Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121203747
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121203747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v spore žalobcov: X/ I. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, P., 2/. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, J.
L. J., spoločne zastúpení: Mgr. Eva Ivančová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 55/2, Bánovce
nad Bebravou, IČO: 31 143 300, proti žalovanému: Butterfly-reality 2, s.r.o., so sídlom Ružinovská 44,
Bratislava, IČO: 51 711 788, zastúpenému: ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C,
Bratislava, IČO: 47 244 259, o zaplatenie 4.350,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II (aktuálne Mestský súd Bratislava IV) zo dňa 18.01.2023, č.k.

26C/18/2021-198, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade v plnom rozsahu.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 4.350,-
eur spolu s príslušenstvom dôvodiac tým, že žalobcovia mali záujem o kúpu rodinného domu, a preto
odpovedali ako záujemcovia na inzerát, ktorý uverejnil žalovaný ako sprostredkovateľ. Predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C., okres G., a to dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX,
hospodárska stavba na parc. č. XXXX/XXX a parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/
XXX, na ktoré mal žalovaný oprávnenie sprostredkovať predaj na základe zmluvy o sprostredkovaní
realitnýchslužiebmedzižalovanýmavlastníkomuvedenýchnehnuteľností.Žalovanýnazákladezáujmu

žalobcov uzatvoril so žalobcami dohodu o zložení blokovacieho depozitu, dňa 21.09.2020, v zmysle
ktorej záujemcovia prejavili záujem odkúpiť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C. za kúpnu
cenu 144.000,- eur, podľa čl. III. predmetnej dohody zaplatili na účet žalovaného blokovací depozit vo
výške4.350,-eur,pričomdohodabolauzatvorenánadobuurčitúdodňa15.12.2020.Ksprostredkovaniu
predaja a kúpy uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. C. v lehote určenej v
dohode o zložení blokovacieho depozitu, t. j. do dňa 15.12.2020 nedošlo, žalovaný žalobcom kúpnu
zmluvu k podpisu nepredložil a dohoda o zložení blokovacieho depozitu zanikla uplynutím lehoty

15.12.2020. Žalobcovia nemali v čase platnosti dohody ani finančné prostriedky na kúpu uvedených
nehnuteľností. Finančné prostriedky mali byť zabezpečené z predaja nehnuteľností t. j. bytov žalobcov,
ktorých predaj mal sprostredkovať žalovaný, na základe zmlúv o sprostredkovaní realitných služieb.
V zmluvách o sprostredkovaní realitných služieb u oboch žalobcov boli zmluvy uzatvorené na dobuurčitú do dňa 30.03.2021 a dohoda o zložení blokovacieho depozitu bola uzatvorená na dobu určitú
do dňa 15.12.2020. Tento nesúlad zmlúv zapríčinil žalovaný. Žalovanému sa nepodarilo sprostredkovať
predaj nehnuteľností žalobcov do 15.12.2020, a preto ku kúpe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX

pre kat. úz. C., o ktoré prejavili záujem, nedošlo. Žalobcovia požiadali žalovaného o ukončenie zmlúv o
sprostredkovanípredajaichnehnuteľnostídohodoukudňu21.12.2020,žalovanýimvyhovel.Žalobcovia
na základe uplynutia 5-dňovej lehoty po zániku dohody o zložení blokovacieho depozitu, t. j. do dňa
15.12.2020, vyzvali žalovaného v zmysle ustanovenia čl. V. ods. 2. dohody na vrátenie depozitu 4.530,-
eur na účet žalobcu v 1. rade v lehote do dňa 30.12.2020 s tým, že v prípade nevrátenia depozitu v

stanovenej lehote, bude suma 4.530,- eur vymáhaná súdne. Žalovaný zaslal k výzve mailovú správu
o predĺženie lehoty do dňa 21.01.2021 s tým, že sa vyjadrí k danému prípadu. Žalobcovia boli toho
právneho názoru, že ak nedošlo k sprostredkovaniu predaja a kúpy do dňa 15.12.2020 a žalovaný
blokovací depozit nevrátil podľa dohody ku dňu zániku dohody o zložení depozitu do 5 dní a ani po
predžalobnejvýzvedodňa30.12.2020,došlokbezdôvodnémuobohateniužalovanéhopodľa§451ods.
2Občianskehozákonníkaosumu4.350,-eur,ktorúježalovanýpovinnývzmysleust.§457Občianskeho

zákonníkavrátiť.Žalovanýtým,žesumu4.350,-eurvlehotedodňa30.12.2020nevrátilžalobcom,dostal
sa do omeškania od 31.12.2020, a preto si žalobcovia uplatnili i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.350,- eur odo dňa 31.12.2020 do zaplatenia. Žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 4.350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4.350,- eur odo dňa 31.12.2020 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcom trovy konania.

3. Žalovaný pohľadávku žalobcov neuznal poukazujúc na to, že ako uvádzajú žalobcovia, žalovaný mal
pre nich sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti. Nakoľko žalobcovia mali o kúpu nehnuteľnosti seriózny
záujem, uzatvorili so žalovaným a predávajúcim nehnuteľnosti dohodu o zložení blokovacieho depozitu,
ktorá zároveň plnila funkciu rezervačnej zmluvy. Zároveň zložili na účet žalovaného aj blokovací depozit.

Na základe uvedenej dohody sa predávajúci zaviazal rezervovať nehnuteľnosť pre žalobcov do dňa
15.12.2020, kedy malo najneskôr dôjsť k podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Kupujúci však
svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s predávajúcim nesplnili. Žalovaný dôvodil tým, že žalobcovia
sami uviedli, že do uplynutia lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemali finančné prostriedky na
kúpu nehnuteľností. Argumentáciu, že tento stav spôsobil žalovaný považoval žalovaný za účelovú.

Žalobcovia uviedli, že predajom vlastných nehnuteľností (bytov), ktorými chceli financovať kúpu novej
nehnuteľnosti, poverili priamo žalovaného, ktorý nedokázal tieto nehnuteľnosti predať a spôsobil tým
ich nemožnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. S týmto však podľa názoru žalovaného nie je možné súhlasiť.
Žalovaný aktívne vyhľadával záujemcov o kúpu bytov žalobcov, aby tieto včas predal, avšak zo strany
žalobcov mu nebola poskytnutá žiadna súčinnosť. Žalovaný viackrát upozorňoval žalobcov, že suma,

ktorú za svoje byty požadujú, je neprimerane vysoká a prevyšujúca trhovú hodnotu ich bytov a pokiaľ
túto neznížia, bude predaj takmer nemožný. Žalobcovia však zo svojej predstavy o hodnote vlastných
nehnuteľností upustiť nechceli. Postoj žalobcov k predaju ich nehnuteľností napokon prerástol až do
verbálnych útokov na makléra žalovaného, ktorého nechceli so záujemcom vpustiť do ich bytu na vopred
dohodnutú obhliadku. K predaju nehnuteľností nedošlo práve z dôvodu nedostatku súčinnosti žalobcov.

Navyše z príloh doručených priamo žalobcami je zrejmé, že títo si predaj vlastných nehnuteľností
rozmysleli a nemali ani záujem ich predávať. Žalovaný mal snahu dohodnúť predĺženie Dohody o zložení
blokovacieho depozitu, s čím súhlasil aj samotný predávajúci, avšak žalobcovia odo dňa 10.12.2020
nereagovali na SMS správy, ani emaily, ktorými ich žalovaný vyzýval na riešenie vzniknutej situácie.
Žalovaný mal teda za to, že návrh žalobcov je nedôvodný, z nimi priložených podkladov je zrejmé, že

k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, a teda im nevznikol nárok na vrátenie
blokovacieho depozitu.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného, že žalobcovia nesplnili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s
predávajúcimuviedli,žežiadnakúpnazmluvanebolažalobcomzostranyžalovanéhododňa15.12.2020

predložená, t. j. do zániku dohody o zložení blokovacieho depozitu. Dohoda o zložení blokovacieho
depozitu zanikla uplynutím dňa 15.12.2020 a žalovaný priznal v liste zo dňa 20.01.2021, že až
dňa 16.12.2020 zvolávali spoločné stretnutie všetkých zmluvných strán, ktoré sa malo uskutočniť v
priestoroch ich realitnej kancelárie. K námietke žalovaného, že žalobcovia do uplynutia lehoty na
uzatvorenie kúpnej zmluvy nemali finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, o ktoré prejavili záujem,

žalobcovia uviedli, že táto skutočnosť bola žalovanému známa, nakoľko žalovaný bol na základe zmlúv
o sprostredkovaní poverený žalobcami k sprostredkovaniu predaja ich bytov. O tejto skutočnosti svedčí
i potvrdenie žalovaného, že všetky tri predaje nehnuteľností (nehnuteľností v C., byt v J. ako aj byt v
P.) zabezpečovala maklérka žalovaného pani X. C.. K námietke žalovaného, že žalovaný upozorňovalžalobcov, že suma, ktorú za svoje byty požadujú, je neprimerane vysoká a prevyšujúca trhovú hodnotu
ich bytov, žalobcovia uviedli, že výšku súm za byty žalobcov stanovila sama maklérka pani Zuzana
Masarovičová, ktorá keď sa jej nedarilo byty predať nútila žalobcov na zníženie kúpnej ceny a to

u žalobcu pána T. až o 20.000,- eur. Vzhľadom k takémuto správaniu sa žalovaného sa žalobcovia
rozhodli okrem iných dôvodov ukončiť sprostredkovanie ich nehnuteľností dohodou, ku ktorej došlo dňa
21.12.2020. Napriek tejto skutočnosti žalovaný doposiaľ na stránke nehnuteľnosti.sk a reality.sk uvádza
byt žalobkyne v 2. rade ako aktuálny k predaju za 87.000,- eur a žalobkyňa je neustále obťažovaná
telefonátmi potencionálnych záujemcov o kúpu. Žalovaný v článku III. Dohody o zložení blokovacieho

depozitu uviedol, že blokovací depozit 4.350,- eur bude započítaný v plnej výške do kúpnej ceny
nehnuteľnosti. Jedná sa teda o preddavok kúpnej ceny, čo žalovaný uvádza i v ods. 4 o rozdelení
kúpnej ceny. V článku IV. ods. 1a žalovaný uviedol, že sa zaväzuje zabezpečiť úschovu blokovacieho
depozitu. V článku V. ods. 3, žalovaný uviedol, že pokiaľ záujemca poruší povinnosť stanovené v
článku IV. ods. 2, 3, 4, tak zložený depozit prepadá v prospech žalovaného. K uvedeným ustanoveniam
dohody žalobcovia namietli tieto skutočnosti: (i) ak je blokovací depozit preddavok kúpnej ceny za

nehnuteľnosť, ku ktorej k predaju nedošlo, tak sa musí vrátiť žalobcom, ktorí ho zložili; (ii) žalovaný
nemá v predmete činnosti úschovu finančných prostriedkov, a preto doposiaľ neoprávnene nakladá
s finančnou hotovosťou žalobcov; (iii) v uvedenom prípade žalovaný uzatvoril iba dohodu o zložení
blokovacieho depozitu, kde jednostranne stanovil povinnosť žalobcov zložiť depozit 4.350,- eur s tým,
že je to preddavok časti kúpnej ceny a zároveň tento preddavok prepadá v rámci zmluvnej pokuty v

prospech žalovaného, v prípade, že žalobcovia neuzatvoria kúpnu zmluvu. Žalobcovia vychádzali z
toho, že uvedená povinnosť žalobcov zodpovedá povinnosti účastníka Zmluvy o budúcej zmluvy podľa
§ 50a Občianskeho zákonníka dojednanej v prospech tretej osoby podľa § 50 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Namiesto toho, aby žalovaný konal v prospech tretej osoby, t. j. predávajúcej a pre tento
vzťah žalobcov a tretej osoby predávajúcej vytvoril tomu zodpovedajúci právny úkon v podobe Zmluvy

o budúcej zmluve medzi žalobcami a predávajúcou, uzatvoril so žalobcami iba dohodu o zložení
blokovaciehodepozitu,ktorejvýsledkombolofaktickézabezpečeniehospodárskehozáujmužalovaného
na zaplatení jeho provízie. Takéto ponímanie depozitu je sankciou iba pre žalobcov ako záujemcov
o kúpu a v dohode nie je žiadna sankcia pre predávajúcu, prípadne žalovaného. Žalobcovia mali za
to, že takto stanovené povinnosti sú nevyvážené, keďže žalobcovia ako záujemcovia o kúpu sú v

najmenej výhodnej pozícii. Táto dohoda sa prieči dobrým mravom a obchádza účel zákona vyjadrený v
§ 50a Občianskeho zákonníka, a preto je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Sankcie z nedodržania povinnosti, resp. zmluvná pokuta, by mohli byť vymáhané iba na základe
uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú však žalobca so žalovanými a predávajúcou neuzatvoril.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že vyjadrenie žalobcov o tom, že im
žiadna kúpna zmluva nebola zo strany žalovaného predložená považuje za účelové, keďže žalobkyňa v
2. rade od obhliadky dňa 10.12.2020, t. j. pred uplynutím lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, prestala
so žalovaným komunikovať a žalobcovia nereagovali ani na snahu žalovaného dohodnúť stretnutie
žalobcov s predávajúcim v sídle realitnej kancelárie, ktorého účelom malo byť vyriešenie vzniknutej

situácie. Riešení vzniknutej situácie bolo niekoľko, vrátane predĺženia lehoty na uzatvorenie kúpnej
zmluvy. Avšak z dôvodu pasivity žalobcov k stretnutiu strán nedošlo, čím došlo k uplynutiu lehoty na
uzatvorenie kúpnej zmluvy, a teda k vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho a
žalovaných. Navyše, samotní žalobcovia v návrhu uviedli, že na kúpu nehnuteľnosti nemali dostatočné
finančné prostriedky a navyše ako dôvod neuzatvorenia kúpnej zmluvy možno považovať aj stratu

záujmu žalobcov o kúpu nehnuteľnosti, čo jednoznačne vyplýva zo žiadosti o ukončenie zmluvy o
sprostredkovanírealitnýchslužieb,kdežalobkyňav2.radejednoznačnedeklarujestratuzáujmužalobcu
v 1. rade predať svoju nehnuteľnosť (zo zdravotných dôvodov), a teda aj stratu záujmu predať jej vlastnú
nehnuteľnosť. Žalovaný mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobcovia nemali záujem
na predaji svojich nehnuteľností, a teda aj na kúpe nehnuteľnosti, ku ktorej mala byť kúpna zmluva

uzatvorená. Pokiaľ na strane žalobcu v 1. rade nastali zdravotné dôvody, pre ktoré nemali záujem ďalej
uzatvoriť predmetný obchod, mal tieto prezentovať žalovanému bezodkladne a nečakať na uplynutie
lehoty na uzatvorenie kúpnej ceny a ignorovať snahy žalovaného o komunikáciu a vyriešenie vzniknutej
situácie. Tvrdenia žalobcov, že žalovaný do zániku dohody o zložení blokovacieho depozitu nevyvíjal
žiadnu snahu o riešenie situácie považoval žalovaný za jednoznačnú fabuláciu, nakoľko žalovaný

emailom zo dňa 13.12.2020 vyčerpávajúco popísal celú vzniknutú situáciu a snažil sa nájsť kompromis
a riešenie situácie, ako aj upozornil na blížiaci sa termín skončenia rezervačnej zmluvy. Keďže však zo
strany žalobcov nedošlo k žiadnej reakcii ani na tento obšírny email, žalovaný mal za to, že nie je možné
z neuzatvorenia kúpnej ceny viniť žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že sumu zapredaj bytov žalobcov stanovovala maklérka žalovaného. Uviedol, že vypracoval cenovú analýzu s tým,
že žalobcov upozornil, že trhová cena môže byť iná, nakoľko táto sa vždy odvíja od záujmu na trhu.
Znížený záujem o nehnuteľnosť žalobcu v 1. rade spôsobil okrem vysokej ceny aj fakt, že nehnuteľnosť

sa nachádzala v lokalite medzi cintorínom a obchvatom. Na informatívne otázky záujemcov reagoval
žalobcav1.raderáznestým,žežiadnuzľavuzkúpnejcenyneposkytne,toradšejbytnepredá.Ohľadom
stanovenia požadovanej ceny za predaj nehnuteľností žalobcov žalovaný so žalobcami komunikoval s
tým, že cena bola určená v najlepšom záujme žalobcov, ktorí ako predávajúci mali pochopiteľne záujem
na predaji za čo najvyššiu cenu s tým, že táto sa mala v prípade nezáujmu o nehnuteľnosti postupne

znižovať. Navyše, samotní žalobcovia predaj ich nehnuteľností znemožňovali. Ako príklad žalovaný
uviedol obhliadku bytu žalobkyne v 2. rade, ktorá sa mala konať dňa 10.12.2020. Maklérka žalovaného
p. C.Č. si so žalobcami riadne dohodla na tento deň obhliadku ich bytu. Žalobkyňa v 2. rade však
maklérku aj so záujemcami vyhodila z bytu s tým, že byt nie je na predaj a žalovaný je „mafiánska
realitka“, ktorá z nej chce spraviť bezdomovca. Takéto urážky žalobkyňa v 2. rade prezentovala aj z
balkóna pri odchode maklérky a záujemcov z nehnuteľnosti. K postoju žalobkyne v 2. rade pri predaji jej

nehnuteľnosti žalovaný navrhol vypočuť ako svedka maklérku žalovaného p. Masarovičovú, ktorá sa vie
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam predmetného sporu, nakoľko riešila predaj aj kúpu nehnuteľnosti pre
žalobcov. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravda, že žalovaný „nútil“ žalobcov, aby znížili kúpnu cenu o
20.000,- eur. Toto bola len jedna z reálnych možností ako urýchliť prípadný predaj ich nehnuteľností. Čo
sa týka nehnuteľnosti žalobkyne v 2. rade, táto sa vyjadrila, že pokiaľ sa nepredá byt žalobcu v 1. rade v

P., tak ona svoj byt v J. L. J. nepredá. Žalovaný po obdržaní vyjadrenia žalobcov zistil, že nehnuteľnosti
žalobcov sú skutočne stále zverejnené na portáli nehnuteľnosti.sk. Žalovaný inzeráty vymazal zo svojho
interného systému, avšak na externých stránkach sa tieto skutočne ešte nachádzali, za čo sa žalovaný
ospravedlnil a toto pochybenie bezodkladne odstránil. Zároveň uviedol, že na inzeráte bolo uvedené len
telefónne číslo realitnej kancelárie, nie žalobkyne v 2. rade, preto nemohla byť telefonicky obťažovaná.

Taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že Dohoda o zložení blokovacieho depozitu mala
zabezpečiť hospodársky záujem žalovaného na zaplatení jeho provízie a zaplatená suma mala slúžiť
ako preddavok na kúpnu cenu. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobcovia opomenuli ustanovenia,
kde sa dojednala zmluvná pokuta vo výške zaplateného rezervačného depozitu. Taktiež opomenuli
skutočnosť, že sa v tomto prípade nejedná len o vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ale aj medzi

predávajúcim, ktorý rezervoval svoju nehnuteľnosť v prospech žalobcov. Predmetný depozit je prioritne
istou formou poplatku za rezervovanie tejto nehnuteľnosti práve predávajúcim, ktorý má v súčasnosti
nárok na polovicu zaplateného rezervačného poplatku. Zložený blokovací depozit teda slúži aj ako určitá
forma zábezpeky pre predávajúceho, ktorý svoju nehnuteľnosť rezervoval pre žalobcov na dobu skoro
3 mesiacov. Žalovaný ďalej dôvodil, že nie je pravda, že táto dohoda je nevyvážená, nakoľko rovnaká

zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad, ak by dohodu o zložení blokovacieho depozitu porušil
predávajúci. Na záver žalovaný považoval za absurdné, aby sa žalobcovia odvolávali na dobré mravy
po tom, čo neoznámili žalovanému, a teda ani predávajúcemu, že stratili záujem o kúpu nehnuteľnosti,
prestali so žalovaným komunikovať a čakali až do uplynutia lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Žalovaný mal za to, že práve žalobcovia sú tí, ktorí konali v rozpore s dobrými mravmi, a teda ich konanie

nemôže požívať právnu ochranu. Mal za nepochybné, že žalobcovia porušili povinnosti stanovené
v čl. IV. ods. 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 21.09.2020, a teda žalovanému a
predávajúcemu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. V ods. 3 Dohody, ktorá sa
započítala na zaplatený blokovací depozit.

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 21.09.2020
bola medzi žalobcami ako záujemcom, žalovaným a D. B. ako predávajúcim uzatvorená dohoda o
zložení blokovacieho depozitu, v ktorej záujemca vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu,
na základe ktorej by mal nadobudnúť nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúcej zapísané na LV č.
XX pre kat. úz. C., okres G., a to dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, hospodárska stavba na

parc. č. XXXX/XXX a parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX, ktorých predaj bol
žalovaný oprávnený sprostredkovať na základe zmluvy o sprostredkovaní realitných služieb uzatvorenej
medzi žalovaným a predávajúcim, za kúpnu cenu 144.000,- eur. Podľa čl. III. ods. 1 predmetnej
dohody za účelom zablokovania nehnuteľnosti a to tak, že žalovaný ani predávajúci nie je oprávnený
po dobu účinnosti dohody sprostredkovať kúpu tejto nehnuteľnosti inému záujemcovi, a za účelom

zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe nehnuteľností, žalobcovia
uhradili na účet žalovaného blokovací depozit vo výške 4.350,- eur, ktorý podľa čl. III. ods. 2 dohody
mal byť v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy v plnej výške započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Dohoda o zložení blokovacieho depozitu bola uzatvorená na dobu určitú do dňa 15.12.2020. Ksprostredkovaniu predaja a kúpy uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. C. v
lehote určenej v dohode o zložení blokovacieho depozitu, t. j. do dňa 15.12.2020, nedošlo. Žalobca v
1. rade zároveň so žalovaným uzatvoril dňa 29.09.2020 zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb,

predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, a
to 3-izbového bytu č. X situovaného na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, adresa:
X. XXXX/XX, P. - J., XXX XX, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parc. reg. C: parc. č. XXX/
XX, druh pozemku: zastavaná plocha, o výmere 239 m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 872 m, o veľkosti 70/369, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P.
J., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností Okresného úradu Trenčín,
katastrálneho odboru - zmluva bola uzatvorená na dobú určitú, do dňa 30.03.2021. Žalobkyňa v 2.
rade zároveň so žalovaným uzatvorila dňa 29.09.2020 zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb,
predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade, a
to 3-izbového bytu č. XX situovaného na X.p. obytného domu súp. č. XXXX, vchod XX, adresa: D.

XXXX/XX, J.L. L. J., XXX XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti 7175/385802, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. L. J.,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, v katastri nehnuteľností Okresného úradu J. L. J.,
katastrálneho odboru - zmluva bola uzatvorená na dobú určitú, do dňa 30.03.2021. Žalobcovia výzvou
na vrátenie 4.350,- eur (blokovací depozit) zo dňa 23.12.2020 vyzvali žalovaného na vrátenie sumy

4.350,- eur na účet žalobcu v 1. rade uvádzajúc, že žalobcovia poskytli žalovanému sumu 4.350,- eur
ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu. V predmetnej dohode sa
žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal sprostredkovať predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XX
pre kat. úz. G. a prijal v zmysle čl. III. blokovací depozit v sume 4.350,- eur od žalobcov ako záujemcov
o kúpu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. G.. Dohoda bola uzatvorená na dobu

určitú t. j. do dňa 15.12.2020. Žalobcovia mali záujem uvedené nehnuteľnosti kúpiť, avšak zaplatenie
kúpnej ceny bolo podmienené predajom ich nehnuteľností, ktoré žalovaný mal na základe zmlúv o
sprostredkovaní predaja ponúknuť k odpredaju. Vzhľadom na zrušenie týchto zmlúv o sprostredkovaní,
ktoré potvrdil i žalovaný mailom, uplynula dňa 15.12.2020 márne rezervačná doba bez toho, aby došlo
k sprostredkovaniu predaja a kúpy nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k. ú. G.. Na základe tejto

skutočnosti sa žalovaný v čl. V. dohody o zložení blokovacieho depozitu v ods. 2. zaviazal vrátiť späť
prijatý blokovací depozit záujemcom do 5 pracovných dní.

7. Súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke v zmysle ustanovení § 51 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 52 ods. 1-

4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 4 písm. k), s) Občianskeho zákonníka a § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pričom zároveň vychádzal z čl. IV ods.2 - 4 a čl. V ods. 2 - 4 dohody o zložení
blokovacieho depozitu.

8. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom

dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že medzi žalobcami ako záujemcom a žalovaným bola dňa 21.09.2020 uzatvorená
dohoda o zložení blokovacieho depozitu, v ktorej záujemca vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu
zmluvu, na základe ktorej by mal nadobudnúť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C., ktorých
predaj bol žalovaný oprávnený sprostredkovať. Konštatoval, že uvedená dohoda bola uzatvorená ako

zmluva nepomenovaná (inominátna) podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedený právny vzťah
založený stranami posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľský a dohodu o zložení blokovacieho
depozitu ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v uvedenom prípade vyvodil,
že žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalobcovia (ako aj p. D. B.) vystupovali v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, nakoľko sú fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej
konštatoval, že skutočnosť, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda o zložení blokovacieho depozitu,

na základe ktorej žalobcovia uhradili žalovanému blokovací depozit vo výške 4.350,- eur, pričom
tento depozit v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy mal byť v plnej výške započítaný do kúpnej ceny
nehnuteľnosti, sporná nebola. Z vyššie uvedených skutočností ďalej vyvodil, že sporným nebolo ani
to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Sporným v konaní bolo, z akého dôvodu nedošlo kuzatvoreniu kúpnej zmluvy, t. j. či k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z dôvodu na strane žalobcov
alebo žalovaného a či žalobcom vznikol nárok na vrátenie blokovacieho depozitu.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní sa žalobcovia domáhali vrátenia blokovacieho depozitu,
a to na základe čl. V. ods. 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu (ako to vyplýva aj z výzvy na
vrátenie blokovacieho depozitu zo dňa 23.12.2020), podľa ktorého v prípade, že predávajúci nepristúpi
za vyššie uvedených podmienok k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň účinnosti tejto
dohody, tak je žalovaný povinný prijatý blokovací depozit vrátiť späť záujemcovi, a to najneskôr do

5 pracovných dní po márnom uplynutí lehoty uvedenej v ods. 1 tohto článku dohody (t. j. do dňa
15.12.2020). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že v uvedenom ustanovení dohody
bol teda dojednaný prípad, ak k podpisu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane predávajúceho
- v takom prípade mal byť blokovací depozit vrátený záujemcovi. Súd prvej inštancie mal v konaní za
preukázané, že tento prípad nenastal a teda, že nenastala situácia, že kúpna zmluva nebola podpísaná
z dôvodov na strane predávajúceho - práve naopak, v konaní mal za preukázané (najmä svedeckými

výpoveďami D. B. a X. C.), že predávajúca (p. D. B.) bola pripravená kúpnu zmluvu podpísať, po
podpise dohody o zložení blokovacieho depozitu nehnuteľnosť už neponúkala na predaj a ani sa
neuskutočnili obhliadky napriek tomu, že ďalší záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti boli. Po vykonanom
dokazovaní tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na
strane záujemcov, t. j. žalobcov, ktorí nemali (po celý čas a ani ku dňu skončenia dohody) dostatočné

finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné to, že žalobcovia
do dňa skončenia dohody o zložení blokovacieho depozitu nedisponovali dostatočnými finančnými
prostriedkami na kúpu predmetných nehnuteľností, ktorú skutočnosť žalobcovia uviedli už v podanej
žalobe (v samotnej žalobe žalobcovia uviedli, že žalobcovia nemali v čase platnosti dohody ani finančné
prostriedkynakúpuuvedenýchnehnuteľností).Súdprvejinštancietakmalzapreukázané,žežalobcovia

nedisponovali dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bol
zložený blokovací depozit. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na čl. V ods. 3 dohody o
zložení blokovacieho depozitu, podľa ktorého pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v článku
IV. ods. 2, 3 a 4 tejto dohody alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa
zmluvné strany dohodli, že zložený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech

predávajúceho a žalovaného. V čl. IV. ods. 3 dohody o zložení blokovacieho depozitu pritom záujemca
prehlásil, že je schopný doplatiť a doplatí kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti podľa podmienok
uvedených v tejto dohode. Podľa čl. IV. ods. 4 dohody o zložení blokovacieho depozitu mal záujemca
zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti tak, že sumu 4.350,- eur zaplatí najneskôr
v deň podpisu dohody a suma 139.650,- eur bude zaplatená z vlastných zdrojov kupujúceho na

základe podmienok stanovených v kúpnej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel
k záveru, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane žalobcov ako záujemcov, nakoľko
títo nedisponovali dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľností. Z uvedeného vyvodil,
že žalobcovia tak porušili čl. IV ods. 3 a 4 dohody o zložení blokovacieho depozitu, resp. uviedli v tejto
dohode nepravdivé informácie (že sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti),

ktorá skutočnosť mala za následok, že zložený blokovací depozit prepadol z titulu zmluvnej pokuty v
prospech predávajúceho a žalovaného podľa čl. V. ods. 3 dohody o zložení blokovacieho depozitu.

10. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia argumentovali tým, že tento stav (že žalobcovia
neboli schopní doplatiť kúpnu cenu) zapríčinil žalovaný, nakoľko žalovaný nebol schopný predať ich

nehnuteľnosti, pričom finančné prostriedky z predaja ich nehnuteľností mali byť použité na kúpu
nehnuteľnosti v zmysle dohody o zložení blokovacieho depozitu. Súd prvej inštancie sa však s týmto
názorom žalobcov nestotožnil, nakoľko žalobcovia v dohode o zložení blokovacieho depozitu výslovne
vyhlásili, že sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti a že táto cena bude
doplatená z ich vlastných zdrojov. V dohode o zložení blokovacieho depozitu nie je uvedené, že

žalobcovia sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti iba v prípade, ak
žalovaný zabezpečí (sprostredkuje) predaj ich vlastných nehnuteľností. Z uvedeného podľa súdu prvej
inštancie vyplýva, že kúpna cena mohla byť uhradená nielen z finančných prostriedkov žalobcov z
predaja ich vlastných nehnuteľností, ale aj z akýchkoľvek iných vlastných zdrojov (napr. vlastné úspory,
hypotekárny úver, pôžička). Vzhľadom na znenie dohody o zložení blokovacieho depozitu tak mal súd

prvej inštancie za preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov
tým, že žalobcovia nedisponovali finančnými prostriedkami potrebnými na kúpu nehnuteľností, čím
porušili ustanovenie dohody, ktorým prehlásili, že sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za prevod
nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu zložený blokovací depozit prepadol z titulu zmluvnej pokuty v prospechpredávajúceho a žalovaného. Navyše súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní ani nemal za
preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaný zapríčinil neschopnosť žalobcov doplatiť kúpnu cenu tým, že
kpredajuichnehnuteľnostínedošlozdôvodovnastranežalovaného.Zvykonanéhodokazovania(najmä

z výpovede p. X. C. a z emailovej komunikácie) naopak vyplynulo, že to boli práve žalobcovia, ktorí stratili
záujem o predaj svojich nehnuteľností, napriek dohodnutým obhliadkam neumožnili záujemcom o kúpu
vstup do nehnuteľností v ich vlastníctve, resp. riadne uskutočnenie obhliadky, neposkytli žalovanému
súčinnosťpotrebnúnapredajichnehnuteľností,vyhýbalisakomunikáciisožalovanýmasvojímvlastným
správaním tak znemožnili žalovanému sprostredkovať predaj ich nehnuteľností.

11. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného vzťahu súd prvej inštancie skúmal, či v
tejto súvislosti bolo možné platne dohodnúť zmluvnú pokutu spočívajúcu v prepadnutí zloženého
blokovacieho depozitu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že v spotrebiteľských zmluvách
v zásade nie je vylúčená možnosť dohodnúť si zmluvnú pokutu, táto zmluvná pokuta však nesmie
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

t. j. nesmie ísť o neprijateľnú podmienku. Predmetné ustanovenie čl. V. ods. 3 dohody o zložení
blokovacieho depozitu však súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá písomne a v dojednaní o zmluvnej
pokute bol jednoznačne určený spôsob určenia jej výšky. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol
v dôsledku porušenia povinnosti žalobcov uvedených v čl. IV ods. 3 a 4 dohody o zložení blokovacieho

depozitu, resp. uvedenia nepravdivých informácií (že sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za
prevod nehnuteľnosti), ktorá skutočnosť mala za následok, že zložený blokovací depozit prepadol z
titulu zmluvnej pokuty v prospech predávajúceho a žalovaného podľa čl. V. ods. 3 dohody o zložení
blokovacieho depozitu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že takto dohodnutá zmluvná pokuta
bola dohodnutá v prospech nielen žalovaného, ale aj v prospech predávajúcej. Súd prvej inštancie

považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za primeranú - v tejto súvislosti poukázal na to, že kúpna cena
nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 144.000,- eur, zmluvná pokuta (zodpovedajúca blokovaciemu
depozitu) bola dohodnutá vo výške 4.350,- eur, t. j. vo výške cca 3,02 %, čo súd prvej inštancie
nepovažoval za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
dohodnutúvýškuzmluvnejpokutyneposúdilakoneprimeranúvzmysle§53ods.4písm.s)Občianskeho

zákonníka.VtejtosúvislostipoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.15Co/171/2018zo
dňa 27.05.2020, ktorý sa taktiež zaoberal možnosťou prepadnutia blokovacieho depozitu ako zmluvnej
pokuty (kúpna cena nehnuteľnosti bola v uvedenom prípade dohodnutá vo výške 65.000,- eur, blokovací
depozit/zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur, t. j. vo výške 3,08 %).

12. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil ani s názorom žalobcov, že takéto ponímanie depozitu
je sankciou iba pre žalobcov ako záujemcov o kúpu a v dohode nie je žiadna sankcia pre
predávajúcu, prípadne žalovaného, a že takto stanovené povinnosti sú nevyvážené, keďže žalobcovia
ako záujemcovia o kúpu sú v najmenej výhodnej pozícii. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na to, že dohoda obsahovala sankciu nielen pre žalobcov, ale aj pre predávajúcu, a to podľa čl. V

ods. 4 dohody o zložení blokovacieho depozitu, v zmysle ktorého pokiaľ predávajúci poruší povinnosti
stanovené v článku IV. ods. 5. tejto dohody alebo uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak
sa zmluvné strany dohodli, že je predávajúci povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa
zloženému blokovaciemu depozitu. Zmluvnú pokutu je predávajúci povinný uhradiť na bankový účet
žalovaného. Po zaplatení uvedenej zmluvnej pokuty bude rozdelená medzi záujemcu a žalovaného

rovnakým dielom v pomere 50:50. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že dohoda
obsahovala zmluvnú pokutu aj pre predávajúcu, pričom v takom prípade 50 % zo sumy zaplatenej
zmluvnej pokuty by obdŕžali žalobcovia. Uvedená zmluvná pokuta tak bola dohodnutá nielen v prospech
žalovaného,aleajvprospechžalobcov.Vzhľadomnauvedenémalsúdprvejinštanciezato,ženemožno
konštatovať, že v prípade uvedenej zmluvnej pokuty sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

§ 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto považoval
dohodnutú zmluvnú pokutu za primeranú a súladnú s právnymi predpismi, najmä s právnymi predpismi
slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. Aj v časti zmluvnej pokuty preto súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu
ako dôvodnú. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie žalobu
žalobcov za nedôvodnú a nimi uplatnené nároky za nepreukázané, z ktorého dôvodu žalobu v celom

rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď
úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu stým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a žiadali, aby súd odvolaniu
vyhovel a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie dôvodil tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V odvolaní namietal v súvislosti s tým, že k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy nedošlo, že žiadna kúpna zmluva žalobcom v zmysle dohody o zložení blokovacieho depozitu
nebola predložená. Uvedené vyplývalo z dokazovania výsluchom žalobcov a taktiež v svedeckej
výpovedi zo dňa 12.09.2022 p. C., maklérka žalovaného, uviedla, že návrh kúpnej zmluvy žalobcom
do dňa 15.12.2020 nebol zaslaný. Zároveň predávajúca, p. B., vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa
09.11.2022 uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpisovala do dňa 15.12.2020. Žalobcovia poukázali na to,
že z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh kúpnej zmluvy žalovaným v zmysle

čl. V. bodu 2 dohody o blokovacom depozite nebol žalobcom predložený, pričom túto skutočnosť
súd prvej inštancie nebral do úvahy. V tejto súvislosti žalobcovia vyjadrili, že aj napriek tomu súd
prvej inštancie nesprávne vyjadril názor, že žalobcovia porušili čl. IV. ods. 3 a 4 dohody o zložení
blokovacieho depozitu, pričom z dohody o zložení blokovacieho depozitu vyplýva, že predávajúci
podľa čl. IV. bodu 5 dohody mal do termínu platnosti dohody t. j. do dňa 15.12.2020 uzatvoriť so

záujemcami (žalobcovia) kúpnu zmluvu. V ďalšom nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že
porušili čl. IV. odsek 3 a 4 dohody o zložení blokovacieho depozitu, nakoľko v dohode uviedli nepravdivé
informácie, že sú schopní a doplatia kúpnu cenu za prevod nehnuteľností z vlastných zdrojov. Trvali
na tom, že nepravdivé informácie neuviedli, keďže skutočnosť že nemali plnú kúpnu cenu, bola
známa žalovanému pri podpisovaní dohody o zložení blokovacieho depozitu, o čom svedčí svedecká

výpoveď p. C., ktorá sa podujala za účelom získania kúpnej ceny pre žalobcov odpredať ich byty na
základe sprostredkovateľských zmlúv, čo sa jej do skončenia platnosti dohody o depozite t. j. do dňa
15.12.2020 nepodarilo. Podľa žalobcov skutočnosti uvádzané p. C. spojené so sprostredkovateľskými
zmluvami, ktorých predmetom bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, neboli predmetom
sporu. Poukázanie na uzatvorené sprostredkovateľské zmluvy v žalobe a na to, že dohodu o zložení

blokovacieho depozitu a sprostredkovateľské zmluvy uzatvárala p. C. malo preukázať skutočnosť,
že žalobcovia od uzatvorenia dohody nemali k dispozícii finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. C.. Žalobcovia vyjadrili, že p. C. mala zvoliť iný druh zmluvy
prípadne zmluvu o budúcej zmluve, v zmysle ktorej by zmluvná pokuta bola vymožiteľná. Z výpovede
pani C. vyplynulo, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu bola uzatvorená na 3 mesiace do dňa

15.12.2020 a sprostredkovateľské zmluvy na predaj bytov žalobcov boli uzatvorené na dobu 6 mesiacov
do dňa 31.03.2021. Žalobcovia dodali, že do dňa 15.12.2020, t. j. do ukončenia platnosti dohody o
zložení blokovacieho depozitu, sa pani C. nepodarilo predať nehnuteľnosti žalobcov a do tejto doby
žalobcom nepredložila dohodu o predĺžení platnosti dohody ani návrh kúpnej zmluvy. So skutočnosťami,
ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie o tom, že stav, že žalobcovia

neboli schopní doplatiť kúpnu cenu zapríčinil žalovaný, žalobcovia nesúhlasili. Konštatovali, že v žalobe
je uvedené, že kúpna zmluva nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. C. L. E. mala byť
zabezpečená z predaja nehnuteľností a to bytov vo vlastníctve žalobcov a z toho dôvodu uzatvorili so
žalovaným zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb. Žalovanému sa nepodarilo v lehote účinnosti
dohody o blokovacom depozite t. j. do dňa 15.12.2020 predať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov

a žalobcovia na základe donucovacieho konania na zníženie kúpnych cien ich bytov ukončili platnosť
sprostredkovateľských zmlúv. V ďalšom žalobcovia dôvodili, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu
uzatvorená dňa 21.09.2020 sa prieči dobrým mravom a obchádza účel zákona vyjadrený v § 50a
Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda obsahuje ustanovenia v čl. II., že bude depozit započítaný
do kúpnej ceny, zároveň je suma 4.350,- eur blokovacím depozitom a zároveň i zmluvnou pokutou,

čo sa prieči ustanoveniu § 580 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda bola vopred spísaná a
predložená žalobcom s uistením, že je v poriadku a musí byť vopred podpísaná. Z obsahu predmetnej
dohody o zložení blokovacieho depozitu vyplýva záväzok predávajúcej (pani B.) nepredať nehnuteľnosť
inému ako žalobcom po dohodnutú dobu 3 mesiacov, t. j. do dňa 15.12.2020 a záväzok žalovaného
sprostredkovať predaj nehnuteľností do dňa 15.12.2020 s tým, že bude predložená na podpis kúpna

zmluva a záujemcovia t. j. žalobcovia sa zaviazali bez zbytočného odkladu po vyzvaní žalovaným
uzatvoriť s predávajúcou kúpnu zmluvu najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, t. j. do dňa
15.12.2020. Žalobcovia mali za to, že z uvedenej dohody nevyplýva povinnosť žalobcov uhradiť zvyšok
kúpnej ceny, túto povinnosť by mali iba na základe predloženej kúpnej zmluvy, ktorá im predloženánebola. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcov tieto skutočnosti vyhodnotil v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka a posúdiť tak
mal predmetnú dohodu ako absolútne neplatnú. Žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie predložené

dôkazy a svedecké výpovede posúdil jednostranne v prospech žalovaného a dospel tak k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,žežalobcoviazapríčinili,ženedošlokpodpisukúpnejzmluvyažedepozitvzmysle
dohody prepadá v prospech žalovaného. Zastávali názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a to tým, že súd prvej inštancie posúdil dohodu o zložení
blokovacieho depozitu za platnú a vyvodzoval z jednotlivých ustanovení dohody porušenie povinností

dohodyžalobcamiatýmajoprávnenosťprepadnutiablokovaciehodepozituvprospechžalovaného.Mali
za to, že súd prvej inštancie mal na danú právnu vec aplikovať ustanovenie § 50 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, §50a, § 51, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaný k odvolaniu žalobcov vo svojom vyjadrení uviedol, že sa s ním v celom rozsahu

nestotožňujú. Dôvodili tým, že ako aj uviedli žalobcovia, súd prvej inštancie vykonal všetky navrhované
dôkazy vrátane výsluchov strán sporu a svedkov. Dokonca nad rámec bežnej praxe opakovane odročil
pojednávanie za účelom, že žalobcovia chceli predložiť do spisu dôkaz - SMS komunikáciu, ktorú však
nevedeli predložiť v jednoznačne čitateľnej podobe, až súd prvej inštancie vyzval žalobcov, aby predložili
písomný prepis tejto komunikácie. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou z akého dôvodu

nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keďže žalobcovia na zaplatenie kúpnej ceny nemali dostatok
finančných prostriedkov, o čom svedčia aj výpisy z účtov predložené v konaní. Z výpovede žalobcov
ako aj svedkyne p. Masarovičovej vyplynulo, že títo nemali skutočnú vôľu svoje nehnuteľnosti predať
a získať tým finančné prostriedky na financovanie kúpy novej nehnuteľnosti. Žalovaný považoval za
nepravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovanému sa nepodarilo v lehote účinnosti dohody o blokovacom

depozite t. j. do dňa 15.12.2020 predať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a žalobcovia na základe
donucovacieho konania na zníženie kúpnych cien ich bytov ukončili platnosť sprostredkovateľských
zmlúv. V tejto súvislosti uviedol, že žalovanému sa nepodarilo ich nehnuteľnosti predať z dôvodu straty
záujmu žalobcov tieto predať, čo napokon potvrdzuje aj žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní
realitných služieb zo dňa 29.09.2020, v ktorom žalobkyňa v 2. rade uvádza, že o ukončenie tejto zmluvy

žiada z dôvodu, že žalobca v 1. rade svoj byt zo zdravotných dôvodov nepredá a tak nie je dôvod,
aby svoj byt predávala ona. Boli to práve žalovaní, ktorí začali znemožňovať predaj ich vlastných
nehnuteľností, najmä znemožnili vyriešiť celú situáciu akoukoľvek spoločnou dohodou, keď odmietali
spoločné stretnutie všetkých zmluvných strán. Práve konanie žalobcov je preto podľa žalovaného
konaním v rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu, a to ani

v prípade, že sa jedná o spotrebiteľov. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil, že
ustanovenia dohody o zložení blokovacieho depozitu neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a
zmluvu posudzoval v súlade s ústavnými princípmi výkladu zmlúv, v zmysle ktorých je priorita výkladu,
ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti. Neplatnosť zmluvy
má byť výnimkou a nie zásadou. Záverom žalovaný uviedol, že v konaní pred prvoinštančným súdom

bolo jasne preukázané, že dôvody neuzatvorenia kúpnej zmluvy boli na strane žalobcov, že žalobcovia
porušili ustanovenia dohody o blokovacom depozite, s ktorými dohoda spája nárok na zmluvnú pokutu,
ako aj to, že žalobcom nevznikol nárok na vrátenie blokovacieho depozitu.

16. Ďalšie vyjadrenia už predložené neboli.

17. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov
podaného odvolania a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p., keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, prejednal odvolanie žalobcov a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. l C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191

C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna
vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.); takú vadu napokon ani odvolatelia netvrdili.19. Žalobcovia podaným odvolaním namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a odvolanie zároveň dôvodili

tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) C.s.p.).

20. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že dňa 21.09.2020 došlo k uzatvoreniu dohody
o zložení blokovacieho depozitu medzi žalovaným ako sprostredkovateľom, p. B. ako predávajúcim a

žalobcami ako záujemcami, v zmysle ktorej žalobcovia prejavili záujem odkúpiť nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XX pre kat. úz. C. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) za kúpnu cenu 144.000,- eur, a v
zmysle tejto dohody zaplatili na účet žalovaného blokovací depozit za účelom zablokovania predmetnej
nehnuteľnosti po dobu účinnosti tejto dohody (počas tejto doby žalovaný ani predávajúci neboli
oprávnení sprostredkovať kúpu tejto nehnuteľnosti inému záujemcovi) vo výške 4.350,- eur, pričom
dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do dňa 15.12.2020. Sporným nebolo ani to, že k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy nedošlo, ani skutočnosť, že žalobcovia v čase uzatvorenia dohody o zložení blokovacieho
depozitu (ďalej len „dohoda“) ani v čase skončenia dohody nemali dostatočné finančné prostriedky
na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Spornou zostala otázka, z akého dôvodu nedošlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, t. j. či k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z dôvodu na strane žalobcov alebo na strane
žalovaného, resp. či žalobcom vznikol nárok na vrátenie blokovacieho depozitu.

21. Žalobcovia namietali, že im nebol predložený návrh kúpnej zmluvy k podpisu. Z vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie ako aj jeho záverov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vyplynulo, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov tým, že žalobcovia
nedisponovali finančnými prostriedkami potrebnými na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, čím zároveň

porušili ustanovenie dohody, ktorým prehlásili, že sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za
prevod nehnuteľností podľa podmienok uvedených v dohode. Zároveň z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia stratili záujem o predaj svojich nehnuteľností v ich vlastníctve, pričom ako
sami uviedli, finančné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti mali byť zabezpečené z predaja
bytov v ich vlastníctve. Za danej situácie považuje odvolací súd za irelevantné tvrdenie žalobcov, že

nebol predložený návrh kúpnej zmluvy k podpisu, keď žalobcovia naďalej nedisponovali finančnými
prostriedkami na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a taktiež sa vyhýbali komunikácii so žalovaným, a teda
medzi stranami nedošlo, ani za daných okolností nemohlo dôjsť k dohode o termíne podpisu kúpnej
zmluvy. Žalobcovia nepreukázali, že danú situáciu chceli vyriešiť (resp. nenavrhli žiadne iné riešenie
smerujúcekspoločnejdohodezmluvnýchstrán),naopakžalovanýsastretnutiasožalobcamidožadoval,

tí mu na ponuku spoločného stretnutia nereagovali, a teda bol to práve žalovaný, ktorého konanie
smerovalo k snahe uzatvoriť kúpnu zmluvu predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie správne vyvodil, že to boli práve žalobcovia, ktorí napriek snahe žalovaného o
predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, žalovanému znemožnili sprostredkovať predaj týchto
nehnuteľností. Žalobcovia by ani do dňa 15.12.2020, kedy uplynula platnosť dohody, nemohli uzavrieť

kúpnu zmluvu predmetnej nehnuteľnosti, keďže do uvedeného dátumu nedisponovali finančnými
prostriedkami potrebnými na kúpu tejto nehnuteľnosti, a teda by predávajúcemu sumu 139.650,- eur
nemohli ani poukázať.

22. Ďalej žalobcovia namietali, že neuviedli žiadne nepravdivé informácie, keď v dohode prehlásili,

že sú schopní a doplatia kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti z vlastných zdrojov. V odvolaní však
sami uviedli, že skutočnosť, že nemali kúpnu cenu, bola známa pri podpisovaní dohody, vedel o
nej aj žalovaný. Žalobcovia však napriek uvedenej skutočnosti dohodu, v ktorej bolo vyššie uvedené
prehlásenie podpísali. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na to,
že v dohode nie je uvedené, že žalobcovia sú schopní doplatiť a doplatia kúpnu cenu za prevod

predmetnej nehnuteľnosti iba v prípade, ak žalovaný zabezpečí predaj ich vlastných nehnuteľností,
kúpnu cenu však môžu žalobcovia zabezpečiť aj z iných zdrojov. Preto ak aj žalobcovia uzavreli so
žalovaným sprostredkovateľské zmluvy, na základe ktorých mal žalovaný zabezpečiť sprostredkovanie
predaja bytov v ich vlastníctve a z týchto súm uhradiť kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti, pričom
k predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nedošlo, uvedené nespôsobuje stav, za ktorého iba

v tomto prípade majú žalobcovia možnosť zaplatiť kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň
odvolaciemu súdu nie zrejmé k akému donucovaciemu konaniu na zníženie kúpnych cien nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcov pristúpil žalovaný, keď na základe tohto konania žalobcovia ukončili platnosť
sprostredkovateľských zmlúv.23. Žalobcovia argumentovali, že sa dohoda prieči dobrým mravom, obchádza účel zákona vyjadrený
v § 50a Občianskeho zákonníka a prieči sa ustanoveniu § 580 Občianskeho zákonníka, avšak akým

spôsobom, to žalobcovia bližšie neuviedli. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie skúmal, či bolo možné platne dohodnúť
zmluvnú pokutu spočívajúcu v prepadnutí zloženého blokovacieho depozitu. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti konštatoval, že v spotrebiteľských zmluvách v zásade nie je vylúčená možnosť dohodnúť
si zmluvnú pokutu, táto zmluvná pokuta však nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. nesmie ísť o neprijateľnú podmienku.
Predmetné ustanovenie čl. V. ods. 3 dohody o zložení blokovacieho depozitu však súd prvej inštancie
nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola medzi
stranami dohodnutá písomne a v dojednaní o zmluvnej pokute bol jednoznačne určený spôsob určenia
jej výšky. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v dôsledku porušenia povinnosti žalobcov
uvedených v čl. IV ods. 3 a 4 dohody, ktorá skutočnosť mala za následok, že zložený blokovací

depozit prepadol z titulu zmluvnej pokuty v prospech predávajúceho a žalovaného podľa čl. V. ods.
3 dohody. Súd prvej inštancie okrem iného správne podotkol, že takto dohodnutá zmluvná pokuta
bola dohodnutá v prospech nielen žalovaného, ale aj v prospech žalobcov, keď dohoda obsahovala
zmluvnú pokutu aj pre predávajúceho. Preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako sa dohoda prieči vyššie
uvedeným ustanoveniam. Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta súdom prvej inštancie posúdená

ako primeraná, tento záver žalobcovia v odvolaní nesporovali. Žalobcovia v ďalšom namietali, že z
uvedenej dohody nevyplýva povinnosť žalobcov uhradiť zvyšok kúpnej ceny, túto povinnosť by mali iba
na základe predloženej kúpnej zmluvy, ktorá im predložená nebola. Odvolací súd zastáva názor, že z
dohody takáto skutočnosť nevyplýva, kedy by mali žalobcovia povinnosť uhradiť zvyšok kúpnej ceny
predmetnej nehnuteľnosti až po predložení kúpnej zmluvy žalovaným, preto považuje aj túto námietku

žalobcov za nedôvodnú.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že
žalobcovia porušili povinnosti stanovené v čl. IV. ods. 3 a 4 dohody, následkom čoho podľa čl. V
odseku 2 dohody zložený blokovací depozit prepadol z titulu zmluvnej pokuty v prospech predávajúceho

a žalovaného, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia nemajú nárok na vrátenie zloženého
blokovacieho depozitu a súd prvej inštancie tak rozhodol správne keď žalobu žalobcov zamietol ako
nedôvodnú.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a teda žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).