Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/89/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202591
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3510202591.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobkyne A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomD.E.D.F.,G.XXXX/XX,zastúpenejJUDr.IvetouRajtákovou,advokátkou,so
sídlom Košice, Štúrova č. 20, proti Slovenskej republike – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry č. 5 Pv 572/05 – 32 zo dňa 17.01.2007 Okresnému
riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality,
pracovisko Nové Mesto nad Váhom, na pokračovanie v trestnom stíhaní a na vydaní uznesenia

o vznesení obvinenia žalobkyni, boli porušené práva žalobkyne.

II. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 66.388,00 Eur, z a m i e t a .

III. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.04.2010 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 66.388,00 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť zaplatiť žalobkyni

náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Uviedla, že pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry č. 5 Pv 572/05 – 32 zo dňa 17.01.2007
Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej
kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, na pokračovanie v trestnom stíhaní a na vydaní
uznesenia o vznesení obvinenia žalobkyni, bolo uznesením OR PZ v Trenčíne, ÚJaKP, odboru
všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.02.2007, č.k. ČVS: ORP-142/1-

OvK-TN-2007 začaté trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
ktoréhosamaladopustiťtak,žeakosúdnaexekútorkascieľomneoprávnenéhouspokojeniapohľadávky
oprávnenej spoločnosti SANITAS – SR, a.s., Nové Mesto nad Váhom a ďalších oprávnených,
vydala exekučné tituly na peňažné plnenia proti povinnému Perspektíva – družstevná zdravotná
poisťovňa Bratislava, hoci vedela, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je povinnou osobou a takto
vybrala od dlžníkov sumu v celkovej výške 21.433.124,32 Sk. Dňa 21.02.2007 vydala Tlačová

agentúra Slovenskej republiky správu, v ktorej uviedla: ,,Súdnu exekútorku z D. E. D. F. obvinil
v utorok vyšetrovateľ z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. V exekučnom konaní
zastupovala podnikateľské subjekty voči už neexistujúcej zdravotnej poisťovni.“ V tlačovej správe
sa cituje vyjadrenie trenčianskej policajnej hovorkyne: ,,Protiprávnym spôsobom zabezpečila výkonexekúcie tak, že exekuovala finančné prostriedky prikázaním pohľadávky z účtov spoločností, ktoré
nemali záväzky voči oprávneným subjektom, ktoré ona v exekučnom konaní zastupovala.“ Hovorkyňa
vychádzajúc z vyššie uvedenej správy, poskytla Tlačovej agentúre SR informáciu, že v období

decembra 2001 do januára 2002 vydala 59 príkazov na vykonanie exekúcie a podľa polície spôsobila
istej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 21.000.000,00 Sk. Túto správu prevzali viaceré denníky
s regionálnou aj celoštátnou pôsobnosťou. Bola okrem iného uverejnená v týždenníku „pardon“ dňa
21.02.2007, ktorý je regionálnym, inzertným a informačným týždenníkom. Bola uverejnená aj v denníku
„H.“ dňa 21.02.2007. V čase, kedy malo ku skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako trestný čin, dôjsť, teda od

decembra 2001 do januára 2002, bola žalobkyňa jedinou súdnou exekútorkou v D. E. D. F.. Z uvedenej
správy bola teda ľahko a jednoznačne identifikovateľná. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobkyni
doručené dňa 23.02.2007, proti ktorému podala sťažnosť dňa 26.02.2007. Dňa 22.03.2007 bola
v predmetnej veci žalobkyňa vypočutá ako obvinená vyšetrovateľkou PZ v Trenčíne, Úradu justičnej
akriminálnejpolície,odboruvšeobecnejkriminality,pracoviskoNovéMestonadVáhom.Dňa02.04.2007
vydala Okresná prokuratúra Trenčín pokyn na zastavenie trestného stíhania žalobkyne. Uznesením I.

J. K. F. G., Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto
nad Váhom č. ČVS:ORP-142/01-OVK-TN-2007 zo dňa 16.04.2007 bolo zastavené trestné stíhanie
žalobkyne, ktoré bolo začaté za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko je nepochybné, že nie
je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie bolo žalobkyni doručené

dňa 27.04.2007. Žiadosťou zo dňa 04.03.2008, doručenou Generálnej prokuratúre SR dňa 10.03.2008,
požiadala žalobkyňa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne, ktorá vo veci sp.zn. 5 Pv 572/05 vydala záväzný
pokyn na vznesenie obvinenia voči žalobkyni. Vydanie takéhoto záväzného pokynu vyšetrovateľovi
bolo nesprávnym úradným postupom prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom.

V dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia žalobkyňa utrpela nemajetkovú ujmu, ktorú pociťuje
doteraz. Utrpela povesť žalobkyne, ktorou bola spochybnená jej bezúhonnosť, dôveryhodnosť, čestnosť
a spoľahlivosť ako osoby, ktorá vykonáva právomoci orgánu verejnej moci. Podaním zo dňa 05.05.2008
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uviedla, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne
postupoval správne, keď vo veci, v ktorej sa vykonávalo konanie dlhšie obdobie, dal pokyn na začatie

trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre žiadosťou namietaný trestný čin. Vznesenie obvinenia je
najdôležitejším procesným úkonom v začiatočnej fáze prípravného konania. Začína sa viesť proti určitej
osobe trestné stíhanie a určuje sa v nej postavenie tejto osoby ako obvineného. Prokurátor pri vydávaní
pokynu na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia nemal k dispozícii výpoveď obvinenej,
pretože v čase rozhodovania žalobkyňa v takom postavení nebola, nemal k dispozícii argumenty

vyplývajúce zo sťažnosti, čo sú všetko dôležité okolnosti, ktoré v spojitosti s ostatným spisovým
materiálom boli v dispozícii prokurátorky rozhodujúcej o sťažnosti žalobkyne. Táto posúdila relevantnosť
všetkých v tom čase produkovaných dôkazov a rozhodla tak, ako je v úvode uvedené. Pri posudzovaní
oboch rozhodnutí (pokyn k vzneseniu obvinenia za taký sa dá považovať) v podstate s opačnými
účinkami, napriek ich kontradikčnosti, nezistil porušenia zákona. Obaja prokurátori rozhodovali v inom

časovom úseku konania a za inej relevantnosti dôkazov, pričom ich rozhodnutia sa dajú považovať
za správne. Rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo právoplatné, z čoho vyplýva, že žiadne účinky
vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané. Zo strany prokurátora nebolo zistené žiadne porušenie
zákona, ktoré by odôvodňovalo oprávnenosť žiadosti, preto považujú žiadosť za nedôvodnú a v celom
rozsahu ju odmietol.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhla v konaní vykonať dokazovanie výsluchom
žalobkyne, svedkov notárky A. K. C., súdneho exekútora A. L. M., súdneho exekútora A. N. O., súdneho
exekútora A. E. P., Q. Q. C., E. Q. Q. C., A. B. C., pripojiť vyšetrovací spis OR PZ ÚJaKP v Novom Meste
nad Váhom ČVS: ORP-142/01-OVK-TN-2007.

4. K žalobe pripojila listinné dôkazy, a to uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.02.2007,
sťažnosť žalobkyne zo dňa 26.02.2007, zápisnicu o výsluchu obvinenej zo dňa 22.03.2007, uznesenie
Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 23.03.2007, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne zo
dňa 16.04.2007 o zastavení trestného stíhania, diskusiu na R. k článku – obvinili exekútorku, ktorá

spôsobila škodu za 21 mil., článok z týždenníka Pardon z 21.02.2007, správu z G. z 21.02.2007, žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.03.2008 na Generálnu prokuratúru SR,
list Generálnej prokuratúry zo dňa 05.05.2008.5. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe označila nesprávny
úradný postup – postup prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom, a to v rozsahu
vydania záväzného pokynu vyšetrovateľovi zo dňa 16.01.2007, na základe ktorého vyšetrovateľ

uznesením zo dňa 19.02.2007 vzniesol obvinenie voči žalobkyni vo veci zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s tým, že toto uznesenie
je nezákonné. Žalobkyňa vidí nesprávny úradný postup pri vydaní pokynu Okresného prokurátora v D.
E. D. F. zo dňa 16.01.2007, v súlade s ktorým následne vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení
obvinenia. Žalobkyňa svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnila. Prokurátor bol v danom prípade

oprávnený vydať záväzný pokyn v súlade s § 174 zákona č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku. Pokyn
bol urobený v súlade s platnou právnou úpravou. Nesprávnosť pokynu prokurátora mohla žalobkyňa
namietať v súlade s § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, kedy by nadriadený prokurátor mohol
posúdiť postup podriadeného prokurátora. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať, či určitý postup
orgánov činných v trestnom konaní je nesprávny, či nezákonný. Súčasne namietali pasívnu legitimáciu
v spore, keď sa javí, že žalobkyňa by si náhradu škody mala uplatniť voči SR v zastúpení Ministerstva

vnútra SR. Záväzný pokyn prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom bol urobený
dňa 16.01.2007, keď žaloba bola podaná na súd dňa 06.04.2010, po uplynutí 3 – ročnej premlčacej
doby, a teda nárok sa javí ako premlčaný.

6. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom sp.zn. 7C/89/2010 zo dňa 21.10.2011 rozhodol tak,

že žalobu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

7. Dňa 09.11.2011 podala žalovaná proti tomuto rozsudku odvolanie.

8. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 19Co/373/2011 zo dňa 24.10.2013 rozsudok okresného

súdu potvrdil.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky tak, že uznesením zo dňa 16. júna 2014 sp.zn. 7Cdo/159/2014 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Po zrušení rozsudku okresného súdu, okresný súd zamietol žalobu žalobkyne dôvodiac tým, že
žalobkyňa neuviedla a nešpecifikovala nesprávny úradný postup prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín, za ktorý by mala zodpovedať Slovenská republika, dospel k záveru, že pokyn k vzneseniu
obvinenia sa dá považovať za rozhodnutie. Poukázal na to, že rozhodnutie o vznesení obvinenia

nebolo právoplatné, teda žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané. Súd skonštatoval
„skutočnosť, či je začaté trestné stíhanie na základe podnetu, resp. iných rozhodujúcich skutočností,
či orgány činné v trestnom konaní zistené skutočnosti posudzujú iba z hľadiska podozrenia zo spáchania
trestnéhočinu,jevýlučnevprávomocitýchtoorgánovatietonemôžeposudzovaťobčianskoprávnysúd.“

11. Žalobkyňa podala opäť odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a namietala, že postup
prokurátora pri vydávaní záväzného pokynu podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku je nesprávnym
úradným postupom. Ďalej v odvolaní namietala názor súdu o tom, že nie je oprávnený preskúmavať
správnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní, vrátane správnosti záveru, že je potrebné
určitej osobe vzniesť obvinenie, poukázala na ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj

na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa argumentovala, že medzi skutkovým stavom, ktorý existoval
v predmetnej trestnej veci v čase vydania záväzného pokynu na vznesenie obvinenia a zrušením
uznesenia o vznesení obvinenia Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, sa skutkový stav v predmetnej
trestnej veci nijako nezmenil. Poukázala aj na nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie o tom, že
uznesenie o vznesení obvinenia pre ňu sa nestalo právoplatným, a teda ani vykonateľným, pričom

poukázala na ust. § 184 ods. 2 v spojení s ust. § 185 ods. 3 Trestného poriadku.

12. Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalobkyne
uviedol, že: „potrebné je uviesť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom
štádiu trestného konania, a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia

obvinenia je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného.“
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.12.2006 sp.zn.
481/03/60, ktorým bolo zrušené uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry, aby vo veci opätovne
konal a rozhodoval. Stotožnil sa s názorom sťažovateľky, že pokyn prokurátora nie je možné považovaťza rozhodnutie. Svoje rozhodnutie založil na názore „v danom prípade je potrebné teda vychádzať
z ustálenej súdnej praxe (žiadny odkaz na konkrétne rozhodnutia súdov odvolací súd neuviedol,
pozn. žalobkyne), že ak tieto orgány v lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi

posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania,
nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takéhoto postupu
nemohla vzniknúť žalobkyni škoda. Zákon o prokuratúre upravuje pôsobnosť prokuratúry a v tomto
prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať nezákonný
postup.

13. Žalobkyňa podala dňa 24. júna 2015 sťažnosť na Ústavný súd SR, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že
základné práva žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 19 Co 928/2014 – 212 zo dňa 18. februára 2015 boli porušené.

14. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V náleze Ústavný súd
SR konštatoval, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia

a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky.
Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)
namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.

Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného
stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí,

toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia.Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný
čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosťrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania(uznesenienajvyššiehosúduz18.októbra2010sp.
zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 2/2014). Ústavný súd ďalej konštatoval, že ak bolo sťažovateľke na základe záväzného
pokynu prokurátora vznesené obvinenie z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo
neskôr zrušené z dôvodu, že sťažovateľka nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu,
záväzný pokyn prokurátora je potrebné považovať za nezákonný postup, ktorým bolo zasiahnuté do
základných práv sťažovateľky. V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť

za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Samotná skutočnosť, že
je v právomoci orgánu činného v trestnom konaní vydať záväzný pokyn na vznesenie obvinenia,
resp. vzniesť obvinenie z trestného činu konkrétnej osobe, neznamená, že táto právomoc môže byť
vykonávaná v rozpore so zákonom. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu
činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné

podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatoval, že ak
bolo žalobkyni na základe záväzného pokynu prokurátora vznesené obvinenie z trestného činu, pričom
uznesenie o vznesení obvinenia bolo neskôr zrušené z dôvodu, že žalobkyňa nenaplnila pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu, záväzný pokyn prokurátora je potrebné považovať za nezákonný
postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne. V materiálnom právnom štáte musí

štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánom, ak nimi zasiahol do základných práv
občana. Ústavný súd konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu,
že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že
skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené, a tiež aj záväzný
pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora)

sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca. Vzhľadom na uvedené ústavný súd
konštatoval, že krajský súd v napadnutom rozsudku z 18. februára 2015 aplikoval a interpretoval
ustanoveniazákonač.514/2003Z.z.,keďpovažovalpostupprokuratúryprivydávanízáväznéhopokynuza zákonný, takým spôsobom, že ním zasiahol do základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a
3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

15. Krajský súd viazaný právnym názorom Ústavného súdu vyjadreným v Náleze zo dňa 07.07.2016,
č. k. I. ÚS 320/2016 - 49 a s poukazom na tú skutočnosť, že otázkou náhrady škody v súvislosti
s uznesením o vznesení obvinenia, resp. oslobodením spod obžaloby sa zaoberal Najvyšší súd
SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 1Cdo/53/1993, 1Cdo/64/2008, 4Cdo/183/2009), v
ktorých vyslovil názor, že ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod

obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, zrušil rozsudok súd prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uplatneného
nároku z nesprávneho úradného postupu, pre ktorý súd prvej inštancie nárok žalobkyne zamietol,
nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré považoval za nadbytočné, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že
nemal za preukázaný prvý atribút pri priznaní náhrady škody, a to protiprávne konanie žalovaného, teda

nesprávny úradný postup. Ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval preto za nadbytočné, neúčelné
a nehospodárne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom Ústavného súdu
SR a následne odvolacieho súdu sa bude znovu zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne, vykoná
vo veci dokazovanie a svoje skutkové a právne závery riadne a presvedčivo odôvodní. Pri novom

rozhodnutí vo veci bude povinnosťou súdu sa vysporiadať tiež so všetkými podstatnými námietkami
žalobkyne uvádzanými v odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť
v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

*

16. Súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v nadväznosti na
názor Ústavného súdu SR vo veci nariadil pojednávanie, doplnil dokazovanie oboznámením výsluchov
svedkov vypočutých vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/21/2011, a to svedka A. L. M.,

svedkaA.K.C.,svedkaA.N.O.,svedkaA.E.P.,svedkaQ.Q.C.st.,svedkaE.Q.Q.C.ml.,svedkaA.B.
C. ml., oboznámením písomnej výpovede svedkyne A. K. C., vyšetrovacieho spisu OR PZ UJaKP Nové
Mesto nad Váhom ČVS: ORP-142/01-OVK-TN-2007, vrátane už vykonaného dokazovania výsluchu
žalobkyne, oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. NM-10C/21/2011 a ďalších listinných dôkazov,
ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

17. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 320/2016 – 49 zo dňa 07. júla 2016 a
z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru
všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č. ČVS: ORP-142/01-OVK-TN-2007 vyplýva,
že uznesenie o vznesení obvinenia žalobkyni zo dňa 19.02.2007 vydané na základe pokynu prokurátora

zo dňa 17.01.2007, bolo dňa 23.03.2007 zrušené. Dňa 02.04.2007 bolo trestné stíhanie žalobkyne
zastavené, nakoľko skutok, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, nie je trestným činom a nebol dôvod
na postúpenie veci. Ak bolo žalobkyni na základe záväzného pokynu prokurátora vznesené obvinenie
z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo neskôr zrušené z dôvodu, že žalobkyňa
nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, záväzný pokyn prokurátora je potrebné

považovať za nezákonný postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne.

18. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcií dostala asi od roku 1999. Tieto
úspešne zexekuovala v roku 2001 a začiatkom roku 2002. Vymožené peniaze poukázala oprávneným
osobám a žalobkyni zostali trovy exekučného konania. V roku 2004 bola prizvaná vyšetrovateľom do

D. E. D. F., kde sa vyjadrovala k spôsobu exekuovania pohľadávok oprávnených subjektov voči bývalej
Perspektíve. Odvtedy sa nič nedialo. Dňa 21.02.2007 bolo médiami zverejnené, že spôsobila škodu
za 21 mil. SK nesprávnou exekúciou. Hlavnú správu uverejnil TASR o 13.30 hodine. V tejto správe sú
zverejnené viaceré nepravdy: exekútor v exekučnom konaní nezastupuje podnikateľské subjekty, koná
na základe poverenia štátu (§ 2 Exekučného poriadku); neexistujúca zdravotná poisťovňa je neurčitý

pojem, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone; bola porušená prezumpcia neviny, keď podľa vyjadrenia
mala konať protiprávnym spôsobom. Túto skutočnosť cítila, ako keby bola odsúdená; nikdy nedala
príkaz na exekuovanie finančných prostriedkov prikázaním pohľadávky z účtov vedených v banke.
Osobne postupovala podľa § 109 Exekučného poriadku, keď vydala príkaz na poukázanie pohľadávkyvoči dlžníkovi povinného; nesúhlasí s tým, že exekuovala záväzky, ktoré neexistovali voči oprávneným
subjektom. Keďže v tejto správe bolo vyjadrenie v úvodzovkách, je toho názoru, že je to doslovné
vyjadrenie hovorcu Trenčianskej polície. Keď toto N. S. povedala, musela mať na to aj vysvetlenie,

ako je zabezpečenie dôkazných materiálov a pod. Keď agentúra TASR uviedla, že spôsobila škodu
21 mil. Sk, tak toto bola jednoznačná skutočnosť. Z tejto správy to na žalobkyňu tak vplývalo, tzn., že
mala pocit, že túto škodu aj spôsobila a predpokladala, že takto to cítili aj ostatní ľudia, ktorí si túto
správu prečítali. Na základe tejto informácie bola kontaktovaná viacerými telefonickými anonymami,
ktorí od nej žiadali aspoň časť peňazí, keď už bola taká bohatá. Dňa 23.02.2007 cestou pošty (bol

to piatok) obdržala od polície, že sa voči nej vedie trestné stíhanie a bola obvinená z trestného činu
prekročenia právomoci verejného činiteľa. Na sťažnosť boli len 3 kalendárne dni. Piatok, sobota, nedeľa
písala sťažnosť doma, že jej slzy tiekli po tvári. Vyhľadala právnu pomoc a voči uzneseniu podala
sťažnosť. Výsledok trestného stíhania je v spise, konanie voči žalobkyni bolo zastavené, pretože sa
nepreukázal skutok kladený jej za vinu. Keď sa prevalila táto aféra, žalobkyne sa to citeľne dotklo, zrútila
sa. Nevychádzala niekoľko mesiacov z domu, do úradu chodievala sporadicky, len z nevyhnutných

dôvodov. Zhoršil sa jej zdravotný stav, zvýšil sa jej tlak, zle spávala. Bála sa o život, keď si prečítala
reakciu ľudí v blogu na internetovom portáli H.. Tam ju označili ako háveď a gaunerov v štáte. To ju ešte
viac ranilo. Poukázala na vyjadrenie diskutujúceho, ktorý navrhol prijať ústavný zákon o beztrestnosti
odstrelu týchto šeliem. Naozaj sa bála o svoje zdravie a život. Preto nechodievala do obchodu, ani
na verejnosť. Po istom čase sa jej raz stalo na poštu, kde ľudia na ňu ukazovali s komentárom „to

je tá sviňa exekútorka.“ To opätovne spôsobilo, že sa začala vyhýbať ľuďom. V D. E. D. F. pracovala
od roku 1976, vo Vzduchotechnike ako právnička, ktorá svojho času mala do 3.000 zamestnancov.
Pôsobila takmer 10 rokov ako vedúca Koža text v D. E. D. F., kde bola 5 rokov a v tomto závode
pracovalo vyše 60 ľudí, ktorí ju taktiež poznali, ako aj rodinní príslušníci. Pracovala na OU v D. E.
D. F. na oddelení priestupkov, kde prejednávala priestupky za celý okres D. E. D. F.. Tu pôsobila 3

roky. Pôsobila aj v ROH a obhajovala rôzne spoločenské záujmy, či už pred súdmi alebo v kultúrnom
živote Nového Mesta nad Váhom. V meste je známou osobou a ľudia ju poznajú ako právnika s dobrou
povesťou. I keď si uvedomuje, že postavenie exekútora v spoločnosti nie je kladne hodnotené, tí ktorí
poznajú jej prácu, ju vedeli aj oceniť. Či sa prišli poďakovať alebo jej priniesli kvety. Nie je ten človek,
ktorý sa verejne ukazuje, že prispieva na dobročinné organizácie alebo v rámci kultúrnych podujatí.

Nemá takéto veci v povahe. Ak sa aj pre niečo také rozhodne, robí to vždy anonymne. V roku 2007
sa od syna, ktorý rokoval s finančnou inštitúciou, dozvedela, že je na čiernej listine v medzibankových
informáciách, tzn., že je vedená ako exekútor, ktorému by banky nemali dávať návrhy na vykonanie
exekúcie. Preto sa kontaktovala s riaditeľom pobočky v H. H. v G. s p. E., ktorý vybavil stretnutie, na
ktorom bola prítomná žalobkyňa, riaditeľ pobočky v G. a 2 páni z S. z ústredia Slovenskej sporiteľne

a syn. Páni z S. potvrdili, že takáto listina existovala a je na nej uvedené jej meno. Celé trestné
stíhanie bolo nezákonné a spôsobilo obrovský zásah do jej práva na súkromne, bola porušená zásada
prezumpcie neviny. Pred začatím trestného stíhania mala väčší rozsah známych a priateľov ako po tejto
udalosti. Viacerí ľudia sa od nej odvrátili, prerušili kontakty a zostal v nich pocit, že nemôže byť dobrým
človekom, keď bola obvinená z trestného činu. Počas 42 dní (trvania nezákonného zásahu) nedošlo

k prerušeniu jej exekučnej činnosti. Toto ustanovuje Exekučný poriadok, k prerušeniu činnosti dochádza
vtedy, keď je exekútor obvinený, že porušil zákon, je disciplinárne previnený a disciplinárna komisia
rozhodne o tom, že sa dopustil disciplinárneho priestupku. Exekútorkou bola stále s tým, že do práce
nechodila, zastupoval ju syn. Zakázané to nemala. Neoslovili ju z komory exekútorov, disciplinárneho
previnenia sa nedopustila, takže oficiálne prerušenie činnosti nemala. Škoda, ktorá jej vznikla v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom prokuratúry, spočíva v ublížení na jej zdraví, bola neoprávnene
obvinená z trestného činu, poznačilo ju to na zdravotnom stave, zvýšil sa jej tlak, nemohla spávať, užíva
lieky. Keď si na to spomenie, nikomu to nepraje. Nielen tých 41 dní, keď bolo vznesené obvinenie, ale
je to stále. Tí ľudia, ktorí ju poznajú 30 – 40 rokov, tí jej to neodpustia. Pretože si stále myslia, že bola
obvinená, odsúdená, ale im nikto nepovedal, že to bolo zrušené. Zobralo jej to mnoho zo života. Okrem

ublíženia na zdraví, prežíva pocit menejcennosti, mala obavu o svoje zdravie o svoj život, pretože mala
aj mnoho anonymných telefonátov, kde sa jej ľudia vyhrážali, že až ju stretnú....tak si má domyslieť, čo
jej urobila. Bola obmedzovaná týmto správaním ľudí na svojom pohybe. Nemohla vychádzať z domu,
pretože každý v D. E. D. F. ju tu pozná, ale aj zo širokého okolia, keď prejednávala priestupky 28 obcí.
Veľa ľudí ju poznalo. Tento stav pretrvával prvé dva mesiace, kedy nevyšla z domu von. Keď sa odvážila

vyjsť, prvá cesta bola na poštu, ale nevybavila nič, musela sa otočiť a s plačom odísť von. Keď na ňu
ľudia volali sviňa exekútorka, čo mala robiť, ľudia sú zlí. Obmedzilo ju to aj v ďalších aktivitách, ktoré
sme predtým robili a potom už nie. V D. E. D. F. máme mnoho známych, navštevovali sme sa, no
potom to prestalo a je to doteraz. Známych mám, len sa s nimi nemôžem stretávať. Nemôže vysloviť,aby ich ku nim pozvala, otáčajú sa jej chrbtom. Mali sme rodinných známych, navštevovali sme sa,
no po tejto udalosti vás nepoznajú, idete po ceste, pozdravíte ich a oni vás neodzdravia. Nedalo sa
s nimi komunikovať, pretože odmietli s ňou komunikovať. Nechce ich menovať a ťažko je povedať číslo.

Bežne, ako každý občan v D. E. D. F. chodili do kina, divadla, RND vystupovalo. Odvtedy cca 10 – 11
rokov nebola v kultúrnom dome. Na výlety chodili zo Vzduchotechniky. Robila výlety, už na žiadne výlety
nechodí. Okrem zvýšeného tlaku, pociťuje úzkosť, bola takej veselej povahy. Odvtedy akoby sa jej nič
nechcelo. Cíti úzkosť vtedy, keď si na to spomenie. Keď bola u lekára, ten jej predpísal ukľudňujúce
lieky, tieto užila aj dnes, no nepomáhajú.

19. Z výpovede svedka A. L. M., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalobkyňu pozná od študentských čias.
V súčasnosti sú kolegovia, pôsobí v S.. Osobne nikdy nemal problémy s výkonom svojej funkcie. Je
však citlivý na medializovanie akýchkoľvek informácií pri vymáhaní pohľadávok exekútorom, vždy sa ho
dotkne, ak média v negatívnom smere píšu na exekútorský stav, obyčajne to nebýva pravda, alebo sú
informácie skreslené. Z médií sa dozvedel informáciu, že exekútorka z D. E. je stíhaná. Keďže vedel,

že v D. E. D. F. pôsobí len jedna žena exekútorka, predpokladal, že to bude kolegyňa. Zavolal jej a tá
mu povedala, že je to pravda a že je to z dôvodu vymáhania pohľadávok poisťovne Perspektíva. Keďže
svoju kolegyňu dobre pozná, je si istý, že pri výkone svojej činnosti neporušuje zákon. Skutočnosť, že
voči žalobkyni bolo vznesené obvinenie, ho prekvapila, pretože v minulosti spolupracovali v práci vo
Vzduchotechnike v D. E. D. F.. Žalobkyni volal preto, lebo bol zvedavý. Toto robí vždy, ak exekútora

pozná, resp. zisťuje o tom hlbšie informácie. Nepamätá si, že by niekedy niekto o exekútorovi napísal v
pozitívnom smere. V roku 2006 až 2008 minister spravodlivosti vystupoval voči exekútorom tak, že sa
preskúmavalo, či konajú v súlade so zákonom alebo nie. Boli na pretrase. Existovalo mnoho článkov, a
to najmä negatívnych. O tom, že žalobkyňa bola stíhaná, sa dozvedel z internetu a prečítal si aj komentár
k týmto článkom. Články boli nechutné, vulgárne, tak ako vždy. Na druhej strane uviedol, že v súčasnej

dobe je situácia lepšia. Je to aj zásluhou ich Komory. Keď bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie, bola
nešťastná. Bolo to cítiť na jej hlase. Nešťastná bola z dvoch dôvodov a to, že jej niekto kladie niečo za
vinu a aká reakcia z toho vznikne v meste.

20. Z písomného vyjadrenia svedkyne A. K. C., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že si pamätá, že sa z televízie

a z denníka H. dozvedela, že súdnu exekútorku z D. E. D. F. obvinili z trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa, pretože protiprávnym spôsobom zabezpečila výkon exekúcie tak, že
exekuovala finančné prostriedky prikázaním pohľadávky z účtov spoločností, ktoré nemali záväzky voči
oprávneným subjektom, ktoré ona v exekučnom konaní zastupovala. Z tejto správy bola prekvapená,
pretože si hneď pomyslela na A. B. C. a nechápala, ako je to možné, pretože A. B. C. roky požívala

a požíva jej dôveru. Keď sa s ňou pri dedičskom konaní po jej nebohej matke A. S., sp.zn. 9D/1696/2008
stretla, pýtala sa jej, čo sa to vlastne stalo – mala zato, že sa ešte stále dokazuje jej vina, resp. nevina.
V snahe pomôcť jej, aby nestratila dôveru širokej verejnosti, súhlasila s tým, aby ju súd predvolal.
Vzhľadomktomu,ževovecisp.zn.10C/21/2011niejeA.B.C.vpozíciižalovaného,alevpozíciižalobcu,
doporučuje, aby A. B. C. odpustila všetkým, ktorí jej v predmetnej veci akokoľvek ublížili, pretože každý

spor oberá človeka o pokoj. Jedna sekunda pokoja je však, podľa jej mienky, cennejšia, než všetky
poklady sveta. Keby aj žalobkyňa v predmetnom spore, ktorý sa môže ťahať dlhý čas, bola úspešná,
dôsledky chýb tých, ktorí vzniesli obvinenie voči žalobkyni, by neznášali tieto zodpovedné osoby, ale
všetci daňoví poplatníci Slovenskej republiky. Pretože situácia na Slovensku i vo svete je taká, aká
je, opätovne doporučuje, aby žalobkyňa svoju žalobu zobrala späť. Jej dôveru má žalobkyňa A. B. C.

i naďalej.

21. Z výpovede svedkyne A. K. C., vyplýva, že keď sa dozvedela z médií, že exekútorka je stíhaná v D.
E. D. F., nepamätá si, či tam bolo uvedené konkrétne meno, ale pri čítaní článku si zmyslela na ňu, i keď
vedela, že v istom období v D. E. D. F. pôsobila aj iná exekútorka, asi sa volala E.. So žalobkyňou sa

nekontaktovali. Stretli sa až v rámci dedičského konania, čo bolo asi v roku 2008, vyplývajúc zo spisovej
značky dedičského spisu 9D/1696/2008. V rámci Nového Mesta nad Váhom a žalobkyninho trestného
stíhanianeprišielnažalobkyňunikdyniktožalovať.Žalobkyňapožívajejdôveru,aakmániektoproblémy
s vymáhaním pohľadávky, pošle ho svedkyňa za žalobkyňou.

22. Z výpovede svedka A. N. O., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že so žalobkyňou sú kolegovia. Osobne má
Exekútorský úrad v G. a je zástupcom exekútorov v krajskom regióne v G. pred Slovenskou komorou
exekútorov. Miestni exekútori si ho zvolili, preto ich viac menej všetkých pozná. Raz, dva krát do roka
majú spoločné stretnutia, ktoré osobne vedie. So žalobkyňou sa poznajú len pracovne. Osobne sanenavštevujú. V minulosti pracoval ako policajt 20 rokov a i jemu sa stalo, že bol vypočúvaný políciou pre
výkonsvojejfunkcie.Išlootrestnéoznámeniepovinného,kdesavšetkovysvetlilo.Neboltrestnestíhaný.
Bolo to však veľmi nepríjemné, keď v novinách novinári napísali, že obzvlášť závažným spôsobom

porušil zákon a keď sa ho kolegovia pýtali, že čo vyviedol. V prípade žalobkyne sa o stíhaní dozvedel z
miestnych novín z týždenníka Pardon. Snažil sa spojiť so žalobkyňou, nebola však prítomná vo svojej
kancelárii. Asi po jednom mesiaci od zverejnenia policajnej správy bol osobne v úrade žalobkyne.
Kolegyňa je mäkšej povahy. Rozplakala sa predo ním. Neskôr na školení zaznamenal aj zmenu v
jej správaní. Bola utiahnutá do seba. Menej komunikovala. Čo sa týka samotného článku, na ten si

nepamätá, išlo však o milióny. Ak by vedel, že bude v tejto súvislosti vypovedať, vystrihol by som si ho.
Vedel, že v článku išlo o žalobkyňu, lebo v tom čase bola jedinou exekútorkou v D. E. D. F. žalobkyňa.
Predtým tu bola A. E., ktorá odišla do K. a ešte jedna kolegyňa, ktorá odišla do K. S.. O trestnom stíhaní
žalobkyne určite vedeli aj jeho kolegovia, lebo ak sa také čosi stane, dajú si vedieť. Hovorilo sa o tom aj
na vzdelávaní komisie, ktorá zasadá tak 1-2 krát do roka, alebo podľa potreby. Okrem toho sa stretávajú
aj na celoslovenských školeniach exekútorov, kde sa o tom hovorí v kuloároch medzi prestávkami. Určite

to malo dopad na žalobkyňu, keď sa o jej trestnom stíhaní dozvedeli jej kolegovia. Nevedel si predstaviť,
že by sa žalobkyňa na školeniach, kde sa stretla s 250 kolegami, sa pred každým vyviňovala. Bola vtedy
utiahnutá. Svedka sa napríklad pýtali exekútori z P., čo sa to u nich deje. Musel to vysvetľovať.

23. Z výpovede svedkyne A. E. P., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalobkyňu pozná od roku 1997. Sú

kolegyne. Začínali spolu pod spoločným sídlom v D. E. D. F.. Neskôr sa odsťahovala od januára 2000 do
K.S.,kdepôsobídoteraz.Sožalobkyňousastretávajúlenpracovne,poskytujúsinavzájomrady.Zmédií
sadozvedela,ževočiexekútorkezD.E.D.F.jevznesenéobvinenieprezávažnútrestnúčinnosť.Párdní
po zverejnení informácií sa snažila so žalobkyňou spojiť. Žiaľ sa jej to nepodarilo. Až za niekoľko týždňov
spolu hovorili. Žalobkyňa nebola schopná o tom komunikovať, len jej povedala, že nič nespáchala a

že je to ohľadom príkazu pohľadávok. Zakaždým plakala, bolo cítiť, že je hotová. Je to citlivá žena.
Ťažko to znášala. Mala pocit, že žalobkyňa bola z toho psychicky zrútená. V rámci komory pôsobí ako
členka disciplinárneho senátu v disciplinárnej komisii. Aj z tohto dôvodu sa viacerí jej kolegovia obracali
s otázkou, že v akom štádiu je prípad žalobkyne. Svedkyňa im povedala, že nevie, pretože vec nebola
predložená do disciplinárnej komisie, preto sa nevedela bližšie vyjadriť ani k samotnému skutku. Okrem

toho sa svedkyne pýtali aj advokáti, že či o tom niečo nevie. Mohli to byť aj iné osoby, ale na ich mená si
pre odstup času nepamätá. Nevylučuje to, že dotazy na svedkyňu boli aj z toho dôvodu, že v minulosti
vykonávala exekútorskú prax v D. E. D. F.. Na svedkyňu ale nikdy neprišiel dotaz, či to náhodou nebola
ona, keďže v D. E. D. F. dlhé roky pôsobila. Každý, kto sa svedkyne pýtal, vedel, že sa jedná o A. B. C..

24. Z výpovede svedka Q. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, manžela žalobkyne, vyplýva, že sa s manželkou
poznajú od roku 1976. Zoznámili sa vo Vzduchotechnike, kde pracovalo ďalších 3.000 ľudí. Má stavebnú
firmu. Zaoberá sa výrobou suchých stavebných materiálov a zmesí, ako sú omietky, lepidlá a pod. Ľudia
ich v meste poznajú. Je toho názoru, že majú dobrú povesť. Nepamätal sa presne na okolnosti, ale
dňa 21.02.2007, keď sa v médiách objavila správa o exekútorke, ktorá mala vykonávať nezákonne

exekúciu v roku 2001 až 2002, bolo im jasné, že sa jedná o jeho manželku, keďže v čase zverejnenia
bola v D. E. D. F. iba jedna exekútorka. Je toho názoru, že bola porušená prezumpcia neviny. Jeho
manželka bola verejne obvinená. Správa ich šokovala. Zasiahlo to celú rodinu. Manželka mu povedala,
že si nie je vedomá, že porušila zákon. Veril jej. Manželka bola z toho hotová. Nemohla spávať.
Preplakala celé noci. Zhoršil sa aj jej zdravotný stav, mala zvýšený krvný tlak. Bála sa vychádzať z domu.

Nechodievala do obchodu, ani na verejnosť, vyhýbala sa ľuďom. Keď som čítal komentáre k prípadu
na internete, taktiež ho to zasiahlo. Neveril, čo všetko ľudia dokážu napísať. Po tejto udalosti manželka
nevyhľadala odbornú pomoc, t.j. psychológa, psychiatra. Osobne nepočul vyjadrovať sa zle nejakých
ľudí na manželku alebo ich rodinu, svedok odpovedá. Akurát sa ho zamestnanci pýtali, o čo ide. Po
právnejstránkesitozobralinastarosťichdeti,právnici.Svedokbolpremanželkulenpsychickápodpora.

Zmena správania manželky, bola najhoršia prvé 2-3 mesiace. Potom to postupne odznievalo. Najmä po
zastavení trestného stíhania, čo mohlo byť v apríli alebo v máji 2007. Nemal pocit, že by sa medzi nimi
ako manželmi niečo po tejto udalosti zmenilo. Dobre si vychádzajú. Manželka sa mu sťažovala, že po
vznesení obvinenia mala menej roboty, hovorila mu, že stratila prípady z Trenčína a aj z akejsi banky.
Hovorila mu, že je na nejakej čiernej listine, čo znamená, že takémuto exekútorovi sa nemajú dávať

prípady. K tomu, či sa im znížila vážnosť v meste, svedok uviedol, že si myslí, že teraz je to v poriadku,
ale sa domnieva, že informácia, že jeho manželka bola obvinená, si ľudia z okolia z pamäte tak skoro
nevymažú. Keď sa na to pozrie s odstupom času, tak najväčšiu vinu dáva hovorkyni KR PZ v Trenčíne,
ktorá porušila zásadu prezumpcie neviny.25. Z výpovede svedka E. Q. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, syna žalobkyne, vyplýva, že pracuje ako exekútor
od roku 2003. So žalobkyňou majú spoločnú adresu sídla kancelárie. Ide o rodinný dom na H. F. D.

E. D. F.. Ako exekútorský koncipient pracoval od roku 1999. Taktiež pracoval na prípadoch, ktoré sa
neskôr stali skutkovou podstatou činu, za ktoré bolo jeho mame vznesené obvinenie. Preto, keď si
prečítal správu z médií, vedel, že sú tam uvedené nepravdivé údaje. V médiách to bolo 21. februára
2007. Svedok sa o tom dozvedel až o 2 dni neskôr, keď mu mama nechala na stole kópiu uznesenia o
vznesení obvinenia. V tom čase bol pracovne odcestovaný. Prečítal si informácie na internete, hlavne

na R., kde si prečítal aj reakcie na uvedený článok. Z komentárov sa mu obracal žalúdok. O týchto
veciach upovedomil aj svoju mamu. Išiel za ňou osobne. Keď sa to mama dozvedela, tak sa rozplakala.
Mamu dobre pozná. Je to citlivá žena. Takéto veci ju zasiahli, pretože vždy bola na opačnej strane.
Riešila kedysi priestupky, robila firemnú právničku. Mama si to berie viac k srdcu ako bežný človek.
Možno je to aj z toho dôvodu, že ju viac ľudí pozná. Nechcela chodiť do roboty, a to ani po tom, čo ju
presviedčali, aby sa nebála, pretože poznal prípad a bol presvedčený, že mama neporušila zákon pri

vymáhaní pohľadávok. Aj pre neho to bolo nepríjemné, napr. mu volali aj známi poslanci z parlamentu,
kde im musel vysvetľovať okolnosti prípadu. Alebo keď rokoval so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
bol dotazovaný, či je ten syn exekútorky, voči ktorej bolo vznesené obvinenie. Spolupráca s KR PZ
Trenčín, vznikla asi v roku 2005, kedy boli oslovení pracovníkmi KR PZ o možnosti spolupráce. Bolo
urobené rokovanie v sídle svedka, kde sa predbežne dohodli na jednotlivých ustanoveniach zmluvy.

Osobne vypracoval rámcovú zmluvu a túto zaslali e-mailom na odsúhlasenie. Po odsúhlasení zmluvy
tieto podpísali v zásade v rovnakom čase. Išlo o rovnaké zmluvy, kde sa vymenilo meno exekútora a jeho
osobné údaje. Práca im bola prideľovaná tak, že prípady boli delené 50 na 50. Neboli jediní exekútori,
ktorí pracovali pre KR. Mohlo ich byť od 3 do 6 na celý kraj. Spolupráca bola nastavená tak, že policajti
spracovali prípady a keď ich bolo niekoľko desiatok až 100, zavolali im a oni osobne išli pre ne do G..

Tam prevzali len jednotlivé prípady, nie návrhy na vykonanie exekúcie. Dohoda bola taká, že si spisy
rovnomerne rozdelili medzi ním a jeho mamou. Následne sme u nich v kancelárii pripravili návrhy na
vykonanie exekúcií a tieto zaslali e-mailom, alebo ich tam osobne zaniesli na podpis. Po mediálnom
zverejnení stíhania jeho mamy, išli jeho zamestnanci pre spisy do G.. Keď spisy prišli do ich kancelárie,
tak ich kontaktovali z G., konkrétne volali niektorému z jeho zamestnancov, kde mu povedali, že spisy

nemajú prerozdeľovať, ale má ich vybaviť všetky svedok. Už vtedy mu jeho zamestnanec povedal, že je
to asi kvôli trestnému stíhaniu. Vyvolali stretnutie s riaditeľom riaditeľstva. Ten ich neprijal, ale rokovali
len s vnútorným riaditeľom a jeho zástupcom, pretože tieto veci spadali pod tento odbor. Riaditeľ sa volal
G. a jeho zástupca S.. Stretnutie sa udialo tak do jedného mesiaca od zverejnenia informácie o trestnom
stíhaní. Na tomto stretnutí im neoficiálnou cestou bolo oznámené, že prípady sa nemajú prideľovať

jeho mame práve kvôli vzneseniu obvinenia. Aby nemali opletačky, že majú do činenia s niekým, proti
komu je vedené trestné stíhanie. Spisy tak boli prideľované len jemu v rovnakom rozsahu, tzn. že mu
boli prideľované aj prípady, ktoré by išli jeho mame. Nevedel uviesť, či sa zmenil pomer pridelenia vecí
voči ostatným exekútorom. Zverejnenie o trestnom stíhaní už teraz nepociťujú ako rodina. Predtým to
však bolo veľmi nepríjemné a bol dopytovaný viacerými oprávnenými, že či je syn tej exekútorky, voči

ktorej bolo vznesené trestné oznámenie. Bolo to ťažké vysvetliť, ale osoby, pre ktoré robí, zostali u
neho, pretože má dobré výsledky. Išlo napr. o Sociálnu poisťovňu, alebo bankové pohľadávky. Tieto
bankové pohľadávky spravujú rôzne spoločnosti na základe mandátnych zmlúv. Tam mu bolo povedané,
že existujú listiny biele alebo čierne, kde sú zapísaní exekútori, ktorí môžu alebo nemôžu vykonávať
exekúciu pre banky. Z informácií, ktoré dostal, mu bolo jasné, že mama je na čiernej listine. Výslovne mu

to bolo povedané. Pamätá si na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na pobočke v H. H. v D. E. D. F.. Okrem
riaditeľa trenčianskej pobočky bol tam aj riaditeľ nejakého odboru z ústredia a jemu dve podriadené
osoby. Tam sa im snažili vysvetliť, že mama určite nie je na čiernej listine a že v budúcnosti jej budú
prideľované prípady. Išlo o oficiálne rokovanie. Jeho dojem bol úplne opačný. To vyplynulo z toho, že mu
povedali, že nemajú dosah na prideľovanie prípadov, resp. že majú dosah, ale to nevedia ovplyvniť, ani

zmeniť. Nové prípady zo Slovenskej sporiteľne matke neboli pridelené. Po zastavení trestného stíhania
nebola známa ľuďom táto skutočnosť. Ani to nikde nebolo zverejnené. Museli to ľuďom oznamovať a
samozrejme vysvetľovať, že čo sa stalo.

26. Z výsluchu svedkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, dcéry žalobkyne, vyplýva, že v čase, keď sa

zverejnili informácie, mala 10 dní pred exekútorskými skúškami. Situácia aj na ňu doľahla, možno aj
preto neurobila skúšky na prvý krát. V tom čase bývala s rodičmi v ich rodinnom dome a pracovala
ako koncipientka mamy. Keď mama prišla domov, plakala. Povedala jej, že pôjde do basy, pretože
je obvinená z trestného činu. Mama to ťažko znášala. Mala problémy so spánkom, zvýšil sa jej tlak,plakávala. Nechodievala do práce, a to niekoľko týždňov, resp. nechodievala tam sama. Najviac na ňu
doľahlo, že sa o tom dozvedela verejnosť, čo bolo možné prečítať si na internete, hlavne z komentárov.
Po určitom čase boli za notárkou K. C. a tá sa jej opýtala, čo to porobila. Pre mamu to bolo veľmi

nepríjemné. Našťastie situácia skončila zastavením trestného stíhania. Nepriaznivá situácia už teraz
nepretrváva, už to nepociťujú, najmä čo sa týka svedkyne. Ako je na tom mama, nevedela uviesť, ľudia
si to však musia pamätať. Najhoršie to bolo prvé dva mesiace. Potom sa situácia ukľudnila. Keďže bola
v rozhodnom čase zamestnancom u svojej mami, v tom čase bolo najviac práce pre KR PZ. Striedali
sa s bratom, kto pôjde do G. pre nové prípady. Bola osobne v G. na riaditeľstve, kde jej na vrátnici

povedali, že jej nebudú udeľovať nové prípady. Osobne o tom rokovala s pani K.. Tá jej povedala, že je
to na základe príkazu zhora. Okrem toho ďalším významným oprávneným bolo Mesto G.. Tam taktiež
chodievali pre nové prípady. V tom čase tam pracovala pani P. na dohodu. Tá jej po telefóne oznámila,
že im nebudú prideľovať nové prípady, t.j. takým ľuďom, ako je jej mama, ktorí sú nedôveryhodní, resp.
osoby, ktoré spáchali trestný čin. Mesto G. si musí chrániť svoje meno. Nevedela uviesť, či tam ešte
pani P. pracuje, ale stalo sa to tak jeden mesiac po zverejnení trestného stíhania. Stretnutiu, ktoré sa

uskutočnilo na KR PZ v Trenčíne, prebehlo. Najprv sa ale domáhali stretnutia s riaditeľom riaditeľstva,
avšak im bolo oznámené, že je zaneprázdnený a preto sa stretli so zástupcom riaditeľa. Nepamätala
si priezvisko, či to bol pán G. alebo S.. Tí sa im nevedeli vyjadriť, či im budú prideľované nové prípady
alebo nie. Odporučili ich na riaditeľa. Toto stretnutie sa neuskutočnilo. Na tomto stretnutí sa dožadovali aj
stretnutia s hovorcom riaditeľstva, ktorý poskytol správu médiám. Bolo im oznámené, že táto pani už na

tejto pozícii nepôsobí. Negatívne reakcie po tejto udalosti si pamätá, a to na stretnutie s notárkou, alebo
buď známy alebo na pošte sa jej pýtali, že čo to mama porobila. Nejaké priame osočovanie nezažila.

27. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. NM-10C/21/2011 vyplýva, že žalobkyňa sa
žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2010 domáha voči žalovanej SR – Ministerstvu vnútra

SR zaplatenia sumy vo výške 165.969,59 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a zaplatenia sumy
vo výške 337.182,38 Eur titulom náhrady škody – ušlého zisku. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
19.02.2007 vydala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom pod ČVS: ORP-142/01-OvK-
TN-2007uznesenie,ktorýmzačalastíhaťžalobkyňuakoobvinenúpretrestnýčinzneužívaniaprávomoci

verejného činiteľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
ktorého sa podľa citovaného uznesenia žalobkyňa mala dopustiť tak, že „ako súdna exekútorka s cieľom
neoprávneného uspokojenia pohľadávky oprávnenej spoločnosti SANITAS – SR, a.s., Nové Mesto nad
Váhom a ďalších oprávnených, vydala exekučné tituly na peňažné plnenia proti povinnému Perspektíva
– družstevná zdravotná poisťovňa Bratislava, hoci vedela, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je

povinnou osobou a takto vybrala od dlžníkov sumu v celkovej výške 21.433.124,32 Sk.“ Uznesenie bolo
žalobkyni doručené dňa 23.02.2007, proti ktorému podala dňa 26.02.2007 sťažnosť. Krajská prokuratúra
v Trenčíne uznesením 1KPt 48/2003 – 100 zo dňa 23.03.2007 vyššie citované uznesenie zrušila.
Dňa 22.03.2007 bola vypočutá žalobkyňa ako obvinená. Uznesením OR PZ v Trenčíne, ÚJaKP, odbor
všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-142/01-OvK-TN-2007 zo dňa 16.04.2007 bolo trestné stíhanie voči

žalobkyni zastavené, nakoľko bolo nepochybné, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.

28. Rozsudkom č.k. 10C/21/2011 - 1369 zo dňa 24. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17Co/894/2015 – 1433 zo dňa 19. októbra 2016 súd žalobu žalobkyne zamietol

a zaviazal na náhradu trov konania žalovanému.

29. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/894/2015 – 1433 zo dňa 19. októbra 2016
žalobkyňa podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok Okresného súdu

v Novom Meste nad Váhom č.k. 10C/21/2011 - 1369 zo dňa 24. marca 2015 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

30. Po zrušení rozsudku Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom č.k. 17Co/6/2019 – 1538 zo dňa
19. septembra 2019 tak, že rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/21/2011 – 1369

zo dňa 24. marca 2015 potvrdil.

31. Na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/6/2019 – 1538 zo dňa
19. septembra 2019, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 4Cdo/121/2021 – 1622 zo dňa26. apríla 2023 dovolanie v časti náhrad škody – ušlého zisku vo výške 337.182,38 Eur zamietol ako
nedôvodnú. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom tvrdeného ušlého zisku a z dôvodu absencie jedného zo

základných predpokladov pre zodpovednosť za uplatnenú škodu v predmetnej časti žalobu zamietol. Vo
zvyšnej časti, dovolania vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 Eur
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/6/2019 – 1538 zo dňa 19. septembra 2019 zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

32. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že krajský súd ako súd odvolací sa
nevysporiadalvodôvodnenísvojhorozsudkuspodstatnýmitvrdeniamižalobkyneuvedenýmivodvolaní.
Žalobkyňa v podanom odvolaní v súvislosti s preukazovaním opodstatnenosti uplatneného nároku na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy okrem iného rozporovala úvahu súdu prvej inštancie, podľa ktorej
spôsob prežívania predmetnej situácie spočíva v citlivej povahe žalobkyne a v tom, že je osobou „s
nižším prahom citlivosti vnímania vlastného negatívneho postavenia v spoločnosti.“ Poukázala na to,

že sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej jej zverejnením nepravdivých informácií o tom,
že konala protiprávne, spôsobila škodu za viac ako 21 miliónov Sk, a že exekuovala – zastupujúc
oprávnených, či podnikateľské subjekty – neexistujúce pohľadávky. Dodala, že samotná skutočnosť
trestného stíhania pôsobila na ňu nepredstaviteľne skľučujúco a znepokojujúco. V súvislosti s vnímaním
jej trestného stíhania v očiach verejnosti ďalej podotkla, že vedomosť o etapách trestného stíhania

nemožno predpokladať a očakávať u ľudí, ktorých je väčšina a ktorí nerozlišujú medzi vznesením
obvinenia a vinou. Osobitne v situácii, keď hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ informovala o tom,
ako „protiprávne postupovala,“ nemožno u väčšiny ľudí očakávať pochybnosť o tom, že sa skutočne
protiprávne konania dopustila. Pritom je všeobecne známe, že vo verejnosti je podstatne nižšia ochota
uveriť v nevinu verejného činiteľa, ako v jeho vinu. Na základe uvedeného dôvodila, že výšku uplatnenej

nemajetkovej ujmy považuje z dôvodu nezákonného rozhodnutia, aj nesprávneho úradného postupu, za
odôvodnenú. Odvolací súd v tejto súvislosti v bode 46. síce uviedol, že súd prvej inštancie sa správne
zaoberal tým, či žalobkyni v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia podľa § 5 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. vzniklo právo na náhradu škody v rozsahu uvedenom v § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.,
avšak ďalej už neposkytol žiadnu objektívne zrozumiteľnú odpoveď na špecifický argument žalobkyne

ohľadom danosti uplatneného nároku a existencie dôvodov pre priznanie požadovanej výšky náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej predmetným nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní.
Dovolací súd súhlasí s argumentáciou dovolateľky, podľa ktorej trestné stíhanie, ktorého následkom
nie je odsúdenie stíhanej osoby, je zásahom do práv takto postihnutej osoby, za ktorú štát zodpovedá.
Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že stále platia základné východiská predpokladov vzniku za

nemajetkovú ujmu (uznesenie najvyššieho súdu z 12. decembra 2012, sp.zn. 7Cdo/145/2011), že pre
priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať súd preukázanú skutočnosť, pre
ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je postačujúce,
predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi
vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne (viď. Aj Rč 21/1995). Dovolací súd

ďalej poukázal na § 6 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v nadväznosti na to uviedol, že
možno prisvedčiť názoru dovolateľky, že poskytovanie informácií o trestných konaniach podľa Trestného
poriadku je celkom určite úradným postupom, ktorým orgány činné v trestnom konaní vykonávajú
zákonom zverenú kompetenciu za účelom naplnenia ústavnej požiadavky na informovanie verejnosti
osvojejčinnosti.Ustanovenie§6ods.1a2Trestnéhoporiadkupritomupravujúkautelypreinformovanie

verejnosti, z ktorých orgány činné v trestnom konaní nesmú v konkrétnom prípade vybočiť a tým ohroziť
záujmy chránené uvedenými ustanoveniami. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní tieto zákonom
stanovené mantinely dodržia, tak nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. V opačnom
prípade to má za následok (za splnenia ostatných predpokladov) vznik nároku na náhradu škody,
subsumovateľný pod nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

33. Vo vyššie uvedenej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

34. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobou zo dňa 01.04.2010 sa žalobkyňa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená nezákonným postupom prokurátora - vydaním záväzného

pokynu na vznesenie obvinenia voči žalobkyni za trestný čin podľa § 158 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c)
Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005.UvedenékonanieužprešloÚstavnýmsúdomSRnazáklade
ústavnej sťažnosti žalobkyne, ktorá ňou napadla potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí
žaloby okresným súdom, a Ústavný súd SR v Náleze I. ÚS 320/2016 - 49 zo dňa 07.07.2016 uviedol,že ak bolo sťažovateľke, žalobkyni, na základe záväzného pokynu prokuratúra vznesené obvinenie
z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo neskôr zrušené z dôvodu, že sťažovateľka
nenaplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu a že záväzný pokyn je potrebné považovať za

nezákonný postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv sťažovateľky, by mal v tomto konaní
súd posúdiť, či týmto postupom bola spôsobená sťažovateľke nemajetková ujma, ktorú si žalobkyňa
v konaní uplatňuje. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nemajetková ujma, ktorú
sťažovateľka v dôsledku tohto nezákonného postupu – záväzného pokynu prokurátora, utrpela, bola
mimoriadne intenzívna. Zo svedeckých výpovedí vplýva, že informácia o obvinení žalobkyne bola

medializovaná, a to aj prostredníctvom médií s celoslovenskou pôsobnosťou. Z dôvodu medializácie sa
o tejto skutočnosti dozvedeli nielen obyvatelia D. E. D. F., ale aj všetci kolegovia, exekútori žalobkyne.
Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, žalobkyňa bola v inkriminovanom čase jedinou exekútorkou v D.
E. D. F. a preto o jej identite nemal nikto, komu sa táto informácia dostala, pochybnosti. Na jednej
strane zo svedeckých výpovedí vyplýva, že verejnosť veľmi negatívne vnímala túto správu a na druhej
strane,žežalobkyňaveľmiintenzívnepociťovalapredmetnúujmu.Zvýpovedeosôb,ktorésúpríbuznými

žalobkyne, ale aj z výpovede jej kolegov vyplýva, že žalobkyňa je citlivou osobou. Z výpovede svedka
kolegu exekútora A. O. vyplýva, že pociťoval ako veľmi nepríjemnú situáciu už len tú, že bol v inej trestnej
veci vypočúvaní, pričom nebolo voči nemu vznesené obvinenie. Je teda zrejmé, že situácia, v ktorej sa
žalobkyňa ocitla, v dôsledku záväzného pokynu prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý je pre
vyšetrovateľa ako pre orgán činný v trestnom konaní záväzný, bola skutočne takou, ktorá mimoriadne

intenzívne zasiahla do života žalobkyne, a to do všetkých jej zložiek osobnosti, od jej profesionality cez
ľudskú dôstojnosť až po súkromný život. Svedkyňa K. C. vo veci vedenej pod sp.zn. 10C/21/2011 si na
pojednávanie nariadené na deň 27.11.2011 pripravila písomné vyjadrenie v tom domnení, že žalobkyňa
je naďalej trestne stíhaná.

35. Zástupca žalovaného záverom uviedol, že nemajetková ujma nebola riadne preukázaná, že za
ňu má zodpovedať žalovaný. Z výsluchov prečítaných zápisníc vyplýva, že všetky následky, ktoré si
žalobkyňa uplatňuje, vznikli z médií a práve z vyjadrenia hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ, a nie
zo strany žalovaného. Žalovaný nie je ochotný a nemôže niesť následky za vyjadrenia médií, lebo
ich nemôže ovplyvniť a nemá na nich dosah. Ďalej namietal, že za štát – Slovenská republika nie je

možné, aby vystupovali naraz dva štátne orgány, resp. sa delila zodpovednosť na základe špecifikácie
žalobcu.Aništát,hocimámedzisubjektamiprávašpecificképostavenie,nemôževkonanísámsosebou
tvoriť spoločenstvo účastníkov, resp. z hľadiska hmotného práva nemôže tvoriť sám so sebou napríklad
dlžnícku solidaritu (uznesenie KS v Trnave sp.zn. 24Co/98/2015, OS Prievidza sp.zn. 9C/4/2018,
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/194/2010, rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/289/2014, sp.zn. 3Cdo/194/2010,

sp.zn. 6Cdo/249/2011). Ďalej uviedol, že o uplatnenom nároku na náhradu škody vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 7C/89/2010 už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10C/21/2011. Nie je možné, aby za štát SR vystupovali naraz dva orgány,
resp. aby sa delila zodpovednosť na základe špecifikácie žalobcu. Základným kritériom pre priznanie
nemajetkovej ujmy je vyhodnotenie, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením pre poškodeného. Je pritom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť
a postavenie fyzickej osoby, či dobré meno a povesť. V danej veci žalobkyňa nijakým spôsobom
nepreukázala existenciu takej intenzity, ktorá by zakladala jej právo na priznanie peňažnej náhrady v
takto vymedzenej nemajetkovej ujmy ako vyššieho stupňa, keď satisfakcia v peniazoch má byť znakom a
prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať iba prostriedok slúžiaci na obohatenie. Navrhol

preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prípade ak by súd zaviazal žalovaného na zaplatenia
uplatneného nároku, žiadal, aby súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP stanovil lehotu na zaplatenie 30
dní, nakoľko rozpočet Generálnej prokuratúry je naviazaný na rozpočet SR, pričom lehotu 3 dní nie je
možné stihnúť a v stanovenej lehote zaviazanú sumu zaplatiť.

36. Právna zástupkyňa k námietke žalovanej o prekážke rozhodnutej veci opätovne poukázala na
nález Ústavného súdu SR I ÚS/320-2016 zo dňa 07.06.2016, ktorý vyslovil porušenie práva žalobkyne
zakotvené v článku 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR a práva poľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom KS TN sp. 19Co/928-2014 zo dňa 18.02.2015. Právny
dôvod, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nesprávny úradný

postup, ku ktorému došlo záväzným pokynom prokurátora.

37. Právna zástupkyňa žalobkyne záverom poukázala opakovane na predchádzajúce písomné
vyjadrenia a prednesy. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, táto zodpovedá intenzite závažnosti, akoaj trvaniu vzniknutej ujmy. Dôsledky vyplývajú jednak z výpovede žalobkyne ako aj z výpovedí svedkov,
ktoré boli oboznamované v tomto konaní. Svedkyňa A. K. C. v roku 2011, kedy sa zúčastnila na
pojednávaní si ešte aj po 4 rokoch myslela, že žalobkyňa je naďalej stíhaná. Tento dojem o žalobkyni

malo množstvo ľudí, ktorí sa o jej trestnom stíhaní dozvedeli a ktorí neboli osobnými známymi žalobkyni.
O týchto skutočnostiach vypovedali ďalší svedkovia. Pre priznanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
by nemalo byť podstatné, či je osobou, ktorej poskytuje túto náhradu štát alebo iná od štátu odlišná
osoba. Napr. sudkyni KS v Bratislave bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do jej
osobnostných práv na základe výrokov politika, ktorý ju označil za korupníčku a predstaviteľku justičnej

mafie. Nesprávny úradný postup, ktorý nielen že vyvolal dôsledky v podobe odsúdenia žalobkyne zo
strany verejnosti, ochromil ju na dlhý čas v jej riadnom fungovaní, či už v pracovnom, v osobnom živote
a negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav. Je takým zásahom, ktorý ďaleko prevyšuje svojou intenzitou
a dôsledkami ojedinelý, hanlivý výrok prednesený vo verejnom priestore. Aj keď je výška náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. formálne limitovaná, sa prax najvyšších súdnych
autorít vyvíja v smere názoru, že tento limit nie je záväzný a je na súdoch, aby posúdili, či okolnosti veci

neodôvodňujú priznanie náhrady vo výške presahujúcej zákonný limit. Je preto potrebné s osobitnou
starostlivosťou aj s ohľadom na prezentované právne posúdenie zo strany súdu zvážiť, či okolnosti, ktoré
boli v tomto konaní preukázané, naozaj neodôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy vo výške žiadanej
žalobkyňou. Žalobkyňa je hlboko presvedčená, že takúto výšku odôvodňujú. Po 17 rokoch od vydania
pokynu už neprichádza do úvahy ako prostriedok náhrady nemajetkovej ujmy žiadna iná forma, ako

náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

38. Zástupkyňa žalovaného záverom opakovane poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia
a prednesy na pojednávaní.

39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), uhrádza sa škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

41. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

42. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu (zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi).

43. V predmetnej veci sa žalobkyňa proti žalovanému domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 66.388,00 Eur z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu prokurátora došlo
k zásahu do jej súkromného života, pracovného života, pričom následky najmä pokiaľ ide o jej súkromný
život sú trvalé.

44. Z dikcie ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma
v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak, ako napríklad verejným ospravedlnením, zverejnením
zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Dôsledky porušenia práva pre

uplatnenie nemajetkovej ujmy zahŕňajú ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú
poškodením dobrej povesti, sťažením spoločenského uplatnenia, ujmu spôsobenú poškodenému
v súkromnom živote, v pracovnom živote.45. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je sčasti dôvodná.

46. Ústavný súd SR vo svojom Náleze I. ÚS 320/2016 – 49 zo dňa 07. júla 2016 konštatoval, že
ak bolo žalobkyni na základe záväzného pokynu prokurátora vznesené obvinenie z trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené z dôvodu, že žalobkyňa nenaplnila pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu, záväzný pokyn prokurátora je potrebné považovať za nezákonný

postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne. Ďalej súd konštatoval, že zastavením
trestného stíhania vyšla najavo aj nezákonnosť rozhodnutia o trestnom stíhaní (uznesenia o vznesení
obvinenia).

47. Nakoľko je nepochybné, že k porušeniu práva žalobkyne nesprávnym úradným postupom - pokynom
prokurátora, ktorý dal záväzný pokyn vyšetrovateľovi na vznesenie obvinenia žalobkyni, došlo, súd

zameral dokazovanie, či vzhľadom na dôsledky, ktoré žalobkyňa utrpela, či už v pracovnom alebo
v súkromnom živote, boli v príčinnej súvislosti s pokynom prokurátora takej intenzity, takého trvania
a takého rozsahu, aby samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením,
ale pre spravodlivé zadosťučinenie bolo potrebné uspokojiť nemajetkovú ujmu žalobkyne v peniazoch.

48. Súd zistil, že žalobkyňa si okrem nemajetkovej ujmy v tomto konaní uplatňuje v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. NM-10C/21/2011 nemajetkovú ujmu vo výške 165.969,59 Eur voči Slovenskej
republike – Ministerstvu vnútra SR, v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného vyšetrovateľkou
OR PZ v Trenčíne, ÚJaKP, OVK, a to uznesenia o vznesení obvinenia z trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a v dôsledku

nesprávneho úradného postupu hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ, ktorá poskytla Tlačovej agentúre
SR vyjadrenie: „Protiprávnym spôsobom zabezpečila výkon exekúcie tak, že exekuovala finančné
prostriedky prikázaním pohľadávky z účtov spoločností, ktoré nemali záväzky voči oprávneným
subjektom, ktoré ona v exekučnom konaní zastupovala.“ Vec nie je právoplatne skončená.

49. Ako vyplýva z vyššie uvedeného Nálezu ÚS SR zo dňa 07. júla 2016, žalobkyňa má právo domáhať
sa zaplatenia nemajetkovej ujmy voči žalovanému v predmetnom konaní, ktorá mala byť žalobkyni
spôsobená nesprávnym úradným postupom (pokynom prokurátora). V odôvodnení nálezu súd ďalej
konštatuje, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia je v prípade zastavenia trestného stíhania
nezákonným rozhodnutím. V dôsledku tohto si žalobkyňa uplatňuje zaplatenie nemajetkovej ujmy voči

Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra SR pod sp.zn. NM-10C/21/2011. Pokiaľ ide o nesprávny
úradný postup – poskytnutie informácie hovorkyňou Krajského riaditeľstva PZ, Najvyšší súd SR vo
svojom rozsudku sp.zn. 4Cdo/121/2021 zo dňa 26. apríla 2023 konštatoval, že je na posúdení súdu
prejednávajúceho nároky žalobkyne pod sp.zn. NM-10C/21/2011, či poskytnutím informácie hovorkyňou
KR PZ v Trenčíne o trestnom konaní v zmysle ust. § 6 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, boli

dodržané zákonom stanovené mantinely, z ktorých orgány činné v trestnom konaní nesmú v konkrétnom
prípade vybočiť a tým ohroziť záujmy chránené uvedeným ustanovením. Pokiaľ orgány činné v trestnom
konaní tieto zákonom stanovené mantinely dodržia, tak nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom
postupe. V opačnom prípade to má za následok (za splnenia ostatných predpokladov) vznik nároku na
náhradu škody, subsumovateľný pod nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

50. V predmetnom konaní bolo zistené, či už z výsluchu žalobkyne, oboznámením výsluchov svedkov,
kolegov žalobkyne a rodiny žalobkyne, že nepriaznivé dôsledky, či už v pracovnom alebo rodinnom
živote v takej intenzite a v takom rozsahu, že je potrebné žalobkyňu odškodniť nemajetkovou ujmou
v peniazoch, neboli zapríčinené pokynom prokurátora.

51. Z výsluchu žalobkyne a svedkov vyplynulo, že práve zverejnením informácie o vznesení
obvinenia pre skutok právne kvalifikovaný ako zneužitie právomocí verejného činiteľa, mala žalobkyňa
pociťovať strach o svoj život a zdravie po tom, ako si prečítala diskusie k zverejneným článkom
v regionálnych a celoslovenských denníkoch, nevychádzala z domu, do práce chodila iba sporadicky

len z nevyhnutných dôvodov, keď išla na poštu, ľudia na ňu ukazovali „to je tá sviňa exekútorska.“ Tiež
obyvatelia žijúci v D. E. D. F. verejným obvinením zistili, že sa jedná o jej osobu, nakoľko bola v tom
čase jedinou exekútorkou v D. E. D. F.. Ako uviedla žalobkyňa, keď sa tá aféra prevalila, citeľne sa jej
to dotklo, zrútila sa..52. Uvedené tiež vyplýva z výpovede svedka A. L. M., ktorý potvrdil, že sa túto informáciu dozvedel
z médií, potvrdil, že medializovanie informácií pri vymáhaní pohľadávok exekútorom sa ho vždy dotkne,

ak je v negatívnom smere. Rovnako tak svedkyňa A. K. C., A. E. P., A. N. O. sa o vznesení obvinenia
dozvedeli z médií. Naviac svedok A. N. O. tiež potvrdil, že keď v novinách novinári riešili, že mal obzvlášť
závažným spôsobom porušiť zákon, bolo to pre neho veľmi nepríjemné. Manžel žalobkyne uviedol, že
s odstupom času dáva najväčšiu vinu hovorkyni KR PZ v Trenčíne, ktorá porušila zásadu prezumpcie
neviny, vyjadreniami hovorkyne bola jeho manželka verejne obvinená. Dcéra žalobkyne A. B. C. sa

vyjadrila, že najviac to na mamu doľahlo, že sa o tom dozvedela verejnosť.

53. Poukazom na to je súd toho názoru, že nepriaznivé dôsledky spôsobené žalobkyni, či už
v súkromnom alebo v pracovnom živote, odškodnenie ktorých žalobkyňa žiada zaplatením nemajetkovej
ujmy, neboli zapríčinené nesprávnym úradným postupom – pokynom prokurátora. Pokynom prokurátora
vyšetrovateľovi, aby vzniesol obvinenie žalobkyni bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne,

v dôsledku pokynu bola žalobkyňa nezákonne obvinená, no zásah nebol v takej intenzite, aby bola
odškodnená nemajetkovou ujmou v peniazoch.

54. Tak, ako uviedol súd vo výroku I. rozsudku, že Pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry č. 5 Pv
572/05 – 32 zo dňa 17.01.2007 Okresnému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej

polície, odboru všeobecnej kriminality, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, na pokračovanie v trestnom
stíhaní a na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia žalobkyni, boli porušené práva žalobkyne, je preto
dostatočným zadosťučinením.

55.Poukazomnauvedenésúdžalobuozaplatenienemajetkovejujmyvovýške66.388,00Eur,zamietol.

56. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdiel,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Nakoľko súd žalobkyni na jednej strane o tom, že nesprávnym úradným postupom boli porušené jej
základné práva vyhovel, no náhradu nemajetkovej ujmy jej nepriznal, rozhodol o trovách konania podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP, tak že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).