zákon vyžaduje pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobkyne, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
konkrétne a žalobkyňa ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia
práv. Chýbajúce osvedčenie bezprostredného ohrozenia práva žalobkyne nemožno ničím nahradiť, lebo
je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádza, že od domu ani do
brány nemá kľúče, tieto má žalovaná a súrodenci jej otca. Nemôže dopustiť, aby do domu chodili iné
osobyanajejúčetsaobohacovali.Žalovanáchodídodomuaodnášaodtiaľveci,čímzmenšujemajetok,
ktorý patrí do dedičstva, nemá žiadne právo vstupovať do nehnuteľností, nakoľko súd nerozhodol, že
by bola dedička po jej nebohom otcovi. Žalobkyňa však tvrdenie o tom, že žalovaná má kľúče od domu

neosvedčila, keď emailom zo dňa 10.3.2015 na č.l. 8 (ktorý založila žalobkyňa spolu s návrhom) vyplýva,
že G. M. A. oznamuje žalobkyni, že kľúče má jej A. A., ktoré mu odovzdala F. G. po smrti G. A.,
uvedené pritom potvrdila aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu (keď uviedla, že má kľúče do brány - do
dvora a záhrady, pričom kľúče od domu odovzdala súrodencom nebohého G. A.). Podľa odvolacieho
súdu žalobkyňa návrhom neosvedčila, že žalovaná vstupuje a užíva rodinný dom (keďže neosvedčila,

že disponuje kľúčom). Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu síce potvrdila, že je na fotografii, ktorú
predložila žalobkyňa s návrhom, avšak v krabici vynáša zemiaky uskladnené v pivnice. Ani s ohľadom
na uvedené nemožno prisvedčiť žalobkyni, že žalovaná chodí do domu, ktorý aj užíva, a že tým sa na
účet žalobkyne obohacuje. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalobkyňa v odvolaníuviedla (rovnako ako žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu), že súrodenci nebohého otca po nariadení
neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 3C/23/2025 (ktorým bol žalobkyni znemožnený vstup do domu)
vymenili zámok. Ani skutočnosť, že od domu majú kľúče príbuzní žalobkyne neosvedčuje dôvodnosť

návrhu voči žalovanej vo vzťahu k rodinnému domu, keďže príbuzní žalobkyne nie sú ani účastníkmi
konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by
sa žalovaná mala obohacovať na úkor žalobkyne vo vzťahu k rodinnému domu ako takému, keďže
ohľadom vynášania hnuteľných vecí nebolo návrhu žalobkyne vyhovené (odsek 32 odôvodnenia tohto
rozhodnutia). Vo vzťahu k pozemkom žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani

netvrdila, teda ani podľa odvolacieho súdu neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami, keď iba samotný postoj žalobkyne, ktorá ako dcéra nebohého G.
A. zastáva názor, že žalovaná (ako družka nebohého) nemá právo užívať (aj) predmetné pozemky,
uvedené neosvedčuje. Skutočnosť, že žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že má
kľúče od brány (má prístup na dvor a záhradu) za účelom starostlivosti o sliepky a mačky, odburiňovania
a kosenia humna (s čím jej pomáhal syn, ktorý tam má včelnicu zriadenú so súhlasom nebohého G.

A.) neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď tak žalobkyňa ako žalovaná
sú potenciálne dedičky (aj predmetných pozemkov), žalobkyňa ako zákonná dedička a žalovaná ako
závetná dedička, pričom ohľadom ne/platnosti závetu ako aj ne/platnosti listiny o vydedení sa rozhodne
vo veci samej (sp. zn. 11C/14/2024), čiže v záujem oboch je, aby nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky)
patriace do dedičstva po poručiteľovi G. A. boli udržiavané v takom stave, aby nedošlo k zníženiu ich

hodnoty.

39. Záverom odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom
zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci iba vtedy, ako sme už uviedli, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade

nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny
pohľad na vec požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených
práv a to žaloby, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne
preukázanie nároku.

40. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. vo vzťahu k zákazu vstupu a užívanie nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k.ú. E., obec
E., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, parciel registra ,,C“ č. 2043- zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 912 m2, č. 2044/1 - záhrady o výmere 1359 m2 a č. 2044/2 - záhrady o výmere 50 m2 a rodinný
dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. 2043 až do právoplatného skončenia konania vedeného na

okresnomsúdepodsp.zn.11C/14/2024podľaustanovenia§387ods.1CSPzdôvoduvecnejsprávnosti
potvrdil, keď ani v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovala potreba bezprostrednej
úpravy pomerov, pričom námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní neodôvodňujú prípadnú zmenu
napadnutého rozhodnutia v uvedenej časti.

41. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v II. (závislom) výroku, ktorým prvoinštančný súd
rozhodol o náhrade trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP (keďže nejde o rozhodnutie vo
veci samej a dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o náhrade trov konania neexistovali) zrušil bez potreby
vracať vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP).

42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1
CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP),o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj
odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §
336 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej (vo veci sp. zn. 11C/14/2024),

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).