Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010663
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8721010663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
07.05.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, 4 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 09.11.2022, sp. zn. 5T/48/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX B. – C. C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX, okr. B.,

j e v i n n ý, ž e

- ako konateľ obchodnej spoločnosti D + P s.r.o., so sídlom SNP 145, 059 21 Svit, IČO: 44303335 a ako

osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti D + P s.r.o., vedomý si
svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v úmysle skrátiť daň z pridanej
hodnoty a túto neuhradiť do štátneho rozpočtu, v daňových priznaniach obchodnej spoločnosti D + P
s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podaných v období od 27.02.2012 do 26.11.2012 príslušnému správcovi
dane - Daňovému úradu Prešov, pobočka B. neoprávnene a teda v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/
a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
uplatnil odpočítanie z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom obchodnou spoločnosťou
Palmdale s.r.o., Klarinská 7, 811 03, Bratislava, IČO: 45469300, za dodané stavebné práce, ktoré však

dodávateľ obchodná spoločnosť Palmdale s.r.o. reálne nedodala a teda v daňovom priznaní obchodnej
spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 27.02.2012 za zdaňovacie obdobie
január 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2.660,29 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal
daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012001 zo
dňa 08.02.2012 na sumu 25.712,44 Eur a DPH vo výške 5.142,49 Eur, č. 012012002 zo dňa 14.02.2012
na sumu 475.887,71 Eur a DPH vo výške 95.177,54 Eur a č. 012012003 zo dňa 14.02.2012 na sumu
232.501,50 Eur a DPH vo výške 46.500,30 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie január 2012 vo výške 146.820,33 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k
dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.03.2012 za zdaňovacie obdobie február 2012 uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 971,70 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z
faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012007 zo dňa 12.03.2012 na sumu
183.867,20 Eur a DPH vo výške 36.773,44 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2012 vo výške 36.773,44 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k
dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.04.2012 za zdaňovacie obdobie marec 2012 uviedol vlastnú

daňovú povinnosť vo výške 1.897,17 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z
faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012008 zo dňa 31.03.2012 na sumu587.954,57 Eur a DPH vo výške 117.590,91 Eur, č. 012012009 zo dňa 31.03.2012 na sumu 14.347,20
Eur a DPH vo výške 2.869,44 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2012 vo výške 120.460,35 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z

pridanej hodnoty podanom dňa 25.05.2012 za zdaňovacie obdobie apríl 2012 uviedol vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.987,78 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od
dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012012 zo dňa 25.04.2012 na sumu 6.493,00
Eur a DPH vo výške 1.298,60 Eur, č. 012012013 zo dňa 30.04.2012 na sumu 99.390,80 Eur a DPH vo
výške 19.878,16 Eur, č. 012012014 zo dňa 30.04.2012 na sumu 9.396,00 Eur a DPH vo výške 1.879,20

Eur, č. 012012015 zo dňa 30.04.2012 na sumu 382.887,00 Eur a DPH vo výške 76.577,40 Eur, č.
012012016 zo dňa 30.04.2012 na sumu 1.989,00 Eur a DPH vo výške 397,80 Eur, č. 012012018 zo dňa
30.04.2012 na sumu 5.256,00 Eur a DPH vo výške 1.051,20 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 101.082,36 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti
D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.06.2012 za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 448,20 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty

z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012019 zo dňa 31.05.2012 na sumu
9.240,00 Eur a DPH vo výške 1.848,00 Eur, č. 012012020 zo dňa 31.05.2012 na sumu 10.395,00 Eur
a DPH vo výške 2.079,00 Eur, č. 012012021 zo dňa 31.05.2012 na sumu 263.368,00 Eur a DPH vo
výške 52.673,60 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo
výške 56.600,60 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty

podanom dňa 25.07.2012 za zdaňovacie obdobie jún 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške
1.307,17 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej
spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012037 zo dňa 30.06.2012 na sumu 4.122,50 Eur a DPH vo výške
824,50 Eur, č. 012012036 zo dňa 30.06.2012 na sumu 8.450,64 Eur a DPH vo výške 1.690,13 Eur, č.
012012035 zo dňa 30.06.2012 na sumu 11.358,00 Eur a DPH vo výške 2.271,60 Eur, č. 012012034 zo

dňa 30.06.2012 na sumu 2.134,00 Eur a DPH vo výške 426,80 Eur, č. 012012033 zo dňa 30.06.2012 vo
výške neoprávnene fakturovanej sumy 378.419,15 Eur s DPH vo výške 75.683,83 Eur, čím takto skrátil
daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 80.896,86 Eur a v daňovom priznaní
obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.11.2012 za zdaňovacie
obdobie október 2012 si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 342,14 Eur za súčasného neoprávneného

odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č.
012012056 zo dňa 23.10.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 340.362,90 Eur s DPH vo
výške 68.072,58 Eur, č. 012012057 zo dňa 23.10.2012 na sumu 2.831,00 € a DPH vo výške 566,20
€, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 68.638,78
Eur, čím takto za zdaňovacie obdobia január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún

2012 a október 2012 neoprávnene ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. na dani
z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia k dani z pridanej hodnoty, spolu vo výške
611.272,72 Eur a v tejto výške aj skrátil daň z pridanej hodnoty, ktorá tým nebola odvedená do štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky,

t e d a

v značnom rozsahu skrátil daň,

č í m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok, 9 (deväť) mesiacov

a 29 (dvadsaťdeväť) dní.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zákonaobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedoÚVTOS
s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho
orgánu právnickej osoby na 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 09.11.2022, sp. zn. 5T/48/2021 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona účinného do
30.09.2012, na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ obchodnej spoločnosti D + P s.r.o., so sídlom SNP 145, 059 21 Svit, IČO: 44303335

a ako osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti D + P s.r.o.,
vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v úmysle skrátiť
daň z pridanej hodnoty a túto neuhradiť do štátneho rozpočtu, v daňových priznaniach obchodnej
spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podaných v období od 27.02.2012 do 26.11.2012
príslušnému správcovi dane - Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad neoprávnene a teda v rozpore

s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil odpočítanie z pridanej hodnoty z faktúr vystavených
dodávateľom obchodnou spoločnosťou Palmdale s.r.o., Klarinská 7, 811 03, Bratislava, IČO: 45469300,
za dodané stavebné práce, ktoré však dodávateľ obchodná spoločnosť Palmdale s.r.o. reálne nedodala
a teda v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa

27.02.2012 za zdaňovacie obdobie január 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2.660,29 Eur
a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti
Palmdale s.r.o. č. 012012001 zo dňa 08.02.2012 na sumu 25.712,44 Eur a DPH vo výške 5.142,49
Eur, č. 012012002 zo dňa 14.02.2012 na sumu 475.887,71 Eur a DPH vo výške 95.177,54 Eur a č.
012012003 zo dňa 14.02.2012 na sumu 232.501,50 Eur a DPH vo výške 46.500,30 Eur, čím takto

skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 146.820,33 Eur, v daňovom
priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.03.2012 za
zdaňovacie obdobie február 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 971,70 Eur a zároveň
neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale
s.r.o. č. 012012007 zo dňa 12.03.2012 na sumu 183.867,20 Eur a DPH vo výške 36.773,44 Eur, čím

takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 36.773,44 Eur, v
daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.04.2012
za zdaňovacie obdobie marec 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.897,17 Eur a zároveň
neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale
s.r.o. č. 012012008 zo dňa 31.03.2012 na sumu 587.954,57 Eur a DPH vo výške 117.590,91 Eur, č.

012012009 zo dňa 31.03.2012 na sumu 14.347,20 Eur a DPH vo výške 2.869,44 Eur, čím takto skrátil
daňzpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemarec2012vovýške120.460,35Eur,vdaňovompriznaní
obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.05.2012 za zdaňovacie
obdobie apríl 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.987,78 Eur a zároveň neoprávnene
odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č.

012012012zodňa25.04.2012nasumu6.493,00EuraDPHvovýške1.298,60Eur,č.012012013zodňa
30.04.2012 na sumu 99.390,80 Eur a DPH vo výške 19.878,16 Eur, č. 012012014 zo dňa 30.04.2012 na
sumu 9.396,00 Eur a DPH vo výške 1.879,20 Eur, č. 012012015 zo dňa 30.04.2012 na sumu 382.887,00
Eur a DPH vo výške 76.577,40 Eur, č. 012012016 zo dňa 30.04.2012 na sumu 1.989,00 Eur a DPH vo
výške 397,80 Eur, č. 012012018 zo dňa 30.04.2012 na sumu 5.256,00 Eur a DPH vo výške 1.051,20

Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 101.082,36
Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa
25.06.2012 za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 448,20 Eur a
zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti
Palmdale s.r.o. č. 012012019 zo dňa 31.05.2012 na sumu 9.240,00 Eur a DPH vo výške 1.848,00 Eur, č.

012012020 zo dňa 31.05.2012 na sumu 10.395,00 Eur a DPH vo výške 2.079,00 Eur, č. 012012021 zo
dňa 31.05.2012 na sumu 263.368,00 Eur a DPH vo výške 52.673,60 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 56.600,60 Eur, v daňovom priznaní obchodnej
spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.07.2012 za zdaňovacie obdobie jún
2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.307,17 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň

z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012037 zo dňa30.06.2012nasumu4.122,50EuraDPHvovýške824,50Eur,č.012012036zodňa30.06.2012nasumu
8.450,64 Eur a DPH vo výške 1.690,13 Eur, č. 012012035 zo dňa 30.06.2012 na sumu 11.358,00 Eur a
DPH vo výške 2.271,60 Eur, č. 012012034 zo dňa 30.06.2012 na sumu 2.134,00 Eur a DPH vo výške

426,80 Eur, č. 012012033 zo dňa 30.06.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 378.419,15
Eur s DPH vo výške 75.683,83 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2012 vo výške 80.896,86 Eur a v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z
pridanej hodnoty podanom dňa 26.11.2012 za zdaňovacie obdobie október 2012 si uplatnil nadmerný
odpočet vo výške 342,14 Eur za súčasného neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty z

faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. č. 012012056 zo dňa 23.10.2012 vo výške
neoprávnene fakturovanej sumy 340.362,90 Eur s DPH vo výške 68.072,58 Eur, č. 012012057 zo dňa
23.10.2012 na sumu 2.831,00 € a DPH vo výške 566,20 €, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 68.638,78 Eur, čím takto za zdaňovacie obdobia január
2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012 a október 2012 neoprávnene ponížil
daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené

zdaňovacie obdobia k dani z pridanej hodnoty, spolu vo výške 611.272,72 Eur a v tejto výške aj skrátil
daň z pridanej hodnoty, ktorá tým nebola odvedená do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.09.2012, s použitím §
38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 30.09.2012 obžalovanému uložil trest zákazu činnosti

vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj konaniu, ktoré mu
predchádzalo a prokurátor proti výrokom o treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 12.01.2023.
Namietal, že súd predmetný rozsudok vydal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2022,
na ktorom súčasne oboznámil obsah spisu a vykonal listinné dôkazy. Na tomto pojednávaní nebol

prítomný jeho obhajca JUDr. Ing. Ján Felšöci, LL.M., ktorý na neho nebol riadne predvolaný, nebola
zachovaná lehota na prípravu a napokon bol z konania aj vopred ospravedlnený. Súd zaslal obhajcovi
JUDr. Felšöcimu predvolanie na hlavné pojednávanie tesne pred daným hlavným pojednávaním s
úložnou lehotou 5 dní. Obhajca si prevzal predvolanie 2 dni pred pojednávaním vytýčeným na stredu
09.11.2022, kedy ešte v ten deň súdu oznámil, že sa dozvedel o termíne a nemá zachovanú lehotu

na prípravu a nie je pripravený, pričom svoju neúčasť ospravedlnil tým, že dňa 09.11.2022 má
naplánovaný ranný odlet na pobyt do Veľkej Británie. Súd jeho ospravedlnenie a žiadosť neakceptoval,
hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti a napokon na ňom vydal aj rozsudok, ktorým
ho uznal za vinného a uložil mu trest. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na hlavnom
pojednávaní bol prítomný on i jeho druhý obhajca JUDr. Toman, pretože sa nemohol s JUDr. Felšöcim,

ako jeho riadnym obhajcom, radiť a nemohol predniesť ani záverečnú reč. Súd mal na zaslanie
predvolania viac ako jeden mesiac a nemal ho zasielať tesne pred týmto termínom. Súd založil záver
o jeho vine na zásadnom tvrdení, že vykonané dokazovanie objektívne preukázalo, že obchodnou
spoločnosťou Palmdale s.r.o. predmetné subdodávateľské práce a služby na jednotlivých faktúrach
neboli reálne dodané spoločnosti D + P s.r.o., ktorej je konateľom a napriek tomu si uplatnil za

zdaňovacie obdobia odpočet dane z pridanej hodnoty, čím došlo k skráteniu dane spolu vo výške
611.272,72,- eur ku škode Slovenskej republiky. Má za to, že toto tvrdenie súd v napadnutom rozsudku
nepreukázal. Závery súdu sú svojvoľné a nemožno s nimi súhlasiť, čím je napadnutý rozsudok
poznačený vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Súd žiadnym dôkazom nepreukázal, že stavebné
práce a služby fakturované spoločnosťou Palmdale s.r.o. neboli spoločnosti D + P s.r.o. dodané.

Takéto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym porovnávaním technických parametrov, vysvetlením alebo
analýzou, resp. vykonaním dokazovania položiek predmetných konkrétnych faktúr a na nich uvedených
stavebných prác a to ani v porovnaní s realitou na stavbe Apolka centrum, ktorej sa týkali a ktorá
reálne v Bratislave aj stojí. Tvrdenie súdu nevychádzalo zo žiadneho znaleckého alebo iného odbornéhovyjadrenia alebo posúdenia inej odborne spôsobilej osoby. Súd nie je stavebný odborník s potrebným
vzdelaním a praxou, aby vedel, aké práce sa majú alebo nemajú vykonať na stavbe, hlavne na stavbe
ako polyfunkčná budova Apolka centrum, aby bez pribratia odborníka skonštatoval, že fakturované

stavebné práce alebo služby neboli vykonané alebo dodané, pretože samo osebe to z dokazovania
nevyplynulo. Takýmto stavebným odborníkom bez ďalšieho nie je ani prokuratúra, ani daňový úrad,
ani svedkyňa G. H., ktorá vykonávala daňovú kontrolu. Všetko sú to subjekty, ktoré v stavebníctve
nepracujú a stavebné práce nevykonávali a tak bez vyjadrenia odborne spôsobilej osoby nemôžu mať
vedomosť, čo konkrétna stavba obnáša. Súd k záveru o vine došiel preto, lebo slepo si osvojil ničím

nepodložené podozrenia obžaloby. Dôkazné bremeno nebolo na jeho osobe ako na obžalovanom,
nakoľko sa vôbec nemusel brániť, ale na obžalobe, ktorá mala dokázať, že fakturované práce sa
nevykonali, čo však obžaloba nedokázala. Tvrdiť a dokazovať je rozdiel. On svoje dôkazné bremeno
uniesol, keďže správcovi dane bol súčinný a poskytol mu náležité vysvetlenia a podklady, pričom k
jednotlivým protokolom z daňovej kontroly sa náležite vyjadroval. Tieto jeho vyjadrenia boli súčasťou
obhajoby pred správcom dane a boli aj súčasťou trestného spisu a ako dôkaz boli vykonané aj na

súde, pričom v napadnutom rozsudku nenašli žiadnu odozvu. Súd žiadnu jeho obhajobu nevyhodnotil
a z rozsudku nevyplýva, či sa ňou vôbec zaoberal. Na druhej strane, ak súd založil vinu na tom,
že jeho obhajoba neobstojí, neprípustne preniesol dôkazné bremeno na jeho osobu. Do práva na
spravodlivý proces nepochybne patrí aj zrozumiteľnosť a jasnosť rozsudku. Napadnutý rozsudok
uvádza, že sa mal neoprávnene domáhať odpočtu DPH vystavením faktúr za nezrealizované, reálne

nadhodnotené až fiktívne práce. Tieto tvrdenia v napadnutom rozsudku nie sú vysvetlené a nie je
zrejmé, či ide o práce nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne, keďže to nie je jedno a to isté.
Má za to, že odôvodnenie nezrealizovaných, nadhodnotených alebo fiktívnych prác nemôže spočívať
v tom, že spoločnosť Palmdale s.r.o. nemala mať personálne alebo materiálne zabezpečenie, keďže aj
svedkovia na hlavných pojednávaniach zhodne uviedli, že práce sa v tom čase, ako aj v súčasnosti,

realizujú subdodávateľsky prostredníctvom iných subjektov. Ak by aj spoločnosť Palmadale s.r.o nemala
personálne alebo materiálne zabezpečenie na uskutočňovanie fakturovaných prác, je to irelevantné,
pretože to neznamená, že tieto práce nemohla vykonať alebo zabezpečiť subdodávateľsky. Dôkazom
proti jeho osobe nemôžu byť ani okolnosti na strane spoločnosti Palmadale s.r.o., t.j. ako táto podnikala
alebo viedla účtovníctvo, aké mala hospodárske pomery a či bola súčinná správcovi dane a ako svoje

postavenie a konanie obhájila. Ak súd tieto spoločnosti nazval tzv. bielymi koňmi, nevedno čo tým
myslel a z akého dôkazu vychádzal a ako k takémuto záveru došiel. Zástupcov tejto spoločnosti,
bratov E., súd nevypočul a nevykonal ani dostatočné úsilie na to, aby vypočutie alebo vôbec účasť na
hlavnom pojednávaní zabezpečil. Neznáme okolnosti na strane spoločnosti Palmadale s.r.o. boli práve
tou neznámou skutočnosťou, ktorú mal súd v zmysle zásady in dubio pro reo ako podstatnú vyhodnotiť

výlučne v jeho prospech. Ako hlavný dodávateľ stavby nemohol niesť zodpovednosť za inú ako stavebnú
činnosť svojich dodávateľov, nemohol poznať ich pomery, ani to, kde sa nachádzajú, aké materiálne
alebo personálne zabezpečenie majú, ak svoju prácu riadne odviedli a táto bola riadne prevzatá.
Ani prípadné porušenie živnostenských predpisov automaticky neznamená trestnú zodpovednosť za
uskutočnené práce. V ďalšom poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, pričom konštatoval, že

dôkazom proti jeho osobe nemôžu byť ani výsledky daňovej kontroly, ktoré nepostačujú na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti. Z rozsudku je zrejmé, že konajúci súd si závery správcu dane osvojil a
týmto prispôsobil aj odsudzujúci rozsudok, v ktorom sa vecnými dôkazmi jeho obhajoby nezaoberal.
Súd nesprávne vyhodnotil aj svedecké výpovede, kde svedkovia o účasti spoločnosti Palmdale na
predmetnej stavbe Apolka vypovedali a to E. I. J., ktorý vykonával funkciu technického dozoru, tak,

že spomínal spoločnosť bratov Murzovcov Palmadale, svedka A. J., ktorý mal na starosti preberanie
prác a ktorý výslovne uviedol, že za spoločnosť Palmdale chodili na stavbu pravidelne bratia E., firma
prevádzala stavebné práce, murovanie, šalovanie, betónovanie a títo sa pravidelne pohybovali po
stavbe, riadili skupinu ľudí a preberali stavebné práce, pričom v jednom prípade sa zúčastnil daňovej
kontroly spolu s bratmi E. za firmu Palmdale, svedka E. K. ako zástupcu investora stavby, ktorý rovnako

spoločnosť Palmdale s.r.o. poznal ako subdodávateľa spoločnosti D + P s.r.o., ako aj to, že patrila pánovi
B. E. a spomína aj účasť B. E. na kontrolných dňoch stavby, svedkyne G. E. L., ktorá bola na stavbe
technickým dozorom, ktorá pripustila, že na stavbe sa mohla stretnúť s osobami B. alebo M. E.. Súd mal
pri svojom rozhodovaní brať do úvahy aj ďalšie okolnosti, najmä skutočnosť, že išlo o rozsiahlu stavbu,
kde pracovalo niekoľko desiatok pracovníkov rôznych subjektov, ktorí sa navzájom nemuseli poznať,

resp. poznať inak ako menami, prezývkami alebo tvárami, pričom súčasne išlo o obdobie spred desiatich
rokov. Všetky uvedené skutočnosti vyvracajú záver súdu o tom, že malo byť objektívne preukázané, že
obchodná spoločnosť Palmdale predmetné fakturované práce a služby spoločnosti D + P s.r.o. nedodala
a že predmetné faktúry boli výlučne vystavené za účelom zníženia daňovej povinnosti za súčasnéhoneoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty. Takýto záver z vykonaného dokazovania totiž
nevyplynul. Na tomto podklade mal za to, že napadnutý rozsudok neobstojí, je nezákonný, svojvoľný a
nepreskúmateľný a jeho vinu vôbec nepreukázal, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na opätovné konanie a rozhodnutie alebo aby sám súd rozhodol tak, že ho spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodí.

Obžalovaný svoje odvolanie doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným odvolaciemu súdu
elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 25.03.2025, podaním

označeným ako vyjadrenie obvineného k odvolaciemu konaniu, žiadosť obvineného o podanie návrhu
na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Namietal, že
odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že nemal pochybnosti o jeho vine, ktorá je
preukázaná najmä výpoveďou svedkyne E. H., svedka N. E., svedka F. a svedkyne B., ktorí
vykonávali daňové kontroly u jednotlivých subjektov D + P s.r.o., Palmdale s.r.o. a Apolka centrum
s.r.o., pričom ich výpovede sú podporované protokolmi z vykonaných daňových kontrol. Práve uvedené

bolo ťažiskovým dôvodom dovolacieho súdu na zrušenie rozhodnutia, ktorý uviedol, že krajský súd sa
pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia zameral na výsledky daňových kontrol bez toho, aby primárne
hodnotil dôkazy vykonané v trestnom konaní. Už pred odvolacím súdom v pôvodnom konaní namietal,
že súd žiadnym priamym dôkazom nepreukázal, že stavebné práce a služby fakturované spoločnosťou
Palmdale s.r.o. neboli spoločnosti D + P s.r.o., ktorej bol konateľom, dodané. Takéto svoje tvrdenie súd

nepreukázal žiadnym porovnaním technických parametrov a už vôbec nie vysvetlením alebo analýzou,
resp. vykonaním dokazovania položiek predmetných konkrétnych faktúr a v nich uvedených stavebných
prác a to ani v porovnaní s realitou na stavbe Apolka centrum, ktorej sa týkali a ktorá reálne v
Bratislave stojí. Takéto tvrdenie súdu nevychádzalo ani zo žiadneho znaleckého alebo iného odborného
vyjadrenia alebo posúdenia inej odborne spôsobilej osoby, ktorá by súdu takýto záver potvrdila. Inými

slovami povedané, súd sám bez ďalšieho nie je stavebný odborník, aby vedel aké práce majú alebo
nemajú byť na stavbe vykonané a bez pribratia odborníka sám konštatoval, že fakturované stavebné
práce alebo služby neboli vykonané alebo dodané. Zároveň odvolací súd mu v predchádzajúcom
rozhodnutí nedal odpovede na právne a skutkovo kľúčové relevantné otázky, nevysporiadal sa riadnym,
náležitým a právne presvedčivým spôsobom s argumentáciou obhajoby, len jednoduchým, arbitrárnym

spôsobom, bez bližšieho skutkového, či vecného a právneho zdôvodnenia skonštatoval správnosť
záveru vo vzťahu k výroku o vine prijatému prvostupňovým súdom. Odvolací súd preto nesprávne
posúdil zistený skutkový stav v otázkach nemožnosti uznania odberateľa (D + P s.r.o.) vinným a
zodpovedným na podklade okolností na strane dodávateľa, nemožnosti konštatovania nezrealizovania,
nadhodnotenosti a fiktívnosti faktúr, resp. pohľadávok a nárokov týkajúcich sa stavebných prác, bez ich

posúdenia vo vzťahu k skutkovému stavu zo strany odborne spôsobilej osoby z odboru stavebníctva,
nemožnosti vyvodzovania negatívnych záverov voči nemu súdom len na podklade výsledkov daňovej
kontrolyanemožnostipovažovaniapracovníkovdaňovéhoúraduakousvedčujúcichsvedkovvočinemu,
nesprávnosti postupu OČTK spočívajúceho v prenesení dôkazného bremena v trestnom konaní z
prokuratúry na neho. Uvedené skutočnosti preto majú za následok (v zhode aj s názorom Najvyššieho

súdu SR), že jeho vina nebola preukázaná bez dôvodných pochybností, súd nepreukázal jeho úmysel,
vznik následku, ako ani príčinnú súvislosť a súd mal postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo
a spod obžaloby ho oslobodiť. Odôvodnenie predchádzajúcich rozsudkov voči nemu bolo založené
na tom, že faktúry (spoločnosti Palmdale s.r.o.) nemali fakturovať reálne dodané práce voči jeho
spoločnosti D + P s.r.o., v oboch rozsudkoch však žiadna z 22 faktúr nie je špecifikovaná jej popisom

prác a z rozsudkov tak nie je možné sa dozvedieť čo bolo fakturované, čoho a akej stavby sa týkalo,
či akým súpisom prác bola predmetná faktúra podložená v porovnaní s tým, že v rozsudku absentuje
akékoľvek porovnanie skutkového stavu v podobe špecifikácie príslušných stavieb, ktorých sa dané
faktúry týkali. V konaní nebol produkovaný ani vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval, či dané práce
na danom mieste sa mohli alebo nemohli uskutočniť. V predchádzajúcich rozsudkoch sú predmetné

faktúry uvedené len formálnym citovaním ich čísla, dátumu a výšky sumy a miesta výkonu prác nie
sú spomínané vôbec. Faktúry sú pritom súčasťou popisu skutku, za ktorý bol uznaný za vinného vo
výrokovej vete rozsudku prvostupňového súdu, avšak akýkoľvek posudzovateľ alebo čitateľ sa ani z
jedného z napadnutých výrokov rozsudkov o faktúrach nedozvie. Samotným faktúram súdy nevenovali
pozornosťaniprijehovýsluchu,aniprivýsluchusvedkov,kedysanajmänikohonepýtali,pričomprávena

akejsi nepodloženosti faktúr súdy postavili svoj záver o jeho vine, pričom dokazovanie k týmto faktúram
nevykonávali. Je potrebné uviesť, že predmetné faktúry sa týkali viacerých stavieb, a teda nielen stavby
Apolka 1 v Bratislave, ale aj Reduta SF Bratislava, Petržalka City Bratislava, Brána JIT Volkswagen
Bratislava, vodná elektráreň Košice a obchvat Galanta. Z predchádzajúcich rozsudkov však vyplýva,akoby sa súdy zamerali len na stavbu Apolka 1 Bratislava, pretože o žiadnej z iných stavieb niet v
rozsudku zmienky. K stavbe Apolka 1 bol ním pritom predložený ešte pri daňovej kontrole aj stavebný
denník, ktorý sa pri ostatných stavbách neviedol, pretože nešlo o stavby, kde by bol povinný. Opakuje,

že nebolo preukázané neuskutočnenie týchto prác, ale daňový úrad i súdy konštatujú neuskutočnenie
týchto prác od spoločnosti Palmdale s.r.o. Na všetkých týchto stavbách pritom pôsobil prostredníctvom
spoločnosti D + P s.r.o., či už ako dodávateľ pre investora alebo aj stavebný dozor, inými slovami, všetky
tieto stavby pre investorov staval prostredníctvom jeho spoločnosti D + P s.r.o., pretože v stavebníctve
pôsobí desiatky rokov. Dôrazne popiera, že by sa na daných stavbách zúčastňoval len ako nejaká

formálna osoba, ktorá mala mať záujem len na znižovaní nejakého daňového základu a vystupovaní
prostredníctvom nejakých „bielych koňov“, do akej roviny ho postavili konajúce súdy. Prvostupňový
súd konštatoval, že faktúry fakturovali nezrealizované alebo reálne nadhodnotené alebo fiktívne práce,
avšak v oboch predchádzajúcich rozsudkoch absentuje zdôvodnenie a špecifikácia tohto tvrdenia. V
tomto smere toto prvostupňový súd nevysvetlil, ani nepreukázal a jeho rozsudok neobsahuje žiadne
zhodnotenie. Uvedené je dôležité najmä z dôvodu, že je rozdiel, ktoré práce sú nezrealizované, ktoré sú

nadhodnotené a ktoré sú fiktívne a iba pri poznaní konkrétnych faktúr a konkrétnych prác sa môže proti
rozsudku brániť, resp. súdu vysvetliť prečo jeho názor nie je správny. Táto jeho námietka je zásadná
a majúca vplyv na celú trestnú vec, pretože ak súdy, resp. OČTK nevedia konkrétne toto preukázať,
nemožno u neho za žiadnych okolností konštatovať protiprávne konanie. Dôležité je pritom, že nejde o
jednu faktúru a jeden tovar alebo jednu službu, ale o 22 faktúr, ktoré obsahujú popis niekoľkých dodávok,

a teda nemožno všeobecne konštatovať, že všetky faktúry sú buď nezrealizované, nadhodnotené alebo
fiktívne, ale je to potrebné konkrétne rozviesť a špecifikovať. V tomto prípade sa nemôže brániť, keďže
nevie, ktoré faktúry a aké práce sú aké. Závery o nadhodnotenosti, fiktívnosti alebo nezrealizovanosti
faktúr súd nemohol vyvodiť z iných okolností, napríklad, že spoločnosť Palmdale s.r.o. bola nekontaktná,
že nemala zamestnancov, stratila živnostenské oprávnenie, že jeho podiel v spoločnosti D + P s.r.o.

bol prevedený na inú osobu, že táto spoločnosť sa následne zlúčila a pod. Žiadna z týchto skutočností
nie je žiadnym predpisom kvalifikovaná ako trestná a nemohla byť predmetnom skutku a hlavne tieto
okolnosti nemôžu dokazovať, či faktúry boli nerealizované, fiktívne alebo nadhodnotené, preto žiadna z
týchto okolností sama osebe nezakladá jeho trestnú zodpovednosť. Je podstatné aj to, že ide o faktúry
z roku 2012, teda historicky spred 13 rokov, čím porovnanie s realitou je podstatne sťažené, ak nie

nemožné, nakoľko po 13 rokoch nemožno spravodlivo dokázať predmet fakturácie v realite, kedy boli
stavebné práce súčasťou rozostavaných stavieb, ktoré sú dnes dokončené a stavby vyzerajú úplne inak
ako vyzerali, keď sa stavali. Zjavne ide o neodstrániteľnú dôkaznú núdzu, ktorú je potrebné vyhodnotiť
v jeho prospech v zmysle zásady in dubio pro reo. Bez špecifikácie faktúr a uvedených prác a služieb a
nepreukázania ich nezrealizovania, nadhodnotenie alebo fiktívnosti, nemôže súd konštatovať, že faktúry

mali byť vystavené výlučne za účelom zníženia daňovej povinnosti alebo neoprávneného odpočítania
danezpridanejhodnoty.Podotýka,žefaktúrynevystavovalon,alespoločnosťPalmdales.r.o.zastúpená
úplne iným konateľom, p. E., ako dodávateľom, čím nemohol mať žiaden účel pri ich vystavovaní inou
osobou. Súd ho nemôže odsúdiť ako konateľa spoločnosti odberateľa prác za niečo, čo uskutočnila
spoločnosť dodávateľa prác Palmdale s.r.o. V zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, záver

o jeho vine nemôžu súdy vyvodiť len z nesúvisiacich okolnosti prípadu, ktoré nie sú predmetnom
skutku, odvolajúc sa len na výpovede zamestnancov daňového úradu, ktorí však nie sú svedkami v
merite veci, ale sú svedkami len následného procesného administratívneho a kontrolného postupu
daňového úradu voči jeho spoločnosti (D + P s.r.o.). Napokon súd nemôže tvrdiť, že v danom prípade
je potrebné poukázať aj na typické znaky daňových trestných činov, ktoré spočívajú v skutočnosti, že

v prípade, ak dochádza k preverovaniu jednotlivých platieb pri daňových trestných činoch na základe
vystavených faktúr, dochádza k údajnej strate, krádeži, prípadne zničeniu účtovníctva a následnému
prepisu jednotlivých spoločností na tzv. bielych koňov, teda na osoby, ktoré za finančnú odmenu
prevezmú danú spoločnosť na seba, neuvedomujúc si dôsledky svojho konania, pričom väčšinou ide o
jednotlivcov zo slabšieho sociálneho prostredia. Z predchádzajúceho zrušeného rozsudku odvolacieho

súdu vyplýva, že odvolací súd sa doposiaľ nijakým spôsobom nezaoberal jeho úmyslom a tento nie
je výsledkami dokazovania preukázaný, pričom preukázanie subjektívnej stránky trestného činu je
obligatórne. Súdy mu nemôžu úmysel preukazovať na základe záverov z daňového konania, pretože
daňové konanie je budované na odlišných zásadách ako konanie trestné. Rovnako je zásadný rozdiel v
tom, že v daňovom konaní sa uplatňuje prejednávací princíp a dôkazné bremeno znáša predovšetkým

daňovník, naproti tomu v trestnom konaní je dôkazné bremeno na prokurátorovi a skutkový celkový
stav musí byť zistený bez dôvodných pochybností. Samotné výsledky daňového konania však v
trestnom konaní automaticky neznamenajú záver, že došlo k spáchaniu trestného činu a že je dané
zavinenie ako obligatórny znak skutkovej podstaty. V ďalšom poukázal na judikatúru Najvyššieho súduSR. Pokiaľ súd neoboznámi kompletne všetky rozhodnutia správcu dane, tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho a to za účelom zistenia, či sa voči rozhodnutiam správcu dane bránil, či podával opravné
prostriedky, vyjadrenia a rozporoval závery výsledkov daňových kontrol a daňových protokolov a či sa

prostredníctvom právneho zástupcu riadne zúčastňoval daňových konaní pred správcom dane, nemôže
byť daný záver o jeho zavinení, pretože nemôže vychádzať len zo skutočností, ktoré vypovedajú osoby
vykonávajúce daňovú kontrolu, pretože pri daňovej kontrole sa uplatňujú odlišné zásady ako v trestnom
konaní. Súdy si doposiaľ nevyžiadali a nevykonali kompletný daňový súpis od príslušného správcu dane
za účelom posúdenia jeho zavinenia, pretože v trestnom konaní nepostačuje tvrdenie, že on v daňovom

konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v trestnom konaní, na rozdiel od daňového konania, platí
zásada in dubio pro reo, a preto výsledky daňového konania nemožno automaticky a nekriticky preberať
do trestného konania a nemožno ho odsúdiť len na základe výpovede zamestnancov správcu dane.
Pokiaľ by si súdy kompletný daňový súpis vyžiadali, zistili by, že sa v daňovom konaní riadne bránil.
Je si vedomý, že trestný súd nie je správnym súdom a nemôže preskúmavať rozhodnutia správcu
dane, avšak je povinný ich skúmať z hľadiska, či závery v nich odôvodňujú zavinenie vo vzťahu k

žalovanému skutku. Uvedené skutočnosti následne priamo súvisia aj s nedokázaním objektívnej stránky
daňového trestného činu. Pokiaľ skutková veta obžaloby znie, že ako konateľ obchodnej spoločnosti D
+ P s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom, obchodnou
spoločnosťou Palmdale s.r.o. za dodané stavebné práce, ktoré však obchodná spoločnosť Palmdale
s.r.o. reálne nedodala, potom musí mať súd za preukázané, že stavebné práce skutočne dodané neboli,

pretože pokiaľ by dodané boli, nie je daná ani príčinná súvislosť, ako ani škodlivý následok trestného
činu. Rovnako je potrebné sa zmieniť, že v daňovom konaní opakovane namietal, že správca dane
nedostatočne zistil skutkový stav, napr. keď nezistil, či spoločnosti Palmdale s.r.o. z dodaných prác pre
jeho spoločnosť nevznikla daňová povinnosť a či si túto daňovú povinnosť aj splnila. V uvedenom sa
preto súd nemohol bez ďalšieho uspokojiť len so závermi z protokolov z daňovej kontroly, ale prokurátor

mal sám povinnosť zistiť skutkový stav veci a preukázať, že k zrealizovaniu prác skutočne nedošlo.
Pred súdom opakovane navrhol vykonať dokazovanie pribratím znalca alebo inej odborne spôsobilej
osoby, ktorá by posúdila aké stavebné práce mali byť vykonané, dodané alebo neboli dodané. Ak však
súd uvedený návrh nevykonal a nevykoná, následne musí rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro
reo. Otázka vykonávania stavebných prác je otázkou zložitou, na ktorú je potrebné vyjadrenie znalca

alebo odborne spôsobilej osoby. Ako najdôležitejšie je potrebné ako dôkaz vykonať kompletný spis
daňového konania a oboznámiť kompletne všetky rozhodnutia správcu dane za účelom preskúmania
jeho konania v daňovom konaní ako daňového subjektu, teda preukázania jeho postoja v daňovom
konaní. V predchádzajúcich rozhodnutiach sa doposiaľ súdy nevysporiadali so vzťahom dokazovania
v daňovom konaní, vo vzťahu k dokazovaniu v konaní trestnom. Zotrváva na vykonaní nasledovných

dôkazov, resp. navrhuje doplniť dokazovanie o prehratie obrazových záznamov z USB o stavbe Apolka
Bratislava, o prečítanie listinných dôkazov a to 5 ks fotografií súvisiacich so stavbou L., o pribratie znalca
alebo inej odborne spôsobilej osoby, ktorá by posúdila aké práce mali byť vykonané na stavbe a či
boli alebo neboli dodané, o kompletný spis z daňového konania a oboznámenie kompletne všetkých
rozhodnutí správcu dane, tak prvostupňového, ako aj odvolacieho a to za účelom zistenia, či sa voči

rozhodnutiam správcu dane bránil a podával opravné prostriedky, či vyjadrenia, či rozporoval závery
výsledkov daňových kontrol a daňových protokolov a či sa prostredníctvom právneho zástupcu riadne
zúčastňoval všetkých daňových konaní pred správcom dane a oboznámenie všetkých dôkazov, ktoré
boli vykonané v daňovom konaní a posúdenie ich relevantnosti vo vzťahu ku konaniu trestnému.
V ďalšom poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých citoval. V zmysle

skutkovej vety obžaloby mal skrátiť daň vo veľkom rozsahu, t.j. vo výške 611.272,72 eur. Vzhľadom na
novelu Tr. zákona v jeho súčasnom znení je potrebné jeho konanie právne kvalifikovať tak, že vzhľadom
na výšku škody v rozsahu 611.272,72 eur sa už nejedná o škodu veľkého rozsahu ale o značnú škodu,
preto je potrebné prekvalifikovanie skutku z § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona na § 276 ods. 1, ods. 3
Tr. zákona, čím došlo aj k zmene trestnej sadzby zo 7 na 12 rokov na trestnú sadzbu v rozmedzí 2

roky až 8 rokov, na čo musí súd k dnešnému dňu prihliadať. Dňa 15.07.2015, t.j. pred vyše 9 rokmi a
8 mesiacmi bolo vyšetrovateľom OK PK RPZ v Prešove začaté trestné stíhanie a 20.12.2018, t.j. pred
vyše 6 rokmi a 2 mesiacmi bolo uznesením vyšetrovateľa vznesené obvinenie jeho osobe pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, teda toto uznesenie bolo vydané po
vyše 3 rokoch a 5 mesiacoch od začatia trestného stíhania. Obžaloba na neho bola podaná na Okresný

súd Poprad dňa 29.11.2021, t.j. pred vyše 3 rokmi a 3 mesiacmi a to takmer po 3 rokoch od vznesenia
obvinenia. Okresný súd Poprad rozhodol o podanej obžalobe po vyše 11 mesiacoch od jej podania a
odvolací súd mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj mu uložil trest zákazu činnosti výkonu štatutárnehoorgánu právnickej osoby na 6 rokov. On bol od 21.04.2023 do 19.02.2025 vo výkone trestu odňatia
slobody. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal prostredníctvom obhajcu dovolanie dňa 16.08.2023
a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.02.2025, sp. zn. 4Tdo/77/2023 rozhodol

tak, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.04.2023, sp. zn. 4To/6/2023 bol porušený
zákon v jeho neprospech, zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na
uvedené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili
podklad a prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Toho času nie jeho trestné konanie ani po 6 rokoch a 2 mesiacov od vznesenia obvinenia právoplatne

skončené a jeho právna neistota v tak citlivej veci nie je odstránená, pričom doposiaľ vykonal trest
odňatia slobody takmer 2 rokov, na čo musí odvolací súd prihliadať, aj s poukazom na novelu Tr.
zákona. Obžalovaný v ďalšom poukázal na rozhodnutia ESĽP, pričom konštatoval, že s ohľadom na
uvedenú nespornú judikatúru možno bezpochyby konštatovať, že mu bolo zo strany orgánov verejnej
moci porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Má za to, že sa nikdy nijakého
trestného činu nedopustil, preto je daný dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, avšak s

poukazom na ustálenú judikatúru konštatuje, že musí byť spod obžaloby oslobodený aj z dôvodu, že
došlo k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože trestné konanie sa voči
nemu viedlo viac ako 6 rokov. Ak sa skutočne preukáže, že dĺžka trestného konania bola v konkrétnej
trestnej kauze neprimerane dlhá, trestné súdy na to musia reagovať a porušenie práva na primeranú
dĺžku trestného konania musia napraviť. OČTK sa nedôvodne odklonili od zákonného ustanovenia

§ 209 ods. 2 Tr. poriadku, ktorým sa OČTK prikazuje skončiť vyšetrovanie do 4 mesiacov, pričom
namieta neefektívnu a nesústredenú činnosť, resp. nečinnosť OČTK. Prvostupňový súd zodpovedá za
prieťahy v konaní v čase od prijatia obžaloby, pričom rozhodnutie prvostupňového súdu bolo odvolacím
súdom zrušené. Odvolací súd zodpovedá za prieťahy v konaní v čase od prijatia odvolaní, pričom
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo dovolacím súdom zrušené. Najvyšší súd SR zodpovedá za prieťahy

vkonanívčaseodprijatiadovolaniavzhľadomnaneprimeranúdĺžkurozhodovaniaopodanomdovolaní.
Predsúdne konanie trvalo od začatia trestného stíhania do podania obžaloby viac ako 3 roky a 4
mesiace a súdne konanie od podania obžaloby trvá už viac ako 3 roky a 3 mesiace a nie je doposiaľ
skončené. Doba trestného konania sa posudzuje prísnejšie ako doba konania v občianskoprávnych
veciach a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného. Právoplatné rozhodnutie súdu je

pre neho extrémne dôležité, nakoľko dlhotrvajúce trestné konanie má vplyv na jeho súkromný, rodinný
aj pracovný život a zároveň negatívne ovplyvňuje aj jeho duševné a fyzické zdravie. Ako obvinený má
zjavne právo poznať a byť oboznámený s kompletným daňovým spisovým materiálom a rovnako má
povinnosť vykonať daňový spis ako dôkaz a to kompletný daňový spis. V prípade, ak by súd opomenul
vykonať navrhovaný dôkaz došlo by k porušeniu čl. 6 ods. 3, čl. 7 ods. 2, čl. 7 ods. 3, čl. 8 ods. 2 a čl.

11 bod 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2012/13 EÚ z 22.05.2012, z ktorej v ďalšom cituje. Z
uvedeného vyplýva, že okrem záruk poskytnutých Ústavou SR, Listinou, či Dohovorom, jeho právo na
prístup ku kompletnému spisovému materiálu a teda vrátane spisového materiálu z daňového konania,
je chránené aj Chartou základných práv EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a preto pokiaľ by súd
odmietol vykonať tento dôkaz a napriek tomu ho odsúdil na základe záverov z daňového konania došlo

by k porušeniu jeho práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 Listiny, čl. 48 ods.
2 Charty a čl. 6 ods. 3 písm. b/ Dohovoru, ako aj práva na stíhanie len zo zákonných dôvodov podľa čl.
17 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2 Listiny, čl. 7 ods. 1 Dohovoru a čl. 49 ods. 1 Charty. V rámci odvolania
podal návrh aj na položenie prejudiciálnych otázok, pričom poukázal na to, že podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku odvolací súd preruší trestné stíhanie ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po vyhlásení

napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244,
ods. 4 alebo § 283 ods. 5, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie
odvolacieho súdu. V ďalšom poukázal na uznesenia a nálezy Ústavného súdu SR, pričom konštatoval,
že z uvedenej judikatúry vyplýva, že súd nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku len v 3 prípadoch
a to, keď otázka a odpoveď na ňu nemá súvis s rozhodnutím vo veci samej, otázka už bola súdnym

dvorom vyriešená, resp. existuje k nej judikatúra a odpoveď na otázku je zrejmá aj bez výkladu súdnym
dvorom. Zároveň pokiaľ vnútroštátny súd prejudiciálnu otázku nepredloží, pričom mal vnútroštátny súd
o interpretácii práva sám pochybnosti, dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp.
práva na spravodlivý proces obvinenej osoby. V posudzovanom prípade sa jedná o aplikáciu smerníc na
úseku DPH, ktoré sú transponované do zákona o DPH ako súčasť úniového práva, a preto sa aplikuje

nielen úniové právo, ale aj ustanovenia Charty, a teda členský štát nepochybne vykonáva právo únie a
nepoložením prejudiciálnych otázok v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou došlo k porušeniu práva na
zákonného sudcu Súdneho dvora EÚ. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že skutok sa týka skrátenia
dane z pridanej hodnoty, pričom skutok je právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistnéhopodľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona účinného od 01.01.2012. Po novele Tr. zákona je tento skutok potrebné
kvalifikovať podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zákona. V danom prípade tak ide nepochybne o aplikáciu smerníc
na úseku DPH, ktoré sú transponované do zákona o DPH ako súčasť úniového práva, a preto sa aplikuje

nielen úniové právo, ale aj ustanovenia Charty, a teda členský štát nepochybne vykonáva právo únie.
Tiež zdôrazňuje, že z pohľadu individualizácie trestu, pri ktorej je potrebné prihliadať na všetky okolnosti
prípadu a páchateľa, a teda aj na to, že bol vyrubený rozdiel dane uhradený a to ním konajúcim v mene
predmetnej spoločnosti, pričom pre individualizáciu trestu nehrá rolu fakt, že spoločnosť D + P s.r.o. nie
jeobvinenouvtrestnomkonaníaonjefaktickyfyzickouosobousvlastnousubjektivitouatrestnoprávnou

zodpovednosťou. Je si vedomý skutočnosti, že obchodná spoločnosť D + P s.r.o. je iný právny subjekt
ako on, ktorý je fyzickou osobou, avšak stále sa jedná o právnickú osobu konajúcu prostredníctvom
neho ako konateľa a teda pokiaľ on ako konateľ predmetnej spoločnosti v mene spoločnosti vyrubený
rozdiel dane uhradil, je to stále faktické konanie jeho i keď v postavení konateľa spoločnosti. Vzhľadom
na uvedené, v posudzovanom prípade vzniká dôvodná otázka, či je v súlade s čl. 47, 48 a 49 ods.
3 Charty taký postup súdu, ktorý pri výmere trestu nijako neprihliadne na výsledky daňového konania

spoločnosti D + P s.r.o. v rámci, ktorej mal konať protiprávne a následný vyrubený rozdiel dane uhradil,
pričom daňové konanie predchádzalo trestnému konaniu vedenému voči nemu. Má za to, že nakoľko
v daňovom konaní došlo k vyrubeniu daňovej povinnosti, dochádza tým k zásahom do jeho majetkovej
sféry. Zásahy do práva na pokojné užívanie majetku musia byť v súlade s princípom zákonnosti a
sledovať legitímny cieľ takými prostriedkami, ktoré možno považovať za primerané. Môže ísť len o

také zásahy, ktoré sú v súlade s verejným záujmom. Vo vzťahu k rušivým zásahom je vždy potrebné
skúmať flexibilitu, dĺžku trvania, určenie majetku, poskytnutie náhrady a tiež rovnováhu medzi záujmami
jednotlivca a spoločnosti. Na základe uvedeného je potom potrebné vykonať eurokomformný výklad
sporných otázok v nadväznosti na článok Charty. V nadväznosti na uvedené i zmienené právo EÚ má
za to, že súd nesmie opomenúť vykonať právnu úpravu Európskej únie ako eurokonformný výklad v

nadväznosti na výklad práva na prístup ku kompletnému spisovému materiálu z daňového konania, ako
i čo do zohľadnenia uloženia daňových sankcií právnickej osobe. S poukazom na uvedené navrhol, aby
konajúci senát Krajského súdu v Prešove podľa § 318 ods. 1 Tr. poriadku prerušil odvolacie konanie a
vec predložil Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach tam uvedených,
následne, aby vykonal v rámci odvolacieho konania dôkazy a to prehratie obrazových záznamov z

USB o stavbe Apolka Bratislava a prečítanie listinných dôkazov a to 5 ks fotografií súvisiacich so
stavbou L., pribratie znalca alebo inej odborne spôsobilej osoby, aby posúdila aké práce mali alebo
nemali byť na stavbe vykonané a boli, či neboli dodané, oboznámenie kompletného spisu z daňového
konania a kompletne všetkých rozhodnutí správcu dane ako prvostupňového, tak i odvolacieho a to za
účelom zistenia, či sa voči rozhodnutiam správcu dane bránil, či podával opravné prostriedky, vyjadrenia,

rozporoval závery výsledkov daňových kontrol a riadne sa zúčastňoval daňových konaní pred správcom
dane, oboznámenie všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané v daňovom konaní, t. j. všetky výsluchy
svedkov, znalecké posudky, vyjadrenia, obhliadky a posúdenie ich relevantnosti vo vzťahu k trestnému
konaniu a následne, aby rozhodol tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad zamietol
podľa § 319 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Obžalovaný svoje odvolanie doplnil podaním označeným ako Návrh na doplnenie dokazovania
doručeným krajskému súdu elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom
prostredníctvom obhajcu dňa 02.05.2025. Namietal, že doposiaľ žiadnym priamym dôkazom súd

nepreukázal, že stavebné práce a služby fakturované spoločnosťou Palmdale s.r.o. neboli spoločnosti
D + P s.r.o., ktorej bol konateľom, dodané. Takéto svoje tvrdenie totiž súdy nepreukázali žiadnym
porovnaním technických parametrov a už vôbec nie vysvetlením alebo analýzou, resp. vykonaním
dokazovania položiek predmetných konkrétnych faktúr a v nich uvedených stavebných prác a ich
porovnaním s realitou na stavbe Apolka Centrum, ktorej sa týkali a ktorá aj reálne v Bratislave stojí.

Takéto tvrdenie súdom nevychádzalo zo žiadneho znaleckého alebo iného odborného vyjadrenia alebo
posúdenia odborne spôsobilou osobou. Inými slovami, súd sám bez ďalšieho nie je stavebný odborník,
aby vedel aké práce majú alebo nemajú byť na stavbe vykonané. Takýmto stavebným odborníkom
nie je ani prokuratúra, ani daňový úrad, nakoľko všetko sú to subjekty, ktoré v stavebníctve nepracujú
a stavebné práce nevykonávajú a bez vyjadrenia odborne spôsobilej osoby nemôžu mať vedomosť, čo

konkrétne ktorá stavba obnáša. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolaciemu súdu vykonať dôkazy, a to
jeho výsluch, výsluch osoby A. B. st., ktorý bol v rozhodnom období konateľom a 50 % spoločníkom
spoločnosti D + P s.r.o., výsluch svedkyne J. B., ktorá bola účtovníčkou spoločnosti, výsluch svedka N.
I., ktorý pracoval ako externý stavebný majster na projekte Apolka Centrum, výsluch svedka G. N. O.,ktorý zastával funkciu stavbyvedúceho na projekte Apolka Centrum, výsluch svedka A. B., ktorý pôsobil
ako stavebný majster na projekte obchvatu Galanty pre spoločnosť Vion a.s., výsluch svedka A. B. ml.,
ktorý pracoval ako technik na projekte Apolka Centrum a výsluch svedka E. P., ktorý bol zamestnancom

spoločnosti D + P s.r.o. Pokiaľ opakovane namietali, že v konaní doposiaľ nebolo produkovaný, ani
vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval, či sa dané práce mohli alebo nemohli uskutočniť, navrhol
vypočuť uvedených svedkov za účelom preukázania vykonania prác na danom mieste, pretože uvedené
osoby na stavbe reálne pracovali a potrebné skutkové okolnosti vnímali svojimi zmyslami, teda sa jedná
o priamych svedkov a doposiaľ vypočutí neboli.

Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.02.2023.
Namietal, že s napadnutým rozsudkom vo vzťahu k výroku o treste sa nestotožňuje, považuje ho za
nezákonný z nasledovných dôvodov. Súd sa pri určení výmery a druhu trestu neriadil ustanoveniami Tr.
zákona. Obžaloba bola podaná aj pre skutok, ktorý spočíva v neoprávnenom uplatnení odpočítania dane
zpridanejhodnotyspoločnosťouD+Ps.r.o.zazdaňovacieobdobieoktóber2012,atedaajprečiastkový

útok pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného, ktorý obžalovaný dokonal dňa 26.11.2012. Súd
maltakukladaťobžalovanémutrestpodľaTr.zákonaúčinnéhood01.10.2012,ktorýmdoTr.zákonabola
zakotvená povinnosť obligatórne ukladať trest zákazu činnosti nad polovicu trestnej sadzby pri spáchaní
kvalifikovaných skutkových podstát daňových trestných činov. V tomto prípade obžalovaný A. B. mal
spáchať skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr.

zákona, trest zákazu činnosti mal byť uložený obligatórne nad polovicu trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a
6 mesiacov. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.

1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolávatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 písm. c) Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
skutkový stav bol zistený spoľahlivo, o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a rozsah vykonaného
dokazovania postačuje na rozhodnutie vo veci, žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a to
tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku. Pri ustálení predmetného skutkového a právneho stavu
konajúci súd vychádzal z výpovedí samotného obžalovaného A. B. a svedkov N. Q. E., N. I. R., E. D.

H., E. B., G. I. F., N. Q. M., E. E. S., zo záverov znaleckého posudku znalca G. A. B., čiastočne aj z
výpovedí svedkov E. K., G. E. B. a B. T. a z listinných dôkazov, protokolov príslušného Daňového úradu
Prešov, pobočka Poprad č. 9712402/5/65845/2014 zo dňa 09.01.2014 a č. 9712402/5/512102/2014
zo dňa 24.02.2014, spolu s príslušnými listinami v podobe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č.
9712402/57/733824/2014 zo dňa 25.02.2014, súčasťou ktorých bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní

príslušného daňového orgánu, ktorý rozhodoval o daňovej povinnosti, výške dane v rámci daňovej
kontroly vykonanej v súlade so zákonom, dožiadania správy príslušných Daňových úradov Prešov a
Trnava, správ bankových spoločnosti F., a.s. a I. a iných právnych subjektov, príslušných daňových
priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za obdobie január až jún 2012
a za obdobie október 2012, dodávateľských faktúr vyhotovených obchodnou spoločnosťou Palmdale,

čísel tam uvedených, z výpisov bankových účtov spoločnosti D + P s.r.o, príslušných príjmových a
výdavkových pokladničných dokladov, z výpisov obchodného registra obchodných spoločností D +
P s.r.o. a Palmadale s.r.o., majúc súčasne za to, že vo veci nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy
v zmysle návrhov obhajcu a obžalovaného. Obžalovaný A. B. priznal, že medzi spoločnosť D + P
s.r.o a spoločnosťou Palmdale s.r.o prebiehali úhrady za vykonané stavebné práce a iné služby a

to, že za spoločnosť Palmdale vystupoval navonok, že preberal aj odovzdával peniaze v hotovosti
alebo výberom z účtu spoločnosti Palmdale s.r.o., dokonca priznal, že za spoločnosť Palmdale s.r.o
preberal a odovzdával aj účtovné doklady a bránil sa len tým, že podľa neho to bolo bežné konanie pri
realizácii jednotlivých stavieb. Na základe vykonaných dôkazov sa konajúci súd oprávnene domnieva,
že žalovanému konaniu obžalovaného predchádzalo a súbežne s ním prebiehalo aj konanie, resp.

nekonanie iných osôb (vtedajších konateľov obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o), ktorí sa tak stali tzv.
bielymi koňmi a medzičlánkom slúžiacim práve na to, aby sa vystavením faktúr za nezrealizované alebo
reálne nadhodnotené až fiktívne práce obžalovaný A. B. neoprávnene domohol odpočtu príslušnej dane
z pridanej hodnoty. Len týmto spôsobom sa obžalovaný mohol dostať k účtom a finančným prostriedkomobchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o., s ktorými, aj podľa výpovedí viacerých svedkov, preukázateľne
manipuloval. Svedkovia H., U., M. a T. zhodne potvrdzovali, že to bola práve osoba obžalovaného,
ktorá vo vzťahu k nim konala za spoločnosť Palmdale s.r.o a ktorá im vyplácala finančné prostriedky

za vyhotovené práce, buď v hotovosti alebo po ich výbere z bankového účtu, hoci na takéto konanie
nebola oprávnená. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne E. D. H., ktorá uviedla, že v žalovanom
období spoločnosť Palmdale s.r.o. nemala personálne zabezpečenie a ani materiálne zabezpečenie
na výkon stavebných prác a na listinné dôkazy v podobe správ príslušných dopravných inšpektorátov,
ktoré objektívne svedčili pre to, že obchodná spoločnosť D + P s.r.o. a obchodná spoločnosť Palmdale

s.r.o. neboli vlastníkmi, ani držiteľmi príslušných nákladných motorových vozidiel s výnimkou osobných
motorových vozidiel značky Mercedes Benz, patriacich obchodnej spoločnosti D + P s.r.o, ktorými by
mohli vykonávať také práce a služby, ktoré boli uvedené v príslušných faktúrach. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať aj na to, že dňa 24.10.2012 došlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia pre
spoločnosť Palmdale s.r.o., medzi inými aj k oprávneniu živnosti uskutočňovania stavieb a ich zmien pre
nesplnenie všeobecnej podmienky prevádzkovania živnosti konateľa spoločnosti B. E.. Vyššie uvedené

dôkazy jednotlivo i súhrnne, podľa názoru konajúceho súdu, objektívne preukázali, že predmetné faktúry
boli vystavené vylúčne za účelom zníženia daňovej povinnosti spoločnosti D + P s.r.o., za súčasného
neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Krajský súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci už jedenkrát rozhodol, keď rozsudkom zo dňa

12.04.2023, sp. zn. 4To/6/2023 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného A. B. uznal za vinného zo
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona účinného od 01.10.2012, na
skutkovom základe v predmetnom rozsudku uvedenom a obžalovanému uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho orgánu právnickej osoby na 6 rokov,
pričom odvolanie obžalovaného zamietol.

Na základe dovolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.02.2025,
sp. zn. 4Tdo/77/2023 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/6/2023 z 12.04.2023

bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku porušený zákon v ustanovení § 168 ods. 1
Tr. poriadku v neprospech obvineného A. B., pričom zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4To/6/2023 z 12.04.2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. poriadku prikázal
Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň na

základe § 380 ods. 2 Tr. poriadku obvineného A. B. nezobral do väzby. Najvyšší súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že súd svoj záver o ne/vine obvineného zo spáchania daňového trestného
činu, vrátane trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zákona, nesmie oprieť výlučne
o dokazovanie v rámci daňového konania, pretože daňové konanie je založené na iných princípoch
ako konanie trestné, vzhľadom na to, že subjekt daňového konania je povinný sám svoje tvrdenie

preukázať, avšak v trestnom konaní musia vinu obvinenému spoľahlivo, bez dôvodných a rozumných
pochybností preukázať OČTK s tým, že obvinený nie je povinný svoju vinu preukazovať, čo znamená,
že súd svoj záver o ne/vine obvineného zo spáchania daňového trestného činu musí oprieť primárne o
dôkazy vykonané samostatne v trestnom konaní, pričom nič nebráni súdu, aby podporne, rešpektujúc
princíp prezumpcie neviny, oprel svoje závery aj o výsledky daňových konaní, každopádne však tieto

dôkazy nemôžu predstavovať jediný, resp. rozhodujúci usvedčujúci dôkaz. Z odôvodnenia rozsudku
krajského súdu vyplýva, že odvolací súd za ťažiskové považoval výpovede svedkov, ktorí vykonávali
daňové kontroly, ktorí svedkami skutku neboli a krajský súd sa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia
zameral na výsledky daňových kontrol bez toho, aby primárne hodnotil dôkazy vykonané v trestnom
konaní, aj keď poukázal na výpovede svedkov H., T. a U. v tom smere, že za spoločnosť Palmdale

konal obžalovaný, avšak urobil tak bez bližšieho vysvetlenia vplyvu týchto výpovedí na dôkaznú situáciu.
V reakcii na odvolacie námietky obvineného pripustil, že niektorí svedkovia prítomnosť bratov E.,
konateľov spoločnosti Palmdale s.r.o., na stavbe potvrdili a iní svedkovia ich zase nevideli, nepoznali,
pričom aj ich prítomnosť na stavbe neznamená to, že dotknuté práce spoločnosť Palmdale s.r.o. aj
vykonala.Ztakejtoargumentácievšakplynielento,žebratiaE.(konateliaspoločnostiPalmdales.r.o.)na

dotknutej stavby mohli byť, ale aj nemuseli a ich spoločnosti pripisované práce táto spoločnosť vykonať
mohla, ale aj nemusela. Takýto nejednoznačný záver však o vine obvineného spoľahlivo nesvedčí. Bolo
preto povinnosťou krajského súdu vysvetliť z akého dôvodu uveril svedkom, ktorí tvrdili, že konatelia
spoločnosti Palmdale s.r.o. na dotknutú stavbu nechodili, na podklade akých úvah a dôkazov dospel kzáveru, že práce dotknutou spoločnosťou vykonané neboli a prečo svedkom, ktorí tvrdili, že spomínaní
konatelia na stavbu chodili neuveril a aké závery z tejto skutočnosti vyplynuli vysvetlil. Nie je zrejmé za
akým účelom krajský súd poukazoval na výpovede svedkov B. a F. v časti záverov znaleckého posudku

vykonaného v daňovom konaní ohľadom informácií, že dotknutá stavba mala byť nadhodnotená.
Nezrozumiteľne vyznieva aj záver krajského súdu v tom smere, že vzhľadom na značné množstvo
faktúr, ktorých obsahom je súpis prác, nebolo zrejmé, či ide o práce nezrealizované, nadhodnotené
alebo fiktívne, avšak je zrejmé, že práce a materiály boli fakturované v rozpore so skutočnosťou. K
uvedenému sa žiada uviesť, že krajský súd si mal v prvom rade ujasniť či pre záver, že obvinený mal

skrátiť daň potrebuje dokazovať či práce, ktoré mala spoločnosť Palmdale s.r.o. dodať pre spoločnosť
D + P s.r.o. boli v skutočnosti vykonané, prípadne nadhodnotené alebo fiktívne. Konštatovaním, že
nebolo zrejmé, či išlo o práce nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne by odvolací súd priznal
dôkaznú núdzu, majúcu za následok nevyhnutnosť aplikácie zásady in dubio pro reo. Javí sa, že krajský
súd sa pri odôvodnení viny obvineného uspokojil so závermi daňových kontrol, prípadne dokazovania
vykonaného v daňovom konaní. Je potrebné uviesť aj to, že vychádzajúc z ustanovenia § 168 ods. 1

Tr. poriadku, vysvetlenie prečo súd prvého stupňa nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
prehratím záznamov z USB kľúča, ktoré mali podľa obvineného preukázať vykonané práce na stavbe
Apolka Bratislava v roku 2012, oboznámením 5 ks fotografií, ktoré predložil obhajca obvineného na účely
vizuálneho posúdenia stavby Apolka centrum, malo byť obsiahnuté aj v jeho rozsudku, nielen v zápisnici
o hlavnom pojednávaní. Nie je porušením práva na obhajobu, ak súd nevyhovie návrhu obvineného

na doplnenie dokazovania, pokiaľ sa ním zaoberal a odmietnutie jeho nevykonania dostatočným
spôsobom vysvetlil. Strohé odôvodnenie odmietnutia návrhu na doplnenie dokazovania okresného súdu
konštatovaním, že toto dokazovanie sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci by bolo
postačujúce, ak by súdy nižšieho stupňa dostatočným spôsobom vysvetlili, že pre svoj záver o vine
obvineného nepotrebovali dokazovať či práce, ktoré mali byť vykonávané spoločnosťou Palmdale s.r.o.

boli nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne, v opačnom prípade je vysvetlenie poskytnuté súdom
prvého stupňa nepostačujúce a nezrozumiteľné. Zo skutkovej vety, ako ju ustálili súdy nižšieho stupňa,
zjednodušene povedané plynie, že obvinený ako konateľ obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. podal v
rozhodnom období daňové priznania, pričom z týchto daňových priznaní je zrejmé akú vlastnú daňovú
povinnosť obvinený za dotknutú spoločnosť priznal, v akej výške si odpočítal daň z pridanej hodnoty z

faktúr od dodávateľa spoločnosti Palmdale s.r.o. za stavebné práce s tým, že zo skutku ďalej plynie,
že spomínaný dodávateľ tieto stavebné práce reálne nedodal, preto obvinený ako konateľ spoločnosti
D + P s.r.o. si nemohol daň z pridanej hodnoty, ktorú mal z týchto faktúr zaplatiť, odpočítať od vlastnej
daňovej povinnosti. Spomínaná skutková veta vychádzala z predpokladu, že stavebné práce z faktúr,
za ktoré mal obvinený odviesť daň z pridanej hodnoty daňovému úradu podľa právnej úpravy platnej

v roku 2012 vykonané boli, preto nebolo potrebné ďalej dokazovať aké práce na stavbách vykonané
neboli, či malo ísť o práce fiktívne alebo nadhodnotené (to sa obvinenému nekládlo za vinu), nebolo
preto potrebné pribrať do konania znalca a ani inú odborne spôsobilú osobu, ktorá by tieto skutočnosti
posúdila, porovnať skutočný stav so stavom plynúcim z vystavených faktúr, či v skutku detailne opisovať
súpis vykonaných prác, nebolo potrebné ani prehrávať obsah USB kľúča, či oboznamovať fotografie

nasvedčujúce tomu, že práce skutočne vykonané boli a nebolo potrebné v tomto smere ani vypočúvať
pracovníkov daňových úradov, poukazovať na znalecké dokazovanie v rámci daňového konania, keďže
nimi preukazované skutočnosti neboli obvinenému kladené za vinu. Nadbytočným je tvrdenie krajského
súdu, vzhľadom na značné množstvo faktúr, ktorých obsahom je súpis prác, že nebolo zrejmé, či ide
o práce nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne, keď zo skutku je zrejmé, že tieto práce boli

považované za vykonané, dodané a či v skutočnosti boli nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne
nebolo predmetom dokazovania v prejednávanej veci. Zo skutku ustáleného súdmi nižšieho stupňa však
plynie, že tieto práce nemala vykonať spoločnosť Palmdale s.r.o. ako subdodávateľ, ale spoločnosť
D + P s.r.o., preto si od dane z pridanej hodnoty, ktorú fakturovala objednávateľovi stavby, teda od
dane na výstupe nemohla odpočítať daň na vstupe, teda daň z pridanej hodnoty, ktorú spoločnosti D

+ P s.r.o. fakturovala spoločnosť Palmdale s.r.o., pretože ich nemala vykonať. Preto sa súdy nižšieho
stupňa pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí mali zamerať na vysvetlenie na základe akých vykonaných
dôkazov a akými úvahami sa riadili pri vyvodení záveru, že spoločnosť Palmdale s.r.o. v skutočnosti
žiadne práce nemala vykonať, ale mala to byť spoločnosť D + P s.r.o., prípadne s inými subdodávateľmi
s tým, že bolo namieste poukázať na skutočnosť, že spoločnosť Palmdale s.r.o. bola v daňovom

konaní nekontaktná, ale len ako na podporný dôkaz zapadajúci do reťaze ostatných vo veci vykonaných
dôkazov. Každopádne ťažiskovými dôkazmi, ktoré mohli túto skutočnosť preukazovať a na ktoré sa
mali súdy nižšieho stupňa zamerať boli výpovede svedkov pracujúcich na dotknutej stavbe, z ktorých
výpovedívyplynulo,žezaspoločnosťPalmdales.r.o.malivystupovaťinéosoby,vrátaneobžalovanéhoanie konatelia E., tieto iné osoby aj za spoločnosť Palmdale s.r.o. mali podpisovať preberacie protokoly s
tým, že bolo úlohou súdov nižšieho stupňa dôsledne vysvetliť prečo neuveril tým svedkov, ktorí tvrdili, že
bratov E. na stavbe videli, aj s ohľadom na nepresvedčivosť vysvetlenia rozporov vo svojich tvrdeniach

(svedkovia J., K.), nepoznanie spoločnosti Palmdale s.r.o. (svedkyňa G. L.), či práve s ohľadom na
podpisovanie preberacích protokolov za spoločnosť Palmdale s.r.o. (svedkovia G. L., J.) v kontexte
záverov znaleckého dokazovania z odboru ekonómie a manažmentu, z ktorého plynie, že v zmysle
účtovných podkladov spoločnosti Palmdale s.r.o., všetky finančné prostriedky prijaté na jej bankový
účet boli ešte v ten istý deň vybraté v hotovosti, pričom dotknutá spoločnosť nedisponovala žiadnym

materiálnym,anipersonálnymvybavenímanáslednebolazrušená.Vovzťahuknámietkamobvineného,
že okresný súd postupoval svojvoľne, keď nevypočul ani jedného z bratov E., najvyšší súd uviedol, že
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.06.2022 plynie, že po tom čo sa nedostavili bratia E. na
hlavné pojednávanie, boli so súhlasom obvineného a prokurátora prečítané zápisnice o ich výpovediach
z prípravného konania, ku ktorým obvinený nepovažoval za potrebné vyjadriť sa. Pokiaľ obvinený
súhlasí s čítaním zápisnice o výpovedi svedka a nežiada jeho osobný výsluch neznamená to, že tento

postoj nemôže v ďalšom konaní zmeniť, avšak takúto zmenu svojho postoja musí náležite vysvetliť.
V prejednávanej veci však takéto vysvetlenie neplynie ani zo záverečnej reči obhajcu obvineného, ani
z podaného odvolania. Na strane druhej, faktom je, že krajský súd v reakcii na odvolaciu námietku
obvineného,žesúdprvéhostupňadotknutýchsvedkovnevypočul,aninevyvinulsnahunazabezpečenie
ich účasti a nezameral sa na zisťovanie opodstatnenosti zmeny postoja obvineného, ktorý súhlasil

s čítaním zápisnice o ich výpovedi a jeho odôvodnenia, ale obmedzil sa len na ničím nepodporené
konštatovanie, že nebol dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní vypovedať budú. Je nutné
poznamenať, že pokiaľ prokurátor podal odvolanie len čo do trestu, i keď obsah jeho dôvodov tomu
nenasvedčuje, keďže v podstate namietal aj právnu kvalifikáciu ustáleného skutku, preto bolo potrebné
sa s takýmto tvrdením prokurátora vysporiadať a ak krajský súd zamietol odvolanie obvineného, z

napadnutého rozhodnutia potom nie je zrejmé na podklade akého opravného prostriedku odvolací súd
zmenil aj výrok o vine rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd, po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu,
v prvom rade v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol

odvolacím súdom posúdený ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr.
zákona účinného od 06.08.2024. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje

krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd

prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych,akoajnepriamychdôkazov,zktorýchbezakýchkoľvekpochybnostíjemožnévyvodiťzáver,že

obžalovaný A. B. spáchal skutok jemu kladený za vinu tak, ako ho ustálili vo veci konajúce súdy. Úplnosť
vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného
súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na
vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným

princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným, aj s poukazom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
19.02.2025,sp.zn.4Tdo/77/2023,krajskýsúdkonštatuje,ževzmysleobžalobypodanejnaOkresnýsúd
Poprad dňa 30.11.2021 sa obžalovanému A. B. kládlo za vinu, že ako konateľ obchodnej spoločnosti

D + P s.r.o. a osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností tejto spoločnosti v úmysle
skrátiť daň v jednotlivých daňových priznaniach obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej
hodnoty podaných v období od 27.02.2012 do 26.11.2012 príslušnému správcovi dane Daňovému úradu
Prešov,pobočkaPopraduplatnilodpočítaniedanezpridanejhodnotyzfaktúrvystavenýchdodávateľom,obchodnou spoločnosťou Palmdale s.r.o. za dodané stavebné práce, ktoré však dodávateľ, obchodná
spoločnosť Palmdale s.r.o. nedodala. S poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 19.02.2025, sp. zn. 4Tdo/77/2023 a vzhľadom na skutkovú vetu obžaloby, z ktorej

vyplýva, že práce na predmetnej stavbe z faktúr, za ktoré mal obvinený odviesť daň z pridanej hodnoty
daňovémuúraduvykonanéboli,odvolacísúdneskúmal,čimaloísťoprácefiktívnealebonadhodnotené,
ale skúmal, či tieto práce boli vykonané spoločnosťou Palmdale s.r.o. V prejednávanej trestnej veci stáli
proti sebe antagonické výpovede na jednej strane obžalovaného, ktorý uviedol, že spoločnosť Palmdale
mu dodávala pracovníkov a so spoločnosťou Palmdale komunikoval cez B. a M. E., svedka E. J., ktorý

uviedol, že časť prác na realizácii stavby Apolka centrum bola vykonaná cez spoločnosť E. Palmdale,
pričom na stavbe vždy videl niektorého z E., svedka J., ktorý uviedol, že za spoločnosť Palmdale chodili
na stavbu bratia E., ktorí robili šalovanie, murovanie, betónovanie a na druhej strane výpovede svedka
H., ktorý uviedol, že s obžalovaným spolupracoval na stavbe Apolka centrum ako živnostník a vykonával
železiarske a armovacie práce pre spoločnosť Palmdale, avšak za túto spoločnosť konal obžalovaný,
pričom osoby B. E. a M. E. nepozná, svedka G. E., ktorý uviedol, že na stavbe Apolka centrum pracoval

ako statik, projektant, avšak s osobami bratov E. do kontaktu neprišiel, svedka T., ktorý uviedol, že
jeho spoločnosť Csefitrans s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou Palmdale s.r.o. na stavbe Apolka v
Bratislave a predmetom spolupráce bola preprava debniaceho materiálu Doka na stavbu a zo stavby
ťahačmi a návesmi, pričom spoločnosť Palmdale s.r.o. zastupoval A. B., s uvedenou osobou jednal,
on (A. B.) objednával tovary a podpisoval všetky dokumenty a svedka U., ktorý uviedol, že vykonával

tesárske a betonárske práce pre spoločnosť Palmdale, s ktorou mal zmluvu na stavbu Apolka centrum,
hoci všetko zabezpečoval obžalovaný, ktorý za Palmdale aj vystupoval, pričom nevie o tom, aby na
stavbe pracovali aj zamestnanci Palmdale, alebo tam mali mechanizmy. Z uvedeného dôvodu krajský
súd skúmal, ktorej skupine dôkazov je možné uveriť, pričom dospel k záveru, že nie je možné uveriť
tvrdeniu obžalovaného, že stavebné práce, za ktoré boli vystavené faktúry spoločnosťou Palmdale

s.r.o., za ktoré si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty obžalovaný, spoločnosť Palmdale s.r.o.
reálne aj vykonala a toto jeho tvrdenie považoval za účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
V danom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keď obžalovaný uviedol, že tieto práce
boli spoločnosťou Palmdale s.r.o. vykonané, pripustil, že za spoločnosť Palmdale s.r.o. vystupoval ako
fyzická osoba on, hoci na to nebol splnomocnený, s tvrdením, že je to bežné. Rovnako výpoveď svedka

E. J. o tom, že časť prác bola vykonaná cez spoločnosť bratov Murzovcov Palmdale s.r.o. a na stavbe
vždy videl niektorého z bratov E. je nevierohodná z dôvodu, že uvedený svedok v prípravnom konaní
uviedol,žespoločnosťPalmdalenepoznáamenáM.E.aB.E.muničnehovoria,pričompriodstraňovaní
rozporov uviedol, že nevie prečo to tak uviedol, zrejme neporozumel otázke vyšetrovateľa a na hlavnom
pojednávaní si na to spomenul, lebo si chystal podklady. Ani výpoveď svedka K. nevyznieva vierohodne,

keď uviedol, že aj on sa, okrem J., J., L. a obžalovaného, zúčastňoval kontrolných dní, aj s B. E.,
ktorého neskôr mal upozorniť, že si nepreberá zásielky daňového úradu a tento mu mal tvrdiť, že je
to chyba v schránke firmy, na čo mal požiadať obžalovaného, aby zrušil zmluvu so subdodávateľom
Palmdale, nakoľko z jeho výpovede z prípravného konania vyplýva, že osoby M. a B. E. nepozná, pričom
pri odstraňovaní rozporov uviedol, že ak v prípravnom konaní uviedol, že tieto osoby nepozná, tak si

myslel, že sa ho pýtajú na to, či ich pozná osobne a nevie prečo takto vypovedal v prípravnom konaní.
Nevierohodne vyznieva aj výpoveď svedka J., ktorý síce uviedol, že za spoločnosť Palmdale chodili na
stavbu bratia E., ktorí robili šalovanie, murovanie, betónovanie, avšak z odovzdávacích a preberacích
protokolov medzi odovzdávajúcim L. U. NS Stav a preberajúcim Palmdale s.r.o. vyplýva, že predmetné
práce za objednávateľa dňa 05.04.2012 preberal on a za investora E. L. a dňa 20.03.2012 predmetné

práce preberali za objednávateľa on, spolu s E. L.. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru,
že nie je možné uveriť tvrdeniu obžalovaného a v jeho prospech vypovedajúcich svedkov, že práce na
predmetnej stavbe Apolka centrum v Bratislave vykonala spoločnosť Palmdale s.r.o., za ktorú mali konať
ako konatelia bratia E., keďže časť svedkov a to G. B., H. a G. E. uviedli, že osoby B. a M. E. nepoznajú,
z toho svedok H., ako aj svedok G. U. uviedli, že za spoločnosť Palmdale konal obžalovaný, resp. všetko

zabezpečoval obžalovaný, ktorý za spoločnosť Palmdale aj vystupoval, pričom svedkovia E. J. a K.,
ktorí, tak ako aj obžalovaný, na hlavnom pojednávaní uviedli, že na predmetnej stavbe boli vykonávané
práce cez spoločnosť bratov E. Palmdale s.r.o., v prípravnom konaní uviedli, že tieto osoby nepoznajú
a svedok J. síce uviedol, že za spoločnosť Palmdale chodili na stavbu bratia E., ktorí robili šalovanie,
murovanie, betónovanie, avšak z odovzdávacích a preberacích protokolov medzi odovzdávajúcim L. U.

NS Stav a preberajúcim Palmdale s.r.o. vyplýva, že predmetné práce za objednávateľa dňa 05.04.2012
preberal on a za investora E. L. a dňa 20.03.2012 predmetné práce preberali za objednávateľa on, spolu
s E. L..Podporne k uvedenému je možné, podľa názoru krajského súdu, poukázať aj na výpovede svedkov,
zamestnancov daňového úradu a to svedkyne E. D. H., ktorá uviedla, že vykonávala daňovú kontrolu
s kolegyňou P. v obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. za obdobie január až jún 2012 a október 2012,

ktorej predmetom bol dodávateľsky subjekt, spoločnosť Palmdale s.r.o. a to dodanie služieb na základe
faktúr, pričom chceli vypočuť aj konateľa spoločnosti Palmdale s.r.o., čo sa nepodarilo, cez Sociálnu
poisťovňu zistili, že spoločnosť Palmdale zamestnancov nemá a pri kontrole bolo zistené, že dodanie
služiebpríslušnýmdodávateľomnebolopreukázanéanazákladepreverovanianebolpreukázanýdôvod
fakturácie vykonaných stavebných prác v mesiaci október 2012 od subdodávateľa Palmdale s.r.o.,

čím nevznikla na deklarovanom tovare alebo službe daňová povinnosť a na druhej strane nevznikol
nárok na odpočítanie dane. Správca dane ďalej vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január až jún 2012 a touto kontrolou bola poverená s kolegyňou G. P., pričom
výkonom kontroly sa zistilo, že kontrolovaný subjekt D + P s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane na
základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom, spoločnosťou Palmdale s.r.o., za účelom
preberania a dodania tovarov a služieb, správca dane cestou dožiadania preveroval tieto skutočnosti,

pričom príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava zaslal negatívnu odpoveď, že sa nepodarilo
skontaktovať s konateľom daňového subjektu Palmdale s.r.o., ani sa nepodarilo konateľa obchodnej
spoločnosti Palmdale s.r.o. B. E. zabezpečiť na vykonanie výsluchu svedka. Zároveň sa zistilo, že
spoločnosť Palmdale s.r.o. nie je, ani nebola registrovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ a
podľa výsledkov preverovania nebol preukázaný reálny pôvod fakturácie vykonania stavebných prác za

zdaňovacie obdobie od subdodávateľa Palmdale s.r.o., čím nevznikla pri deklarovanom tovare alebo
službe daňová povinnosť a na druhej strane nevznikol nárok na odpočítanie dane. Zároveň bolo zistené,
že spoločnosť Palmdale nemá personálne, ani materiálne zabezpečenie na výkon stavebných prác,
nebolianipreukázanédôkazypreukazujúceobstarávanietakýchtoprácspoločnosťouPalmdales.r.o.od
iných subdodávateľov, a preto správca dane mal za to, že faktúry boli vystavené za účelom znižovania

daňovej povinnosti spoločnosti D + P s.r.o.

Podporne krajský súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne B., ktorá je zhodná s výpoveďou svedkyne
H., ktorá uviedla, že vykonávala daňové kontroly u daňového subjektu Apolka centrum s.r.o. za obdobie
6/2012 a od 7/2012 do 11/2012 a tiež za 1 – 2/2012 a 4 – 5/2012, pričom kontrolou bolo zistené, že

dodávky od spoločnosti Palmdale s.r.o. neboli a ani nemohli byť reálne dodané spoločnosti D + P s.r.o.
a spoločnosť Palmdale na výzvu daňového úradu nevedela ničím preukázať, že stavebné práce pre
spoločnosť D + P s.r.o. vykonala, resp. reálne dodala. V daňovom konaní bol vypočutý svedok B. E.,
konateľ spoločnosti Palmdale s.r.o., ktorý uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, lebo údajne všetky
doklady za celú existenciu spoločnosti mu zhoreli v aute, vrátane notebookov a záloh, ako aj účtovníctva.

Z uvedených zistení bolo vyhodnotené, že B. E. nevedel nijakým hodnoverným spôsobom preukázať
dodanie služieb deklarovaných v uvedených faktúrach, pričom znaleckým dokazovaním bolo zistené, že
stavba bola nadhodnotená, kde spoločnosti D + P s.r.o. a Krypton s.r.o. vyfakturovali na uvedenú stavbu
celkom dodania vo výške 11.294.139,15 eur s DPH a posudkom bol zistený najpravdepodobnejší odhad
vykonaných a dodaných stavebných prác a materiálu vo výške 4.600.507,53 eur za obdobie od mája

2010 do decembra 2012. Dokazovaním bolo zistené, že na stavbu boli reálne dodávané služby a tovary
ale nie od dodávateľa Palmdale s.r.o. a rozhodne nie v takom rozsahu, ako to bolo deklarované na
faktúrach.

Rovnako podporne vo vzťahu k uvedeným dôkazom vyznieva aj výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že

vykonával kontrolu za obdobia 6/2012, od 7 do 11/2012, 1 až 2/2012 a 4 až 5/2012, pričom kontrolou
bolo zistené, že dodávky od spoločnosti Palmdale neboli alebo nemohli byť reálne dodané spoločnosti D
+ P s.r.o, svedok B. E., konateľ spoločnosti Palmdale s.r.o. uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi,
lebo za celú existenciu spoločnosti mu zhoreli v aute, vrátane notebookov a záloh a účtovníctvo nevedel
rekonštruovať, nevedel sa vyjadriť k jednotlivým faktúram a nepamätal si na vykonané práce a nevedel

hodnoverne preukázať žiadnym spôsobom dodanie služieb deklarovaných v uvedených faktúrach,
pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že stavba Apolka centrum bola nadhodnotená s
tým, že spoločnosti D + P s.r.o. a Krypton s.r.o. vyfakturovali na uvedenú stavbu dodania vo výške
11.294.139,15 eur a posudkom bolo zistené, že najpravdepodobnejší odhad vykonaných dodaných
stavebných prác a materiálu bol vo výške 4.600.507,53 eur za obdobie máj 2010 až december 2012.

Vo vzťahu k výpovediam svedkov B. a F. o tom, že stavba L. centrum mala byť výrazne nadhodnotená,
čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, pričom bolo zistené, že spoločnosti D + P s.r.o a Krypton
s.r.o. vyfakturovali na predmetnú stavbu dodania vo výške 11.290.439,15 eur s DPH, avšak posudkombolo preukázané, že odhad vykonaných dodaných stavebných prác a materiálu je vo výške 4.600.507,53
eur za obdobie máj 2010 až december 2012 krajský súd dodáva, že v prejednávanej trestnej veci
uvedené naznačuje fingovanie dodávok a faktúr na predmetnej stavbe v rozpore s realitou.

Zároveň z výpovede svedka B. vyplýva, že sa stal konateľom spoločnosti D + P s.r.o., ktorá sa zlúčila
so spoločnosťou Cleanex južanka s.r.o., ako aj bol konateľom spoločnosti Rokov Slovakia s.r.o., ktorá
sa tiež zlúčila so spoločnosťou Cleanex južanka s.r.o., pričom zlúčenie sa uskutočnilo dňa 28.04.2016
na notárskom úrade N. B. J. a konateľom sa stal z dôvodu, aby si prilepšil k dôchodku, že bude robiť

so synom K. B. stavebnú a klampiarsku prácu, avšak dopadlo to tak, že kdekoľvek sa angažovali o
pracovnú ponuku, automaticky boli vylúčení zo všetkých súťaží, nakoľko firma D + P s.r.o. mala veľmi zlé
renomé, preto sa tejto spoločnosti zbavil. Konateľom obchodnej spoločnosti sa stal tak, že sa stretával
so známym, P. J., ktorý zháňa ľudí, na ktorých sa dajú napísať firmy, bielych koňov, i keď on súhlasil
pod podmienkou, že s touto firmou chce naozaj podnikať a pomôcť synovi a sebe prilepšiť k dôchodku.
Svedok zároveň uviedol, že od podpísania listín u notára, už tých pánov nevidel, avšak mal telefonát,

kde mu nejaký muž z neznámeho čísla povedal „dávaj si pozor, čo budeš hovoriť, aby si nedostal po
papuli“ a zavesil. Vo vzťahu k svedkovi B. bol vypočutý svedok E. P., ktorý uviedol, že pozná jedného
bezdomovca, o ktorom si myslí, že sa volá B. a ktorý sa zdržuje v K. U. D. B. B..

Vzhľadom na uvedené, keď svedkovia G. B., G. E., T. a H., ktorých spoločnosti sa podieľali na stavbe

Apolka centrum, uviedli, že spoločnosť Palmdale, ani osoby M. a B. E. nepoznajú, pričom aj svedok U.
uviedol, že nevie aby na stavbe pracovali zamestnanci Palmdale alebo tam mali mechanizmy, svedok
U., svedok H., ako aj svedok T. výslovne uviedli, že za spoločnosť Palmdale konal obžalovaný, ktorý
všetko aj zabezpečoval a za spoločnosť aj vystupoval, resp. svedok T., že obžalovaný B. objednával
tovar a podpisoval všetky dokumenty, pričom aj obžalovaný pripustil, že je možné, že za spoločnosť

Palmdale vystupoval ako fyzická osoba, aj keď na to nebol splnomocnený, ale je to bežné a svedkovia
E. J., J. a K., ktorí síce na hlavnom pojednávaní vypovedali o tom, že časť stavebných prác na
inkriminovanej stavbe vykonávala spoločnosť Palmdale bratov Murzovcov, ktorých stretávali na stavbe,
vosvojichvýpovediachzprípravnéhokonaniauviedli,žetietoosobynepoznajú,pričomzodovzdávacích
a preberacích protokolov medzi odovzdávajúcim L. U. NS Stav a preberajúcim Palmdale s.r.o. vyplýva,

že predmetné práce za objednávateľa dňa 05.04.2012 preberal A. J. a za investora E. L. a dňa
20.03.2012 predmetné práce preberali za objednávateľa A. J., spolu s E. L., s poukazom na podporné
dôkazy vo výpovediach svedkov, zamestnancov daňových úradov, z ktorých vyplýva, že vzhľadom
na výsledky daňového konania nebol preukázaný dôvod fakturácie vykonaných stavebných prác od
subdodávateľa,spoločnostiPalmdales.r.o.,čímnevzniklanadokladovanomtovarealeboslužbedaňová

povinnosť a na druhej strane nevznikol nárok na odpočítanie dane, resp. že spoločnosť Palmdale
s.r.o. nedodala služby uvedené na faktúre, čím jej nevznikla daňová povinnosť, nebol preukázaný
reálny pôvod fakturácie vykonania stavebných prác za jednotlivé zdaňovacie obdobie od subdodávateľa
Palmdale s.r.o., čím nevznikla pri deklarovanom tovar alebo službe daňová povinnosť a na druhej strane
nevznikol nárok na odpočítanie dane a okrajovo aj s poukazom na výpoveď svedka B., ktorý síce na

jednej strane uviedol, že konateľom spoločnosti sa D + P s.r.o. sa stal z dôvodu, aby si prilepšil k
dôchodku s tým, že bude robiť so synom K. B. stavebnú a klampiarsku prácu, čím chcel pomôcť synovi
a sebe k dôchodku, avšak zároveň pripustil, že vedel o tom, že konateľom obchodnej spoločnosti sa stal
tak, že jeho známy, P. J., zháňal ľudí, na ktorých by sa dali napísať firmy, tzv. bielych koňov, s čím on
súhlasil, nemal odvolací súd pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za

vinu tak, ako ho ustálili vo veci konajúce súdy.

Nad rámec uvedeného ešte odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
spoločnosť Palmdale s.r.o. nemala ani materiálne, ani personálne vybavenie, všetky finančné
prostriedky po ich prijatí na bankový účet spoločnosti boli takmer okamžite z neho vybraté v hotovosti

a následne bola obchodná spoločnosť zrušená. Z uvedeného je zrejmé, že motiváciou založenia
obchodnej spoločnosti Palmdale s.r.o. bolo jej „nastrčenie“ do súkolia obchodných spoločností reálne
fungujúcich na predmetnej stavbe, za účelom skrátenia dane z pridanej hodnoty a jej neuhradenia do
štátneho rozpočtu zo strany obchodnej spoločnosti obžalovaného.

Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovanéhoA.B.atvorílogickýaničímneprerušovanýceloknavzájomsadoplňujúcichdôkazov,ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.VzhľadomnanoveluTr.zákonaúčinnúod06.08.2024,spoukazomnaustanovenie§2ods.1Tr.zákona,
z ktorého o.i. vyplýva, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší, krajský súd konštatuje, že podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2024, ktorý je nepochybne
pre páchateľa priaznivejší, konanie obžalovaného bolo potrebné posúdiť ako zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že v značnom rozsahu skrátil daň,
tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť a za použitia
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na ktorého
výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom
zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo
výmere 5 rokov. K uvedenému odvolací súd udáva, že nepostupoval prvostupňový súd správne, ak

obžalovanému ukladal trest podľa Tr. zákona účinného do 30.09.2012, keďže posledné zdaňovacie
obdobie, za ktoré si obžalovaný uplatnil nadmerný odpočet DPH bol október 2012 a to v daňovom
priznaní obchodnej spoločnosti D + P s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.11.2012, preto
okresný súd mal správne ukladať obžalovanému trest podľa Tr. zákona platného a účinného v čase
dokonania tohto trestného činu, t. j. v čase posledného čiastkového útoku, a teda podľa Tr. zákona

platného a účinného od 01.10.2012, pričom z ustanovenia § 61 ods. 5 Tr. zákona účinného v čase
dokonania skutku zároveň vyplýva obligatórna povinnosť ukladať v prípade uznania viny za trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo 4 Tr. zákona, aj trest zákazu činnosti v hornej
polovici trestnej sadzby, ktorá je v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zákona 1 - 10 rokov. Vzhľadom na skutočnosť,
že od dokonania skutku nadobudli účinnosť viaceré novely Tr. zákona, pričom v zmysle § 2 ods. 1 Tr.

zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší,
krajský súd vyhodnotiac ako najpriaznivejší pre obžalovaného Tr. zákon v znení novely č. 40/2024
účinnej od 06.08.2024, postupoval pri uznaní viny a právnej kvalifikácii skutku podľa tohto Tr. zákona
a podľa tohto Tr. zákona obžalovanému ukladal aj trest. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa,
obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, keď z odpisu registra trestov

obžalovaného vyplýva, že tento síce bol v minulosti súdne trestaný, avšak ide o odsúdenia staršieho
dáta z rokov 1993 a 1997, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený a z
toho v jednom prípade ide aj o rozhodnutie cudzozemského súdu. S poukazom na uvedené, krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, obžalovaného uznal za vinného
podľa Tr. zákona pre neho najpriaznivejšieho a to Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a s použitím

§ 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil trest
odňatia slobody na 1 rok, 9 mesiacov a 29 dní, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa,

pri ukladaní trestu zohľadnil dlhší časový odstup od dokonania skutku, keďže k tomuto malo dôjsť v
období roka 2012, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané dňa 16.02.2015, resp.
15.07.2015, obvinenie bolo A. B. vznesené dňa 20.12.2018 a obžaloba na jeho osobu bola podaná
na prvostupňový súd dňa 30.11.2021, čo súd v súhrne vyhodnotil ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39

ods. 1 Tr. zákona. Krajský súd ukladal trest v rozsahu doby obžalovaným vykonaného trestu odňatia
slobody na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.04.2023, sp. zn. 4To/6/2023 a to od
obmedzenia jeho osobnej slobody po dobu prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2025, sp. zn. 4Tdo/77/2023, nakoľko mal za to,
že ukladanie trestu vo vyššej výmere obžalovanému nie je potrebné. Zároveň súd obžalovanému uložil

podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere 6 rokov, teda nad hornú polovicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a 6 mesiacov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 61 ods.
6 Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj osobu
obžalovaného,pričomtaktouloženýtrestpovažovalzadostatočnýnazabezpečenieochranyspoločnosti
a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných odpáchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu
a osobu páchateľa, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že predmetný rozsudok bol
vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2022, na ktorom nebol prítomný jeho obhajca
JUDr. Folšöci, ktorý naň nebol riadne predvolaný a nebola zachovaná lehota na jeho prípravu, krajský
súd udáva, že v zmysle § 247 ods. 1 Tr. zákona je potrebné lehotu na hlavné pojednávanie v trvaní 5
pracovných dní u obžalovaného, obhajcu a prokurátora zachovať len na tzv. prvé hlavné pojednávanie v

prejednávanej trestnej veci. Zároveň nedošlo ani k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, pretože
obžalovaný bol na uvedenom v hlavnom pojednávaní zastúpený druhým obhajcom a to Mgr. Romanom
Tomanom, PhD.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd zástupcov spoločnosti Palmdale s.r.o., bratov E.,
nevypočul, ani nevykonal dostatočné úsilie, aby ich vypočul, resp. aby ich účasť na hlavnom pojednávaní

zabezpečil, krajský súd udáva, že obžalovaný, rovnako ako prokurátor, na hlavnom pojednávaní súhlasil
s čítaním výpovedí svedkov B. E. a M. E. z prípravného konania, preto ich výpovede boli postupom
podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní prečítané a obžalovaný
sa následne a to ani v priebehu odvolacieho konania, ich osobného výsluchu nedožadoval.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na odôvodnenie rozsudku prvého stupňa,
ako aj na skutočnosť, že svedkovia vo veci nie sú stavebnými odborníkmi, aby vedeli aké práce majú
alebo nemajú byť na stavbe vykonané, ako aj vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že nie
je zrejmé, či práce mali byť nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne a že v danom prípade nebol
do konania pribratý znalec alebo iná odborne spôsobilá osoba, ktorá by posúdila aké práce majú alebo

nemajú byť vykonané na stavbe a či tieto práce a služby boli vykonané a dodané alebo nie, krajský
súd, aj s poukazom na právny názor vyslovený dovolacím súdom v rozsudku zo dňa 19.02.2025, sp.
zn. 4Tdo/77/2023, konštatuje, že z formulovaného skutku neplynie, aby sa obžalovanému kládlo za
vinu, že stavebné práce za dodanie, ktorých mal daňovému úradu odviesť daň z pridanej hodnoty
nedodal, príp. nadhodnotil, nakoľko skutková veta obžaloby vychádza z predpokladu, že stavebné

práce z faktúr, za ktoré mal obvinený odviesť daň z pridanej hodnoty daňovému úradu vykonané boli,
preto nebolo potrebné ďalej dokazovať aké práce na stavbe vykonané neboli, či malo ísť o práce
nezrealizované, fiktívne alebo nadhodnotené, nakoľko toto sa obžalovanému ani nekládlo za vinu, preto
nebolo potrebné do konania pribrať znalca, ani inú odborne spôsobilú osobu, ktorá by tieto skutočnosti
posúdila, porovnávať skutočný stav so stavom plynúcim z vystavených faktúr, či v skutku detailne

popisovať súpis vykonaných prác, nebolo potrebné prehrávať ani obsah USB kľúča, či oboznamovať
fotografie nasvedčujúce tomu, že práce skutočne vykonané boli, ani vypočúvať pracovníkov daňových
úradov, ani poukazovať na znalecké dokazovanie v rámci daňového konania, keďže nimi preukazované
skutočnosti neboli obžalovanému kladené za vinu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že niektorí zo svedkov uviedli, že bratov E., resp. na
niektorého z nich na stavbe spoločnosti Apolka centrum stretávali, resp. videli, z čoho má rezultovať
skutočnosť, že spoločnosť Palmdale s.r.o. predmetné práce na inkriminovanej stavbe mala vykonať,
krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku vyššie, z ktorého vyplýva, prečo neuveril tvrdeniam
obžalovaného a svedkov, ktorí konštatovali, že spoločnosť Palmdale s.r.o. predmetné práce vykonala.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že nebolo preukázané
neuskutočnenie týchto prác, krajský súd, aj s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku
dovolacieho súdu, konštatuje, že uskutočnenie týchto prác nesporoval, avšak bolo potrebné skúmať, či
tieto práce vykonala alebo nevykonala spoločnosť Palmdale s.r.o., s čím sa vysporiadal v odôvodnení

tohto rozsudku vyššie.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že vzhľadom na to, že trestné stíhanie bolo začaté
15.07.2015, teda pred vyše 9 rokmi a 8 mesiacmi a obvinenie mu bolo vznesené 20.12.2018, teda pred
vyše 6 rokmi a 2 mesiacmi, bolo potrebné ho spod obžaloby oslobodiť pre neprimeranú dĺžku konania,

krajský súd udáva, že v danom prípade, s poukazom na rozsiahlosť trestnej veci, početnosť faktúr
a výšku spôsobenej škody, nie je možné konštatovať, aby dĺžka konania mala odôvodňovať rozhodnutie
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, resp. o zastavení trestného stíhania, pričom krajský súd,
rovnako ako aj súd prvého stupňa, vyhodnotil časový odstup od spáchania skutku obžalovaným akomimoriadnu okolnosť podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku, odôvodňujúcu ukladanie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd zamietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním obžalovaným
navrhnutých dôkazov, a to prehratím záznamu z USB kľúča, ktorý má preukazovať vykonané práce
na stavbe Apolka Centrum Bratislava, oboznámením fotografií za účelom vizuálneho posúdenia stavby
Apolka Centrum a vypočutím obžalovaným navrhnutých svedkov, z ktorých výpovedí malo vyplývať,
aké práce boli, resp. neboli vykonané na stavbe Apolka Centrum v Bratislave, a to aj s poukazom na

právny názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2025, sp. zn. 4Tdo/77/2023,
z ktorého vyplýva, že zo skutkovej vety obžaloby, ako aj rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vyplýva, že
obžalovaný mal podať v rozhodnom období daňové priznania a z týchto je zrejmé, akú vlastnú daňovú
povinnosť za dotknutú spoločnosť priznal, v akej výške si odpočítal DPH od dodávateľa, spoločnosti
Palmdale s.r.o. s tým, že zo skutku ďalej plynie, že uvedený dodávateľ tieto stavebné práce nedodal,
preto si obžalovaný ako konateľ spoločnosti D + P s.r.o. nemohol DPH, ktorú mal z týchto faktúr zaplatiť,

odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, teda spomínaná skutková veta vychádza z predpokladu,
že stavebné práce z faktúr, za ktoré mal obžalovaný odviesť DPH daňovému úradu vykonané boli,
preto nebolo potrebné dokazovať, aké práce vykonané neboli, či malo ísť o práce fiktívne alebo
nadhodnotené a nebolo potrebné pribrať do konania ani znalca a ani inú odborne spôsobilú osobu,
či prehrávať obsah USB kľúča alebo oboznamovať fotografie nasvedčujúce tomu, že práce skutočne

vykonané boli a ani v tomto smere vypočúvať pracovníkov daňových úradov, či poukazovať na znalecké
dokazovanie v rámci daňového konania. Z uvedeného dôvodu krajský súd ani nepovažoval za potrebné
vykonávať dokazovanie položiek jednotlivých konkrétnych faktúr a v nich uvedených stavebných prác
a porovnávať ich s realitou na stavbe Apolka Centrum, ktorej sa týkali. Zároveň nepovažoval za potrebné
vo výroku rozsudku špecifikovať popis jednotlivých prác vyplývajúcich z 22 faktúr, z dôvodu, či tieto

práce sa mohli alebo nemohli na predmetnej stavbe uskutočniť. Vo vzťahu k zvyšným, zo strany
obžalovaného navrhnutým dôkazom, krajský súd udáva, žeskutočnosti, ktoré mali z uvedených dôkazov
vyplývať, buď nie sú podstatné pre prebiehajúce trestné konanie alebo boli už objasnené inými dôkazmi
v prejednávanej trestnej veci vykonanými.

Krajský súd rovnako nepovažoval za potrebné oboznamovať všetky rozhodnutia správcu dane za
účelom zistenia, či sa obžalovaný v daňovom konaní bránil a rozporoval závery výsledkov daňových
kontrol, nakoľko uvedené na preukázanie spáchania skutku a jeho právnu kvalifikáciu vplyv nemá.

Vo vzťahu k návrhu obžalovaného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie

a ku konštatovaniu obžalovaného, že odvolací súd je povinný prerušiť trestné stíhanie, ak v odvolacom
konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v
§ 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244, ods. 4 alebo § 283 ods. 5, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť
predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, krajský súd v súhrne udáva, že v odvolacom
konaní nezistil, aby nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244, ods.

4 alebo § 283 ods. 5 Tr. poriadku a teda nezistil dôvod na predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej
únie, pričom sa nestotožňuje s názorom obhajoby v súvislosti s tým, že v predmetnom konaní existuje
povinnosť súdu položiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko vo veci sa prejednávajú prvky
úniového práva. Podľa názoru krajského súdu, v prejednávanej trestnej veci položenie navrhovaných
prejudiciálnych otázok nie je nutné pre rozhodnutie o vine obžalovaného. Z konštantnej súdnej praxe

Súdneho dvora Európskej únie, na rozdiel od obhajobou prezentovaných dôvodov, vyplýva, že práve
vnútroštátny súd musí na vlastnú zodpovednosť nezávisle a s náležitou pozornosťou posúdiť, či sa môže
zdržať predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru a ak dospeje k záveru, že takáto povinnosť
absentuje,niejepovinnýobrátiťsanaSúdnydvorsprejudiciálnouotázkouatoajakbolaotázkatýkajúca
sa výkladu práva Únie vznesená účastníkom konania, ktoré pred ním prebieha (mutatis mutandis

rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06.10.2021 vo veci C-561/19). S poukazom na uvedené, vzhľadom
k tomu, že obhajoba nepredložila dostatočne relevantné argumenty, ktoré by podstatným spôsobom
odôvodňovali predloženie prejudiciálnych otázok, odvolací súd návrhu obžalovaného na predloženie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ nevyhovel.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.