Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov

JUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovej,PhD.vprávnejvecižalobcu:WFGtrade,s.r.o.sosídlom
Daxnerova 9, 010 01 Žilina, IČO: 44 641 745, zastúpeného: JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát, so sídlom
Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO: 37977091, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXXXX, XXX XX E. C., o zaplatenie sumy 9.891,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/29/2024-34 zo dňa 17. septembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9.891,12 eur s 5 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 14.5.2024 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9.891,12 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu
za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovaným.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca a žalovaný
sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1 a to nehnuteľnosti dvojizbového bytu č. XX vo vchode
X, na prízemí v bytovom dome súp. číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra KN-
C, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 592 m2, spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX v podiele 550/10000-in,
všetko nachádzajúcich sa v k.ú. C. D., a to za obdobie od 27.3.2021 do 25.3.2024.

4. Z konania vedeného Okresným súdom Poprad, sp.zn. 17C/25/2021 vyplýva, že žalovaný neplatí
žalobcovi za to, že užíva celý byt, žiadnu sumu. Žalovaný byt užíva v celosti.

5. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného

na úkor žalobcu, ale o nárok žalobcu na náhradu vo forme peňažného plnenia voči žalovanému ako
druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
ktorý je dôvodný, keďže výlučne žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti. Súd sa stotožnil aj s výškou
uplatneného nároku 275,- eur mesačne, vychádzajúc z obvyklej ceny nájmu dvojizbového bytu v lokalitek.ú. C. D. podľa správy realitnej kancelárie, aj zo všeobecných vedomostí súdu sa suma 550,- eur
mesačne javí ako primeraná výška nájomného za dvojizbový byt v danej lokalite.

6. Súd priznal uplatnený nárok na náhradu žalobcovi voči žalovanému a zároveň priznal žalobcovi aj
uplatnenýúrokzomeškaniavovýške5%ročneododňanasledujúcehopodoručenížalobyžalovanému,
dňa 13.5.2024, t.j. od 14.5.2024.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd sa
nevysporiadalsozákladnouotázkou,ato,žeboloporušenépredkupnéprávožalobcunaspoluvlastnícky
podiel bytu v podiele 1 k celku. Žalobca nie je zákonným majiteľom 1 spoluvlastníckeho podielu bytu, tak
ako to tvrdí. Poukázal na svoj zdravotný stav a vyčíslil výdavky na lieky, byt a ďalšie záväzky. V podanom

odvolaní ďalej namietal, že k žalobe sa nevyjadril, lebo bol chorý a v čase pojednávania bol na liečebnej
rehabilitácii, a preto žiadal odročiť termín pojednávania zaslaním mailu dňa 17.9.2024 o 8:37 hod. Nárok
žalobcu neuznáva, žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaný doručil súdu dňa 23.12.2024 podanie zo dňa 29.10.2024 označené ako „Odvolanie proti
rozsudku v Mene Slovenskej republiky sp.zn. 17C/29/2024“, kde zopakoval argumentáciu uvedenú

v podanom odvolaní a doplnil, že podáva námietku na prieťahy v konaní týkajúce sa predchádzajúceho
konania, kde bol úspešný, keďže Krajský súd v Prešove rozhodnutie okresného súdu zrušil a nariadil
vo veci opätovne konať a rozhodnúť. Tvrdil, že je súdom zavádzaný a klamaný, súd nekoná objektívne,
ale evidentne v prospech žalobcu. Je zastrašovaný a úmyselne uvádzaný do stavu finančnej núdze
a zadlženosti.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver s výnimkou právneho záveru o trovách konania. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

15. K namietaným nesprávnym skutkových zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z
pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazuposudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku,

odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa § 139 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou

rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. V danom prípade predmetom konania je zaplatenie sumy spolu 9.891,12 eur z dôvodu , že žalovaný
užíva podiel žalobcu vo výške 1 dvojizbového bytu v bytovom dome súp.č. XXX, k.ú. C. D.. Žalobca

si uplatnil nárok za obdobie od 27.03.2021 do 25.03.2024, v súlade s § 137 ods. 1 v spojení s § 123
Občianskeho zákonníka.

22.Vpodanomodvolanížalovanýnamietal,žedoposiaľnebolavysporiadanáotázkaohľadomporušenia
predkupného práva pri predaji spoluvlastníckeho podielu 1 jeho bratom žalobcovi na základe Kúpnej

zmluvy zo dňa 9.2.2021.

23. Námietka odvolateľa pre tento prípad nie je opodstatnená. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu upravuje ust. § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz

25. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/25/2021-344 zo dňa 29. mája 2024 (č.l. 66 spisu),

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi totožnými stranami sporu
k totožnej nehnuteľnosti, ktorý je prílohou vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, z bodu 45.
odôvodnenia je zrejmé, že v konaní sp.zn. 17C/25/2021 na základe povinnosti uloženej odvolacím
súdom vo vzťahu k námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 9.2.2021,
súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

vzniesol námietku o porušení predkupného práva, ale nie sú splnené zákonné podmienky na účinné
vznesenie námietky, keď žalovaný sa relatívnej neplatnosti nedovolal vo vzťahu k všetkým zmluvným
stranám iba k žalobcovi, nie k B. B.. Súd lustráciou v registri zistil, že žalovaný doposiaľ (rozhodnutie
súdu 29.05.2024, pozn. odvolacieho súdu) nepodal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp.
žalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorom by súd prejudiciálne riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy.

26. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti využíva v celosti žalovaný
a žalobcovi neplatí žiadnu sumu titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu titulom
podielového spoluvlastníctva.27. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej

veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec
užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť,
že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu

(o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli).
Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto
oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka,
resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

4Cdo/55/2009 zo dňa 21.12.2009)

28. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/184/2010 uviedol, že „ak spoluvlastník neužíva
(nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie
druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu

spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu“. Zdôraznil, že „nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí

byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či

ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento

spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však
nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže
byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“

29. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie sumy ako náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností nad rámec
svojho podielu je dôvodný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1 k celku. Žalovaný užíva predmetný byt sám v celosti, výkon

spoluvlastníckeho práva žalobcovi napriek predchádzajúcim výzvam neumožnil, žalobca nemá žiaden
prístup do bytu, nakoľko žalovaný považuje predmetnú nehnuteľnosť za svoje obydlie a žalovaný
žalobcovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytol. Žalobca sa domáha peňažného plnenia
voči žalovanému za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil
teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

30. Pokiaľ žalovaný namieta neakceptáciu jeho dôvodov na odročenie pojednávania, s touto námietkou
sa nemožno stotožniť. Žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 17.9.2024,
listinne dňa 1.7.2024. Žalovaný vo svojom emailovom podaní zo dňa 17.9.2024, doručenom súdu prvej

inštancie o 8.48 hod., žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že je odcestovaný na liečení v Štúrove.
Liečenie je dôvodom pre odročenie pojednávania, avšak v tomto prípade ho nie je možné akceptovať
z časových hľadísk. Žalovaný musel mať dávno predtým vedomosť o tom, že v čase nariadeného
pojednávania bude odcestovaný, preto mu nič nebránilo takéto podanie zaslať súdu bezodkladne potom, čo sa o svojom liečení dozvedel, resp. o nariadení pojednávania na deň 17.9.2024, podľa toho,
ktorá udalosť predchádzala (§ 183 CSP). Vzhľadom na uvedené, záver súdu prvej inštancie, že nejde
o dôvod pre ktorý by mal súd odročiť pojednávanie, je správny.

31. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1, ods. 2 podľa procesného výsledku konania tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca
má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34.Odvolacísúdnevzhliadoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanietrovodvolaciehokonania
žalobcovi podľa § 257 CSP. Napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na svoju
sociálnu a finančnú situáciu, tieto tvrdenia zostali len v teoretickej rovine. Aplikáciu ustanovenia § 257
CSP žalovaný nežiadal ani žiadne dôkazy pre aplikáciu tohto ustanovenia neprodukoval a odvolací súd
z obsahu spisu takéto dôvody nevzhliadol.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).