Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202491
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8614202491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, IČO: 30 794 536, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX F. B., zastúpenej JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, so sídlom Sovietskych
hrdinov 200, 089 01 Svidník, IČO: 42032288, o zaplatenie 7.809,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. SK-4C/104/2014-291 zo dňa 24.4.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 7.809,95 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6.5.2014 domáhal zaplatenia
sumy 7.809,95 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 2.3.2011 uzatvoril žalobca
so žalovanou v zmysle § 56 zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z.
z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov Dohodu č. XX/§XX/XXXX/ G. - H. o poskytnutí príspevku zriadenie
chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Na základe tejto dohody bol žalovanej poskytnutý
príspevok v celkovej výške 13.528,76 eur. Dňa 20.3.2012 žalobca listom požiadal o spoluprácu
Inšpektorát práce I. z dôvodu, že mal podozrenie, že konaním žalovanej došlo k nedodržaniu podmienok
uzatvorenej dohody. Na základe žiadosti o spoluprácu - odpoveď Inšpektorátu práce I. zo dňa 18.4.2012

žalobca zistil, že žalovaná ako zamestnávateľ porušila povinnosť poskytnúť zamestnancom F. D. a G.
D. mzdu za prácu vykonanú v decembri 2011, čo je v rozpore ustanovením § 118 ods. 1 v nadväznosti
na § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2 a 4 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce. Zo stanoviska Inšpektorátu
práce I. boli zistené ďalšie závažné porušenia ustanovení dohody, a to predovšetkým skutočnosť, že v
decembri 2011 a januári 2012 došlo k sťahovaniu prevádzky do nových priestorov, ktoré boli uzatvorené
až do 27.2.2012, čo je porušením ustanovenia čl. II. bod 8 dohody. Dňa 9.5.2012 žalobca v súlade
s článkom VI. bod 2 dohody odstúpil od uzatvorenej dohody z dôvodov závažného porušenia článku

II. bod 5 a článku II. bod 8 dohody. Na základe tohto odstúpenia od dohody a v zmysle ustanovenia
článku II. bod 16, 16.1 a článku III. bod 4 dohody vznikla žalovanej povinnosť vrátiť pomernú časť
príspevku vo vyčíslenej výške 7.809,95 eur v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia
o odstúpení od dohody. Žalobca ako správca pohľadávky štátu je povinný podľa § 6 ods. 4 zákona č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne
splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto
orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky

štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania riadne a včas
uplatnili a vymáhali. Pri určovaní výšky úroku z omeškania vychádzal žalobca z ustanovení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a na ktoré odkazuje § 6 ods. 4 zákona č. 2748/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Vzhľadom
k tomu, že záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31 januári 2013. Z uvedeného vyplýva,
že výška úroku z omeškania je 9 % ročne. Dohoda č. XX/§XX/XXXX/XX-XX - oznámenie o odstúpení
zo dňa 9.5.2012 bolo žalovanej doručené dňa 7.6.2012. Žalovaná túto svoju povinnosť vrátiť finančný
príspevok v stanovenej lehote nesplnila a teda sa dňa 10.7.2012 dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca opakovane vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutého príspevku v určenej
lehote, túto povinnosť však nesplnila. Žalovaná do dňa podania návrhu dlžnú sumu neuhradila. Žalovaná

dňa 8.11.2013 ukončila svoju činnosť ako podnikateľský subjekt.

3. Podstatou sporu bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaná porušila článok II. bod 5 a článok II. bod 8 dohody
o poskytnutí príspevku zo dňa 2.3.2011, následkom čoho žalobca odstúpil od predmetnej dohody listom
zo dňa 9.5.2012, ktorý bol doručený žalovanej dňa 7.6.2012. Žalobca vymedzil žalobu tak, že mu vznikol

nárok na vrátenie pomernej časti príspevku podľa bodu 16.1 dohody z dôvodu porušenia článku II. bod
5 dohody.

4. Medzi stranami nebolo sporné, že porušenie článku II. bod 8 dohody nezakladalo povinnosť žalovanej
vrátiť pomernú časť príspevku, preto okolnosti dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vrátane

vyplácania miezd a náhrady mzdy neboli pre účely tohto konania právne relevantné, teda ani výsledok
konaní o určenie, že manželia D. prevzali mzdy a o uloženie povinnosti zaplatiť mzdu a náhradu mzdy.
Preto je bez právneho významu pre účely vrátenia časti príspevku, ktorý je predmetom tohto konania aj
zistenia inšpektorátu práce týkajúce sa dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

5. Podľa článku II. bod 5 dohody, dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta v chránenej dielni
alebo na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky v malých podnikoch a v stredných podnikoch odo dňa
účinnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Ak zamestnávateľ túto
podmienku nesplní, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na
takto zriadenom pracovnom mieste nebola vykonávaná pracovná činnosť. Uvedené zmluvné dojednanie

obsahovalo povinnosť žalovanej zachovať pracovné miesta na chránenom pracovisku najmenej 2 roky
odo dňa účinnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa 17.1.2012, resp. 18.1.2012, skončila pracovný
pomer s manželmi D. okamžite z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a kontinuálne od 17.2.2012

preobsadila ich miesta pracovníkmi so zdravotným postihnutím, ktorí boli evidovaní úradom práce a
týchto zamestnávala až do 12.4.2013. Námietky zo strany žalobcu vzťahujúce sa k uzavretiu prevádzky
pre verejnosť, tieto sú pre účely tohto konania bez právneho významu. Podstatné je, že žalovaná v
súlade s predmetnou dohodou kontinuálne zamestnávala osoby so zdravotným postihnutím po dobu 2
rokov a je vecou žalovanej ako podnikateľského subjektu, či v nejakom období uzavrie prevádzku pre

verejnosť a bude pokračovať vo svojom predmete činnosti bez kontaktu s verejnosťou alebo tak neurobí.

7. Žalobca v rámci svojej povinnosti tvrdenia vymedzil porušenie povinností žalovanej podľa článku
II. bod 5 tak, že tieto mali spočívať v tom, že žalovaná zmenila adresu chráneného pracoviska a toto
presťahovala do nových priestoroch, ktoré nespĺňali podmienky chráneného pracoviska. Inými slovami,

žalovaná zachovala zriadené pracovné miesta zamestnávaním osôb ťažko zdravotne postihnutých
po dobu 2 rokov, ale po zmene adresy, v priestoroch, ktorým žalobca nepriznal štatút chráneného
pracoviska.

8. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že žalovaná vyššie

popísaným spôsobom závažne porušila predmetnú dohodu a žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie
pomernej časti príspevku. Z výpovede žalobcu zo dňa 19.11.2019, ako aj z písomnej žiadosti žalovanej
datovanej dňa 12.1.2012 súd zistil, že dňa 13.1.2012 žalovaná požiadala o zmenu adresy prevádzky
chránenej dielne a uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Medzi stranami nebolo sporné,že strany komunikovali spolu ohľadne zmeny adresy pracoviska do nových priestoroch a žalobca o tejto
skutočnosti vedel minimálne od 13.1.2012. Uvedenú žiadosť žalovaná doložila žalobcovi naviac aj dňa
10.2.2012.

9. V zmysle ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, postavenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu
zdravia. Orgánom na ochranu zdravia bol Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo H.,
ktorý vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 31.1.2012 súhlasil s návrhom účastníka konania A. D., XXX

XX E. XX, IČO: XX XXX XXX zo dňa 19.1.2012 na uvedenie priestorov „Chránené pracovisko - predajňa
a požičovňa aranžérskeho a dekoračného materiálu, svadobných, spoločenských šiat a doplnkov“ do
prevádzky v prenajatých priestoroch prevádzkovej budovy na ul. E. XX/XX, XXX XX H.. Z odôvodnenia
rozhodnutia súd zistil, že chránené pracovisko je vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím
uvedený v zápisnici zo dňa 26.1.2012, kde pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon,
budú prispôsobené charakteru zdravotného postihnutia zamestnancov vhodným režimom práce a

odpočinku, zaradzovaním prestávok na oddych. Ďalej z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že toto
rozhodnutie je potrebné pre účely priznania daným priestorom postavenia chránenej dielne, resp.
pracoviska podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Postavenie chránenej dielne alebo pracoviska prizná
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva vydaného

podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2077 Z. z. Žalovaná v konaní preukázala, že splnila
povinnosť vyplývajúcu z článku II., bod 4 dohody a predložila žalobcovi kladný posudok orgánu na
ochranu zdravia v zmysle zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia.Ajvzmysleuvedenéhočlánkudohodybolopovinnosťoužalobcovipriznaťpostaveniechránenej
dielne alebo chráneného pracoviska na základe predloženého kladného posudku orgánu na ochranu

zdravia.Keďžemedzistranaminebolosporné,žežalovanáoznámilažalobcovizmenuadresyprevádzky
chránenej dielne dňa 13.1.2012, pričom k zmene malo dôjsť od 16.2.2012. Žalovaná tým splnila
oznamovaciu povinnosť uvedenú v bode 10.4 dohody oznámiť úradu skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
záväzky vyplývajúce z tejto dohody (najmä zmeny právneho stavu, adresy chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska, plnenia podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska vrátane kladného posudku orgánu na ochranu zdravia) najneskôr 30 kalendárnych dní pred
uskutočnením zmeny.

10. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že pre posúdenie nových priestorov chráneného
pracoviska nepostačovalo kladné stanovisko orgánu regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ale

bolo potrebné posúdenie nových priestorov priamo žalobcom z hľadiska jeho vhodnosti pre osoby so
zdravotne ťažkým postihnutím. Uvedené žalobca vyvodzoval z ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti. Z uvedeného ustanovenia však vyplýva, že postavenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia
bez ďalšieho. Bez ohľadu na uvedené, žalobca predložil záznam z ohliadky zo dňa 29.2.2012 na č.l.

287 spisu, z ktorého vyplýva, že zamestnanci žalobcu vykonali v neprítomnosti žalovanej ohliadku
novýchpriestorov,kdejeuvedenýpodrobnýpopispriestorovadodržiavaniepodmienokpodnikateľského
zámeru. Z úradného záznamu vyplýva, že „podmienky na prevádzkovanie predajne a požičovne
aranžérskeho a dekoračného materiálu, svadobných, spoločenských šiat a doplnkov je v nových
priestoroch výhodnejšie, tak z hľadiska polohy - prízemie, bezbariérový prístup, v centre mesta H., ako aj

z hľadiska priestorového vybavenia. Nové priestory sú úplné nové, strop vybielený, steny vymaľované,
podlaha keramická dlažba. Osvetlenie predajne je prirodzené oknami a umelým osvetlením. Súčasťou
predajne je sociálne zariadenie s prívodom teplej tečúcej vody s priestorom pre uskladnenie náčinia
na upratovanie. Upratovačka je po dobu otváracích hodín stále na pracovisku, nakoľko zabezpečuje
časté zmývanie podlahy (jedná sa o požičovňu šiat), utieranie prachu z dekoračných predmetov, vrátane

skla, zrkadiel a rôznych doplnkov. Malá dielňa pre 2 krajčírky je vybavená 3 šijacími strojmi, z toho 1
vyšívacía1overlovacístroj,ktorésúumiestnenénapracovnýchstoloch,priktorýchsanachádzastrihací
stôl a žehliaca doska so žehličkou. Osvetlenie nad šijacím strojom je prirodzené oknom a priestor nad
strihacím stolom a žehliacou doskou je osvetlený 2 dostatočne dlhými umelými žiarivkami. Priestor tejto
malej dielne vypĺňajú poličky, úložné police a busty. Kúrenie je ústredné - v dielni sa nachádza 1 radiátor,

ktorý dostatočne zabezpečuje teplo v tejto malej dielni. V priestoroch predajne je vytvorený malý kútik
na pohodlný oddych v čase prestávok, prípadne nejakej nevoľnosti a pozostáva z gaučovej súpravy 3+2
a konferenčného stolíka. Priestor je umiestnený pod schodmi a je zabezpečený zaťahovacími závesmi
v prípade potreby jeho využitia. V ostatnom čase je súčasťou predajne požičovne šiat. Zamestnávateľumožnilzamestnancomvzhľadomnaichobmedzenépohybovéschopnostipružnúpracovnúdobupodľa
potreby a ich pracovnej indispozície so stanovením pevného pracovného času, kedy musia byť na
pracovisku a tá je totožná s časom úradných hodín“.

11. Napriek vyššie uvedenému hodnoteniu priestorov, žalobca ďalej v uvedenom zázname konštatuje,
že „Z uvedených zistení je možné konštatovať, že zamestnávateľ pre 2 osoby so ZP na pozícii krajčír/
ka neprispôsobil dostatočne pracovné podmienky zdravotnému stavu občanov so ZP - oddychový kútik
je skôr pre klientelu a nie pre krajčírky, a miesta vytvorené pre občanov so ZP sa neodlišujú od miesta

pre zdravého občana/stoly nie sú prispôsobené podľa postihu - nie sú ani nastaviteľné, stoličky sú
obyčajné a priestor dosť stiesnený a obmedzujúci pracovníkov v pohybe. Podobne na pracovnú pozíciu
upratovačky zabezpečenie prívody teplej vody a vytvorenie oddychového kútika pre všetkých občanov
so ZP nie je s prihliadnutím na priestorové usporiadanie predajne dostačujúcou úpravou priestorov CHD/
CHP pre občana so zdravotným postihnutím pohybového aparátu v porovnaní so zamestnancami bez
zdravotného postihnutia. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že zamestnávateľ dostatočne

neprispôsobil pracovné podmienky zdravotného stavu 3 občanov so ZP a to na pozícii krajčír/ka - 2
občania so ZP a upratovačka - 1 osoba so ZP v zmysle údajov uvedených v dodatku k podnikateľskému
zámeru, ktorý tvorí súčasť žiadosti o priznanie postavenia CHD/CHP zo dňa 16.2.2012 umiestnené (?)
na pracovných stoloch, ktoré nie sú prispôsobené podľa postihu, ako zamestnávateľ nastaviteľné, pri
ktorom sa nachádzajú aj 3 stoličky, ktoré si v priebehu dňa striedajú podľa potreby“. Závery žalobcu

uvedené v úradnom zázname nekorešpondujú s popisom priestorov, tak ako sú vyššie uvedené. Naviac,
žalobca v závere hodnotí nedostatky priestorov neurčitým spôsobom, slovami ...„oddychový kútik je
skôr pre klientelu“... „stoličky sú obyčajné“... „priestor je dosť stiesnený“... Ak sa žalobca rozhodol
žiadať vrátenie časti príspevku z dôvodov, že nový priestor prevádzky nespĺňal požiadavky chráneného
pracoviska, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť v konaní riadne preukázať.

12. Žalobca nesplnil ani povinnosť tvrdenia v tom smere, aby uviedol aké legálne a transparentné
požiadavky malo chránené pracovisko spĺňať s ohľadom na postihnutie vtedy zamestnávaných
zamestnancov, tak, aby súd mohol tieto skutočnosti v konaní riadne preskúmať a ustáliť ich nesplnenie
zo strany žalovanej. Jediný dôkaz, ktorý žalobca predložil, a to úradný záznam z ohliadky je natoľko

rozporuplný, neurčitý a teda nepreskúmateľný, že z neho nie je možné spravodlivo vyvodiť, že nešlo
o svojvoľný postup žalobcu, keď nepriznal žalovanej postavenie chráneného pracoviska v nových
priestoroch. Žalobca neposkytol súdu skutkové tvrdenia, aké konkrétne (objektívne) požiadavky pre
chránené pracovisko žalovaná nesplnila, naviac za situácie, ak priznanie štatútu chráneného pracoviska
nebolo predmetom správneho konania, ktoré by priznávalo žalovanej procesné postavenie účastníka

konania so všetkými právami a povinnosťami, vrátane možnosti podávania opravných prostriedkov. S
ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
v konaní zaťažovalo. Žalobca nepreukázal, že žalovaná porušila predmetnú dohodu spôsobom, za ktorý
nesie zodpovednosť, a ktoré oprávňuje žalobcu žiadať vrátenie časti poskytnutého a spotrebovaného
príspevku na zriadenie chráneného pracoviska. Preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že skutkový stav právne posúdil
tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, z ktorých vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. S uvedeným odôvodnením súdu sa žalobca nestotožňuje a to hlavne v
týchto bodoch odôvodnenia rozsudku: V bode 60 súd vyhodnotil, že je bez právneho významu pre účely

vrátenia časti príspevku, ktorý je predmetom tohto konania aj zistenia inšpektorátu práce týkajúce sa
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov aj napriek tomu, že na návrh právneho zástupcu žalovanej
a námietkam žalobcu súd konanie prerušil 2 - krát a pri tom sa nezaoberal zistením Inšpektorátu práce
I., že v decembri 2011 a v januári 2012 došlo k sťahovaniu prevádzky do nových priestorov a tieto boliuzatvorenéaždo27.2.2012,tedaprácavchránenejdielnivykonávanánebola.Vbode63súdnesprávne
právne posúdil jeho námietky vzťahujúce sa k uzavretiu prevádzky pre verejnosť, ktoré sú podľa názoru
súdupreúčelytohtokonaniabezprávnehovýznamu.Podľaodôvodneniasúdupodstatnéje,žežalovaná

v súlade s predmetnou dohodou kontinuálne zamestnávala osoby so zdravotným postihnutím po dobu
2 rokov a je vecou žalovanej ako podnikateľského subjektu, či v nejakom období uzavrie prevádzku pre
verejnosť a bude pokračovať vo svojom predmete činnosti bez kontaktu s verejnosťou alebo tak neurobí.
Žalobca súhlasí s názorom súdu, že je vecou žalovanej ako podnikateľského subjektu, či v nejakom
období uzavrie prevádzku pre verejnosť a bude pokračovať vo svojom predmete činnosti bez kontaktu

s verejnosťou alebo tak neurobí, ale nestotožňuje sa so skutkovým zistením súdu, že žalovaná v súlade
s predmetnou dohodou kontinuálne zamestnávala osoby so zdravotným postihnutím po dobu 2 rokov.
PodľačlánkuII.bod1dohodyžalovanásazaviazalaokreminéhozamestnávaťzamestnancovnaadrese
chránenej dielne: J. H. XXX/X, XXX XX H., čo bolo aj miesto výkonu práce manželov D., ktorí boli prijatí
na vytvorené chránené pracovisko, na ktoré bolo postavenie priznania chráneného pracoviska. Miesto
výkonu práce zamestnancov prijatých od 17.2.2012 bolo na adrese: E. XX/XX, XXX XX H., teda na inej

prevádzke žalovanej, ktorá nebola posúdená ako chránená dielňa, k dohode nebol podpísaný dodatok,
ktorým by sa účastníci dohody dohodli na zmene adresy chránenej dielne, a preto nie je možné vyvodiť
záver,žedošlokpreobsadeniupracovnýchmiestvsúladesdohodouažežalovanázamestnávalaosoby
so zdravotným postihnutím po dobu 2 rokov v súlade s dohodou. Napokon celková dĺžka zamestnávania
zamestnancov nebola 2 roky (1 mesiac miesta neboli obsadené vôbec a 2 mesiace podľa zistenia

inšpektorátu práce bola prevádzka uzatvorená - v zisteniach inšpektorátu práce nie je uvedené, že
prevádzky bola uzatvorená iba pre verejnosť). Žalobca poukazoval na túto skutočnosť, že žalovaná
nepreukázala, aby počas uzatvorenia prevádzky zamestnanci v prevádzke pracovali, avšak súd sa s jej
tvrdením stotožnil aj napriek námietkam žalobcu, ktorým spochybňoval tvrdenia žalovanej, keď poukázal
na jej správanie pred súdom (viď ospravedlnenie sa z účasti na pojednávaní z dôvodu starostlivosti o

maloletédieťa,ktorésazakladalonanepravdivomdoklade-žalovanábolavedenánasociálnejpoisťovni
ako zamestnanec a v tom čase sa o maloleté dieťa staral manžel žalovanej - dôkaz predložený súdu
na pojednávaní krátkou cestou). Žalovaná sa celý čas vyhýbala účasti na pojednávaniach a kvôli jej
neprítomnosti na návrh právneho zástupcu sa pojednávanie zo dňa 11.3.2024 ešte odročilo na deň
24.4.2024. Súd návrhu právneho zástupcu vyhovel a pri tom nepredvolal aj manželov D. ako to navrhol

žalobca.

17. Žalobca sa nestotožnil ani so skutkovým zistením uvedeným súdom v bode 64, a to, že žalobca
v rámci svojej povinnosti tvrdenia vymedzil porušenie povinnosti žalovanej podľa článku II. bod 5 tak,
že tieto mali spočívať v tom, že žalovaná zmenila adresu chráneného pracoviska a toto presťahovala

do nových priestorov, ktoré nespĺňali podmienky chráneného pracoviska. Inými slovami, žalovaná
zachovala zriadené pracovné miesta zamestnávaním osôb ťažko zdravotne postihnutých po dobu 2
rokov, ale po zmene adresy v priestoroch, ktorým žalobca nepriznal štatút chráneného pracoviska. Podľa
názoru žalobcu je to účelový výklad súdu za účelom zvýhodnenia žalovanej. Žalobca je presvedčený,
že svojvoľným zrušením prevádzky na adrese J. H. XXX/X, XXX XX H. zo strany žalovanej došlo

k porušeniu článku II. bod 5. K zrušeniu prevádzky žalovanú neviedli žiadne objektívne dôvody,
ale ukončenie nájomnej zmluvy na základe žiadosti žalovanej. Žalovaná síce uvedenú skutočnosť
žalobcovi oznámila najneskôr 30 dní pred uskutočnením zmeny, ale v uvedenej lehote v súlade
s dohodou mala doložiť žalobcovi kladný posudok orgánu na ochranu zdravia, teda regionálneho
úradu verejného zdravotníctva (viď článok II bod 10.4 dohody), čo v uvedenej lehote nedoložila a

súd uvedenú skutočnosť vyhodnotil v prospech žalovanej, teda, že článok II bod 10.4 žalovanou
bol splnený (viď bod 70 odôvodnenia). Žalobca sa nestotožňuje ani zo záverom súdu uvedeným v
bode 65, že žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že žalovaná
vyššie popísaným spôsobom závažne porušila predmetnú dohodu a žalobcovi tak vznikol nárok na
vrátenie pomernej časti príspevku a to z dôvodu, že predmetom sporu nie je platnosť a účinnosť

odstúpenia od dohody, na čom sa účastníci zhodli. Žalobca súdu preukázal, že od dohody odstúpil
podľa článku VI. bod 2 dohody. Pre platnosť odstúpenia sa vyžaduje písomné oznámenie o odstúpení
doručené druhému účastníkovi dohody, čo žalobca súdu preukázal. Účinky odstúpenia nastali dňom
doručenia, t. j. dňa 7.6.2012. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že
došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od dohody súdu preukázal (viď predložené odstúpenie od

dohody zo dňa 9.5.2012, návratka prevzatá žalovanou dňa 7.6.2012. Žalovaná síce spochybňovala
odstúpenie od dohody o čom predložila súdu listy, ale nevyužila svoje právo, ktorým by sa domáhala
na príslušnom súde neplatnosti odstúpenia od dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má
za to, že súdu preukázal, že k odstúpeniu od dohody pristúpil dňa 9.5.2012, ktoré bolo žalovanejdoručené dňa 7.6.2012. Účinky odstúpenia nastali dňom 7.6.2012. Na uvedenú skutočnosť žalobca na
pojednávaní viackrát poukázal, žalovaná túto skutočnosť nespochybnila, a preto uvedená skutočnosť
medzi stranami nebola sporná. Súd napriek tomu uvedenú skutočnosť nevzal do úvahy, ale vyhodnotil,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa zaoberal dôvodmi odstúpenia so zameraním na
priznanie, resp. zmenu postavenia chránenej dielne, čo nie je predmetom tohto konania a nepatrí to
ani do jeho právomoci. Z uvedeného vyplýva, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V bode 66 súd poukazuje na dôkazy, ktoré nie sú pre účely tohto
konania právne relevantné z dôvodov uvedených k bodu 65. V bodoch 67 až 74 súd nesprávne právne

posúdil skutočnosti týkajúce sa žiadosti žalovanej o zmenu priznania postavenia chránenej dielne. V
uvedených bodoch súd poukázal iba na ustanovenie poslednej vety § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti bez zohľadnení ostatných podmienok cit. ustanovenia, ktoré musia
byť splnené, aby úrad, teda žalobca mohol priznať postavenie chránenej dielne, teda vydať štatút
chránenej dielne. Súd poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom
vo H. zo dňa 31.1.2012, z odôvodnenia ktorého zistil, že chránené pracovisko je vhodné pre občanov

so zdravotným postihnutím uvedený v zápisnici zo dňa 26.1.2012, kde pracovné podmienky vrátane
nárokov na pracovný výkon, budú prispôsobené charakteru zdravotného postihnutia vhodným režimom
práce a odpočinku, zaradzovaním prestávok na oddych a že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že toto
rozhodnutie je potrebné pre účely priznania daným priestorom postavenia chránenej dielne podľa ust.
§ 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a že postavenie chránenej dielne alebo pracoviska prizná úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny na základe rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva. Súd poukázal, že
žalovaná v konaní preukázala, že splnila povinnosť vyplývajúcu z článku II., bod 4 dohody a predložila
žalobcovi kladný posudok orgánu na ochranu zdravia, a preto aj v zmysle uvedeného článku dohody
bolo povinnosťou žalobcovi (poznámka žalobcu súd asi myslel žalovanej) priznať postavenie chránenej

dielne. Súd vyvodil záver, že povinnosťou žalobcu bolo priznať žalovanej postavenie chránenej dielne
bez ohľadu na námietky žalobcu, že sa v danej veci nekonalo o priznanie postavenia chránenej dielne,
ale o zmenu postavenia chránenej dielne, k zmene štatútu rovnako ako aj k priznaniu postavenia
chránenej dielne musia byť splnené všetky podmienky uvedené v § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o
službáchzamestnanostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvovtedyplatnomznení,žeregionálny

úrad verejného zdravotníctva zisťuje iba podmienky v zmysle svojej kompetencie, (pri posudzovaní
nepotrebuje informáciu o zdravotnom postihnutí zamestnancov a pracovisko v čase posudzovania
úradom verejného zdravotníctva nemusí byť vybavené pracovnými prostriedkami, ktoré budú využívať
zamestnanci chránenej dielne pri práci), a preto aj v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že pracovné
podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon, budú prispôsobené charakteru zdravotného postihnutia

žalobca opäť poukazuje, že iba vhodným režimom práce a odpočinku, zaradzovaním prestávok na
oddych a nie vhodnými pracovnými prostriedkami, s ktorými budú zamestnanci vykonávať pracovnú
činnosť, čo je rozhodujúcim znakom rozlíšenia chráneného pracoviska od bežného pracoviska Súd
zároveň uviedol (bod 70), že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná oznámila žalobcovi zmenu
adresy prevádzky chránenej dielne dňa 13.1.2012 a tým si splnila oznamovaciu povinnosť uvedenú

v bode 10.4 dohody oznámiť úradu skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť záväzky vyplývajúce z tejto
dohody najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením zmeny s čím žalobca nesúhlasí. V konaní
žalobca poukázal, že žalovaná mala v uvedenej lehote predložiť žalobcovi kladný posudok orgánu na
ochranu zdravia, ktorý bol doložený až v priebehu mesiaca február 2012, teda bezprostredne pred
uskutočnením zmeny a zrušením prevádzky, v ktorej bola umiestnená chránená dielňa. Na základe

uvedeného sa preto žalobca nestotožňuje so záverom súdu (bod 71), že bolo jeho povinnosťou vydať
zmenu postavenia chránenej dielne iba na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia bez
ďalšieho. Žalobca poznamenáva, že súčasne platný zákon o službách zamestnanosti takúto zmenu
už ani neumožňuje - ak nastane uvedená situácia úrad práce zruší postavenie chráneného pracoviska
alebo dielne a začne nové konanie o priznanie postavenia chráneného pracoviska alebo dielne a

tým dôjde k porušeniu dohody uzatvorenej podľa § 56 zákona o službách zamestnanosti. Žalobca
sa nestotožňuje ani so závermi súdu (bod 72), že zo záznamu z ohliadky zo dňa 29.2.2012 na č.l.
287 vyplýva, že zamestnanci žalobcu vykonali v neprítomnosti žalovanej ohliadku nových priestorov
a dodržiavanie podmienok podnikateľského zámeru. Z uvedeného záznamu je nepochybné, že pri
ohliadke bola prítomná aj žalovaná, čo potvrdila svojím podpisom. Vyplýva to z 1. strany záznamu kde

je uvedené prítomní: za žiadateľa A. D. a nasleduje podpis žalovanej a pečiatka. Žalobca nesúhlasí
ani so záverom súdu, že v úradnom zázname z ohliadky žalobca hodnotí nedostatky priestorov
neurčitým spôsobom (bod 74) z toho dôvodu, že na strane 2 záznamu je uvedený popis priestorov
podľa podnikateľského zámeru a záznamu z ohliadky regionálneho úradu verejného zdravotníctva ana 3. strane uvádza, že stoly nie sú prispôsobené podľa postihu - nie sú nastaviteľné, stoličky sú
obyčajné a priestor je dosť stiesnený a obmedzujúci pracovníkov v pohybe. Žalobca má však má za
to, že aj táto skutočnosť vrátane skutočností uvedených v celom tomto odseku nie sú pre účely tohto

konania právne relevantné z dôvodov uvedených k bodu 65 a z dôvodov, ktoré žalobca bližšie uvedie k
bodom 75 až 77. Žalobca nevyhovel žalovanej vo veci zmeny postavenia chránenej dielne a z dôvodu,
že žalovaná zrušila prevádzku, v ktorej bola chránená dielňa zriadená (žalovaná doložila ukončenie
nájomnej zmluvy a výpis zo živnostenského registra) žalobca dňa 9.5.2012 zrušil štatút chránenej dielne
s účinnosťou od 18.4.2012. Proti rozhodnutiu zaslala žalovaná nesúhlasné stanovisko zo dňa 12.6.2012

a zároveň odvolanie taktiež zo dňa 12.6.2012 voči zamietavému schváleniu zmeny priznania postavenia
chránenéhopracoviskalistomč.H.zodňa9.5.2012.Žalobcažalovanejzaslalnauvedenélistyodpovede
zo dňa 9.7.2012 a zo dňa 12.7.2012, ktoré žalovaná prevzala dňa 5.9.2012. Preskúmania zákonnosti
rozhodnutiažalobcuakosprávnehoorgánusažalovanánedomáhala.Rozhodnutieozrušenípostavenia
chránenejdielneakorozhodnutiesprávnehoorgánujetakmateriálneprávoplatnéikeďmohlovykazovať
formálne nedostatky. Civilný súd nemôže preskúmavať rozhodnutia správneho orgánu, ktorá právomoc

patrí do oblasti správneho súdnictva.

18. Žalobca nesúhlasil z právnym posúdením veci uvedeným v bodoch 75 až 77, a to, že ak sa žalobca
rozhodol žiadať vrátenie časti príspevku z dôvodov, že nový priestor prevádzky nespĺňal požiadavky
chráneného pracoviska, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť v konaní riadne preukázať (bod 75), a

preto si nesplnil povinnosť tvrdenia v tom smere, aby uviedol aké legálne a transparentné požiadavky
malo chránené pracovisko spĺňať. Žalobca sa nestotožňuje sa ani s tým, že jediný dôkaz, ktorý žalobca
predložil, a to úradný záznam z ohliadky je natoľko rozporuplný, neurčitý a nepreskúmateľný, že z
neho nie je možné spravodlivo vyvodiť, že nešlo o svojvoľný postup žalobcu (bod 76) z toho dôvodu,
že tento záznam žalobca predložil v samotnom závere pojednávania dňa 24.4.2024 ako reakciu na

tvrdeniežalovanej,žeotom,ženespĺňapodmienkynazmenupostaveniachránenejdielnesadozvedela
až v máji 2012 keď jej bolo doručené zrušenie postavenia chránenej dielne a nebola priznaná jej
zmena. Žalobca má za to, že nemá oporu ani záver súdu, že žalobca neposkytol súdu skutkové
tvrdenia, ako konkrétne (objektívne) požiadavky pre chránené pracovisko žalovaná nesplnila, naviac
za situácie, ak priznanie štatútu chráneného pracoviska nebolo predmetom správneho konania, ktoré

by priznávalo žalovanej procesné postavenie účastníka konania so všetkými právami a povinnosťami,
vrátane možnosti podávania opravných prostriedkov (bod 77). Podľa názoru žalobcu preukázanie
skutočností uvedených v bodoch 75 až 77 by bol žalobca povinný preukázať v prípade konania na
správnom súde vzhľadom na to, že na konanie o priznaní, zmene a zrušení postavenia chráneného
pracoviska alebo dielne sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny

poriadok“), a preto žalovaná mala priznané procesné postavenia účastníka konania, iba ho nevyužila
a civilný súd nemôže preskúmavať rozhodnutia správneho orgánu, ktorá právomoc patrí do oblasti
správneho súdnictva ako žalobca uviedol vyššie. Na podporu svojho názoru, že v prípade konania podľa
§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca
uvádza nasledovné. Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom

v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Príspevok nie je refundáciou nákladov žalovanej spojených so zamestnávaním zdravotne
znevýhodnených osôb. Vo vzťahu k týmto osobám žalovaná vystupuje ako riadny zamestnávateľ so

všetkými právami a povinnosťami, ktoré má voči zamestnancom vrátane mzdových a odvodových
povinností. Plnenie týchto povinností sa nijako neviaže na príspevok žalobcu. Žalobca prispieval
na takto vytvorené miesta z dôvodu ich osobitnej povahy na trhu práce, ale nijako nezvýhodňuje
postavenie zamestnávateľa voči zamestnancom. Preto žalovaná nemôže právo na vyplatenie príspevku
odvodzovať od mzdových a odvodových povinností, ktoré voči zamestnancom má, resp. odôvodňovať

požadovanie vrátenia pomernej časti poskytnutého príspevku v prípade porušenia podmienok dohody
zašikanózne.Žalovanábolapodnikateľomazamestnávala,abydosahovalaziskztoho,čojeproduktom
práce jej zamestnancov. Výplata príspevku sa viaže na splnenie podmienok dohody žalobcu a žalovanej.
Ak k výplate príspevku nedôjde, neoprávňuje to žalovanú na skončenie pracovného pomeru alebo na
vyvodenie iných následkov pre zamestnancov. Zamestnanci vytvárajú pre žalovanú hodnoty, z ktorých

dosahuje zisk. Príspevok poskytnutý zamestnávateľovi má funkciu akejsi odmeny poskytovanej zo
štátneho rozpočtu za to, že sa zamestnávateľ rozhodne vytvoriť miesta pre zdravotne znevýhodnené
osoby. Priznanie, zmena a zrušenie postavenia chránenej dielne bolo vydané žalobcom ako správnym
orgánom, žalobca zmenu postavenia chránenej dielne nepriznal, chránenú dielňu zrušil, žalovaná sícenesúhlasilaspostupomžalobcu,avšakpreskúmaniazákonnostinasprávnomsúdesanedomáhalaatak
rozhodnutia žalovaného sú materiálne právoplatné i keď mohli vykazovať formálne nedostatky, civilný
súd nemôže preskúmavať rozhodnutia správneho orgánu, ktorá právomoc patrí do oblasti správneho

súdnictva, a preto nebolo povinnosťou žalobcu preukázať súdu aké konkrétne (objektívne) požiadavky
pre chránené pracovisko žalovaná nesplnila, resp. že nový priestor prevádzky nespĺňal požiadavky
chráneného pracoviska. Žalobcovi vznikla povinnosť vyžadovať vrátenie časti príspevku na základe
platného a účinného odstúpenia od dohody, ktoré žalovaná nespochybnila a nie na základe toho, že sa
tak „rozhodol“ ako to uvádza súd v bode 75. Žalobca na jednotlivých pojednávaniach viackrát poukázal

na skutočnosť, že k platnému a účinnému skončeniu dohody došlo (žalovaná sa nebránila podaním
žaloby o neplatnosť odstúpenia od dohody na príslušnom súde), súdy ako aj samotný Okresný súd
Bardejovvpodobnýchprípadochsanezaoberaliskutočnosťami,ktorébolidôvodomzrušeniapostavenia
chráneného pracoviska alebo dielne vo veciach týkajúcich sa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalovaná nenamietala, že zrušenie postavenia
chránenej dielne spochybňuje, resp., že žalobca protizákonne nepriznal zmenu postavenia chránenej

dielne a pod., a preto žalobca nevidel dôvod zaoberať sa otázkami zmeny a zrušenia postavenia
chránenej dielne z dôvodu už uvedeného (nepatrí do právomoci civilného súdu).

20. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že

miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

24. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa odvolateľ s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať nasledovné.26. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou

žalobcuažalovaného,akaždázostránnesieprocesnúzodpovednosťzato,žesvojimitvrdeniamivnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

27. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

29.Predmetomsporujenárokžalobcuvočižalovanejnazaplateniesumy7.809,95eurspríslušenstvom.
Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 2.3.2011 uzatvoril so žalovanou v zmysle § 56 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti Dohodu č. XX/§XX/XXXX/ G. - H. o poskytnutí príspevku na zriadenie

chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Na základe tejto dohody bol žalovanej poskytnutý
príspevok v celkovej výške 13.528,76 eur. Dňa 9.5.2012 žalobca v súlade s článkom VI. bod 2 dohody
odstúpil od uzatvorenej dohody z dôvodov závažného porušenia článku II. bod 5 a článku II. bod 8
dohody, a to z dôvodu, že žalovaná ako zamestnávateľ porušila povinnosť poskytnúť zamestnancom F.
D. a G. D. mzdu za prácu vykonanú v decembri 2011, ako aj z dôvodu, že v decembri 2011 a januári

2012 došlo k sťahovaniu prevádzky do nových priestorov, ktoré boli uzatvorené až do 27.2.2012. Na
základe tohto odstúpenia od dohody a v zmysle ustanovenia článku II. bod 16, 16.1 a článku III. bod 4
dohody vznikla žalovanej povinnosť vrátiť pomernú časť príspevku vo výške 7.809,95 eur v lehote 30
kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody.

30. V priebehu konania bolo ustálené, že nevyplatenie mzdy nebol podstatný dôvod na odstúpenie
od dohody, keďže nevyplatenie mzdy nezakladalo nárok žalobcu na vrátenie príspevku. Podstatným
dôvodom bolo, že žalovaná nepožiadala žalobcu o zmenu priestorov chráneného pracoviska v lehote
30 dní a nezamestnávala pracovníkov v priestoroch, ktoré boli vhodné, ktoré mali štatút chránenej
dielne. Z listu žalobcu zo dňa 9.5.2012 vyplýva, že žalobca na základe vykonanej ohliadky priestorov

zo dňa 29.2.2012 konštatoval, že bolo nedostatočne preukázané prispôsobenie pracovného priestoru
zdravotnému stavu pracovníkovi so zdravotným postihnutím - oddychový kútik je skôr pre klientelu a nie
pre krajčírky a miesta vytvorené pre občanov ZP sa neodlišujú od miesta pre zdravého občana (stoly nie
sú prispôsobené podľa postihu - nie sú ani nastaviteľné, stoličky sú obyčajné a priestor dosť stiesnený
a obmedzujúci pracovníkov v pohybe).

31. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dňa 13.1.2012 žalovaná požiadala o
zmenuadresyprevádzkychránenejdielne.Stranykomunikovalispoluohľadnezmenyadresypracoviska
do nových priestoroch a žalobca o tejto skutočnosti vedel minimálne od 13.1.2012. Uvedenú žiadosť
žalovaná doložila žalobcovi aj dňa 10.2.2012. Žalovaná tým splnila oznamovaciu povinnosť uvedenú

v bode 10.4 dohody oznámiť úradu skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť záväzky vyplývajúce z tejto
dohody (najmä zmeny právneho stavu, adresy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, plnenia
podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vrátane kladného
posudku orgánu na ochranu zdravia) najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením zmeny.32. V zmysle ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, postavenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu

zdravia. Orgánom na ochranu zdravia bol Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo H.,
ktorý rozhodnutím zo dňa 31.1.2012 súhlasil s návrhom účastníka konania A. D., XXX XX E. XX, IČO:
XX XXX XXX zo dňa 19.1.2012 na uvedenie priestorov „Chránené pracovisko - predajňa a požičovňa
aranžérskeho a dekoračného materiálu, svadobných, spoločenských šiat a doplnkov“ do prevádzky v
prenajatých priestoroch prevádzkovej budovy na ul. E. XX/XX, XXX XX H.. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že chránené pracovisko je vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím uvedený v zápisnici
zo dňa 26.1.2012, kde pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon, budú prispôsobené
charakteruzdravotnéhopostihnutiazamestnancovvhodnýmrežimompráceaodpočinku,zaradzovaním
prestávok na oddych. V konaní bolo preukázané, že žalovaná splnila povinnosť vyplývajúcu z článku II.,
bod 4 dohody a predložila žalobcovi kladný posudok orgánu na ochranu zdravia. Bolo preto povinnosťou
žalobcu priznať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe predloženého

kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, a to bez potreby posúdenia nových priestorov žalobcom.
Žalobcanavyšeanipredloženýmzáznamomzohliadkyzodňa29.2.2012nepreukázalporušeniedohody
takým spôsobom, ktorý by ho oprávňoval žiadať vrátenie časti poskytnutého príspevku na zriadenie
chránenej dielne resp. chráneného pracoviska.

33. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

34. Správne preto postupoval súd prvej inštancie keď žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že

správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).