Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2221203034.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobkyne: V..

N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. N. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: I.. S. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T. B. XX, proti žalovaným: 1/ V.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T.
B. XXX a 2/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T. B. XXX, obaja zastúpení: SOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2021 (označenou ako žaloba o vydanie
veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) domáhala určenia, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ majú neoprávnené vedené časti pozemkov p.č. XXX/

XXX v k.ú. H. T. B., ktoré patria do dedičstva po pánovi N. S., nar. XX.XX.XXXX. Tieto časti pozemkov
sú zapísané na LV č. XXX bez existencie prevodu vlastníckych práv z vlastníka, otca žalobkyne na
žalovaných alebo na niekoho iného, prostredníctvom koho by žalovaní nadobudli od menovaného
vlastnícke právo k týmto častiam pozemkov, tieto mu neboli vyvlastnené, nikdy ich nepredal a ani
nedaroval. Došlo týmto k odcudzeniu veľkej časti pozemku patriaceho do dedičstva po N. S. v kat.
území H. T. B.. Otec žalobkyne sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Blatná na Ostrove na základe
výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-V., ktorý bol schválený Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy dňa 09.03.1948. Medzi tieto nehnuteľnosti patrí aj pozemok parcelné číslo
205, ktorý bol súčasťou prídelu F4 o výmere 0,4450 ha, zakresleného v Liste č. 6, t.j. v grafickej
prílohe prídelového plánu. Tento pozemok zostal vo vlastníctve otca žalobkyne. Na základe Záznamu
podrobného merania zmien č. XXX bol vyhotovený Geometrický plán na usporiadanie právneho stavu
pkn parciel XXX/X, XXX/X Z. XXX/X podľa prídelovej listiny - číslo K. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa
20.12.1995 vyhotoviteľa GEOZNAL. Aj podľa uvedeného geometrického plánu možno vidieť, že tento
pozemok nebol zaťažený stavbami a ani neslúži ako prístup k iným stavbám, keďže sa nachádza v

okrajovej časti. Veľká časť pozemku je neužívaná, zarastená burinou a na jej zbytku sú pestované
poľnohospodárske plodiny. O tom, že takáto situácia trvala aj ku dňu podania žaloby sa žalobkyňa
presvedčilasosvojimmanželomasynom.TaktiežGeometrickýplán č.XXXXXXXX-XXX/XXzroku1995
potvrdzuje, že uvedená parcela je vo vlastníctve otca žalobkyne. Jeho vlastníctvo je na základe výmeru ovlastníctvepôdyč.XXXXX/XX-V..Ovykonaniezápisupožiadalotecžalobkynedňa29.02.1996príslušný
katastrálny odbor. Pri vykonávaní geodetických prác geodet V.. V. H. zistil a v poznámke v Geometrickom
pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 23.08.2016 na to aj upozornil, že v roku 2008 bol vypracovaný

Geometrický plán číslo XXXXXXXX-XXX/XX F. XXX J., ktorým bola parcela č. XXX/X predlžená,
na základe čoho začala zasahovať do pozemno-knižnej parcely 205 vo vlastníctve otca žalobkyne.
Bezprostredne po vyhotovení geometrického plánu v roku 2008 bolo požiadané o búracie povolenie
na budovu umiestnenú na pozemku XXX/X a budova za pozemku p.č. XXX/X bola odstránená, ale jej
základy zostali a boli pri meraniach v roku 2015 zamerané geodetom. Geometrický plán č. XXXXXXXX-

XXX/XX bol vyhotovený pri kúpe časti pozemku parc. č. XXX/X žalovanými 1/ a 2/. Okrem uvedeného
zásahudopozemkovoknižnejparcelyXXXuvedenýmgeometrickýmplánom,došlonímtiežkodčleneniu
pozemkov p. č. XXX/XXX a p.č. XXX/XXX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva žalovaných číslo
XXX, od pozemku C KN parcelné číslo XXX/X. Potvrdenie Daňového úradu Dunajská Streda sp. zn.
XXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 20.02.1996 dokazuje, že právny predchodca žalobkyne tieto nehnuteľnosti
finančne zaplatil. Pravdivosť vyššie uvedených tvrdení bola už overovaná a potvrdená v súdnom konaní

na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 7C/100/20211. Na základe Osvedčenia o dedičstve c.
NM8D/1164/1999,Dnot225/1999zodňa25.09.2006sažalobkyňastalavýlučnouvlastníčkoupozemkov
p.č. 16/2, p.č. XX/XX, C..Č.. XX/XX, C..Č.. XX/XX, C..Č.. XX/XX Z. C..Č.. XX/XX vrátane rodinných
domov umiestnených na pozemkoch p.č. XX/XX Z. C..Č.. XX/XX v k.ú. H. T. B.. Žalobkyňa spolu so
svojim bratom I. S. ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine citovaným osvedčením o dedičstve

nadobudli každý 1-ici tiež pozemok p.č. XX/XX v k.ú. H. T. B., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
ako novoobjavený majetok po svojom otcovi, ktorý bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/100/2011-102 zo dňa 06.11.2014.
Označené dôkazy presne označujú okruh všetkých vecne legitimovaných účastníkov súdneho konania,
ktorými sú ako jediní dedičia deti po N. S.: 1/ I. S. a 2/ V.. N. C.. Zo strany žalovaných nie je žiadny záujem

o riešenie vzniknutej situácie, práve naopak, po zistení, z akého dôvodu sa uskutočňujú geodetické
práce, došlo k neumožneniu ich ďalšieho vykonávania pomocou ochranky, a to aj napriek tomu, že s
geodet Ing. Igor Brucháč preukázal preukazom oprávňujúcim vstup na pozemky, a tieto práce museli
byť dopracovávané oveľa zložitejším a náročnejším spôsobom. Z dôvodu, že vlastnícke právo je
nepremlčateľné a časti pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, neboli nikdy riadne vyvlastnené a ani

iným spôsobom nestratil N. S. vlastnícky vzťah k týmto častiam, žalobkyňa navrhla, aby súd rozsudkom
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť bezodkladne po právoplatnosti rozsudku vydať N. S. predmet sporu
podrobne určený v Geometrickom pláne číslo 10834711-15/2016 zo dňa 23.08.2016 vyhotovenom
geodetom V.. V. H., t.j. časť pozemku v katastrálnom území H. T. B. p.č. XXX/X o výmere 18 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pod novovytvoreným parc. číslom XX/XXX a časť pozemku

p.č. XXX/102 o výmere 1407 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pod novovytvoreným
parc. číslom XXX/XXX, aby mohol prebehnúť zápis vlastníckeho práva do registra C KN katastrálnym
odborom Okresného úradu Dunajská Streda a následne, aby mohlo prebehnúť dodatočné dedičské
konanie. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ nahradiť žalobkyni trovy konania.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z listu vlastníctva č. 810, výmer o vlastníctve pôdy, list č. 6, grafická
príloha prídelového plánu, Záznam podrobného merania zmien, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/
XX, Geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX, žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti zo
dňa 29.02.1996, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX,
potvrdenie Daňového úradu Dunajská Streda zo dňa 20.02.1996, rozsudok Okresného súdu Dunajská

Streda č.k. 7C/100/2011-102 zo dňa 06.11.2014, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. NM8D/1164/1999/87,
Dnot 225/1999 zo dňa 25.09.2006, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis
z listu vlastníctva č. XXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX.

4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 17.06.2022 doplnila žalobný návrh tak, aby súd uložil žalovaným 1/

a 2/ bezodkladne po právoplatnosti rozsudku vydať z evidencie katastra nehnuteľnosti registra C-KN
predmet sporu podrobne určený v Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX, t.j. časť pozemku v
katastrálnom území H. T. B. p. č. XXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pod novovytvoreným parc. číslom XXX/XXX, časť pozemku p.č. XXX/XXX o výmere 966 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pod novovytvoreným parc. číslom XXX/XXX, neoprávnene

vedených katastrom Okresného úradu Dunajská Streda v liste vlastníctva č. XXX registra C-KN,
katastrálne územie H. T. B., aby mohol prebehnúť zápis vlastníckeho práva N. S., do registra C-KN
katastrom Okresného úradu Dunajská Streda a následne, aby mohlo prebehnúť dodatočné dedičské
konanie. Dôkazy preukazujú vlastníctvo otca žalobkyne k predmetu sporu. N. S. predmet sporu nikdynepredal, nedaroval a ani mu nikdy nebol vyvlastnený, teda zostal v jeho vlastníctve a je predmetom
dodatočného dedičského konania. Časti pozemkov p. č. XXX/XXX Z. C.. Č.. XXX/XXX k.ú. H. T. B.
sú zapísané na LV č. XXX bez existencie prevodu vlastníckeho práva z vlastníka, otca žalobkyne na

žalovaných 1/ a 2/. Predmet sporu nikdy nebol zastavaný žiadnymi stavbami ani ich časťami, avšak
žalovaní 1/ a 2/ majú v úmysle tak spraviť, a tým výrazne zasiahnuť do vlastníckeho práva skutočného
vlastníka N. S., resp. jeho dedičov, na základe čoho je naliehavý záujem vo veci. Žalobkyňa k podaniu
predložila ako dôkaz fotografiu.

5. Žalovaní 1/ a 2/ v ich vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.07.2022 mali za to, že podanie žalobkyne
aj po jeho doplnení je stále nezrozumiteľné a je nejasné, čoho sa žalobkyňa domáha, a preto mal súd
podanie odmietnuť. Keďže účastníkom konania na notárskom úrade notára Mgr. I. S. v T. I. T. D. sp. zn.
NM8D/1164/1999-87, Dnot 225/1999-87, bol okrem žalobkyne aj jej brat I. S., súčasne však vyriešenie
predbežnej otázky dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov o dedičstve, toto súdne
konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok

by bol záväzný pre všetkých účastníkov konania o dedičstve. Preto v tomto súdnom konaní treba podľa
povahy veci považovať účastníkov v zmysle § 77 CSP za tzv. nerozlučných spoločníkov, a to tak na
strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že ostatní dedičia, ktorí návrh v
danom prípade nepodali, musia v sporovom konaní vystupovať ako žalovaní, i keď v dedičskom konaní
by sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali pasívne. Podľa názoru

žalovaných žalobkyňa spolu so svojim bratom ako dedičstvo zomrelom N. S., v tomto konaní majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 CSP. Je síce pravda, že predmetné sporové
konanieniejesamotnýmdedičskýmkonaním,aleažpoprípadnomrozhodnutísúduotom,žepredmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom, by sa začalo dedičské konanie o znovuobjavenom
majetku, v ktorom by už boli účastníkmi všetci dedičia. Zároveň opomína už viackrát slovenskými súdmi

judikovanú skutočnosť, a to že všetci dediči po zomrelom sa považujú za nerozlučných spoločníkov
v zmysle ust. § 77 ods. 1 a 2 CSP vo všetkých konaniach týkajúcich sa novoobjaveného majetku po
zomrelom, ak tento majetok nebol medzi nimi v rámci dedičského konania prejednaný. Ďalej poukázali
na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s obdobným právnym názorom. V tomto prípade sa sama
žalobkyňa žalobou o vydanie nehnuteľnosti domáha určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

tohto konania, patria do dedičstva po nebohom N. S., pričom dedičské konanie po zomrelom je už
skončené, a teda sa jedná o potenciálne novoobjavený majetok zomrelého. Je nikým neobmedziteľné
dispozičné právo žalobkyne označiť okruh účastníkov konania, a to tak na strane žalobcov ako aj na
strane žalovaných, pričom je účelné a priam nutné posudzovať naliehavý právny záujem vo vzťahu
ku všetkým nerozlučným spoločníkom za predpokladu, že títo budú účastníkmi predmetného konania,

či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobkyňa odvodzuje
vlastnícke právo N. S. k nehnuteľnostiam na základe Výmeru č. XXXXX/XX-V. vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o
vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcovanepriateľovslovenskéhonároda.PodľainformáciížalovanýchnaSlovenskuexistujemnožstvo
výmerov, ktoré neboli perfektnými listinami, pričom mali za to, že výmer predložený žalobkyňou nespĺňa
požiadavky perfektného výmeru. Ako je možné vidieť na výmere predloženom žalobkyňou chýba
pečiatka príslušného orgánu a vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno preto tento výmer považovať za
perfektný. Žalobkyňa ďalej nepredložila v zmysle ust. § 13 ods. 3, 4 a 5 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR

platne schválený prídelový plán a rozvrh prídelových cien vypracovaný miestnou roľníckou komisiou,
platné preskúmanie prídelového plánu a rozvrhu prídelových cien okresnou roľníckou komisiou a platné
schválenie prídelového plánu a rozvrhu prídelových cien Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Ani nepriame dôkazy nepreukazujú, že by právny predchodca
žalobkyne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Ďalej žalobkyňa

nepreukázala zaplatenie prídelovej ceny. Za predpokladu, že súd uzná výmer za platný, poukázali na
to, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti zákonným spôsobom. Keďže sa nepreukázal opak, v
zmysle ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje o vlastníckom práve G. T., neskôr spoločnosti F.
G..M..B.., neskôr spoločnosti H. G..M..B.. a následne žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tejto žaloby boli hodnoverné a záväzné. Obecný úrad v H. T. B. potvrdil, že žalovaní 1/ a 2/

sú od roku 2009 vedení ako platitelia miestnej dane za pozemky parcelné číslo XXX/XXX Z. XXX/XXX v
kat.územíH.T.B.nazákladelistuvlastníctvač.XXX.Zapredpokladu,žesasúdnestotožnísuvedenými
preukázanými tvrdeniami v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom sporu zákonným spôsobom poukázali na oprávnenosť držby a nadobudnutia vlastníckehopráva vydržaním v súlade so zákonom. Vydržacia doba začala plynúť od 05.12.2008 na základe
rozhodnutia Správy katastra Dunajská Streda, o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech žalovaných 1/ a 2/, kedy vzniklo k nehnuteľnostiam právo oprávnenej držby. Desaťročná

vydržacia doba uplynula dňa 05.12.2008. Vzhľadom na to, že nedošlo k prerušeniu vydržacej doby,
oprávnená držba bola počas celej vydržacej doby nepretržitá, pričom v pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená. Žalovaní 1/ a 2/ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli žalobu zamietnuť v
celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.

6. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 30.08.2022 poukázala na to, že žalovaní 1/ a 2/ konajú
nemorálne. Tvrdila, že účastníci súdneho konania boli v žalobe presne uvedení a nezameniteľne
identifikovaní. Vo veci výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-V. zo dňa 09.03.1948 žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že výmer bol overený v súdnom konaní Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 7C/100/2011 a bol uznaný ako platný doklad o vlastníckom práve. Predmetný výmer bol
ďalej overovaný v konaniach pozemkovým úradom Dunajská Streda, obvodným pozemkovým úradom

v Dunajskej Strede, pozemkovým a lesným úradom Dunajská Streda, správou katastra Dunajská
Streda, katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda pri zápise vlastníckych práv k ďalším
pozemkom a nehnuteľnostiam, ako aj Krajským súdom v Trnave. N. S. sa svojich vlastníckych práv
domáhalodroku1992,atožiadosťouzodňa12.02.1992adresovanouOkresnémupozemkovémuúradu
Dunajská Streda v roku 1996 požiadal správu katastra Dunajská Streda o zápis vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľnosti. Podľa písomnej správy zamestnankyne katastrálneho odboru Okresného úradu
Dunajská Streda pre orgány činné v trestnom konaní, vo vzťahu k pozemku p. č. XXX k.ú. H. T. B.
pre údajnú chybu geometrického plánu nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva, čo však žiadateľovi
nebolo oznámené a nikdy nebolo vydané rozhodnutie o zastavení konania, ani o prerušení konania a
ani nebol vyzvaný na odstránenie chyby geometrického plánu. Predmetné konanie tak nebolo doposiaľ

právoplatne skončené. Aj keď Správa katastra Dunajská Streda vedela, že žiadosť N. S. existuje
a na základe nej začaté katastrálne konanie nie je ukončené, dňa 01.10.1997 protiprávne povolila
vklad vlastníckeho práva pod číslom D. XXXX/XX v prospech G. T., ktorá nemala s reštitúciou vôbec
nič spoločné. K zápisu jej vlastníckeho práva do katastra došlo aj napriek tomu, že dňa 29.02.1996
N. S. požiadal o zápis vlastníckych práv k predmetu súdneho sporu. V krátkej dobe boli následne

vykonané viaceré prevody vlastníckych práv. Ďalej žalobkyňa poukázala na vykonané zápisy do katastra
nehnuteľnosti, pričom mala za to, že došlo k cielenej krádeži pozemku N. S., z toho dôvodu nemôže
mať takáto činnosť súdnu ochranu. Takisto nie je pravda, že konanie žalovaných bolo dobromyseľné.
Preukázateľne žalovaní od roku 2015 vedia, že vo veci vydania predmetu sporu prebiehalo súdne
konanie pod sp. zn. 12C/577/2015, preto nie je možné, aby žalovaní nadobudli vlastnícke právo

vydržaním, pretože nie je splnená základná podmienka vydržania, a to 10 rokov pokojného užívania,
nakoľko zápis do katastra nehnuteľnosti v ich prospech bol 05.12.2008. Žalovaným ďalej musí byť
známe, že platenie dane nezakladá vlastnícky vzťah. Žalobkyňa mala podozrenie, že žalovaní o
machináciách a podvodnom konaní v súvislosti s predmetom súdneho sporu dobre vedeli, nakoľko
bezprostredne pred zápisom ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti došlo geometrickým

plánom k predĺženiu pozemku p. č. XXX/X, k.ú. H. T. B., aj keď v skutočnosti sa stavba na pozemku p. č.
180/7 nezmenila. Žalovaní sa k žalobkyni nikdy nechovali úctivo, skôr naopak žalovaný 1/ opakovane ju
zosmiešňoval a preto žalobkyňa nemá žiadny dôvod prenechať im majetok vo veľmi vysokej hodnote,
ktorý patrí do dedičstva po jej otcovi. Záverom žalobkyňa poukázala na podvodné konanie, na základe
ktorého nebol do katastra nehnuteľnosti zapísaný vlastnícky vzťah jej právneho predchodcu. Jedná sa

o ukradnutý majetok - pozemok vysokej finančnej hodnoty v intraviláne obce.

7. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike, doručenej súdu dňa 04.10.2022 uviedli, že nesúhlasia s názorom
žalobkyne o správnom označení okruhu účastníkov konania. Zotrvávali na názore, ktorý sa týka
postavenia všetkých dedičov ako potenciálnych vlastníkov nehnuteľností, o určenie vlastníckeho práva,

ku ktorým ide v prejednávanej veci, ktoré sa premieta práve do nutnosti ich postavenia ako nerozlučných
spoločníkov v civilnom sporovom konaní o predmetnom a v dedičskom konaní nevyporiadanom majetku,
ako nerozlučných spoločníkov, ktorí musia byť v konaní účastníkmi, či už na strane žalobcov alebo
na strane žalovaných. Mali za to, že v súvislosti s postavením dedičov ako nerozlučných spoločníkov
v zmysle argumentácie a rozhodnutí súdov je táto skutočnosť na zamietnutie žaloby. Čo sa týka

žalobkyňou predloženého výmeru uviedli, že skutočnosť, že predmetný výmer bol uznaný súdom v
inom konaní nezakladá premisu, že daný výmer je automaticky platnou a dokonalou verejnou listinou,
na základe ktorej bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo. Mali za to, že výmer nespĺňa náležitosti.
Žalobkyňa nepredložila platne schválený prídelový plán a nepreukázala zaplatenie prídelovej ceny. Bezsplnenia zákonných podmienok nie je možné preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva právnym
predchodcom žalobkyne. Ďalej mali za to, že žalobkyňa dospela k nesprávnym právnym záverom o
protiprávnosti vkladu vlastníckeho práva pod číslom D. na G. T., keďže menovaná uzatvorila zmluvu o

postúpení pohľadávok s oprávnenou osobou z reštitúcie, s N. H.. K otázke dobromyseľnosti žalovaných
uviedli,žesúdnekonaniepodsp.zn.12C/577/2015bolotunajšímsúdomzastavenézdôvodovnastrane
žalobkyne a nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Skutočnosť, že sa viedol súdny spor,
nemal žiadny vplyv na to, že žalovaní nemali a nemajú žiadnu pochybnosť o zákonnom nadobudnutí
vlastníckeho práva a o oprávnenosti svojej držby. Mali za to, že boli splnené zákonné podmienky a držba

žalovaných bola oprávnená, dobromyseľná so zreteľom na všetky okolnosti a nepretržitá po čase celej
zákonom stanovenej doby. Zároveň poukázali na to, že žalobkyňa sa odvoláva na podanie žiadosti o
vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti zo dňa 29.02.1996 adresovanej Správe katastra Dunajská
Streda a mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu začala
zaujímať až v roku 2015 všetky tieto skutočnosti sú v rozpore so zásadou, práva patria len bdelým.

8. Žiadosťou, doručenou súdu dňa 29.09.2023 žalobkyňa žiadala o prerušenie konania s poukazom
na § 162 ods. 1, § 164 CSP z dôvodu prebiehajúceho reštitučného konania na Okresnom úrade
Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, ktorého predmetom je aj pozemok parcelné číslo 205,
ktorý bol súčasťou prídelu ako diel F4 kat. územie H. T. B.. Podľa identifikácie parciel, časť pozemku
parcelné číslo XXX je predmetom žaloby v tomto súdnom konaní. Jedná sa o časť pozemku registra

C KN p.č. XXX/XXX, časť pozemku p.č. XXX/XXX, časť pozemku p. č. XXX/X kat. územie H. T.
B.. Rozhodnutie okresného úradu má vo veci rozhodujúci význam. Ďalej uviedla, že predchádzajúce
rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Dunajská Streda napadla žalobou a pre
vážne nedostatky boli zrušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 38Sp/6/2013
zo dňa 01.10.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sp/2/2016-210 zo dňa 14.09.2018,

ktorým súd nariadil pozemkovému a lesnému odboru Okresného úradu Dunajská Streda vo veci ďalej
konať. Rozhodnutie okresným úradom napriek uvedenému nebolo vydané.

9. Žalobkyňa vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 09.10.2023, uviedla, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a podanej žalobe. Poukázala na to, že predmetný pozemok nikdy

neprešiel do vlastníctva štátu, a preto Slovenský pozemkový fond nikdy nebol oprávnený pozemok
scudziť a previesť vlastnícke právo na inú osobu. Z toho dôvodu ide o absolútne neplatný právny
úkon. Neobstojí ani tvrdenie, že vydržacia doba začala plynúť od roku 1997, keďže nadobúdateľka
vedela, že predmetné nehnuteľnosti Slovenský pozemkový fond nikdy nevlastnil a predmetný podvod
spáchal potom, čo si otec nadobúdateľky kúpil budovy bez pozemkov. Je jednoznačné, že žalovaní

nedržia predmetné pozemky v dobrej viere, keďže preukázateľne vedia, že sa žalobkyňa domáha
svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a taktiež žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že predmetné pozemky jej právnemu predchodcovi boli ukradnuté a že vo veci bol spáchaný podvod.
Taktiež je veľmi sporné, či existovala pohľadávka medzi G. T. a N. H. vo výške 1,1 milióna Sk a či došlo
k finančnému plneniu z tejto pohľadávky, prípadne či ide o fiktívnu pohľadávku, ktorá nikdy neexistovala

alebo či ide o finančné prostriedky nadobudnuté z trestnej činnosti.

10. Žalovaní v ich vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.10.2023, uviedli, že plnomocenstvo od I. S.,
ktorým splnomocnil žalobkyňu na podanie žaloby je datované ku dňu 17.08.2021, preto je zrejmé,
že ak plnomocenstvom žalobkyňa disponovala už v čase podania žaloby mala ho predložiť už spolu

so žalobou pri rešpektovaní zásady koncentrácie konania. Mali za to, že žalobkyňa nesplnila svoju
povinnosťpravdivoaúplneuviesťvšetkyrozhodujúceskutkovéokolnostiprípaduatýmpádomneuniesla
bremeno tvrdenia, pričom platí, že na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť,
najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Ak by súd
prihliadal na plnomocenstvo, poukázali na to, že žaloba bola podaná len žalobkyňou, ktorá skutočnosť

vyplýva z úvodnej strany žaloby. Tak žaloba ako aj jej doplnenie je podpísané výlučne žalobkyňou,
pričom žalobkyňa žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy žalobkyne. Ani
v jednom podaní nie je uvedený I. S. ako žalobca a zároveň jeho procesné účastníctvo nevyplýva
ani z inej relevantnej listiny alebo podania. Predložené plnomocenstvo považovali za bezpredmetné
a mali za to, že sa jedná o nedostatok vecnej legitimácie a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby bola

žaloba zo strany súdu zamietnutá. S ohľadom na princíp rovnosti sporových strán v spojení s princípom
sudcovskej koncentrácie konania je zrejmé, že žalobkyňa ako pán sporu neuniesla dôkazné bremeno,
nakoľko nepredložila dokumenty včas, t.j. pri podaní žaloby nepredložila predmetné plnomocenstvo,
hoci je datovaná 4 dní pred podaním žaloby a teda žalobkyňa ním disponovala už v čase podania žaloby.Taktiež z doterajšieho priebehu sporu je zrejmé, že konanie žalobkyne je v priamom rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, nakoľko pojednávanie v predmetnom spore bolo nariadené na 10.07.2023 o
13:00 hod a následne bolo odročené z dôvodu, že žalobkyňa neprevzala predvolanie na pojednávanie.

Nový termín bol vytýčený na 09.10.2023, žalobkyňa predložila svoje vyjadrenie súdu a žalovaným až
dňa 09.10.2023 priamo na pojednávaní, čo malo za následok odročenie pojednávania, nakoľko žalovaní
nemali pred pojednávaním čas sa oboznámiť s vyjadrením. Všetky opísané skutočnosti a konanie
žalobkyne sú v priamom rozpore so zásadami, ktorými sa riadi civilné sporové konanie a takéto konanie
žalobkyne nemôže byť na ťarchu žalovaným, ktorí konajú v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

Žalovaní ďalej mali za to, že súd už vyzval žalobkyňu na opravu resp. doplnenie žaloby uznesením,
pričom žaloba je stále nezrozumiteľná a nie je zrejmé čoho sa žalobkyňa domáha a preto majú žalovaní
za to, že súd by mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nedokázala riadnym spôsobom uviesť akého konkrétneho nároku sa domáha. Vo vzťahu k
vyjadreniu žalobkyne zo dňa 09.10.2023 uviedli, že žalobkyňa v priebehu celého konania nepredložila
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na prerušenie konania uviedli, že z

návrhu žalobkyne nie je zrejmé, ani uvedené, čo bolo predmetom danej žaloby a z akých dôvodov boli
rozhodnutia zrušené právoplatnými rozsudkami Krajským súdom v Trnave, preto nie je možné posúdiť,
či rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkového a lesného odboru bude mať vplyv na
prebiehajúce súdne konanie. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
20Sp/2/2016 zo dňa 14.09.2018 sa stal právoplatným dňa 20.11.2018, pričom žalobkyňa mala v rámci

hospodárnosti konania a s ohľadom na to, že s touto informáciou disponovala už pri podaní žaloby, túto
žiadosť o prerušenie konania predložiť už pri podaní žaloby. Žalovaní mali za to, že žiadosť o prerušenie
konania je bezpredmetná a súd by na ňu nemal prihliadať. Ak by zo strany došlo k prerušeniu konania,
takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a na jeho základe by
mohlo dôjsť k prieťahom súdneho konania a k neprimeranému zaťaženiu žalovaných z dôvodu, že nie

je preukázaný význam rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, lesný a pozemkový odbor na
prebiehajúce súdne konanie.

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.11.2023 uviedla, že domáha určenia, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom N. S., ktoré vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam nikdy nezaniklo. Z podanej žaloby je jednoznačné, že žaloba bola podaná dedičmi
po nebohom N. S., ktorí boli v žalobe jednoznačne ako dediči označení a presne identifikovaní.
Žalobkyňa mala za to, že plnomocenstvo na podanie žaloby bolo poslané spolu so žalobou. Vzhľadom
na skutočnosť, že dediči ako strany sporu boli v žalobe jednoznačne nezameniteľne označení, je
nespochybniteľná ich účasť v konaní. Je nesporné, že plnomocenstvo bolo súdu riadne doručené, a

teda súdu je jednoznačne známy okruh účastníkov konania, a preto neexistuje dôvod, aby súd žalobu
pre vecnú legitimáciu odmietol. Vo vyjadrení žalovaných žalovaní uvádzajú, že z dôvodu koncentrácie
konania súd nemôže prihliadať na predmetné splnomocnenie ako na dôkaz, avšak predmetné tvrdenie
žalovaných je zmätočné a nemá oporu v zákonoch Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že je nesporné,
že predmetné konania Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Dunajská Streda sa tohto

konania naozaj týka a vo veci má rozhodujúci charakter. Je nesporné, že Okresný úrad Dunajská
Streda vo veci úmyselne spôsobuje prieťahy, keďže vo veci riadne nekoná viac ako 5 rokov, aj keď
mal nariadené konať. Z dôvodu podozrenia, že predmetná nečinnosť nie je náhodná, bolo vo veci
podané trestné oznámenie. Vzhľadom na neukončené konanie na Okresnom úrade Dunajská Streda,
Pozemkovom a lesnom odbore, ktoré má v tomto konaní rozhodujúci charakter, a taktiež vzhľadom na

trestné oznámenie vo veci žiadala súd, aby konanie prerušil. Je nesporné, že vlastnícke právo N. S.
nikdy nezaniklo, pričom Ústava garantuje dedenie predmetného majetku. Taktiež podľa Ústavy majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva, a teda žalovaní sa nemôžu domáhať
ochrany k majetku ukradnutému N. S. a jeho dedičom.

12.1. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 žalobkyňa uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej
žalobe a na podaných listinách a vyjadreniach založených do spisu. Mala zato, že žaloba bola
podaná dôvodne, pričom okruh žalobcov bol označený správne. Bola presvedčená o tom, že žaloba je
spracovaná v poriadku, keďže je v nej presne uvedený okruh všetkých vecne legitimovaných účastníkov
konania. Myslela si, že je splnomocnenie k žalobe pripojené. Mala za to, že žaloba je podaná za ich

dvoch. Poukázala aj na osvedčenie a na ďalšie prílohy. Splnomocnenie sa mohlo stratiť aj na súde.

12.2. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že taktiež
zotrváva na podanej žalobe ako aj na vyjadreniach, že okruh účastníkov konania bol stanovenýsprávne. Poukázal aj na predložený návrh na prerušenie konania, vzhľadom na prebiehajúce konanie na
Okresnom úrade Dunajská Streda. Uvedené reštitučné konanie prebieha dlhodobo (od roku 1992), čím
sa vytvára priestor na krádež pozemku a podvody s tým spojené. Poukázal nato, že nehnuteľnosť bola

nadobudnutá za cenu cca 40.000,- Eur, hoci hodnota týchto nehnuteľností sa pohybuje vo výške cca
5.000.000,- Eur. Povinnosťou kupujúcich bolo preveriť si, prečo kupujú tieto nehnuteľnosti za takú nízku
cenu a podvodné konania oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Mal za to, že išlo o špekulatívnu
kúpu. Dňa 29.09.2023 sa dozvedeli o dôležitých skutočnostiach, týkajúcich sa konania vedeného
Okresným úradom Dunajská Streda, pričom v tejto súvislosti bolo podané trestné oznámenie z dôvodu

nečinnosti. Až po takto zistených skutočnostiach predložili súdu návrh na prerušenie konania. V plnom
rozsahu trvajú na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach. Účastníci konania boli označení riadne
a mal za to, že splnomocnenie na zastupovanie bolo predložené súdu spolu so žalobou. Je nesporné, že
súd opomenul konať so žalovaným 2/, ale to nič nemení na skutočnosti, že účastníci konania si uplatnili
žalobou nároky k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré jednoznačne patria do dedičstva N. S. z čoho
jednoznačne vyplýva, že žalovaní nenadobudli majetok v dobrej viere, keďže ho kúpili za špekulatívnych

podmienok. Boli povinní sa oboznámiť s predmetom kúpy a tým zistiť, že predmet kúpy pochádza z
trestnej činnosti a bol nadobudnutý podvodom. Žalobcovia z tohto titulu uplatňujú nárok, že veci patria
do dedičstva a navrhujú, aby súd žalobe vyhovel.

12.3. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaní

sa v žiadnom prípade nestotožňujú so žalobou. Mala za to, že žaloba nie je dôvodná. Nie je založená
na akýchkoľvek pravdivých skutočnostiach a dôkazoch a s ohľadom na obsah žaloby a žalobný petit,
žalovaným nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobkyňa v žalobe domáha, resp. právny nárok, ktorý je
žalobkyňou uplatňovaný nie je v žiadnom ohľade vykonateľný. Zároveň mala zato, že žalobkyňa v
žiadnom ohľade neuniesla svoje dôkazné bremeno a žaloba vykazuje znaky tzv. zjavne nedôvodnej

žaloby upravenej v § 138 CSP. Žalovaní v plnom rozsahu odkazujú a pridržiavajú sa svojich vyjadrení
zaslaných súdu počas tohto konania. V nadväznosti na žalobkyňou uvádzané skutočnosti mala zato, že
žaloba bola podaná výlučne žalobkyňou, čo vyplýva z jednotlivých podaní. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
plnomocenstvo sa mohlo stratiť na súde považovala za subjektívne a právne irelevantné. Taktiež, čo sa
týkanávrhunaprerušeniekonaniauviedla,žesažalovaníohradzujúvočivšetkýmuvádzanýmtvrdeniam

žalobkyne, ktoré poukazujú na podvod alebo krádež pozemku, keďže sa opätovne jedná o subjektívne
a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobu je nevyhnutné zamietnuť z dôvodu nesplnenia procesných
predpokladov, a to aktívnej vecnej legitimácie, ktorá neprináleží výlučne žalobkyni. Ďalej z hľadiska
hmotnoprávnej argumentácie je možné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňou predkladaný výmer
vydaný podľa nariadenia č. 104/1946 nespĺňa náležitosti stanovené uvedeným právnym predpisom a

nemožno ho preto považovať za riadne vydaný a právne perfektný, nakoľko na ňom absentuje pečiatka
a zároveň doposiaľ zo strany žalobkyne nebol predložený prídelový plán, preukazujúci pridelenie
nehnuteľnosti na základe predmetného výmeru a tiež nedošlo k preukázaniu zaplatenia prídelovej ceny.
Taktiež poukázala na skutočnosť, že žalovaní dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy v roku 2008, keď vychádzali z princípu materiálnej publicity

katastra nehnuteľnosti, kde nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými predchádzala existencia
vlastníckeho práva a výkonu držby zo strany predošlých vlastníkov nepretržite od roku 1997, ktorá
nebola nijakým spôsobom relevantne spochybnená. Navrhla, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom a vyjadrením žalobkyne, jej
splnomocneného zástupcu a právnej zástupkyne žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní, oboznámením
sa so žalobou, jej doplnením a ich prílohami (špecifikovanými v bode 3. a 4. rozsudku), vyjadrením
žalovaných 1/ a 2/ a jeho prílohami (kúpna zmluva zo dňa 04.12.2008, výpisom z listu vlastníctva
č. XXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, potvrdením Obce H. T. B. zo dňa 15.07.2022), replikou

žalobkyne a jej prílohami (žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností zo dňa 29.02.1996,
Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.09.1997, Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.08.1997, Dohoda o vysporiadaní reštitučného nároku zo dňa 01.08.1997,
Potvrdenie Obce H. T. B. č. XXX, Kúpna zmluva č.l. 137-144), duplikou žalovaných 1/ a 2/, zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 10.07.2023, návrhom na prerušenie konania zo dňa 29.09.2023 a jeho prílohami,

potvrdením Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkového a lesného odboru zo dňa 29.09.2023,
plnomocenstvom zo dňa 17.08.2021 (č.l. 204), vyjadrením žalobkyne zo dňa 09.10.2023, zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 09.10.2023, vyjadrením žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 20.10.2023, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 27.11.2023 a jeho prílohou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:14. Žalobkyňa sa žalobou (doplnenou dňa 17.06.2022, špecifikovanou dňa 27.11.2023), domáhala
určenia, že vec patrí do dedičstva po nebohom otcovi žalobkyne, N. S., ktorý podľa tvrdení žalobkyne

sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. H. T. B. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-V.,
schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 09.03.1948, pričom medzi
tieto nehnuteľnosti patrí aj pozemok parcelné číslo XXX, ktorý mal byť súčasťou prídelu Q. o výmere
0,4450 ha. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX došlo o.i. k odčleneniu pozemkov p. č. XXX/
XXX Z. C..Č.. XXX/XXX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX žalovaných 1/ a 2/. Podľa tvrdení

žalobkyne predmetný pozemok jej právny predchodca nikdy nescudzil a ani iným spôsobom nedošlo k
zániku jeho vlastníckeho práva, preto tento majetok patrí do jeho dedičstva.

15. Na prvej strane žaloby sú označené strany sporu nasledovne: navrhovateľ: V.. N. C., H. XXX XX H.
C. N. XX, B. G., odporca: 1. Q. K., M. K., XXX XX H. T. B. XXX, B. G. a 2. Y. K., M. G., XXX XX H. T.
B. XXX, B. G.. Na štvrtej strane žaloby žalobkyňa uvádza: „Navrhovateľka spolu so svojim bratom ....

Označené dôkazy presne označujú okruh všetkých vecne legitimovaných účastníkov súdneho konania,
ktorými sú ....“. Druhý bod žalobného petitu znie: „Odporcovia 1. a 2. sú povinní nahradiť navrhovateľke
trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Žaloba je podpísaná žalobkyňou, V.. N. C..

16. V replike žalobkyňa uvádza, že „účastníci súdneho konania boli v žalobe presne uvedení a

nezameniteľne identifikovaní.“

17. Z osvedčenia o dedičstve č.k. NM8D/1164/1999-87, Dnot 225/1999-87 zo dňa 25.09.2006, notára I.
S. so sídlom v T. I. T. D. je zrejmé, že dedičmi po nebohom N. S. zo zákona v prvej dedičskej skupine
a zároveň zo závetu sú 1. I. S., T.. XX.XX.XXXX a 2. V.. N. C., T.. XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo

neodmietli, boli spôsobilí dediť a započítanie si neuplatnili.

18. Z plnomocenstva zo dňa 17.08.2021, predloženom súdu na pojednávaní dňa 09.10.2023, vyplýva,
že pán I. S. splnomocnil V.. N. C. na podanie žaloby na žalovaných Q. K. a Y. K. o vydanie nehnuteľnosti
a na zastupovanie v konaní. Splnomocnenie je platné do konečného rozhodnutia vo veci.

19. Tunajší súd uznesením č.k. 7C/41/2021-234 zo dňa 27.11.2023 nepripustil vstup ďalšieho subjektu
do konania na strane žalobcu a teda nevyhovel návrhu žalobkyne, ktorý predniesol na pojednávaní
dňa 27.11.2023 jej splnomocnený zástupca, aby súd pripustil do konania brata žalobkyne ako ďalšieho
subjektu na strane žalobcu. V prvom rade súd považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola

opakovane upozornená na nesprávne vymedzenie okruhu subjektov na strane žalobcov, a to konkrétne
vo vyjadrení žalovaných 1/ a 2/ k žalobe, ako aj v ich duplike, ale aj súdom na pojednávaní dňa
09.10.2023 a osobitne v písomnej výzve zo dňa 27.10.2023. Rovnako bola žalobkyňa uznesením č.k.
7C/41/2021-112 zo dňa 19.07.2022 upozornená na zásadu koncentrácie konania. Napriek uvedenému
žalobkyňaaždopojednávaniakonanéhodňa09.10.2023tvrdila,žeokruhsporovýchstránjevymedzený

správne, a až na uvedenom pojednávaní predložila súdu plnomocenstvo od svojho brata zo dňa
17.08.2021 na podanie žaloby a na zastupovanie v konaní. Po tom ako jej súd (aj písomne, aj na
pojednávaní dňa 27.11.2023) oznámil, že zo žaloby a z jej ďalších vyjadrení nevyplýva, že v konaní
vystupovala aj ako zástupkyňa svojho brata, začala tvrdiť, že ona strany sporu vymedzila riadne, pričom
súd opomenul konať s jej bratom, resp. stratil ňou predložené plnomocenstvo a za predpokladu, že

súd nesúhlasí s jej argumentáciou navrhla, aby súd pripustil do konania jej brata s odkazom na už
predložené plnomocenstvo zo dňa 17.08.2021. Súd preskúmaním predloženého plnomocenstva zo dňa
17.08.2021 (č.l. 204) mal za to, že ním bola žalobkyňa splnomocnená pánom I. S. na podanie žaloby
a následné zastupovanie v konaní. Predmetným plnomocenstvom však nemožno nahradiť osobitný
súhlas menovaného so vstupom do už prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. 7C/41/2021.

Uvedený písomný súhlas menovaného však na pojednávaní žalobkyňou predložený nebol, pričom
ďalšie odročenie pojednávania (opätovne z dôvodov na strane žalobkyne) za účelom zabezpečenia
predmetného písomného súhlasu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti (aj zásadou rýchlosti)
konania. Zásadu hospodárnosti v súdnom konaní možno vymedziť nielen z hľadiska finančného, ale
najmä časového, z čoho vyplýva právo každého, aby sa vo veci konalo bez zbytočných prieťahov a

v primeranej dobe. Súd bol toho názoru, že opätovné odročenie pojednávania a poskytnutie ďalšieho
priestoru žalobkyni na odstránenie procesných nedostatkov jej žaloby (zabezpečenie súhlasu brata
žalobkyne so vstupom do konania a následné rozhodovanie o návrhu na pripustenie ďalšieho subjektu
do konania), by bolo neprimeraným zaťažením žalovaných 1/ a 2/, ktorí na uvedený nedostatokžalobkyňu upozornili už v ich vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2022. Súd v tejto súvislosti poukázal
aj napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 464/2023 zo dňa
07.09.2023,vktoromsakonštatuje,že„§79CSPzverujesúdumožnosťrozhodnúťopristúpeníďalšieho

subjektu do konania za určitých podmienok (návrh žalobcu, súhlas toho, kto má do konania vstúpiť),
avšak neukladá mu zároveň povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s predstavami žalobcu. Aj keď sú
splnené podmienky stanovené v zákone, súd môže, ale nemusí pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší
subjekt. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (II. ÚS 122/05, III.
591/2013).“ Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 387/2017, v ktorom bol vyslovený obdobný právny názor.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

21. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

23. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

24. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

25. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1.

26. Súd sa v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/,
týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a neurčitosti podanej žaloby, ktorá mala byť dôvodom na odmietnutie
žaloby postupom podľa § 129 CSP. Súd nevzhliadol dôvod na uvedený postup, a to napriek tomu,

že podaná žaloba (v čase jej podania) skutočne nebola úplná a zrozumiteľná. Z uvedeného dôvodu
súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 7C/41/2021-70 zo dňa 30.06.2022 na doplnenie a opravu žaloby.
Tak z doplnenia žaloby, ako aj z ďalších vyjadrení žalobkyne (najmä vyjadrenie zo dňa 27.11.2023)
je zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní domáha určenia, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti patria
do dedičstva po nebohom N. S.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.2Cdo/8/2005vktoromsakonštatuje,žepožiadavku,abyznávrhunazačatie
konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný
urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Vychádzajúc z týchto úvah
a z princípu materiálneho vedenia súdneho konania, súd dospel k záveru, že bolo možné pokračovať v
konaní o žalobe žalobkyne a nebol dôvod na jej odmietnutie.

27. Následne súd pristúpil ku skúmaniu vecnej legitimácie v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého
hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá
hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo

pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti
na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta.

28. Určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej
smrti, môže žalobou uplatňovať (je aktívne vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa
takéto určenie týka. Takouto osobou je ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnymnástupcom. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Teória i
súdna prax rozlišuje dva významy pojmu dedič - do právoplatného skončenia dedičského konania sa za
dediča považuje každý, kto prichádza do úvahy ako potenciálny nadobúdateľ dedičstva alebo jeho časti

(dedičského podielu) po poručiteľovi. Po skončení dedičského konania je dedičom už len ten, kto na
základe výsledku dedičského konania skutočne nadobúda dedičstvo po poručiteľovi alebo jeho časť. To
platí aj v prípade, ak sa po skončení dedičského konania dodatočne objaví majetok poručiteľa (prípadne
vec,oktorejjespor,čibolavčasesmrtimajetkomporučiteľa)-aždoskončeniadodatočnéhodedičského
konania je potrebné za dedičov tohto tzv. novoobjaveného majetku potrebné považovať všetkých, ktorí

prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia poručiteľa. Dokiaľ nebolo ohľadom veci, o ktorú sa vedie
spor s treťou osobou (osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom), rozhodnuté v dedičskom konaní, vo
vzťahu k tejto veci sú všetci (aj potenciálni) dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Ak sa dedič voči
tretej osobe domáha určenia, že vec patrí do dedičstva, domáha sa riešenia otázky okruhu dedičstva,
teda určenia majetku, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Určovací rozsudok by však
bol záväzný len pre strany konania, nie pre ostatných potenciálnych dedičov (§ 228 ods. 1 CSP). Taký

rozsudok by nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a
treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby (ostatných dedičov) bez toho,
že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle § 460
Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda už smrťou poručiteľa a do prejednania dedičstva (resp.
prejednania novoobjaveného majetku) sa všetci dedičia považujú za spoluvlastníkov vecí patriacich do

dedičstva. Vlastníctvo však zaväzuje (čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), teda vlastníctvo zahŕňa
nielen práva, ale aj povinnosti (o. i. povinnosť udržiavať vec v takom stave, aby nepredstavovala riziko
pre ostatných alebo pre životné prostredie; ak ide o nehnuteľnosť, povinnosť platiť daň z nehnuteľností a
pod.), preto nie je možné pripustiť, aby súd o vlastníctve (hoci ide len o vlastníctvo potenciálne, resp. do
rozhodnutia v dedičskom konaní spoločné s inými dedičmi) rozhodoval bez účasti všetkých, ktorých sa

týkajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vlastníctva (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/69/2019 zo dňa 25.02.2020).

29. Z ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke okruhu sporových strán v spore o
určenie, že vec patrí do dedičstva vyplýva, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom majetku poručiteľa

sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v určovacom spore majú títo postavenie tzv.
nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť
(ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (R 49/82,
R 65/2003, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/94/2018,
sp. zn. 3Cdo/178/2006, sp. zn. 3Cdo/222/2010, sp. zn. 4Cdo/120/2009, sp. zn. 2Cdo/45/2008, sp. zn.

8Cdo/28/2019).

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/120/2009 zo dňa 27.10.2010, v ktorom sa uvádza, že: ,,nesprávne určenie okruhu účastníkov v
sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu

poučiť v zmysle § 160 CSP (§ 5 O.s.p.). Takýmto postupom súd neodníme žalobcovi možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f) O.s.p., § 420 písm. f) CSP), pretože by išlo o poučenie o tzv. vecnej
legitimácii, t. j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania a nie o poučenie o
procesných právach a povinnostiach účastníkov. Poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného
právamalžalovaťtotižpresahujepoučovaciupovinnosťsúdupodľa§160CSP,(§5O.s.p.)ajevrozpore

so zásadou rovnosti účastníkov konania.“

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a s poukazom na žalobkyňou predložené osvedčenie č.k.
NM8D/1164/1999-87, Dnot 225/1999-87 zo dňa 25.09.2006, súd konštatuje, že dedičmi po nebohom N.
S. bola žalobkyňa a jej brat, pán I. S.. Ak potom je viac dedičov v čase smrti poručiteľa do rozhodnutia

o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými
osobami, ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov podľa § 78 CSP, pričom rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí
vzťahovať na všetkých dedičov. V danom spore stranou sporu mal byť aj syn poručiteľa (brat žalobkyne),
a keďže stranou sporu nebol, bolo nutné žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnuť.

32. Čo sa týka tvrdení žalobkyne na pojednávaní dňa 27.11.2023, že z jej strany bol okruh strán
vymedzený správne a súdu muselo byť zrejmé, že žaloba bola podaná oboma dedičmi po poručiteľovi,
a preto došlo k pochybeniu zo strany súdu, ak s jej bratom, t.j. ďalším dedičom nekonal. Tieto tvrdeniažalobkyne súd považoval za účelové. Súd dôkladne preskúmal všetky podania žalobkyne a dospel k
záveru, že žaloba bola podaná výlučne žalobkyňou. Ani zo žaloby, ani z ďalších vyjadrení žalobkyne
nevyplýva, že konala nielen vo svojom mene, ale aj ako splnomocnená zástupkyňa jej brata. Je

dôležité pripomenúť, že okruh strán sporu neurčuje súd, ale výlučne žalobca, ktorý je „pánom sporu“. V
súdenom prípade žalobkyňa okruh strán sporu vymedzila a označila na prvej strane žaloby. Z toho, že
na štvrtej strane žaloby žalobkyňa uvádza: „označené dôkazy presne označujú okruh všetkých vecne
legitimovaných účastníkov súdneho konania, ktorými sú ako jediní dediči deti po N. S.: 1. I. S. ..., 2. V..
N. C. ...“ nemožno vyvodiť záver o podaní žaloby žalobkyne spoločne s jej bratom. Ide tu totiž o opis

rozhodujúcich skutočností a nie o označenie strán sporu. Okrem toho žaloba bola podpísaná výlučne
žalobkyňou. Pri formulácii viet (s výnimkou posledného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 27.11.2023, t.j.
po doručení súdnej výzvy) tak v žalobe, ako aj v ďalších podaniach použila jednotné číslo, naproti
tomu v prípade žalovaných 1/ a 2/ vždy použila množné číslo. Za uvedený procesný nedostatok
(zmätočnosť) zodpovedá výlučne žalobkyňa. Súd aj na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť,
že poučovacia povinnosť súdu nezahŕňa povinnosť poučovania strán o hmotnom práve a následkoch

nesprávne určeného okruhu sporových strán. Pokiaľ by súd v tomto smere neprimerane podrobne
poučoval žalobkyňu, mohlo by tým dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Pre úplnosť súd
poznamenáva, že súd napriek uvedenému žalobkyňu opakovane upozornil na nedostatok jej žaloby,
avšak žalobkyňa nápravu riadne a včas nezjednala.

33. To, že súd nekonal s jej bratom ako žalobcom, mohlo byť žalobkyni úplne jednoznačné už hneď
z prvotných úkonov súdu, a to tak z výzvy o zaplatenie súdneho poplatku alebo z uznesenia č.k.
7C/41/2021-60 zo dňa 11.05.2022, ktorým bola vyzvaná na odstránenie vád žaloby, avšak okruh
žalobcov neopravila. Za tohto stavu potom nemožno vyčítať súdu, že s jej bratom nekonal.

34. Čo sa týka tvrdení žalobkyne, že si myslela, že plnomocenstvo udelené jej bratom na podanie
žaloby a zastupovanie v konaní bolo riadne zaslané súdu spolu so žalobou, resp. sa mohlo stať,
že sa plnomocenstvo stratilo na súde, tieto taktiež nebolo možné akceptovať, nakoľko ich žalobkyňa
hodnoverne nepreukázala. Navyše samotná skutočnosť, že týmto plnomocenstvom v čase podania
žaloby skutočne aj disponovala, nepreukazuje, že žalobu nepodala výlučne sama. Vo vzťahu k tomu,

že súd stratil predmetné plnomocenstvo súd uvádza, že všetky podania žalobkyne sú vedené nielen v
listinnej podobe, ale aj elektronicky (keďže sú súčasťou elektronického súdneho spisu), preto k strate
plnomocenstva nemohlo dôjsť.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd pre nedostatok vecnej legitimácie žalobu zamietol. Súd však dáva

do pozornosti žalobkyne, že k zamietnutiu žaloby došlo z procesných dôvodov, preto jej táto skutočnosť
nebráni v podaní novej (kvalifikovanej) žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, v ktorej bude správne
vymedzený okruh strán sporu, t.j. stranami budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi.

36. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho dokazovania, súd

zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania.

37. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

38. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

39. V priebehu konania žalobkyňa navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia

administratívneho konania na Okresnom úrade Dunajská Streda, pozemkovom a lesnom odbore, v
ktorom je uplatnený reštitučný nárok. Súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania nevyhovel vzhľadom
na zjavnú bezdôvodnosť žaloby s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Prerušenie
konania v tomto štádiu konania by bolo nadbytočné a tak ako súd už uviedol, bolo by v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Strane žalovaných 1/ a 2/ ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú
náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.