Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/
XX, XXX XX B., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/42/2024 – 30 zo dňa 25. 09. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a

II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č. 455/1991

Zb., § 4 zákona č. 233/1995 Z.z., § 148 a § 148a Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“). V dôvodoch
uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Skutkové tvrdenia žalobkyne súd pokladal za nesporné. Nie je
sporným, že žalobkyňa nevykonáva podnikateľskú činnosť a žalovaný od roku 2010 bol vymenovaný za
súdnehoexekútora.Výkonfunkcieexekútoraniejepodnikateľskoučinnosťou,nieježivnosťou.Exekútor
je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej
len "exekučná činnosť"), a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie BSM počas trvania
manželstva podľa ust. § 143a O.z..

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
tak že nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa nebola úspešná a žalovanému žiadne
trov vykonania nevznikli.

4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnil
ust. § 148a ods. 2 O.z.. Podľa ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor zodpovedá za škodu

ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Na zodpovednosť exekútora
sa vzťahujú ustanovenia OZ. Exekútor zodpovedá aj za škodu. ktorú v súvislosti s výkonom činnosti
podľa Exekučného poriadku spôsobí jeho zamestnanec: zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných
predpisov tým nie je dotknutá. Ďalej citovala zákon č. 272/2015 Z.z., § 2 písm. a/, b/, § 3, § 6 ods. 1písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z, ust. § 5 a § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 10b ods. 1
písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z, a ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z..

5. Súdny exekútor nemá príjem zo závislej činnosti, nie je v štátnozamestnaneckom pomere a jeho
jediným ekonomickým príjmom je v súlade s vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z.z. odmena za výkon
exekučnej činnosti + príjem z vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej
činnosti podľa ust. § 4 zákona č. 233/1995 Z.z..

6. Podľa odôvodnenia rozsudku sp.zn. 12C/42/2024 - 30 zo dňa 25. 09. 2024 je súdny exekútor hybrid,
ktorý nemá žiadne povinnosti voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni ani zdravotnej poisťovni a
nemôže zamestnávať žiadnych zamestnancov, keďže podľa súdu -Výkon funkcie exekútora nie je
podnikateľskou činnosťou, nie je živnosťou. „Jediné s čím sa so súdom stotožňujem je argument,
že výkon funkcie exekútora nie je živnosťou v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní. nakoľko to vylučuje ust. § 3 ods. 1 písm. d/ 3 zákona: Živnosťou nie je činnosť pri výkone

povolaní advokátov, notárov, patentových zástupcov a súdnych exekútorov“. Súd prvej inštancie to bez
právne relevantného dôvodu odmieta rešpektovať, preto sa žalobkyňa domnieva, že týmto rozsudkom
súd prvej inštancie jej odňal v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo na súdnu ochranu a taktiež právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
na nestrannom a nezávislom súde a preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý s jej obsahom a dôvodmi tam uvedené súhlasil.

8.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,prejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalo,

vzmyslezásaduvedenýchvust.§378,§379a§380CSP,adospelkzáveru,žeodvolaniežalobkynenie
je dôvodná. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na týchto skutkových
a právnych dôvodoch sa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.
ÚS/78/2005).

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., živnosťou nie je:
a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným
právnym predpisom,
b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi ich pôvodcami

včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,
d) činnosť pri výkone povolaní
1. psychológov a zdravotníckych pracovníkov podľa osobitných predpisov okrem verejných
zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a

zubných technikov podľa tohto zákona,
2. veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri
šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat,
3. advokátov, notárov, patentových zástupcov a súdnych exekútorov.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

13. Podľa ust. § 148a ods. 1, 2, 3 O.z., na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s
podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie
majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak podnikateľskú činnosť po zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela,

ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou
zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

14. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že strany sporu sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 05. 09.
1992 a trvá doteraz. Žalobkyňa nedisponuje oprávnením na podnikateľskú činnosť. Žalovaný vykonáva

činnosť súdneho exekútora od 15. 12. 2010 na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č.
24646/2010 - 41.

15. Kľúčovým v predmetnej veci je posúdenie dôvodnosť podaného návrhu v kontexte s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie a ust. § 148a O.z. V súvislosti s postavením súdneho exekútora z pohľadu

charakteru jeho činnosti boli prijaté viaceré rozhodnutia vyšších súdnych autorít, z ktorých odvolací súd
vyberá nasledujúce:

16. Podľa ust. § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej
moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť

výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj vykonávacie konanie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či
organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby Štátnu moc, resp. moc
súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri
výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým

prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich
základných práv ako v konaní pred súdmi.

17. Z odôvodnenia uznesenia ÚS SR sp.zn. II.ÚS 2/2013 z 16. 01. 2013 vyplýva, že súdny exekútor
má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný

poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ust. § 5 Exekučného
poriadku má exekútor pri4 výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci,
postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku
preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie

vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam
len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný
vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí

platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

18. Z odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. ObdoV 23/2003 (R29/2006) z 27. 10. 2004 vyplýva, že súdny
exekútor nie je podnikateľom, keďže pojmové znaky podnikania u neho absentujú. Jeho činnosť má
individuálnu, špecifickú povahu, ktorú nemožno podriadiť všeobecnej úprave podnikania vyplývajúcej

z Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR sp.zn. 6Sž 221/00 z 27. 06. 2001).

19. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí, posúdenie činnosti súdneho exekútora nezodpovedá
charakteristike, ktorú vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že manžel žalobkynezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Činnosť súdneho exekútora však nie je podnikateľskou
činnosťou vzhľadom aj na vyššie uvedené právne vety vyšších súdnych autorít v rozhodnutiach, ktoré
z viacerých pohľadov a posúdení.

20. Na základe zistených skutočností, považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny, preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. Odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa v odvolacom konaní
nebola úspešná a žalovanému žiadne trov vykonania nevznikli.

22. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09. 12. 1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).