Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123239083
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123239083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, Žilina,
dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/X, G., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 3P/58/2023-229 zo dňa 25. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 3P/58/2023-229 zo dňa 25. novembra 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
Každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
Počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 24.12. od 15:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod.
Každý nepárny rok od 22.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod., a od 30.12. od 09:00 hod do 02.01.
do 18:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka.

Počas letných prázdnin:
· od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 18:00 hod.,

· od 22.07. od 09:00 hod. do 29.07 do 18:00 hod.,

· od 12.08 od 09:00 hod. do 19.08. do 18:00 hod.

Počas veľkonočných sviatkov a prázdnin:
-
každý nepárny rok od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.
Počas uvedených sviatkov a prázdnin stretávanie otca s maloletou tak, ako je upravené v bežnom roku
neprebieha.
Otec si maloleté dieťa prevezme od matky v mieste bydliska matky a odovzdá matke v mieste bydliska
matky.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 16.02.2022, č. k.
9P/203/2021-111 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“2. Rozsudkom zo dňa 16.02.2022 súd upravil na základe dohody rodičov styk otca s
maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas Vianoc každý

kalendárny rok od 23. decembra od 9.00 hod. do 24. decembra 15.00 hod. a 26. decembra
od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31.decembra od 9.00 hod.
do 2. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme
maloleté dieťa v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia ho matke odovzdá v mieste jej bydliska.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ho odovzdať. Zo

zápisnice z tohto pojednávania zo dňa 16.02.2022, sp. zn. 9P/203/2021, okresný súd zistil, že dieťa v
čase poslednej úpravy ešte len začínalo navštevovať škôlku, otec bol v tom čase živnostník od januára
2021, predtým pracoval ako stolár v Taliansku, matka v tom čase na pojednávaní vypovedala, že otcovi
umožňuje stretávať sa s maloletou aj nad rámec dohody, ako chce aj nad rámec dohody a tiež, že dieťaťu
styk zakazovať nebude.
3. Uznesením zo dňa 08.07.2024 okresný súd na návrh otca nariadil vo veci neodkladné opatrenie,

ktorým osobitne upravil stretávanie sa otca s maloletou počas letných prázdnin, a to nasledovným
spôsobom - od 11.07.2024 od 16:00 hod. do 14.07.2024 do 18:00 hod.; od 25.07.2024 od 16:00 hod. do
28.07.2024 do 18:00 hod.; od 08.08.2024 od 16:00 hod. do 11.08.2024 do 18:00 hod.; od 22.08.2024 od
16:00 hod. do 25.08.2024 do 18:00 hod.; s tým, že otec maloleté dieťa prevezme v čase začatia styku
v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska.

4. Okresný súd s poukazom na § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods.
4 a 5 zákona o rodine, § 25 ods. 1 až 2 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 až 5
zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine,
§ 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a vykonané dokazovanie rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené
do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných
rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v
tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa
potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len

ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa.
Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a
myslenia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku
s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v § 26 zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý
maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral

priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8
Dohovoru o právach dieťaťa.
6. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať

z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa
na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s obidvoma
rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac
naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom

odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne
silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané ( Nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.
ÚS 2298/15 bod 16, L ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).
7. Podľa okresného súdu od posledného súdneho rozhodnutia zo dňa 16.02.2022, ktorým bolo

rozhodnuté o úprave stretávania otca a došlo k tak podstatnej zmene pomerov s ohľadom na to, čoho
sa otec v konaní domáhal, že je v záujme maloletej, aby ich styk s otcom bol počas sviatkov a prázdnin
primerane rozšírený. Maloletá od poslednej úpravy stretávania je v období aktívneho rastu, no i keď
naďalej navštevuje škôlku, je v životnom období, keď nastávajú zmeny v tom smere, že sa postupne
učí odpútavať od matky ako v jej živote primárnej vzťahovej osobe, a s ktorou má vytvorenú hlbokú

vzťahovú väzbu.
8. Okresný súd rozhodol autoritatívne, nakoľko rodičia nedospeli od podania návrhu otca rodičovskej
dohode na informatívnom stretnutí pred koordinátorkou pre Cochem, ani na dvoch súdom nariadených
súdnych pojednávaniach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi jekonfliktná, pričom súčasťou ich komunikačnej bariéry je práve nedostatočná schopnosť porozumieť
myšlienkam a názorom rodičov voči sebe. Rodičia si nie sú schopní ustupovať vo veciach, ktoré sa
týkajú trávenia času s dcérou, pričom rodičia nepozerajú na najlepší záujem dieťaťa, ale na svoje právo

tráviť s maloletou čas, pričom zvádzajú medzi sebou mocenský súboj o väčší nárok na rozhodovanie o
čase maloletej. Toto vytvára konfliktné situácie, ktorých riešenie je jednoducho v tom, že rodičia zmenia
pohľad na čas, ktorý má A. tráviť s druhým rodičom. Styk sa od poslednej súdnej úpravy styku realizoval
v zásade podľa rozsudku, pričom rodičia si neboli schopní robiť ústupky počas prázdnin alebo sviatkov.
9. Zákonná úprava je koncipovaná jednoznačne, a to v zmysle budovania a rozvíjania

vzťahu toho rodičia, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti,
pričom súd je povinný vytvoriť k danému tie najpriaznivejšie podmienky. Najdôležitejšou z
týchto podmienok je vytvorenie priestoru, v ktorom bude môcť tento rodič nerušene
realizovať svoj styk s maloletým dieťaťom, nakoľko len v rámci realizácie styku rodiča s
dieťaťom je možné budovať a rozvíjať vzťahy medzi nimi a uplatňovať výchovný vplyv
druhého rodiča na dieťa. Od uvedeného odvíjal svoje rozhodnutie i súd, ktorý pri svojom

rozhodovaní vychádzal jednak zo znenia zákona, ktorý jednoznačne upravuje nielen možnosť,
ale aj povinnosť vytvoriť takémuto rodičovi podmienky pre realizovanie jeho styku s
maloletým dieťaťom cestou súdneho rozhodnutia, ktoré mu tento priestor poskytne a upraví
pravidlá jeho styku s dieťaťom a jednak z celkovej situácie a vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom, ktoré má svoje nezastupiteľné miesto a dôležitosť pri úprave styku

rodiča s dieťaťom.
10. Na strane maloletej A. ani jeho otca ako rodiča, ktorý je nositeľom práva
realizovať styk s maloletým, neboli vykonaným dokazovaním zistené žiadne okolnosti, pre
ktoré by nemohol byť styk otca s maloletou rozšírený a realizovaný v rozsahu, ktorého sa
otec domáha, a ktorý zodpovedá podľa okresného súdu v zásade skôr užšej ako štandardnej

úprave styku rodiča s dieťaťom, a to i s ohľadom na vek maloletej. Ako bolo podané správou
RPPS zo dňa 21.10.2024, i keď maloletá na množstvo otázok odpovedala „neviem", možno aj
z dôvodu, že sa chce vyhnúť komunikácii o otcovi a z dôvodu obavy konfrontácie zo strany
matky, maloletá verbalizovala, že s otcom rada trávi čas aj počas víkendov, pričom otec jej
zabezpečí plnohodnotný program, pri ktorom sa maloletá zabaví a oddýchne si.

11. Aj s ohľadom na uvedené okresný súd vyhodnotil matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou
ako bezdôvodne obmedzujúci a nemajúci podklad v skutkovom stave tak, ako ho súd zistil a vyhodnotil
v rámci konania. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním nezistil na strane maloletej žiadne špecifické
dôvody (zdravotný či psychický stav), tieto skutočnosti nie sú dôvodom pre obmedzovanie kontaktu
dieťaťa s druhým rodičom, ktorý na dôvažok má záujem a aj dostatočné schopnosti participovať aj na

tejto časti života maloletého dieťaťa a nie je dôvod, aby uvedené nebolo tomuto rodičovi umožnené.
Podstatne je potrebné uviesť, že aj keď matka v priebehu konania poukazovala na tú skutočnosť, že
maloletá trpí Aspergerovým syndrómom, a preto treba k úprave stretávania s ňou pristupovať osobitne
citlivo, táto diagnóza maloletej v priebehu konania nebola diagnostikovaná, pričom matka potvrdila, že
maloletej toto ochorenie nebolo potvrdené, pričom sa nezúčastňuje ďalšej diagnostiky v tomto smere.

I keď vo všeobecnosti ani takéto ochorenie samo osebe by nemalo vo všeobecnosti mať vplyv na
rozhodnutie o rozšírení styku otca s maloletou, no bolo by to potrebné zvážiť v kontexte ostatných
okolností.
12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o konkrétny rozsah styku
otca s maloletou bežný styk súd v priebehu roka, tak okresný súd ponechal bez zmeny, keďže ani jeden

z rodičov sa toho nedomáhal, preto zostal nezmenený, teda v rozsahu každý párny týždeň od piatka
od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., no pre právnu jasnosť bol zmenený výrok posledného súdneho
rozhodnutia o úprave styku v celom rozsahu.
13. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletou A. počas letných prázdnin, nebol
dôvod, aby bol tento styk upravený v užšom, než v rozsahu, ktorého sa otec domáhal. Vo

všeobecnosti možno uviesť, že letné prázdniny sú obdobím, kedy deti nie sú zaťažené
povinnosťami a svoj čas môžu venovať oddychu, voľnočasovým aktivitám a tráveniu času s
rodičmi a ich rodinami. Je to zároveň čas, počas ktorého rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej
starostlivosti, môže rozvíjať a upevňovať svoj vzťah s dieťaťom počas dovoleniek a
prázdninových aktivít, ktoré prirodzene majú v sebe potenciál zblížiť dieťa s takýmto

rodičom. I keď maloletá počas posledného zisťovania jej názoru, ako bolo podané správou zo
šetrenia pomerov zo dňa 21.11.2024, sa vyjadrila, že chce k otcovi chodiť tak ako je tomu aj
teraz, súd síce naň prihliadol (§ 38 ods. 1 CMP), no nerozhodol podľa neho, a to
predovšetkým, preto, že maloletá prakticky inú úpravu ani nemá zažitú (napríklad v rozsahu 7dní strávených s otcom počas letných prázdnin), a preto súd chápe určitú opatrnosť, či
rezervovanosť z jej strany, ako i to, že vnímanie času v jej veku môže byť odlišné. Súd však
na tento názor nepovažoval za smerodajný, aj preto, že podľa okresného súdu do istej miery bol, či už

vedome alebo nevedome, prevzatým názorom matky, s ktorou má hlbokú citovú väzbu, a ktorú nechce
celkom prirodzene nechce sklamať. No i vzhľadom na to, že úprava stretávania sa s otcom počas letných
prázdnin smeruje k tomu, aby bola požiadavka rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnená,
a čo nepochybne aj v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov.

14. Rovnako tak okresný súd upravil styk otca s maloletým počas jarných, veľkonočných a zimných
prázdnin, v ktorom v plnom rozsahu zohľadnil štandardnú úpravu styku tak, ako vyplýva i zo súdnej
praxe. Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa otca s maloletou počas vianočných sviatkov v období, táto už
bola upravená ostatným rozsudkom. Okresný súd pristúpil k jej zmene s ohľadom na požiadavku otca
rozšírenie sa stretávania v období vianočných sviatkov od 22.12. od 02.01. nasledujúceho kalendárneho
roka tak, aby čas strávený s obomi rodičmi bol rovnomerne rozvrhnutý, aby každý z rodičov mal

pravidelne (párny resp. nepárny rok) časový priestor prežiť či sláviť na jednej strane Štedrý večer
a vianočné sviatky alebo na druhej strane Silvester a oslavy príchodu nového roka s maloletou. Je
namieste, aby maloleté dieťa malo možnosť prežiť a sláviť tieto sviatky aj s rodičom, s ktorým nežije
v spoločnej domácnosti. Rovnaká úvaha viedla okresný súd k úprave styku otca s maloletou počas
veľkonočných sviatkov, ktorej sa otec taktiež domáhal. Preto okresný súd upravil styk otca s maloletou

počas prázdnin a sviatkov so striedaním medzi rodičmi v párnom a nepárnom kalendárnom roku,
aby ani jeden z nich nebol ukrátený na trávení času s maloletou počas tohto obdobia. Úprava styku
otca s maloletou A. stanovená rozsudkom je len tá, ktorá sa musí realizovať pod následkom výkonu
rozhodnutia. Je samozrejme v kompetencii rodičov, aby si v prípade potreby a ochoty upravili realizáciu
styku otca s maloletým aj inak. Okresný súd vyzýva oboch rodičov k vzájomnej tolerancii a pochopeniu

tak, aby otázka realizácie styku otca s maloletou nemusela byť už v budúcnosti riešená súdnou cestou,
keďže je v najlepšom záujme maloletej dieťaťa, aby sa na tejto otázke rodičia dohodli. Okresný súd
zároveň v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa
16.02.2022, č.k. 9P/203/2021-111, ktorým bol styk otca s maloletou naposledy upravený na základe
dohody rodičov. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

15. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá s ním nesúhlasila. Nakoľko
otec maloletej nejavil záujem o dcéru už od jej narodenia, maloletá nie je naňho navyknutá. Čo sa týka
zdravotnej starostlivosti, výchovy, učenia sa nových vecí, prvých slov, dospievania, záujmu povinnej
predškolskej dochádzky, či učeniu sa nových športových aktivít, vo všetkom na dcéru sama a všetko ju
naučila. Či je to bicyklovanie, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie. Prejavuje záujem iba na papieri. Dcéra

nemá u otca takú starostlivosť, akú maloleté dieťa potrebuje a má mať. Dcéra víkend čo víkend príde
od otca chorá. Neustále zanedbáva zdravotnú starostlivosť. Otec maloletej stále potrebuje „ubližovať"
matke cez dieťa, pretože vie, že dcéra je pre ňu všetkým. V jednej sms komunikácii sa priznal, že návrh
na súd podal preto, lebo asi rok dozadu bola podať naňho trestné oznámenie na polícii kvôli ublíženiu na
zdraví a „podrazila som mu kolená". Ako dôkaz priložila aj sms správu. Otec poňal boj o dcéru pojmom

bojovať nie o dcéru zdravým spôsobom, pretože existujú telefóny, a keby chcel, vynaložil by to úsilie.
Otec chce, ale bojovať s matkou formou súdov, pretože ako otec nárok na dcéru má. Otec si všetko
vybaví, či na polícii, alebo na úrade práce, kde absolvovali referát rodiny, kde pani psychologička písala
nie zistenia, ale dojmy z jej osoby a z dvoch stretnutí s matkou, nemohla urobiť takéto závery. Taktiež
dcéra absolvovala tieto stretnutia iba štyri. Nesúhlasí s vyjadreniami pani psychologičky na úrade práce.

Zámerom týchto stretnutí bolo spísať rodičovskú dohodu, dohodnúť sa s otcom maloletej, nájsť nejaké
riešenia, aby vedeli ako rodičia majú spolu komunikovať, apelovala na to, no pani psychologička to brala
na ľahkú váhu. Otec maloletej však nechcel spolupracovať, spoločné sedenie mali iba jedenkrát. To
ale pani psychologička do správy nenapísala. Ale prácou a úlohou pani psychologičky je pravý opak
a má hľadať riešenia. Mala sa zamerať na dieťa a nie na rodičov a opisovať ich v zlom svetle. No len

pri jej osobe napísala do správy, že dcéra sa bála konfrontácie od matky. Tak isto to mohlo byť pri
otcovi. Ako pani psychologička z dvoch stretnutí s ňou prišla k takému záveru? Nemala záujem o nejaký
rozhovor. Odbila jej hodina a už ju posielala domov. Tak isto sa jej neotvorila dcéra. Pani psychologička
jej mala pomôcť a dať nejaké kontakty na odborníkov, pretože si všimla zvláštne správanie na dcére.
Šepot a znaky „asbergera“. Tak isto tvrdila, že najlepšie bude pre dcéru postupné stretávanie s otcom.

No po poslednom stretnutí s bývalým partnerom bolo všetko inak. Takže nesúhlasí s týmito dojmami,
nie zisteniami. Toto si pracovníčka nemôže dovoliť. Prvýkrát za 6 rokov kúpil otec maloletej topánky a
dve bundy, za ktoré od nej žiadal polovicu. Alebo keď niečo kúpi, potom si to vypýta nazad. Maloletá
všetko vidí a vníma. Matka bola tá, ktorá vyzývala otca, aby sa dcére pripomínal viac. A to preto, aby sadcéra cítila komfortne cez víkendy u otca. Otec ju však vždy odbil. Či už mu napísala správu, že dcéra
ostala ležiaca v nemocnici, ako správny otec by utekal za dcérou, on však iba napísal, že je zvedavý
na výsledky. Nerozumie, prečo potom podával návrh na súd. Na súde sa nebral do úvahy ani jeden z

dôkazov. Zohľadnilo sa to, na čo má ako otec právo. Aj napriek tomu, že dcéra s otcom nechce tráviť čas
a dokonca cítila jeden deň navyše, kedy pri neodkladnom opatrení súd určil predĺžené víkendy. Dcéra tak
potom doma plakala, prečo som ju dala k otcovi na tak dlho. Chcela, aby dcéra, keď trávi víkendy u otca,
aby sa cítila bezpečne a doma. Dcéra sa vyjadruje, že sa otca bojí a bojí sa mu niečo povedať. Dcéra
sa ale otca báť nemá. Maloletá má zrazu 6 rokov a otec si začal nárokovať tráviť s ňou podstatne viac

času. Otec mal prejaviť záujem o dcéru už oveľa skôr. Niet sa čudovať, že teraz nechce s ním tráviť toľko
času. Ďalšia vec je to, že otec je vedený na úrade práce ako dobrovoľne nezamestnaný a nemá žiadny
príjem. Na úrade práce sa vyjadril, že je živnostník. Toto sú maličkosti, ktoré sú prehliadnuteľné, ale
týmito maličkosťami sa dá zistiť to, že otec maloletej neustále klame. Malo by sa pozerať na maloletú, na
jej zdravý psychický a fyzický vývin a mali by sme počúvať jej želania a prosby. Malo by sa počúvať, kde
sa cíti bezpečne, kde sa cíti byť doma. Nesúhlasí s tým, aby ako matka nemohla v jednom roku tráviť s

dcérou aspoň jeden vianočný sviatok. Otec nie je veriaci a tieto sviatky nie sú preňho dôležité, pre dcéru
však áno. Taktiež nesúhlasí s jedným týždňom v mesiaci júl, a to s prvým týždňom od 01.07. do 08.07.,
„kde posledný júnový víkend prináleží otcovi a z tohto potom robí 11 súvislých dní. Prvé tri júlové týždne
maloletá navštevuje škôlku, kde chce chodiť a súd neprihliada v žiadnom prípade na maloletú, ale na
otca. Keď už majú byť predĺžené prázdninové dni, treba pozerať na to, ktorý víkend prináleží otcovi a

ktorý matke. Prikladám vyznačené dni otca na kalendári. Vyjadrenia pani psychologičky, pani kolíznej
opatrovníčky, vyjadrenia špecialistov je, aby sa maloletej predlžovali dni postupne, preto zo začiatku s
11 dňami nesúhlasím. Taktiež žiadam, aby bola vypočutá maloletá A. B..“ Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne sám vo
veci objektívne na základe vlastného právneho názoru rozhodol nasledovne: „Uznesenie Otec maloletej

A. B., narodenej XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou nasledovne:
Každý párny týždeň od piatku 15:00 hod, do nedele do 17:00 hod.

Počas vianočných sviatkov:
Každý párny rok od 23.12. od 10:00 do 25.12. do 17:00. Každý nepárny rok od 22.12. od 10:00 hod

do 24.12. do 15:00 hod. Každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 15:00 hod do 2.1. nasledujúceho
kalendárneho roka do 17:00 hod.
Počas letných prázdnin:
Od 10.07. od 15:00 hod, do 13.07. do 17:00 hod. Od 24.07. od 15:00 hod, do 27.07. do 17:00 hod. Od
07.08. od 15:00 hod, do 10.08. do 17:00 hod. Od 21.08. od 15:00 hod do 24.08. do 17:00 hod.

Počas veľkonočných sviatkov a prázdnin:
Každý nepárny rok od piatka od 15:00 hod do nedele do 17:00 hod“.
16. Kolízny opatrovník vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.
17. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka vo svojom odvolaní nepredložila

žiadnenovérelevantnédôkazy,ktorébymalimaťvplyvnazmenuvydanéhorozsudku.Matkanepravdivo
vykresľuje otca, ktorý nie je schopný sa postarať a zabezpečiť potreby maloletej. Tvrdí, že od narodenia
maloletej neprejavoval záujem, pritom sa vždy snažil o kontakt, či už telefonický alebo osobný, prípadne
ju žiadal x-krát o to, že keď trávil stanovený víkend s maloletou, aby s ňou mohol byť dlhšie alebo
častejšie, neumožnila mu to a vždy sa odvolala na to, že má súdom stanovené svoje dni a čas. Na dcéru

pravidelne prispieva súdom stanovené výživné v sume 200 Eur mesačne a okrem výživného dobrovoľne
prispievam na ďalšie výdavky ako sú lieky, poplatky v materskej škôlke, krúžky, oblečenie, obuv, kupuje
športovú výstroj (zimné korčule, kolieskové korčule, bicykel, lyžiarsku výstroj a pod.). Veľakrát sa snažil
dovolať dcére cez videohovor, keďže pracoval istý čas v zahraničí a odporkyňa mu to nie vždy umožnila,
nedvíhala telefón a až po jeho apelovaní cez SMS po pár dňoch odpísala, že si nevšimla, že volal alebo

mali program, a keď prišli domov, už sa išli kúpať a do postele. Dcéru bežne dostáva na víkend s liekmi,
lebo je chorá, alebo niečo na ňu „lezie" a počas víkendu ochorenie prepukne. Každá choroba má svoju
inkubačnú dobu, ale zo strany odporkyne je vždy na vine on. Nikdy nepovie, že majú v škôlke virózu,
že možno bude chorá, ale vždy to využije proti nemu a v správe od detského lekára je uvedené, že
po víkende s otcom dieťa ochorelo. Obvinenia, že si všetko vybaví, či už na polícii, na úrade práce, u

psychologičky, na súde a podobne sú jej domnienky a ničím nepodložené dôkazy, ktoré používa ako
útok na jeho osobu, pretože veľmi dobre vie, že dcéra je s ním rada, ale nechce o tom matke hovoriť,
pretože žije dva svety. Jeden je pri matke a druhý svet má pri ňom. Vyjadrenie odporkyne k práci a
posudku vypracovaným p. G. I. H. je tendečný a zavádzajúci, nakoľko uvádza nepravdivé informácietýkajúcej sa jeho osoby vo vzťahu s ňou a záver posudku, kde odporkyňu neopisuje v pozitívnom svetle,
ale tak, aká v skutočnosti je, je pre ňu dehonestujúci a urážlivý. Odporkyňa nemá žiadne vysokoškolské
odborné vzdelanie, aby mohla spochybňovať objektivitu predloženého posudku, sú to všetko opätovne

len jej pocity a frustrácia. Keď sa rozpráva s dcérou o letnej dovolenke, teší sa, že pôjdu spolu k moru,
na chalupu. Nesúhlasí s návrhom odporkyne, aby bola vypočutá aj mal. dcéra A., vzhľadom na jej vek,
bolo by to pre ňu stresujúce a bola by pod tlakom matky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil v plnom rozsahu.
18. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tým, aby odvolací súd rozhodoval bez nariadenia

pojednávania.
19. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdením
navrhovateľa o jeho záujme o kontakt s maloletou. Po narodení dcéry v októbri 2018 navrhovateľ
pracoval v Nemecku a nejavil o dcéru aktívny záujem. Dlhodobo sa neozýval a iniciatíva v komunikácii a
zasielanífotografiíbolazjejstrany.KeďmalaA.rokapol,obávalsa,čihobudepoznať,keďzaňouprišiel
po dlhom čase. Odmieta tvrdenie, že by bránila styku dcéry s otcom. Záujem prejavil v januári 2019,

keď mala dcéra iba tri mesiace a bola výlučne dojčená. Navrhovateľ jej poslal návrh rodičovskej dohody,
ktorýzahŕňalviacdenneodovzdávaniemaloletejotcovi.Tentonávrhnebraldoúvahyfyziologicképotreby
dojčaťa ani skutočnosť, že maloletá v tom čase neprijímala žiadnu inú stravu ako materské mlieko.
Navrhovateľ bol s dcérou aj v termíny, ktoré nemal podľa oficiálnej dohody - napr. cez víkend 27.- 29.12.
alebo 2.2.2025. Otec sa začal dcére ozývať až v poslednom čase, ale dcéra vyžaduje pri stretnutiach aj

jeho prítomnosť. Cez predĺžený víkend, ktorý trávili všetci spolu, sa dcéra vôbec nesprávala prirodzene,
bola ako vymenená. Na dodržovaní rodičovskej dohody trvá hlavne preto, že sa v minulosti ústupky voči
požiadavkám navrhovateľa obrátili proti nej. Navrhovateľ si často vynucuje spätné vrátenie vecí, ktoré
kúpil, pričom to robí nevhodným spôsobom - priamo pred maloletou. Považuje za neakceptovateľné,
aby bolo dieťa vystavované takýmto stresovým situáciám. Ak si navrhovateľ chce vyzdvihnúť nejaké

predmety, mal by tak urobiť v čase, keď je maloletá v škôlke. Navrhovateľ sa domáhal aj kočíka, od
ktorého žiaľ už nemá doklad, nakoľko to bolo pred 6 rokmi, ale jedná sa o kočík Cybex Priam, ktorý
stal v tej dobe 900 Eur bez sedacej vymeniteľnej časti, na ktorý prispel iba 150 Eur. Maloletá nemá
u otca zavedený pravidelný denný režim. Podľa jej slov chodí spávať po polnoci a nedodržiavajú sa
tam ani základné hygienické návyky, ako umývanie rúk a zubov. Po pobyte u otca sa vracia vyčerpaná

a ráno ju nemožno zobudiť do materskej školy. Počas pobytu dcéry u otca podľa jej slov otec často
„niekamodchádza"astarostlivosťnechávanasvojejmatke.Osobitnepoukázalananevhodnésprávanie
matky navrhovateľa voči maloletej, ktorá jej tesne pred odchodom do matkinej starostlivosti podáva
potraviny, ktoré jej zdravotne nevyhovujú, napr. 9.2. dostala dcéra na večeru misku medu, čo spôsobilo
jej hyperaktivitu a tráviace ťažkosti počas noci. Rovnako považovala za nevhodné, že v období, keď

sa maloletá pripravuje na odchod, je cielene zadržiavaná sledovaním rozprávky, čo vedie k zbytočným
konfliktom a stresu. Navrhovateľ si zisťuje informácie o jej osobe, priateľoch a rodine, ako aj o svedkoch,
ktorí mali vypovedať. Tieto skutočnosti považuje za zastrašovanie. Dcéra sa navyše viackrát vyjadrila,
že sa otca bojí. Maloletá veľmi ťažko prijíma zmeny, o čom je navrhovateľ dobre informovaný. V záujme
oboch rodičov je pristupovať k starostlivosti citlivo a zodpovedne, najmä pokiaľ ide o akékoľvek zmeny

v jej živote. Navrhovateľ by mal aktívne podporovať zdravú výchovu maloletého dieťaťa, nie vytvárať
psychický tlak. Maloletá je citlivá a empatická, no vykazuje strach z otca, čo považuje za alarmujúce.
Starostlivosť o dieťa by nemala byť postavená na sporoch medzi rodičmi, ale na jeho skutočnom záujme
a potrebách. „V roku 2026 je naplánované kontrolné MRI mozgu, ktoré potvrdí alebo vylúči potrebu
operácie, nakoľko na poslednom vyšetrení bola diagnostikovaná napnutá cieva na mozgu a je pod

lekárskym dozorom.“
20. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že „Už na pojednávaní na súde som
upozornil, že priložené videá sú staré minimálne 2 roky a SMS sú vytrhnuté z kontextu. Za povšimnutie
stojí, ako ma navrhovateľka má uloženého v telefóne : "Šašo". Na svojej podanej žiadosti o úpravu styku
s dcérou trvám a budem rád keď, sa konečne po 13 mesiacoch dočkám rozhodnutia súdu, aby som s

maloletou dcérou A. mohol tráviť viac času. Opätovne dávam do pozornosti, že vyživovaciu povinnosť
si plním svedomite a prispievam aj navyše, ako je napr. gymnastika, dovolenka, lieky a podobne. K
ostatným tvrdeniam matky nepovažujem za potrebné sa podrobne vyjadriť. Trvám na svojom vyjadrení
zo dňa 23.01.2025 k odvolaniu matky v plnom rozsahu.“
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníčkou
– matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použilazákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

22. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľky a v ňom tvrdených
skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania
nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby
bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených
listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé

konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino
Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať jej za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
24. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
25. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v
odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil

skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
26. Matka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
27. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).
28. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkuhodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
30. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového

materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému komplexnému
upraveniu práv a povinností rodičov k mal. A. ako okresný súd.
31. Odvolací súd vychádzal z okresným súdom ustáleného skutkového stavu a výsledkov vykonaného
dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh otca je podaný dôvodne. Nielen podľa
okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu od
posledného súdneho rozhodnutia zo dňa 16.02.2022, ktorým bolo rozhodnuté o úprave

stretávania sa otca s maloletou A., došlo k tak podstatnej zmene pomerov s ohľadom na to, čoho sa
otec v konaní domáhal, že je v záujme maloletej, aby ich styk s otcom bol počas sviatkov a prázdnin
primerane rozšírený. Maloletá A. od poslednej úpravy stretávania je v období aktívneho rastu, no i keď
naďalej navštevuje škôlku je v životnom období, keď nastávajú zmeny v tom smere, že sa postupne učí
odpútavať od matky ako v jej živote primárnej vzťahovej osobe, a s ktorou má vytvorenú hlbokú vzťahovú

väzbu. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vo veci rozhodol autoritatívne, nakoľko rodičia
nedospeli od podania návrhu otca k rodičovskej dohode na informatívnom stretnutí pred koordinátorkou
pre Cochem, ani na dvoch súdom nariadených súdnych pojednávaniach. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, pričom súčasťou ich komunikačnej bariéry je
práve nedostatočná schopnosť porozumieť myšlienkam a názorom rodičov voči sebe.

32. Vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil, že
na strane maloletej A. a ani otca ako rodiča, ktorý je nositeľom práva realizovať styk s maloletou, neboli
vykonaným dokazovaním zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohol byť styk otca s maloletou
rozšírený a realizovaný v rozsahu, ktorého sa otec domáha, a ktorý zodpovedá podľa okresného
súdu v zásade skôr užšej ako štandardnej úprave styku rodiča s dieťaťom, a to i s ohľadom na

vek maloletej. Primárne vo svetle produkovaných a z listín plynúcich skutočností, odvolací súd vo
vzťahu k posudzovanej problematike považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný
dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na
mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti,
rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho

narodenia je veľmi významná a nezastupiteľná. Odvolacím súdom, tak ako uviedol aj okresný súd,
bol vyhodnotený matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou ako bezdôvodne obmedzujúci a
nemajúci podklad v skutkovom stave tak, ako ho okresný súd zistil a vyhodnotil v rámci konania. Ak
mal okresný súd vykonaným dokazovaním ustálené, že na strane maloletej žiadne špecifické dôvody
(zdravotný či psychický stav) nie sú, tak potom nie sú dôvody pre obmedzovanie kontaktu dieťaťa

s druhým rodičom, ktorý má záujem a aj dostatočné schopnosti participovať aj na tejto časti života
maloletého dieťaťa, a potom ani podľa odvolacieho súdu nebol dôvod, aby uvedené nebolo tomuto
rodičovi umožnené. Podstatné je potrebné uviesť, že aj keď matka v priebehu konania poukazovala
na skutočnosť, že maloletá trpí Aspergerovým syndrómom, a preto treba k úprave stretávania s
ňou pristupovať osobitne citlivo, táto diagnóza maloletej v priebehu konania nebola diagnostikovaná,

pričom matka potvrdila, že maloletej toto ochorenie nebolo potvrdené, pričom sa nezúčastňuje ďalšej
diagnostiky v tomto smere. Je potrebné na tomto mieste uviesť, že v zásade ani takéto ochorenie samo
osebe by nemalo vo všeobecnosti mať vplyv na rozhodnutie o rozšírení styku otca s maloletou, no
bolo by potrebné zvážiť v kontexte ostatných okolností. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým
je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú, rovnocenne rozvíjať,

je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa a jeho výchovného prostredia, ktorá
na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou
rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, podriadiac tak niekedy vzájomne narušené
vzťahy vyššiemu princípu, nepreferujú svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu
týchto práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza.

33. Podľa odvolacieho súdu, je preto neudržateľné, ak takto vzniknutý stav jednoznačne
nekonformný predovšetkým pre maloletú A., ešte vyhrocujú rodičia prostredníctvom vzájomných nezhôd
ovplyvnených na ich stranách rôznymi predstavami týkajúcimi sa ďalšej starostlivosti o ňu, čím ju
nepochybne vystavujú ďalším traumatizujúcim zážitkom napriek tomu, že ich povinnosťou, naviacvzhľadom na vek dieťaťa a takúto zásadnú zmenu v jeho živote, je pred takýmito situáciami dieťa
chrániť. Úlohou rodičov v takomto stave by malo byť, aby vzhľadom na záujem maloletej sa svojím
správaním približovali k stavu, aby riešenie dotknutej otázky bolo vo všetkých aspektoch v záujme

dieťaťa, teda aby opustili svoje vlastné egoistické záujmy, pretože každý rodič by si mal byť vedomý toho,
že priorita záujmu dieťaťa platí i preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho
živote či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne ako v živote rodiča ako
človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou
vysporiadať,takžečastosinesiepsychickétraumypocelýživot(NálezÚstavnéhosúduČeskejrepubliky

sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.08.2020).
34. Odvolací súd tak, ako v iných prípadoch aj v tomto zdôrazňuje, že nielen verbalizovanie tohto stavu,
ale premietnutie vyššie požadovaného postoja do praktického života mal. dieťaťa, ktorý spočíva v tom,
že prioritne veci týkajúce sa dieťaťa rodičia budú riešiť dohodou a autoritatívne rozhodnutie súdu bude
pre nich len krajnou možnosťou, je obrazom ich skutočného vzťahu k mal. dieťaťu. Toto však vyžaduje
zodpovedné nazeranie na vlastné konanie s preferenciou záujmu maloletého dieťaťa, k naplneniu čoho

však doposiaľ zjavne nedochádza, keďže rodičia nie sú schopní vyriešiť konsenzom ani základné otázky
týkajúce sa dieťaťa a ich predstava, že akúkoľvek nezhodu medzi sebou, či nevyriešené vzájomné
konflikty budú riešiť vyvolávaním konaní s odprezentovaním, že ich vedú práve vo svetle záujmu mal.
dieťaťa, je neudržateľná a s naplnením verbalizovaného záujmu na zdravom psychickom a fyzickom
živote dieťaťa nezlučiteľná.

35. Faktom však je podľa odvolacieho súdu, že za aktuálne narušených vzťahov medzi rodičmi, pri
minimálnom predpoklade dosiahnutia konsenzu v otázkach, ktoré boli nastolené v tomto procese,
odvolací súd vzhliadol v zhode so súdom prvej inštancie potrebu upraviť výkon rodičovských práv voči
mal. dieťaťu, vo svetle eliminovania negatívnych dopadov na mal. dieťa v ďalšom procese vývoja nezhôd
medzi ich rodičmi.

36. Vo vyvolanom odvolacom konaní matka uvádzala svoj návrh určenia styku otca s maloletou.
V odvolaní uviedla „sa otca s maloletou bolo v postupných intervaloch. A preto z rozsudkom nesúhlasím.
Nesúhlasím s tým, aby som ja matka nemohla v jednom roku tráviť s dcérou aspoň jeden vianočný
sviatok. Otec nie je veriaci a tieto sviatky nie sú preňho dôležité, pre dcéru však áno. Taktiež nesúhlasím
s jedným týždňom v mesiaci júl a to s prvým týždňom od 01.07. do 08.07., kde posledný júnový víkend

prináleží otcovi a z tohto potom robí 11 súvislých dní. Prvé tri júlové týždne maloletá navštevuje škôlku,
kdechcechodiťasúdneprihliadavžiadnomprípadenamaloletú,alenaotca.Keďužmajúbyťpredĺžené
prázdninové dni, treba pozerať na to, ktorý víkend prináleží otcovi a ktorý matke. Prikladám vyznačené
dni otca na kalendári. Vyjadrenia pani psychologičky, pani kolíznej opatrovníčky, vyjadrenia špecialistov
je, aby sa maloletej predlžovali dni postupne, preto zo začiatku s 11 dňami nesúhlasím“. Pokiaľ ide o

konkrétny rozsah styku otca s maloletou, tak podľa zistení odvolacieho súdu, bežný styk okresný súd v
priebehu roka okresný súd ponechal bez zmeny, keďže ani jeden z rodičov sa toho nedomáhal, preto
zostal nezmenený, teda v rozsahu každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00
hod., no pre právnu jasnosť bol zmenený výrok posledného súdneho rozhodnutia o úprave styku v
celom rozsahu. Odvolací súd, vo väzbe na odvolacie dôvody matky, posúdil rozhodnutie okresného súdu

a dospel k rovnakým záverom, pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletou A. počas letných prázdnin,
keďže nebol dôvod, aby bol tento styk upravený v užšom, než v rozsahu, ktorého sa otec domáhal.
Súhlasí odvolací súd s okresným súdom, že letné prázdniny sú obdobím, kedy deti nie sú zaťažené
povinnosťami a svoj čas môžu venovať oddychu, voľnočasovým aktivitám a tráveniu času s rodičmi a
ich rodinami. Je to zároveň čas, počas ktorého rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, môže

rozvíjať a upevňovať svoj vzťah s dieťaťom počas dovoleniek a prázdninových aktivít, ktoré prirodzene
majú v sebe potenciál zblížiť dieťa s takýmto rodičom. Do roviny svojich záverov nielen okresný súd,
ale i odvolací súd zahrnul i skutočnosť, že maloletá počas posledného zisťovania jej názoru v zmysle
svojho záveru zo šetrenia pomerov zo dňa 21.11.2024 sa vyjadrila, že chce k otcovi chodiť tak ako
je tomu aj teraz, na ktorý okresný súd síce prihliadol (§ 8 ods. 1 CMP), no nerozhodol podľa neho,

a to predovšetkým, preto, že maloletá prakticky inú úpravu ani nemá zažitú (napríklad v rozsahu 7
dní strávených s otcom počas letných prázdnin), a preto ak tu bola určitá opatrnosť z jej strany, ako
i to, že vnímanie času v jej veku môže byť odlišné, tak toto nebolo dostatočným dôvodom pre iné
rozhodnutie, ako učinil okresný súd. Ak za tejto situácie okresný súd tento názor maloletej nepovažoval
za rozhodujúci, to aj preto, že do určitej miery nebolo možné vylúčiť, či už vedome alebo nevedome

prevzatie názoru matky, s ktorou má hlbokú citovú väzbu, a ktorú nechce celkom prirodzene nechce
sklamať, tak správne tento postoj maloletej zostal bez nosného vplyvu na rozhodnutie okresného súdu
v tejto rovine. Táto úprava stretávania sa s otcom počas letných prázdnin smeruje k tomu, aby bolapožiadavka rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnená, a čo nepochybne aj v záujme
maloletého dieťaťa, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
37. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu i úpravu styku otca s maloletou počas jarných,

veľkonočných a zimných prázdnin, kde v plnom rozsahu zohľadnil štandardnú úpravu styku tak, ako
vyplýva i zo súdnej praxe. Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa otca s maloletou počas vianočných
sviatkov v období, táto už bola upravená ostatným rozsudkom. Ak okresný súd pristúpil k jej zmene s
ohľadom na požiadavku otca rozšírenie sa stretávania v období vianočných sviatkov od 22.12. od 02.01.
nasledujúceho kalendárneho roka, tak aby čas strávený s obomi rodičmi bol rovnomerne rozvrhnutý,

aby každý z rodičov mal pravidelne (párny resp. nepárny rok) časový priestor prežiť, či sláviť na jednej
strane Štedrý večer a vianočné sviatky alebo na druhej strane Silvester a oslavy príchodu nového roka
s maloletou, tak bolo namieste, aby maloleté dieťa malo možnosť prežiť a sláviť tieto sviatky aj s rodičom,
s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Rovnaká úvaha viedla nielen okresný súd, ale i odvolací súd k
úprave styku otca s maloletou počas veľkonočných sviatkov, ktorej sa otec taktiež domáhal. Ak okresný
súd vedený úvahami upravil styk otca s maloletou počas

prázdnin a sviatkov s prestriedaním medzi rodičmi v párnom a nepárnom kalendárnom roku,
aby ani jeden z nich nebol ukrátený na trávení času s maloletým počas tohto obdobia, tak odvolací
súd nemal na základe odvolacej argumentácie matky vytvorený priestor na odklon od nich. Pokiaľ
matka poukazovala na to, že „súd neprihliada v žiadnom prípade na maloletú, ale na otca“, tak túto
argumentáciubližšienekonkretizovala.Podľajednéhozozákladnýchprincípovmimosporovéhoprocesu

vyjadreného v čl. 4 CMP, ktoré odvolací súd aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania
maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným
zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje
s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť
a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o

svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na
sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1
písm. a) zákona o rodine. Odvolací súd dospel k záveru po dôkladnom zvažovaní, že vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté dieťa rozhodnutie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí spĺňať i atribúty
s ohľadom na charakter a význam chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom

trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno
realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovy prítomnosťou, či príkladom, ktorá
je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Rodičovské práva a povinnosti
sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme
dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný čo najširší kontakt s oboma

rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča
(pokiaľ o tom nerozhodne súd). Ak matka v odvolaní poukazovala na potrebu postupnosti styku otca
s maloletou, pričom tento poukaz spojila s odvolaním sa na vyjadrenia „pani kolíznej opatrovníčky,
vyjadreniašpecialistov“,atobezbližšiehozdôvodneniavodvolaní,takodvolacísúdichnevnímalvtomto
štádiu konania, za situácie, kedy styk otca s maloletou prebieha, ako dôvod na zmenu rozhodnutia

okresného súdu v tejto rovine, keďže práve takéto rozhodnutie okresného súdu prispieva k tomu, aby
bola požiadavka rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnená, ktorý záver je nepochybne
primárne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
38. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky, ktorá sa týkala výsluchu maloletej súdom, odvolací súd
konštatuje, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory

slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa). Aj z § 43 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého

dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa
zistení odvolacieho súdu súčasťou spisového materiálu je aj správa kolízneho opatrovníka zo dňa
26.06.2024 (č.l. 190 spisu), správa kolízneho opatrovníka zo dňa 21.11.2024 (č.l. 224 spisu), z ktorých
vyplýva, že maloletá bola opakovane vypočutá kolíznym opatrovníkom, čo v konečnom dôsledku zostalo
nespochybnené odvolaním a neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by tieto vypočutia boli

nedostatočné a bolo by potrebné maloletú vypočuť v konaní pred okresným súdom.
39. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojhorozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
40. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Súdomprvejinštanciezvolenejargumentáciipodľaodvolacieho

súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu
ochrany záujmov mal. A. ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.
41. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
42. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §

52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka

ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neuvádzala.
43. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.