Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 6, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330203
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6118330203.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom v právnej veci žalobcu:

Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 61, pr. zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 453,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 453,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 37,12 Eur od 19.11.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 33,49 eur
od 19.11.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 38,48 eur od 19.11.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 58,28 eur od 19.11.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 38,48 eur od 19.11.2018 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 59,50 eur od 19.11.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 188,44 eur od 19.11.2018
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 08.09.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 453,79 Eur s príslušenstvom titulom
neuhradených faktúr za poskytnuté služby. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu –
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej len ako „poskytovateľ“ alebo „právny predchodca žalobcu“)
a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich
prípadných dodatkov (ďalej len ako „zmluva“) dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo

pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Na základe uzatvorenej zmluvy bola žalovanému vystavená
faktúra č. 7408097883 vo výške 37,12 Eur, faktúra č. 7409063629 vo výške 33,49 Eur, faktúra č.
7410023627 vo výške 38,48 Eur, faktúra č. 7410989511 vo výške 58,28 Eur, faktúra č. 7411957391 vo
výške 38,48 Eur, faktúra č. 7500819977 vo výške 59,50 Eur a faktúra č. 7506697294 vo výške 188,44
Eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam na plnenie dlžných súm v celkovej výške 453,79 Eur riadne
a včas.

2. Dňa 29.10.2018 bol konajúcim súdom vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 60Cb/121/2018-43,
voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že dňa
24.7.2014 mu pracovníčka Ingram Micro Slovakia, s. r. o., pracovisko Lozorno (ďalej aj „splnomocnenec
právneho predchodcu žalobcu“) telefonicky ponúkala neobmedzené volania a služby poskytovateľa.Žalovaný uviedol, že nakoľko šoféroval, dohodol sa s pracovníčkou na zaslaní návrhu zmluvy a na
15 dňovej lehote na vyjadrenie sa k návrhu zmluvy. Žalovaný po preštudovaní doručeného návrhu
adresoval dňa 28.07.2014 list poskytovateľovi, v ktorom uviedol s čím nesúhlasí, pričom prílohou listu

mal byť aj neotvorený a zaplombovaný mobil a zaplombovaná SIM karta. Od tej doby sa poskytovateľ
žalovanému neozval a poplatok za vrátený telefón vo výške 28,99 Eur mu nevrátil. Žalovaný záverom
konštatuje, že zmluvy vrátil poskytovateľovi nepodpísané a podpisy na nich sú sfalšované, pričom
SIM kartu vrátane telefónu nikdy nepoužil, takže k telefonovaniu a využívaniu služieb nedošlo, z čoho
usudzuje, že fakturácia je vymyslená. Prílohou odporu bola kópia listu zo dňa 28.07.2014.

3. Dňa 26.05.2023 na nariadenom termíne pojednávania právny zástupca žalobcu navrhol aby súd
na podaný odpor neprihliadol, nakoľko ten neobsahuje podpis. Vzhľadom na absentujúci podpis na
podanom odpore bol žalovaný zákonným sudcom dotazovaný, či predmetné podanie písal žalovaný a
na potvrdenie jeho obsahu, načo ten potvrdil obsah podaného odporu. Súd skonštatoval, že na takto
podaný odpor bude prihliadať. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný nepreukázal, že

uvedené podpisy na zmluvnej dokumentácii nie sú jeho, pričom v zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj
jeho rodné číslo, dokonca aj číslo občianskeho preukazu. Ďalej uviedol, že odstúpenie od zmluvy, ktoré
žalovaný predložil v podanom odpore, nie je podpísané žalovaným a taktiež nie je vôbec preukázané,
že bolo doručené, resp. dostalo sa do sféry právneho predchodcu žalobcu, resp. poskytovateľa. Podľa
jeho názoru takéto odstúpenie od zmluvy je na tento zmluvný vzťah neúčinné. Podľa informácií, ktoré

žalobca preveroval, zmluvný vzťah skončil až po vystavení faktúr, ktoré si uplatňujú v tomto konaní a k
ukončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany poskytovateľa z dôvodu neuhradenia ceny za poskytnuté
služby. Ďalej uviedol, že zároveň sa poskytovateľ a žalovaný dohodli, že v prípade porušenia povinností
vyplývajúcich z uzatvoreného zmluvného vzťahu žalovaný uhradí aj zmluvnú pokutu vo výške 250 Eur,
čo preukazuje tabuľka č. 1 v dodatku k zmluve o poskytovaní mobilných služieb. Výška zmluvnej pokuty

bola určená ako rozdiel základu zmluvnej pokuty vo výške 250 Eur z podielu počtu dní uplynutých
z doby viazanosti a celkového počtu dní z doby viazanosti. K zmluvnej pokute bol žalovanému od
poskytovateľa vystavený doklad, ktorý žalovaný neuhradil. Žalovaný na pojednávaní opätovne uviedol,
že neposkytol občiansky preukaz, ani rodné číslo, ani IČO. Tvrdil, že kuriér mu doniesol zmluvy, ktoré
spočiatku odmietol prevziať a kuriér ho následne uistil, že po prevzatí má 15 dní na vrátanie a tak

žalovaný balíček prevzal. V balíčku bol telefón zapečatený zlatou plombou, zapečatená SIM karta a
návrhy zmluvy. Po prečítaní zmluvy z dôvodu nesúhlasu s jej obsahom žalovaný obratom napísal list -
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.07.2014 adresovaný poskytovateľovi, zastúpenému cez firmu Ingram
Micro. Zhruba o mesiac neskôr poslal poskytovateľ znova predmetnú zmluvu na podpis, na ktorú už
žalovaný nereagoval a ani nepodpísal. Ďalej uviedol, že sa bol osobne dopytovať aj na pobočke, kde

ho pracovníci usmernili, že to musí riešiť prostredníctvom listinnej komunikácie. Žalovanému prišla prvá
faktúra nasledujúci mesiac. Žalovaný telefonicky kontaktoval poskytovateľa s tým, že nemá telefón
anevyužívaichslužby.Pracovnícinatelefonickejlinkežalovanémuargumentovalitým,žemápodpísanú
zmluvu a využíva služby. Žalovaný zároveň spochybnil vedomosť samotného poskytovateľa o tom,
kde faktúry posielal, nakoľko v zmluve bolo uvedené, že poskytovateľ mal posielať faktúry na mail

žalovaného, ktorý však neposkytol a v zmluve nie je uvedený. V tejto súvislosti je podľa názoru
žalovaného dosť možné, že faktúry posielal inde alebo vôbec nikde. Zhruba po roku bola žalovanému
doručená výpoveď služieb z dôvodu neuhrádzania faktúr. Žalovaný ďalej uviedol, že má k dispozícii
len dokumenty - žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti, súhlas so spracovaním údajov účastníka na
marketingové účely a dodatok k zmluve. Tak ako už viackrát uviedol, všetko vrátil, ale poskytovateľ

mu znova zaslal listiny (tie ktorými teraz disponuje). Žalovaný k týmto dokumentom uviedol, že podľa
jeho listinných dôkazov, prvú stranu ako žiadateľ nepodpísal, pričom v spise sa na č. l. 12 (na opačnej
strane), nachádza jeho sfalšovaný podpis. Čo sa týka súhlasu so spracovaním údajov účastníka na
marketingové účely, ten žalovaný tiež nepodpísal, hoci v spise sa nachádza na č. l. 13 (opačná strana,)
kde je dopísané rukou „v Brusne“ aj dátum a jeho podpis. Tretí dôkaz, ktorý má žalovaný k dispozícii

- neodpísaný, je dodatok k zmluve , ktorý žalobca opäť predložil súdu podpísaný (č. l. 14), pričom
žalovaný tvrdí, že ani ten nepodpísal. K ďalšiemu žalovaný uviedol, že nechcel prenos čísla XXXX
XXX XXX, ktoré patrilo s.r.o. z Orange Slovensko, a. s. do Slovak Telekom, a. s. na fyzickú osobu
podnikateľa, ale takisto na s.r.o. Ako posledné na pojednávaní žalovaný poukázal na listinný dôkaz,
ktorý je založený v súdnom spise na č. l. 16, ktorým však on sám nedisponuje, nazvaný identifikačné

údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov s poskytovateľom, v ktorom sú uvedené jeho
osobné údaje, t. j. jeho rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, pričom opätovne uvádza, že on ich
poskytovateľovi neposkytol. Žalovaný má za to, že nakoľko t. č. XXXX XXX XXX mal pridelené v
minulosti ešte v T-mobile Slovensko, a.s., v roku 1995 u toho mobilného operátora, tak údaje muselibyť stiahnuté z tejto činnosti toho mobilného operátora. Doplnil, že telefónne číslo XXXX XXX XXX,
ktoré bolo pridelené na s.r.o., využíval ako konateľ tejto spoločnosti. Pri odpovedi na otázku právneho
zástupcu žalobcu, že predsa pri zmluvách na s.r.o. sa nevyžaduje rodné číslo a číslo občianskeho

preukazu konateľa, tak ako sa tam teda žalovaného osobné údaje dostali, žalovaný odpovedal, že asi
do roku 1995 alebo 1996 mal číslo XXXX XXX XXX v EuroTeli u mobilného operátora ako fyzická
osoba – podnikateľ. Neskôr, preniesol toto číslo z fyzickej osoby – podnikateľa na právnickú osobu,
teda s.r.o., na ktorú je dodnes vedené. Keďže podnikal ako fyzická osoba – podnikateľ, tak musel
poskytnúť do EuroTelu údaje meno, priezvisko, miesto podnikania, IČO a rodné číslo, dátum narodenia

a občiansky preukaz. V závere pojednávania súd uložil žalovanému povinnosť predložiť súdu listinné
dôkazy vzťahujúce sa na toto konania, a to najmä povinnosť doručiť súdu dôkaz o tom, že Odstúpenie
od zmluvy datované 28.07.2014 zasielané poskytovateľovi, zastúpenému Ingram Micro Slovakia, s.r.o.,
Lozorno, resp. povinnosť predložiť doručenku, na základe ktorej zasielal toto odstúpenie od zmluvy
Slovak Telekom, a.s..

4. V nadväznosti na povinnosť uloženú na pojednávaní dňa 26.05.2023 žalovaný doručil súdu fotokópiu
odstúpenia od zmluvy spolu s podacím lístkom.

5. K doloženým listinným dôkazom sa vyjadril žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.09.2023 v ktorom uviedol,
že z predloženého podania nie je zrejmé, či sa odstúpenie od zmluvy dostalo do sféry disponovania

poskytovateľa. Predložený podací lístok obsahuje podacie číslo, ktoré ale nie je možné čitateľne
identifikovať a teda nie je možné jednoznačne preukázať, že táto zásielka bola doručená. Zároveň
žalobca navrhol vyžiadanie vyjadrenie od pôvodného veriteľa, t. j. poskytovateľa (Slovak Telekom, a.s.)
ohľadom okolností uzatvorenia priebehu zmluvného vzťahu. Pre úplnosť poukázal na stranu 2. časť
„Iné poplatky a služby“ v predložených dokladoch č. 7409063629, č. 7410023627, č. 7410989511 a

č. 7411957391 z ktorých je zrejmé, že poskytovateľ žalovanému poskytol službu „Bonus za aktiváciu
čísla“ teda zľavu za to, že žalovaný si aktivoval telefónne číslo. Žalobca má za to, že v súdnom spise
sa zo strany žalovaného nenachádza kvalifikované popretie vyššie uvedeného skutkového tvrdenia.
Následkom toho je daná nespornosť skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že je veriteľom pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní a tiež toho, že právny predchodca žalobcu bol v zmluvnom vzťahu so

žalovaným, kedy sa títo na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku dohodli na
tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný
bude uhrádzať odplatu za poskytované služby.

6. Pojednávania konaného dňa 06.09.2024 sa zúčastnil len žalovaný. Žalobca ani právny zástupca

žalobcu sa na pojednávaní nezúčastnil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Žalovaný počas svojho prednesu zotrval na už vznesene procesnej obrane.

7. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách platný v čase
uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z. z.“); Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie

elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.; Elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba")
je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v
sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové

a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie
redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej
spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

9. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z.; Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá

poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre
tretiu osobu je podnikaním.(1) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej
služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej
neustanovuje inak.(2)

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.; Podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha zmluvy umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

12.Podľa§43ods.1zákonač.351/2011Z.z.;Akjenapriekpísomnejvýzvepodnikuúčastníknepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik
postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej
osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri
postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.; Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.

14. Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z.; Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od

oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná

zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej

reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na
oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2.

15. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.; Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

16. Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z.; Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je

doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

17. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z.; Podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi
v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku,

musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa.

18. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016, žiadosť o prenos čísla zo dňa 24.07.2014, súhlas
so spracovaním osobných údajov zo dňa 25.07.2014, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 25.07.2014, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.07.2014, identifikačné
údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov zo dňa 25.07.2014, faktúra č. 3306535314 zo
dňa 24.07.2014, preberací protokol č. 2353923 zo dňa 24.07.2014, faktúra č. 7408097883 zo dňa
22.08.2014, faktúra č. 7409063629 zo dňa 22.09.2014, faktúra č. 7410023627 zo dňa 22.10.2014,faktúra č. 7410989511 zo dňa 22.11.2014, faktúra č. 7411957391 zo dňa 22.12.2014, faktúra č.
7500819977 zo dňa 22.01.2015, faktúra č. 7506697294 zo dňa 22.07.2015 a odstúpenie od zmluvy zo
dňa 24.07.2014 datované dňa 28.07.2014 spolu s podacím lístkom.

19. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že nevykonal zo strany žalobcu navrhnutú
informačnú povinnosť vo vzťahu k jeho právneho predchodcovi, nakoľko mal súd za to, že na jej
uloženie neboli splnené predpoklady. Súd pristúpi k nariadeniu informačnej povinnosti, z dôvodu nutnosti
odstránenia informačného deficitu. Strana sporu je povinná zabezpečiť všetky relevantné dôkazy

na preukázanie tvrdených skutočností. A až v prípade, že uvedené nemôže (z objektívnych príčin)
zabezpečiť, je možné využiť inštitút informačnej povinnosti na to, aby sa informačný deficit mohol
odstrániť. Súd napomáha strane sporu odstrániť jej informačný deficit len v tom prípade, ak sa účastník
ocitne v skutkovej a dôkaznej núdzi nie z vlastnej viny a vtedy, keď objektívne nie je inak schopný
preklenúť informačný deficit. Po preskúmaní podaného návrhu má súd za to, že žalobca ani len netvrdil,
že by sa ocitol v skutkovej a dôkaznej núdzi a zároveň má súd za to, že predpoklady pre nariadenie tohto

inštitútu spochybňovala aj existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom,
keďže medzi sebou uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok a preto uvedené skutočnosti podľa názoru
súdu mohol zabezpečiť sám žalobca.

20. Za nesporné skutkové tvrdenia považoval, že žalovanému boli zo strany právneho predchodcu

žalobcu doručené návrhy zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ktorých obsahom bola aj kúpna zmluva
na zariadenie, ako aj skutočnosť, že žalobca uhradil prvú faktúru za aktiváciu služieb a čiastočnú
úhradu za dodané zariadenie. Nespornou bola aj skutočnosť, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní
bola na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodom
žalobcu a žalobcom dňa 27.05.2015 postúpená na žalobcu a predmetné postúpenie bolo žalovanému

oznámené listom zo dňa 12.02.2016. V konaní tak mal súd preukázanú aktívnu aj pasívnu legitimáciu
strán. Spornými boli tvrdenia ohľadne existencie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, a skutočnosť či došlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb. Stranami neboli vo veci vznesené návrhy na vykonanie ďalšieho
dokazovania a súd po vykonaní listinných dôkazov vyhodnotil, že žaloba bola podaná dôvodne.

21. Z predloženej žiadosti o prenos čísla v mobilnej sieti zo dňa 24.07.2014 vyplýva, že bola uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu v zastúpení splnomocnencom a žalovaným ako fyzickou osobou
podnikateľom označenou obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom a taktiež aj
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Identifikačné číslo uvedené v predmetnej žiadosti je

totožné s identifikačným číslom uvedeným vo výpise zo živnostenského registra žalovaného, z ktorého
zároveň vyplýva, že žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania dňom 14.02.2019. Zo žiadosti vyplýva, že je možne ju zrušiť v lehote do 2
pracovných dní pred dňom technického prenosu/aktivácie služieb v sieti právneho predchodcu žalobcu.
Žalovaný ako žiadateľ bol poučený o tom, že ak sa súčasne s predmetnou žiadosťou neuzatvára aj

zmluva, predmetom ktorej je poskytovanie služieb právneho predchodcu žalobcu žiadateľovi v súvislosti
s prenášanými číslami, aktivácia služieb prebehne až po uzavretí takejto zmluvy v lehotách v nej
určených. V závere žiadosti je uvedené, že sa týka telefónneho čísla XXXXXXXXX a vyhlásenie, že
žalovaný svojim podpisom potvrdzuje správnosť všetkých údajov uvedených v žiadosti. Na predloženom
vyhotovení žiadosti sa nachádza podpis žiadateľa a poskytovateľa. Z predloženého súhlasu so

spracovaním osobných údajov vyplýva, že žalovaný označený v rovnakom rozsahu udelil právnemu
predchodcovi žalobcu súhlas so spracovaním jeho osobných údajov a na vyjadrenie súhlasu je v závere
dokumentu uvedený podpis žalovaného, miesto podpisu a dátum 25.07.2014.

22. Spolu so žiadosťou o prenos čísla bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu

uzavretá aj zmluva o poskytovaní verejných služieb. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný tam bol označený
totožným spôsobom, ako v predchádzajúcom odseku. Ako adresa pre zasielanie písomných listín
bola uvedená adresa totožná s výpisom zo živnostenského registra žalovaného a spôsob fakturácie
za služby papierovou formou faktúry na adresu uvedenú pre zasielanie listín. Predmetná zmluva
bola uzavretá na telefónne číslo 911837076 jej predmetom bolo poskytnutie služieb označených

poskytovateľom ako „HappyXL Naj“ a okrem uvedeného tam bola aktivovaná aj služba neobmedzený
internet. K predmetnej zmluve bol uzavretý medzi stranami aj dodatok obsahom, ktorého bol záväzok
viazanosti vo vzťahu k poskytnutému zariadeniu, neakciová maloobchodná cena a akciová kúpna cenapredmetného zariadenia. Oba zmluvné dokumenty, teda tak zmluva, ako aj dodatok boli v ich závere
potvrdené podpisom žalovaného s doplnením konkrétneho dňa a miesta podpisu.

23. Prílohou žaloby bol aj listinný dokument označený ako identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní
zmluvných dokumentov s právnym predchodcom žalobcu, kde je žalovaný označený rovnakým
spôsobom ako pri ostatných zmluvných dokumentoch a listina je podpísaná a označená dátumom
25.07.2014.

24. Z predloženej faktúry č. 3306535314 zo dňa 24.07.2014 vyplýva, že bola vystavená žalovanému
za aktiváciu služieb a akciovú cenu zariadenia, celkovo na sumu 28,99 eur, pričom žalovaný
svojim podpisom na faktúre potvrdil prevzatie tam uvedeného zariadenia. Súčasťou faktúry bol aj
preberací protokol č. 2353923 o prevzatí sim karty a zariadenia, ktorý je taktiež potvrdený v závere
podpisom žalovaného a dátumom 25.07.2014. Z predmetnej faktúry vyplýva spôsob úhrady za služby
a zariadenie prevodom. Následne boli žalovanému vystavené ďalšie faktúry, a to faktúra za obdobie

22.07.2014-21.08.2014 na sumu 37,12 eur s dátumom splatnosti dňa 09.09.2014, faktúra za obdobie
22.08.2014 – 21.09.2014 na sumu 33,49 eur s dátumom splatnosti dňa 09.10.2014, faktúra za obdobie
od 22.09.2014 – 21.10.2014 na sumu 38,48 eur s dátumom splatnosti dňa 10.11.2014, faktúra za
obdobie 22.10.2014 – 21.11.2014 na sumu 58,28 s dátumom splatnosti dňa 09.12.2014, faktúra za
obdobie 22.11.2014 – 21.12.2014 na sumu 38,48 eur s dátumom splatnosti dňa 09.01.2015, faktúra

za obdobie od 22.12.2014 – 21.10.2015 na sumu 59,50 eur s dátumom splatnosti dňa 09.02.2015
afaktúrazodňa22.07.2015,ktoroubolažalovanémuvyfakturovanázmluvnápokutavovýške188,44eur
s dátumom splatnosti dňa 10.08.2015. Všetky uvedené faktúry boli vystavené za služby poskytované na
telefónne číslo XXXXXXXXXX, teda telefónne číslo uvedené v zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 25.07.2014 a dodatku k predmetnej zmluve. Právny predchodca žalobcu v uvedených faktúrach

odrátaval žalovanému od fakturovanej ceny sumu zodpovedajúcu jemu priznanému bonusu za aktiváciu
čísla. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalovaný prvú faktúru vystavenú právnym predchodcom žalobcu
za aktiváciu služby a zvýhodnenú cenu zariadenia uhradil. Predmetné faktúry mali byť žalovanému
zasielané poštou na adresu uvedenú v zmluve, teda C. XXX/XX, XXX XX D. – E. F. G..

25. Z označenia strán obsiahnutom v predložených zmluvných dokumentoch má súd preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah s prihliadnutím na
to, že pri uzatváraní zmluvy vystupovali ako podnikatelia. Charakter právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným sa nezmenil ani postúpením pohľadávky na žalobcu. Na základe
uvedeného nebolo možné aplikovať ustanovenie zmluvy týkajúce sa odstúpenia od zmluvy do 14 dní

na ktoré odkazoval žalovaný, nakoľko uvedené ustanovenie bolo použiteľné výlučne v prípadoch, keď
užívateľa, bolo možné považovať za spotrebiteľa, čo v tomto prípade nebolo naplnené keďže žalovaný
zmluvu uzatváral ako fyzická osoba podnikateľ. Žalovaného obrana spočívala v skratke v tom, že má
za to, že služby neboli zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnuté keďže od zmluvy odstúpil
a doručený tovar so zmluvnými dokumentmi vrátil, a preto považoval fakturáciu za nedôvodnú.

26. Zo žalovaným predloženého odstúpenia od zmluvy datovaného dňom 28.07.2014 vyplýva, že
žalovaný odstupuje od zmluvy bez uvedenia evidenčného čísla zo dňa 24.07.2014, z dôvodu, že tam
nie sú uvedené mesačné poplatky, viazanosť, dĺžka zvýhodnenia a pod. Zmluva mu bola doručená
25.07.2014 a už v nočných hodinách mu bolo oznámené sms správou, že prenos jeho čísla nebude

možný. K zmluve neboli poslané ceny, ktoré mal platiť, bolo tam zvýhodnenie na 20 mesiacov ale
viazanosť na 24 mesiacov a internet tam bol uvedený len 2 GB a nie neobmedzený. Bol to len dodatok
a bola tam uvedená elektronická faktúra bez uvedenia kam sa budú faktúry zasielať a záručný list
k zariadeniu nebol originál. Z uvedeného dôvodu všetko poslal späť a sumu za uhradenú faktúru
požiadal zaslať na adresu poukážkou. Uvedené vyhotovenie odstúpenia od zmluvy v nepodpísanej

podobe bolo predložené k podanému odporu. Následne žalovaný mal na základe povinnosti uloženej mu
súdom na prvom termíne pojednávania predložiť súdu listinné dôkazy vzťahujúce sa k predmetu sporu
a predložiť dôkaz o odstúpení od zmluvy. Žalovaný na to predložil predmetné vyhotovenie odstúpenia
v už podpísanej podobe spolu s podacím lístkom avšak ďalšie listinné doklady z jeho strany neboli súdu
predložené.

27. Súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti má
za to, že uplatnený nárok je opodstatnený. Žalovaným uplatnená obrana počas konania je zmätočná
a rozporná. Žalovaným predložený listinný dôkaz v podanom odpore bol predložený ako fotokópia bezjeho autorizácie podpisom, ako konajúceho, pričom následne pri opakovanom predložení totožného
listinného dôkazu na základe súdom uloženej povinnosti bol predmetný dôkaz, odstúpenie od zmluvy,
predložené vo fotokópii, ktorá už obsahovala podpis žalovaného a taktiež zvýraznenú časť textu.

Z uvedených zistení s prihliadnutím na závery prvého pojednávania kde bol žalovaný konfrontovaný
právnym zástupcom žalobcu s absenciou podpisu tak na podanom odpore, ako aj predloženom
odstúpení od zmluvy sa zdá viac než pravdepodobné, že žalovaný zaslal právnemu predchodcovi
žalobcu odstúpenie od zmluvy, ktoré nebolo opatrené jeho podpisom a k vyhotoveniu podpísaného
dokumentu došlo až počas konania. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že na druhom vyhotovení

odstúpenia od zmluvy bol okrem podpisu aj vyznačený text, čo nekorešponduje s fotokópiou listinného
dôkazu predloženého k podanému odporu. Obrana žalovaného je rozporná keďže na jednej strane
tvrdil, že nepodpísané zmluvné dokumenty zaslal právnemu predchodcovi späť a zároveň mu adresoval
odstúpenie od zmluvy, pričom odstúpiť je možné len od platne dojednanej zmluvy. Počas pojednávaní
odkazoval na jednotlivé zmluvné dokumenty, ktorými disponoval, avšak na povinnosť uloženú súdom
ich nepredložil, predložil opätovne len odstúpenie od zmluvy s podacím hárkom. Žalovaný v podanom

odstúpení uviedol, že odstupuje od zmluvy zo dňa 24.07.2014, ktorá nemala identifikačné číslo, čo
nemožno považovať za jasnú a zrozumiteľnú formuláciu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že zmluvou zo dňa 24.07.2014 bola jedine žiadosť o prenos čísla, avšak je potrebné zdôrazniť, že
okrem uvedenej zmluvy žalovaný s právnym predchodcom uzavrel aj zmluvu zo dňa 25.07.2014 spolu
s dodatkom k predmetnej zmluve, v zmysle ktorej žalovanému poskytol služby a fakturoval žalovanému

poplatky za ich poskytnutie.

28. Tak ako bolo uvedené vyššie súdu sa javí pravdepodobnejšie, že žalovaný svoje odstúpenie od
zmluvy nepodpísal a v súvislosti s tým súd konštatuje, že podpis konajúceho má osobitný význam pri
písomnom právnom úkone. Písomná forma právneho úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia

prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám (informačná funkcia) a z hľadiska preukázania obsahu
tejto vôle (dôkazná funkcia). Dôkazná funkcia listiny, na ktorej je zobrazený obsah právneho úkonu, je
posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti právneho úkonu. Podpis samotný
priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že
podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Nemožno opomenúť

ani skutočnosť, že podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Vo vzťahu k podpisu
na písomnom právnom úkone (listine) zákon – na rozdiel od samotného textu listiny – výslovne vyžaduje
podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon platný,
ak je podpísaný konajúcou osobou. Hoci z citovaného ustanovenia to priamo nevyplýva, podpis na
listine sa v súkromnom práve považuje za riadny (osobný), ak je vlastnoručný. Vlastnoručný podpis

vyjadruje individuálne a charakteristické znaky rukopisu podpisujúcej osoby. Takáto individualizácia
autora podpisu je základnou doktrinálnou požiadavkou, ktorá vyplýva z teórie právnych úkonov.

29. Ustanovenie § 344 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“) upravuje, že
„od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon“.

V záväzkovom práve platí všeobecná zásada, že zmluva ako konsenzuálny prejav vôle strán je pre
zmluvné strany záväzná, čoho vyjadrením je zásada, že zmluvy sa majú dodržiavať, ako aj to, že
zmluva sa môže meniť alebo rušiť opätovne len dohodou strán. Ani jedna zmluvná strana nemá právo
jednostranne odstúpiť od zmluvy. Keďže v tomto prípade ide o obchodnoprávny vzťah tak v prípade
odstúpenia sa použije výlučne úprava pre odstúpenie od zmluvy obsiahnutá v Obchodnom zákonníku,

respektíve úprava odstúpenia upravená osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 351/2011. Odstúpenie
od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom
jeho doručenia povinnej strane. Zmluvná strana môže odstúpiť od zmluvy jedine v prípade keď jej
to umožňuje zákon alebo zmluva. Zo samotného odstúpenia ako prejavu vôle musí byť jednoznačne
zrejmé, že smeruje ku zrušeniu konkrétnej zmluvy odstúpením, pričom platia všeobecné ustanovenia

o obsahu a forme právnych úkonov. Odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.

30. Ak by malo žalovaným vykonané odstúpenie uskutočniť zamýšľané účinky, tak medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu by muselo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy, teda muselo by dôjsť

zo strany žalovaného k ich podpisu, teda akceptácií zmluvných návrhov, ktoré mu boli doručené. Súd
konštatuje, že aj v takom prípade by ním podané odstúpenie nebolo platné, keďže v tomto prípade
jednak nenastali zákonné ani zmluvné predpoklady pre odstúpenie od zmluvy a jednak samotný
úkon odstúpenia nemožno vyhodnotiť ako určitý a zrozumiteľný. Teda okrem absencie zákonných,či zmluvných dôvodov pre odstúpenie od zmluvy tu absentuje aj naplnenie všeobecných ustanovení
o obsahu a forme právnych úkonov. Okrem uvedeného sa predmetné odstúpenie týka podľa obsahu
zmluvy zo dňa 24.07.2014, čo je žiadosť o prenos čísla, pričom žalovanému boli fakturované služby

na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.07.2014. Teda aj keby boli naplnené
predpoklady pre odstúpenie od zmluvy a právny úkon odstúpenia by bol bezvadný, čo nebolo naplnené,
tak by sa odstúpenie týkalo len žiadosti o prenos čísla a nie aj zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
keďže tú žalovaný uzatvoril ako samostatnú zmluvu spolu s jej dodatkom. Z obsahu odstúpenia vyplýva,
že žalovaný zamýšľal odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že návrh zmluvy neobsahoval ním požadované

parametre verejnej služby a neboli tam špecifikované poplatky a ďalšie detaily týkajúce sa poskytovanej
služby. Podstatné náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravoval zákona č. 351/2011 Z.
z. platný v čase uzavretia zmluvy, pričom uvedené náležitosti mohli byť uvedené v akejkoľvek súčasti
zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok a cenníka. Žalovaný ako účastník zmluvy svojim
podpisom na zmluve uskutočnil aj vyhlásenie obsiahnuté v jej obsahu, podľa ktorého vyhlásil, že sa
oboznámil so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej

siete, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich podnik vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať
a cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Teda žalovaný na jednej
strane odstúpil od zmluvy z dôvodu, že v nej neboli uvedené ním namietané skutočnosti týkajúce sa
poplatkov a ďalších viazanosti a dĺžky zvýhodnenia a na druhej strane priamo v zmluve podpisom
potvrdil, že sa so všetkým oboznámil. Okrem uvedeného nebolo pravdivé ani tvrdenia žalovaného

uvedené v predloženom odstúpení, ohľadne poskytnuté internetu len v rozsahu 2GB, či elektronického
doručovania faktúr, keďže zo zmluvných dokumentov vyplýva, že mu bol aktivovaný neobmedzený
internet a spôsob fakturácie bol dohodnutý v papierovej forme doručovaný poštou na uvedenú adresu.
Uvedené skutočnosti vnášajú ďalšie pochybnosti určitosti a zrozumiteľnosti samotného odstúpenia.

31. Okrem uvedeného žalovaný predložil súdu podací lístok poštového doručovateľa, ktorým
preukazoval zaslanie predmetného odstúpenia od zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu. V danom
prípade upravoval odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb osobitný zákon, a to zákon č.
351/2011 Z. z., ktorý podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 12 požadoval, aby prejav vôle účastníka
obsahujúci odstúpenie bol doručený druhej strane. Teda zo zákonného znenia vyplýva, že je potrebné

aby v danom prípade sa dostalo do dispozičnej sféry protistrany, teda právneho predchodcu žalobcu,
čo však nebolo v konaní preukázané, nakoľko podací lístok nepreukazuje doručenie zásielky, len jej
odoslanie.

32. Základné procesné povinnosti strán civilného procesu sú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia

podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti opodstatňujúce jeho porušené alebo ohrozené
právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Ustanovenie § 151 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo
ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre
predkladanie skutkových tvrdení, teda strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť

vlastné tvrdenia a tie musí preukázať, podložiť dôkazmi alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, inak sa popretie považuje za neúčinné.

33. V súvislosti s tým súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/77/2021
zo dňa 21.09.2021 podľa ktorého v je v súčasnom rýchlom a zložitom obchodno-hospodárskom živote

súkromná listina spravidla jediný dôkazný prostriedok, ktorým oprávnená osoba môže dokázať, že
prebehlo určité zmluvné dojednanie s určitým výsledok vyjadrujúcim prejav vôle konajúcej strany.
Ak by pravosť, správnosť a úplnosť písomného prehlásenia bolo možné založiť iba na formálnom
popretí (napríklad tvrdením o tom, že predmetnú listinu nepodpísal žalovaný napriek tomu, že sa
na nej nachádza jeho podpis), aby listina stratila všetku dôkaznú silu, bolo by to v rozpore so

samotným zmyslom a účelom takejto listiny. Žalovaný v tomto prípade nenavrhol žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení o nepodpísaní zmluvných dokumentov. Predmetom dokazovania však boli
aj iné skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, či sa stala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania
aktoráobjasňujedokazovanúskutočnosťpomocouinejskutočnosti,ktorámakdokazovanejskutočnostiiba nepriamy vzťah. V prípadoch keď bola súkromná listina preukázateľne riadne podpísaná, môže
strana, proti ktorej obsah listiny svedčí, vyvrátiť alebo spochybniť tento dôkaz znaleckým dokazovaním
zoblastipísmoznalectva,prípadnepodrobnýmsubstancovanýmtvrdením,tedadostatočnevysvetleným

tvrdením o tom, z akého dôvodu a z akých príčin nie je písomné prehlásenie obsiahnuté nad podpisom
listiny, jej vlastným prehlásením, a nie je teda splnená požiadavka pravosti listiny, prípadne musí
podrobne odôvodniť a vysvetliť, že obsah listiny nie je pravdivý a z akých dôvodov sa odchyľuje od
skutočnosti. Teda v prípadoch, keď procesná strana zaťažená dôkazným bremenom splní predpoklady
pre aplikáciu vysvetľovacej povinnosti a ak druhá strana si túto povinnosť nesplní, teda nepredloží

substancované vysvetlenie a v dôsledku toho aj relevantný proti dôkaz (v tomto prípade napr. znalecký
posudok), bude súd spravidla musieť hodnotiť existujúce dôkazy v jej neprospech (v tomto prípade
v neprospech žalovaného, ktorého strohé tvrdenia o tom, že podpisy na zmluvných dokumentov nie
sú jeho nemožno považovať za dostatočne substancované a na ich potvrdenie nenavrhol vykonať ani
žiadne dôkazy). Samotná skutočnosť, že určitá okolnosť je preukázaná v spore iba s určitou mierou
pravdepodobnosti, však nie je v sporovom konaní vadou a neznamená, že súd má takúto okolnosť

považovať za nepreukázanú.

34. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosti, že z vykonaných listinných dôkazov mal súd za preukázané,
že strany medzi sebou uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s pripojeným dodatkom
a na základe uvedeného právny predchodca žalovaného začal žalovanému poskytovať služby.

Zároveň v konaní bolo preukázané a bolo nesporné, že žalovaný uhradil prvú faktúru, ktorou mu
bol fakturovaný poplatok za aktiváciu poskytovaných služieb a akciová cena zariadenia. V danom
prípade si právny predchodca žalobcu splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy
a poskytoval žalovanému požadovaného služby, keďže ten uhradil aj poplatok za ich aktiváciu a preto
nie je rozhodujúce, že žalovaný poskytnuté služby nevyužíval, nakoľko bola mu poskytnutá možnosť ich

využívať a to aj s prihliadnutím na závery súdu o platnosti samotnej zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba v časti žalovanej istiny bola podaná dôvodne
a preto jej vyhovel.

35. Žalovaný v konaní namietal okrem uvedeného aj doručenie faktúr vystavených právnym

predchodcom žalobcu na podklade ktorých mu mali byť fakturované sumy. Z predloženej zmluvy
o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že strany si medzi sebou dohodli papierové faktúry doručované
poštou na adresu uvedenú v zmluve, ktorá tak ako bolo uvedené vyššie korešpondovala s miestom
podnikania žalovaného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že predmetné faktúry mu
neboli doručené. Napriek tomu, že zo zmluvy vyplýva že faktúry mali byť zasielané listinne poštou

a na predložených vyhotoveniach faktúr je uvedená totožná adresa ako je uvedená v zmluve, žalobca
nepreukázal, že by boli žalovanému predmetné faktúry doručované. Súd nespochybňuje nárok žalobcu
na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, avšak v konaní s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného nebolo
preukázané, že by vystavené faktúry mali byť žalovanému doručované. S prihliadnutím na uvedené má
súd za to, že žalovaný sa mohol oboznámiť s predmetnými faktúrami dňom 19.11.2018 kedy mu bol

doručený platobný rozkaz spolu s prílohami. Na základe uvedeného priznal žalobcovi úrok z omeškania
od uvedeného momentu, teda od momentu doručenia platobného rozkazu a v zostávajúcej časti žalobu
zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle
zásady úspechu. V reakcii na vzniknutú situáciu, keď súd žalobu zamietol v časti uplatňovaného
príslušenstva, ktoré v čase podania žaloby, ani rozhodnutia súdu nebolo kvantifikované, súd poukazuje
narozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Obo243/2007zodňa27.11.2008apreto

je pre posudzovanie úspechu v konaní rozhodujúci úspech len v uplatňovanej istine. S prihliadnutím na
uvedené súd konaštatuje, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.