Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/12/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011703

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8117011703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2025
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin krádeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 212

ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného, krajského prokurátora a poškodenej strany proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 4T/91/2017-2662 zo dňa 16.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, f/, ods. 2 Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. E. XXX, okr. Košice - okolie

u k l a d á

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona (účinného od 06.08.2024) za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona povinnosť nahradiť poškodenej strane F. G. G. (G.), G., so sídlom na H.
I. E. XX H. B., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 215.275,80 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. zákona poškodenú stranu F. G. G. (G.), G., so sídlom na H. I. E. XX H. B., IČO:
XX XXX XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú stranu F. E. D. J., G. XX/XX, XXX XX A. K. – D. X, E. L.,
IČO: XX XXX XXX, konajúca prostredníctvom F. D., D. D. M. N. E. O., P. Q. X/X, XXX XX B. – K. E. C.
H., N.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu krádeže
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení
účinnom od 06.08.2024) s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

ako člen organizovanej skupiny, ktorá sa vytvorila v priebehu roku 2011 a svoju činnosť vyvíjala až do
19.02.2012, najmä na území Košického a Prešovského kraja, spoločne s ďalšími členmi skupiny a to DJ,
K. P., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XXXX/X, C., t. č. v ÚVTOS Košice a D. R., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom L. E. XX, t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova, kde cieľom uvedeného spolčenia

bolo vykonanie krádeže finančných prostriedkov prevážaných v špeciálne upravenom vozidle patriacom
súkromnej bezpečnostnej službe F. G. G. G., J. so sídlom I. H. E. XX, B. (ďalej len „F.“), pričom v zmysle
vzájomnej dohody medzi jednotlivými členmi tejto skupiny v rámci prípravy na realizáciu krádeže K.
P. umiestnil zariadenie GPS pod osobné motorové vozidlo K. S., kontrolóra spoločnosti F. za účelom
mapovania pohybu K. S. počas vykonávania kontroly vozidiel spoločnosti F., spoločne s DJ opakovane
monitoroval a sledoval pancierové vozidlo spoločnosti F. pri zbere finančných prostriedkov po trase

Košice - Prešov, aby takto získal dokonalý prehľad o pohybe vozidla a správaní sa členov posádky
vozidla počas zberu peňazí z obchodných reťazcov, D. R. odcudzil značku s EVČ vozidla za účelom jej
použitia pri krádeži, ostatní členovia zoskupenia zabezpečili informácie o presnej trase a rozpisoch zberu
peňazí uvedenej spoločnosti, vysielačky slúžiace na komunikáciu počas realizácie krádeže, rušičky F.
signálu a za účelom úspešného priebehu fingovania lúpeže, zabezpečili atrapu nástražného výbušného

systému, chemikáliu na omámenie osoby a tiež kovové putá, kde dňa 19.02.2012 v čase okolo 19.00
hod. A. B. spoločne s D. R., K. P. a DJ odcudzil finančné prostriedky z osobného motorového vozidla
zn. VW Transportér, EČV: BA - XA 622, určeného na prenos finančných prostriedkov a patriaceho
spoločnostiF.takýmspôsobom,žeA.B.,ktorývtomčaseakozamestnanecspoločnostiF.počasvýkonu
služby riadil uvedené vozidlo, disponujúc informáciami o trase pohybu vozidla v rámci zberu peňazí z

obchodných nákupných centier v Prešove, o číselných kódoch, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku a
vstup do jeho trezorovej časti bez asistencie ďalšej osoby, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s D.
R. a DJ v čase o 18.41 hod. s cieľom znefunkčnenia elektronického systému sledovania polohy tohto
vozidla, za účelom straty spojenia signálu s operačným strediskom spoločnosti F., aktivoval činnosť
rušičky GPS signálu zn. P40 Mini Portable Cellphone Signal Jammer(CDMA/GSM/DCS/PHS/TD-

SCDMA/WCDMA/CDMA 2000), ktoré znefunkčnilo činnosť vo vozidle nachádzajúcich sa bezdrôtových
zariadení,pracujúcichvsieťachGSMaGPS,následne včaseokolo19.00hod.uvedenévozidlopristavil
pri vchode do trezorovej časti obchodného centra Kaufland na ulici Levočskej v Prešove, a potom, čo z
vozidla vystúpil druhý člen posádky S. O., ktorý tam mal zabezpečiť prevzatie finančných prostriedkov,
vtedy k vozidlu pristúpil D. R., ktorý na čelné sklo vozidla umiestnil atrapu nástražného výbušného

systému, načo mu A. B. otvoril predné dvere vozidla na strane vodiča, aby takto D. R. umožnil vstup
do vozidla, následne do auta vošiel aj K. P., ktorý si sadol namiesto vodiča a vozidlo premiestnil na
parkovisko pred OC Coop Jednota na ul. Levočskej v Prešove, mimo dohľad bezpečnostných kamier,
kdepotom,čoknímpristavilosobnémotorovévozidloVWPassatčiernejfarbyDJ,pričom K.P.spoločne
s DJ od A. B. z trezorovej časti vozidla, kde sa A. B. dostal nezisteným spôsobom prevzali biele obálky

tzv. safebagy, v ktorých sa nachádzali prevážané tržby z obchodných domov R. D., R. C. a C. D. vo výške
457.460,- eur a spoločne s D. R. ich premiestnili do pristaveného osobného motorového, pričom DJ za
účelom fingovania lúpežného prepadnutia spútal A. B. kovovými putami a omráčil ho pomocou neznámej
chemikálie, s čím bol A. B. vopred uzrozumený a následne K. P. spoločne DJ a D. R. s osobným
motorovým vozidlom odišli z uvedeného parkoviska , čím týmto svojím konaním A. B. spoločne s ďalšími

členmi skupiny spôsobil odcudzením finančných prostriedkov škodu v celkovej výške 457.460,- eur, kde
spoločnosti F. G. G. G., a. s. so sídlom H. E.XX, B. vznikla škoda krádežou finančných prostriedkov vo
výške 215.275,80,- eur a spoločnosti F. D. J., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom P.
Q. X/X, B. vznikla škoda z dôvodu poskytnutého poistného plnenia vo výške 242.184,20- eur.

Uložil mu za to podľa § podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), za
použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 pís. d/ s poukazom na § 138
písm. i/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch)
rokov.Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, ukladá peňažný trest vo výške 7.500,- eur (sedemtisícpäťsto).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený F. G. G. (G.), G. so sídlom na H. I. E. XX H. B.,
IČO: XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody vo výške 215.275,80 eur ako aj s
so zvyškom nároku na náhradu škody (úrokmi z omeškania) odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa pošk. F. D., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so
sídlom na P. Q. X/X H. B., IČO: XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody vo výške
242.184,20 eur odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, krajský prokurátor a poškodená

strana.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom

Okresného súdu Prešov, zo dňa 16.01.2025, sp. zn. 4T/91/2017 bol uznaný vinným zo zločinu krádeže
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
(v znení účinnom od 06.08.2024) s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona.
Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), za použitia
§ 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ s poukazom na § 138 písm. j/

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu podmeniečného
odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona, ukladá peňažný trest vo výške 7.500,- eur (sedemtisícpäťsto).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní (jedného) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený F. G. G. (G.),G. L. so sídlom na H. I. E. XX H. B.,
IČO: XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody vo výške 215.275,80 eur ako aj
so zvyškom nároku na náhradu škody (úrokmi z omeškania) odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa pošk. F. D., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so
sídlom na P. Q. X/X H. B., IČO: XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody vo výške
242.184,20 Eur odkazuje na civilný proces.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie.

V časti výroku, ktorým súd podľa § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 7.500,-
eur (sedemtisícpäťsto) a podľa § 57 ods. 3 zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu
bol úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní (jedného) roka.

Mal za to, že uloženie peňažného trestu nezodpovedá jeho majetkovým pomerom. Od 22.10.2024 je

evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. S manželkou žije v jednej domácnosti, stará
saosyna,ktorýužpracujeaošestnásťročnúdcéru,ktoráještudentkouHotelovejakadémievKošiciach.
V súčasnej dobe spláca hypotekárny úver vo výške cca 70.000,- eur, mesačná splátka cca 360,- eur.
Jeho finančné pomery vyplývajú a sú aj zdokumentované v spise - výsledky z finančného vyšetrovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a peňažný trest neuložiť.

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 4T/91/2017 zo dňa 16.01.2025 bol obž. A. B. uznaný za vinného zo spáchania
zločinu krádeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/

Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024) s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona na
tom skutkovom základe ako je rozsudku za čo bol obž. A. B. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (v
znení účinnom od 06.08.2024), za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d/ s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok,ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený, pričom podľa §
50 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov. Zároveň bol podľa § 56
ods. 1, 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 7.500,- eur (sedemtisícpäťsto), pričom pre

prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený bol podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka. Poškodení boli so svojím nárokom na náhradu
škody odkázaní podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku na civilný proces.

Srozhodnutímsúdupokiaľideovýrokotrestepokiaľideouloženýtrestsanestotožnilpovažujúculožený

trest za mierny, neprimerane nízky, a teda v rozpore tak s individuálnou ako aj generálnou prevenciou.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
4 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na

to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak

pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Osobu páchateľa ako aj jeho postoj k trestnej činnosti však podľa jeho názoru treba hodnotiť vo všetkých
súvislostiach.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obvineného má veľký
význam celkový spôsob života a správanie obvineného pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k

spáchanému trestnému činu. (R li/1965).

V rámci záverečnej reči bolo navrhované uloženie prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov s dlhšou skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov a prísnejší peňažný trest.
Uvedený záverečný návrh na jednej reflektoval na zmenu trestnej sadzby po novele Trestného zákona

ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, no na strane druhej zohľadňoval (aspoň
z pohľadu prokuratúry) aj spôsob spáchania činu (organizovanosť a to, že bez účasti obžalovaného by
skutok bolo asi ťažko možné spáchať), pohnútku (zištnú snahu o obohatenie sa o pomerne značnú sumu
peňazí), správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu (najmä popieranie trestnej činnosti
a „naťahovanie procesu“ bez akéhokoľvek úsilia o nahradenie škody) a taktiež výšku majetkového

prospechu.Mal za to, že výška trestu, ktorú uložil súd dostatočne nezohľadňuje vyššie uvedené skutočnosti a
uložený trest sa javí (z pohľadu generálnej prevencie) príliš mierny, a to bez ohľadu na to, že od
spáchania skutku uplynula doba takmer 13 rokov.

Je potrebné si uvedomiť a najmä zohľadniť, že skutočnosť, že súd mohol vôbec uvažovať „len“
o podmienečnom treste je iba dôsledok zmeny trestných sadzieb, no nijako to „neoslabuje“
závažnosť spáchaného skutku, ako bezpochyby krádež finančných prostriedkov z opancierovaného a
zabezpečeného vozidla SBS služby v sume 457.460,- eur jednoznačne je.

Z uvedených dôvodov sa domnieval, že úvahy súdu pri ukladaní trestu aj za použitia § 39 ods.
1 Trestného zákona, nie sú v tomto konkrétnom prípade na mieste, a aplikáciu ešte aj tohto
„zmierňovacieho“ ustanovenia, popri už bez tak zníženej trestnej sadzbe považoval za neprihliehavú i
nespravodlivú (napríklad aj voči ostatným už právoplatne odsúdeným páchateľom - D. R. a K. P.).

Keďže podľa zákona (§ 39 ods. 1 TZ) ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia
byť zistené také mimoriadne okolnosti a pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím
výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobným prípadoch.

Za okolnosti prípadu je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,

charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a teda ide o okolnosti, ktoré charakterizujú
páchateľa ako objekt trestu. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí
podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery

takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby
by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.

Takéto mimoriadne okolnosti prípadu (odhliadnuc od doby ktorá uplynula od spáchania skutku a dĺžky
trestného konania) však podľa môjho názoru v predmetnej veci absentujú. Nespáchanie žiadnej inej

trestnej činnosti pred skutkom a ani po skutku nie sú podľa jeho názoru relevantnými výnimočnými
mimoriadnymi okolnosťami (pomery páchateľa) v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Osoba obžalovaného A. B. práve s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nedáva reálny základ, aby
uloženie, nie však tak mimoriadne nízkeho (ako to aplikoval súd) trestu pociťoval podstatne citeľnejšie

ako iní páchatelia.
Na strane obžalovaného, okrem jeho doterajšej bezúhonnosti nevidí žiadne mimoriadne okolnosti.
Osoba obžalovaného ako aj okolnosti skutku nemôžu vytvárať predpoklady pre aplikáciu inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu v takej podobe (uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
ukladaného pod dolnú hranicu trestnej sadby) ako to učinil prvostupňový súd.

Záver o primeranosti je daný vtedy, pokiaľ sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a
zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Páchateľa môže so spravodlivosťou a teda so spoločnosťou
zmieriť spravodlivý trest.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/197/2017 zo dňa 16.01.2025
v neprospech obžalovaného A. B. tak, že mu uloží trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odloží, pričom
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určí skúšobnú doba v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov a zároveň

podľa §56 ods. 1, 2 Trestného zákona uloží peňažný trest vo výške 15 000,- eur (pätnásťtisíc), pričom
pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
uloží náhradný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Poškodená strana F. G. G. (G.), G. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že dňa 05.03.2025 bol

splnomocnencovi poškodeného doručený rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/91/2017-2662
zo dňa 16.01.2025 (ďalej ako „Rozsudok“). Poškodený ani splnomocnenec neboli prítomní pri
vyhlasovaní Rozsudku.OkresnýsúdvRozsudkuuznalobžalovanéhozavinnéhozozločinukrádeževoformespolupáchateľstva
podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
i/ Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody

v trvaní jeden rok, skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, peňažný trest vo
výške 7.500,- eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Súčasne okresný súd v Rozsudku rozhodol tak, že: „Pod/3 § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa
poškodený F. G. G. (G.), s. r. o. so na sídlom na H. I. E. XX H. B., IČO: XX XXX XXX, so svojím nárokom

na náhradu spôsobenej škody vo výške 215.275,80 eur ako aj so zvyškom nároku na náhradu škody
(úrokmi z omeškania) odkazuje na civilný proces.“ (ďalej ako „Výrok o náhrade škody“).

Ako splnomocnenec poškodeného v zmysle § 54 ods. 1 Trestného poriadku podal týmto voči Rozsudku
ohľadom Výroku o náhrade škody pre jeho nesprávnosť odvolanie v zmysle § 307 ods. 1, písm. c/ v
spojení s § 308 ods. l a § 311 ods. 2 Trestného poriadku, ako aj vzhľadom na porušenie ustanovení

o konaní, ktoré vyneseniu Výroku o náhrade škody Rozsudku predchádzalo v zmysle § 307 ods. 2
Trestného poriadku.

Mali za to, že Rozsudok je v napadnutom Výroku o náhrade škody nezákonný a nesprávny, nakoľko
konajúci súd mal povinnosť rozhodnúť o nároku poškodeného priamo v Rozsudku. Rovnako mali za

to, že súd porušil ustanovenia o dokazovaní ohľadom nároku poškodeného na náhradu škody (a tým
porušil aj procesné práva poškodeného), keďže nárok poškodeného bol nesporne preukázaný a súd mal
tento nárok poškodenému priznať. Pritom z odôvodnenia Rozsudku nie je zrejmé, prečo súd odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné sporového konanie.

II. K NÁROKU POŠKODENÉHO NA NÁHRADU ŠKODY (A) NESPRÁVNOSŤ VÝROKU O NÁHRADE
ŠKODY

Okresný súd v Rozsudku vo výrokovej časti, v skutkovej vete, uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva z dôvodu odcudzenia hotovosti z trezorovej

časti vozidla poškodeného v celkovej sume 457.460,- eur, „čím týmto svojím konaním A. B. spoločne s
ďalšími členmi skupiny spôsobil odcudzením finančných prostriedkov škodu v celkovej výške 457.460,-
eur, kde spoločnosti F. G. G. (G.) J., so sídlom H. E. XX. Bratislava vznikla škoda krádežou finančných
prostriedkov vo výške 215.275.80 T. J. G. F. D. J., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
P. Q. X/X, B. vznikla škoda z dôvodu poskytnutého poistného plnenia vo výške 242.184,20 eur.“

Okresný súd teda v Rozsudku (v jeho výrokovej časti) v rámci skutkovej vety presne uviedol výšku škody,
ktorý obžalovaný spôsobil poškodenému a spoločnosti F. D., pobočka poisťovne z iného členského štátu
(ďalej ako „Poisťovňa“).

Okresný súd uviedol výšku škody spôsobenej zo strany obžalovaného na úkor poškodeného ako aj na
úkor Poisťovne, a to na viacerých miestach odôvodnenia Rozsudku (str. 16, str. 23, str. 24).

Podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku platí: (1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.“

Keďže výška škody v jej celkovej výške ako aj výška škody spôsobená poškodenému je nepopierateľne
súčasťou popisu skutku, ktorým konajúci súd odsúdil obžalovaného zo spáchania trestného činu
krádeže, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť súčasne aj o nároku poškodeného na náhradu škody.

Uvedené potvrdzuje aj právna kvalifikácia trestného činu na základe kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu krádeže, ktorá predpokladá spôsobenie značnej škody, teda škody vo výške najmenej
250.000,- eur.Konajúci súd na jednej strane konštatuje, že obžalovaný ukradol peňažné prostriedky poškodeného
presne vo výške 457.460,- eur, čím spôsobil poškodenému škodu krádežou finančných prostriedkov v
sume 215.275,80 eur, no na strane druhej odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný

súd.

Rozsudok súdu si preto vnútorne protirečí, keďže na jednej strane má okresný súd za to, že bola
spôsobená presná výška škody v sume 457.460,- eur (z čoho škoda na úkor poškodeného je vo výške
215.275,80 eur a škoda Poisťovne je v sume 242.184,20 eur), ktorú použije v rámci skutkovej vety a

aj pre právnu kvalifikáciu trestného činu ohľadom výšky spôsobenej škody (teda škody značnej), no
súčasne poškodeného s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie pred civilným súdom.

Nezákonnosť Rozsudku potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza: „Úplným záverom treba
poznamenať na problém, ktorý sa v aplikačnej praxi skutočne vyskytuje: výrok súdu o tom, že
poškodeného odkazuje s nárokom na náhradu škody v celom rozsahu, resp. v časti na civilné konanie

nesmie spochybniť samotný výrok o vine. V takomto prípade je totiž spravidla negovaný záver súdu
o právnej kvalifikácii zisteného skutku a de facto má za následok zrušenie rozhodnutia odvolacím,
resp. dovolacím súdom, nakoľko najmä v prípadoch, keď je výška škody súčasťou skutkovej vety
rozsudku nemôže v ďalšom kroku súd v podstate spochybniť v dôsledku nepozornosti „samého seba“.
Napríklad v prípade, že súd obžalovaného uznáva za vinného zo spáchania trestného činu porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a nasl. Tr. zákona (ktorý už v základnej skutkovej
podstate predpokladá vznik škodového následku) nemožno vo vzťahu k výške nároku na náhradu škody
rozhodnúť tak, že na jednej strane bude existovať konštatovaná vina zo spáchania skutku, ktorý v sebe
poníma spôsobenie tam uvedenej škody, zatiaľ čo poškodeného s nárokom na náhradu škody súd v
celom rozsahu odkáže na civilný proces.“

Konajúci súd tak v Rozsudku nesprávne aplikoval ustanovenie § 288 ods. 1 Trestného zákona, hoci na
tento postup neboli splnené zákonné predpoklady.

Pri trestnom čine krádeže v zmysle § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je výška škody základným

predpokladom pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti (ak je škoda menšia, nejde o uvedený trestný
čin). Na vznik trestnej zodpovednosti sa vyžaduje prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením a to tak, že
týmto spôsobom je spôsobená minimálne škoda vo výške 700,- eur na cudzom majetku.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa vyžaduje

minimálne spôsobenie značnej škody vo výške aktuálne najmenej 250.000,- eur.

Keďže bez ustálenia výšky škody nie je možné právne kvalifikovať skutok, ktorý sa kladie obžalovanému
za vinu ako trestný čin krádeže, konajúci súd nemohol postupovať podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona.

Keďže súd skonštatoval vznik značnej škody (teda minimálnej škody vo výške 250.000,- eur), mal
minimálne v tejto sume priznať poškodenému nárok na náhradu škody a so zvyškom ho odkázať na
konanie pred civilným súdom (§ 288 ods. 2 Trestného poriadku). Takýto postup by bol možný len v
prípade, ak by skutková veta výroku Rozsudku neobsahovala presnú výšku škody (čo však je náš
prípad).

Okresný súd teda postupoval nezákonne, keď odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku na civilný súd, a súčasne:
(i) určil vo výroku o vine a v rámci skutkovej vety presnú výšku škody v celkovej sume 457.460,- eur,
(ii) určil vo výroku o vine a v rámci skutkovej vety presnú výšku škody spôsobenej poškodenému vo

výške 215.275,80 eur,
(iii) právne kvalifikoval skutok pri určení značenej škody (ktorá zodpovedá súčtu nároku na náhradu
škody poškodeného a Poisťovne).

Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/85/2024, ktorý v obdobnej veci

poškodeného, kde výška škoda bola súčasťou popisu skutku poškodeného zrušil rozsudok okresného
súdu ohľadom výroku o náhrade škody a priznal poškodenému nárok na náhradu škody.V uvedenej veci bývalý zamestnanec poškodeného spreneveril peniaze prevzaté z trezorov v sume
64.728,14 eur. Okresný súd v Trnave na jednej strane skonštatoval, že obžalovaný tieto peňažné
prostriedky spreneveril a spôsobil tým poškodenému škodu vo výške 64.728,14 eur, no na strane druhej

odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný súd (išlo teda o obdobný prípad).

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vo vyššie uvedenom rozsudku však tento postup považoval
za nesprávny a uviedol nasledovný záver: „17. Ak teda okresný súd odsudzoval obžalovaného pre
trestný čin, ktorým spôsobil poškodenému majetkovú škodu, ktorej výška bola súčasťou popisu skutku

uvedeného vo výroku o vine rozsudku, tak mal postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazať
obžalovaného k jej náhrade, lebo všetky zákonné podmienky na tento postup splnené boli. Keďže
tak okresný súd nepostupoval, porušil zákon v prospech obžalovaného a v neprospech poškodeného.
Vyššie uvedené zistenia viedli krajský súd k tomu, že postupom podľa 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr.
por. zrušil výrok o náhrade škody a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol spôsobom uvedeným
v enunciáte.“ Dôkaz: - Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/85/202

(B) NESPRAVNOST VYROKU A PORUSENIE KONANIA OHĽADOM PREUKAZOVANIA SKODY
Rovnako mali za to, že Výrok o náhrade škody je nesprávny, keďže v trestnom konaní boli
predložené dostatočné podklady preukazujúce vznik škody, ktorá spočívala v krádeži peňažnej hotovosti
poškodeného vo výške 457.460,- eur. V tomto smere nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie osobitné

dôkazy, ktoré by neboli súčasťou trestného spisu a ktoré by neboli vykonané v rámci trestného konania
(viď časť (C) odvolania).
Ak by mal aj konajúci súd za to, že v spise založené dôkazy nie sú dostatočné (súd v tomto smere
neuvádza žiadne bližšie odôvodnenie, prečo aplikoval postup § 288 ods. 1 Trestného poriadku),
dokazovanie výšky škody bolo nevyhnutné pre právnu kvalifikáciu trestného činu ako aj pre ukladanie

trestov. Teda dokazovanie výšky škody v tomto smere nemohlo presahovať potreby trestného stíhania.
V tomto smere treba zdôrazniť, že okresný súd na viacerých miestach konštatuje presnú výšku
spôsobenej škody. Okrem výrokovej vety, kde je výška celkovej škody ako aj výška škoda poškodeného
presne uvedená konkrétnou sumou aj v odôvodnení Rozsudku.
Postup súdu, ktorý na jednej strane rozhodol, že obžalovaný ukradol poškodenému hotovosť vo výške

457 460,- eur, ktorá hotovosť vyplýva zo súdom vykonaných listín o výške hotovosti, a na strane
druhej odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný súd, nakoľko podľa Rozsudku pre
rozhodnutie o výške škody by malo byť potrebné ďalšie dokazovanie, je preto procesne nesprávny a
nezákonný.
Súd má pri odkazovaní poškodeného s nárokom na náhradu škody postupovať citlivo a vziať na zreteľ

všetky okolnosti prípadu. Dokazovanie výšky škody, ktorá jednoznačne vyplýva z dôkazov v súdnom
spise a ktorú opakovane konštatuje aj okresný súd v Rozsudku, by nepresiahlo potreby konania ani v
prípade, ak by bolo len o tejto otázke potrebné odročiť pojednávanie (čo ani nie je ich prípad).
Uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra: „Preto v prípadoch, ak by „predĺženie“ konania spočívalo len
v doplnení dokazovania, za účelom ktorého by však bolo treba odročiť termín hlavného pojednávania,

možno uvažovať o tom, že by súd v prípade, ak by po vykonaní doplneného dokazovania na ďalšom
termíne hlavného pojednávania mohol nepochybne dospieť k presnému záveru o opodstatnenosti
a výške nároku na náhradu škody, je na mieste zvážiť prípadné odročenie hlavného pojednávania
na časovo blízky termín, v rámci ktorého následne súd rozsudkom rozhodne o všetkých otázkach,
ktoré sú predmetom trestného konania. Treba si totiž uvedomiť, že potrebami trestného stíhania sú

predovšetkým skutočnosti, bez objasnenia ktorých nemožno rozhodnúť o vine a treste. Ak však súd na
hlavnom pojednávaní disponuje v rozumnom čase čo do dôkaznej kvality a relevantného skutkového i
právneho podkladu vskutku „silného" a dosiahnuteľného stavu zistených skutočnosti aj pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku na náhradu škody, ktoré môže vyniesť bez značných ťažkostí, niet na opačnej
strane dôvodu konanie o nároku na náhradu škody bez ďalšieho „ping - pongovým" spôsobom preniesť

na civilný súd.“
Okresný súd teda nemal žiadny dôvod na aplikovanie postupu podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku,
keďže mal dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazovali dôvodnosť nároku poškodeného na
náhradu škody.
Pritom sám okresný súd v Rozsudku potvrdzuje, že suma odcudzenej hotovosti je jednoznačná.

Uvedené uvádza okrem iného v Rozsudku na strane 23: „Objektom trestného činu je majetok. V tomto
prípade došlo k odcudzeniu cudzej veci - peňazí hotovosti hodnote 457.460,- eur, čo zakladá spôsobenie
škody značnej s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona. K tejto skutočnosti vypovedal N. T. U. a K.
G. L.. N. T. U. ako predseda predstavenstva spoločnosti F. G. G., J. uviedol, že odcudzením finančnýchprostriedkov bola uvedenej poškodenej spoločnosti spôsobená škoda vo výške 215 275,80,- eur. K. G. L.
ako splnomocnenec poškodenej spoločnosti F. G. D., J. so sídlom podnikania Bratislava, P. Q. X/X, XXX
XX B. uviedla, že z dôvodu poskytnutého plnenia vo výške 242 184,20,- eur bola uvedenej spoločnosti

spôsobená škoda práve vo výške poistného plnenia.“
Rovnako výšku škody, ktorú súd musel mať za preukázanú, použil ako kritérium pri ukladaní nielen
trestu odňatia slobody, ale aj peňažného trestu. Súd na strane 24 Rozsudku konštatuje: „Súd uložil
tento trest aj vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu (škoda 457.460,- eur) (...)
Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 7.500,- eur (sedemtisícpäťsto) . Vychádzal pritom z

výšky spôsobenej škody 457.460,- eur, teda závažnosti spáchaného skutku, ako aj osobných pomerov
obžalovaného (...)“.
Súd teda jednoznačne a opakovane potvrdzuje, že obžalovaný spôsobil škodu vo výške 457.460,- eur
odcudzením peňažnej hotovosti poškodeného. Na strane druhej však tvrdí, že by mal ohľadom výšky
škodyvykonávaťďalšiedokazovaniebezbližšiehoodôvodnenia.Poškodenémuniejezrejmé,akéďalšie
dokazovanie mal konajúci súd na mysli, kedyže všetky dôkazy ohľadom výšky škody boli vykonané v

trestnom konaní a nie sú žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mohol civilný súd v tejto veci vykonávať alebo
pre ktoré by bolo potrebné odročiť pojednávanie.
Tento záver potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza: „Nie je podmienkou na postup podľa tohto
ustanovenia (§ 288 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.), že pôjde o taký veľký rozsah dokazovania, ktorý
by znamenal podstatné predlženie trestného stíhania. Nešlo by o predlženie konania predpokladaného

v tomto ustanovení, ak by opodstatnenosť nároku poškodeného a jeho rozsah bolo možné preukázať
jednoduchým dokazovaním na najbližšom HP po jeho odročení za účelom zadováženia potrebných
dôkazov, najmä ak by bolo uložené poškodenej strane zadovážiť ich, predložiť a aj vykonať na HP.“
(C) DÔKAZY PREUKAZUJÚCE VÝŠKU ŠKODY
Nárok na náhradu škody v mene poškodeného uplatnil v rámci vyšetrovania vtedajší predseda

predstavenstva poškodeného, N. T. U.. Ten pri výsluchu dňa 12.05.2016 uviedol, že poškodenému
vznikla škoda vo výške 429.960,- eur, z čoho Poisťovňa uhradila poškodenému sumu 242.184,20 eur.
Vzniknutý rozdiel označil za škodu, ktorá vznikla trestnou činnosťou.
Pri svojom ďalšom výsluchu konanom dňa 15.06.2016 N. T. U. špecifikoval, že chce svoju predošlú
výpoveď' opraviť a doplniť. Konkretizoval, že z dôvodu prepadu pancierového vozidla poškodeného

vznikla škoda vo výške 457.460,- eur (teda nie 429.960,- eur), nakoľko v pôvodne uvedenej sume
nebola zarátaná odcudzená hotovosť z predajne C. H. D. v sume 27.500,- eur. Škoda bola uvedená aj
odkazom na účtovný denník poškodeného, ktorú poškodený zaslal vyšetrovateľovi ako prílohu emailu
dňa 13.05.2016. V rámci tohto emailu poškodený škodu riadne vyčíslil.
N. T. U. teda počas vyšetrovania špecifikoval škodu vo výške 457.460,- eur, z čoho potvrdil, že čiastka

242.184,20 eur bolo poškodenému uhradená zo strany Poisťovne. Preto N. T. U. upresnil, že škoda,
ktorúsipoškodenýuplatňujevtrestnomkonaní,predstavujesumu215.275,80eur.Tútosumupotvrdzuje
aj K. G. L. ako splnomocnenec Poisťovne.
Dôkaz:
- Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného N. T. U. zo dňa 12.05.2016 (v spise)

- Zápisnica o výsluch svedka - poškodeného N. T. U. zo dňa 15.06.2016 (v spise)
- Email N. T. U. adresovaný vyšetrovateľke zo dňa 13.05.2016 spolu s prílohami (účtovný denník
žalovaného) (v spise)
- Zápisnica o výsluchu svedka N. D. B. zo dňa 15.06.2016 (v spise)
- Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného K. G. L. (v spise)

Okruh dôkazov, ktoré okresný súd vykonal pritom výslovne uvádza na strane 4 Rozsudku nasledovne:
„Súd teda vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: (...) čítaním výpovede svedka: (...) N. T. U. na
č.1. 476-480, K. G. L. zo dňa 12.05.2016 na č. l. 486-499 (...) čítaním listinných dôkazov (...) Potvrdenie
o prevzatých fin. zásielkach na č. l. 420-446 - C. D. X zo dňa 19.02.2012 o 18.30 hod., č. 488069,

pokladničná súpiska 5320 Kaufland PO 2 z 19.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky
U. R. C. č. 576985 z 19.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky č. 576985 U. R. C. z
19.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky č. 576984 U. R. C. z 19.02.2012, Súpiska pre
Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 424), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. SR (č.l. 425),
Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., Tesco Stores SR (č. l. 426), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q.

B., R. G. G. (č. l. 427), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 428), Súpiska pre Euro z
19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 429), Potvrdenie o prevzatí a odoslaní zásielky U. R. PO č. 576986 zo
dňa 19.02.2012 (č. l. 430), Súpiska Tesco Stores SR z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 431, Súpiska R. G. G.
z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 432, Súpiska R. G. G. z 19.02.2012 Q., B. na č. l. 433, Súpiska R. G. G.z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 434, Súpiska R. G. G. z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 435, Preberací protokol
G. z 19.02.2012 na č. l. 436, Pokladničná súpiska G. zo 17.02.2012 na č. l. 437, Pokladničná súpiska
G. z 18.02.2012 na č. l. 438, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č. l. 439, Preberací protokol G.

z 19.02.2012 na č. l. 440, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č. l. 441, Pokladničná súpiska G.
z 19.02.2012 na č. l. 442, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č. l. 443, Potvrdenie o odoslaní a
prevzatí zásielky č. 576988 G. z 18.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky č. 576989 K. D.
z 19.02.2012, Pokladničné súpiska K. D. z 19.2.2012 na č. l. 446, (...).“

Okresný súd mal v rámci vyšetrovania k dispozícii celý rad dôkazov, ktoré preukazujú výšku odcudzenej
hotovosti prevzatých poškodeným od viacerých predajní zo dňa 19.02 2021.

Dôkaz: - Potvrdenia o odovzdanej hotovosti jednotlivými predajňami poškodenému (v spise).

Okresný súd pritom konštatoval, že z vyššie uvedených listín, ktoré rekapituluje na str. 18 Rozsudku

pritom vyplýva výška odcudzenej tržby, ktorá predstavuje vzniknutú škodu: „Z Potvrdenia o prevzatých
fin. zásielkach č. 488069 na č.1. 420-446 - C. D. X zo dňa 19.02.2012 0 18.30 hod. vyplýva prevzatie
finančných prostriedkov svedkom O. v obchodnom dome C. D. D.. Z pokladničnej súpisky 5320 C. D. 2 z
19.02.2012vyplývavýškahotovostiodovzdanázamestnancoviF.G.G.,ato12.000,-euro15.500,-euro.

Z listín: Potvrdenie o odoslaní prevzatí zásielky U. R. C. č. 576985 z 19.02.2012, Potvrdenie o odoslaní
a prevzatí zásielky č. 576985 U. R. C. z 19.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky č. 576984
U. R. C. z 19.02.2012, Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 424), Súpiska pre Euro z
19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 425), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. l. 426), Súpiska
pre Euro z 19.02.2012 City Bank, Tesco Stores SR (č. l. 427), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B.,

R. G. G. (č.l. 428), Súpiska pre Euro z 19.02.2012 Q. B., R. G. G. (č. 1.429), Potvrdenie o prevzatí a
odoslaní zásielky U. R. PO č. 576986 zo dňa 19.02.2012 (č. l. 430), Súpiska R. G. G. z 19.02.2012 Q.
B. na č. l. 431, Súpiska R. G. G. z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 432, Súpiska Tesco Stores SR z 19.02.2012
Q. B. na č. l. 433, Súpiska R. G. G. z 19.02.2012 Q. B. na č. l. 434, G. R. G. G. z 19.02.2012 Q. B.
na č. l. 435, Preberací protokol G. z 19.02.2012 na č. l. 436, Pokladničná súpiska G. zo 17.02.2012 na

č. l. 437, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č. l. 438, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na
č. l. 439, Preberací protokol G. z 19.02.2012 na č. l. 440, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č.
l. 441, Pokladničná súpiska G. z 19.02.2012 na č. l. 442, Pokladničná súpiska G. z 18.02.2012 na č.
l. 443, Potvrdenie o odoslaní a prevzatí zásielky č. 576988 G. z 18.02.2012, Potvrdenie o odoslaní a
prevzatí zásielky č. 576989 K. D. z 19.02.2012, Pokladničná súpiska K. D. z 19.02.2012 na č.1. 446

vyplývajú jednotlivé výšky tržieb odovzdané týmito spoločnosťami dňa 19.02.2012 zamestnancom F. G.
G., vrátane rozpisu bankoviek.“
Bolo preto povinnosťou okresného súdu sa v rámci dokazovania dôsledne vysporiadať s nárokom
poškodeného na náhradu škody, ktorá bola v tejto veci jednoznačne a nepochybne zistená, keďže o
každej odovzdanie hotovosti, ktorá bola poškodenému ukradnutá, existoval osobitný záznam.

Pre vylúčenie pochybnosti uvádzame, že osobitné dokazovanie nebolo potrebné ani pre priznanie
nároku na úroky z omeškania zo vzniknutého nároku na náhradu škody. Ten bol uplatnený priamo na
pojednávaní dňa 05.05.2022. Na tomto pojednávaní splnomocnenec poškodeného K. S. G. uplatnil
v mene poškodeného nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 215.275,80 eur od
15.07.2017 do zaplatenia.

Poškodený má popri istine aj nárok na náhradu príslušenstva, teda úrokov z omeškania v zmysle §
121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (R 74/2002). Tento nárok na úroky z omeškania
možno upresniť až do doby, kedy sa súd odoberie na záverečnú poradu, preto nemusí byť uplatnený
do skončenia vyšetrovania. Preto napríklad aj odvolací súd, po skončení vyšetrovania, prizná úroky z
omeškania, ak poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a úrokov z omeškania sa

domáhal až dokliaľ sa súd odoberie na záverečnú poradu (napr. R 50/1986)
Rovnako je z obsahu spisu zrejmé, že sa obžalovaný dozvedel o výsledkoch vyšetrovania najneskôr dňa
14.07.2017, teda od nasledujúceho dňa vznikol poškodenému nárok na úroky z omeškania vo výške 5
% ročne (5 % p. a + 0% ECB sadzba platná k uvedenému dňu). Pre priznanie úrokov z omeškania nie
je potrebné uskutočňovať žiadne osobitné dokazovanie, keďže vyplýva priamo zo spisu.

Dôkaz:
- Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 13.07.2017 (v spise)
- Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 14.07.2017 (v spise)
- Zápisnica z pojednávania zo dňa 05.05.2022 (v spise)III. ZÁVEREČNÝ NÁVR
Vzhľadom na vyššie vytýkanú nezákonnosť Rozsudku ohľadom Výroku o náhrade škody a konania,

ktoré mu predchádzalo navrhli, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku zrušil Rozsudok
ohľadom Výroku o náhrade škody a následne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol
ohľadom Výroku o náhrade škody tak, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uloží obžalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. E. XXX, V. C. okolie povinnosť nahradiť poškodenému F. G.
G. (G.), G., so sídlom H. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 215.275,80 eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 215.275,80 eur od 15.07.2017 do zaplatenia.
K odvolaniam odvolateľov podala vyjadrenie poškodená strana k odvolaniu krajského prokurátora,
v ktorom uviedla, že dňa 14.03.2025bolo splnomocnencovi poškodeného doručené odôvodnenie
odvolania Krajskej prokuratúry v Prešove, kde boli špecifikované dôvody odvolania prokurátora voči
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/91/2017 - 2662 zo dňa 16.01.2025 (ďalej ako „Rozsudok“).
Okresný súd Prešov umožnil poškodenému vyjadriť sa k dôvodom odvolania prokurátora v lehote 5 dní

odo dňa doručenia.
OkresnýsúdvRozsudkuuznalobžalovanéhozavinnéhozozločinukrádeževoformespolupáchateľstva
podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
i/ Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
v trvaní jeden rok, skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, peňažný trest vo

výške 7.500,- eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.
Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného a navrhuje, aby odvolací súd zvýšil uložené
tresty, a to trest odňatia slobody na dva roky, skúšobnú dobu na tri roky, peňažný trest na sumu 15.000,-
eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.
Poškodený mal za to, že zvýšenie peňažného trestu zo sumy 7.500,- eur na 15.000,- eur by bolo v

rozpore so záujmami poškodeného, ktorému bola trestným činom obžalovaného spôsobená škoda vo
výške 215.275,80 eur s príslušenstvom.
Nezohľadnenie práv poškodeného
Podľa § 33a ods. 4 Trestného zákona platí: „Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným
záujmom poškodeného.“

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na
práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté
škodlivým následkom trestného činu.“
Podľa § 56 ods. 6 Trestného zákona: „Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady
škody spôsobenej trestným činom.“

Z Rozsudku je zrejmé, že obžalovaný spôsobil poškodenému škodu vo výške 215.275,80 eur s
príslušenstvom.
Rovnako je z Rozsudku zrejmé, že obžalovaný nemá žiadny podstatný majetok (s výnimkou starších
áut, strelnej zbrane a štvorkolky).
Rovnako je z odôvodnenia odvolania obžalovaného zrejmé, že tento je bez práce, nemá pravidelný

príjem, zabezpečuje starostlivosť o syna a dcéru a spolu s manželkou spláca hypotekárny úver vo výške
70.000,- eur.
Z majetkových pomerov obžalovaného je zrejmé, že nemá dostatočný majetok ani na úhradu škody
spôsobenej poškodenému, nakoľko jeho majetkové pomery sú minimálne a slúžia len na uspokojenie
osobných potrieb obžalovaného a jeho rodiny.

Už samotné uloženie peňažného trestu je z pohľadu aktuálnych majetkových pomerov obžalovaného a
preukázateľnej výšky škody otázne. Navrhované zvýšenie peňažného trestu zo strany prokuratúry na
sumu 15.000,- eur však záujmy poškodeného výrazne oslabuje až neguje.
Poškodený v tomto smere zdôraznil, že materiálnym a hlavným nositeľom negatívnych dôsledkovej
trestnej činnosti obžalovaného je práve on (a Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského

štátu). Pritom záujmom štátu by malo byť aj spravodlivé odškodnenie poškodených, čo zvýšenie
peňažného trestu nereflektuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené má poškodený za to, že prokuratúrou navrhnuté zvýšenie peňažného
trestu na sumu 15.000,- eur je v rozpore so záujmami poškodeného ako aj v rozpore so základmi
ukladania trestných sankcií a peňažných trestov.

Poškodenýpovažujeodôvodnenieodvolaniavtomtosmerezakolidujúcesozásadamiukladaniatrestov,
nakoľko podľa názoru poškodeného nemal byť v tejto veci peňažný trest uložený vôbec. Nie sú teda
dané dôvody na zvýšenie peňažného trestu navrhnuté prokurátorom.Namiesto uvedeného mal okresný súd priznať poškodenému nárok na náhradu škody a nie odkázať
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný súd (voči čomu poškodený podal odvolanie).
Rovnako by bolo na mieste, aby súd namiesto peňažného trestu uložil obžalovanému povinnosť v

skúšobnej dobe nahradiť škodu poškodenému v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, v ktorom uviedol,
že podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav vecí, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka

trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmysle práva obvineného,
ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a
odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo
o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.
Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je potrebné v prvom

radepovažovaťzapokyn,čiapelsignatárskymštátom,abyorganizovalisvojesúdnictvotak,abyprincípy
súdnictva v Dohovore zakotvené, boli rešpektované.
Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje
prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen
právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6 Dohovoru,

aby orgán činný v trestnom konaní, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez
toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke
viny a trestu.
Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb

a právnických osôb.
Čl. 6 ods. 1 Dohovoru vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.
Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len Súd)

posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným
v judikatúre Súdu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov,
poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke.
Porušenie pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru je sankciované vyvodením zodpovednosti
štátu voči obvinenému, kedy bolo v rozhodnutiach Súdu spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé

zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Podľa čl. 6 Dohovoru - Dĺžka konania má byt' pri rozhodovaní súdu o výške trestu zohľadnená ako
mimoriadna okolnosť.
Judikatúra Súdu je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu
neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 36

Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo
o porušenie Dohovoru a uskutočnenia nápravu.

Okresný súd sa dôsledne riadil zásadami pri ukladaní trestu ak vyhodnotil dĺžku trestného konania a
moje správanie od doby spáchania skutku 13 rokov.

Čas, ktorý uplynul od spáchania skutku , ako aj čas, po ktoré bolo vedené trestné stíhanie odôvodňuje
poskytnúť obžalovanému satisfakciu v podobe mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.Súdy pri ukladaní trestu zohľadňujú neprimeranú dĺžku konania v rámci posúdenia otázky, či uvedená
skutočnosť je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod

zákonom stanovenú dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Mal za to, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci a procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou
okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu

použiť aj mimoriadne zmierňovacie ustanovenie.

Úvahy prokurátora obsiahnuté v jeho odvolaní poukazujúce na predchádzajúcu právnu úpravu nemôžu
mať žiadny vplyv na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu, keďže tento postupoval v súlade s
platným trestným zákonom. Ani využívanie procesných práv obžalovaným nemôže byť na jeho ujmu.
Taktiež mu nemôže „priťažovať“, že sa nesnažil o nahradenie škody, keďže v tomto konkrétnom prípade

sa má jednať o organizovanú štvorčlennú skupinu a vedú sa štyri trestné konania, a nie je vôbec zrejmé
v akom pomere by mal nahradiť škodu. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená strana F. D., D. D. N. M. E. O. podala vyjadrenie k odvolaniu poškodenej strany F. G. G.

(G.) G., že k predmetnému odvolaniu poškodeného zaujíma nasledovné stanovisko:

S odvolacími dôvodmi, ktoré poškodený I uvádza vo svojom odvolaní zo dňa 19.03.2025, sa F. D. ako
ďalší poškodený v predmetnom trestnom konaní s t o t o ž ň u j e. F. D., obdobne ako poškodený I, má
za to, že v trestnom spise obsiahnuté dôkazy dostatočne preukazovali a preukazujú dôvodnosť nároku

oboch poškodených na náhradu škody, a že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody nebolo a
ani nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Pre aplikovanie postupu podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku tak okresný súd nemal dôvod, a to nie len vo vzťahu k poškodenému I, ale aj vo vzťahu ku F.
D. ako ďalšiemu poškodenému v predmetnom trestnom konaní.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, „ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody

spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.“

Nakoľko odvolaním zo dňa 19.03.2025 poškodený I napadol výrok o náhrade škody v rozsudku zo dňa
16.01.2025 aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 307 ods. 2

Trestného poriadku), F. D. má za to, že v prípade, ak odvolací súd vyhovie odvolaniu poškodeného I a
obžalovanému bude uložená povinnosť nahradiť škodu, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 287
ods. 1 Trestného poriadku je potrebné takto rozhodnúť o celej škode, ktorú obžalovaný svojim skutkom
spôsobil, t. j. aj vo vzťahu k časti škody, nárok na náhradu ktorej si v predmetnom trestnom konaní riadne
uplatnila F. D. (242.184,20 eur).

Súčasne si dovolili súd upozorniť na neúplné označenie ich poisťovne ako poškodeného v rozsudku zo
dňa 16.01.2025, nakoľko tam označená spoločnosť „F. D., D. D. M. N. E. O., G. G.: P. Q. X/X, XXX XX
B., IČO: XXXXXXXX“, je organizačnou zložkou, D. C. C. H. G. L. G. F. E. D. J., G. XX/XX, XXX XX A.
K. - D. X, E. L., IČO: XXXXXXXX.

Dôkaz: - Výpis z obchodního rejstříku pre F., J..
- Výpis z obchodného registra pre F. D., pobočka poisťovne z iného členského štátu

V zmysle vyššie uvedeného, úplné označenie ich poisťovne ako poškodeného je nasledovné: „F. E. D.
J., G. XX/XX, XXX XX A. K. - D. X, E. L., IČO: XXXXXXXX, konajúca prostredníctvom F. D., pobočka

poisťovne z iného členského štátu, P. Q. X/X, XXX XX B. - K. E. C. H., IČO: XXXXXXXX.“

Na uvedenú skutočnosť žiadali v predmetnom trestnom konaní prihliadať.Na základe riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr., podľa ktorého odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania odvolateľov sú
dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste a náhrade škode odôvodnil tým, že pri ukladaní trestu súd vychádzal
z trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Tr. zákona dva roky až osem rokov, ako aj z poľahčujúcej
okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, pričom dolnú
hranicu trestnej sadzby za účelom uloženia trestu s poukazom na § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona mimoriadne znížil, a uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, nakoľko mal za to, že s
poukazom na dĺžku trvania trestného konania, ako aj vzhľadom na pomery páchateľa, ktorý nespáchal

žiadnu inú trestnú činnosť pred, ani po skutku a žije podľa obsahu spisu riadnym spôsobom života, by
použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, keďže vzhľadom

na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaný pred skutkom a ani
po ňom nespáchal žiaden iný trestný čin. Evidované 2 priestupky sú vzhľadom k predmetnému skutku
zanedbateľnéasprávyopovestiobžalovanéhosajaviaakonanajvýšpozitívne.Súdurčilskúšobnúdobu

podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov, čo je doba adekvátna uloženému trestu odňatia
slobody.

Peňažný trest uložil súd obžalovanému ako páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal,
alebo sa snažil získať majetkový prospech. Súd uložil tento trest aj vzhľadom na povahu a závažnosť

spáchaného trestného činu (škoda 457.460,- eur), okolnosti prípadu (okrem finančnej škody nebol
spôsobený žiaden iný následok), osobu páchateľa (pracujúcu osobu s pravidelným príjmom), jeho
pomery (vlastníctvo motorových vozidiel a úhrady úveru - kreditnej karty v rozsahu od 660,- do 1.000,-
eur mesačne) a možnosť nápravy (vyplývajúcej z inak riadneho života, ktorý obžalovaný vedie), keďže
nepodmienečný trest odňatia slobody neuložil.

Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 7.500,- eur (sedemtisícpäťsto). Vychádzal pritom z
výšky spôsobenej škody 457.460,- eur, teda závažnosti spáchaného skutku, 4T/91/2017 25 ako aj z
osobných pomerov obžalovaného, ktorý je vlastníkom motorových vozidiel, má pravidelný príjem, z
ktorého mesačne spláca dlh na kreditnej karte vo výške 660 – 1.000 eur. Súd mal teda zato, že je

primerané, aby výška peňažného trestu bola určená takouto sumou. Pre prípad, že by výkon peňažného
trestu bol úmyselne zmarený súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený F. G. G. (G.), G. so sídlom na H. I. E. XX H.
B., IČO: XX XXX XXX so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody vo výške 215.275,80 eur ako

aj s so zvyškom nároku na náhradu škody (úrokmi z omeškania) odkázal na civilný proces, nakoľko by
bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolaní odvolateľov dospel k záveru, že Okresný

súd o veci nerozhodol správne pri výroku o treste a taktiež aj nerozhodol správne pri výroku o náhrade
škody u poškodenej strany F. G. G. (G.), G., ktorá podala vo veci odvolanie.

Nezistil krajský súd žiadne mimoriadne pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1, 3 Tr. zákona na strane obžalovaného. Je síce pravdivá

tá skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, avšak plynutie tejto doby nemožno
spájať s použitím ustanovenia § 39 Tr. zákona. Naopak krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že
práve plynutie doby, ktorá uplynula od spáchania skutku nadobudla účinnosť novela trestného zákona
od 06.08.2024, ktorá podstatne znížila trestnú sadzbu ako aj kvalifikáciu skutku, ktorý mal spáchaťobžalovaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto potom dospel krajský súd k záveru, že nie je možné
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody po dolnú hranicu trestnej sadzby, a preto napadnutý rozsudok
v tomto výroku zrušil a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, teda trest odňatia

slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je stanovená v rozpätí dva až osem rokov, a to aj
s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. Následne podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia na tri roky.

Krajský súd neukladal peňažný trest ako to navrhoval v odôvodnení odvolania krajský prokurátor, a to
s poukazom na tú skutočnosť, že ako to vyplýva z charakteristík obžalovaného ako aj z finančného
vyšetrovania obžalovaného Národnou kriminálnou agentúrou, je zrejmé, že tento nemá dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie peňažného trestu a uloženie takéhoto peňažného trestu by
postihovalo nielen páchateľa trestnej činnosti, ale v podstate aj rodinu obžalovaného.

Vo vzťahu k náhrade škody však dospel k záveru, že v rozpore so zákonom rozhodol okresný súd, keď
nezaviazal obžalovaného k úhrade spôsobenej škody. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výška
škody je pojmovým znakom skutkovej podstaty zločinu krádeže.

Výrok o náhrade škody odvolaním napadla iba poškodená strana F. G. G. (G.), G., pričom navrhovala,

aby krajský súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody spôsobenej trestným činom vo výške
215.275,80 eur a 5 %-ný úrok z omeškania. Krajský súd vzhľadom na odvolanie poškodenej strany zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým táto poškodená strana bola z nároku na náhradu škody odkázaná
na civilný proces a taktiež so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces a rozhodol
tak, že uložil obžalovanému povinnosť v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 Tr. zákona nahradiť poškodenej

strane F. G. G. (G.), G., so sídlom na H. I. XX, B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 215.275,80 eur.

Vo vzťahu k 5 %-nému úroku z omeškania krajský súd dospel k záveru, že zisťovanie skutočnej
výšky škody na základe návrhu poškodenej strany presahoval potreby trestného stíhania hlavne teda
odvolacieho stíhania, a preto túto poškodenú stranu z nároku na náhradu škody, resp. s jej zvyškom

odkázal na civilný proces.

Je zrejmé zo spisového materiálu, W. D. G. F. D. J. nepodala odvolanie, avšak podala vyjadrenie
k odvolaniu poškodenej strany F. G. G. (G.), G., pričom v tomto odvolaní konkrétne uviedla názov
poškodenej strany a vzhľadom na tú skutočnosť, že tento názov je odlišný od názvu, ktorý je uvedený

v rozsudku okresného súdu, krajský súd pojal do rozsudku krajského súdu aj výrok, ktorý podľa § 278
ods. 1 Tr. poriadku poškodil stranu F. E. D. J., G. XX/XX, XXX XX A. K. - D. X, E. L., IČO: XX XXX XXX,
konajúca prostredníctvom F. D., pobočka poisťovne z iného členského štátu, P. Q. X/X, XXX XX B. – K.
E. C. H., IČO: XX XXX XXX z nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, a to z toho dôvodu,
aby nedošlo k zámene poškodenej strany pri vzťahu, resp. v konaní, ktorý si bude uplatňovať nárok na

náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.