Rozsudok · Život a zdravie · Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010098
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1223010098.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany

Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovanej N. A. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. b/, písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr.
zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaniach obžalovaných N. A., G. D., C. G., D. E.
a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo 16.02.2024 sp. zn. B2-2T/19/2023, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej
časti ohľadom obžalovaných N. A., G. D., C. G. a D. E. vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení.

II.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por., s poukazom na ustanovenie § 324 Tr. por. z r u š u j e sa
napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej časti ohľadom obžalovaného A. A., vo výroku o vine, treste a
ochrannom opatrení, pretože uvedený dôvod je aj v jeho prospech.

III.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní:

A. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., K. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

N. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., K. XXXX/XX, vo výkone väzby od 02.08.2022 do
28.02.2024, t. č. na slobode,

G. D., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. E. C., vo výkone väzby od 02.08.2022 až doposiaľ,

C. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., G. XXXX/XX, vo výkone väzby od 02.08.2022 až doposiaľ,

D.E.,nar.XX.XX.XXXXvR.,trvalebytomR.,U.XXXX/X,vovýkoneväzbyod02.08.2022do30.01.2023,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

v bode 1/

obžalovaný A. A. (ten bol už právoplatne odsúdený), obžalovaná N. A., obžalovaný G. D., obžalovaný
C. G., obžalovaný D. E. a obžalovaný M. M. (ten bol vylúčený na samostatné konanie) od

bližšie nezisteného obdobia, minimálne od začiatku mesiaca februára 2022 na území Bratislavského
kraja, a to najmä v okresoch Senec a Bratislava II, pôsobili ako organizovaná skupina, ktorá sazaoberala neoprávneným dovozom, prevozom, prechovávaním a následným predajom omamných a
psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu za účelom získavania finančného profitu, pričom
všetci obžalovaní ako členovia skupiny mali svoje hierarchické postavenie s presnou deľbou úloh medzi

nimi a ich činnosť bola v dôsledku tohto koordinovaná a plánovitá,

v rámci ktorej skupiny jej organizátorom bol obžalovaný A. A., ktorý finančne a organizačne, a to aj
vykonávaním kontroly nižšie postavených členov skupiny a zisťovaním dopytu, zabezpečoval kúpu,
dovoz, prechovávanie a následne aj predaj omamných a psychotropných látok, a to predovšetkým

metamfetamínu, ktorý nakupoval od doposiaľ minimálne jednej nestotožnenej osoby slovenskej
národnosti žijúcej v Rakúskej republike na základe vopred dohodnutého dopytu, pričom aj napriek tomu,
že obžalovaný A. A. bol dňa 06.02.2022 vzatý do väzby v inej trestnej veci v súvislosti s podozrením
z drogovej trestnej činnosti, pokračoval v riadení členov skupiny, a to prostredníctvom telefonických
hovorov z Ústavu na výkon väzby Bratislava, osobných návštev a sprostredkovaným odkazov cez iné
osoby, pričom takto obžalovaný A. A. poveril svojím zastupovaním a dočasným vedením skupiny svoju

manželkuobžalovanúN.A.,ktorejzverilúlohunapravidelnejbázezabezpečovaťdovozmetamfetamínu,
minimálne od vyššie uvedenej nestotožnenej osoby žijúcej v Rakúsku, jeho ďalšie prerozdelenie,
predaj a spravovanie finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu a ich následné prerozdelenie
a opätovné použitie na nákup metamfetamínu, pričom obžalovaná N. A. takto zabezpečila v presne
nezistenom období mesiaca február 2022 dovoz metamfetamínu z Rakúska na územie Slovenskej

republiky, a to minimálne v štyroch prípadoch, kde sa jednalo o množstvo približne 500 g pervitínu pri
každom prevzatí a v jednom prípade spoločne s obžalovaným G. D. takto vyzdvihli pervitín dovezený
nezistenou osobou z Rakúska v Podunajských Biskupiciach v množstve približne pol kila, pričom úlohou
členov skupiny so stredným postavením obžalovaných G. D. a C. G. bolo poskytovať podporu N. A., plniť
jej príkazy a úlohy, respektíve ňou sprostredkované príkazy a úlohy od obžalovaného A. A., obžalovaný

C. G. mal v skupine za úlohu zabezpečovať dovoz a skladovanie metamfetamínu, jeho predaj z druhej
línie, výber finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu ako i dlžôb tzv. „diplomatickou cestou“,
a následne odovzdávanie takto získaných finančných prostriedkov obžalovanej N. A., ktorej taktiež
poskytoval osobnú asistenciu pri dovoze a prevoze metamfetamínu, respektíve pri jednaní s vyššie
uvedenou nestotožnenou osobou z Rakúska, pričom obžalovaný G. D. mal na starosti silovú zložku a

jeho úlohou bolo poskytovať ochranu členom skupiny pri prevoze, dovoze, prípadne pri vyjednávaniach
o metamfetamíne, taktiež sa snažil pre skupinu vymôcť dlžoby súvisiace s predajom metamfetamínu a
tiež plnil úlohu skladníka skupiny, sprevádzal obžalovanú N. A. pri nákupoch a následných prevozoch
metamfetamínu, a to aj z územia Rakúskej republiky, kde sám prevozy vykonával, taktiež mal za úlohu
podieľať sa na predaji metamfetamínu z druhej línie a následne takto získané finančné prostriedky z

jeho predaja odovzdávať obžalovanej N. A., obžalovaný D. E. mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred
určeného miesta, následne ich skladovať a predávať nižšie postaveným dealerom, kde na tento účel
využíval člena skupiny s najnižším postavením obžalovaného M. M., ktorý metamfetamín predával
koncovým užívateľom, pričom na základe pokynu obžalovaného A. A. nesmeli stredne postavení
členovia skupiny obžalovaní G. D., C. G. a D. E. predávať metamfetamín priamo koncovým užívateľom,

ale museli si vytvoriť ešte jednu líniu dealerov pod sebou, obžalovaný A. A. určoval cenu, za ktorú môžu
jednotliví členovia skupiny predávať metamfetamín - ktorá sa pohybovala v sume od 23,- eur do 40,-
eur za kubík metamfetamínu (cca. 0,8 g), ďalej sumu, za ktorú sa vykoná nákup, miesto, kde bude
metamfetamínuskladnenýakoajosoby,ktorýmjemožnémetamfetamínpredať,atiežkontrolovalčlenov
skupiny, najmä s kým sa stretávajú, určoval, prípadne vylučoval členov skupiny, v prípade problémov

vydával pokyny na silové riešenie konfliktov, prípadne ich riešenie hrozbou sily pričom obžalovaní ako
organizovaná skupina takto zabezpečili metamfetamín, a to opakovane, prostredníctvom jej členov
obžalovaných D. E., C. G. a M. M. osobám - H. R., L. T., C. M. a G. M. a pôsobili takto až do dňa
02.08.2022, kedy došlo k ich zadržaniu príslušníkmi Policajného zboru a následnému zaisteniu veci
dôležitých pre trestné konanie, a to nasledovne:

pri výkone domovej prehliadky v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v R. na ulici Q. č. XXXXX/XX - v
byte ktorý obýval obžalovaný G. D., boli vydané:

- 4 ks plastových vreciek s tlakovými uzávermi obsahujúce spolu 566,97 g kryštalického materiálu,

ktorého chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 10 191 jednotlivých dávok drogy v hodnote 17 009,10 eur,- voľne sypaný kryštalický materiál na zrkadle s hmotnosťou 378 mg, ktorého chemickou analýzou bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 7 jednotlivých dávok
drogy v hodnote 11,34 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo 3 350 mg kryštalického materiálu, ktorého
chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 62 jednotlivých dávok drogy v hodnote 100,50 eur,
- plastové vrecko s celkovou hmotnosťou 1 757 mg, s prítomnosťou metyléndioxymetamfetamínu
(MDMA), z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v hodnote 20,- eur,

- biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 3 050 mg, u ktorého bola chemickou analýzou zistená
prítomnosť kokaínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 81 jednotlivých dávok drogy v hodnote
213,50 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom nachádzajúce sa v cigaretovej krabičke obsahujúce 49,69 g
kryštalického materiálu, pričom chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého
by bolo možné pripraviť minimálne 922 jednotlivých dávok drogy v hodnote 1 490,70 eur,

v priestoroch rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici R. ul. U. č. XXXX/X - v byte ktorý obýva
obžalovaný D. E. - boli vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 133 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola

chemickou analýzou zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne
2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 3,99 eur,

v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na R. ul. M. č. XXXX/XX - v byte, ktorý obýva obžalovaný C. G.
- boli odňaté:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 875 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 26,25 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená

prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur,
- sklenená fajka, ktorá obsahovala 161 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená prítomnosť
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 4,83
eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 697 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 20,91 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52

eur, a

v priestoroch motelu Kotva na adrese Bratislava, Rožňavská ulica č. 18244/10 - v izbe, ktorú obýval
obvinený M. M. - boli vydané:

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok,

v bode 3/

obžalovaný C. G. v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným
spôsobom si neoprávnene zaobstaral 4 ks nábojov so stredovým zápalom kalibru 38 Special, srbského
výrobcu Prvi Partizan, 50 ks nábojov s okrajovým zápalom, kalibru 22 Long Rifle s dnovým označením
„C“ amerického výrobcu Cascade Cartridges Inc, ktoré sú z technického hľadiska v zmysle § 2 ods.1písm. f/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive strelivom a podľa § 12 ods. 1 uvedeného
zákona môže toto strelivo nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej
licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, pričom uvedené strelivo neoprávnene

prechovával do 03:55 hod. dňa 02.08.2022 na adrese M., súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, byt číslo
XX na 3. poschodí R. I, pričom obvinený nie je držiteľom zbrojného preukazu,

t e d a

v bode 1/
obžalovaní A. A., N. A., G. D., C. G. a D. E. neoprávnene obchodovali so psychtropnou látkou vo veľkom
množstve, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou a na viacerých
osobách,

v bode 3/

obžalovaný C. G. sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/

obžalovaní A. A., N. A., G. D., C. G. a D. E. zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

v bode 3/

obžalovaný C. G. prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1
Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaná N. A.

podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm.

d/, ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaná pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia
veci - peňažné prostriedky v celkovej sume 2.000,- eur.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný G. D.

podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
ods. 3 písm. d/, ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia
veci:

- digitálna váha - Unit digital Pocket Scale Model DS-22,
- zrkadielko so slamkou a plastovou kartou Banco.Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia
veci - peňažné prostriedky v celkovej sume 3.354,- eur a v celkovej sume 1.000,- CZK.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovaný C. G.

podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s použitím 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od
06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest
prepadnutia veci:
- digitálna váha v čiernom puzdre,

- rôzne veľkostné druhy igelitových uzatvárateľných sáčkov
- sklenená fajka, 4 krát zatavená striekačka,
- malá digitálna váha s koženým puzdrom,
- malá červená nádoba s obsahom 3 ks sáčkov,
- rôzne chemikálie a varič (stopa č. 16).

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný D. E.

podľa § 173 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia
veci:
- sklenená tyčinka - fajka so sadzami,
- 2 ks plastových kariet (vstupná karta banco Casino čiernej farby, bonusová karta Shell),
- elektronická mikrováha nezistenej značky,

- elektronická digitálna mikrováha zn. USA WEICH,
- 3 ks sklenených fajok (trubičiek).

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 44 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k
odsúdeniu obžalovaného A. A. skorším rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 10.01.2023

sp. zn. B2-3T/44/2022, právoplatným dňa 22.03.2023, ktorým mu bol za spáchaný obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku, uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý súd pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za

dostatočný.

IV.Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku vo výroku o vine v jeho
oslobodzujúcej časti vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaného D. A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre
skutok, označený v napadnutom rozsudku ako skutok v bode 1/, právne kvalifikovaný ako obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo 16.02.2024 sp. zn. B2-2T/19/2023 v jeho oslobodzujúcej
časti bol obžalovaný D. A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora

Krajskej prokuratúry v Bratislave pod sp. zn. 2Kv/9/22/110008-117 zo dňa 30.01.2023, pre skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov,
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa 172 ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm.
d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

obžalovaný A. A., obžalovaná N. A., obžalovaný G. D., obžalovaný C. G., obžalovaný D. E., obžalovaný
D. A. a obžalovaný G. G. od bližšie nezisteného obdobia, minimálne od začiatku mesiaca februára 2022

na území Bratislavského kraja, a to najmä v okresoch Senec a Bratislava II, pôsobili ako organizovaná
skupina,ktorásazaoberalaneoprávnenýmdovozom,prevozom,prechovávanímanáslednýmpredajom
omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu za účelom získavania finančného
profitu, pričom všetci obžalovaní ako členovia skupiny mali svoje hierarchické postavenie s presnou
deľbou úloh medzi nimi a ich činnosť bola v dôsledku tohto koordinovaná a plánovitá,

národnosti žijúcej v Rakúskej republike na základe vopred dohodnutého dopytu, pričom aj napriek
tomu, že obžalovaný A. A. bol dňa 06.02.2022 vzatý do väzby v inej trestnej veci v súvislosti s
podozrením z drogovej trestnej činnosti, pokračoval v riadení členov skupiny, a to prostredníctvom
telefonických hovorov z Ústavu na výkon väzby Bratislava, osobných návštev a sprostredkovaným
odkazov cez iné osoby, pričom takto obžalovaný A. A. poveril svojím zastupovaním a dočasným

vedenímskupinysvojumanželkuobžalovanúN.A.,ktorejzverilúlohunapravidelnejbázezabezpečovať
dovoz metamfetamínu, minimálne od vyššie uvedenej nestotožnenej osoby žijúcej v Rakúsku, jeho
ďalšie prerozdelenie, predaj a spravovanie finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu a ich
následné prerozdelenie a opätovné použitie na nákup metamfetamínu, pričom obžalovaná N. A. takto
zabezpečila v presne nezistenom období mesiaca február 2022 dovoz metamfetamínu z Rakúska na

územie Slovenskej republiky, a to minimálne v štyroch prípadoch, kde sa jednalo o množstvo približne
500 g pervitínu pri každom prevzatí a v jednom prípade spoločne s obžalovaným G. D. takto vyzdvihli
pervitín dovezený nezistenou osobou z Rakúska v Podunajských Biskupiciach v množstve približne
pol kila, pričom úlohou členov skupiny so stredným postavením obžalovaných G. D. a C. G. bolo
poskytovať podporu N. A., plniť jej príkazy a úlohy, respektíve ňou sprostredkované príkazy a úlohy

od obžalovaného A. A., obžalovaný C. G. mal v skupine za úlohu zabezpečovať dovoz a skladovanie
metamfetamínu, jeho predaj z druhej línie, výber finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu ako
i dlžôb tzv. „diplomatickou cestou“, a následne odovzdávanie takto získaných finančných prostriedkov
obžalovanej N. A., ktorej taktiež poskytoval osobnú asistenciu pri dovoze a prevoze metamfetamínu,
respektíve pri jednaní s vyššie uvedenou nestotožnenou osobou z Rakúska, pričom obžalovaný G.

D. mal na starosti silovú zložku a jeho úlohou bolo poskytovať ochranu členom skupiny pri prevoze,
dovoze, prípadne pri vyjednávaniach o metamfetamíne, taktiež sa snažil pre skupinu vymôcť dlžoby
súvisiace s predajom metamfetamínu a tiež plnil úlohu skladníka skupiny, sprevádzal obžalovanú N.
A. pri nákupoch a následných prevozoch metamfetamínu, a to aj z územia Rakúskej republiky, kde
sám prevozy vykonával, taktiež mal za úlohu podieľať sa na predaji metamfetamínu z druhej línie a

následne takto získané finančné prostriedky z jeho predaja odovzdávať obžalovanej N. A., obžalovanýD. E. mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred určeného miesta, následne ich skladovať a predávať nižšie
postaveným dealerom, kde na tento účel využíval člena skupiny s najnižším postavením obžalovaného
G. G., ktorý metamfetamín predával koncovým užívateľom, pričom na základe pokynu obžalovaného A.

A. nesmeli stredne postavení členovia skupiny obžalovaní G. D., C. G. a D. E. predávať metamfetamín
priamo koncovým užívateľom, ale museli si vytvoriť ešte jednu líniu dealerov pod sebou, obžalovaný A.
A. určoval cenu, za ktorú môžu jednotliví členovia skupiny predávať metamfetamín - ktorá sa pohybovala
v sume od 23,- eur do 40,- eur za kubík metamfetamínu (cca. 0,8 g), ďalej sumu, za ktorú sa vykoná
nákup, miesto, kde bude metamfetamín uskladnený ako aj osoby, ktorým je možné metamfetamín

predať, a tiež kontroloval členov skupiny, najmä s kým sa stretávajú, určoval, prípadne vylučoval členov
skupiny, v prípade problémov vydával pokyny na silové riešenie konfliktov, prípadne ich riešenie hrozbou
sily; obžalovaný D. A. mal špecifické postavanie v rámci skupiny, nakoľko nepodliehal vedeniu A. A.
a N. A., ale využívaním svojej priaznivej finančnej situácie participoval na fungovaní skupiny, a to
najmäposkytovanímfinančnýchprostriedkovnakúpuomamnýchapsychotropnýchlátok,predovšetkým
metamfetamínu, kde následne získal podiel z predaja metamfetamínu, prípadne metamfetamín pre

skupinu sám zadovážil, aby bol následne zo ziskom speňažený, pričom obžalovaní ako organizovaná
skupina takto zabezpečili metamfetamín, a to opakovane, prostredníctvom jej členov obžalovaných C.
E., C. G. a G. G. osobám - H. R., L. T., C. M. a G. M. a pôsobili takto až do dňa 02.08.2022, kedy
došlo k ich zadržaniu príslušníkmi Policajného zboru a následnému zaisteniu veci dôležitých pre trestné
konanie, a to nasledovne:

pri výkone domovej prehliadky v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici Q. č. XXXXX/
XX - v byte ktorý obýval obžalovaný G. D., boli vydané:

- 4 ks plastových vreciek s tlakovými uzávermi obsahujúce spolu 566,97 g kryštalického materiálu,

ktorého chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 10 191 jednotlivých dávok drogy v hodnote 17 009,10 eur,
- voľne sypaný kryštalický materiál na zrkadle s hmotnosťou 378 mg, ktorého chemickou analýzou bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 7 jednotlivých dávok
drogy v hodnote 11,34 eur,

by bolo možné pripraviť minimálne 922 jednotlivých dávok drogy v hodnote 1 490,70 eur,

v priestoroch rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici R. ul. U. č. XXXX/X - v byte ktorý obýva
obžalovaný D. E. - boli vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 133 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola
chemickou analýzou zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne
2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 3,99 eur,

v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na R. ul. M. č. XXXX/XX - v byte, ktorý obýva obžalovaný C. G.

- boli odňaté:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur,- sklenená fajka, ktorá obsahovala 161 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená prítomnosť
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 4,83
eur,

eur, a

v priestoroch motelu Kotva na adrese R., A. ulica č. XXXXX/XX - v izbe, ktorú obýval obvinený G. G.
- boli vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 3893 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola

zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 40 jednotlivých dávok
drogy, v hodnote 116,79 eur,

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.

skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný D. A. stíhaný.

Tým istým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo 16.02.2024 sp. zn. B2-2T/19/2023 v jeho

oslobodzujúcej časti bol obžalovaný C. G. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby
prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave pod sp. zn. 2Kv/9/22/110008-117 zo dňa 30.01.2023, pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

v bode 2/ obžaloby

obžalovaný C. G. si v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným
spôsobom neoprávnene zaobstaral 2 kusy výbušiek typu V10b, pričom na jednej z predložených
výbušiek sa nachádzala čierna farba a druhá z výbušiek bola v pôvodnom stave s identifikačnými údajmi

výrobcu: „V10b irv 14/78“ (označenie výrobku, šifra laboračného závodu - Zeveta Bojkovice, ČR a
výrobná séria 14/posledné dvojčíslie roku výroby 1978) a 1 kus trecí zapaľovač TZ-2, pričom uvedené
výbušky a zapaľovač sa zaradujú medzi pyrotechnické výrobky, ktoré v stave v akom boli zaistené,
nespínali požiadavky nariadenia vlády NV 70/2015 o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu
a ktoré ako výbušniny a výbušné predmety, okrem pyrotechnických výrobkov kategórie Fl až F3, Pl a

T1, možno nadobúdať len na základe povolenia na odber výbušnín a výbušných predmetov, ktoré vydá
obvodný banský úrad, pričom vyššie uvedené výbušniny neoprávnene prechovával až do 03:55 hod.
dňa 02.08.2022 v garáži na adrese G. X/a, súpisné číslo XXXX, R., a na základe správy Obvodného
banského úradu Bratislava č. 773-2213/2022 bolo zistené, že obvinený C. G. nie je držiteľom takéhoto
povolenia,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný C. G..

Naproti tomu tým istým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo 16.02.2024 sp. zn. B2-2T/19/2023 v
jeho odsudzujúcej časti boli obžalovaní A. A., N. A., G. D., C. G., D. E. a G. G. uznaní za vinných a to tak,

žeobžalovaníA.A.aN.A.preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa 172 ods. 4 písm. písm. b/, písm.
c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. i/,
písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 1/), obžalovaný G. D. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa 172 ods. 3, ods. 4 písm. písm. b/ písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr.
zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák., (v bode 1/)
obžalovaný C. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa 172 ods. 3, ods. 4 písm. písm. b/ písm.c/, ods. 6 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. i/,
písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, (v bode1/) a pre prečin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovaniasozbraňamipodľa§294ods.1Tr.zák.(vbode3/)aobžalovaníD.E.a G.G.preobzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa 172 ods. 3, ods. 4 písm. písm. b/ písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm.
d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku, (v bode1/) na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

obžalovaný A. A., obžalovaná N. A., obžalovaný G. D., obžalovaný C. G., obžalovaný D. E. a
obžalovaný G. G. od bližšie nezisteného obdobia, minimálne od začiatku mesiaca februára 2022 na
území Bratislavského kraja, a to najmä v okresoch Senec a Bratislava II, pôsobili ako organizovaná
skupina,ktorásazaoberalaneoprávnenýmdovozom,prevozom,prechovávanímanáslednýmpredajom

omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu za účelom získavania finančného
profitu, pričom všetci obžalovaní ako členovia skupiny mali svoje hierarchické postavenie s presnou
deľbou úloh medzi nimi a ich činnosť bola v dôsledku tohto koordinovaná a plánovitá,

v rámci ktorej skupiny jej organizátorom bol obžalovaný A. A., ktorý finančne a organizačne, a to aj

vykonávaním kontroly nižšie postavených členov skupiny a zisťovaním dopytu, zabezpečoval kúpu,
dovoz, prechovávanie a následne aj predaj omamných a psychotropných látok, a to predovšetkým
metamfetamínu, ktorý nakupoval od doposiaľ minimálne jednej nestotožnenej osoby slovenskej
národnosti žijúcej v Rakúskej republike na základe vopred dohodnutého dopytu, pričom aj napriek tomu,
že obžalovaný A. A. bol dňa 06.02.2022 vzatý do väzby v inej trestnej veci v súvislosti s podozrením

z drogovej trestnej činnosti, pokračoval v riadení členov skupiny, a to prostredníctvom telefonických
hovorov z Ústavu na výkon väzby Bratislava, osobných návštev a sprostredkovaným odkazov cez iné
osoby, pričom takto obžalovaný A. A. poveril svojím zastupovaním a dočasným vedením skupiny svoju
manželkuobžalovanúN.A.,ktorejzverilúlohunapravidelnejbázezabezpečovaťdovozmetamfetamínu,
minimálne od vyššie uvedenej nestotožnenej osoby žijúcej v Rakúsku, jeho ďalšie prerozdelenie,

predaj a spravovanie finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu a ich následné prerozdelenie
a opätovné použitie na nákup metamfetamínu, pričom obžalovaná N. A. takto zabezpečila v presne
nezistenom období mesiaca február 2022 dovoz metamfetamínu z Rakúska na územie Slovenskej
republiky, a to minimálne v štyroch prípadoch, kde sa jednalo o množstvo približne 500 g pervitínu pri
každom prevzatí a v jednom prípade spoločne s obžalovaným G. D. takto vyzdvihli pervitín dovezený

nezistenou osobou z Rakúska v Podunajských Biskupiciach v množstve približne pol kila, pričom úlohou
členov skupiny so stredným postavením obžalovaných G. D. a C. G. bolo poskytovať podporu N. A., plniť
jej príkazy a úlohy, respektíve ňou sprostredkované príkazy a úlohy od obžalovaného A. A., obžalovaný
C. G. mal v skupine za úlohu zabezpečovať dovoz a skladovanie metamfetamínu, jeho predaj z druhej
línie, výber finančných prostriedkov z predaja metamfetamínu ako i dlžôb tzv. „diplomatickou cestou“,

a následne odovzdávanie takto získaných finančných prostriedkov obžalovanej N. A., ktorej taktiež
poskytoval osobnú asistenciu pri dovoze a prevoze metamfetamínu, respektíve pri jednaní s vyššie
uvedenou nestotožnenou osobou z Rakúska, pričom obžalovaný G. D. mal na starosti silovú zložku a
jeho úlohou bolo poskytovať ochranu členom skupiny pri prevoze, dovoze, prípadne pri vyjednávaniach
o metamfetamíne, taktiež sa snažil pre skupinu vymôcť dlžoby súvisiace s predajom metamfetamínu a

tiež plnil úlohu skladníka skupiny, sprevádzal obžalovanú N. A. pri nákupoch a následných prevozoch
metamfetamínu, a to aj z územia Rakúskej republiky, kde sám prevozy vykonával, taktiež mal za úlohu
podieľať sa na predaji metamfetamínu z druhej línie a následne takto získané finančné prostriedky z
jeho predaja odovzdávať obžalovanej N. A., obžalovaný D. E. mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred
určeného miesta, následne ich skladovať a predávať nižšie postaveným dealerom, kde na tento účel

využíval člena skupiny s najnižším postavením obžalovaného G. G., ktorý metamfetamín predával
koncovým užívateľom, pričom na základe pokynu obžalovaného A. A. nesmeli stredne postavení
členovia skupiny obžalovaní G. D., C. G. a D. E. predávať metamfetamín priamo koncovým užívateľom,
ale museli si vytvoriť ešte jednu líniu dealerov pod sebou, obžalovaný A. A. určoval cenu, za ktorú môžu
jednotliví členovia skupiny predávať metamfetamín - ktorá sa pohybovala v sume od 23,- eur do 40,-

eur za kubík metamfetamínu (cca. 0,8 g), ďalej sumu, za ktorú sa vykoná nákup, miesto, kde bude
metamfetamínuskladnenýakoajosoby,ktorýmjemožnémetamfetamínpredať,atiežkontrolovalčlenov
skupiny, najmä s kým sa stretávajú, určoval, prípadne vylučoval členov skupiny, v prípade problémov
vydával pokyny na silové riešenie konfliktov, prípadne ich riešenie hrozbou sily pričom obžalovaní akoorganizovaná skupina takto zabezpečili metamfetamín, a to opakovane, prostredníctvom jej členov
obžalovaných D. E., C. G. a G. G. osobám - H. R., L. T., C. M. a G. M. a pôsobili takto až do dňa
02.08.2022, kedy došlo k ich zadržaniu príslušníkmi Policajného zboru a následnému zaisteniu veci

dôležitých pre trestné konanie, a to nasledovne:

pri výkone domovej prehliadky v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v R. na ulici Q. č. XXXXX/XX - v
byte ktorý obýval obžalovaný G. D., boli vydané:

- 4 ks plastových vreciek s tlakovými uzávermi obsahujúce spolu 566,97 g kryštalického materiálu,
ktorého chemickou analýzou bola zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 10 191 jednotlivých dávok drogy v hodnote 17 009,10 eur,
- voľne sypaný kryštalický materiál na zrkadle s hmotnosťou 378 mg, ktorého chemickou analýzou bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 7 jednotlivých dávok
drogy v hodnote 11,34 eur,

by bolo možné pripraviť minimálne 922 jednotlivých dávok drogy v hodnote 1 490,70 eur,

v priestoroch rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici R. ul. U. č. XXXX/X - v byte ktorý obýva
obžalovaný D. E. - boli vydané:

v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na R. ul. M. č. XXXX/XX - v byte, ktorý obýva obžalovaný C. G.

- boli odňaté:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur,
- sklenená fajka, ktorá obsahovala 161 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená prítomnosť
metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 2 jednotlivé dávky drogy v hodnote 4,83

eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 697 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená
prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 jednotlivé dávky drogy v
hodnote 20,91 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 84 mg kryštalického materiálu, kde bola zistená

prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy v hodnote 2,52
eur, a

v priestoroch motelu L. na adrese R., A. ulica č. XXXXX/XX - v izbe, ktorú obýval obvinený G. G. - boli
vydané:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce 3893 mg kryštalického materiálu, u ktorého bola
zistená prítomnosť metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 40 jednotlivých dávok
drogy, v hodnote 116,79 eur,pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.

skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok,

v bode 3/

obžalovaný C. G. v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným

spôsobom si neoprávnene zaobstaral 4 ks nábojov so stredovým zápalom kalibru 38 Special, srbského
výrobcu Prvi Partizan, 50 ks nábojov s okrajovým zápalom, kalibru 22 Long Rifle s dnovým označením
„C“ amerického výrobcu Cascade Cartridges Inc, ktoré sú z technického hľadiska v zmysle § 2 ods.1
písm. f/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive strelivom a podľa § 12 ods. 1 uvedeného
zákona môže toto strelivo nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej
licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, pričom uvedené strelivo neoprávnene

prechovával do 03:55 hod. dňa 02.08.2022 na adrese M., súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, byt číslo
XX na 3. poschodí R. I, pričom obvinený nie je držiteľom zbrojného preukazu.

Za uvedenú trestnú činnosť boli obžalovaní potrestaní nasledovne:

Obžalovaný A. A.

podľa § 44 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného A. A. skorším rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa
10.01.2023 sp. zn. B2-3T/44/2022, právoplatný dňa 22.03.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 4Tos/43/2023 zo dňa 22.03.2023, ktorým mu bol za spáchaný obzvlášť závažný
zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku, uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý súd pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za

dostatočný.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest
prepadnutia veci:
- osobné motorové vozidlo H. F., Y.: BA-XXXOU, čierna metalíza, VIN: X t. č. nachádzajúce sa zaistené
v AO MV SR Vajnory,
- osobné motorové vozidlo T. E. Fe, EČV: BA-XXXRE, VIN: L t. č. nachádzajúce sa zaistené v AO MV

SR Vajnory.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaná N. A.

podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36
písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bola obžalovaná pre výkon trestu
zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku sa obžalovanej uložený
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanej uložený trest
prepadnutia veci - peňažné prostriedky v celkovej sume 2 000,- eur.Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný G. D.

podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 6,

§ 36 písm. l/, písm. n/, písm. o/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 Tr.
zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený na trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný pre výkon trestu
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest

prepadnutia veci:
- digitálna váha - Unit digital Pocket Scale Model DS-22,
- zrkadielko so slamkou a plastovou kartou Banco.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest

prepadnutia veci - peňažné prostriedky v celkovej sume 3 354,- eur a v celkovej sume 1 000,- CZK.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný C. G.

podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm.
m/, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný pre
výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému
uložený trest prepadnutia veci:
- digitálna váha v čiernom puzdre,
- rôzne veľkostné druhy igelitových uzatvárateľných sáčkov v neznámom väčšom množstve,

- sklenená fajka, 4 krát zatavená striekačka,
- malá digitálna váha s koženým puzdrom,
- malá červená nádoba s obsahom 3 ks sáčkov,
- rôzne chemikálie a varič - stopa č. 16.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný D. E.

podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37

písm. m/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný pre
výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest
prepadnutia veci:

- sklenená tyčinka - fajka so sadzami,
- 2 ks plastových kariet (vstupná karta banco Casino čiernej farby, bonusová karta Shell),
- elektronická mikrováha nezistenej značky,
- elektronická digitálna mikrováha zn. USA WEICH,
- 3 ks sklenených fajok (trubičiek).

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obžalovaný G. G.

podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37

písm. m/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený trest

prepadnutia veci:
- detské zrkadlo s ružovým lemom a vernostnou kartou lekárne Benu,
- 2 ks vodné fajky, 1 ks oranžovo-fialová, 1 ks modropriesvitná,
- použité sklenené banky a nádoby 4 ks v obale od slnečných okuliarov,
- 2 použité sklenené nádoby so vzduchotesným vekom,

- plastové sáčky s rýchlozapínaním 68 ks,
- kovová lyžička malá 1 ks,
- použitý obalový materiál 4 ks (3 ks plastové sáčky, 1 ks papierový),
- 3 ks plastové zatavené striekačky
- 6 ks použitých sklenených nádob,

- 6 ks nepoužitých sklenených nádob,
- príslušenstvo k vodnej fajke,
- 4 ks striekačky, zabalené, nepoužité,
- 3 ks papiera, rôzne veľkosti, preložený napoly do tvaru násypníka,
- plastové sáčky v plastovom obale so vzduchotesným uzatváraním,

- 2 ks použité plastové sáčky s rýchlouzáverom,
- 2 ks zrezané plastové slamky, čierna a biela,
- 1 ks sklenená vodná fajka, číra,
- 2 ks sklenené trubice používané,
- 1 ks digitálna váha.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku ohľadom jeho odsudzujúcej časti podali odvolania obžalovaní N. A., G. D., C.
G. a D. E. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoby oprávnené podľa § 307 ods.

písm. b/ Tr. por.
Proti tomuto rozsudku ohľadom jeho oslobodzujúcej časti vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaného D.
A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok v bode 1/, podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote
uvedenej v § 309 ods. ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. písm. a/ Tr. por.Obžalovaná N. A. v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 14.03.2024, ktoré bolo
predložené na mestský súd dňa 14.03.2024) uviedla, že od svojho zadržania aktívne spolupracovala
s orgánmi činnými v trestnom konaní a spoločne s jej spoluobžalovaným manželom A. A. výrazne

napomohli pri odhaľovaní inej závažnej trestnej činnosti. Až do svojho zadržania viedla bezúhonný
spôsobživotaatrestnejčinnostisanaozajdopustilaajzostrachuanátlakuzostranyspoluobžalovaných,
a to zo strany jej manžela A. A. a spoluobžalovaného G. D.. Má za to, že keby nebol na ňu vyvíjaný
nátlak, tak by sa žiadnej trestnej činnosti nedopustila. Pred zadržaním riadne chodila do zamestnania,
pričom mala až tri rôzne zamestnania, aby uživila rodinu a mohla sa starať o maloletú dcéru. Pobyt, ktorý

strávila vo väzbe je pre ňu dostatočným poučením, aby sa už do budúcna nedopustila žiadnej trestnej
činnosti. Túto skutočnosť vo svojom odôvodnení zdôraznil aj Krajský súd v Bratislave, keď uznesením
sp. zn. 3Tos/17/2024 zo dňa 28.02.2024 zamietol sťažnosť prokurátora a nariadil jej prepustenie z
väzby, kde okrem iného uviedol: „že doposiaľ vykonaná dĺžka väzby bola pre obžalovanú dostatočným
ponaučením na to, že bude na slobode zodpovedne pristupovať k napĺňaniu písomného sľubu, ktorý
súd prvého stupňa prijal. Aj keď sa sťažnostný súd stotožnil s tým, že snaha obžalovanej tráviť čas s

dcérou nie je výnimočnou okolnosťou, poukazuje na jej motiváciu viesť riadny život. Obžalovaná síce
vzhľadom na priznané podozrenia nie je spoľahlivou osobou s akceptovateľným hodnotovým systémom,
avšak súčasne svojím postojom v trestnom konaní po uplynutí dlhšieho času vo väzbe nehrozí riziko
z jej strany akútne a teda bezprostredne. Preto súd prvého stupňa náležíte postupoval, keď nahradil
väzbu obžalovanej dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložil jej aj cielené obmedzenia,

aby sa zabránilo v pokračovaní trestnej činnosti. Dohľad probačného a mediačného úradníka bude
zabezpečovať permanentný prehľad o správaní obžalovanej a súčasný elektronický monitoring bude
spôsobilý efektívne kontrolovať dodržiavanie uložených obmedzení a povinností.“ Na základe vyššie
uvedeného a aj na základe pripravovanej novely Trestného zákona má za to, že by u nej mohol
prichádzať do úvahy aj podmienečný trest, pričom opätovne chce zdôrazniť aj tú skutočnosť, že sa

veľmi dostatočne poučila počas času, ktorý strávila vo väzbe, aby sa už nikdy v budúcnosti nedostala do
rozporu so zákonom. Práve tieto okolnosti ju viedli k tomu, že si dovolila podať odvolanie, samozrejme,
len čo do trestu a požiadať krajský súd v jej prípade o zhovievavosť s tým, aby zvážil, či by jej vzhľadom
na všetky okolnosti tohto prípadu nemohol byť uložený primeraný podmienečný trest.

Obžalovaný G. D. v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 08.03.2024, ktoré bolo
predložené na mestský súd dňa 14.03.2024) uviedol, že si dovoľuje poukázať na to, že s orgánmi
činnými v trestnom konaní spolupracoval už od svojho zadržania a podrobne objasnil vzťahy medzi
spoluobvinenými, a teda sa výraznou mierou podieľal na objasnení zločinu spáchaného organizovanou
skupinou, pričom záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu jednoznačne prevyšuje záujem

na trestnom stíhaní jeho ako obžalovaného pre tento trestný čin, pre ktorý je voči nemu vedené trestné
konanie. Len pre úplnosť uvádza, že nie je organizátorom skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Svoj
kajúci postoj počas celého trestného konania nezmenil, priznal sa k spáchaniu skutku a bol výrazne
nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Spáchanie skutku
oľutoval a zaujal sebakritický postoj, ktorého dôsledkom je jeho odhodlanie viac sa nedopúšťať trestnej

činnosti. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor môže
podmienečne zastaviť trestné stíhanie obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení
korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu
spáchanéhoorganizovanouskupinoualebozločineckouskupinoualebotrestnýchčinovterorizmu,alebo
na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého

trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný
trestný čin; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo
objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. Podľa § 218 ods. 2 Trestného poriadku
v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na dva
roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení

trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené
v odseku 1. Podľa § 282 ods. 2 Trestného poriadku súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie
spolupracujúceho obvineného, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v
§ 218 ods. 1. Podľa § 320 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší
a trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 282 ods. 1 ak tak mal urobiť už súd prvého stupňa. Je

presvedčený, že súd prvého stupňa mal trestné stíhanie vedené voči jeho osobe podmienečne zastaviť,
nakoľko na to boli splnené všetky zákonné podmienky, a preto si dovoľuje požiadať odvolací súd, aby
jeho odvolaniu vyhovel.Obžalovaný C. G. v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 03.03.2024, ktoré bolo
predložené na mestský súd dňa 04.03.2024) uviedol, že jemu a ani jednému z jeho zvolených obhajcov
v predmetnej trestnej veci podľa § 173 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku nebol doručený podľa §

172 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku v zákonom určenej 10 dňovej lehote písomne vypracovaný rozsudok s
odôvodnením poukazom na § 163 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, a to s odôvodnením podľa § 168 ods. 1 Tr.
poriadku. Zároveň neboli vyrozumení podľa § 172 ods. 3 Tr. poriadku o predĺžení tejto lehoty na písomné
vyhotovenie rozsudku súdu s odôvodnením predsedom súdu. A bez tohto bol samosudcom písomne
zo dňa 29.02.2024 vyzvaný na doplnenie dôvodov odvolania, ktoré podal proti vyhlásenému rozsudku

dňa 16.02.2024 do zápisnice o hlavnom pojednávaní vo veci pod sp. zn. B2-2T/19/2023 na Mestskom
súde Bratislava I. V nadväznosti na napadnuté výroky a konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo dňa
16.02.2024 vyhláseného rozsudku v bode 1/ a 3/ pojatého do zápisnice o hlavnom pojednávaní súdu zo
dňa 16.02.2024, ktorým bol on (obžalovaný G.) uznaný vinným za spáchania týchto skutkov pod bodom
1/ a 3/ a bol mu za uvedené skutky uložený súhrnný trest a ďalšie tresty a ochranné opatrenie, vyslovuje,
že konanie, ktoré týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzalo malo podstatné chyby, na ktoré

poukázal vo svojej záverečnej reči zo dňa 14.12.2024, ktoré predniesol do zápisnice zo dňa 15.12.2024
na hlavnom pojednávaní Mestského súdu Bratislava I, ktorá je založená v spise aj v písomnej forme, a
na ktoré sa odvoláva v celom rozsahu aj pri doplnení dôvodov odvolania v predmetnej trestnej veci. Ako
obžalovaný tvrdí, že súd v konaní pod sp. zn. B2-2T/19/2023, ktoré napadnutým výrokom vo vzťahu k
jeho osobe predchádzalo uznaniu viny a uloženiu trestu za skutky pod bodom 1/ a 3/ podanej obžaloby,

porušil v rozpore s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku ustanovenia, ktorými sa malo
zabezpečiť objasnenie veci a právo na jeho obhajobu a nevykonal podľa § 146 Tr. poriadku výsluch
znalca k znaleckému posudku z Kriminalistického a expertízneho ústavu z kriminalistickej toxikológie,
keď odmietol vykonať výsluch znalca napriek tomu, že sa v znaleckom posudku duplicitne opakovali
zistenia ohľadne zaistených drog. Obdobne nevykonal ani výsluchy znalcov z odboru psychiatria a

psychológia PhDr. Vlasty Kurucovej a MUDr. Jany Feldmarovej podľa § 146 Tr. poriadku k nejasným
záverom ich znaleckých posudkov, ktorých navrhoval vypočuť v predmetnej trestnej veci on, ale aj
ostatní spoluobžalovaní. Súd taktiež odmietol vykonať výsluch podľa § 127 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku
ním navrhovaného svedka, a to podľa § 105 ods. 2 Tr. poriadku a poukazom na § 30 ods. 2 Tr.
poriadku pribratej nezúčastnenej osoby C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., R. XXX/XX na vykonanie

domovej prehliadky dňa 02.08.2022 v jeho (obžalovaného G.) prenajatom byte v R., M. XX, a na
vykonanie prehliadky iných priestorov - garáže na G. X/A dňa 02.08.2022, ktorej nie je ani majiteľom a
ani prenajímateľom. Súd odmietol vykonať výsluch tohto svedka napriek tomu, že v zápisnici o výkone
domovej prehliadky nie sú vôbec popísané náboje (podľa typu, značky výrobcu a počtu), ktoré boli
následne zaslané na expertízne skúmanie na Kriminalistický a expertízny ústav v Bratislave podľa

znaleckého posudku z odboru kriminalistickej balistiky. V tejto súvislosti poukazuje aj na tú objektívnu a
právnerelevantnúskutočnosť,žesúdnevypočulakosvedkanímnavrhovanúosobuC.I.,atoaninapriek
tomu, že v ustanovení § 93 ods. 1 Tr. poriadku je uvedené, že „zápisnica o úkonoch podľa § 89a až 92
musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových
údajov,ktorýumožníurčiťichtotožnosť.",atoajvzápisniciovykonanídomovejprehliadky,kdevšaktaký

popis vecí nie je, ktorá by bola totožná s popisom vecí nábojov poslaných na znalecké skúmanie. A opis
takejto zápisnice dostatočne presným opisom vecí zaistenými pri výkone domovej prehliadke ani podľa
§ 93 ods. 2 Tr. poriadku jemu nebol odovzdaný. Súd taktiež odmietol v tejto súvislosti vykonať prečítaním
na hlavnom pojednávaní listinný dôkaz podľa § 153 ods. 1 Tr. poriadku - obsah uznesenia o vrátení mu
ešte v prípravnom konaní plynovej pištole a nábojov k nej, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke

zaistené a odňaté a sú riadne popísané v zápisnici o domovej prehliadke podľa § 93 ods. 1 Tr. poriadku.
Prečítanie tohto listinného dôkazu on navrhoval na hlavnom pojednávaní súdu v rámci dokazovania.
Taktiež v nadväznosti na vykonanú domovú prehliadku dňa 02.08.2022 v byte na M. XX v R., ktorý mal
v prenájme spolu aj so svojou družkou G. K., ktorá takisto v byte bývala spolu s ním a do bytu chodila aj
osoba - svedok C. M., a to aj bez jeho (obžalovaného G.) prítomnosti a bez prítomnosti jeho družky, keď

ona bola na dvojtýždňovkách v Rakúsku, kde robila ako ošetrovateľka seniorov. Pričom o komunikácii
medzi jeho družkou G. K. a medzi C. M. predložil listinný dôkaz podľa § 153 ods. 1 Tr. poriadku - a to
predloženú kópiu komunikácie po jeho zadržaní dňa 02.08.2024, kde svedok C. M. sa dožadoval kľúčov
od bytu a garáže lebo tam má svoje veci, o ktorých on (obžalovaný G.) vôbec nevedel. A G. K. mu v
tejto komunikácii hovorí, že C. M. dobre vie, že on (obžalovaný G.) žiadny díler nebol, pričom svedok

(G. K.) odmietal vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku už v prípravnom konaní. Takisto na hlavnom
pojednávaní odmietal vypovedať ako svedok aj C. M. . Do tohto bytu chodil aj ďalší svedok L. T., ktorý
uviedol na hlavnom pojednávaní, že od neho (obžalovaného G.) drogy nekupoval, ale od obžalovaného
G. G., pričom o tvrdení svedka L. T. svedčia aj rozsiahle záznamy odposluchu a telekomunikačnejprevádzky podľa § 115 Tr. poriadku, medzi ním a obžalovaným G. G. ohľadom kupovania drog v dobe,
kedy sa mal tento skutok v bode 1/ obžaloby stať. Ďalej dodáva, že obžalovaného G. G. ani vôbec
nepoznal, a tieto záznamy odposluchov ako listinné dôkazy medzi obžalovaným G. G. a L. T. boli na

hlavnom pojednávaní prečítané podľa § 269 Tr. poriadku. Napriek tomu, že pri domovej prehliadke dňa
02.08.2022 na zaistených veciach boli zistené DNA stopy aj doposiaľ neustálených osôb ženského ale aj
okrem neho (obžalovaného G.) ďalšej osoby mužského pohlavia, doposiaľ nebolo vykonané ani súdom,
ale ani predtým orgánmi činnými v trestnom konaní znalecké dokazovanie na zistenie pôvodcov DNA
stop na zaistených predmetoch, a to ani porovnaním DNA stôp napríklad s DNA stopami G. K., C. M.

a L. T.. Súd taktiež odmietol napriek jeho návrhu vypočuť podľa § 127 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku z
hľadiska jeho obhajoby dôležitého svedka, a to A. D., trvale bytom R., G. XX, ktorého výsluch vyplýva
z na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítaných záznamov odposluchu a záznamov
telekomunikačnejprevádzky.Onakoobžalovanýtvrdí,žesúdsanevysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
významnými pre rozhodnutie, a to, že zo spisového materiálu objektívne a evidentne vyplýva, že od
21.02.2022 on nebol vôbec v žiadnom kontakte (a to ani osobnom, telefonickom ale ani písomnom)

so žiadnou osobou zo spoluobžalovaných, a o existencii spoluobžalovaného G. G. sa dozvedel len z
uznesenia o vznesení obvinenia, a s týmito osobami mal podľa vyhláseného rozsudku spáchať v dobe
od februára 2022 do zadržania dňa 02.08.2022 obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v organizovanej skupine
a na viacerých osobách podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona s

poukazomna§138písm.i),písm.j)Tr.zákona,prektorýskutokjetrestnestíhanýakoobžalovanývbode
1/ podanej obžaloby. Ako obžalovaný tvrdí, že s poukazom na právny a skutkový stav a dôkaznú situáciu
v trestnej veci pod sp. zn. B2-2T/19/2024 na Mestskom súde Bratislava I, s poukazom na ustanovenie
§ 321 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. A taktiež tvrdí,

že napadnutým dňa 16.02.2023 vyhláseným rozsudkom vo výroku, ktorým ho uznal súd za vinného v
bode 1/ podanej obžaloby za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods.
4 písm. b) písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zákona, a
výrokom vyhláseného rozsudku, ktorým ho v bode 3/ obžaloby uznal súd vinným za spáchanie prečinu

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, a bol mu
za spáchanie uvedených skutkov uložený súhrnný trest v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov, bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona. A to v ustanoveniach § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6
písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zákona a § 294 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku. Preto navrhuje, aby vo vzťahu k jeho

osobe odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa týkajúci
sa skutku v bode 1/ a v bode 3/ podanej obžaloby pre naplnenie zákonných dôvodov podľa § 321 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d) Tr. poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

Obžalovaný C. G. v ďalších dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 04.03.2024, ktoré bolo
predloženémestskémusúdudňa05.03.2024)uviedol,žeuneho došlokporušeniuprávanaspravodlivý
proces. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. UŠ 252/04 je právo na spravodlivý proces
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriemrozhodnútak,žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijaté

v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V
prejednávanom prípade nebol obhajcovi doručený rozsudok do dňa vypracovania tohto zdôvodnenia,
boli odmietnuté návrhy na vykonanie dôkazov, pričom sudca pri ich odmietnutí skonštatoval, že „jemu
stačia dôkazy obžaloby“ a súd jednoznačne pochybil pri hodnotení dôkazov, keď nesprávne určil lehotu
údajného pôsobenia obžalovaného v skupine, napriek tomu, že spolupracujúci obžalovaní uviedli, že

s ním v konkrétnom čase prestali komunikovať pre podozrenie zo spolupráce s políciou. Ďalej došlo
k porušeniu jeho práva na obhajobu. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. UŠ 681/2014 je
právo na obhajobu najzákladnejšou náležitosťou realizácie práva v trestnom konaní. Súd však obhajobu
prezentovanú obžalovaným a aj jeho obhajcami ignoroval. Ďalej bolo porušené právo na obhajobu a
princíprovnostízbraní.VzmysleuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Tpo86/2006musíbyťzásada

rovnosti zbraní v každom štádiu trestného konania dodržaná a v konaní realizovaná. V prejednávanom
trestnom konaní však princíp rovnosti zbraní nebol dodržaný, nakoľko navrhnuté dôkazy prokuratúry boli
riadne a včas vykonané, ale navrhnuté dôkazy obhajoby boli en bloc odmietnuté. Ďalej bola porušená
trestnoprocesná zásada na rozhodovanie nestranným súdom. Namieta nestrannosť súdu, nakoľko tentosvojim nezákonným postupom preukázal svoju zaujatosť. V konaní došlo k porušeniu trestnoprocesnej
zásady na preskúmanie okolností svedčiacich v prospech obžalovaného. V prejednávanom trestnom
konaní súd odmietol všetky dôkazy obhajoby. Má za to, že ich dôvodnosť mal individuálne posúdiť a

ich odmietnutie aj individuálne zdôvodniť. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby odvolací
sud rozsudok zrušil a vrátil ho na opätovné prerokovanie súdu prvého stupňa.

Obžalovaný D. E. v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 05.03.2024, ktoré bolo
predložené na mestský súd dňa 07.03.2024) uviedol, že súd I. stupňa nevykonal všetky dôkazy, ktoré

by preukázali jeho nevinu, resp. inú vinu, než ktorá sa mu kládla za vinu. Domáhal sa, aby odvolací súd
po preskúmaní celého spisu vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal
tiež na to, že medzičasom došlo vo vzťahu k jeho osobe k viacerým odsudzujúcim rozhodnutiam. V
napadnutom rozsudku sa poukazuje len na jeho odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Pezinok z
decembra 2023.

Obžalovaný D. E. v ďalších dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 11.03.2024, ktoré
bolo predložené na mestský súd dňa 13.03.2024) uviedol, že súd I. stupňa nevykonal tie dôkazy, ktoré
navrhla jeho obhajkyňa, ukončil dokazovanie a vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Obžaloba a napadnutý
rozsudok stoja len na výpovedi obžalovaného G. D., avšak táto jeho výpoveď nie je podporená ďalšími
dôkazmi. Táto výpoveď naopak, je vyvrátená inými dôkazmi a svedectvami. Počas celého dokazovania

nebolo preukázané, že by bol v kontakte so spoluobžalovanými. Súd nesprávne konštatuje, že on konal
v rámci organizovanej skupiny od októbra 2021 do februára 2022, čo vyvodzuje z telefonických prepisov.
Ďalej súd vychádzal z výpovede obžalovaného A. A., ktorý o ňom tvrdil, že je silný narkoman a drogy si
od neho kupoval pre vlastnú potrebu. Obžalovaný A. A. tiež uviedol, resp. vznik organizovanej skupiny
datoval na máj 2021, čo v jeho prípade nie je ani možné, nakoľko v tom čase bol vo výkone trestu a po

svojom prepustení v septembri 2021 sa riadne zamestnal a pracoval, čo bolo preukázané výpoveďou
svedka A. D.. Napokon aj obžalovaná N. A. vyvracia tvrdenie obžalovaného G. D., ktorá vypovedala,
že prvú dodávku drog realizovala ona, D. a G.. Táto dodávka drog je zachytená aj na telefonických
odposluchoch. Obžalovaný D. tvrdí, že prvú dodávku mal realizovať on (obžalovaný E.), hoci sám
obžalovaný D. pri tom ani nebol, ale bol tam až v čase, keď ju mal on (obžalovaný E.) doniesť domov.

Aj toto bolo vyvrátené telefonickými odposluchmi, ktoré sa konali dvakrát po zatknutí obžalovaného
A. A., kde jemu (obžalovanému E.) bolo oznámené, že keď chce drogy, tak má volať D.. Súd jeho
osobu nesprávne zahrnul do organizovanej skupiny, hoci on s touto skupinou nebol v kontakte počas
celého monitorovania. On mal údajne predávať drogy po celej Bratislave, čo je nezmysel. Bola nájdená
len jedna osoba, ktorá na neho tvrdila, že jej zopárkrát predal drogy. Toto ani nepopiera, nakoľko vo

„feťáckom“ svete je celkom bežné, že si „fetoši“ medzi sebou vymieňajú drogy podľa toho, kto ich má
lepšie. Obžalovaný D. E. ďalej zdôraznil, že výpoveď obžalovaného G. D. je nehodnoverná voči jeho
osobe aj preto, aby sa mu pomstil. Po zatknutí obžalovaného A. A. sa mu D. nonstop vyhrážal za A.
peniaze, čo mu bol dlžný. On celú vinu nepopiera, ale popiera ju v takom rozsahu, aká mu je kladená za
vinu. Pri domovej prehliadke mu boli nájdené drogy v množstve „jeden a pol čiary“, ktoré mal pripravené

do práce. On je silný konzument pervitínu a drogy si kupoval pre vlastnú spotrebu, ale nebol žiadnym
členom organizovanej skupiny, ani dílerom drog. Mestský súd v rozsudku poukazuje i na jeho prepisy
odposluchov, avšak jeho návrh, aby boli prehraté aj hlasové záznamy z telekomunikačnej prevádzky, ten
zamietol a neumožnil mu sa k tomu vyjadriť. Súd poukazuje na telefonické prepisy od 03.05.2022 do 27.
07.2022 v ktorých mal komunikovať so spoluobžalovaným, čo vôbec nie je pravda. Zopakoval, že tieto

záznamy neboli vôbec „púšťané“. On osobne bol len pri dvoch telefonátoch, keď A. volal domov, že keď
budem chcieť drogy, tak mám volať D.. On zavolal D. asi štyrikrát, a následne si kúpil štyrikrát pervitín
po 10 g a to pre svoju spotrebu. Obžalovaný dal do pozornosti aj to, akým spôsobom súd I. stupňa
vyhodnotil dôkazy, vrátane výpovede obžalovaného D. vo vzťahu k obžalovanému D. A.. Išlo o celom
iný prístup hodnotenia dôkazov ako vo vzťahu k jeho osobe. Znovu poukázal na viaceré odsudzujúce

rozhodnutia, ktoré boli medzičasom vydané voči jeho osobe. Trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov
a 8 mesiacov považuje za neprimeraný. Bol takto odsúdený za jeden a pol „čiary“ pika (pervitínu) a na
základe výpovede kajúcnika D., hoci jeho výpoveď je účelová, aby dosiahol najnižší trest a zároveň, aby
jemu sa pomstil. Ostatní obžalovaní, ktorí urobili vyhlásenie o svojej vine, jeho osobu z celého skutku
vyviňujú a tvrdia, že s týmto nemá nič spoločné. Záverom sa obžalovaný domáhal, aby odvolací súd vec

vrátil súdu I. stupňa, prípadne, aby sám upravil právnu kvalifikáciu za prechovávanie drog pre vlastnú
spotrebu, k čomu sa doznáva. On nebol členom žiadnej organizovanej skupiny.Obžalovaný D. E. v ostatných dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 10.08.2024, ktoré
bolo predložené priamo krajskému súdu dňa 12.08.2024) uviedol, že v danom konaní po začatí hlavného
pojednávania nevyužil možnosť urobiť žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a to z

dôvodu, že za daných okolností by sa nevykonávalo dokazovanie v rozsahu, v akom priznáva vinu. Na
druhej strane však na hlavnom pojednávaní priznal, že drogy - pervitín držal pre vlastnú spotrebu, že
ho pravidelne užíva a aj to, že ich nakupoval od A. A.. Priznal aj to, že občas nefetoval sám a občas aj
vypomohol. Zúčastňoval sa konferenčných hovorov s A. A., pokiaľ ho na tieto rozhovory niekto zavolal.
Avšak subjektívne sa členom organizovanej skupiny nikdy necítil a v rozhovoroch aktívne nevystupoval.

S N. A. je v rodinnom vzťahu a pri konflikte s G. D. jej pomáhal nie vzhľadom na existenciu skupiny, ale
vzhľadom na rodinné vzťahy. Podľa skutkovej vety rozsudku organizovaná skupina začala pôsobiť od
februára 2022, avšak sám A. A. vo svojej výpovedi uvádza, že on (obžalovaný E.) skončil vo februári
2022. Konkrétne na otázku vyšetrovateľa odpovedal: „D. E. odo mňa kupoval od decembra 2021 do
januára 2022“. Žiadnu inú činnosť pre skupinu nepotvrdil, a navyše ide o obdobie ešte pred vznikom
organizovanej skupiny, ktoré nebolo predmetom tohto trestného konania. Podľa jeho názoru napadnutý

rozsudok nerešpektuje časový rámec vymedzený obžalobou. Tu si ďalej dovoľuje uviesť, že rovnako
ako A. A. aj N. A. vo svojich výpovediach, aj v záverečnej reči uviedli, že on členom danej organizovanej
skupiny nikdy nebol. Pokiaľ ide o výpoveď G. D. táto je vo svojom obsahu ojedinelá, nekorešponduje s
výpoveďami N. A. a A. A., ani s ďalšími vykonanými dôkazmi. Do skutkovej vety sa dostalo opätovne
to, že on (obžalovaný E.) mal za úlohu vyzdvihnúť drogy z vopred uvedeného miesta, následne ich

skladovať a predávať nižšie postaveným dealerom. K tomu uvádza, že ani v napadnutom rozsudku súd
nespochybňuje, že on bol zo skupiny vylúčený. Túto činnosť teda ani nemal priestor realizovať. Táto časť
skutkovej vety vyplýva len z výpovede G. D.. Tu si však dovoľuje uviesť, že G. D. konkrétne uviedol: „Pri
prvom odovzdaní drog, na ktorom mal byť prítomný D. E., tak pri tom odovzdávaní som osobne prítomný
nebol, bol som prítomný ako ich doniesol domov a prerozdeľoval ich. Túto dávku rozpredával D. E. sám,

ale neviem to s istotou povedať, či som si aj ja niečo z nej zobral.“ Táto výpoveď sa dá parafrázovať
tak, že D. nevedel, či vôbec a čo (obžalovaný E.) z mŕtvej schránky vzal. Videl ho (obžalovaného E.) len
doma niečo prerozdelovať. Nevie však o čo išlo, ani aké množstvo, pokiaľ by šlo o drogy išlo, nakoľko si
z toho nevzal. Všetko si navyše riešil on (obžalovaný E.) sám a nie v spolupráci so skupinou. N. A. však
o tejto údajnej odovzdávke nevie nič. K tomu uvádza, že ide tu o paralelu so svedectvom M. D. proti

D. A., ktorý bol však na rozdiel od neho (obžalovaného E.) spod obžaloby oslobodený. Pokiaľ by aj súd
tomuto uveril, mal by posudzovať, či išlo o činnosť samostatnú alebo činnosť pre skupinu a určiť prípadný
rozsahtrestnejčinnosti.Pokiaľidesamotnýobsahkonferenčnýchhovorov,tietopodľajehonázoruneboli
vykonané zákonným spôsobom, keďže neboli na hlavnom pojednávaní prečítané, ani prehrané, hoci to
navrhoval v súlade s návrhom prokurátora v obžalobe. Opieranie jeho viny o obsah týchto rozhovorov

je teda neprípustné. Pokiaľ by však súd na ne prihliadal, musí hodnotiť aj to, že on (obžalovaný E.)
aktívne do rozhovorov nezasahoval, opakovane mu je v nich vyčítané, že nekonal podľa pokynov, nemá
líniu pred sebou. Hodnotenie týchto rozhovorov teda vyznieva, že má na veci svoj názor a nerešpektuje
„riadenie ani hierarchiu“, inak povedané členom skupiny nie je. Navyše znalecký posudok na jeho osobu
vyznievapodobne,ženiejeanischopnýrešpektovaťautority.Pokiaľideospáchanieskutkunaviacerých

osobách, považuje za nespravodlivú takúto kvalifikáciu, keďže pred súdom voči nemu iba jediná osoba
potvrdila, že od neho kúpila pervitín. Pri svojej výpovedi uviedol, že sa plánuje k veci ešte vyjadriť, avšak
túto možnosť už nedostal. Nad rámec týchto úvah si dovoľuje súdu uviesť, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu je účinný Trestný zákon, ktorý je pre neho priaznivejší aj znením samotnej skutkovej
podstaty aj trestnou sadzbou a zásadami ukladania trestu. Súd má po zohľadnení vykonaných dôkazov

reálny obraz o jeho reálnej účasti na činnosti organizovanej skupiny. Vzhľadom na uvedené si dovoľuje
súdu navrhnúť, aby mu umožnil vykonať vyhlásenie o vine a zohľadnil pri rozhodovaní aj dôvody, ktoré
ho viedli k tomu, aby toto právo využil až pred odvolacím súdom. Navyše podľa jeho názoru mu mal
byť uložený súhrnný trest, nakoľko mu boli doručené v čase, keď bol za skutok, ktorý je predmetom
tohto konania, tri trestné rozkazy, ktoré sú už právoplatné. Tu aj uvádza, že má v súčasnosti nevykonané

tresty v celkovej výmere sedem rokov. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnutý rozsudok
zrušil a po zmene právnej kvalifikácie, upustil od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie zo dňa 28.03.2024, ktoré bolo predložené
na mestský súd dňa 03.04.2024) uviedol, že s oslobodzujúcim výrokom prvostupňového súdu vo

vzťahu k obžalovanému D. A. pre skutok v bode 1/ sa nestotožňuje, pričom zmienený rezultát po
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a po oboznámení sa s písomným vyhotovením
rozsudku prvostupňového súdu, a to konkrétne jeho skutkovými a právnymi úvahami, ktorými sa
spravoval súd pri posudzovaní viny, resp. neviny tohto obžalovaného, opiera o nasledovné nižšieuvedené úvahy. Z doposiaľ zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vo
vzťahu k obžalovanému D. A. vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby vyplýva, že zo žalovanej trestnej
činnosti drogovej povahy je usvedčovaný výhradne na podklade výpovede spoluobžalovaného G. D.,

učinenej na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2023, v ktorej sa ostatne menovaný podrobne vyjadril k
povahe účasti obžalovaného D. A. na drogovej trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, ale aj
k forme a miere účasti ostatných spoluobžalovaných na predmetnom skutku, pričom o vierohodnosti
jeho výpovede nie sú podľa názoru prokurátora žiadne rozumné pochybnosti. V podstatných rysoch
skutkového deja výpoveď obžalovaného G. D. z hlavného pojednávania korešponduje a je konzistentná

s jeho výpoveďami z prípravného konania zo dňa 06.10.2022 a 03.08.2022, v ktorých podrobne, či už
spontánne, alebo na doplňujúce otázky zo strany vyšetrovateľa, či obhajcov, opísal účasť obžalovaného
D. A. na žalovanej drogovej trestnej činnosti opísanej v bode 1/ obžaloby. Z obsahu dotknutých výpovedí
spoluobžalovaného G. D., bez potreby ich podrobného rozvádzania na tomto mieste, keďže ich obsah je
zrejmý zo spisu, vyplýva, že spoluobžalovaný D. bol priamym účastníkom relevantnej časti skutku, kedy
bol prítomný pritom, ako obžalovaný D. A. odovzdal ďalšej spoluobžalovanej osobe N. A. 1 kg drogy

(pervitín), a to tak, že ich vložil priamo do osobného motorového vozidla značky VW D. v obci Miloslavov,
pričom približne ustálil aj čas, kedy k odovzdaniu predmetnej drogy malo dôjsť, čo bolo asi dva mesiace
pred ich zadržaním (k zadržaniu obžalovaného a ďalších spoluobžalovaných osôb v posudzovanej veci
došlo dňa 02.08.2022). V rámci tejto výpovede obžalovaný D. okrem iného uviedol, že N. A. a A. A. mu
spomínali, že obžalovaný D. A. im pomáha s distribúciou drog. Obžalovaný D. sa vo svojej výpovedi

zmienil aj o skutočnosti, kedy „D.“, teda obžalovaný D. A., mal dávať do poriadku „veci“ (mal na mysli
predaj drog) so „E.“ (jedná sa o prezývku hlavného dodávateľa drog z Rakúska), ak napríklad nebola
v poriadku ich kvalita, pričom je zrejmé zo spisu, že obžalovaný D. A. sa so „E.“ poznal. Z výpovede
obžalovaného G. D. z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2023 v spojení s jeho výpoveďami učinenými
v prípravnom konaní nevyplýva žiadny podstatný rozpor, ani tzv. výpovedná inkonzistencia, ktorá by

predmetnú výpoveď ako jediný priamy a usvedčujúci dôkaz devalvovala na takú dôkaznú úroveň, že
by ju nebolo možné relevantným spôsobom zohľadniť a poukázať na ňu ako jediný ťažiskový dôkaz,
hoci aj osamotený, na preukázanie viny obžalovaného D. A. zo skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby.
Na hlavnom pojednávaní oboznámené prepisy telefonickej komunikácie síce v náznakoch vzbudzovali
dôvodné podozrenie o tom, že obžalovaný D. A. je zainteresovaný na obchode s drogami „skupiny“

okolo A. A. a že nákup drogy sporadicky financuje-dotuje, no skutočnosti plynúce z časti prepisov nie sú
jednoznačné a určité, a preto je možné ich zasadiť do kontextu jedine s výpoveďou spoluobžalovaného
G. D., v spojení s ktorým dôkazom vystupuje len ako nepriamy a podporný dôkaz. K prezentovanej
vecnej argumentácii sa žiada uviesť, že ani ostatná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
nevylučuje bez ďalšieho uznanie viny len na podklade výpovede tzv. kajúcnika, teda osamotenej

výpovede spolupracujúceho obvineného, pokiaľ bola dotknutá výpoveď podrobená dôslednej kritickej
previerke z hľadiska jej vierohodnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhuje
Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu, podľa § 321 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku
zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine vo vzťahu k obžalovanému
D. A. a podľa § 322 ods. Trestného poriadku vrátiť vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Obžalovaný D. A. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora (išlo písomné podanie zo dňa 17.04.2024
doručené mestskému súdu dňa 17.04.2024) uviedol, že má za to, že prvostupňový rozsudok je
zákonný, správny, ucelený a logicky zdôvodnený a reflektuje na dôkaznú situáciu, ktorá bola vykonaná

v celej rade hlavných pojednávaní. Odôvodnenie prokurátora považuje v celom rozsahu za nedôvodné
z týchto nižšie uvedených dôvodov. Podľa predpokladu obžaloby sa mu kladie za vinu to, že mal
špecifické postavenie v rámci skupiny, nakoľko nepodliehal vedeniu A. A. a N. A., ale využívaním svojej
priaznivej finančnej situácie participoval na fungovaní skupiny, a to najmä poskytovaním finančných
prostriedkov na kúpu omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu, kde následne

získal podiel z predaja metamfetamínu, prípadne tento pre skupinu sám zadovážil, aby bol následne so
ziskom speňažený, ako aj nekvalitný metamfetamín reklamovať a zabezpečiť jeho výmenu. Predpoklad
prokurátora o jeho aktívnej účasti vo forme poskytovania peňažných prostriedkov skupine na kúpu
omamných a psychotropných látok a následne získaný podiel z ich predaja, nebol na hlavnom
pojednávaní žiadnym z vykonaných dôkazov preukázaný. Táto skutočnosť nevyplýva z výsluchu

žiadneho zo spoluobžalovaných, svedkov a ani iných vykonaných dôkazov. Ani tvrdenie v obžalobe
o tom, že by mal on sám pre skupinu zabezpečovať omamné látky nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané, keďže obžalovaní G. D. a N. A. zhodne popísali, že si pre pervitín chodili do mŕtvych
schránok na území Bratislavy a Rakúska. Ďalší predpoklad prokurátora, spočívajúci v tvrdení, že on(obžalovaný D. A.) mal reklamovať nekvalitné omamné a psychotropné látky a následne zabezpečiť
ich výmenu síce prokurátor nepremietol do skutkovej vety obžaloby, avšak táto okolnosť vyplýva z
jej odôvodnenia. Tento predpoklad bol vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní výsluchom

obžalovaného D. taktiež vyvrátený, keďže on (obžalovaný D.) za túto osobu označil N. A.. Pokiaľ
ide o samotné odovzdanie omamných a psychotropných látok D. A., na hlavnom pojednávaní bolo
nepochybne preukázané, že obžalovaný D. vypovedal v rozpore s výpoveďou z prípravného konania,
keď jednak iným spôsobom opísal miesto, kam mal byť pervitín vložený a najmä podľa jeho výpovede
nemohol vidieť samotné odovzdanie pervitínu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby

odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaniach obžalovaných N. A., G. D., C. G., D. E. a prokurátora,
nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaní N. A., G. D., C. G. a D. E., ich obhajcovia,
náhradní obhajcovia a prokurátorka krajskej prokuratúry.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tak, že podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím

§ 269 Tr. por. prečítal ohľadom obžalovanej N. A. odpis registra trestov a lustráciu z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov, ohľadom obžalovaného G. D. odpis registra trestov, lustráciu
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, rozsudok Špecializovaného trestného súdu
Pezinok z 19.12.2012 sp. zn. PK 1T-36/2012 a rozsudok Mestského súdu Bratislava I z 31.10.2023 sp.
zn. B3-3T/32/2022, ohľadom C. G. odpis registra trestov a lustráciu z centrálnej evidencie správnych

deliktov a priestupkov, ohľadom obžalovaného D. E. odpis registra trestov, lustráciu z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov, trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok z 03.06.2022 sp.
zn. 46T/5/2022, rozsudok Mestského súdu Bratislava I z 09.03.2023 sp. zn. B2-3T/58/2022, rozsudok
Mestského súdu Bratislava I z 27.04.2023 sp. zn. B3-6T/121/2021, rozsudok Mestského súdu Bratislava
I z 05.05.2023 sp. zn. B1-6T/65/2019, uznesenie Krajského súdu Bratislava z 06.12.2023 sp. zn.

1To/96/2023 a rozsudok Krajského Bratislava z 30.01.2024 sp. zn. 3To/114/2023.

Na základe žiadostí obžalovaných C. G. a D. E. krajský súd nariadil výsluchy týchto obžalovaných a
umožnil procesným stranám, aby tieto výsluchy vykonali.

Obžalovaný C. G. na verejnom zasadnutí v rámci svojho výsluchu uviedol, že sa chce priznať ku
skutku, ktorý mu je kladený za vinu, pretože doteraz na hlavnom pojednávaní tak neurobil, nakoľko sa
necítil byť členom skupiny, ale po dôkladnom rozhovore s jeho advokátom, dospel vlastne k záveru,
že sa jedná len o právny pojem, riešený súdom. Úprimne ľutuje tento skutok, ktorý je mu kladený za
vinu. Obžalovaný dodal, že má chorých rodičov, má vyživovaciu povinnosť a je mi ľúto, čo sa stalo.

Potrebuje sa starať o rodinu, aj o dcéru. Môže sľúbiť, že už sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti. Vo
väzbe je viac ako dva roky, čo je pre neho dostatočným ponaučením, aby už neskĺzol na šikmú plochu
zločinu. Na výzvu prokurátorky obžalovaný uviedol, že nakoľko sa priznáva k spáchaniu skutku tak, ako
je uvedený v obžalobe, myslí si, že už nemá význam nič konkretizovať. Nebude sa vyjadrovať ani k
ostatným spoluobžalovaným.

Obžalovaný D. E. na verejnom zasadnutí v rámci svojho výsluchu uviedol, že ku skutku, čo mu je
kladený za vinu sa priznáva tak, ako je v spise uvedené a trestný čin veľmi ľutuje. Na výzvu prokurátorky
obžalovaný uviedol iba toľko, že nemá k tomu čo povedať. Na otázku člena senátu obžalovaný uviedol,
že on od samého začiatku trestného stíhania nepopieral vinu, on len popieral vinu v žalovanom rozsahu.

Áno, on sa priznáva.

Po takto doplnenom o dokazovaní, odvolací súd udelil slovo na konečné návrhy obžalovaným, ich
obhajcom a prokurátorke.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje krajskému súdu, aby zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti vo vzťahu k obžalovanému D. A. a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných N.
A., G. D., C. G. a D. E., tieto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Na posudzovanú trestnú vec sa
nevzťahuje neskorší Trestný zákon, ale Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, keďže neskorší

Trestný zákon nie je vo vzťahu ku obžalovaným priaznivejším. V predmetnej trestnej veci bol zaistený
metamfetamín v množstve 626,315 g, extáza v množstve 1,757 g a kokaín v množstve 3,05 g. Uvedené
množstvo drog z hľadiska rozsahu činu v zmysle novely Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
predstavuje veľké množstvo drog podľa § 135f ods. 1 písm. b/ a preto by prichádzala do úvahyprávna kvalifikácia skutku podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/, za ktorý tento neskorší
zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 8 rokov až 20 rokov, pričom právna kvalifikácia
žalovaného skutku je podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, za ktorý tento skorší

zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 10 do 15 rokov. Povedané inými slovami, táto
skoršia právna úprava je pre obžalovaných priaznivejšia, teda právna úprava účinná v čase spáchania
skutku.

Obhajca JUDr. Peter Vačok (za obžalovanú N. A.) uviedol že predkladá súdu listinné dôkazy, ktoré sa

týkajú osoby obžalovanej N. A., ktoré dosvedčujú, že obžalovaná chce žiť riadnym životom a nedopúšťať
sa žiadnej trestnej činnosti. Nesúhlasí s argumentáciou prokurátorky že nový Trestný zákon nie je pre
obžalovanú priaznivejší. Navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
obžalovanej uložil za použitia zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. alternatívny druh trestu
nespojený s výkonom trestu odňatia slobody.

Obhajkyňa JUDr Eva Sihelniková PhD. (za obžalovaného G. D.) uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou
prokurátorky a považuje nový Trestný zákon priaznivejší pre obžalovaného. Navrhuje, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil za použitia zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. trest kratšieho trvania, keďže nový Trestný zákon takúto možnosť
umožňuje.

Obhajca JUDr. Róbert Bockanič (za obžalovaného C. G.) uviedol, že navrhuje, aby krajský súd vo vzťahu
k obžalovanému C. G. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca JUDr. Juraj Gavalec (za obžalovaného C. G.) uviedol, že sa pripája k ústnemu prednesu svojho
predrečníka a navrhuje, aby krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok vo vzťahu k obžalovanému G.
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Má za to, že je tu
potrebné aj upraviť skutkovú (zrejme právnu) vetu v súlade so znením nového Trestného zákona a
navyše je potrebné obžalovanému dať priestor, aby na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine

v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Obhajca JUDr. Peter Andrejčík (za obžalovaného D. E.) uviedol, že dáva do pozornosti výpoveď
obžalovaného E. na dnešnom verejnom zasadnutí. Rovnako poukazuje na nový Trestný zákon, ako aj
na doposiaľ nevykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody a má za to, že v jeho prípade je možné

upustiť od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu.

Obhajca Mgr. Peter Agalarev (za obžalovaného D. A.) uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora vo
vzťahu k obžalovanému D. A. ako nedôvodné zamietnuť. Pridržiava sa v plnom rozsahu písomného
vyjadrenia, ktoré bolo zaslané k odvolaniu prokurátora.

Obžalovaná N. A. uviedla, že sa pridržiava ústneho prednesu svojho obhajcu. Domáham sa, aby
odvolací súd jej uložil podmienečný trest odňatia slobody. Počas výkonu tohto podmienečného trestu
bude žiť riadnym životom, budem sa starať o svoju dcéru a pracovať. Toto bol jej veľký omyl, nechce
sa už dopúšťať žiadnej trestnej činnosti.

Obžalovaný G. D. uviedol, že v danom prípade je možné použiť nový Trestný zákon. Za použitia
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. je možné uložiť mu aj trest kratšieho trvania, dokonca až
na dva roky. Poukazuje aj na svoj doterajší život, pričom doposiaľ nebol odsúdený pre drogovú trestnú
činnosť.

Obžalovaný C. G. uviedol, že sa pripája k ústnym prednesom svojich obhajcov a žiada, aby odvolací
súd akceptoval jeho priznanie a úprimnú ľútosť.

Obžalovaný D. E. uviedol, že sa pripájam k ústnemu prednesu svojho obhajcu.

Obžalovaný D. A. uviedol, že sa pripája k ústnemu prednesu svojho obhajcu. Navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Predmetný skutok nespáchal a považuje oslobodzujúci
výrok súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho osobe za správny a zákonný.Krajský súd v Bratislave na podklade podaných odvolaní oprávnenými osobami preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež aj správnosť

postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por.
konanie doplnil dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaniach rozhodnúť a dospel k záveru,
že odvolania obžalovaných N. A., G. D., C. G. a D. E. sú iba čiastočne dôvodné, hoci z celkom iných
dôvodov ako namietali, pričom odvolanie prokurátora nie je vôbec dôvodné.

Úvodom treba uviesť, že obžalovaný A. A. (ten bol už právoplatne odsúdený), obžalovaná N. A. a
obžalovanýG.D.nahlavnompojednávaníkonanom26.04.2023,každýznich urobilvyhlásenievzmysle
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku v bode 1/ uvedeného v obžalobe,
následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaných A. A., N. A. a G. D. podľa § 257
ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd všetkých troch obžalovaných

poučil o ich právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa
menovaným obžalovaným položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky,
na ktoré všetci traja obžalovaní odpovedali kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7
Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaných A. A., N. A. a G. D. prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom títo obžalovaní priznali spáchanie skutku v bode 1/ obžaloby nevykoná, pričom vykoná

len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

K výrokom v bode I. a v bode III. ohľadom obžalovaných N. A., G. D., C. G. a D. E.

Na podklade odvolania obžalovaných N. A. a G. D., ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste

napadnutého rozsudku, krajský súd aj s poukazom prijaté legislatívne zmeny Trestného zákona (nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z. a zákona č. 214/2024 Z. z.), ktoré
nastali s účinnosťou od 06.08.2024, dospel k názoru, že zásah odvolacieho súdu do výroku o vine po
postupe súdu podľa § 257 ods. 7 Tr. por. je určite možný v takom prípade, ak vyvstali také objektívne a

fakticky existujúce okolnosti hmotného práva, nezávisle od priebehu skutkového deja, ktoré si vyžiadali
korekciu právneho posúdenia skutku, čo vlastne nastalo aj v posudzovanej veci. Procesné ustanovenie
§ 257 ods. 7 Tr. por. nemôže mať absolútnu a nedotknuteľnú povahu, ak objektívne a fakticky existuje
stav, ktorý vedie k priaznivejšej právnej kvalifikácii skutku (t. j. z obzvlášť závažného zločinu na zločin)
vzhľadom k výrazným legislatívnym zmenám v Trestnom zákone. V takomto prípade nemôže obstáť

formalistické lipnutie na nedotknuteľnosti právoplatnosti výroku o vine po postupe súdu podľa § 257 ods.
7 Tr. por.

Súd II. stupňa pri posudzovaní trestnosti činu ohľadom skutku v bode 1/ v odsudzujúcej časti
napadnutého rozsudku prihliadol na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, v ktorom

je ustanovená časová pôsobnosť Trestného zákona. Ustanovenia o časovej pôsobnosti sa použijú tak
na skoršie zákony obsahujúce trestné hmotnoprávne normy, ako aj na neskoršie zákony, meniace alebo
doplňujúce Trestný zákon a rovnako aj zákony samostatné, ak obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Odvolací súd vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin

musí najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných
v čase spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Použitie
neskoršieho zákona je pre obžalovaného priaznivejšie vtedy, ak jeho ustanovenia posudzované ako
celok poskytujú obžalovanému priaznivejší výsledok než skorší zákon.

Zhľadiskariešeniatejtoproblematikykrajskýsúduzatvára,žeTrestnýzákonúčinnýod06.08.2024jepre
obžalovaných N. A. a G. D. priaznivejší ako Trestný zákon účinný do 05.08.2024 a to nielen z pohľadu
povahy trestného činu, zo spáchania ktorého boli uznaní za vinných (zmena z obzvlášť závažného
zločinu na zločin), či trestnej sadzby (zníženie zákonom stanovenej trestnej sadzby), ale aj z hľadiska
ďalších možných trestnoprávnych následkov, pri ktorých sa rozhodovanie súdu odvíja od výroku o vine

(napríklad pri ukladaní trestu odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností atď.). To napokon vyplýva aj z judikatúry, podľa ktorej je
potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon, tak z ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na
ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991).Vzhľadom k uvedenému bolo nutné zrušiť všetky výroky napadnutého rozsudku v jeho odsudzujúcej
časti vo vzťahu k obžalovaným N. A. a G. D., pretože bolo potrebné, s poukazom na ustanovenie § 2

ods. 1 Tr. zák., zmeniť najmä výrok o vine, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné výroky, t. j. zmeniť
právnu vetu, ako aj právnu kvalifikáciu stíhaného skutku v bode 1/ tak, aby zodpovedal ustanoveniam
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a to na nezmenených skutkových okolností.

Podľa názoru krajského súdu, na tejto okolnosti nemení nič ani to, že obžalovaní N. A. a G. D. v

konaní pred súdom prvého stupňa podľa § 257 Tr. por. vyhlásili vinu, ktorá bola následne mestským
súdom prijatá, pretože hmotnoprávne ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. má vždy prednosť pred procesným
ustanovením podľa § 257 Tr. por.

Aplikácia neskoršieho Trestného zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší je pritom automatická, t.
j. obžalovaný sa nemusí domáhať takejto zmena a ani s ňou nemusí súhlasiť. Rovnako tak nie je nutné,

aby obžalované osoby opätovne pristúpili k vyhláseniu o vine, nakoľko ich vyhlásenie o vine realizované
na hlavnom pojednávaní spĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom skutok, vo vzťahu ku
ktorému obžalovaní vyhlásili vinu, zostal bez zmeny a nezmenila sa ani podstata trestného činu, pretože
ajvzneníustanoveníTrestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024priznanýskutoknapĺňaznakyskutkovej
podstaty trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou.

OdvolacísúdtedanapodkladeodvolaníobžalovanýchN.A.aG.D.,ktorýchodvolaniasmerovalivýlučne
do výroku o treste, zrušil výroky napadnutého odsudzujúceho rozsudku nielen do výrokov o trestoch
a ochranných opatreniach, ale zrušil aj výroky do viny, nakoľko Trestný zákon účinný od 06.08.2024
bol pre obžalovaných N. A. a G. D. priaznivejší ako zákon účinný v čase spáchania skutku. Krajský

súd obžalovaných N. A. a G. D. uznal za vinných zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na nezmenenom
skutkovom základe, ako bol ustálený v bode 1/ odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku.

Odvolací súd na podklade odvolaní obžalovaných C. G. a D. E. smerujúce proti všetkým výrokom
odsudzujúcej časti prvostupňového rozsudku, po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom
I. stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto mestský súd správne vyhodnotil
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Senát krajského súdu konštatuje, že pokiaľ ide o odsudzujúcu časť prvostupňového rozsudku a to vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov v bodoch 1/ a 3/, je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o

zistenie, že predmetné skutky v bode 1/ a 3/ sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej odsudzujúcej
časti napadnutého rozsudku, pričom skutok v bode 1/ spáchali okrem iných páchateľov aj obžalovaní
C. G. a D. E. a skutok v bode 3/ spáchal obžalovaný C. G.. Na tomto základe potom prvostupňový súd
vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku v jeho odsudzujúcej časti, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaní C. G. a D. E.
sa v kritickom čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa,
dopustili konania, ktoré je opísané v skutkovej vete v bode 1/ a navyše obžalovaný C. G. sa dopustil aj

konania v bode 3/ odsudzujúcej časti prvostupňového rozsudku.

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolatelia
primárnenamietalivodvolaníhodnoteniedôkazovsúdomprvéhostupňaapredkladaliodvolaciemusúdu

vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní.Pokiaľsúdprvéhostupňavodsudzujúcomčastirozsudkuzmenilskutkovúvetuvbode1/oprotiobžalobe
tak, že z nej vyňal osobu obžalovaného D. A., ako aj časť textu v takom znení, že „obžalovaný D. A. mal
špecifické postavanie v rámci skupiny, nakoľko nepodliehal vedeniu A. A. a N. A., ale využívaním svojej

priaznivej finančnej situácie participoval na fungovaní skupiny, a to najmä poskytovaním finančných
prostriedkov na kúpu omamných a psychotropných látok, predovšetkým metamfetamínu, kde následne
získal podiel z predaja metamfetamínu, prípadne metamfetamín pre skupinu sám zadovážil, aby bol
následne zo ziskom speňažený“, tak vychádzal z vykonaného dokazovania. Požiadavka vyslovená v
§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, aby súd rozhodoval len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu neznamená, že musí ísť o úplnú zhodnosť tzv. skutkovej vety obžalobného návrhu a rozsudku;
niektoré skutočnosti uvedené v obžalobe môžu odpadnúť, niektoré zase pribudnúť, nesmie sa však
zmeniť podstata konania.

Vina obžalovaných C. G. a D. E. ohľadom skutku v bode 1/ bola preukázaná predovšetkým výpoveďami
spolupracujúcich obžalovaných A. A., N. A. a G. D. s ktorými korešpondovali aj výpovede svedkov H.

R., L. T., C. M., A. R. a G. H.. Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaná N. A. vypovedala, že pokiaľ ide
o obžalovaného D. E., nemala vedomosť o jeho protiprávnej činnosti, vrátane toho, či sa obžalovaný
D. E. stretával s obžalovaným G. D. ohľadom drog. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obžalovaný
A. A. ako organizátor tejto skupiny, ako aj obžalovaná N. A., ktorú obžalovaný A. A. poveril svojim
zastupovaním a dočasným vedením tejto skupiny, nemuseli mať priamu vedomosť o činnosti už ďalších

konkrétnych obžalovaných, ktorí v rámci tejto organizovanej skupiny mali najnižšie postavenie a ktorí
mali za úlohu predávať drogy koncovým užívateľom. Podľa doposiaľ ustálenej judikatúry o organizovanú
skupinu ide vtedy, keď jej členovia v rôznych pozíciách vedeli minimálne o svojich najbližších v štruktúre
nadriadených i podriadených a mali vedomosť o tom, že ich činnosť je súčasťou chodu širšej, na
páchanie trestnej činnosti zameranej siete. Tvrdenia spolupracujúcich obžalovaných A. A., N. A. a G.

D., mali oporu v záznamoch telekomunikačnej prevádzky s pripojenými prepismi telefonických hovorov
a SMS správ, ako aj zo zoznamu návštev osôb, ktoré navštívili obžalovaného A. A. vo výkone väzby.
Priebeh skutkového deja v bode 1/, ktorý bol ustálený v napadnutom rozsudku v jeho odsudzujúcej časti
dosvedčujú i zápisnice o vykonaných domových prehliadkach s pripojenou fotodokumentáciou a tiež
zápisnice o vykonaní prehliadky tiel obžalovaných osôb (u N. A., D. E. a G. D.). V neposlednom rade

treba poukázať aj na znalecké posudky kriminalistického a expertízneho ústavu a znalecký posudok
vypracovaný znalcom Ing. Petrom Blahom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v jeho
odsudzujúcej časti vyčerpávajúcim spôsobom popísal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou
a napokon aj to, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí spolupracujúcich obžalovaných A. A.,
N. A. a G. D., hoci ostatní obžalovaní predovšetkým vo vzťahu k obžalovanému G. D. spochybňovali
hodnovernosť jeho výpovede, a to nielen pred súdom I. stupňa, ale aj v rámci odvolacích námietok
uvedených v odôvodnení podaných odvolaní.
Aj odvolací súd je si vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto spolupracujúcich obžalovaných (tzv.

kajúcnikov) je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. Nie je možné bez ďalšieho, výpovede takýchto
svedkov odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní
a usvedčovať páchateľov, predovšetkým tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí
takýchto svedkov je potrebné osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické,
konzistentné, v podstatných bodoch zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní

vykonanými dôkazmi.
Výpovede spolupracujúcich obžalovaných (tzv. kajúcnikov) podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., rovnako, ako každý iný dôkaz.
Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom (akým
dôkazom, resp. dôkazmi) musí byť určitá okolnosť dokázaná (pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných

dôkazov). Rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia.
Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však
žiaden zo zákonom súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Nazáklade ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že na
základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí).
V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede tzv. kajúcnika nemôže byť uznaná vina, resp.

môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami
alebo inými dôkazmi.
Výpovede spolupracujúcich obžalovaných tzv. kajúcnikov (pri jej voľnom hodnotení) môžu byť
(potenciálne) ovplyvnené snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu.
Na druhej strane, spolupracujúci obžalovaní v čase svojich výpovedí (najmä, keď sú vypočutí už v

prípravnom konaní) nevedia, či a s akými dôkazmi bude ich výpovede konfrontované. Ich rozhodnutie
„pomôcť si“ je teda realizovateľné práve v prípade, ak hovoria pravdu, a naopak, rizikové pre prípad, že
sa nimi uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by ich osobnú pozíciu mohlo skomplikovať.
Oba tieto faktory sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú a je potrebné sa s nimi vyrovnať v
konkrétnom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti.
V prejednávanej veci, vo vzťahu ku skutku v bode 1/ odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, odvolací

súd skutkové závery mestského súdu nespochybnil pokiaľ ide o existenciu organizovanej skupiny
a členstvo v nej u týchto osôb. Táto okolnosť sa týka aj hodnotenia výpovedí vyššie uvedených
spolupracujúcich obžalovaných, ako aj výpovedí svedkov H. R., L. T., C. M., A. R. a G. H..
Pri hodnotení dôkazov, najmä výpovedí spolupracujúcich obžalovaných je dôležitá ich podstata,
zameraná na základ predmetného skutku ako trestného činu, v tomto prípade existenciu organizovanej

skupiny s jej určitým zameraním a jej základnú riadiacu štruktúru - nie všetky čiastkové, parciálne
okolnosti jednotlivých vykonávaných postupov.
Naopak, nie je možné použiť na spochybnenie existencie organizovanej skupiny obhajobou
prezentované námietky, skutkovo smerujúce k popretiu jej založenia a činnosti alebo k verzii, že v
prípade údajov niektorých obžalovaných (hlavne obžalovaného G. D.) ide o výlučne o jeho snahu získať

benefity pre seba, prípadne pomstiť sa voči jednému zo spoluobžalovaných (malo ísť o obžalovaného
D. E.).
Na strane druhej, nemôžu výpovede spolupracujúcich obžalovaných (k čomu tiež smerovali odvolacie
námietky) dosiahnuť úplnú jednotu a zhodu v každej „realizačnej“ okolnosti jednotlivých vykonávaných
činností a použitých postupov (čo by naopak pôsobilo vzhľadom ku širokému okruhu dokazovaných

skutočností a časovému odstupu umelo a pochybne). Dôležitá je pritom podstata skutku z hľadiska
konania páchateľa, v ktorom zákon vidí (zákonnými znakmi definuje) trestný čin. Tieto okolnosti musia
byť (a v rozsahu finálneho odsúdenia po rozhodnutí v odvolacom konaní sú) spoľahlivo dokázané.
Námietky obžalovaného C. G., že drogy, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke nepatrili jemu, ale
inej osobe, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže výsledky vykonaného dokazovania túto jeho

obranu spoľahlivo vyvrátili. Zo zápisnice o vykonanej domovej prehliadke v byte č. 33 na 3. poschodí, v
bytovom dome na adrese R., M. XXXX/XX, vyplynulo, že v predmetnom byte čase vykonania domovej
prehliadky sa nachádzal len obžalovaný C. G., ktorý uviedol, že na byte je aktuálne sám, nakoľko jeho
priateľka je v Rakúsku, kde pracuje ako opatrovateľka.
K ďalším námietkam obžalovaného C. G., že došlo podstatným chybám pri vypracovaní odborného

vyjadrenia Prezídia PZ, národnej kriminálnej agentúry, protidrogovej centrály z 02.08.2022 pod č. PPZ-
NAKA-PDC-3-623/2022-PZ, k vyčísleniu hodnoty omamných a psychotropných látok, odvolací súd
vyslovuje, že takéto odborné vyjadrenie je už bezpredmetné, nakoľko podľa nového Trestného zákona,
platia už iné definičné kritériá na určenie množstva omamných a psychotropných látok.
Vina obžalovaného C. G. vo vzťahu ku skutku v bode 3/ odsudzujúcej časti rozsudku, bola preukázaná

jednak z výsledkov vykonanej domovej prehliadky prehliadke v byte č. XX na 3. poschodí, v bytovom
dome na adrese R., M. XXXX/XX, a následného znaleckého skúmania ohľadom zaistených nábojov,
jednak čiastočne z jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že náboje patria jeho
otcovi, nakoľko je legálnym držiteľom viacerých strených alebo loveckých zbraní, je držiteľom zbrojného
preukazu viacerých skupín. Tieto náboje našiel v motorovom vozidle, ktoré mal od neho zapožičané, ale

aby predišiel nejakým problémom v prípade cestnej kontroly, tieto náboje odniesol k sebe domov a mal
si ich otec u neho vyzdvihnúť, nestalo sa tak, lebo sa medzitým stala prehliadka jeho bytu.
Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia mestského súdu ohľadom skutku v bode 3/ sa opierajú o dôkazy,
na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich objektívnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani
odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

ObžalovaníC.G.a D.E.uplatnilivpriebehusúdnehokonaniapredsúdomprvéhostupňamnohopočetné
dôkazné návrhy, ktorým mestský súd nevyhovel.Viaceré odvolacie námietky týchto obžalovaných potom smerovali k nevyhoveniu týmto dôkazným
návrhom.
K uvedenému je potrebné konštatovať nasledovné:

Mestský súd odmietol návrhy obžalovaných C. G. a D. E. na doplnenie dokazovania a to predovšetkým
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2024. Učinil tak procesné konformným spôsobom
podľa § 272 ods. 3 Tr. por. a uviedol aj dôvody takého rozhodnutia.

Táto otázka je ďalej už vecou skutkových úvah (prípadne úvah o procesnej prípustnosti dôkazov) a je

povinnosťou súdu návrh na vykonanie dôkazu odmietnuť, ak má za to, že sú splnené zákonné dôvody
na také rozhodnutie.
Vecne,zhľadiskakritériíuvedenýchv§272ods.3Tr.por.(dôkazsatýkaokolnosti,ktoráprerozhodnutie
nie je podstatná alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr vykonanými dôkazmi) bolo vyššie
uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a oproti odvolacím námietkam sa s ním krajský súd
stotožnil.

Podľa rovnakých kritérií, ako je uvedené vyššie (§ 272 ods. 3 Tr. por.) nepovažoval odvolací súd tieto
návrhy po ich preskúmaní za dôvodné, ktoré by mohli na záveroch mestského súdu, alebo na záveroch
krajského súdu, ktorými výroky napadnutého rozsudku korigoval, niečo zmeniť.
Niektoré z návrhov smerovali k duplicitnému dokazovaniu tých istých okolností (najprv obžalovaní

súhlasili s čítaním znaleckých posudkov, neskôr sa domáhali osobných výsluchov spracovateľov týchto
posudkov), niektoré návrhy mali len účelovo a nereálne spochybňovať dokazovaním nepochybne
zistené okolnosti.
Treba poukázať aj na ustanovenie § 240 ods. 3 Tr. por. a na oneskorené navrhovanie dôkazov, ktoré boli
stranám známe už v čase doručenia výzvy na navrhovanie dôkazov, čím je daná možnosť odmietnutia

takých dôkazov súdom.
K odvolacím námietkam obžalovaného D. E., že na hlavnom pojednávaní neboli na technickom
zariadení prehraté záznamy telekomunikačnej prevádzky, krajský súd vyslovuje, že v posudzovanej
veci nebolo potrebné pristúpiť vykonaniu aj toto dôkazu, nakoľko postačovalo prečítať iba prepisy
záznamov telekomunikačnej prevádzky v zmysle návrhu prokurátora v podanej obžalobe. Obžalovaný

D. E. prostredníctvom svojej obhajkyne na hlavnom pojednávaní (dňa 25.10.2023) sa síce domáhal,
aby „odposluchy boli prehraté“, avšak tento návrh nebol žiadnym spôsobom odôvodnený. Navyše
samosudca procesným stranám oznámil, že prehratie záznamov bude vykonané v prípade, ak obhajoba
upresní, ktorý záznam chce prehrať. Obžalovaný D. E. sám, ani prostredníctvom svojej obhajkyne
na túto výzvu súdu nereagoval žiadnym spôsobom. Dokonca v záverečnej fáze súdneho konania (na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2024) nepredniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
K uvedenému krajský súd vyslovuje, že potreba vykonať i zvukový záznam telekomunikačnej prevádzky
na technickom zariadení by vyvstala hlavne vtedy, keby obžalovaný namietal, že prepis tohto záznamu
saúplnealebosčastinezhodujesozvukovýmzáznamom,prípadnevtedy,akbyvprepisetohtozáznamu
neboli zachytené všetky relevantné skutočnosti (napríklad boli by z neho vyňaté skutočnosti, ktoré

sú na prospech obžalovaného) a ktoré by naproti tomu tieto skutočnosti obsahoval zvukový záznam.
Takéto námietky však zo strany obžalovaného počas vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní
neodzneli, dokonca ani v dôvodoch podaného odvolania chybnosť a neúplnosť prepisu záznamov
telekomunikačnej prevádzky obžalovaný nenamietal.
Pokiaľ obžalovaný D. E. vytýkal súdu I. stupňa, že odsudzujúci výrok rozsudku oprel aj o také dôkazy,

ktoré ani nevykonal, tak tieto námietky neboli dôvodné. V posudzovanej veci nebolo potrebné prečítať
všetky prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky, ale postačovalo prečítať iba tie, ktoré boli
zadokumentované vo vyšetrovacom spise vo zväzkoch pod číslami XII, XX, XIII, XVI, IX. Krajský
súd pripomína tomuto odvolateľovi, že sa osobne nezúčastnil celého priebehu hlavnom pojednávaní
(všetkých jeho termínov), keďže pri čítaní prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky zo zväzkoch

pod číslami XVI na č. l. 800 - 1031 a IX na č. l. 1807-1861, bolo hlavné pojednávanie vykonané bez jeho
prítomnosti (stalo sa tak na jeho žiadosť a bolo mu umožnené opustiť pojednávaciu miestnosť).
Senát krajského súdu poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,
abysasúdstotožnilsjejprávnyminázormi,návrhmiahodnotenímdôkazov.Právonaspravodlivýproces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky
vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania. Odvolací súd preto opakuje, že v konaní pred súdomprvého stupňa boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol zistený v rozsahu
nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti.

Napriek tomu, že odvolací súd vyhovel návrhom obžalovaných C. G. a D. E. o doplnenie dokazovania
ich osobnými výsluchmi, v ktorých na jednej strane obaja zhodne deklarovali, že sa ku skutku priznávajú
a ten úprimne ľutujú a na strane druhej odmietli na výzvu prokurátorky ďalej vypovedať, vrátane
popisu účasti ostatných obžalovaných na posudzovanom skutku, tak možno vysloviť, že z obsahu a
charakteru týchto výpovedí sa nezískali žiadne relevantné poznatky (informácie, údaje) o zisťovaných

skutočnostiach a nemožno ich označiť ako doznávajúce výpovede obžalovaných osôb v pravom
zmysle slova. Rovnako nemožno konštatovať, že išlo o také dôkazné prostriedky, ktoré by mohli byť
rozhodujúcim a určujúcim podkladom pre odsudzujúci výrok súdu. I tu platí, že pokiaľ obžalovaný
iba prehlási, že sa k prejednávanému skutku v celom rozsahu priznáva, pričom ďalej už odmieta
vypovedať, tak je povinnosťou súdu preskúmať všetky okolnosti prípadu ďalšími dosiahnuteľnými
prostriedkami. Obaja obžalovaní na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom svojimi učinenými

výpoveďami prakticky chceli docieliť postup podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čo však v tomto štádiu
trestného konania už nebolo možné.

Pokiaľ sa obžalovaný C. G. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom domáhal zrušenia
prvostupňového rozsudku a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, aby sa mu dal

priestor, aby na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
tak táto jeho požiadavka nebola na mieste. Takáto možnosť bola obžalovanému poskytnutá na hlavnom
pojednávaní pred mestským súdom, čo však obžalovaný nevyužil.

Aj vo vzťahu k obžalovaným C. G. a D. E. platia predchádzajúce závery odvolacieho súdu, že Trestný

zákon účinný od 06.08.2024 je pre týchto obžalovaných priaznivejší ako Trestný zákon účinný do
05.08.2024. Práve zmeny v novom Trestnom zákone, ktorý nadobudol účinnosť od 06.08.2024, viedli
odvolací súd k tomu, aby zrušil napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej časti v bode 1/ vo výroku o
vine aj ohľadom obžalovaných C. G., a D. E. a vo výroku o vine v bode 3/ ohľadom obžalovaného C. G..
Dokonca v prípade súbehu trestných činov u obžalovaného C. G., krajský súd posúdil každý trestný čin

samostatne, prihliadol na všetky ustanovenia, ktoré majú vplyv na trestnosť činu, a napokon urobil záver,
že posúdenie oboch činov podľa celého súboru ustanovení nového Trestného zákona je v súdenom
prípade pre tohto obžalovaného priaznivejšie. Rovnako uvážil, že použitie nového zákona vcelku - t. j.
tak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného
zákona - je pre tohto obžalovaného priaznivejšie.

Odvolací súd konanie obžalovaných C. G. a D. E. v bode 1/ právne kvalifikoval ako zločin neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods.
4 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného
od 06.08.2024.

Ako už bolo konštatované vyššie, aj konanie obžalovaných N. A. a G. D. v bode 1/ odvolací súd právne
kvalifikoval ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138
písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona
rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených
úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a
koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Podľa § 135b ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 prechovávaním omamnej látky, psychotropnej
látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po
akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich
výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia

majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej
látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz,
prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového
prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve,a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo
na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

Podľa § 135b ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou
látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona
rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné
zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na
ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou,

psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti,
ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu
určeného na ich výrobu podľa odseku 1.
Podľa § 135c ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 nepatrné množstvo omamnej látky alebo
psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu
uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom

stĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo
psychotropnej látky, je rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom
množstve materiálu, ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie
presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.
Podľa § 135d písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 ak množstvo omamnej alebo psychotropnej

látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za veľké množstvo sa považuje množstvo
omamnej alebo psychotropnej látky presahujúce značné množstvo a nepresahujúce päťtisícnásobok
nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1alebo v § 135 ods. 2.

Zo skutkovej vety v bode 1/ tohto rozsudku vyplynulo, že pri domových prehliadkach bolo zaistené

celkové množstvo matamfetamínu o hmotnosti 626,315 g, čo predstavuje „veľké množstvo“ v zmysle
ustanovenia § 135d písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024. Odvolací teda nevychádzal z celkového
množstva matamfetamínu (2.000 g), ktoré bolo dovezené z Rakúska na územie Slovenska a to
minimálne v štyroch prípadoch, pričom každá takáto dodávka matamfetamínu (pervitínu) mala hmotnosť
500 g (tieto dovezené dodávky drog páchatelia z veľkej časti predali), ale vychádzal zo zaisteného

množstva matamfetamínu, ktoré páchatelia v rámci organizovanej skupiny ešte nestihli rozpredať
koncovým užívateľom, alebo použiť pre vlastnú spotrebu.

Čo sa týka ustálenia „závažnejším spôsobom konania“ (organizovanou skupinou a na viacerých
osobách), z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaní predmetnú drogovú

kriminalitu vykonávali spôsobom, že sa spolčili za účelom spáchania trestného činu, s presnou deľbou
určenýchúlohmedzisebouaichčinnosťsavyznačovala plánovitosťouakoordinovanosťou,čonapokon
viedlo k úspešnému spáchaniu trestného činu, (čo napĺňalo pojem organizovaná skupina), pričom
predávali psychotropné látky (metamfetamín) prostredníctvom svojich členov - obžalovaných C. G., D.
E. a M. M., ďalším osobám (išlo teda minimálne o tri osoby, čo napĺňalo pojem na viacerých osobách).

Odvolací súd konanie obžalovaného C. G. v bode 3/ právne kvalifikoval ako prečin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Nadriadený súd napokon dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové závery súdu prvého stupňa. So skutkovými námietkami obhajoby sa súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Nakoľko odvolací súd na podklade odvolaní obžalovaných N. A., G. D., C. G. a D. E. vzhliadol apelečný

dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, Tr. por. a zrušil výrok o vine napadnutého rozsudku v jeho
odsudzujúcej časti ohľadom menovaných obžalovaných, potom v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr.
por.muselobligatórnezrušiťajcelývýrokotresteaochrannomopatrenívovzťahuktýmtoobžalovaným.Obžalovanej N. A. odvolací uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za použitia zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. d/, ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s
tým, že ju pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

čo zodpovedalo ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024. Obžalovanému G.
D. odvolací súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov jednak za použitia zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. d/, ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024,
jednak za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného od 06.08.2024. Aplikácia ustanovenia použitia § 38
ods. 3 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 predstavuje totiž postup súdu pri trestnom postihu recidívy. V

tomto smere sa musel brať zreteľ na skutky (činy) vymedzené rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku z 19.12.2012 sp. zn. Pk-1T/36/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2012.
Obžalovaného G. D. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Na tomto mieste sa žiada dodať, že súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanej N. A. priznal

tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr zák. účinného v čase spáchania skutku)
a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Rovnako vo vzťahu k obžalovanému G. D. nepochybil, keď mu priznal
tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku)
a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku). Odvolací
súd si tieto závery osvojil a premietol ich do vlastného rozhodnutia pri ukladaní trestu odňatia slobody.

Pri samotnej výmere tohto druhu trestu postupoval u oboch obžalovaných diferencovane, keďže
osoby páchateľov musel hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemohol opomenúť možnosť ich
nápravy. Obžalovanému G. D. priťažila práve jeho kriminálna minulosť (v odpise registra trestov má 17
záznamov).

Obžalovaným N. A. a G. D. uložil súd II. stupňa aj tresty prepadnutia veci, pričom išlo o výroky prevzaté
z rozsudku súdu I. stupňa. Obžalovaní tieto výroky nenamietali a ani inak nerozporovali.

Ak obžalovaná N. A. sa v podanom odvolaní domáhala uloženia trestu odňatia slobody nespojeného
s jeho výkonom, tak odvolací súd zdôrazňuje, že v jej prípade uloženie trestu odňatia slobody s

podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením skúšobnej doby, neprichádzalo vôbec do úvahy. V
posudzovanej veci bolo potrebné prihliadnuť tak na spôsob spáchania činu (závažnejším spôsobom
konania - organizovanou skupinou a na viacerých osobách), na jeho rozsah (bolo zaistené celkové
množstvo matamfetamínu o hmotnosti 626,315 g, čo predstavovalo „veľké množstvo“ v zmysle
ustanovenia § 135d písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024), ako aj na zavinenie (v jej prípade išlo

úmyselné zavinenie podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024) a v neposlednom rade na
pohnútku (získať vysoký finančný profit pri obchodovaní s drogami).

Pokiaľ sa obžalovaný G. D. v podanom odvolaní domáhal podmienečného zastavenia trestného stíhania
podľa § 282 ods. 2 Tr. por. k tomu súd II. stupňa vyslovuje, že v jeho prípade neboli splnené všetky

podmienky v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 Tr. por. Využitie tohto inštitútu je fakultatívne, pretože je na
úvahe súdu, či sa ho rozhodne uplatniť alebo nie. Tu možno konštatovať, že je nesporné, že obžalovaný
G. D. sa podieľal na objasnení zločinu spáchaného organizovanou skupinou, avšak okrem toho musí byť
splnená aj tá podmienka, že záujem spoločnosti na objasnení takéhoto trestného činu prevyšuje záujem
o trestné stíhanie obžalovaného. Posúdenie tejto podmienky závisí hlavne o závažnosti trestného

činu, osoby obžalovaného, okolností prípadu, podielu obžalovaného na spáchanom trestnom čine a od
jeho následkov. Už len samotný pohľad na osobu obžalovaného z hľadiska jeho trestnej minulosti, a
stupňa narušenia, vylučuje splnenie tejto podmienky. Obžalovaný G. D. má v odpise registra trestov
17 záznamov, z toho aj za odsúdenie rozsudkom Špecializovaným trestným súdom v Pezinku z
19.12.2012 sp. zn. PK 1T/36/212 pre zločin podľa § 269 Tr. zák., obzvlášť závažný zločin podľa §

183 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., obzvlášť závažný zločin podľa § 188 ods. 1,
ods. 4 písm. c/ Tr. zák. a pre obzvlášť závažný zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
Nemožno prehliadnuť ani to, že posudzovanej trestnej činnosti sa mal dopustiť počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia uloženej rozsudkom Okresného súdu Senica z 29.03.2022, sp. zn.
2T/35/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2022.

Obžalovanému G. D. bol uložený aj ochranný dohľad vo výmere 2 roky, čo zodpovedalo ustanoveniu
§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024.ObžalovanémuC.G.,akoajobžalovanémuD.E.odvolacísúd(každémusamostatne)uložiltrestodňatia
slobody vo výmere 9 rokov s tým, že oboch obžalovaných pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon so stredným stupňom stráženia.

Súd druhého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovaným C. G. a D. E. dodržal základné
pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.
účinnéhood06.08.2024,zakotvujúceúčeltrestu,podľaktoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je opatrením štátneho donútenia,
ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané
súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada nulla poena sine lege
sine crimine sine iudicio. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa
trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu

(§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami,
a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v
každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného a na to,
abyviedolriadnyživot.Generálnaprevenciamázabezpečiťnielenodradenieostatnýchpotencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie,
negatívne hodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne ako aj etické. Ďalším ustanovením, ktoré musí
súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového

prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu
v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu

trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, určenie
rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu, určenie podmienok obmedzení alebo povinností pri
podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 , ods. 5 Tr. zák. účinného

od 06.08.2024. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach pričom nemožno opomenúť
možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobuvo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má

veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj
k spáchanému trestnému činu (R 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri
ukladaní trestu treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z

princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Odvolací súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že obžalovanému C. G., ako aj
obžalovanému D. E. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a pre výkon tohto

druhu trestu treba oboch obžalovaných zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Takýto druh a výmera trestu (pri zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 u každého z nich) podľa názoru krajského súdu spravodlivo a
objektívne zohľadňuje potreby a účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie a tiež potrebu
morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou. Samotná výmera trestu odňatia slobody je u oboch

obžalovaných síce citeľná, ale na strane druhej je primeraná a súladná so zákonom.

Ak sa obžalovaný D. E. v dôvodoch podaného odvolania domáhal uloženia súhrnného trestu vo vzťahu
k viacerým odsúdeniam a to k trestnému rozkazu Okresného súdu Pezinok z 03.06.2022 sp. zn.
46T/5/2022, rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 09.03.2023 sp. zn. B2-3T/58/2022, rozsudku

Mestského súdu Bratislava I z 27.04.2023 sp. zn. B3-6T/121/2021 a rozsudku Mestského súdu
Bratislava I z 05.05.2023 sp. zn. B1-6T/65/2019, tak táto požiadavka nie je opodstatnená, nakoľko nejde
o súbeh skutkov (činov), ale ide o recidívu.

Obžalovaným C. G. a D. E. uložil súd II. stupňa aj tresty prepadnutia veci, pričom tiež išlo o výroky

prevzaté z rozsudku súdu I. stupňa. Obaja obžalovaní tieto výroky nenamietali a ani inak nerozporovali.

Obžalovanému D. E. bol uložený ochranný dohľad vo výmere 2 roky, čo zodpovedalo ustanoveniu § 76
ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Pokiaľ súd II. stupňa obžalovaným G. D. a D. E. uložil ochranný dohľad, v danom prípade išlo o ochranné
opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej starostlivosti, ktorá nasleduje po výkone trestu odňatia slobody
a ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov závažnej trestnej činnosti. Pri ukladaní tohto
ochranného opatrenia sa súd spravuje i potrebou ochrany spoločnosti.

Ochranný dohľad je samostatnou kategóriou trestnoprávnych sankcií a hoci to Trestný zákon explicitne
neustanovuje,tentodruhochrannéhoopatreniajepopritreste,resp.posamotnomprepustení páchateľa
z výkonu trestu, takisto prostriedkom na dosiahnutie účelu tohto zákona. Aj ochranný dohľad znamená
štátne donútenie a určitú ujmu, pričom však táto ujma spôsobená výkonom ochranného opatrenia nie je
jeho funkčnou zložkou, ale nutným dôsledkom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jeho hlavnej zložky.

Krajský súd pri ukladaní ochranného dohľadu obžalovaným G. D. a D. E. primárne vychádzal z toho,
že išlo o páchateľov zločinu, ďalšej išlo o také osoby, ktoré sa už v minulosti dostali do rozporu so
zákonom (dopustili sa trestnej činnosti rôzneho charakteru), pričom sa nedá od nich reálne očakávať, že
po prepustení z výkonu trestu povedú riadny život. Rovnako zo strany odvolacieho súdu bol braný zreteľ

na povahu spáchanej trestnej činnosti (obchodovanie so psychotropnou látkou vo veľkom množstve a
závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou a na viacerých osobách).

Pokiaľ ide o určenie doby ochranného dohľadu, krajský súd je toho názoru, že účel Trestného zákona,
ktorým v tomto prípade je predovšetkým ochrana spoločnosti a potreba dovŕšenia resocializácie

obžalovaných, resp. odstránenie príčin a podmienok na spáchanie prípadného ďalšieho trestného činu,
bude dosiahnutý uložením dvojročnej doby tohto druhu ochranného opatrenia.

K výroku v bode IV ohľadom obžalovaného D. A.Odvolací súd na podklade odvolania prokurátora a po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred
súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na

objasnenie skutkového stavu veci ohľadom obžalovaného D. A. v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Tr. por. za rešpektovania tej zásady, že s rovnakou starostlivosťou sa objasňovali okolnosti svedčiace
proti tomuto obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech, pričom tieto dôkazy boli
vykonané stranami v dostatočnom rozsahu tak, aby mestský súd mohol spravodlivo rozhodnúť.

Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech
či neprospech obžalovaného D. A..

Krajský súd v Bratislave si osvojil závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho znovu opakovať, či bližšie rozvádzať.

Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť založený
len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal a
vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke a spáchala ho konkrétna

osoba, na ktorú bola podaná obžaloba.

Výrok o vine zo spáchania skutku (činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na
predpokladaných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom
nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd rovnako musí prisvedčiť argumentácii mestského súdu, že prokurátor vinu obžalovaného
D. A. založil na výpovedi spolupracujúceho obžalovaného G. D., ako aj na ďalších dôkazoch (na
záznamoch telekomunikačnej prevádzky s pripojenými prepismi telefonických hovorov), čo bolo v tomto
prípade vo vzťahu k jeho osobe nedostatočné, keďže iné relevantné dôkazy v neprospech tohto

obžalovaného sa nepodarilo zabezpečiť.

Ani krajský súd nespochybňuje vierohodnosť spolupracujúceho obžalovaného G. D. aj ohľadom
obžalovaného D. A., avšak nemôže prehliadnuť ani to, že proti nemu stoja výpovede ďalších
spolupracujúcich obžalovaných a to A. A. a N. A., ktorí jeho účasť na posudzovanom skutku vylúčili.

Napokon aj z výpovede obžalovaného G. D. vyplynulo, že obžalovaný D. A. na rozdiel od ostatných
obžalovaných sa nezúčastňoval tzv. konferenčných hovorov s obžalovaným A. A., počas ktorých sa
udeľovali úlohy,pokynyarôzneusmernenia.ObžalovanýG.D.moholbyťsícevnútornepresvedčený,že
obžalovaný D. A. participuje na tejto trestnej činnosti, avšak aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že odovzdanie igelitovej tašky medzi obžalovaným A. A. a obžalovanou N. A. on sám sledoval

z diaľky cca piatich áut, spoza vozidla zn. VW F. s tmavými sklami a hoci videl, ako obžalovaný D. A.
mal v rukách igelitovú tašku, už si nespomenul, či do vozidla zn. VW D. dal túto igelitku obžalovaný D. A.
alebo obžalovaná N. A., ako ani to, či neskôr on sám pri prevzatí kľúčov od vozidla zn. VW D. spozoroval
v tomto vozidle na podlahe ďalšie predmety, resp. ďalšie igelitové tašky. Z vykonaného dokazovania sa
totiž nepreukázal skutočný dôvod návštevy obžalovaného A. A. u obžalovanej N. A., ani to, či obžalovaný

D. A. odovzdal obžalovanej N. A. práve inkriminovanú igelitovú tašku, v ktorej sa mal nachádzať pervitín
a ktorú si následne prevzal do svojho vozidla obžalovaný G. D..

Senát krajského súdu uzatvára, že odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu
hodnotenia dôkazov, čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však krajský súd

nemohol akceptovať.

Naproti tomu hodnotenie vykonaných dôkazov v rozsudku súdu prvého stupňa, zodpovedá zákonným
kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci a úvahám,
ktorými sa k týmto záverom došlo a preto im nemožno vytknúť výraznú nedôslednosť alebo vnútorné

rozpory.

Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením
dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybnostídokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný D. A. stíhaný, na základe čoho bolo nevyhnutné
tohto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry
Bratislava z 31.01.2023 sp. zn. 2Kv 9/22/1108, pre skutok v nej uvedený oslobodiť. Pre úplnosť

treba dodať, že podstatou skutku podľa obžaloby prokurátora ohľadom obžalovaného D. A. malo byť
predovšetkým to, že tento obžalovaný mal špecifické postavanie v rámci skupiny, nakoľko nepodliehal
vedeniu A. A. a N. A., ale využívaním svojej priaznivej finančnej situácie participoval na fungovaní
skupiny, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov na kúpu omamných a psychotropných
látok, predovšetkým metamfetamínu, kde následne získal podiel z predaja metamfetamínu, prípadne

metamfetamín pre skupinu sám zadovážil, aby bol následne zo ziskom speňažený. Nakoľko však nebolo
jednoznačne dokázané, že táto najpodstatnejšia časť tzv. skutkovej vety obžaloby prokurátora vo vzťahu
k obžalovanému D. A. sa skutočne stala, bolo potrebné uplatniť oslobodzujúci dôvod podľa § 285 písm.
a/ Tr. por.

K oslobodzujúcemu dôvodu podľa § 285 písm. a/ Tr. por. stačí, že nie je dokázané, že sa skutok stal,

pritomsavšaknevyžaduje,žemusíbyťnepochybné,žesanestalskutok,resp.nevyžadujesadokázanie
(rozumná istota), že sa skutok nestal (porovnaj R 13/1982).

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti v bode IV. tohto rozsudku.

K výrokom v bode II. a v bode III. ohľadom obžalovaného A. A.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v jeho odsudzujúcej časti ohľadom obžalovaných N. A., G. D., C. G. a D. E. vo výroku o vine,

treste a ochrannom opatrení, pričom tento zrušujúci dôvod bol aj v prospech spoluobžalovaného A.
A., bolo nevyhnutné vo vzťahu k tomuto spoluobžalovanému uplatniť zásadu beneficium cohaesionis
(dobrodenie v súvislostiach). Z tejto zásady vyplýva, že ak prospieva dôvod, na základe ktorého
rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, rozhoduje vždy aj v prospech tejto osoby,
hoci sama odvolanie nepodala. Umožní sa tak náprava nesprávnych výrokov, ktoré už nadobudli

právoplatnosť, hoci takáto osoba odvolanie nepodala, resp. z jej strany došlo k späťvzatiu odvolania
voči prvostupňovému rozsudku a následne konajúci súd rozhodol tak, že toto späťvzatie odvolania voči
rozsudku vzal na vedomie.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej časti aj

ohľadom obžalovaného A. A., vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení.

Odvolací súd obžalovaného A. A. uznal za vinného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a podľa § 44 Tr.

zák. účinného od 06.08.2024 upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného
A. A. skorším rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 10.01.2023 sp. zn. B2-3T/44/2022,
právoplatným dňa 22.03.2023, ktorým mu bol za spáchaný obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, uložený trest odňatia

slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý súd pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Na rozdiel od súdu I. stupňa, odvolací súd u obžalovaného A. A. do výroku o treste, nepoňal ďalší výrok
o treste prepadnutia veci, ani výrok o ochrannom dohľade.

Je totiž vylúčené, aby ohľadom toho istého obžalovaného a rovnakého trestného činu bolo rozhodnuté
tak, že sa podľa § 44 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 upúšťa od uloženia súhrnného trestu a zároveň
sa mu ukladá akýkoľvek iný druh trestu. Naznačené dva výroky vedľa seba nemôžu obstáť, pretože sú v
logickom rozpore a vzájomne sa vylučujú. Výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu je podmienené

záverom súdu, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 23.10.2001 sp. zn. 7 Tz 278/2001). Pokiaľ súd I. stupňa urobí taký záver a upustí
od uloženia súhrnného trestu, nemôže už skorší trest doplňovať výrokom žiadnym ďalším druhom
trestu. Týmito zásadami sa mestský súd neriadil. Pokiaľ mestský súd považoval za dôvodné uložiťobžalovanému Richardovi Ráczovi trest prepadnutia veci, mal tak urobiť v rámci ukladania súhrnného
trestu a nemal od súhrnného upúšťať. Obdobne sa to vzťahuje aj na uložený ochranný dohľad.

K výrokom v bodoch I. až IV.

Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods.
3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 19, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Život a zdravie , Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024