Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323202500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., práv. zast.: JUDr. Jana Šepeľová - advokátka, Námestie slobody
13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1/ D. X, E., F. G. X, XXX XX H. H., I.: XX XXX XXX, X/ J.
K., E., F. G. X, XXX XX H. H., I.: XX XXX XXX, práv. zast.: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o.,
J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/58/2023-172
zo dňa 19.03.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/58/2023-199 zo dňa 20.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/58/2023-199 zo
dňa 20.06.2024.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.
rade v plnom rozsahu, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e , že dobrovoľná dražba zo dňa XX.XX.XXXX vykonaná v priestoroch L. M. N. E. L.
C. E. XXXX, spoločnosťou J. K., E., so sídlom F. G. XXX/X, H. H., I.: XX XXX XXX, priebeh ktorej bol
osvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX spísanou
na L. M. F. I. H. N. E., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres E., obec C.,
k.ú. C., a to parcela registra „G.“ O. XXX, druh pozemku - záhrada o výmere 1 531 m2, parcela registra
„G.“ XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 464 m2, parcela registra „G.“ O. XXX/
X, druh pozemku - trvalý trávny porast o výmere 915 m2 a stavba so súpisným č. XXX - rodinný dom,

postavený na parcele č. XXX, je n e p l a t n á .

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 21 ods. 1 až 5 Zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa § 151a, 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 1, §

151j ods. 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania podľa ust. § 255
a § 562 (zrejme 262) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zhodných tvrdení strán sporu ako aj v doložených listinných
dôkazov bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX P. XX:XX Q. sa uskutočnila v priestoroch L. M. F. I.
H. N. E. dobrovoľná dražba. Navrhovateľa žalovaného v 1. rade vykonaná dražobníkom žalovaným v

2. rade, pričom vydražiteľom bol žalovaný v 1. rade, a to k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C., tak ako je to vyššie uvedené (pozemky a rodinný dom s.č.
XXX). Dobrovoľná dražba sa uskutočnila aj napriek tomu, že žalobkyňa ako dlžníčka vzniesla ešte pred
konaním dobrovoľnej dražby námietku premlčania pohľadávok a záložných práv, ktorá bola doručená
žalovaným a notárke dňa 12.05.2023 (viď. podací lístok) a je uvedená aj v osvedčení o priebehu dražby

spísanej notárkou. Žalovaní doručenie tejto námietky premlčania žalobkyňou pred konaním dražby
taktiež potvrdzujú, nejde o spornú skutočnosť.
Ďalej v konaní bolo preukázané a nebolo to stranami rozporované, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila
s pôvodným veriteľom N., A. tri zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžičky na bývanie č. C. XXXXX-XX R.
B. XX.XX.XXXX, O. C. XXXXX-XX R. B. XX.XX.XXXX A. O. C. XXXXX-XX R. B. XX.XX.XXXX, pričom
na zabezpečenie týchto pohľadávok z týchto úverových zmlúv žalobkyňa ako záložný dlžník a záložca

uzavrela s pôvodný veriteľom a záložným veriteľom N., A. tri záložné zmluvy, tak ako sú popísané vyššie
na zriadenie záložného práva, ktoré bolo zavkladované okresným úradom, odbor katastrálny.

4. Žalobkyňa uniesla bremeno, povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom premlčania týchto
pohľadávok zo zmlúv o úvere a rovnako aj o premlčaní záložného práva z vyššie uvedených troch

záložných zmlúv na zabezpečenie týchto pohľadávok z úverov.

Konkrétne so žalobkyňou doložených troch výziev na splatenie úveru s príslušenstvom k uvedeným trom
úverom, pričom tieto výzvy vystavil ešte pôvodný veriteľ N., A., tak ako sú špecifikované vyššie, pričom
listy sú zo dňa 23.04.2009 k úveru č. C. XXXXX-XX, R. B. XX.XX.XXXX S. M. O. C. XXXXX-XX A. R.

B. XX.XX.XXXX S. M. O. C. XXXXX-XX je zrejmé, že N., A. ako veriteľ vyzýva žalobkyňu ako dlžníčku,
že nereagovala na ich upozornenia, nerešpektovala splátkové termíny, porušila Obchodné podmienky
N., A. pre poskytovanie úverov na bývanie, preto evidujú tam uvedené nesplatené sumy týchto úverov
s príslušenstvom a vyzývajú ju k úhrade dlžných súm v stanovenej lehote, inak pristúpia k vymáhaniu
súdnou cestou s uplatnením záložného práva podľa zmlúv o zriadení záložných práv. Rovnako v týchto

troch výzvach veriteľ oznamuje, že podľa Obchodných podmienok článku 6 sa stali všetky tieto úvery
splatné a uviedli jej sumu, ktorú je povinná vyplatiť. Súd prvej inštancie podotkol, že ani z pripojených
spisov nebolo v tomto konaní doložené, kedy došlo k presnému zosplatneniu úverov zo strany N., A.
ako pôvodného veriteľa, pričom žalovaní uviedli, že sú už niekoľko násobným právnym nástupcom
pôvodného veriteľa N., A. a že nedisponujú týmito listinami, pretože pri uzatvárané zmlúv o postúpení

pohľadávok tieto listiny už pripájané neboli. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vychádzal z týchto troch
výziev na splatenie úveru s príslušenstvom zo strany N., A., z ktorých je zrejmé, že v čase písania
týchto listov už bola pohľadávka zosplatnená veriteľom pre nedodržanie povinnosti na strane dlžníka,
taktiež boli vyčíslené dlžné sumy s príslušenstvom. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že žalovaní
tieto listinné dôkazy výzvy na splatenie úveru nerozporovali, a preto sa považujú za preukázané.

Tak ako je to vyššie uvedené, výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom boli N., A. napísané dňa
23.04.2009 a 28.04.2009 a z týchto dátumov súd prvej inštancie vychádzal, že je to najneskoršia doba
začatia plynutia premlčacej lehoty celej pohľadávky. Podľa vyššie uvedených ustanovení je premlčacia
doba pohľadávky 3 roky, a teda premlčanie v tomto prípade nastalo dňa 23.04.2012, respektíve pri

dvoch zmluvách a pohľadávok č. C. XXXXX-XX A. O. C. XXXXX-XX B. XX.XX.XXXX. Záložné právo
sa nepremlčuje skôr ako zabezpečovaná pohľadávka. V tomto prípade mal teda súd prvej inštancie
za to, že záložné právo sa rovnako premlčalo v uvedených dátumoch dňa 23.04.2012, resp. v dvoch
zabezpečovaných úverov dňa 28.04.2012. Premlčacia doba za vyššie uvedené obdobie od 23.4.2009,
28.4.2009 (listy N., z ktorých je zrejme, že pohľadávky už boli splatné) do 23.4.2009, 28.4.2009

(uplynutie 3. ročnej premlčacej doby) nespočívala, ani sa nepretrhla, pretože do skončenia dokazovania
žalovaní nepreukázali, aby sa vo výkone záložných práv formou dobrovoľnej dražby, alebo inak v
tomto období riadne pokračovalo. Z vyššie pripojených súdnych spisov je zrejme, že až neskôr cca
jún 2015, teda po uplynutí premlčacej doby, sa veriteľ snažil realizovať výkon záložného práva cez
dobrovoľnú dražbu - teda riadne pokračoval, avšak to už je právne irelevantné, pretože premlčacia

doba uplynula. Toto vyplýva predovšetkým z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn.
5C/447/2015 o nariadení predbežného opatrenia, že navrhovateľka - žalobkyňa ako dlžníčka podala
návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 1. D. B. T. E., ktorý bol vtedajším veriteľom
z uvedených zmlúv o úvere (pôvodný veriteľ N. A.) a proti odporcovi v 2. rade U. I., A., pričom odporca v2. rade je dražobník. Súd uznesením vyhovel návrhu a vydal predbežné opatrenie a následne žalobkyňa
podala žalobu o neplatnosť úverových zmlúv.

5. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že z vyššie uvedených listinných spisov je zrejmé, že veriteľ
sa snažil vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby z týchto záložných zmlúv na zabezpečenie
vyššie uvedených pohľadávok z úverov až v roku 2015, pretože z pripojeného spisu Okresného súdu
Humenné sp.zn. 5C/447/2015, tak ako je vyššie špecifikovaný o nariadení predbežného opatrenia dňa
16.01.2015 odporca v 2. rade U. I., A. ako dražobník vyzval žalobkyňu ako dlžníčku na sprístupnenie

nehnuteľnosti za účelom znaleckého ocenenia pre účely dobrovoľnej dražby. Následne súd vydal vyššie
uvedené uznesenie, ktorým zakázal výkon záložného práva pre odporcov v 1. a 2. rade a uložil žalobkyni
podať na súd žalobu o neplatnosť týchto troch úverových zmlúv a záložných zmlúv. Následne sa
viedlo súdne konanie, tak ako je vyššie popísané sp. zn. 21C/227/2015 o určenie neplatnosti týchto
troch úverových zmlúv a záložných zmlúv, ktoré skončilo rozsudkom tak, že žaloba žalobkyne bola
zamietnutá. Počas doby tohto súdneho konania platilo aj vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu

Humenné o zákaze vykonávania dobrovoľnej dražby a záložného práva, pričom rozsudok, ktorým bola
žaloba žalobkyne o neplatnosť úverových zmlúv a záložných zmlúv, nadobudlo právoplatnosť dňa
09.06.2020. Táto doba sa samozrejme do premlčania záložného práva nezapočítava, pretože vtedy
platilo aj uvedené predbežné opatrenie a žalovaní mali zákaz realizovať záložné právo, či už formou
dobrovoľnej dražby alebo inak.

Následne z pripojeného spisu sp.zn. 7Csp/30/2021 vyplynulo, že bola vykonaná dobrovoľná dražba
z tých istých úverových zmlúv, záložných zmlúv voči žalobkyni, a to dňa 27.04.2021, pričom Okresný
súd v Humennom vyššie uvedeným rozsudkom, voči ktorému žalovaní nepodali odvolanie zo dňa
31.03.2022 určil, že táto dobrovoľná dražba je neplatná pre rozpor so zákonom, pričom rozsudok

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.05.2022.

Následne sa realizovala ďalšia dobrovoľná dražba z tých istých úverových zmlúv a záložných zmlúv s
tými istými stranami konania, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Súd prvej inštancie podotkol,
že dôležité je tu obdobie od zosplatnenia úveru a pohľadávok z týchto troch úverových zmlúv zo strany

pôvodného veriteľa N., A., pričom z vyššie uvedených listov z roku 2009 vyplýva, že v tom čase už
boli tieto úvery spoplatnené, teda bežala premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr v roku 2012. Súd
prvej inštancie preto považoval obranu žalovaných, predovšetkým v tom zmysle, že dobrovoľná dražba
bola riadne začatá a žalovaní v nej riadne pokračovali, avšak kvôli vyššie uvedeným súdnym konaniam
nemohli riadne pokračovať, a teda premlčanie v tom čase spočívalo za právne irelevantné. Dôležité je

obdobie od roku 2009, tak ako je to popísané vo výzve na splatenie zo strany pôvodného veriteľa N., A.
pre žalobkyňu ako dlžníčku do obdobia 2012, tak ako je to vyššie popísané, kedy bolo vydané uznesenie
o predbežnou opatrení a následne bola podaná žaloba o neplatnosť týchto záložných a úverových zmlúv
z ktorých vyplýva, že od roku 2009 do roku 2012 žalovaní, to znamená veriteľ z tejto pohľadávky a
dražobník dražbu nezrealizovali, riadne v nej nepokračovali, pričom uplynula trojročná premlčacia doba

stanovená v Občianskom zákonníku na premlčanie pohľadávky, ako aj záložného práva. Táto trojročná
premlčacia lehota uplynula tak, ako je to vyššie uvedené, od roku 2009 do roku 2012.

V zmysle judikatúry a zákona je dôležité nielen začatie dobrovoľnej dražby (napr. jej zápis do katastra
nehnuteľnosti), žalovaný vo vyjadrení totiž tvrdí, že bola zapísaná už skôr na list vlastníctva, avšak

nedoložil o tom žiaden listinný dôkaz a ide len o jeho tvrdenie. Súd však poukazuje na to, že aj keby
to bola pravda zákon vyžaduje, aby veriteľ, resp. aj dražobník v dobrovoľnej dražbe riadne pokračoval,
nestačí len jej formálne zapísanie ale je potrebné vykonávať aj úkony- začať realizáciu záložných práv
cezdobrovoľnúdražbu.Vtomtoprípadedoroku2012nebolizostranyžalovanýchpreukázanárealizácia
dobrovoľnej dražby - pokračovanie v dobrovoľnej dražbe a preto 3. ročná premlčacia doba uplynula pre

zabezpečované pohľadávky aj pre záložné práva.

6. Následne súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
03.02.2013, ktorého predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania
záložného práva, z ktorého vyplývajú rovnaké právne závery. Rovnako súd prvej inštancie poukázal aj

na zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutie súdov SR č. 3/2023.

7. Záložný veriteľ je teda oprávnený uspokojiť sa, respektíve domáhať sa uspokojenia svojho záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to aj v prípade pohľadávky, ktorá bola premlčaná. Ak bolopremlčané aj záložné právo, avšak nebola uplatnená námietka premlčania, možno na základe vyššie
uvedeného vyvodiť, že záložný veriteľ je oprávnený aj naďalej využiť proces dobrovoľnej dražby na
uspokojenie svojho záložného práva.

V prípade, že došlo k premlčaniu záložného práva je záložca v procese dobrovoľnej dražby oprávnený
uplatniť námietku premlčania. Záložca sa však nemôže brániť námietkou premlčania záložného práva
po uskutočnení dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného
veriteľa, keďže účelom námietky premlčania je ochrana pred výkonom premlčaného práva.
Záložný veriteľ ako aj záložca by mali pamätať na právnu zásadu a riadiť sa tým, že „právo patrí bdelým“,

a to aj v prípade výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
Začatie dražobného konania, v ktorom záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby „riadne pokračuje“,
spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie, ak nie, premlčacia doba plynie.

8.Ktvrdeniužalobkyneotom,žebolporušenýzákonodobrovoľnýchdražbách,lebobolpoužitýposudok
I. F. - súdneho znalca v danej dobrovoľnej dražbe, ktorý bol starší ako 6 mesiacov súd prvej inštancie

uviedol, že žalovaní pochybili, pretože je zrejmé z prvotných úkonov ako aj z osvedčenie o priebehu
dražby, že bol použitý najprv práve tento posudok, ktorý bol starší ako 6 mesiacov až neskôr na základe
výziev, respektíve námietok žalovanej dlžníčky voči tomuto znaleckému posudku si dal už v priebehu
dobrovoľnej dražby dražobník vypracovať druhý znalecký posudok od znalca I. E., čo však podľa názoru
súdu prvej inštancie nebolo transparentné vzhľadom na pohyb cien nehnuteľností v uvedenom období

a vzhľadom na to, že v prvotných listinách zaslaných žalovanej ako aj osvedčenie o priebehu dražby
je ako prednostne uvedený prvý posudok, ktorý bol starší ako 6 mesiacov ku dňu konania dražby, čím
došlo podľa názoru súdu prvej inštancie k porušeniu uvedeného § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách.

9. Žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia hlavne ohľadom premlčania záložného práva, preto súd prvej

inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože nie je iný právny prostriedok, ktorým sa môže
poškodená žalobkyňa, ktorej takouto dobrovoľnou dražbou bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckeho
práva, práva na súkromie a práva na rodinu domáhať ochrany, jedine o tom môže rozhodnúť súd v
súdnom konaní, t. j. v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Keďže boli splnené podmienky podľa
vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní pohľadávky a o premlčaní záložného

práva, keďže žalobkyňa ako dlžníčka si uplatnila túto námietku premlčania riadne a včas, teda ešte
do konania dobrovoľnej dražby, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a vyhlásil túto
dobrovoľnú dražbu za neplatnú pre rozpor so zákonom. Zároveň poukázal aj na zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutie súdov SR č. 3/2023. Podstatné pre posúdenie veci tak ako to už
bolo vyššie uvedené, bolo len to či sa formálne začala dobrovoľná dražba zo strany navrhovateľa -

veriteľa a dražobníka ale či sa v tejto dražbe aj riadnym spôsobom pokračuje. V tomto prípade, ako už
bolo uvedené a bolo preukázané, že aktuálny veriteľ a aktuálny dražobník realizovali a pokračovali v
dobrovoľnej dražbe až po uplynutí premlčacej lehoty záložných práv (uplynula najneskôr v roku 2012)
a to od roku 2015. Cieľom premlčania ako je zrejmé z výkladu, zo zákona a z ustálenej judikatúry je
zabezpečiť ochranu právnych vzťahov, a to aj medzi dlžníkmi a veriteľmi. Súd pri tom musel prihliadať a

na to, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským, pretože ako to už judikovali súdy predtým, prvotný
spor a predovšetkým prvotný zmluvný vzťah, úvery z N., A. sú spotrebiteľskými úvermi a v prípade
pochybností sa právo vykladá v prospech spotrebiteľa.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa bola v celom konaní

úspešná, preto súd prvej inštancie zaviazal neúspešných žalovaných na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobkyni, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho
úradníka po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

11. Opravným uznesením č.k. 21C/58/2023 - 199 zo dňa 20.06.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

O p r a v u j e v záhlaví rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/58/2023-172 zo dňa 19.03.2024
označenie právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na toto správne znenie: „ Advokátska kancelária
Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519“.

12. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa ust. § 224 CSP a konštatoval, že v dôsledku odvolania
podaného žalovaným v 2. rade, vec bola postúpená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie. Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 13.06.2024 sp.zn. 5Co/24/2024 vrátil vec súdu prvej inštancie napostup podľa § 224 CSP s odôvodnením, že záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej
inštancie obsahuje chyby v písaní, v záhlaví chýba IČO právneho zástupcu žalovaného v 2. rade.

13. Nakoľko v danom prípade ide o zrejmú chybu v písaní, a teda o takú chybu, ktorú je možné
opraviť postupom podľa § 224 CSP, súd vykonal opravu rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21C/58/2023-172 zo dňa 19.03.2024 tak, ako je uvedené vo výroku tohto opravného uznesenia.

14. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Právne odôvodnil svoje odvolanie

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie odôvodnil
neplatnosť dobrovoľnej dražby premlčaním zabezpečených pohľadávok žalovaného 1/ ako záložného
veriteľa a súčasne aj premlčaním samotného záložného práva. Údajnú neplatnosť dobrovoľnej dražby
odôvodnil porušením ustanovenia § 12 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. K otázke
premlčania zabezpečených pohľadávok žalovaného v 1. rade a k otázke premlčania záložného
práva žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade uviedol, že otázka samotnej predčasnej splatnosti

úverov poskytnutých žalobkyni spoločnosťou N., A., otázka presného dátumu predčasnej splatnosti
týchto úverov poskytnutých žalobkyni ako aj spôsobilosť listín nachádzajúcich sa v súdnom spise
vyvolať predčasnú splatnosť úverov poskytnutých žalobkyni je podľa žalovaného v 2. rade sporná
a nepreukázaná jednoznačným spôsobom. Presný dátum predčasnej splatnosti úverov poskytnutých
žalobkyni právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, S. H. N. A. nebol v konaní preukázaný

žiadnym vykonaným dôkazom. V súdnom spise sa dokonca nenachádza žiadna listina preukazujúca,
že skutočne došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti týchto úverov zákonom už určeným, respektíve
zmluve dohodnutým spôsobom a z toho dôvodu v konaní ani nebola skúmaná spôsobilosť takejto
listiny vyvolať predčasnú splatnosť úverov poskytnutých žalobkyni. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že konajúci súd mal predčasnú splatnosť úverov preukázanú na základe výzvy

na zaplatenie úveru zo dňa XX.XX.XXXX S. M. O. C. - XX, na základe výzvy na zaplatenie úveru
zo dňa XX.XX.XXXX S. M. O. C. - XX a na základe výzvy na zaplatenie úveru zo dňa XX.XX.XXXX
S. M. O. C. – XX. Súd prvej inštancie podotkol, že ani z pripojených spisov nebolo v tomto konaní
doložené, S. B. S. J. R. M. R. E. N. A. ako pôvodného veriteľa (bod 15 odôvodnenia rozsudku).
Je pravdou, že žalovaný v 2. D. E. N. J. S. L. S. P. N. E. N. A. E. N. A. žalobkyni z hľadiska ich

posudzovania ako listín, ktoré by mohli alebo mali osvedčiť dátum vzniku predčasnej splatnosti úverov
poskytnutej žalobkyni. Podľa názoru žalovaného v 2. rade táto skutočnosť ale v žiadnom prípade
nemôže byť vykladaná tak, že predčasná splatnosť úverov poskytnutých žalobkyni a dátum predčasnej
splatnosti týchto úverov sú nesporné. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 171 ods. 2 CSP
a konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval spôsobom predpokladaným v tomto ustanovení

a žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, V. J. K. N. P. N. E. J. I. J. R. W. J. N. J. E. M. J. V. E.
N. A. a že práve z obsahu týchto listín bude odvodzovať presný začiatok plynutia premlčacej doby.
Žalovaný v 2. rade tvrdil, V. K. N. G. F. L. S. J. N. N. A. smerujúci k vzniku predčasnej splatnosti úverov
poskytnutých žalobkyni. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 92 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Podľa názoru žalovaného v 2. rade súd v tomto konaní vykonaným dokazovaním nemal

preukázané, V. O. N. A. ako pôvodný veriteľ žalobkyne konala kvalifikovaný právny úkon, ktorého
zamýšľaným právnym následkom bol vznik predčasnej splatnosti úverov poskytnutých žalobkyni, či N.
ako pôvodný veriteľ žalobkyne tento právny úkon, ktorým zamýšľala docieliť predčasnú splatnosť
žalobkyni poskytnutých úverov doručovala žalobkyni a či tento právny úkon aj reálne žalobkyni doručila.
R. O. J. M. N. A. A. J. N. V. E. S. J. E. M. J. V. N. A. vykonala v súlade s obsahom úverových

zmlúv, v súlade s ustanovením § 92 Zákona č. 483/2001 Z.z. a v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou minimálne Krajského súdu v Prešove. V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 2. rade na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/13/2022. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemal
preukázané vykonanými dôkazmi. Napriek tomu, že nemal preukázanú predčasnú splatnosť úverov
poskytnutých žalobkyni ani dátumom tejto predčasnej splatnosti v odôvodnení rozsudku skonštatoval,

že zabezpečované pohľadávky žalovaného v 1. rade aj jednotlivé k nim sa viažuce záložné práva
sú premlčané. Takýto záver súdu prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie je potrebné
považovať minimálne za predčasný, nepreukázaný vykonaným dokazovaním. Potreba podrobného
skúmaniapredčasnejsplatnostiúverovaňoupodmienenéplynutiepremlčacejlehotyjeobzvlášťdôležité
z dôvodu, V. J. N. N. A. ako právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a žalobkyne je právnym vzťahom

podnikateľa a spotrebiteľa. Ak totiž vykonaným dokazovaním nebude preukázané, že úvery poskytnuté
žalobkyni boli vyhlásené za predčasne splatné a na základe toho vyhlásenia predčasnej splatnosti sa
v konkrétnom dôkazmi preukázanom presne určenom časovom okamihu aj skutočne stali predčasne
splatnými, otázku premlčania zabezpečených pohľadávok navrhovateľa dražby bude potrebné nanovokomplexne posúdiť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka.
Zároveň žalovaný v 2. rade nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že zápis oznámenia
o začatí výkonu záložného práva na príslušný list vlastníctva už v roku 2010 žalovaný v 2. rade síce tvrdil,

ale žiadnym spôsobom nepreukázal. Táto žalovaným v 2. rade tvrdená skutočnosť bola okrem iného
preukázaná obsahom dražobného spisu doručeného súdu v prvej inštancie, napríklad prílohou každého
jedného znaleckého posudku je LV č. XXX k.ú. C., na ktorých je uvedený dátum zápisu oznámenia
o začatí výkonu záložného práva. Predmetný list vlastníctva obsahujúci tento záznam napokon k žalobe
priložila aj samotná žalobkyňa. Žalovaný v 2. rade celkom logicky nepovažoval za nevyhnutné osobitne

predkladať súdu listiny, ktorých minimálne tri vyhotovenia sa nachádzajú v súdnom spise. Konajúci
súd tak v tomto bode úplne nesprávne interpretoval obsah listín nachádzajúcich sa v súdnom spise.
Žalovaný v 2. rade zásadne nesúhlasil s tvrdeniami konajúceho súdu o tom, že posudzovaná dražba
bola vykonaná na podklade znaleckého posudku, ktorý bol v čase konania dobrovoľnej dražby starší
ako 6 mesiacov. Podkladom na vykonanie dobrovoľnej dražby bol celkom jednoznačne len a výlučne
znalecký posudok č. XX/XXXX R. B. XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval znalec I. F. E., C. O. XX, XXX XX C..

Táto skutočnosť je úplne zrejmá z obsahu oznámenia o dražbe, predovšetkým z tej jeho časti, v ktorej je
špecifikované ocenenie dražobných nehnuteľnosti a v ktorej je určené najnižšie podanie zodpovedajúce
právecenenehnuteľnostiurčenejtýmtoznaleckýmposudkom.Skutočnosť,žeposudzovanádobrovoľná
dražba bola vykonaná skutočne na základe znaleckého posudku I. F. E. je zrejmá aj z obsahu notárskej
zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. bola spísaná na notárskom úrade F. I. H. N. E.. Na základe

uvedených v skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v súlade s ustanovením § 389
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu sa žalobkyňa ani žalovaný v 1. rade nevyjadrili.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 15.05.2025 a zistil, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platnýmprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená napriek tomu, že skutočne

tak, ako to uvádza žalovaný v 2. rade z LV XXX, k.ú. C. je uvedený dátum zápisu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil porušenie ustanovenia
§ 12 Zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré malo spočívať v tom, že podkladom na vykonanie dobrovoľnej
dražby zo dňa XX.XX.XXXX mal byť znalecký posudok starší ako 6 mesiacov a že podkladom
dražby bol nový znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec I. F. E.. Uvedené má vyplývať z obsahu
oznámenia o dražbe i z notárskej zápisnice spísanej notárkou F. I. H.. Z uvedenej notárskej zápisnice

zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že je zrejmé, že sa osvedčil priebeh dobrovoľnej dražby dražobníka
J. K., E., za účasťou licitátora F. X. J., navrhovateľ dražby D. X E. a vydražiteľom sa stal D. X E.,
pričom dražba sa konala o 11:30 hod. v priestoroch notárskeho úradu v E.. Predmetom dražby boli
vyššie uvedené nehnuteľností žalobkyne zapísané na LV č. XXX, k. ú. C., pričom v deň konania
dražby XX.XX.XXXX bola doručená k rukám notára listina - námietka premlčania záložného práva zo

strany žalobkyne zastúpenej advokátkou F. F. Y.. Notárska zápisnica obsahuje popis nehnuteľností,
predovšetkým rodinného domu podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného I. J. F., tento
popisuje predmet dražby, nehnuteľností žalobkyne zapísané na LV č. XXX, k.ú. C.. Notárska zápisnica
ďalej obsahuje práva a záväzky viaznuce na predmete dražby podľa listu vlastníctva. Na strane 6 je
uvedené, že predmet dražby bol ohodnotený znalcom I. F. E., C. XX, O. XX/XXXX R. B. XX.XX.XXXX.

Bývalý vlastník je žalobkyňa, navrhovateľ dražby je žalovaný v 1. rade, najnižšie podanie 23 300 eur.
Následne bola cena znížená o 10 % zo znaleckého posudku na sumu 20 970 eur a dražba bola
úspešná, pričom dražobníkom bol J. K., E., vydražiteľom D. X, E., všetko so sídlom v H. H.. Voči
priebehu dražby neboli žiadne námietky. Účastníci dražby boli poučení podľa § 21 ods. 2 až 6 zákona
o dobrovoľných dražbách. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne listom zo dňa 04.11.2022 vzniesla

námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadala vyhotoviť nový znalecký posudok. V námietkach
uviedla, že jej dňa 24.10.2022 bol doručený znalecký posudok č. XXX/XXXX od znalca I. J. F., ktorý
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. C., vo výške 18.500,- eur. Z touto cenou
žalobkyňa nesúhlasila, pretože v súčasnosti majú nehnuteľností radovo vyššiu cenu. Uviedla, že v roku
2020 bol vypracovaný Znalecký posudok pre účely dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX znalcom I. I. Y.,

kde bola určená cena 15 100 eur. V posledných rokoch došlo k nárastu cien nehnuteľností. Poukázala
na to, že aj napriek zvýšeniu cien, napríklad parcela č. XXX o výmere 464 m2 ,zastavané plochy
a nádvoria bola v tomto znaleckom posudku ohodnotená nižšie ako v staršom znaleckom posudku
z roku 2020. Poukázala na § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, § 12 ods. 6 a žiadala o
vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Súd prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia

svojhorozsudkunastr.8konštatoval,žezospisuodobrovoľnejdražbevyplýva,žepreúčelydobrovoľnej
dražby bol vypracovaný ku dňu 24.01.2023 znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom I. F.
E., C., pričom posudok je zo dňa 20.02.2023 a všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená v sume
23.300,- eur. Z listu dražobníka žalobkyni zo dňa 07.03.2023 vyplýva, že znalecký posudok bol doručený
žalobkyni dňa 10.03.2023. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 19

odôvodnenia, že najsamprv bol použitý znalecký posudok I. F., ktorý bol starší ako 6 mesiacov. Uvedené
vyplýva aj z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby B., keď v popise stavby dispozičné riešenie sa
jednoznačne uvádza, že podľa predloženého znaleckého posudku ZP č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval
I. J. F. a zjednodušený v pôdorysoch jednotlivých podlaží poskytnutých objednávateľom, ktoré tvoriaprílohy znaleckého posudku sa jedná o dvojpodlažný rodinný dom bez podpivničenia a bez obytného
podkrovia. Ďalej celý popis stavby uvedený zo znaleckého posudku I. F. až na záver pri čísle znaleckého
posudku je uvedené XX/XXXX, (teda úplne iné číslo ako pri opise predmetu dražby) je uvedené znalec

I. F. E., C. XX, XXX XX C., odbor znalca stavebníctvo, odvetvie znalca pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností evidenčné číslo znalca: XXXXX a najnižšie podanie 23.300,- eur. Výška dosiahnutej
vydražením bola 20.970,- eur.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/66/2019, že osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba
dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21
ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu
uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku
dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom
rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť

žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie
má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len príklady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť
dražby (§ 21 ods. 6 zákona).

24. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke, že nebolo v konaní doložené kedy došlo k presnému
zosplatneniu úverov zo strany N., A. ako pôvodného veriteľa a že tieto skutočnosti vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu mal súd prvej inštancie riadne preskúmať, a preto predčasne rozhodol,
keď akceptoval námietku premlčania vo vzťahu k pohľadávkam k záložnému právu, odvolací súd
uvádza, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 16 jeho odôvodnenia. Veriteľ

sa snažil vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby zo záložných zmlúv na zabezpečenie
pohľadávok, C. S. N. L. E. M. E. J. H. N. A. napísané dňa 23.04.2009 a 28.04.2009 až v roku 2015,
pretože z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/447/2015 tak ako je to špecifikované
v rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 16.01.2015 odporca v 2. rade U. I., A.
ako dražobník vyzval žalobkyňu ako dlžníčku na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom znaleckého

ocenenia pre účely dobrovoľnej dražby. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to
popísal v bode 15 odôvodnenia, že záložné právo sa premlčalo v dátumoch dňa 23.04.2012, respektíve
v dvoch zabezpečených úveroch dňa 28.04.2012.

25. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania v rámci, ktorej si súd vytvára poznatky potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom zabezpečí dôkaz na jeho
vykonaní (I.ÚS 52/03).

26. Ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 185 CSP) nie účastníkov

konania. Odvolací súd má za to, že žaloba bola zamietnutá správne z dôvodu, že možno akceptovať
námietku premlčania záložného práva. Súd prvej inštancie správne v bode 16 konštatoval, že v
zmysle judikatúry a zákona je dôležité nielen začatie dobrovoľnej dražby (napr. jej zápis do katastra
nehnuteľnosti), žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že bola zapísaná už skôr na list vlastníctva. Odvolací súd
však poukazuje na to, že aj keby to bola pravda zákon vyžaduje, aby veriteľ, resp. aj dražobník v

dobrovoľnej dražbe riadne pokračoval, nestačí len jej formálne zapísanie ale je potrebné vykonávať aj
úkony- začať realizáciu záložných práv cez dobrovoľnú dražbu. V tomto prípade do roku 2012 nebola
zo strany žalovaných preukázaná realizácia dobrovoľnej dražby - pokračovanie v dobrovoľnej dražbe a
preto 3. ročná premlčacia doba uplynula pre zabezpečované pohľadávky aj pre záložné práva. Možno
prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.02.2013,

ktorého predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania záložného
práva, vyplývajú rovnaké právne závery. Rovnako odvolací súd poukazuje aj na zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutie súdov SR č. 3/2023.

27. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie žalobkyňa predložila výzvy na splatenie úveru

s príslušenstvom od N., A. napísané dňa 23.04.2009 a 28.04.2009, pričom žalovaný nepredložil
dôkazy, že by tieto výzvy a údaje v nich uvedené nezodpovedali skutočnosti teda nepredložil listiny,
ktoré by preukazovali iné dátumy na splatenie úveru, prípadne preukázanie splatnosti úverov v inom
čase. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednouzo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto
zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“
spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom

postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených
sosúdnymuplatňovanímpráva.Zachovanie„rovnostizbraní“zpohľaduspôsobuarozsahuvykonávania
dokazovania sa týka oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov
je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť
predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli

účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje
súd podľa svojej voľnej úvahy. V danom prípade sa žalovaným nepodarilo preukázať, že by nedošlo k
premlčaniu pohľadávky tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Zároveň námietka premlčania záložného
právaboladoručenážalovanýmanotárskemuúraduuždňa12.05.2023,tedapreddňomkonaniadražby
dňa 15.05.2023.

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

29. Správnemu výroku I. zodpovedá aj správny výrok II. o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa
bola pri uplatnení nároku, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie úspešná, preto jej v plnom rozsahu
patrí náhrada trov konania voči neúspešným žalovaným. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol,

keď jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

30. Pretože odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie a pri odvolacom prieskume nezistil
naplnenie odvolacích dôvodov tak ako ich uviedol žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní postupom
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k.

21C/58/2023 - 199 zo dňa 20.06.2024 ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal odvolací súd nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k neúspešným žalovaným v 1. a 2.

rade s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
na postup podľa ust. § 257 CSP. Takéto dôvody stranami neboli ani tvrdené ani preukázané.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).