Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 12T/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100468
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9523100468.1

Uznesenie

Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obvinených T. J.
a E. J. o preskúmaní obžaloby ÚŠP sp. zn. VII/2 Gv 11/2023/1000 zo dňa 20.12.2023 v Banskej Bystrici
dňa 22.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Súd v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu podanú prokurátorom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 11/2023/1000 zo

dňa 20.12.2023 na obvinených:
- D.. T. J.a, nar. XX.XX.XXXX v P. B., trvalý pobyt: Č. H. Č.. X
- E. J., nar. XX.XX.XXXX v P. B., trvalý pobyt: Č. H. Č.. X
a vracia vec prokurátorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, D.. I. T., podal voči obvineným na Špecializovanom

trestnom súde dňa 21.12.2023 obžalobu (zv. 10, č.l. 2371) pre dva skutky, v zmysle ktorých:
1. dňa 27.08.2013 uzatvorila obec Čierne Pole, v zastúpení starostom obce, obv. E. J. s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovcich Dohodu č. 28/§50j/NS 2013 o poskytnutí príspevku na
podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zák. č. 5/2004 Z.z., predmetom ktorej
bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej
a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa obec Čierne Pole

zaviazala prijať osem znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b), d) zák. č.
5/2004 Z.z. najmenej na tri mesiace alebo znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods.
1 písm. c) do pracovného pomeru na dobu určitú a v zmysle ktorej sa úrad práce zaviazal poskytovať
zamestnávateľovi mesačne príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto najviac po dohodnutú dobu
vo výške 80% z celkovej ceny práce zamestnanca prijatého do pracovného pomeru podľa čl. II bod 1.
Dohody č. 28/§50j/NS 2013, pričom poskytnutý príspevok na základe tejto dohody sa skladá z príspevku

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a príspevku Európskeho sociálneho fondu so vzájomným
pomerom 15% : 85% a predpokladaná celková cena práce na jedného zamestnanca na mesiac bola
792,14 €, následne obv. E.Á. J. predložil na úrad práce žiadosti o úhradu platby, a to:
- dňa 21.10.2013 žiadosť o úhradu platby č. 1 za mesiac 09/2013
- dňa 21.11.2013 žiadosť o úhradu platby č. 2 za mesiac 10/2013
- dňa 19.12.2013 žiadosť o úhradu platby č. 3 za mesiac 11/2013

- dňa 20.01.2014 žiadosť o úhradu platby č. 4 za mesiac 12/2013
- dňa 24.02.2014 žiadosť o úhradu platby č. 5 za mesiac 01/2014
- dňa 17.03.2014 žiadosť o úhradu platby č. 6 za mesiac 02/2014
- dňa 16.04.2014 žiadosť o úhradu platby č. 7 za mesiac 03/2014
- dňa 16.05.2014 žiadosť o úhradu platby č. 8 za mesiac 04/2014
- dňa 16.06.2014 žiadosť o úhradu platby č. 9 za mesiac 05/2014,súčasťou ktorých boli aj doklady preukazujúce náklady na mzdy zamestnancov zamestnaných v obci
Čierne Pole v súvislosti s Dohodou č. 28/§50j/NS 2013 a výplatné listiny obce Čierne Pole za obdobie
10/2013 až 5/2014, výplatné pásky a výdavkové pokladničné doklady obce Čierne Pole o. i. aj na meno

E. C., E. P., F. E. a M. R. za obdobie 09/2013 až 5/2014, na základe ktorých úrad práce poukázal na
účet obce Čierne Pole č. XXXXXXXXXX/XXXX úhrady, a to:
- dňa 18.11.2013 úhrada za mesiac 09/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 13.12.2013 úhrada za mesiac 10/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 14.01.2014 úhrada za mesiac 11/2013 v sume 5.069,68 €

- dňa 27.02.2014 úhrada za mesiac 12/2013 v sume 5.069,68 €
- dňa 20.03.2014 úhrada za mesiac 01/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 10.04.2014 úhrada za mesiac 05/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 13.05.2014 úhrada za mesiac 03/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 12.06.2014 úhrada za mesiac 04/2014 v sume 5.069,68 €
- dňa 23.07.2014 úhrada za mesiac 05/2014 v sume 5.069,68 €,

aj keď v skutočnosti pracovnú zmluvu datovanú k 01.09.2013 s obcou Čierne Pole F. E. nepodpísala ani
nevykonávala prácu podľa tejto pracovnej zmluvy, ale namiesto nej pracovala P. H. s vedomím obv. E.
J. a obv. D.. T. J., ďalej E. C., E. P., F. E. a M. R. nepodpísali výdavkové pokladničné doklady vystavené
obcou Čierne Pole na ich meno za obdobia 09/2013 až 05/2014 ako potvrdenie výplaty mzdy v hotovosti
a ani mzdu, ktorú im vyplácal prevažne obv. D.. T. J. s vedomím, že mzda je refundovaná z prostriedkov

ESF a štátneho rozpočtu, nedostávali vo výške uvedenej vo výdavkových pokladničných dokladoch, ale
E. C. a E. P. vo výške 280,- €, M. R. vo výške 290,- € a v mene F. E.Z. P. H. vo výške 290 až 300,- €, hoci
podľa výplatných pások a výdavkových pokladničných dokladov predložených k jednotlivým žiadostiam
o úhradu platby mali E. C., E. P., F. E., M. R. poberať v období 09/2013 až 12/2013 čistú mzdu vo výške
470,92 €, v období 01/2014 až 05/2014 mali E. C., E. P., F. E. poberať čistú mzdu vo výške 471,99 €,

M. R. mal za 01/2014, 02/2014 a 04/2014 poberať čistú mzdu vo výške 471,99 €, za 03/2014 vo výške
524,80 € a za 05/2014 mal M. R. poberať čistú mzdu vo výške 502,12 €, pričom mzdu im krátil obv. D..
T. J., o čom sa dodatočne v presne nezistený deň v období od októbra 2013 do júna 2014 dozvedel aj
starosta obce, obv. E. J., čím spoločne úmyselne vylákali od úradu práce príspevok na mzdové náklady
zamestnancov obce E. C., E. P., F. E. a M. R. za obdobie 09/2013 až 05/2014 v celkovej sume 22.813,56

€, čo predstavuje 80% mzdových nákladov na uvedených zamestnancov za uvedené obdobie 09/2013
až 5/2014 a konali tak v rozpore čl. II bodmi 3. a 16. Dohody č. 28/§50j/NS 2013 a v rozpore s § 19
ods. 1, ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), n) zák. č. 523/2004 Z.z. a spoločným konaním spôsobili Úradu
práce Michalovce škodu vo výške 22.813,56 €, z čoho čiastka 19.391,53 € predstavuje prostriedky ESF
a čiastka 3.422,03 € predstavuje prostriedky ŠR SR

2. obv. D.. T. J. ako starosta obce Čierne Pole v úmysle neoprávnene vylákať nenávratný finančný
príspevok od Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na základe
Zmluvy o spolupráci č. F. uzatvorenej dňa 21.01.2016 medzi obcou Čierne Pole ako poskytovateľom
opatrovateľskej služby a IA MPSVR SR, predmetom ktorej je úprava zmluvných podmienok, práv a
povinností medzi IA MPSVR SR a poskytovateľom opatrovateľskej služby pri implementácii národného

programu „Podpora opatrovateľskej služby“ financovaného z prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu,
predložil v mesačnej periodicite na IA MPSVR SR v období od 14.03.2016 minimálne do 24.07.2017
celkovo 17 ks čestných vyhlásení poskytovateľa opatrovateľskej služby na poskytnutie nenávratného
finančného príspevku, v ktorých deklaroval, že desať opatrovateľov zamestnaných obcou Čierne Pole
odpracovalo konkrétny počet hodín v danom mesiaci, na základe ktorých IA MPSVR poukázala na účet

obce č. J.XXXXXXXXX1 za každého opatrovateľa

zamestnaného v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas nenávratný finančný
príspevok vo výške 507,- €, pričom v predmetných čestných vyhláseniach
- za február 2016 až apríl 2017 nepravdivo deklaroval, že výkon opatrovateľskej služby bol realizovaný

riadne v deklarovanom rozsahu opatrovateľom M. R.Á.
- za november 2016 až marec 2017 nepravdivo deklaroval, že výkon opatrovateľskej služby bol
realizovaný riadne v deklarovanom rozsahu opatrovateľkou O. M.Á.,
aj keď M. R. nevykonával prácu opatrovateľa v deklarovanom rozsahu, ale len v rozsahu od 1,5 hodín
do 5 hodín a počas zvyšku pracovnej doby vykonával iné práce podľa pokynov starostu obce obv. D.. T.

J. a O. M. vôbec nevykonávala činnosť opatrovateľky, ale vykonávala iné práce, ktoré jej zadal obv. D..
T. J. ako starosta obce, čo bolo v rozpore s čl. 3 bodom 3.1. zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorého sa
obec zaviazala dodržiavať ustanovenia zmluvy o spolupráci tak, aby bol výkon opatrovateľskej služby
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami určenými v Príručke pre spolupracujúce subjektya postupovať pri realizácii opatrovateľskej služby s odbornou starostlivosťou a obv. D.. T. J. konal aj
v rozpore s § 19 ods. 1, ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), n) zákona č. 523/2004 Z.z., čím spôsobil
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ako poskytovateľovi príspevku škodu najmenej vo výške

11.154,- € pozostávajúcu z prostriedkov ESF vo výške 9.480,90 € (85 %) a z prostriedkov štátneho
rozpočtu najmenej vo výške 1.673,10 € (15 %).
Takéto ich konanie navrhol prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikovať:
- v bode 1. ako pokračovací prečin „Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev“
podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom „Subvenčný

podvod“ podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa 20 Tr. zák. (vo
vzťahu k obidvom obvineným)
- v bode 2. ako pokračovací prečin „Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie“ podľa § 261
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom „Subvenčný podvod“
podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. (vo vzťahu k obv. D.. T. J.)
V zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a pre zločin s výnimkou

obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne
a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo
ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por. alebo že spolupracujúcej osobe boli

poskytnuté nezákonné benefity.
Samosudca po pridelení veci preskúmal podanú obžalobu (vrátane vyšetrovacieho spisu o rozsahu
7 zväzkov), pričom zo zhromaždeného spisového materiálu zistil existenciu dôvodov na odmietnutie
obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi, vzhľadom na závažné procesné chyby, v dôsledku ktorých bolo
o. i. porušené aj právo obvinených na ich riadnu obhajobu. Súd pri vyslovení tohto záveru vychádzal z

nasledovných skutočností a právnych úvah:
V danom prípade ide v poradí už o „druhú“ obžalobu podanú na týchto obžalovaných v tej istej trestnej
veci.
Pôvodnú obžalobu sp. zn. VII/2 Gv 168/2017/1000 zo dňa 05.05.2021 (zv. 8, č.l. 2092) samosudca
Špecializovaného trestného súdu uznesením sp. zn. 12T/6/2021 zo dňa 30.12.2021 odmietol a vec vrátil

späťprokurátoroviÚradušpeciálnejprokuratúryGPSR(zv.8,č.l.2169),pričomNajvyššísúdSlovenskej
republiky uznesením sp. zn. 2Tost/2/2022 zo dňa 27.07.2022 sťažnosť prokurátora zamietol (zv. 8, č.l.
2213).
Medzi dôvody, pre ktoré bola pôvodná obžaloba odmietnutá, možno zaradiť:
- nevybavenie žiadosti obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

- odňatie možnosti obvineného klásť svedkom otázky
- absencia podstatnej náležitosti obžaloby (obhajoba obvinených + stanovisko prokurátora k nej)
- nedostatočná špecifikácia jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu
- návrh právnej kvalifikácie činu bez zohľadnenia zmien ust. § 261 Tr. zák.
- zmätočné určenie výšky škody.

Súd pri opätovnom preskúmavaní opätovne podanej obžaloby zistil, že prokurátor stále všetky vady
neodstránil.
Absentujúce obligatórne náležitosti obžaloby - odôvodnenie
Skutková veta obžaloby bola upravená a oproti pôvodnému zneniu možno evidovať snahu o špecifikáciu
jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho konania obvinených.

V zostávajúcej časti je však obžaloba a jej odôvodnenie prakticky nezmenené. Opäť sa v nej teda
nenachádza ani len zmienka o existencii obhajobnej argumentácie obvinených, ktorú v priebehu
prípravného konania viackrát prednášali ich obhajcovia, ale aj samotní obvinení. Pochopiteľne,
následne absentuje aj akékoľvek vyjadrenie stanoviska prokurátora k týmto (prehliadaným) obhajobným
argumentom.

Súdutedaneostávaničiné,nežlenzopakovať(vzhodesprechádzajúcimuznesenímsp.zn.12T/9/2021
zo dňa 30.12.2021), že podaná obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR nespĺňa základné
(obligatórne) náležitosti v zmysle ustanovenia § 235 Tr. por.
V zmysle § 235 písm. d) Tr. por. má obžaloba obsahovať o.i. aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ak
sa vo veci konalo vyšetrovanie. V odôvodnení je pritom prokurátor povinný:

- opísať skutkový dej
- uviesť dôkazy, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby
- opísať obhajobu obvineného
- uviesť stanovisko prokurátora k obhajobe obvineného- opísať právne úvahy, ktorými sa prokurátor (nie vyšetrovateľ!) spravoval.
V danom prípade podaná obžaloba síce obsahuje kvantitatívne rozsiahle odôvodnenie, avšak jeho
obsahnespĺňavyššieuvedenézákonnénáležitosti.Rozhodujúcučasťodôvodneniaobžaloby(postr.40)

tvorí len doslovný prepis odôvodnenia tak, ako ho naformuloval ešte vyšetrovateľ vo svojom uznesení
o vznesení obvinenia z roku 2018 (zv. I, č.l. 30-45). Nejde teda o žiaden nový výsledok tvorivej
činnostiprokurátora,aleoprekopírovanúpôvodnúargumentáciuvyšetrovateľa,bezriadneho(žiadneho)
zohľadnenia výsledkov vyšetrovania, ktoré prebieha už cca šesť rokov. Dôkazy, ktoré boli zabezpečené
po vznesení obvinenia (vrátane výpovedí ďalších osôb), nie sú v odôvodnení obžaloby prakticky vôbec

spomenuté.
Nemožno sa potom čudovať, že v dôsledku takého prístupu sa v odôvodnení obžaloby objavilo aj
takéto vyjadrenie prokurátora: „... preto som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia“ (str. 33 obžaloby), ktoré bolo zrejme v rámci tvorby vlastných právnych úvah (§ 235 písm. d)
Tr. por.) tiež prekopírované z uznesenia o vznesení obvinenia (str. 18 uznesenia).
Prokurátorom navrhovaná právna kvalifikácia nijako nezohľadňuje a nezmieňuje zmeny právnej úpravy

ust. § 261 Trestného zákona, ku ktorým medzičasom došlo oproti legislatívnemu stavu, za ktorého malo
k spáchaniu skutkov dôjsť (novelizácie č. 91/2016 Z.z., č. 214/2019 Z.z.).
Osobitne je potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek preukázateľnej obhajobnej aktivite
obvinených, resp. ich obhajcov v priebehu vyšetrovania (č.l. 48-54, 56-59, 64-79, 90-93, 626-628,
828-831, 2047, 2049-2050, 2080-2081, 2266, 2275, 2234), sa prokurátor v odôvodnení obžaloby o

existencii týchto obhajobných argumentov ani len slovom nezmienil, a teda k nim v obžalobe ani nezaujal
žiadne stanovisko. Písomné podania a obhajobné argumentácie obhajcov obvinených teda zostali úplne
opomenuté.
Rovnako absentujúci je aj riadny opis vlastných právnych úvah, ktorými sa prokurátor pred podaním
obžaloby riadil. Na 43. strane obžaloby je použitá len všeobecná formulácia v znení: „Vyhodnotením

dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. som dospel k záveru, že obvinení spáchali
skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.“ (zv. 10, č.l. 2392). Takáto nekonkrétna
formulácia „právnych úvah“ vonkoncom nemôže naplniť požiadavku na riadne odôvodnenie obžaloby
podľa jeho obligatórnych (zákonom určených) náležitostí.
Prokurátor takýmto postupom ponecháva obvinených v obhajobnej neistote, a tak im zásadným

spôsobom sťažuje efektívnu prípravu a postup v ich obhajobe, t. j. v riadnom výkone jedného zo
základných práv obvineného (§ 34, § 44 Tr. por.).
Súd rešpektuje procesné postavenie prokurátora, vrátane jeho výlučnej kompetencie pri rozhodovaní,
či podá obžalobu po skončení prípravného konania, nad ktorým vykonával dozor. Prokurátor tým
realizuje naplnenie jednej zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods. 15 Tr. por.). Súd

teda týmto nehodnotí argumentačnú správnosť vyjadrení prokurátora v obžalobe, akurát konštatuje
úplnú absenciu takých vyjadrení, a tým aj absenciu podstatných náležitostí obžaloby (opis obhajoby,
stanovisko prokurátora k nej, právne úvahy prokurátora).
Isteže, stanovisko prokurátora k obhajobe obvinených nemusí byť v odôvodnení obžaloby vyjadrené v
takých parametroch, ako je tomu pri odsudzujúcom rozsudku. Postačí, keď prokurátor aspoň rámcovo

uvedie, prečo nepovažuje obhajobu obvinených za skutkovo alebo právne dôvodnú (uzn. NS SR sp.
zn. 2Tost/35/2015). Obžaloba však nemôže byť len konštatačným sumárom vyšetrovacieho spisu a
prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom (rozh. ŠTS sp. zn. BB-3T/46/2014).
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na niektoré komentáre k výkladu ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por.,
resp. obdobného ustanovenia § 177 písm. d) zák. č. 141/1961 Zb.:

- v odôvodnení obžaloby prokurátor podrobne rozvedie skutok, identifikuje príčiny, ktoré k nemu viedli
a podmienky, v ktorých sa príčiny rozvíjali, uvedie detaily, ktoré nie sú súčasťou skutkovej vety. Potom
nasleduje narácia dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v
skutkovej vete a že ho spáchal obvinený. Prokurátor vyhodnocuje dôkazy svedčiace v neprospech aj v
prospech obvineného, pričom závery vyplývajúce z tohto vyhodnotenia musia byť logické a presvedčivé.

Prokurátor je povinný sa vysporiadať s obhajobou obvineného; ak tento tvrdí, že je nevinný, prokurátor
musí uviesť, prečo nevidí dôvod na zastavenie trestného stíhania. Odôvodnenie ďalej pokračuje
právnymi úvahami prokurátora, prokurátor vysvetľuje jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného
činu a uvádza ich aplikáciu v danom prípade s poukazom na skutkové zistenia. V prípade obhajoby
obvineného, vyjadrenie prokurátora musí smerovať k tomu, prečo ju považuje za irelevantnú a prečo ju

vyvracia (Čentéš, Kurilovská, Šimovček, Burda a kol.: „Trestný poriadok II. - komentár“; C.H.Beck 2021;
str. 304)
- obhajobou obvineného je potrebné sa zaoberať v celom rozsahu a najmä uviesť, čím je konkrétne
vyvrátená, príp. prečo nie je rozhodná (Růžek, A. a kol.: „Trestní řád - komentář“, I. diel, Panoráma, Praha 1981,
s. 453)
- opísanie skutkového deja má byť bez rozporov a musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu, aj

s uvedením motívu konania obvineného. Uvedú sa v ňom dôkazy, o ktoré sa odôvodnenie opiera a ich
vyhodnotenie, či už svedčia v neprospech obvineného alebo v jeho prospech. Pokiaľ ide o obhajobu
obvineného, prokurátor musí uviesť, čím túto obhajobu vyvracia a prečo ju považuje za irelevantnú
(Minárik, Š. a kol.: „Komentár k Trestnému poriadku“; Iura Edition 2006; s. 612)
- ustanovením o náležitostiach obžaloby sa o. i. realizuje garancia podľa čl. 6 ods. 3 Smernice č.

2012/13/EÚ z 22.05.2012 o práve na informácie v trestnom konaní, že najneskôr pri podaní obžaloby
je súd podrobne informovaný o obvinení, vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného skutku,
ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto skutku (Čentéš a kol.: „Trestný
poriadok II. - komentár“; C.H.Beck 2021; str. 303).
Hoci obžaloba nie je rozhodnutím súdu, nemožno pri jej odôvodňovaní prehliadať jej zákonom určenú
obligatórnu štruktúru. Ústavný súd SR opakovane konštatoval, že všetky orgány verejnej moci sú

povinné interpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou
a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd. Obdobne Ústavný súd SR
konštatoval porušenie práv obvineného zo strany prokurátora, ktorý zamietol sťažnosť obvineného voči
uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil (nález ÚS SR sp. zn. III.
ÚS 2/2009 - publ. č. 26/2009).

Procesnou chybou podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. sa rozumie nedodržanie závažných formálnych
náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom
demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. a § 44 ods.
2 Tr. por. (Rt-118/2014).
Vytýkaný nedostatok (riadne odôvodnenie obžaloby) sa pritom týka takého práva obvinených, ktoré

spolu s ďalšími právami napĺňa obsah jedného zo základných procesných práv každého obvineného
- práva na jeho riadnu obhajobu. V zmysle § 235 písm. d) Tr. por. má totiž každý obvinený právo už
z podanej obžaloby sa dozvedieť, ako boli jeho obhajobné argumenty prokurátorom vyhodnotené, či
neboli opomenuté a aké kontra-úvahy napokon viedli prokurátora k podaniu obžaloby. Podľa toho potom
obvinený môže zvoliť a pripraviť si svoju ďalšiu obhajobnú stratégiu v konaní pred súdom.

Prokurátor (na rozdiel od obhajcu) nemá právo „tajiť“ svoju argumentačnú stratégiu a taktizovať
ohľadom okamihu, kedy (a či vôbec) procesným spôsobom oznámi „druhej strane“ svoj pohľad na vec.
Zákonodarca jasne uvádza, že súbežne s podaním obžaloby prokurátor musí v jej odôvodnení uviesť
aj svoje stanovisko k obhajobe obvineného a opísať právne úvahy, ktorými sa pri podaní obžaloby
spravoval (§ 235 písm. d) Tr. por.).

Obdobne aj v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/13/EÚ z 22.05.2012 o práve
na informácie v trestnom konaní platí, že osobám obvineným zo spáchania trestného činu by sa
mali poskytnúť všetky informácie o obvinení, ktoré sú potrebné na prípravu ich obhajoby, ako aj na
zaručenie spravodlivého konania (27. odsek Preambuly Smernice č. 2012/13/EÚ). Najneskôr pri podaní
obžaloby je potrebné poskytnúť podrobné informácie o obvinení, vrátane povahy a právnej kvalifikácie

predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto
činu (čl. 6 ods. 3 Smernice č. 2012/13/EÚ).
Aj vzhľadom na hraničnú krátkosť lehôt na uplatnenie procesných práv nadväzujúcich na doručenie
takejto obžaloby (§ 240 ods. 3 až ods. 5 Tr. por.) nemožno takýto zásah do práv obvinených odstraňovať
až pred súdom. Preto bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi späť do prípravného konania.

Porušenie práva obvineného klásť svedkom otázky
Orgány činné v trestnom konaní po odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi späť do prípravného
konania prakticky nevykonali žiadne zmysluplné dokazovanie. Prokurátor síce v auguste 2022 predložil
spis vyšetrovateľovi „... za účelom doplnenia dôkazov“, avšak bez konkrétneho pokynu, resp. bez

špecifikácie úkonov, ktoré má vo veci vykonať (zv. 9, č.l. 2224). Po vrátení veci teda nebol zopakovaný
žiaden z výsluchov, akurát boli aktualizované tzv. správy o povesti obvinených. Neskôr prokurátor
dokonca uviedol, že postup vyšetrovateľa v prípravnom konaní bol de lege lata a nedošlo k porušeniu
práva obvinených na ich obhajobu (zv. 9, č.l. 2290-2292).
Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom vo svojom uznesení sp. zn. 2Tost/2/2022 akceptoval výhradu

Špecializovaného trestného súdu a potvrdil, že „...obv. T. J. nebola umožnená osobná účasť pri výsluchu
tých svedkov, ktorých sa jeho obhajca nemohol zúčastniť, a tým mu bola odňatá možnosť kladenia
otázok svedkom a následne zvoliť spôsob svojej obhajoby“ (str. 13 uznesenia NS SR).
Takto konštatované pochybenie nebolo po odmietnutí pôvodnej obžaloby napravené.Neobjasnený rozsah činu - výška škody
Po odmietnutí pôvodnej obžaloby bolo v novembri 2022 do spisu dodatočne doplnené vyjadrenie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 03.06.2020, ktorým tento subjekt špecifikoval výšku

čerpaného finančného príspevku (zv. 9, č.l. 2233-2236). Táto tabuľková špecifikácia však opäť nenašla
odzrkadlenie v skutkovej vete obžaloby (ohľadom výšky škody), ba ani v jej odôvodnení.
Aj naďalej preto platí záver Špecializovaného trestného súdu z pôvodného uznesenia sp. zn.
12T/6/2021, že prokurátor v obžalobe nijako nevysvetlil rozdiel vo výške škody uvedenej v skutkovej
vete a výške škody uvádzanej v tabuľkovej časti jeho odôvodnenia (str. 41 novej obžaloby).

Otázka výšky škody (rozsahu trestného činu) teda nebola počas prípravného konania riadne vyriešená.
Ide pritom o jeden zo základných kvalifikačných znakov skutkovej podstaty tých trestných činov, ktorých
spáchanie sa obvineným kladie za vinu. Preukazovanie konania, následku a príčinného vzťahu medzi
nimi je obligatórne, keďže ide o preukazovanie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.
Prokurátor v skutkovej vete obžaloby prevzal opis „škody“ (rozsahu činu) ohľadom skutkov v bode 1.
a v bode 2. tak, ako ho ešte v roku 2018 (len predbežne) ustálil vyšetrovateľ pri úvodnom vznesení

obvinenia. Oproti tomu v odôvodnení obžaloby (str. 41) prokurátor len stroho uvádza prekopírované
znenie tabuľky, ktorú predložil úrad práce (zv. 9, č.l. 2236), aj to len vo vzťahu ku skutku v bode 1.
Odôvodnenie rozsahu činu (sumy neoprávnene čerpaného NFP) ohľadom skutku č. 1 teda vôbec
nezodpovedá jeho opisu uvedenému v skutkovej vete obžaloby. Zatiaľ čo v skutkovej vete obžaloby v
bode 1. je uvedené, že výška neoprávnene čerpaného NFP zo zdrojov EÚ bola vo výške 19.391,53

€ (väčšia škoda), v odôvodnení je uvedená výška 38.782,98 € (značná škoda). Ohľadom skutku č. 2
dokonca chýba v obžalobe akékoľvek odôvodnenie rozsahu tohto činu (sumy neoprávnene čerpaného
NFP).

Nezistené stanovisko poškodeného

Zmätočný je aj postup orgánov činných v trestnom konaní ohľadom uplatneného nároku na náhradu
škody. Odhliadnuc od toho, či ide o nárok, ktorý možno uplatniť v tzv. adhéznom konaní (Rt-71/2017;
uzn. NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 2TdoV/1/2020 zo dňa 09.12.2021), otázku
uplatnenia nároku na náhradu škody je potrebné mať riadne vyriešenú za účelom ďalšieho procesného
postupu v konaní pred súdom (napr. podľa § 256 ods. 3 Tr. por.).

Prokurátor v odôvodnení obžaloby (str. 17) prihliadal na podanie, ktoré zamestnanec úradu práce
dodatočne učinil len formou e-mailu (zv. 7, č.l. 2074), pričom toto podanie nebolo riadne a včas doplnené
osobitným podaním v zákonom určenej forme (§ 62 ods. 1 Tr. por.).
Išlo pritom o podanie, ktorým sa mal zásadným spôsobom zmeniť dovtedajší procesný postoj úradu
práce k otázke vzniku majetkovej ujmy a nadriadení dokonca ani nevedeli o takom postupe svojho

zamestnanca (zv. 9, č.l. 2082). Napriek tomu nebol zástupca úradu práce dodatočne k otázke škody
(rozsahu činu) vypočutý. Tu súd opäť pripomína nevyriešený rozpor medzi opisom rozsahu činu v
skutkovej vete a v odôvodnení obžaloby.
Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti Špecializovaný trestný súd rozhodol o odmietnutí
takejto obžaloby a o vrátení veci späť prokurátorovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať na Špecializovanom trestnom súde sťažnosť, a to v lehote troch
pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.