Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6120225440.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, B. E., o zaplatenie 2.986,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Csp/56/2020-226 zo dňa 14. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1, 2, 15, 16 písm. b), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 37, § 527 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 153 ods. 1, §

157ods. 1, § 183 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „CSP“). Vecne zdôvodnil Zmluvou o splátkovom úvere zo
dňa 19.11.2015, na základe ktorej banka (Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO:
00 151 653 – právny predchodca žalobcu) poskytla žalovanému (aj spoludlžníčke F. A. - pôvodne
vkonanížalovaná2.) spotrebiteľskýúvervovýške2.000,-eur(prifixnejročnejúrokovejsadzbe16,90%,
počte splátok 60, výške mesačnej splátky 52,29 eur, prvej splatnej splátke 15.1.2016, termíne konečnej

splatnosti 15.12.2020, celkovej čiastke spojenej s úverom 3.136,62 eur, RPMN 20,41 %, priemernej
hodnoteRPMN15,55%).Výzvouzodňa5.10.2017právnypredchodcažalobcu upozornilnaomeškanie
so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Listom zo dňa 23.11.2017
veriteľ zosplatnil úver ku dňu 22.11.2017 (doručené žalovanému dňa 4.12.2017). Slovenská sporiteľňa,
a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu s
účinnosťou k 3.1.2019 (body 5.2, 5.3 a 13.2 zmluvy o postúpení). Postúpenie pohľadávky postupca

oznámil žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019 (čl. 113). Súd prvej inštancie
ex offo (z úradnej povinnosti) skúmal či veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, teda či kvalifikovane preveroval bonitu žalovaného ako spotrebiteľa.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda

nepreukázal, že mu vzniklo právo úver zosplatniť. Žalobca neuviedol vlastné tvrdenia k skúmaniu bonity
žalovaného a ani k žalobe nepriložil žiadne dokumenty, ktoré by obsahovali údaje relevantné z hľadiskaposudzovania bonity žalovaného. Okresný súd preto pri rozhodnutí vo veci nemohol vychádzať z iného
záveru, než že veriteľ neposudzoval schopnosť žalovaného splatiť úver s odbornou starostlivosťou, a
teda mu s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohlo ani vzniknúť právo

vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23CoCsp/26/2020.

4. Zároveň konštatoval, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil seba a žalobcu z neúčasti na
pojednávaní dňa 14.2.2023 a vyjadril súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalobca sa vzdal

práva vypočuť si skutočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, práva uplatniť
ďalšie prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP a zmaril i možnosť súdu postupovať
podľa § 150 ods. 2 CSP. Na základe tvrdení žalobcu v žalobe a listinných dôkazov založených v
spise nemohol okresný súd rozhodnúť inak. Všeobecné súdy pri tomto type žalôb vyhodnocujú, okrem
splnenia iných zákonných podmienok, aj skúmanie bonity dlžníka s vynaložením odbornej starostlivosti
v intenciách § 7 a s právnymi dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zo žalobcom predložených dôkazov je však zrejmé, že veriteľ neskúmal bonitu žalovaného s odbornou
starostlivosťou, žalobca neuviedol akékoľvek tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného a
nedostavil sa ani na pojednávanie, na ktorom vec prejednával a na ktoré bol žalobca riadne predvolaný.
Žalobca v ospravedlnení neúčasti argumentoval, že jeho tvrdenia je potrebné považovať za nesporné
a žalobou uplatnený nárok za preukázaný. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, ako aj podľa

CSP, je spotrebiteľ slabšou stranou v konaní. V tejto súvislosti súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP) a môže tiež vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení strán (§ 150
ods. 2 CSP). Zároveň, právne posúdenie veci (a teda i posúdenie súladu postupu veriteľa so zákonom
o spotrebiteľských úveroch a (ne)existencie práva zosplatniť úver prináleží výlučne súdu. Žalobca
(až) v ospravedlnení neúčasti uviedol (len) stručne, že veriteľ pred poskytnutím úveru s odbornou

starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Neuviedol v tejto otázke však
akékoľvek ďalšie tvrdenie a konkrétnejšie okolnosti (a nepredložil ani listiny), ktoré by súdu umožnili
preskúmať postup veriteľa z pohľadu posudzovania bonity žalovaného. CSP ustanovuje (vzhľadom na
hodnotu predmetu sporu) povinnosť vec prejednať na pojednávaní. Okresný súd pojednávanie nariadil,
avšak žalobca nepovažoval za potrebné sa naň dostaviť. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva,

že by súd mal stranám uvádzať predbežné právne posúdenie a sporné a nesporné skutočnosti ešte
pred prvým pojednávaním vo veci. Ak preto žalobca aj nadobudol očakávanie, že okresný súd považuje
žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu, potom nie je zrejmé, na základe čoho takéto
očakávanie nadobudol, a rozhodne jeho očakávanie nemožno považovať za legitímne. Zvlášť, ak
predmetom činnosti žalobcu je vymáhanie pohľadávok, a teda žalobca dobre vie, že súdy v obdobných

prípadoch bežne skúmajú okolnosti posudzovania bonity žiadateľa o úver. Ak žalobca v konaní uviedol
len všeobecne, že veriteľ skúmal bonitu spotrebiteľa, nemôže byť pre neho prekvapivé, ak súd žalobu
zamietne.

5. Predmetom postúpenia medzi pôvodným veriteľom a žalobcom bola jedna pohľadávka (po

zosplatnení úveru) s výškou úverovej istiny 1.952,46 eur, s jedným dátumom splatnosti. Táto pohľadávka
je však odlišnou pohľadávkou od pohľadávok pôvodného veriteľa na úhradu jednotlivých splátok úveru.
Má odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky nemožno zamieňať. Jediné, čo majú
spoločné, je právny titul. Ak predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola vyššie
špecifikovaná pohľadávka po zosplatnení, je právne nepochybné, že predmetom postúpenia neboli

jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola neexistentná
pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka nemohla vôbec vzniknúť (pôvodný veriteľ nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca
nedisponuje platnou pohľadávkou, ktorú by si voči žalovanému mohol v tomto konaní úspešne uplatniť.
Okresný súd nemohol žalobcovi priznať nárok voči žalovanému ani z titulu splátok, keďže tieto ako

samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom postúpenia podľa príslušnej zmluvy o postúpení
pohľadávok, a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich vyplývajúcich. Ide o situáciu predpokladanú v
§ 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Okresný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že
žalobca nemá v tomto konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému
z predmetnej úverovej zmluvy.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný mal v konaní plný úspech, pretože žaloba bolazamietnutá v celosti, avšak žiadne trovy si neuplatnil a ani z predmetného spisu mu žiadne trovy konania
nevyplývajú.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol jeho zmenu vyhovením žalobe,
resp. jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1
písm. b), f), h) CSP. Argumentoval, že okresný súd pred žalobcom v priebehu konania neprezentoval
spornosť uplatneného nároku, napr. výzvou na preukázanie skutočností, ktoré by považoval za sporné.
Žalobca s ohľadom na predchádzajúce vyhovenie žalobe prostredníctvom platobného rozkazu, ktorý

bol zrušený len z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk, mal za to, že žaloba je dôvodná
čo do rozsahu a výšky, a že ide o nesporné skutkové tvrdenia, nakoľko žalovaný bol absolútne
pasívny. Žalovaný v danom prípade nevyjadril pochybnosť o žalobcom uplatnenom nároku, urobil tak
napokon len konajúci súd na základe svojvoľného postupu a nerešpektovania základných ustanovení
CSP a jeho zásad a princípov. Na podporu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9CoCsp/55/2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/45/2022. Žalobca sa objektívne

domnieval, že okresný súd považuje uplatnený nárok za preukázaný a dôvodný v celom rozsahu (o
to viac, že už iným súdom tej istej inštancie došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej – a vyhoveniu
žaloby v celom rozsahu – pričom nárok sa po skutkovej ani právnej stránke od vydania platobného
rozkazu vôbec nezmenil, keďže k jeho zrušeniu došlo len z procesných dôvodov – nemožnosti jeho
doručenia do vlastných rúk žalovanému). Ak preto okresný súd považoval preukázanie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, za nepreukázané, resp. sporné
mal žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov, prípade dopytovať žalobcu za účelom vyjadrenia v konaní.
Poukázal na to, že skúmanie bonity pred poskytnutím úveru do vydania napadnutého rozhodnutia
nebolo medzi stranami sporu sporné (resp. nie je sporné ani k dnešnému dňu) – a teda v súlade s
ust. § 151 ods. 2 CSP bolo potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie, že právny predchodca

žalobcu pred poskytnutím úveru v súlade s právnymi predpismi preskúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver. Žalobca sa až z odôvodnenia napadnutého rozsudku dozvedel,
že okresný súd mal za nepreukázané, že žalobca, resp. jeho právny predchodca konal s odbornou
starostlivosťou a teda, že skúmal bonitu žalovaného, pričom Okresný súd Banská Bystrica považoval
nárok za rovnakého skutkového, ako aj právneho stavu veci za v celom rozsahu preukázaný a dôvodný,

t. j. nedospel k záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Otázka skúmania schopnosti
splácať úver žalovaným pred jeho poskytnutím (skúmania bonity) je otázkou skutkovou, pričom v
priebehu konania nebola žalovaným rozporovaná, v dôsledku čoho bolo potrebné uzavrieť, že je
nesporným skutkovým tvrdením, že postupca pred poskytnutím úveru postupoval v prísnom súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a bonitu žalovaného skúmal. Na podporu

poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/3/2022 a sp. zn. 10CoCsp/20/2021,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/5/2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoCsp/38/2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/3/2022. V
prílohe prikladá dôkaz – Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) –
ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje už beztak v konaní nesporné skutkové tvrdenie o tom,

že právny predchodca žalobcu skúmal pred poskytnutím úver s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného splácať úver. Žalobca má za to, že v konaní bolo riadne preukázané, že pôvodný veriteľ
pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Okresný
súd vec nesprávne vyhodnotil, čím dospel i k nesprávnemu záveru o tom, že právny predchodca
žalobcu zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch a svoje povinnosti porušil, čím mali byť naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ust.
§ 11 ods. 2 zákona prvá veta, t. j. veriteľ nemal byť oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie dlhu. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri
posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej
povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie,

pričom výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o
jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím
úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny
obraz o finančnej situácii žalovaného a o jeho schopnosti predmetný úver splácať, a preto je názoru,
že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta dostatočne. Právny predchodca žalobcu pri

skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou
dostatočne preskúmal bonitu žalovaného. Keďže veriteľ disponoval údajmi získanými z príslušnej
databázy/ registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, a to konkrétne dopytom
do úverového registra, žalobca zastáva názor, že povinnosť veriteľa skúmať bonitu klienta s odbornoustarostlivosťou bola zachovaná. Žalobca považuje za preukázané, že si právny predchodca žalobcu
preukázateľne a nesporne svoju povinnosť preveriť bonitu dlžníka dostatočne splnil, a to preverením v
príslušných registroch. Rovnako nesprávne aj právne závery súdu o neplatnom vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru, resp. neplatnom postúpení pohľadávky. Na podporu poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/17/2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1CoCsp/19/2021.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Pôvodne sa žalobca domáhal voči žalovanému (aj F. A. ako pôvodne žalovanej 2.) zaplatenia
spoločne a nerozdielne sumy 2.986 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.952,46 eur od
18.12.2018 do zaplatenia. Dňa 3.3.2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. k.
30Up/177/2020, ktorým vyhovel žalobe v sume 2.568,42 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy

1.952,46 eur od 18.12.2018 do zaplatenia. Platobný rozkaz voči (pôvodne označenej žalovanej 2.) F. A.
nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2020.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu voči žalovanému zamietol

(suma 2.568,421 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.952,46 eur od 18.12.2018 do zaplatenia),
II. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie vo veci samej na právnom závere, že žalobca nepreukázal,
že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 zákona

o spotrebiteľských úveroch, teda nevzniklo mu právo úver zosplatniť v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá
zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neskúmal bonitu klienta (žalovaného), hoci žalobca
skutkovo nič v uvedenom smere netvrdil a žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal, rozhodol bez

zistenia podstatnej rozhodujúcej skutočnosti.

14. Ak okresný súd považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom
zisťovania bonity žalovaného, mohol o to žalobcu požiadať podľa § 150 ods. 2 CSP a takto zistený
skutkový stav (na základe skutkových tvrdení a ich popretia) následne prevziať za základ sporu

(predbežného právneho posúdenia, rozhodnutia). Súdu nepochybne prislúcha ex offo (z úradnej
povinnosti) prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé praktiky, avšak v súlade s procesnými
pravidlami.

15. Na pojednávaní súd postupom podľa § 181 ods. 2 CSP identifikuje (klasifikuje), ktoré skutkové

tvrdenia sú medzi stranami sporné a nesporné, vrátane sporných a nesporných tvrdení ohľadom
zisťovania bonity klienta. Ak tieto tvrdenia o zisťovaní bonity absentujú a súd nepostupoval podľa § 150
ods. 2 CSP, nebol daný skutkový základ pre vecné posúdenie sporu z hľadiska tejto právne významnej
skutočnosti (určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení na pojednávaní nemožno zamieňať so
zisťovaním podstatných a rozhodujúcich skutočností).

16. V prípade neúčasti žalobcu na pojednávaní, tento legitímne očakáva a vzdáva sa práva byť
účastný posúdenia sporných a nesporných tvrdení, nie však kontradiktórneho zisťovania rozhodujúcich
skutočností podľa § 150 a § 151 CSP.17. Podľa stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z apríla 2020 (Spr. 1/2020)
v prípade ak žalobca v žalobe ani len netvrdí, že skúmal bonitu žalovaného pred uzavretím zmluvy,

nemala by byť žaloba zamietnutá z dôvodu neskúmania bonity žalovaného podľa § 7 zákona č. 129/2010
Z. z. ani v prípade, ak súd nariadi pojednávanie. Ak súd mieni zamietnuť žalobu pre neskúmanie bonity
bez toho, aby žalobca čokoľvek v žalobe o tomto fakte tvrdil, je potrebná výzva podľa § 150 ods. 2
Civilného sporového poriadku, v opačnom prípade je možné rozhodnutie považovať za prekvapivé,
pretožežalobcanatýchtotvrdeniachžalobunezaložil,žalovanýichnepoprelasúdtietotvrdenianemôže

považovať za sporné, ak nie sú nikým tvrdené (aj keď podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné vo veci).

18. Ak súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, znemožnil žalobcovi viesť kontradiktórne
konanie a jeho rozhodnutie je prekvapivé. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany dodávateľa
podliehajú koncentrácii konania. Nie je želateľné, aby boli skutkové tvrdenia uvádzané a dôkazné

návrhy predkladané až na pojednávaní (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016).

19. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým bolo
znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, bola preto dôvodná. Vzhľadom k tomu, že uvedený nesprávny procesný postup bol
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenie veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljehopatriaceprocesnéprávavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, vychádzať z preukázaného skutkového stavu (§ 149 až § 151 CSP), založeného na prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany, so špecifikami pre spotrebiteľské spory (§ 290 CSP a nasl.), na
ktorý aplikuje relevantné právne normy. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami
strán sporu. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 CSP je dané oprávnenie súdu vyzvať aj žalujúcu

stranu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), ktoré umožňuje korigovať prílišnú
tvrdosť prejednacej zásady, ak žalovaná strana si nesplnila povinnosť substancovane tvrdiť (napr. z
dôvodu informačného deficitu). Následne posúdi nárok žalobcu predovšetkým z hľadiska naplnenia
obligatórnych zákonom stanovených náležitostí zmluvy, po preukázaní aktívnej vecnej legitimácie (a za
tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako

aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods.
2 prvú vetu v spojení s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka), ktorú súd skúma ex offo (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020,
R 2/2022 č. 6), ako aj splnenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného (spotrebiteľa) splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch, po zohľadnení a riadnom vyhodnotení založených listinných dôkazov, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak aby bol
daný skutkový základ pre vecné posúdenie sporu.

22. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením

skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, vrátane žalobkyne.

23. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).