Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201844
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831,
právne zastúpený: advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 5060: JUDr. Ľudmila Jurčová, so
sídlom Hodžovo námestie č. 2A, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 171 083, proti žalovanému:
A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Humenné, t. č. bytom B. C. X, XXX XX D., v
konaní o zaplatenie 708,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp.zn. 13C/44/2024-58 zo dňa 28.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné(ďalejlen„súdI.inštancie“)rozsudkomč.k.13C/44/2024-58zodňa28.11.2024
rozhodol tak, že

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 708,65 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 708,65 Eur odo dňa 28.08.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III.Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súdneho úradníka.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že súd zistil tento skutkový stav:

3. Žalovanému bola dňa 09.08.2023 poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia
návykovej látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

4. Z písomnosti „Oznámenie zdravotnej poisťovni“ zo dňa 09.08.2023 vyplývajú dôvody poskytnutia
zdravotnej starostlivosti v E. F. A., F. G., v rozsahu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a
ambulantnej pohotovostnej služby s diagnózou: Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním

alkoholu, syndróm závislosti (čl. 7).

5. Písomnosťou „Výzva na úhradu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poistencovi zdravotnej poisťovne“ zo dňa 18.03.2024 žalobca vyzval žalovaného nazaplatenie dlžnej sumy 708,65 Eur s možnosťou splátok vo výške 118,10 Eur za poskytnutie zdravotnej
starostlivosti podľa § 9 ods. 7 b) zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. (čl. 8), ktorej prílohu
tvorilo „Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi“

zo dňa 18.03.2024 s rozpisom jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutých žalovanému
(čl. 8 druhá strana). Výzva bola žalobcovi vrátená ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ z adresy
B. C. XX, XXX XX D. (čl. 10).

6. Z Potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2023 zo dňa 09.10.2024 vyplýva suma

vyplatených dávok v hmotnej núdzi za rok 2023 - august 2023 v sume 74,- eur a v septembri 2023 v
sume 150,- eur, spolu za celý rok 866,70 eur žalovanému.

7. Zo Zmluvy o nájme bytu č. XX zo dňa 21.12.2023 vyplýva nájom a pobyt žalovaného na adrese B.
XX od 22.12.2023 do 31.12.2024 (čl. 35).

8.ZoZmluvyčísloXX/XXXX“zodňa16.08.2023vyplývavykonávanieopatrenísociálno-právnejochrany
detí a sociálnej kurately od H. E. I. J. K. F. - K. pre žalovaného ako klienta od 16.08.2023 do 16.08.2025
(čl. 36-38).

9. Z písomnosti „Ukončenie spolupráce“ vyplýva rozhodnutie žalovaného ako klienta ukončiť

resocializáciu na vlastnú žiadosť dňom 10.09.2023 v zaradení H. E. I. J. K. F. - K., pričom bol klientom
strediska od 16.08.2023 do 10.09.2023 (čl. 39).

10. Z výpisu z evidencie adries vyplývajú adresy pobytu žalovaného: L. XX, B. XX a mesto Humenné
od 04.02.2020 do 25.10.2024 (čl. 45).

11. Z tabuľky úkonov zdravotnej starostlivosti žalovaného vyplývajú úkony zdravotnej starostlivosti u
žalovaného od 09.08.2023 do 04.09.2023 (čl. 46-48).

12. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 9 ods. 1, § 9 ods. 7 písm. c) zákona

č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, § 79a ods. 1 písm. c)
bod 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 488, § 489, § 563, §

517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, § 149 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, § 150 ods. 1 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 1, 2
CSP. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

13. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom medzi žalobcom ako zdravotnou poisťovňou

a žalovaným ako poistencom. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal svoje tvrdenia a splnil svoju dôkaznú povinnosť predloženými
listinnými dôkazmi: oznámením o poskytnutí zdravotnej starostlivosti (čl. 7), vyčíslením liečebných
nákladov revíznym lekárom (čl. 8 druhá strana), tabuľkou úkonov zdravotnej starostlivosti (čl. 46-48)
a doručovaním výzvy na zaplatenie dlžnej sumy (čl. 8 a čl. 10). Vykonaným dokazovaním mal súd

I. inštancie za preukázané, že žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil za žalovaného náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu
alebo inej návykovej látky. Súd I. inštancieoboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav
tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval žalobca, ktorý v dôsledku konania žalovaného ako poistenca a
jeho užitia alkoholu a následného poskytnutia zdravotnej starostlivosti dňa 09.08.2023, ktorú žalobca

uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatnil právo
na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému ako poistencovi.
Vyčíslenie celkových nákladov mal súd I. inštancie nesporne preukázané zo špecifikácie nákladov
zdravotnej starostlivosti odsúhlasených revíznym lekárom. Žalovaný vynaložené náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť i napriek výzve neuhradil. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia

má žalobca ako zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poistencovi, ak mu bola preukázateľne poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu
alebo inej návykovej látky. Žalovaný síce poprel hospitalizáciu v žalovanom období na psychiatrickomoddelení v F. A., toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi, a zároveň nepoprel poskytnutie
zdravotnej starostlivosti. svoju povinnosť nesplnil a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

14. V danom prípade sa jedná o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní

spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým
sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.

Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli

preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu
vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,

nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Súd I. inštancie považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že súd

zásadne veci nevyšetruje, ale rozhoduje na základe výsledkov dokazovania, ktoré navrhujú strany v
spore.

15. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkového a právneho stavu súd I. inštancie
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť. Súd I. inštancie mal

za nesporné a na základe predložených listinných dôkazov aj za preukázané, že žalobca uhradil
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečením žalovaného ako poistenca žalobcu
v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v úhrnnej výške 708,65 eur, ktoré mu žalovaný po výzve na plnenie nezaplatil. Ďalej je
nesporné, že žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný na úhradu vyčíslených nákladov na poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, pričom žalovaný sa mal možnosť dozvedieť o povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú
sumu najneskôr dňa 27.08.2024 z doručeného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sumu
708,65eurdodnešnéhodňaneuhradil.VzmyslevyššieuvedenéhopretosúdI.inštanciepodanejžalobe
v rozsahu uplatňovanej istiny vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 708,65
eur. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čím sa dostal do

omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby, teda odo dňa 28.08.2024 do zaplatenia, keďže žalovanému nebola
doručená výzva žalobcu na zaplatenie. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca, teda od 20.04.2024 (od uplynutia lehoty po vrátení výzvy),
zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

20. Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí
teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

21.Výnimkyztohtopravidlamusíustanoviťzákon(čl.46ods.4ačl.51ods.1Ústavy).Ajtietovýnimkysa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim

tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd I. inštancie zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná

len vo výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).

22. V danom prípade súd I. inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali
aplikáciu predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán

sporu. Poukazujúc na uvedené súd I. inštancie následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa pomeru úspechu v spore.

23.Žalobcabolvkonaníúspešnývrozsahu100%,keďžesúdI.inštanciezamietolžalobulenvnepatrnej
časti, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

24. Proti rozsudku súdu I. inštancie v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní uviedol, že mu nebola poskytnutá žiadna lekárska starostlivosť dňa 09.08.2023 v Psychiatrickej

nemocnici v A.. Žiadal doplniť dokazovanie súdu o predvolanie svedkov, lekára a ošetrovateľa, ktorí mali
v daný deň a čas službu, môžu potvrdiť jeho tvrdenia.

25. Jeho následná hospitalizácia v H. M. N. N. nesúvisela s liečbou po požití alkoholu, jednalo sa o 5-
dňovú plánovanú hospitalizáciu. Súvisela s nástupom do K. F.. Nástup do resocializačných zariadení nie

je možný z vonkajšieho prostredia a k jeho hospitalizácii v H. by došlo tak či tak, keďže to bolo plánované.
Odmieta uhradiť peniaze poisťovni, keďže to bol jeho osobný záujem sa liečiť, poisťovňa nemá nárok
si žiadať preplatenie nákladov za liečbu svojich pacientov. Súd I. inštancie bol podľa neho pri svojom
rozhodovanízaujatý,priklonilsanastranusilnejšieho,pretožeonniejezastúpený,narozdielodžalobcu,
právnikom. V podanom odvolaní predkladal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to vypočutie

službukonajúceho lekára, ošetrovateľa zo dňa 09.08.2023 z E. F. A. a A. O. P. z K. L., ktorý potvrdí,
že jeho 5-dňová hospitalizácia tam bola plánovaná, nesúvisela s bezprostrednou liečbou po požití
návykovej látky. V podanom odvolaní ďalej poukazuje na, podľa neho, rozpor v skutkových tvrdeniach,
podľa ktorého tvrdili, že od 09.08.2023 do 04.09.2023 bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici.Nesúhlasíspreplácanímnákladovpoistencovzostranyzdravotnejpoisťovne,poukazujenarozhodnutia
poisťovne v obdobných veciach u pacientov, ktorí recidivujú a poisťovňa im preplácať náklady nedáva.
Závislosť je choroba a nie sranda, človek to nerobí naschvál. Nesúhlasí s týmto postupom poisťovne.

26. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca listom zo dňa 23.01.2025, v ktorom uviedol, že odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2024, sp. zn. 13C/44/2024 – 58
(ďalej len „Rozsudok“) považuje žalobca za nedôvodné, týmto vyjadrením popiera skutkové tvrdenia
žalovaného v podanom odvolaní a má za to, že dôvody podaného odvolania nemajú z pohľadu žalobcu

oporu v platnej právnej úprave.

27. V zmysle ustanovenia § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) má žalovaný povinnosť v
odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Žalobca má za to, že odvolanie žalovaného nespĺňa požiadavky, ktoré predpokladá CSP v predmetnom

ustanovení, žalovaný najmä neuvádza v akom rozsahu napáda vydaný rozsudok, ani čoho sa žalovaný
domáha (odvolací návrh).

28.Žalobcamázato,žežalovanývpodanomodvolanízotrvávanasvojichvyjadreniach,ktoréužuviedol
skoršie v konaní a tieto len opakuje. Žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali

opodstatnenosť a odôvodnenosť jeho tvrdení a naopak popierali a preukazovali opak skutočností
tvrdených žalobcom v jeho vyjadreniach. Ak by aj súd vyhodnotil niektoré z tvrdení žalovaného ako
nové, žalobca uvádza, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré vzhľadom na zákonnú koncentráciu
konania mal žalovaný uplatniť skôr, a súd by na tieto tvrdenia nemal prihliadať. Žalobca si dovoľuje
uviesť, že žalovaný sa k poslednému vyjadreniu žalobcu už ďalej nevyjadril a teda nespochybnil

žalobcom uvedené skutočnosti v tomto vyjadrení, v dôsledku čoho sa tieto považovali za nesporné, čo
konštatoval aj Okresný súd Humenné v odôvodnení rozsudku.

29. Žalobca sa stotožňuje s rozsudkom a jeho odôvodnením, v dôsledku záveru ku ktorému Okresný súd
Humenné dospel na základe vykonaného dokazovania. Žalobca má za to, že Okresný súd Humenné

na základe § 177 ods. 2 CSP správne vo veci nenariadil pojednávanie, s ohľadom aj na hospodárnosť
konania, keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia neboli sporné s
poukázanímna§151ods.1CSP,keďžeichstrananepoprelaazároveňhodnotasporubezpríslušenstva
neprevyšovala 2.000 eur.

30. Žalobca k žalovaným navrhovanému vypočutiu svedka, službukonajúceho lekára zo dňa 09.08.2023
z E. F. A. a A. O. P. z RDZO Kráľová uvádza, že považuje takéto vypočutie navrhnutých svedkov za
nadbytočné, bez prínosu nových skutočností vo veci. V konaní bolo žalobcom jednoznačne preukázané,
že dňa 09.08.2023 bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného
užitia návykovej látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Uvedené

skutočnosti žalobca doložil aj príslušnými listinnými dôkazmi, ktoré nespochybniteľne preukazujú túto
skutočnosť. Ak by aj došlo k vypočutiu svedka ako navrhuje žalovaný, tento by vzhľadom na žalobcom
predložené dôkazy s veľkou pravdepodobnosťou len potvrdil poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalovanému dňa 09.08.2023 v E. F. A.. Čo sa týka druhého navrhovaného svedka - A. O. P. z RDZO
Kráľová, žalobca uvádza, že jeho výpoveď by taktiež nepriniesla nové skutočnosti, keďže ako uviedol už

vosvojomvyjadrení,skutočnosť,žežalovanýbolhospitalizovanýod11.08.2023do16.08.2023vH.N.N.
je medzi stranami nesporná. Žalobca uvádza, že ústavnú lôžkovú starostlivosť poskytnutú žalovanému
od 11.08.2023 do 16.08.2023, za ktorú žalobca uhradil liečebné náklady žalovaný nepoprel. Žalobca
má aj naďalej za preukázané, že rovnako ako pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 09.08.2023 v
E. F. A. aj v tomto prípade šlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dôsledku užitia návykovej látky,

a to alkoholu. Žalobca opätovne uvádza, že úhradu za hospitalizáciu v K. F. v L. si voči žalovanému
neuplatňuje.

31. Žalobca uvádza, že v predmetnom konaní neboli naplnené podmienky, pre doplnenie alebo
zopakovanie dokazovania na odvolacom súde, v zmysle ustanovenia § 384 CSP, v dôsledku čoho je

odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa § 385 ods. 1 CSP
platí, že „na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.“ Žalobca má za to, že v tomto
konaní nie sú splnené podmienky pre nariadenie pojednávania odvolacím súdom.32. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva v tom, čo uviedol vo svojich vyjadreniach a v celom
rozsahu trvá na podanom návrhu. Žalobca má na základe vyššie uvedeného za to, že jeho nárok voči

žalovanému je dôvodný, opodstatnený a legitímny. Žalobca v súdnom konaní jednoznačne preukázal
ním uvádzané skutkové tvrdenia, ktoré podložil hodnovernými dôkazmi a naopak vyvrátil tvrdenia
žalovaného. Žalobca má naďalej za to, že žalovaný nedostatočne spochybnil dôvodnosť uplatneného
nároku a zároveň neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalovaným priložené dôkazy žiadnym spôsobom
nespochybňujú skutočnosti, ktoré v predmetnom konaní uviedol žalobca. Rovnako je nepravdepodobné,

že by žalovaným navrhované výsluchy svedkov preukázali opak žalobcom tvrdených skutočností, keďže
sú preukázané listinnými dôkazmi.

33. Žalobca má za to, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP, v dôsledku čoho
navrhuje, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného tak ako to predpokladá § 386 CSP a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak sa Odvolací súd nestotožní s názorom

žalobcu, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP, žalobca má za to, že nie sú dané
dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. a vrátenie veci súdu
prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. žz., a preto žalobca navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

34. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 29.01.2025, v ktorom uviedol, že žalobca
považuje jeho odvolanie za nedôvodné, žalovaný tvrdí, že ich žaloba voči jeho osobe je neopodstatnená,
nakoľko v prvých žalobách tvrdia, že bol hospitalizovaný v E. A. a za to si nárokujú peniaze, až po
jeho vyjadrení, že sa nachádzal v H. N. N., právna zástupkyňa už uvádza, že si nárokujú peniaze
za hospitalizáciu v B. Bystrici. Neustále tvrdia, že došlo k hospitalizácii po požití návykovej látky, ale

v skutočnosti bola jeho hospitalizácia v B. Bystrici plánovaná a nesúvisí s liečbou po požití návykovej
látky. Preto žalovaný odporúča právnej zástupkyni žalobcu naštudovať si fungovanie resocializačných
zariadení a pobytov v psychiatrických nemocniciach pred nástupom do resocializačných zariadení.
Pobyt v psychiatrickej nemocnici musí byť min. 5 dní pred nástupom. Na nástup do resocializačného
zariadenia sa čaká aj 6 mesiacov, ľudia tam chodia aj na podporné liečby, hoci abstinujú aj 5 rokov,

a predsa musia predtým absolvovať min. 5-dňovú hospitalizáciu v psychiatrickej nemocnici. Základné
rozpory v obžalobe sú, že žiadali preplatenie peňazí za hospitalizáciu v E. Michalovce a až po jeho
preukázaní žiadajú peniaze za hospitalizáciu v H. B. Bystrica. A taktiež tvrdia, že hospitalizácia bola
bezodkladná liečba po požití návykovej látky, čo nie je pravda, bolo to plánované. Dokázať to môže
žalovaný na súdnom pojednávaní po vypočutí osôb, ktoré uviedol v odvolaní z 28.11.2024.

35. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca listom zo dňa 19.02.2025, kde zotrval na
svojich vyjadreniach.

36. Následne vo veci reagoval listom zo dňa 13.03.2025, kde zotrval na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach.

37. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo

vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych
noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú
k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací

súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako ajpríslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich
správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo
a zákonne.

39. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o
trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobcu v konaní pred súdom I. inštancie.

40. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

41. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

42. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke, že žalobca nepreukázal
poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému a teda skutkový stav nebol súdom I. inštancie
ustálený správne, odvolací súd uvádza: V súdnom spise je na č.l. 7 založený listinný dôkaz a to
oznámenie E. F. A., F. ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni o poskytnutí
zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia alkoholu, alebo inej návykovej

látky zo dňa 09.08.2023, v ktorom sa uvádza, že tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytoval
špecializovanú ambulantnú starostlivosť a ambulantnú pohotovostnú službu vo vzťahu k žalovanému
s diagnostickým záverom poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm
závislosti, kód diagnózy Q..X., v ktorom ako dôvod poskytnutej zdravotnej starostlivosti uvádza
porušenie liečebného režimu a užitie alkoholu s vykonanou dychovou skúškou s obsahom 0,89

mg/l alkoholu. Súčasne na čl. 8 súdneho spisu je založená listina žalobcu s názvom vyčíslenie
vynaloženýchliečebnýchnákladovzazdravotnústarostlivosťposkytnutúpoistencovizodňa18.03.2024,
z ktorej vyplýva, že dňa 09.08.2023 bola žalovanému poskytnutá doprava dopravnou zdravotnou
službou a rýchlou záchrannou službou, súčasne toho istého dňa bol realizovaný výkon ambulantným
špecialistom. Následný výkon je vykázaný až od dňa 11.08.2023 do 16.08.2023 ako ústavná lôžková

starostlivosťavrámcinejpotomvykonanélaboratórnevyšetrenia14.08.2023,následnejevykázanétiež
poskytovanie starostlivosti ambulantným špecialistom dňa 04.09.2023. Tento nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si poisťovňa uplatnila podľa § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.

43. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5 Obo 52/2010: „ Ak chce byť

žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.
To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému

návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od
jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý
vyvracia,resp.spochybňujetvrdeniaprotistrany,nezakladásananovýchskutočnostiach(akonámietka),
ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok
protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia

dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá
svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí
aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovaťtakéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Ak teda žalovaný spochybnil vykázanú a uplatnenú
zdravotnú starostlivosť zo strany žalobcu, mal k tomu v konaní produkovať dôkazy, pričom však zostal
len v rovine popretia uplatneného nároku a žiadne dôkazné návrhy v štádiu I. inštančného konania

neuplatnil.

44. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy
tak, že priznal väčšiu dôkaznú váhu dôkaznému reťazcu pozostávajúceho z vykonaných dôkazov,
predložených písomných listín, z ktorých kontextu bolo ustálené, že žalovanému bola poskytnutá

zdravotnástarostlivosťvsúvislostisporušenímliečebnéhorežimupriliečbeporúchpsychikyspôsobenej
nadužívaním návykových látok. Samotné popretie týchto skutočností žalovaným, bez uvedenia
konkrétnych dôkazov v konaní pred súdom I. inštancie malo za následok neunesenie dôkazného
bremenatohtotvrdeniažalovaného.Svojeúvahyovyhodnotenídôkaznejsituácieazistenomskutkovom
stave súd riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, prečo týmto dôkazom uveril a vychádzal z nich pri
ustálení skutkového stavu rozhodovanej veci.

45. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§
191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení

dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

46. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

47. Na základe uvedeného, keďže žalovaný nepredložil v konaní také dôkazné návrhy, ktorý by účinne
spochybnili tvrdenia protistrany, možno uzavrieť, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a

súd rozhodol v prospech žalobcu.

48. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd nezistil ich dôvodnosť. Žalovaný v odvolacom
konaní prezentovali nové dôkazy (návrh na vypočutie svedkov) bez toho, aby na takýto postup boli
splnené zákonné podmienky.

49. K veci odvolací súd ďalej uvádza, že v Civilnom sporovom poriadku po prijatí zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku platí koncentrácia konania. Odvolateľ nemôže jednotlivé dôkazy
predkladať až v rámci odvolacieho konania, ale mal ich predložiť v priebehu konania na súde I. inštancie
až do momentu skončenia dokazovania. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné

bremeno je na procesnej strane. Ten, kto niečo tvrdí, je povinný dokazovať to, čo v spore tvrdí. Pokiaľ
neunesie dôkaznú povinnosť a následne dôkazné bremeno tým, že je v konaní procesne pasívny, takýto
postup zásadne vedie k prehre v súdnom spore. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie § 153
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej

obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.

50. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

51. Pokiaľ žalovaný navrhol uvedené dôkazy vykonať až v rámci odvolacieho konania, platí znova ust.
§ 153 Civilného sporového poriadku vyššie citované. Odvolací súd uvádza, že tzv. novoty v odvolacom
konaní (nové návrhy na vykonanie dôkazov resp. uvádzanie nových skutočností) môže odvolateľ v

odvolacom konaní použiť len vtedy, ak ich nemohol bez vlastného zavinenia použiť pred súdom prvej
inštancie.VkonanípredsúdomI.inštancieplatíkoncentračnýprincípaďalšiedokazovaniebez splnenia
zákonných podmienok v odvolacom konaní nie je možné.52. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je

vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.

53.Procesnéúkonystránsporu,ktorépodliehajúkoncentráciikonania,súprostriedkyprocesnéhoúkonu
a prostriedky procesnej obrany (§ 149).

54. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v
podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť
riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne
vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu
a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k

prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

55. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia

alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí

v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

56. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné
právne následky.

57. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

58. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu I. inštancie na čl. 32 súdneho spisu
pod sp.zn. 13 C 44/2024 zo dňa 30.09.2024 v ktorom súd I. inštancie vyzval žalovaného , aby sa v

lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu
dňa 27.9.2024 a vo vyjadrení uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že
na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Nič teda nebránilo žalovanému,
aby dôkazy navrhol vykonať na základe výzvy súdu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení z 9.10.2024
spochybniltvrdeniažalobcu, alenepredložilotomžiadnedôkazy.Keďžetak neurobiljepotrebnéuviesť,

že nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného § 153 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ teda odvolateľ
v odvolaní uvádza nové okolnosti týkajúce sa jeho liečby , ide o také skutkové tvrdenia, ktoré prvýkrát
uvádza odvolateľ až v odvolaní, a ktoré preto neboli predmetom dokazovania na súde I. inštancie. Keďže
tieto tvrdenia nespĺňajú podmienku novôt v zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, nebolo možné
na nich prihliadnuť v odvolacom konaní. Uvedené odvolací súd považoval za neprípustnú odvolaciu

novotu.

59. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.60. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366
CSP,kedyprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnenépred

súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok
procesnej obrany, nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa procesných
podmienok,netýkasavylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,nepreukazujeňouodvolateľ,
aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon
nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom I. inštancie.

61. Pre vysvetlenie odvolací súd ďalej uvádza, že nespochybňuje tvrdenie žalovaného o tom, že
nadužívanie alkoholu vo forme závislosti predstavuje chorobu , ktorú je potrebné posudzovať ako
akékoľvek iné ochorenie. Uplatnený nárok žalobcom súvisí s tým, že v rámci prebiehajúcej liečby
alkoholizmuporušilžalovanýliečebnýrežimužitímalkoholu,čosavrámciprebiehajúcejprotialkoholickej

liečby samozrejme vylučuje. Za takéto porušenie liečebného režimu je v podstate „sankcionovaný“
zdravotnou poisťovňou a to je aj podstata jej uplatneného nároku.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o
trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si riadne uplatnil, preto odvolací súd priznal žalobcovi
ich úplnú náhradu voči žalovanému.

64. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).