Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22Csp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124209498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6124209498.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, Prievozská 2 821 09 Bratislava – Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
K. C. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 6.678,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.01.2024 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobného rozkazu, petitom ktorého sa domáha na žalovanom zaplatenia 6.678,35 eur, zmluvných
úrokov v kapitalizovanej sume 2.238,35 eur, úrokov z omeškania v kapitalizovanej sume 444,69 eur,
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.678,35 eur od 02.06.2023 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 15.10.2020 právna predchodkyňa žalobkyne

Všeobecná úverová banka a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 313 201 55 (ďalej už len „VÚB
a. s.“) uzavrela so žalovaným zmluvu evidovanú pod č. 40785511151020, ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy VÚB a. s. poskytla žalovanému úver
za nasledujúcich podmienok: výška úveru: 6.700 eur, účel úveru: bez účelu, typ a výška úrokovej sadzby
fixná (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté): 13,57 % p. a., spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo
dňa 15.10.2020, výška splátky (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté) a splatnosť: 114,63 eur k 12.
dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 12.11.2020, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne

ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok: 96, RPMN (vo výške so zľavami, ak boli
poskytnuté): 14,75 %, priemerná RPMN: 9,32%, celková čiastka spojená s úverom (vo výške so zľavami,
ako boli poskytnuté): 11.071,48 eur. Žalovaný neplnil splátky v dohodnutých termínoch, čím sa dostal so
omeškania. VÚB a. s. opakovane vyzývala žalovaného na úhrady dlžných súm v lehotách nie kratších
ako 15 dní, a to aj treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 24.05.2021, kedy VÚB a. s. evidovala
nesplatené splátky vo výške 42,22 eur, a upozorňovala ho na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti celého úveru. Napriek tomu žalovaný dlžné splátky nezaplatil. So splácaním

splátok úveru sa žalovaný dostal do omeškania po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. VÚB a. s. tak v súlade
s ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 20.01.2022 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru, a to pre nezaplatenie splátky splatnej 3 mesiace pred týmto vyhlásením, a žalovaného
vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa
01.06.2023 VÚB a. s. postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému na žalobkyňu. V tom čase
žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90

kalendárnych dní. Ku dňu postúpenia pohľadávka vygenerovaná bankovým systémom predstavovala
9.361,39 eur, a pozostávala z istiny vo výške 6.534,21 eur, z riadnych úrokov 2.238,35 eur, úrokov
z omeškania 444,69 eur a z poplatkov 144,14 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne
úhrady. Žalobou si žalobkyňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z. z. uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to od 02.06.2023, t. j. odo

dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu listiny, a to žiadosť o pôžičku,
„Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB Pôžička“, „Všeobecné obchodné podmienky VÚB,
D. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom“, „Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere“, údaje o RPMN a priemernej RPMN, cenník VÚB a. s., „Tretia upomienka -

pokus o zmier“ zo dňa 24.05.2021, poštový podací hárok, výzvu na splatenie zostatku úveru zo dňa
20.01.2022, poštovú doručenku, žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávky zo dňa 01.06.2023, prílohu
k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2023, a pokusy
o zmier.

4. Dňa 22.01.2024 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 18Up/66/2024, ktorým
žalovanému uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Tento platobný rozkaz sa upomínaciemu
súdu nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk tak, ako to predpokladá Zákon o upomínacom
konaní. Podľa relácie poštového doručovateľa žalovaný si poštovú zásielku na adrese označenej
žalobkyňou v žalobe, 059 71 Ľubica, E. F. XXX/XXX, G. C., v odbernej lehote neprevzal. H. D. I. J.,

F., G. I., kde bol v tom čase prihlásený k trvalému pobytu (od 20.09.2023) podľa relácie poštového
doručovateľa bol neznámy. Podľa šetrenia polície žalovaný sa ma mal v roku 2023 presťahovať do
Bratislavy.Dňa30.04.2024upomínacísúdnanávrhžalobkynenapokračovanievkonanípodľa§10ods.
3 a § 14 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Poprad ako súdu miestne príslušnému na konanie podľa Civilného sporového poriadku.

5. Podaním zo dňa 22.05.2024 súdny úradník tunajšieho súdu v rámci predbežného posúdenia sporu
oznámil zástupcovi žalobkyne, že v prejednávanej veci nepovažuje za preukázané splnenie povinnosti
pôvodného veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením zmluvy o úvere schopnosť
žalovaného úver splácať v zmysle ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách (tzn. bonitu žalovaného). Vyzval zástupcu žalobkyne na predloženie
dokladov, na základe ktorých VÚB a. s. posudzovala bonitu žalovaného. Na výzvu súdu zástupca
žalobkyne reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 13.06.2024, v ktorom uviedol, že žalovaný
v žiadosti o úver uviedol zamestnanie u zamestnávateľa IČO: 515 608 87 od 07/2020. Informácie
o čistých príjmoch žalovaného banka mala z interných kreditných obratov na účte žalovaného za

mesiace 04-09/2020. Čistý mesačný príjem žalovaného v mesiaci apríl bol 853 eur, v mesiaci máj 1.022
eur, v mesiaci jún bol 953 eur, v mesiaci júl 939 eur, v mesiaci august 0 a v mesiaci september 596
eur. Veriteľ tak počítal s čistým mesačným príjmom žalovaného 728 eur. Nakoľko žalovaný neuviedol
žiadnuvyživovanúosobu,vrámcinákladovnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebbraldoúvahy
životné minimum iba na žalovaného vo výške 214,83 eur mesačne, zvýšené v zmysle opatrenie NBS

č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere o 40 % rozdielu medzi čistým príjmom
žalovaného a životným minimom na žalovaného, celkom teda 420,10 eur. Z úverového registra veriteľ
mal informáciu o nulových úverových záväzkoch žalovaného. Na základe interného preverovania veriteľ
mal vedomosť o povolenom prečerpaní na účte žalovaného vo výške 350 eur, z ktorého zobral do úvahy
akomesačnúsplátku3%ztejtosumy,teda10,50eur.Splátkapredmetnéhoúverupredstavovala135,04

eur. Výdavky znižujúce príjem žalovaného tak predstavovali spolu 145,54 eur (135,04 eur + 10,50 eur).
Limit ukazovateľa schopnosti žalovaného úver splácať úver (DSTI) tak bol vypočítaný na 0,47 (728
eur – 146 eur – 420 eur). Táto hodnota neprekračovala hodnotu 1. Schopnosť žalovaného splácať
poskytnutý úver tak bola posúdená v súlade s Opatrením NBS č. 10/2017, ako aj zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v tom čase. V prílohe podania zástupca žalobkyne

predložil súdu výpisy z účtu žalovaného vo VÚB a. s. za mesiace 04-09/2020, výpis z registra klientskych
informácií zo dňa 15.10.2020 a odpoveď NBS vo veci skúmania mesačných nákladov spotrebiteľa zo
dňa 14.05.2024.6. Dňa 01.07.2024 súdny úradník tunajšieho súdu vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 22Csp
43/2024-133, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk tak, ako to predpokladá §
266 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa zistení súdu žalovaný bol v tom čase prihlásený

k trvalému pobytu na adrese XXX XX F., J. XXX/XX, G. I., kde podľa poštového doručovateľa bol
naďalejneznámy,pričompodľašetreniapolíciesamalccapredrokompresťahovaťdoBratislavy.Presnú
adresu skutočného pobytu žalovaného sa ani tunajšiemu súdu ďalším šetrením nedarilo zistiť. Preto
súd postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 17.10.2024 zverejnil oznámenie o
podaní žaloby na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Nakoľko žalovaný si žalobu v zákonnej lehote

15 dní od zverejnenia jej podania nevyzdvihol, uplynutím tejto zákonnej lehoty, tzn. dňom 05.11.2024,
súd považoval žalobu za riadne doručenú žalovanému. Následne súd právoplatným uznesením zo dňa
20.11.2024 č. k. 22Csp 43/2024-145 platobný rozkaz zo dňa 01.07.2024 podľa § 266 ods. 3 Civilného
sporového poriadku celkom zrušil, a uznesením zo dňa 21.12.2024 č. k. 22Csp 43/2023 - 147 podľa §
167 ods. 2 v spojení s § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd vyzval žalovaného na vyjadrenie
k žalobe, jej doplňujúcemu podaniu, a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

7. Dňa 06.05.2024 súd spor prejednal na pojednávaní za neprítomnosti oboch sporových strán, ktoré
boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Zástupca žalobkyne podaním zo dňa 30.04.2025
oznámil, že pojednávania sa nezúčastní z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že nárok uplatnený

žalobou považuje celkom za preukázaný a dôvodný. V prílohe podania predložil súdu podrobnú
špecifikáciu výpočtu jednotlivých nárokov uplatnených žalobou. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd po vykonaní dokazovania v celom rozsahu
návrhov žalobkyne (žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu) vyhlásil na tomto pojednávaní
rozsudok, ktorým žalobu celkom zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

v konaní. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

8. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o
tvrdeniach žalobkyne, že dňa 15.10.2020 VÚB a. s. a žalovaný uzavreli zmluvu označenú ako „Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB pôžička“, evidovanú pod č. 407855011151020, súčasťou ktorej

sú „Všeobecné obchodné podmienky VÚB a. s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým
osobám – občanom“ (ďalej už len „zmluva o úvere“ a „VOP“). Na základe tejto zmluvy o úvere VÚB a. s.
sa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledujúcimi parametrami: výška
úveru: 6.700 eur, čerpanie úveru: jednorázovo dňa 15.10.2020, typ a výška úrokovej sadzby fixná vo
výške13,57%,akboliposkytnutézľavyztituluvoliteľnejslužby,avovýške15,57%,akneboliposkytnuté

zľavy z titulu voliteľnej služby, celkový počet splátok: 96, výška mesačnej splátky vo výške 114,63 eur, ak
boli poskytnuté zľavy z titulu voliteľnej služby, a vo výške 122,30 eur, ak neboli poskytnuté zľavy z titulu
voliteľnej služby, mesačná splátky poistného 12,74 eur, splatnosť splátok: k 12. dňu v kalendárnom
mesiaci, splatnosť prvej splátky: 12.11.2020, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne ku dňu splatnosti
splátky v kalendárnom mesiaci, RPMN vo výške 14,75%, ak boli poskytnuté zľavy z voliteľnej služby,

a vo výške 17,05 %, ak zľavy neboli poskytnuté, priemerná RPMN: 9,32%, celková čiastka spojená
s úverom 11.071,48 eur, ak boli poskytnuté zľavy z voliteľnej služby, a vo výške 11.807,80 eur, ak
zľavy neboli poskytnuté, doba trvania zmluvy: 96 mesiacov. Tieto parametre úveru preukazujú zmluvné
listinnédokumentypredloženévsporežalobkyňou,označenéako„Zmluvaoposkytnutíspotrebiteľského
úveru VÚB pôžička“ (čl. 38 a nasl. spisu), „Všeobecné obchodné podmienky VÚB a. s. na poskytovanie

spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom“ (čl. 34 nasl. spisu), „Európske informácie o
spotrebiteľskom úvere “( čl.16 a nasl. spisu) , „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)
a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver“ (čl. 20 spisu), ktoré žalovaný nijako nespochybnil.

9. Žalovaný tiež nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti, že

dňa15.10.2020bolibankoužalovanémubezhotovostnepoukázanénajehoúčetpeňažnéprostriedkyvo
výške dohodnutej v zmluve o úvere, t. j. vo výške 6.700 eur, a že žalovaný mesačné splátky dohodnuté
v zmluve o úvere riadne a včas neplatil. Podľa podrobnej špecifikácie žalobou uplatnených nárokov
predloženej zástupcom žalobkyne v podaní zo dňa 30.04.2025 žalovaný do tejto doby celkom uhradil
len 576,54 eur. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splátok a úhrad za dobu predloženého zástupcom

žalobkyne (čl. 49 spisu), ktorý korešponduje s touto špecifikáciou, a ktorý žalovaný nijako nespochybnil.
Podľa tohto prehľadu dňa 15.10.2020 žalovaný zaplatil na úverový účet poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 67 eur, následne formou inkasa riadne a včas zaplatil len prvú splátku splatnú dňa 12.11.2020,
kedy bola na úverový účet poukázaná suma 127,37 eur (anuitná mesačná splátka 114,63 eur dohodnutápre prípad využitia zľavy z voliteľnej služby + mesačné poistné 12,74 eur), dňa 15.12.2020 a 20.01.2021
bolo poukázaných ešte 2 x po 127,37 eur, dňa 18.02.2021 suma 127,41 eur, a dňa 23.03.2021 suma
0,02 eur. Celkom žalovaný tak na úverový účet zaplatil 576,54 eur, pričom dohodnuté mesačné anuitné

splátky prestal platiť počnúc splátkou splatnou dňa 12.03.2021.

10. Listina označená ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ datovaná dňom 24.05.2021 (čl. 22 spisu)
predložená žalobkyňou obsahuje oznámenie VÚB a. s. adresované žalovanému na adresu A. XX/
XX,XXX XX K., že ku dňu vyhotovenia listu banka eviduje dlžnú pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy

o úvere v celkovej výške 42,22 eur. Podľa špecifikácie tejto dlžnej pohľadávky v tejto listine dlžná istina
predstavovala 0, dlžné úroky 0, dlžné úroky z omeškania 0 a poplatky 42,22 eur. Oznámenie sa teda
týkalo iba dlžnej pohľadávky na poplatkoch. Listina ďalej obsahuje výzvu banky na okamžité zaplatenie
tejto dlžnej pohľadávky a upozornenie žalovaného, že v opačnom prípade bude banka požadovať celú
poskytnutú sumu úveru pred dátumom splatnosti dohodnutým v nej. Zástupca žalobkyne spolu s listinou
predložil súdu aj výpis z poštového podacieho hárku (čl. 22 spisu), podľa ktorého dňa 24.05.2021 banka

podala na poštu na prepravu zásielku pod podacím č. RF363451680Sk adresovanú žalovanému na
adresu A. XX/XX, XXX XX K. – L..

11. Ďalšia listina predložená žalobkyňou označená ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom“ datovaná dňom 20.01.2022 (čl. 31 spisu) obsahuje oznámenie VÚB a. s. adresované

žalovanému, že nakoľko dlžnú pohľadávku banky napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil,
banka týmto dňom vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru spolu s jeho príslušenstvom s celkovým
zostatkom 7.531,94 eur, z ktorého istina predstavuje 6.534,21 eur, základné úroky 853,59 eur a poplatky
144,14 eur, a výzvu na jeho zaplatenie do 7 dní odo dňa doručenia tohto listu. Podľa relácie poštového
doručovateľa a podpisu zrejme žalovaného na predloženej poštovej doručenke (čl. 30 - 31 spisu) dňa

žalovaný dňa 24.01.2022 odmietol prevziať poštovú zásielku doručovanú mu bankou na adresu E. F.
XXX/XXX, XXX XX M., G. C..

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 15.10.2020 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzn. k 15.10.2020 (ďalej už len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.18. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je
osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,

Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.

19. Medzi stranami nebolo sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu
založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel
ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“
úvere, označenia druhu úveru ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovaného v zmluve

údajmi fyzickej osoby – nepodnikateľa, ako aj z obsahu celej zmluvnej dokumentácie, v ktorej je úver
označovaný ako „spotrebiteľský„ a žalovaný ako „spotrebiteľ“. Súd poukazuje tiež na argumentáciu
zástupcu žalobkyne v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.,
Opatrením NBS č. 10/2017, ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a pod). Nebolo pochýb, že VÚB a.
s., ktorá zmluvu o úvere so žalovaným uzavrela, pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti.

20. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské
úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon
o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex specialis.

Súd nemal pochybnosti, že úver poskytnutý žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere
v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch,
a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Nakoľko išlo o spotrebiteľský úver poskytnutý VÚB a. s., tiež, že ide o spotrebiteľský bankový
úver.

21.Žalobousazaplateniapohľadávkyvočižalovanémuvyplývajúcejztohtospotrebiteľskéhobankového
úverového vzťahu nedomáhala VÚB a. s. ako banka, ktorá zmluvu o úvere uzavrela, ale žalobkyňa ako
nebankový subjekt. Bolo preto na žalobkyni, aby v konaní predovšetkým preukázala svoju tzv. aktívnu
vecnúlegitimáciu.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumiestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,zktorého

žalobcovi vyplýva uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie (ako aj pasívnej vecnej legitimácie) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
205/2009 zo dňa 29.06.2010). V sporoch s ochranou slabšej strany, ktorým je aj spotrebiteľský spor, súd
v súlade už s vcelku jednotnou judikatúrou aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa skúma z úradnej povinnosti

(ex offo), pričom dôkazné bremeno zaťažuje veriteľa (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo
162/2020 zo dňa 27.10.2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp 52/2020
zo dňa 11.05.2021 a ďalšie). Zástupca žalobkyne aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v prejednávanej
veci dôvodil postúpením pohľadávky vyplývajúcej z spotrebiteľského bankového úverového vzťahu
na základe zmluvy uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi VÚB a. s. a

žalobkyňou. V prílohe žaloby predložil súdu písomnú žiadosť o postúpenie prevod pohľadávky zo dňa
01.06.2023, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
12.06.2023. Zásadnou otázkou, ktorú súd v rámci skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v konaní v prejednávanej veci riešil, tak bola nielen otázka, či k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi bankou a žalobkyňou skutočne došlo, ale či táto zmluvy o postúpení pohľadávky je platná,

tzn., či boli splnené všetky zákonné podmienky pre takéto zmluvné postúpenie pohľadávky bankou na
žalobkyňu (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp 52/2020 zo dňa
11.05.2021). Banka je totiž štátom autorizovaná inštitúcia, ktorá podlieha dozoru a dohľadu Národnej
banky Slovenska, a ktorej základné právne postavenie vymedzuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o bankách“). V uvedenom právnom kontexte

bolo preto potrebné posudzovať aj činnosť VÚB a. s. ako banky spočívajúcu v postúpení pohľadávky
v prejednávanej veci.22. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne o postúpení predmetnej bankovej úverovej pohľadávky na
základe zmluvy tak, ako to žalobkyňa popísala, a súd oboznámením listinných dôkazov predložených
zástupcom žalobkyne tieto tvrdenia nepovažoval za dôvodne spochybnené. Zmluvné postúpenie

pohľadávky v danej veci vyplýva z písomnej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
13.11.2020 medzi VÚB a.s. a žalobkyňou, písomnej žiadosti o postúpenie a prevod pohľadávky zo dňa
01.06.2023 (čl. 14 spisu), a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 15 spisu). Listina na čl. 10
spisu obsahuje oznámenie tohto postúpenia pohľadávky bankou žalovanému. Pokiaľ ide o splnenie
jednotlivých podmienok vyžadovaných zákonom pre takéto postúpenie, súd vychádzal z nasledujúcej

právnej úpravy:

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta.

28. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

30. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platné
postúpenie pohľadávky stanovovali iba niektoré pohľadávky, ktoré neboli spôsobilým predmetom

postúpenia. Vychádzajúc z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka však osobitné predpisy
mohli upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. stanovovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie bolo na platné postúpenie pohľadávky potrebné. Nakoľko v danej veci
sa jednalo o úverovú pohľadávku banky ako štátom autorizovanej inštitúcie, ktorá podliehala dohľadu
a dozoru NBS, takýmto osobitným predpisom bol Zákon o bankách. Ten v cit. ust. § 92 ods. 8 upravoval

osobitné podmienky, za ktorých banka mohla postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv.
bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo inému subjektu, ktorý nie je bankou. Ďalším osobitným
predpisom bol Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý v cit. § 17 upravoval osobitné podmienky, za
ktorých bolo možné postúpiť práva vyplývajúce z akejkoľvek spotrebiteľskej úverovej zmluvy, teda aj zospotrebiteľskej zmluvy o bankovom úvere. Postúpenie pohľadávky, ktoré bolo v rozpore s ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách alebo ust. § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo v rozpore so zákonom, a
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka

postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom bolo zákonom vylúčené (zakázané).

31. Z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky mohla byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá bola už splatná
(teda nie tzv. živý úver). Podľa tohto ustanovenia banka pritom mala oprávnenie postúpiť splatnú

pohľadávku alebo jej časť, s ktorou bol dlžník v omeškaní po dobu stanovenú zákonom, a to o viac ako
90 kalendárnych dní, a to napriek písomnej výzve banky. Tieto zákonné podmienky museli byť splnené
kumulatívne. Na podporu tohto právneho záveru súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 7CDo
26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom NS SR o. i. skonštatoval: ,, 14. Rozborom ustanovenia § 92 ods.
8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej
veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania

k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č.
552/2008Z.z.)trebadospieťktomu,žecelkomjednoznačnedefinujepodmienky,zaakýchmožno,resp.
nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i
pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia
definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu

klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva
banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a
druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej
(napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a

to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa
prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy)
svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale
tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný

čas presahujúci jeden rok... To obdobne platí aj o nosnej časti samou dovolateľkou ponúknutej odpovede
na otázku predostieranú dovolaním, teda že § 92 ods. 8 bankového zákona ako celok treba chápať
len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto
interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil
nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku

patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom. 16. Tým, čo je ale z pohľadu
správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším,
je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k
postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia
takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa

subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce,
že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti
správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu
presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným
spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie sa zákonom výslovne

ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je
potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu. 17. Ak zákonným dôsledkom rozporu
právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného
práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú
interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa

§ 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku
inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je
zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)..“. Ďalej na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo
dňa 24.04.2018 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

súdov SR pod č. 60/2018), ako aj rozhodnutia súdoch nižších stupňov, ako napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoCsp 50/2021 zo dňa 15.02.2022, uznesenie NS SR 1Cdo 234/2018 zo dňa 16.07.2019, a pod.. VÚB
a.s.mohlatedaplatnepostúpiťzmluvounažalobkyňulensplatnúúverovúpohľadávkuvočižalovanému.Nakoľko konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 12.10.2028 (96 mesiacov), bolo nevyhnutné, aby
banka pred postúpením úverovú pohľadávku v súlade so zákonom predčasne zosplatnila Takýto záver
však súd na základe dôkazov vykonaných v prejednávanej veci nemohol prijať, a to vzhľadom na

nasledujúce právne závery:

32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

34. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru
dohodnutého v splátkach vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručenú do dispozičnej
sféryspotrebiteľa,obsahujúcuupozornenienaomeškaniesozaplatenímsplátkyavýslovnéupozornenie
na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia
omeškaných splátok. Podľa cit § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej úverovej

pohľadávky má veriteľ pritom najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Právo podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ môže vykonať len po uplynutí zákonnej
lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je

spotrebiteľ v omeškaní, viac ako tri mesiace trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky
savšakvyžaduje,abyveriteľvzákonomstanovenejlehote,ktoránesmiebyťkratšiaako15dní,upozornil
spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva účinne upozornil
spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky pritom nemusí bez ďalšieho začať plynúť
až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie
je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr. Táto
je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením

splátky viac ako 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je
tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na
splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho
právo zaniká.

35. V danej veci zástupca žalobkyne v žalobe tvrdil, že banka opakovane vyzvala žalovaného na úhradu
dlžnej sumy, a to aj „Treťou upomienkou - pokus o zmier“ zo dňa 24.05.2021, kedy evidovala nesplatené
splátky vo výške 42,22 eur. Na základe dokazovania vykonaného v celom rozsahu návrhov žalobkyne
však súd nemohol prisvedčiť žalobkyni, že banka žalovaného vôbec vyzvala na zaplatenie omeškaných
splátok. Z jedinej listiny predloženej žalobkyňou na preukázanie uvedených tvrdení o opakovaných

výzvach žalovaného na úhradu dlžnej sumy spolu so žalobou označenej ako „Tretia upomienka – pokus
o zmier“ datovanej dňom 24.05.2021 (čl. 22 spisu) vyplýva, že jej obsahom je oznámenie VÚB a. s.
adresované žalovanému na adresu A. XX/XX, XXX XX K., že ku dňu vyhotovenia listu banka eviduje
dlžnú pohľadávku voči nemu zo zmluvy o úvere v celkovej výške 42,22 eur. Podľa špecifikácie tejto
pohľadávky však táto dlžná pohľadávka predstavovala iba poplatky vo výške 42,22 eur, ktoré nie sú

presne špecifikované. Vychádzajúc z prehľadu splácania úveru žalovaný k 24.05.2021, kedy bola listina
vyhotovená, tak síce bol v omeškaní s troma mesačnými anuitnými splátkami, a to splátkou splatnou
dňa 12.03.2021, dňa 12.04.2021 a dňa 12.05.2021, nakoľko poslednú splátku zaplatil dňa 18.02.2021,
teda so splátkami spolu vo výške 229,26 eur (114,63 eur x 2 = 229,26 eur ). Pokiaľ však banka listom
zo dňa 24.05.2021 upozornila žalovaného na dlžnú pohľadávku pozostávajúcu iba z poplatkov vo výške

42,22 eur, súd nemohol prijať záver, že by sa jednalo o upozornenie spotrebiteľa na omeškané mesačné
anuitné splátky úveru, a to napriek tomu, že podľa výsledkov dokazovania žalovaný bol v tom čase
v omeškaní s troma mesačnými anuitnými splátkami.36. Navyše, bolo na žalobkyni ako odosielateľovi listiny, aby preukázala, že upozornenie zo dňa
24.05.2021 sa vôbec dostalo do dispozičnej sféry žalovaného tak, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z poštového podacieho lístka totiž možno vyvodiť iba to, že dňa 24.05.2021

banka podala na poštu na prepravu zásielku adresovanú žalovanému na adresu A. XX/XX, XXX XX
K. – L.. Podľa zmluvných dokumentov išlo o korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve o úvere.
Nepopretie pravosti a pravdivosti listín predložených žalobkyňou žalovaným, a ani právny záver (nie
skutkové tvrdenie) uvedený zástupcom žalobkyňou v žalobe, že VÚB a. s. ku dňu 20.01.2022 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť celého úveru v súlade s ust. § 59 ods. 3 Občianskeho zákonníka, však nemohlo

zbaviť žalobkyňu dôkaznej povinnosti vo vzťahu k skutočnosti, že list zo dňa 24.05.2021 sa skutočne
dostal do dispozičnej sféry žalovaného, o ktorej mal súd dôvodné pochybnosti. V tomto smere zástupca
žalobkyne neuviedol žiadne tvrdenia, a predložený poštový podací hárok ešte sám o sebe bez ďalšieho
túto skutočnosť nepreukazuje. Navyše, list zo dňa 24.05.2021 bol doručovaný žalovanému na v zmluve
o úvere uvedenú korešpondenčnú adresu v Bratislave, pričom podľa šetrenia súdov žalovaný sa mal
do Bratislavy presťahovať až v roku 2023, a všetky ďalšie listiny predložené žalobkyňou súdu vo veci

boli doručované žalovanému na iné adresy, napr. v januári 2022 na adresu E. F. XXX/XXX, M., na ktorej
žalovaný poštovú zásielku aj odmietol prevziať. Podľa výpisov z Registra obyvateľov SR žalovaný od
20.09.2023 zmenil adresu trvalému pobytu na adresu 059 21 Svit, Jilemnického 326/30, okres Poprad.

37. Na podporu svojich záverov v otázke účinnosti doručovania právnych úkonov súd dáva do

pozornosti napr. závery vyslovené NS SR v rozsudku vo veci sp.zn. 5Cdo 36/2000 zo dňa 15.12.2000,
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR
pod č. 4/2021, podľa ktorých: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného
práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych

vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví

zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či
sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž

zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti

(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si

však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi
zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať (porovnaj tiež napr. rozsudky Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 12CoCsp 26/2021 zo dňa 10.03.2022, sp. zn. 8CoCsp 16/2021 zo dňa 28.02.2022,
sp. zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, a ďalšie).

38. Za danej dôkaznej situácie súd listine zo dňa 24.05.2021 nepriznal účinky účinného upozornenia
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ aj žalobkyňa následne listom zo dňa
20.01.2022 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom,, pristúpila
k uplatneniu svojho práva na zaplatenie celého úveru jednorazovo v zmysle § 565 Občianskeho

zákonníka, k uplatneniu tohto práva pristúpila bez predchádzajúceho účinného upozornenia žalovaného
na omeškanie splátok v zmysle cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, súd tiež poukazuje
na tvrdenie zástupcu žalobkyne v žalobe, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru listom
zo dňa 20.01.2022 došlo pre neuhradenie splátky splatnej tri mesiace pred týmto vyhlásením, čo byznamenalo, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru malo dôjsť pre omeškanie žalovaného so
zaplatením splátky splatnej dňa 12.11.2021, s ktorou žalovaný v čase vyhotovenia upozornenia zo dňa
24.05.2021 ešte ani nebol v omeškaní.

39. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav súd prijal záver, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
zákonných podmienok pre nadobudnutie pohľadávky vymáhanej na žalovanom na základe zmluvy
o jej postúpení bankou, stanovených ako v cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, tak aj v cit. § 17
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nepreukázala, že banka postúpila bankovú úverovú pohľadávku

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá už bola splatnou. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola
dojednaná na 12.10.2028. Banka postúpila pohľadávku pred týmto termínom konečnej splatnosti. Cit.
ust .§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj cit. ust. § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, upravovali
osobitné podmienky, za ktorých bolo možné postúpiť úverovú pohľadávku banky zo spotrebiteľskej
zmluvy voči spotrebiteľovi. Postúpenie pohľadávky, ktoré bolo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách alebo v rozpore s ust. § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo v rozpore so zákonom,

a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť postúpenia súd
prihliadol aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Takýmto postúpením žalobkyňa nemohla nadobudnúť
pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, a bez postúpenia pohľadávky nie je daná ani vecná aktívna
legitimácia žalobkyne uplatňovať pohľadávku v predmetnom konaní. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníkapostúpeniepohľadávkyvrozporesozákonomjevylúčené(zakázané).Zadanejsituáciepreto

súd žalobu žalobkyne pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie v konaní zamietol.

40. Súd záverom len zdôrazňuje, že v zmysle zásad platného civilného procesného kódexu je
to práve žalobkyňa, ktorá mala povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu (dôkazné bremeno). Je to
žalobkyňa, ktorá už v žalobe okrem iného bola povinná uviesť úplné a pravdivé opísanie skutočností

rozhodujúcich pre spor a označiť, prípadne pripojiť k žalobe, dôkazy na ich preukázania (§ 132
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť tvrdenia pritom znamená povinnosť uviesť všetko,
čo je obsiahnuté v skutkovej podstate tej ktorej hmotnoprávnej normy. K uvedenému pozri bližšie
napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček M., Ficová S., Baricová J.,
Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomaškovič M., a kol. Praha: C.H: Beck.,2016, strana 571, kde je okrem

iného uvedené: „ Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje
ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia... Substancované
tvrdenie je také tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je
k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť
je zamietnutie žaloby bez dokazovania... Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované.

Nesubstancované tvrdenie sa nedá ani substancovane poprieť.“ Pokiaľ žalobca neuvedie v žalobe
substancované tvrdenia, nemôže sa odvolávať ani nepopretia skutkových tvrdení žalovaným. Popierať
alebo nepopierať možno totiž len to, čo je uvedené, nie to, na čo protistrana nemohla ani pomýšľať,
lebo to nie je ani náznakom uvedené. Domnienka nespornosti obsiahnutá v ust. § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení tak platí len pre uvedené skutkové

tvrdenia (nie neuvedené tvrdenia, a tiež nie pre právne závery). Platný procesný poriadok výrazne
obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu a dôraz kladie takmer bezvýhradne na strany sporu. Žalobca,
ktorý neuvedie všetky rozhodujúce tvrdenia a neoznačí na ich preukázanie dôkazy, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného iba na
základe ním uvedených tvrdení a predložených dôkazov. Súd tu dodáva, že právny záver súdu v otázke

splnenia zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyžadovaných
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na ktoré zástupca žalobkyne sám v žalobe poukazoval,
vzhľadom na rozsiahlu vcelku už jednotnú judikatúru nemôže byť pre žalobkyňu nijak prekvapivý, a ani
nepredvídateľný. Navyše, súd tento právny záver predbežne oznámil na pojednávaní konanom dňa
06.05.2025. Na správnosti rozhodnutia súdu nemôže nič zmeniť skutočnosť, že žalobkyňa sa z účasti

na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnila.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný mal tak úspech v konaní v plnom rozsahu a prislúcha
mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov v plnom rozsahu trov. Žalovaný si nárok na náhradu trov
neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Preto súd žalovanému žiadnu náhradu voči žalobkyni
nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).