Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200780.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar XX.XX.XXXX, bytom u otca, C. XXX/XX, D., zastúpený kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa
rodičov - matky: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom:

JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, Bardejov, IČO: 37 936 417, a otca:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestskému súdu Bratislava II, č.
k. 37P/35/2025-208 zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 230, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods.
1 a ods. 2, § 330 ods. 1, § 330 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku a po vyhodnotení všetkých skutkových
okolností a dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia. Matka nepreukázala existenciu naliehavého dôvodu vyžadujúceho
okamžitú úpravu právneho vzťahu týkajúceho sa starostlivosti o maloletého a súd prvej inštancie nezistil
žiaden stav ohrozenia maloletého, ktorý by odôvodňoval dočasnú zmenu výkonu rodičovských práv
prostredníctvom zmeny zverenia do osobnej starostlivosti matky.

3. Hoci návrh matky bol formálne označený ako návrh podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku,

z jeho obsahu vyplynulo, že išlo o návrh na zmenu zverenia maloletého zo starostlivosti otca do
starostlivosti matky. Takéto meritórne rozhodnutie však môže byť vydané len po riadnom dokazovaní
v rámci veci samej, nie v režime neodkladného opatrenia, pokiaľ nie je preukázaná jeho naliehavá
potreba. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo skutočnosti, že starostlivosť o maloletého bola upravená
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Svidník pod č. k. 4P/24/2020 – 1177 zo
dňa 13.10.2022, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 4CoP/10/2023

– 1802 zo dňa 13.06.2023, v zmysle ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a
matke bol upravený styk prostredníctvom videohovorov cez Skype za asistencie psychológa Centra predeti a rodiny Svidník. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné od 28.07.2023. V súčasnosti prebieha
na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Em/6/2024 konanie o výkon predmetného rozhodnutia
začaté na základe návrhu matky. Súčasne na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod

manželstva rodičov maloletého a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas
po rozvode manželstva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

4. Súd prvej inštancie zistil, že matka nedodržiavala právoplatné rozhodnutia súdu. Od právoplatnosti
tohto rozsudku sa situácia v rodine maloletého nezmenila, napäté vzťahy medzi rodičmi naďalej

pretrvávajú, rodičia sa navzájom obviňujú z nerešpektovania rodičovských práv a povinností a
opakovane podávajú návrhy na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na zmenu
zvereniamaloletého,úpravustyku,nazákazstykusdruhýmrodičom,navýkonsúdnehorozhodnutia.Po
právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku matka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
navrhla rozšíriť styk s maloletým synom. Po súhlasnom vyjadrení psychologičky bol matke neodkladným
opatrením rozšírený styk s maloletým uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 37P/105/2023 zo

dňa24.1.2024,vzmyslektoréhoboloupravenéstretávaniesasmaloletýmkaždýdruhývíkendvkaždom
kalendárnom mesiaci v čase od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v r. 2024 od 28.03.2024 od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin r.
2024 od 15.07.2024 od 15:00 hod. do 21.07.2024 do 18:00 hod. a od 12.08.2024 od 13:00 hod. do
18.08.2024 do 18:00 hod. s tým, že si matka maloletého vždy v stanovenom čase vyzdvihne a vráti

späť otcovi v určenom čase. Voči predmetnému uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol
uznesením Krajský súd v Trnave, č. k. 14CoP/91/2024 – 394 zo dňa 03.05.2024 tak, že zrušil odvolaním
napadnuté uznesenie pre späťvzatie návrhu matkou a vec vrátil späť na ďalšie konanie súdu prvej
inštancie. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 37P/105/2023 – 398 zo dňa 22.07.2024,
bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu matkou a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

27.08.2024. Nie je preto pravdivé tvrdenie matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že jej
súd žiadnym uznesením neupravil styk s maloletým. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky v návrhu, že
od 22.03.2022 nemá žiaden prístup k jej rodičovským právam, keďže citovaným uznesením mala jednak
súdom upravený styk s maloletým synom, ktorý sa aj reálne začal realizovať, otec rešpektoval nariadené
neodkladné opatrenie, matka nie, keďže maloletého syna do otcovej osobnej starostlivosti nevrátila

a následne, keď súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu, tak matka maloletého nerešpektovala
právoplatnésúdnerozhodnutiesúduvoSvidníkuadieťadootcovejosobnejstarostlivostinevydala,mala
maloletého syna nepretržite v osobnej starostlivosti od 28.03.2024 do 13.11.2024 a ani po späťvzatí
návrhu a právoplatnom zastavení uvedeného konania matka maloletého syna do otcovej osobnej
starostlivosti nevrátila, pričom postupovala svojvoľne a v rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Svidník, č. k. 4P/24/2020 – 1177 zo dňa 13.10.2022, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, č. k. 4CoP/10/2023 – 1802 zo dňa 13.06.2023. Zároveň bez súhlasu otca
zmenila trvalý pobyt maloletého a prihlásila ho do inej školy. Týmto postupom matka závažne zasiahla do
rodičovskýchprávotcaanerešpektovalasúdnerozhodnutia.Zosprávykolíznehoopatrovníkavyplynulo,
že v domácnosti otca maloletý disponuje vhodným zázemím, má samostatnú izbu, zdravé rodinné

vzťahy, stabilné školské prostredie a má dobrý školský prospech. Pri šetrení sociálneho úradu pôsobil
spokojne, neprejavoval známky psychickej ani fyzickej nepohody. V domácnosti matky bol maloletý
údajne iba zatvorený v domácnosti a nevenoval sa žiadnym športovým aktivitám, bol bez kontaktu
rovesníkov, kamarátov, s ktorými sa stretával iba v rámci vyučovania. Od septembra 2024, kedy sa
maloletý nachádzal v domácnosti matky, vymeškal 97 ospravedlnených vyučovacích hodín. S maloletým

bol vykonaný pohovor bez prítomnosti otca, pričom maloletý sa vyjadril, že v domácnosti svojho otca sa
má dobre, tešil sa, keď prišiel pre neho do školy, taktiež sa mu páčilo zvítanie sa s maloletou B. (maloletá
dcéra otcovej partnerky). Z matkinej domácnosti mu chýbala matka a starí rodičia zo strany matky, ktorí
s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Teší sa, že opäť nastúpi do školy v D.. V závere rozhovoru maloletý
uviedol, že nechce ísť od otca preč a chce zostať v jeho domácnosti. Otec mu chýbal, nemohol mu od

matky zatelefonovať. Kolízny opatrovník tiež potvrdil, že otec plní svoje rodičovské povinnosti riadne,
dieťa je v jeho starostlivosti spokojné a nevyskytli sa žiadne podstatné nedostatky.

5. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila lekárske správy a posudky, z
ktorých vyplývali rôzne psychiatrické diagnózy (napr. PTSD, separačná úzkosť, stresové poruchy). Súd

prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil, avšak zistil, že uvádzané diagnózy boli dokumentované počas
obdobia, keď bol maloletý v starostlivosti matky a nie otca, matka teda neposkytla žiaden dôkaz o
tom, že by tieto zdravotné problémy boli spôsobené konaním otca. Neoznámenie vyšetrení otcovi a
jeho vylúčenie z lekárskeho procesu bolo tiež hodnotené ako porušenie rodičovských práv. Lekárskesprávy neobsahovali žiadnu diagnózu, ktorá by odôvodňovala nevrátenie maloletého otcovi alebo
bránila cestovaniu do D.. Naopak, jedna zo správ odporúčala začlenenie maloletého späť do školského
kolektívu, čo bolo v rozpore s plánom matky vzdelávať ho doma.

6. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s novým lekárskym nálezom zo dňa 07.03.2025, ktorý matka
predložila ako „novotu“. Tento nález konštatuje údajné systémové zlyhanie a násilné separácie dieťaťa
od matky. Súd prvej inštancie však zistil, že nie je zrejmé, či lekárka s dieťaťom reálne komunikovala,
alebo vychádzala iba z tvrdení matky. Navyše tieto závery boli v rozpore s výsledkami nezávislého

šetrenia sociálneho úradu a s výpoveďami samotného maloletého. Maloletý sa totiž v rozhovore so
sociálnou kuratelou spontánne vyjadril, že je v domácnosti otca spokojný, tešil sa zo stretnutia s ním a
nechce sa od neho odlúčiť. Tieto vyjadrenia boli v rozpore s tvrdeniami matky o vážnom traumatickom
stave dieťaťa.

7. Časť návrhu matky smerovala k určeniu zastupovania a spravovania majetku dieťaťa. Súd prvej

inštancie tento návrh odmietol ako právne neprípustný, keďže o týchto otázkach už bolo právoplatne
rozhodnutévpredchádzajúcomrozsudku,čímjedanáprekážkarozhodnutejveci(resiudicata).Rovnako
súd prvej inštancie zamietol návrh na opätovné uloženie informačnej povinnosti otcovi, keďže táto
povinnosť mu už bola súdom uložená a nie je dôvod na jej duplikáciu.

8. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého,
rodičia musia rešpektovať platné súdne rozhodnutia a upustiť od pokračujúceho konfliktu. Konanie
matky spočívajúce v nerešpektovaní vykonateľných rozhodnutí, svojvoľnej zmene pobytu a školy, ako
aj nevrátení dieťaťa, považoval za neakceptovateľné a v rozpore so zákonom i záujmom dieťaťa.
Tvrdenia matky o údajných násilných praktikách zo strany otca neboli nijako preukázané, a zdravotné

problémy dieťaťa sa vyskytli výhradne počas jeho pobytu v matkinej starostlivosti. Neexistuje preto
žiadna naliehavosť ani právne relevantný dôvod na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky
formou neodkladného opatrenia. Návrh matky preto ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súd prvej
inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, h/ Civilného sporového poriadku a podľa § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky

maloletého tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú oprávnení a povinní obaja
rodičia; matka maloletého je povinná informovať otca o zdravotnom stave maloletého, jeho vyšetreniach
a ostatných podstatných skutočnostiach túkajúcich sa maloletého pravidelne každý piatok v týždni okolo
16.00 hod. prostredníctvom SMS alebo e-mailom; neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode.

10. Vecne dôvodila, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovala sudkyňa, voči ktorej
už predtým podala trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, trestné
oznámenie zo dňa 23.12.2024 pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu rozhodnutia
Ústavného súdu SR, viacero podnetov na disciplinárne konanie a námietku zaujatosti podľa § 52

Civilného sporového poriadku. Podľa matky bola táto sudkyňa z rozhodovania vo veci vylúčená, a preto
jej opakované rozhodovanie v predmetnej veci považuje za nezákonné. Sudkyňa si mala byť vedomá
svojej zaujatosti najmä vzhľadom na známosť o podaných trestných oznámeniach a podnetoch a mala
podať oznámenie o vylúčení. Svojím konaním porušila zákon, princíp nestrannosti a spravodlivosti, čo
zakladá dôvod neplatnosti rozhodnutia, ako aj pochybnosti o objektivite súdneho konania. Taktiež bol

porušený rozvrh služieb, čím bola vec sudkyni nezákonne pridelená. Napriek tomu rozhodovala znova
tá istá sudkyňa, čím bolo porušené základné právo na zákonného sudcu.

11. Matka tiež dôvodila, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že svojím
rozhodnutím umožnil pokračovanie nezákonného stavu – t. j. úplnej izolácie maloletého od matky, čo de

facto predstavuje zákaz styku. Zásadným spôsobom boli porušené práva dieťaťa aj matky, a súd prvej
inštancie týmto zásahom neprimerane obmedzil základné právo na rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal desiatkami dôkazov predložených
matkou. Ignoroval najmä lekársku správu detskej psychiatričky A. G. H. zo dňa 7. marca 2025, správyz Centra pre deti a rodiny Svidník, znalecký posudok č. 15/2020 z odboru klinickej psychológie
detí, odborné vyjadrenia psychológov A. H. I. a C. J. D., správu ÚPSVaR zo dňa 26.09.2024 o
vyhovujúcich podmienkach u matky, školské hodnotenia vrátane vysvedčení, známok, stanovísk triednej

učiteľky a školského podporného tímu, vyjadrenia psychológa Centra pre deti a rodiny vo Svidníku o
zmarených Skype hovoroch a manipulatívnom správaní otca a opakované odborné stanoviská o potrebe
bezodkladného návratu maloletého do starostlivosti matky.

12. Podľa matky súd prvej inštancie svojvoľne ignoroval všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazovali

vážny psychický a zdravotný stav maloletého, ako aj pretrvávajúcu traumatizáciu spôsobenú životom
u otca. Napriek zisteniam o sexuálnom zneužívaní, krvácaní z konečníka, chronickej análnej fisúre,
separačnej úzkosti a poruchách správania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že neexistuje
bezprostredná ujma, čím sa podľa matky dopustil nesprávnych skutkových záverov.

13. Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne vyhodnotil, či sú splnené podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia. V rozpore s obsahom predložených znaleckých posudkov, lekárskych a
psychologických správ dospel k záveru, že dieťaťu nehrozí vážna ujma. Nebol tak zohľadnený princíp
najlepšieho záujmu dieťaťa a dostatočne nevysvetlil, prečo odmieta vydať predbežnú ochranu napriek
jasne deklarovaným odporúčaniam odborníkov. Zároveň súd prvej inštancie neúplne a nesprávne
zistil skutkový stav tým, že úplne ignoroval predložené listinné dôkazy, vrátane záznamov zo Skype

hovorov, SMS komunikácie otca, správy o hospitalizácii maloletého z dôvodu krvácania, posudkov
o emocionálnom poškodení dieťaťa, stanovísk školských odborníkov, ktoré potvrdzujú bezpečné
prostredie u matky. Všetky tieto dôkazy boli riadne označené a priložené v návrhu, no neboli zohľadnené
ani hodnotené, čo má za následok nesprávne právne závery.

14. Matka v podaní zo dňa 16.05.2025 označeným ako Doplnenie nových dôkazov k Námietke zaujatosti
proti JUDr. Zuzane Lohnertovej zo dňa 22.04.2025 doplnila nové skutočnosti a dôkazy na preukázanie
neštandardnosť a netransparentnosť postupu súdu pri nakladaní s dôkazmi s uvedením, že takéto
konanie vyvoláva závažné pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne.

15. Matka v podaní zo dňa 26.05.2025 označenom ako Doplnenie nových dôkazov a naliehavé
upozornenie na porušovanie rodičovských, ústavných a ľudských práv matky a maloletého dieťaťa
uviedla, že dňa 14. mája 2025 sa osobne zúčastnila Slávnostnej akadémie konanej pred Základnou
školou v D., ktorú navštevuje maloletý. Po príchode informovala triednu učiteľku, že sa prišla pozrieť na
syna. V tej chvíli ako ju syn uvidel – bezprostredne sa potešil, ihneď jej zamával. Potom jej povedal,

že ju ľúbi a že chce byť s ňou a dal jej pusu. Táto spontánna, slobodná a srdečná reakcia maloletého
je zásadne dôležitá z hľadiska dokazovania jeho citovej väzby ku nej ako matke a vyvracia nepravdivé
absurdné tvrdenia otca, že dieťa s ňou nechce byť v kontakte prostredníctvom určených skype. Reakcia
syna bola prirodzená a svedčí o existujúcom silnom emocionálnom pute medzi matkou a dieťaťom ako
potvrdzujú viacerí odborníci, školský podporný tím s triednou učiteľkou, výsledky z posledného šetrenia

jej domácnosti s vykonaním pohovoru so synom pracovníčkami ÚPSVaR Svidník, ktoré nemôže byť
ignorované. Počas tej istej udalosti sa stala terčom verbálnych útokov zo strany otca dieťaťa, ktorý jej
v prítomnosti verejnosti a detí nadáva slovami „Si psychopatka“, adresoval jej tiež slová: „Ešte sa k nemu
priblíž a uvidíš“ – výrok, ktorý bol vyslovený so zjavne výhražným tónom v čase, keď matka pokojne
sledovala vystúpenie dieťaťa na verejnej akcii. Tento výrok vníma ako priamu vyhrážku, ktorá u nej

vyvolala dôvodnú obavu o jej bezpečnosť a zároveň o bezpečnosť syna, ktorý sa ocitol v bezprostrednej
prítomnosti a starostlivosti osoby konajúcej takto agresívne. Týmto konaním otec dieťaťa prekročil
rámec prípustnej komunikácie medzi rodičmi a zneužil prítomnosť školskú akadémiu dieťaťa na akt
zastrašovania. Závažným zlyhaním pri výkone osobnej starostlivosti otca došlo u dieťaťa k psychickým
aj fyzickým poškodeniam zdravia, čo predstavuje závažné zlyhanie pri výkone rodičovskej starostlivosti

podľa § 24 Zákona o rodine a zakladá dôvod na zmenu úpravy osobnej starostlivosti. Od 13.11.2024
dochádza zo strany otca k systematickému a úmyselnému mareniu výkonu právoplatného súdneho
rozhodnutia, ktoré matke priznáva kontakt so synom a je vedené súdom pod sp. zn. 37Em/6/2024.
Namiesto umožnenia kontaktu so synom otec jednostranne obmedzuje matku a podsúva nepravdivé
tvrdenia, že dieťa nemá záujem o kontakt, čo je v priamom rozpore so skutočnosťou z 14.05.2025

a mnohými zásadnými listinnými dôkazmi.

16. Matka v podaní zo dňa 09.06.2025 uviedla, že od 13.11.2024 do 09.06.2025 otec úmyselne zmaril
29 SKYPE kontaktov s maloletým.17. Matka v podaní zo dňa 27.06.2025 oznámila, že nahlásila nezvestnosť maloletého na tiesňovej linke
pre neumožnenie styku s maloletým, absenciu v škole a dlhodobé neplnenie informačnej povinnosti

otcom maloletého.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5, písm. b/ Civilný mimosporový poriadok)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou (§ 359 a § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku), odvolateľka – matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
c/, d/, e/, f/, h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel
k záveru, že odvolacie námietky uvádzané matkou v odvolaní a v jej následných podaniach nie sú
spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§

387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

19. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. Odvolací súd predtým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou matky týkajúcou sa skutočnosti, že
v predmetnej veci rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. Zuzana Lohnertová, ktorá mala byť z rozhodovania
vylúčená pre zaujatosť, keďže v minulosti proti nej podala viacero trestných oznámení, disciplinárnych
podnetov a námietku zaujatosti.

21. Odvolací súd tu poukazuje na obsah úradného záznamu zo dňa 17.03.2025, vyhotovený namietanou
sudkyňou, z ktorého vyplýva, že dňa 11.03.2025 bola spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia súdu doručená aj námietka zaujatosti. Dňa 07.01.2025 podala zákonná sudkyňa oznámenie
o vylúčení sudcu podľa § 50 ods. 1 Civilného sporového poriadku predsedkyni súdu vzhľadom

na skutočnosť, že matka založila do spisu počas konania o neodkladnom opatrení pod sp. zn.
37P/184/2024, okrem iného aj Potvrdenie OR PZ, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania,
Partizánska 42, Bardejov, č.p.: ORPZ-BJ-OKP-031-022/2024 zo dňa 20.11.2024, z ktorého vyplýva že
podala trestné oznámenie na zákonnú sudkyňu z podozrenia zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1, písm. a) Trestného zákona. Predsedníčka súdu v predmetnej otázke rozhodla tak,

že oznámeniu nevyhovela. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie a skutočnosti
bola vyhodnotená podaná námietka ako neopodstatnená, a dôvody v nej obsiahnutej poukazujú iba na
skutočnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté alebo len na procesný postup sudcu.

22. Odvolací súd sa po preskúmaní predmetného úradného záznamu s týmto stotožňuje, keďže matka

vo svojom odvolaní neuplatnila žiadne nové skutkové okolnosti, ani neuviedla iné dôkazné návrhy,
ktorébyspochybňovalivierohodnosťalebosprávnosťskutočnostízaznamenanýchvúradnomzázname.
Odvolací súd dopĺňa, že podanie trestného oznámenia nezakladá zákonný dôvod na vylúčenie sudcu,
pričom odvolací súd z obsahu spisu, ani z jeho činnosti nezistil, že by v tejto veci bolo právoplatne
rozhodnuté v zmysle oznámenia matky. Absentuje tak akéhokoľvek právoplatné formálne rozhodnutie

o vylúčení zákonnej sudkyne z prejednania veci a jej rozhodovania.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v predmetnom konaní matka podaním dňa 22. apríla
2025, označenom ako „Námietka zaujatosti proti JUDr. Zuzana Lohnertová“, doplnenom podaním matky
označenom ako „Doplnenie nových dôkazov k námietke zaujatosti proti JUDr. Zuzane Lohnertovej zo

dňa22.04.2025“zodňa16.05.2025opakovanevznieslanámietkuzaujatostiprotizákonnejsudkyni.Táto
námietka zaujatosti bola predložená Krajskému súdu v Trnave ako nadriadenému súdu (zapísaná pod
sp. zn. 12NcP/19/2024), ktorému pre absenciu zákonom stanovenej obligatórnej náležitosti námietky
zaujatosti,atoúdajiočase,kedysamatkaotvrdenýchdôvodochvylúčeniavecprejednávajúcejsudkynedozvedela, nevznikla povinnosť na základe takéhoto podania vec meritórne prejednať a rozhodnúť (keď
k uvedenému nedošlo na prvom pojednávaní), a preto na predmetné podanie matky nadriadený súd
neprihliadal.

24. Pokiaľ ide o námietku nezákonného pridelenia veci zákonnej sudkyni, odvolací súd konštatuje, že
vec bola po doručení poštovým doručovateľom riadne súdom prvej inštancie prijatá dňa 11.03.2025
o 9:10:24 a pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni náhodným výberom pomocou technických a
programových prostriedkov (elektronická podateľňa) v súlade so zverejneným rozvrhom práce bez

známky manipulácie. Ani v tomto smere neboli zistené pochybenia, ktoré by mohli založiť nezákonnosť
konania, pričom súd prvej inštancie správne podľa obsahu návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia neposúdil podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku, keďže maloletý je zverený vyššie
citovaným rozsudkom do osobnej starostlivosti otca a z obsahu návrhu matky nevyplývali také skutkové
okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne vyvodiť, že maloletý sa ocitol bez akejkoľvek starostlivosti
alebo ak jeho život, zdravie a priaznivý vývoj by bol vážne ohrozený alebo narušený.

25. Pretože matkou vznesená odvolacia námietka, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, nebola
dôvodná, v ďalšom odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia po vecnej stránke.

26. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

27. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým
uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov

súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s
takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

28. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

31. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia

spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon

ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329
ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje
opodstatnenosťnávrhu,aspoňosvedčené.Posúdenie,čiakedyjedanánaliehavápotrebabezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať
všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie

neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba
bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo ak
maloletým deťom hrozí závažná ujma.32. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že nie je daná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ktorým by došlo k zmene zverenia maloletého A. do

osobnej starostlivosti matky, keď výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol upravený
rozsudkom Okresného súdu Svidník pod č. k. 4P/24/2020 – 1177 zo dňa 13.10.2022, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 4CoP/10/2023 – 1802 zo dňa 13.06.2023. Pre takýto
postup súdu v zmysle návrhu matky totiž absentuje nutnosť neodkladnej a rýchlej úpravy z dôvodu
už existujúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na základe právoplatného

rozhodnutia súdu po riadne vykonanom dokazovaní. Inak povedané, skutočnosti uvádzané matkou v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenasvedčujú, že by v prípade absencie ňou navrhovanej
zmeny aktuálnej úpravy vznikla na právach maloletého nenapraviteľná ujma.

33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému
bol upravený vyššie citovaným rozsudkom vo veci samej, ktorým o.i. bol maloletý zverený na čas do

rozvodu do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho
majetok, matke bola uložená vyživovacia povinnosť platiť na maloletého výživné v minimálnej výške –
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom 22.09.2022. Zároveň
bol upravený styk matky s maloletým každý utorok kalendárneho týždňa vždy od 15:00 hod. do 15:30
hod. prostredníctvom aplikácie Skypu, za asistencie psychológa Centra pre deti a rodiny vo Svidníku

v priestoroch centra po dobu, ktorá bude závisieť od hodnotenia psychológa centra, zasielaného súdu
vždy po uplynutí dvoch mesiacov takto realizovaného styku.

34. Matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia primárne z dôvodu, že aktuálny stav,
kedy je maloletý v osobnej starostlivosti otca, je neudržateľný pre zdravý vývin maloletého, ktorý má

otcom odňatý akýkoľvek styk s matkou, pedopsychiatrička sa vyjadrila, že maloletý sa má navrátiť
matke. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že z predložených dôkazov –
lekárske správy a odborné vyjadrenia, vrátane správ detskej psychiatričky a neurologičky síce vyplývajú
viaceré diagnózy stanovené maloletému (napr. posttraumatická stresová porucha, separačná úzkosť),
avšak z nich nevyplýva, že by boli zapríčinené konaním alebo zanedbaním starostlivosti zo strany

otca. Odvolací súd tu poukazuje na bližšie odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 33,
strana 14 – 18 napadnutého uznesenia bez potreby ho opakovane uviesť. Správne pritom súd prvej
inštancie poukázal v tejto súvislosti na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 27. marca 2025, ktorou bolo
riadne osvedčené, že maloletý má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho
potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin, správanie maloletého v základnej škole v D. je

bezproblémové a maloletý má absolvované všetky povinné očkovania a preventívne prehliadky. Nebolo
tak osvedčené ani tvrdenie matky, že otec zanedbáva jeho zdravotnú starostlivosť, čím má byť porušené
právo maloletého na najlepší zdravotný stav.

35. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predložený psychiatrický

nález vypracovaný A. H. zo dňa 07.03.2025, na ktorý matka poukazovala ako na nový dôkaz, nie
je preskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, či bol výsledkom reálneho vyšetrenia maloletého alebo iba
sprostredkovanýchtvrdenímatky,ajehozáverysúnavyševrozporesozisteniamikolíznehoopatrovníka
a príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré potvrdzujú, že maloletý je v súčasnosti
stabilizovaný, spokojný a má vhodné životné podmienky. Uvedené zistenia kolízneho opatrovníka sú tiež

v rozpore so závermi znaleckého posudku PhDr. Evy Bakovej č. 2/2024, k čomu odvolací súd uvádza,
že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený ako súkromný znalecký posudok bez toho, aby bol
maloletý vyšetrený v interakcii s otcom, pričom v znaleckom posudku nie je vyhodnotené správanie
maloletého z pohľadu konfliktu lojality. K uvedenému záveru dospel odvolací súd aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že „výskumy, ktoré sledovali schopnosť znalcov zachovať si objektivitu a presnosť, ak sú

najatí na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, dospeli k znepokojivým záverom; u znalcov sa
v takýchto situáciách prejavuje tendencia „opúšťať objektivitu“ a stať sa „obhajcami“ strany, ktorá si ich
najala. Výsledky výskumov ukázali, že rôzni znalci môžu dospieť k protichodným záverom vo vzťahu k
tej istej vyšetrovanej osobe, dokonca aj vtedy, ak používajú procedúry určené na zvýšenie objektivity
areliability(Výberzrešerše,ktorúpreKoordinačno–metodickécentrumpreprevenciunásilianaženách

spracovala: K. G. A. F. L., C. - november 2017).

36. Opakujúce sa obvinenia matky týkajúce sa správania otca vo vzťahu k nej, poukázanie na správanie
maloletého k matke počas osobného stretnutia dňa 14.05.2025, nie sú osvedčením toho, že by samaloletý v súčasnej dobe nachádzal v situácii ohrozujúcej jeho život, zdravie a priaznivý vývoj. Vo
vzťahu k odvolacej námietke matky o neprihliadnutí na predložené dôkazy, o nesprávnosti skutkových
záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že matkou

v odvolaní navrhované vykonanie a hodnotenie dôkazov presahuje rámec osvedčovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prináleží až ku konaniu vo veci samej. K matkou
namietanému bráneniu styku s maloletým otcom odvolací súd uvádza, že vo veci výkonu rozhodnutia
prebieha konanie na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Em/6/2024, v ktorom budú námietky
matky riadne zohľadnené a vyhodnotené, pričom toto konanie nebolo právoplatne skončené.

37. Odvolací súd poznamenáva, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj
v odvolaní poukazovala aj na skutočnosti, ktoré však už boli zohľadňované v konaní vo veci samej
(najmä matkou uvádzané zanedbanie starostlivosti o maloletého otcom, údajné podozrenie na sexuálne
zneužívanie maloletého otcom), pričom rozhodnutie Okresného súdu Svidník preskúmal aj Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd. To, že sa s uvedenými závermi matka nestotožňuje, nie je relevantné pre

rozhodnutie v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pričom matka mohla využiť zákonom
prípustné aj iné opravné prostriedky, ktoré však nemožno nahradiť inštitútom neodkladného opatrenia.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prostriedok na obchádzanie
riadneho konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Musí byť vyhradené len

pre výnimočné situácie, kde hrozí konkrétna a bezprostredná ujma na zdraví alebo vývine dieťaťa.
V posudzovanom prípade takáto naliehavosť nebola preukázaná. Odvolací súd dodáva, že absencia
bezprostrednej ujmy bola odôvodnene zistená aj tým, že matka sa domáhala zmeny zverenia dieťaťa
do svojej starostlivosti opakovane, a súd už viackrát v minulosti konštatoval, že nedochádza k takému
vývoju situácie, ktorý by vyžadoval dočasné opatrenie.

39. Opakovane odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené zistenia možno konštatovať,
že situácia v rodine maloletého je naďalej veľmi konfliktná, avšak je vo veci samej už zastabilizovaná
citovaným právoplatným rozsudkom. Preto vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk
a okolností v predmetnej veci je odvolací súd rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že matka

neosvedčila skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že život a zdravie maloletého, jeho psychický,
fyzický a sociálny vývin si vyžadujú okamžitú ochranu a zásah súdu nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia (zmena zverenia). Tvrdenia, ktorými matka zdôvodnila návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, nestačia na osvedčenie podmienok uvedených v ustanovení § 325 ods. 1
Civilného sporového poriadku. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž súd

rozhoduje v krátkych lehotách aspoň na základe osvedčeného skutočného stavu a zasahuje iba v
prípade, ak má dostatočne osvedčenú existenciu nevyhnutnosti okamžitého zákroku, čo však nie je
uvedený prípad. Zisťovanie skutočného stavu, v predmetnej veci najmä, či osobná starostlivosť otca
o dieťa je naďalej v najlepšom záujme maloletého, alebo aktuálne je pre neho vhodnejšia osobná
starostlivosť matky, vyžaduje vykonanie dokazovania najmä vzhľadom na protichodné skutočnosti

vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, ktoré výrazne presahuje rámec konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Matka je však oprávnená podať návrh na zmenu právoplatného
rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ak sa domnieva,
že od času posledného rozhodnutia sa preukázateľne zmenili pomery na strane matky, otca, resp.
maloletého natoľko podstatným spôsobom, že si nová úprava vyžaduje osobitné posúdenie. V takomto

konaní súd vykoná riadne dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom
zohľadní aktuálny stav veci, vývojové potreby maloletého a jeho najlepší záujem ako primárne hľadisko
rozhodovania.

40. Odvolací súd súčasne uvádza, že sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúcej sa

návrhu matky o zastupovaní a spravovaní majetku dieťaťa. V odvolaní matka bližšie pritom nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti ani nezdôvodnila.

41. Na základe uvedeného ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienkuúčastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

42. Odvolací súd tak posúdením všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že matka v návrhu
neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na strane maloletého. Takéto skutočnosti odvolací súd nezistil ani preskúmaním obsahu spisu.
Za súčasného stavu konania považuje odvolací súd existujúci stav zachovávajúci tak rodičovské práva

matky, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletého za vyhovujúci. Na základe uvedeného, keďže
neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem
maloletého ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil,
keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.

43. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).