Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221010526
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2221010526.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Klimek Kubicovou, v trestnej veci

obžalovaného: A. B., narodený XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F. A. F. G., pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede dňa 30.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B.: nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F. A. F. G.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 2Pv 357/18/2201-42 zo dňa
21.07.2021 pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako prečin neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2020 v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa §
212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, súdom právne kvalifikovaný ako prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že:

v pracovnej pozícii vodiča pre zamestnávateľa EMAK transport, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda,
Nám. SNP 195/39, IČO: 50215264, po rozviazaní pracovného pomeru so svojim zamestnávateľom, k
čomu medzi ním a zamestnávateľom malo dôjsť na základe ústnej dohody ku dňu 30.04.2018 a po
dokončení poslednej dohodnutej jazdy do zahraničia a späť, k čomu došlo dňa 04.05.2018, bez vedomia
a súhlasu zamestnávateľa použitím jemu zverenej platobnej karty zamestnávateľa - poskytnutej len po
dobu trvania pracovného pomeru a na výbery peňazí súvisiacich s výdavkami na cestu do zahraničia,
túto platobnú kartu - v tom čase ešte neodovzdanú zamestnávateľovi neoprávnene použil na výbery

finančných prostriedkov z účtu zamestnávateľa č. IBAN H., nakoľko z bankomatu ČSOB, a.s., na ulici
Čsl. Armády Nové Mesto nad Váhom, v dňoch 07.05.2018 vybral sumu 2 x po 100 eur a dňa 18.05.2018
vybral sumu 200 eur, ktoré peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti EMAK transport, s.r.o.,
IČO: 50215264, so sídlom Nám. SNP 195/39, Dunajská Streda, spôsobil škodu vo výške 400 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť: EMAK transport, s.r.o., IČO:
50215264, so sídlom Nám. SNP 195/39, Dunajská Streda, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.07.2021 bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č.k. č. 2Pv 357/18/2201-42 zo dňa 21.07.2021 na obžalovaného A. H. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2020 v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného

do 31.07.2019, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd rozhodol pôvodne vec trestným rozkazom č.k. 1T/69/2021-229 zo dňa 03.08.2021, proti ktorému
podali v zákonnej lehote (včas) obžalovaný (dňa 05.10.2021) aj prokurátor (dňa 03.09.2021) odpor.

Následne súd nariadil vo veci a vykonal hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní nariadenom na podklade podanej obžaloby urobil obžalovaný A. H. po poučení
v zmysle § 257 Trestného poriadku vyhlásenie, že sa necíti byť vinným. Poškodená spoločnosť EMAK
transport, s.r.o., si uplatnila voči obžalovanému do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody

vo výške 1.210 eur. Následne súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle dôkazných
návrhov procesných strán, na základe ktorého zistil nasledovné.

Obžalovaný A. H. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2021 (č.l. 237 - 238) po príslušnom
zákonnom poučení o jeho právach a povinnostiach uviedol, že si nie je vedomý toho, že by neoprávnene

vybral peniaze, lebo on pracovný pomer nemá ukončený, a teda nemohol podľa toho paragrafu vyberať
peniaze, lebo mal ísť do zamestnania a peniaze vyberal s tým, že večer pôjde na jazdu. Podľa výpisu
sa dá pozrieť, že keď prišiel z jazdy, vždy si vyberal peniaze po jazde, aby mal pri sebe peniaze na
ďalšiu jazdu, na ktorú mal ísť, aby neriešil, že večer o 22:00 hod. bude musieť hľadať bankomat na výber
peňazí. Dňa 07.05.2018 vybral peniaze. Potom si vytkol členok v poobedňajších hodinách, preto nešiel

do práce. I. J. upovedomil o tom správou, aj mu zaslal foto svojej nohy s tým, že nemôže ísť na jazdu a
riešil s ním, či pôjde alebo nepôjde na PN-ku. Tvrdenia pána J., že sa dohodli na výpovedi, považoval
za klamstvo. Poukázal na to, že pán J. uviedol vozidlo K. L. L., v ktorom nikdy nesedel, dôkazom sú
bločky, ktoré predložil do spisu, v ktorých sú uvedené evidenčné značky auta, ktorým jazdil. Na otázku,
či skončil jeho pracovný pomer s poškodenou spoločnosťou, a ak áno, tak kedy, uviedol, že v živote

nepovedal takú vec, že by mu pracovný pomer skončil tak ako to je uvedené v spise. Poslednú jazdu
vykonal dňa 04.05.2018. Keď išiel na jazdu, tak mal peniaze, keď prišiel z jazdy, tak si potom peniaze
vybral väčšinou v poobedných hodinách. Čiže peniaze mal. Na otázku, ak peniaze vyberal vždy po
jazde a poslednú uskutočnili dňa 04.05.2018, ako potom vysvetlí výbery zo dňa 07.05.2018 a zo dňa
18.05.2018, uviedol, že dňa 04.05.2018 bola sobota, prišiel z jazdy, vybral si peniaze dňa 07.05.2018

lebo mal ísť na jazdu, ale vytkol si členok, takže na jazdu nešiel. K výberu zo dňa 18.05.2018 uviedol,
že mu bolo povedané, že má ísť na jazdu večer, tak si vybral peniaze, ale potom sa stala taká vec,
že mu pán J. povedal, že má ísť na tú jazdu skôr, a keďže nebol doma, tak na jazdu odmietol isť. Na
otázku, keď dňa 07.05.2018 vybral peniaze a tá jazda sa neuskutočnila, prečo potom vyberal peniaze
dňa 18.05.2018, keď mal u seba vybraté peniaze zo dňa 07.05.2018, uviedol, že mal ísť na jazdu a tých

200 eur, ktoré dňa 07.05.2018 vybral, už nemal, nakoľko ich minul na súkromné veci, avšak nevyberal
ich za účelom krádeže. Na otázku, čo spravil s tými 200 eurami, čo vybral dňa 18.05.2018, uviedol, že
nič, nebol na jazde, stále ich má, ale pán J. nepýtal od neho len 200 eur, ale 900 eur. Povedal mu, že to
sa mu zdá priveľa, nech sa spraví riadne vyúčtovanie a podľa toho sa zariadi. Žiadal o písomnú formu,
ale písomne nedostal nič, ani výpoveď. Zo slov pána J. zo dňa 18.05.2018 vyplýva to, čo tvrdí, povedal

mu, že mu posiela výpoveď a vyúčtovanie, že mu dlží 900 eur, a aby mu vrátil mobil a kartu. Dodnes sa
však nič také nestalo. Na otázku, či sa rozprávali dňa 30.04.2018 s pánom J. o ukončení pracovného
pomeru, uviedol, že nie. Určite by nešiel 03.05.2018 a 04.05.2018 na jazdu, keby sa rozprávali dňa
30.04.2018 o ukončení pracovného pomeru.Zástupca poškodenej spoločnosti EMAK transport, s.r.o., svedok A. J., vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 19.06.2023 (č.l. 299 - 230) uviedol, že obžalovaný je jeho bývalý zamestnanec. Nemá
s ním žiaden ďalší vzťah. Od roku 2005 sa venuje medzinárodnej autodoprave. V roku 2018 bol

obžalovaný prijatý ako zamestnanec, prevažne rozvážal tovar do krajín ako je Srbsko a Ukrajina. Na
hraničných prechodoch sa používala hotovosť, interná dohoda firmy medzi všetkými vodičmi bola, že
vodič držal hotovosť vo výške 200 eur. Všetci zamestnanci vlastnili firemnú platobnú bankomatovú kartu,
z ktorej si vždy po jazde doplnili hotovosť 200 eur. Zamestnanci mali tlačivo na výber hotovosti, kde
si zapisovali tieto výbery. Po prvom mesiaci, keď mu obžalovaný odovzdal to tlačivo, mal tam zostatok

cez 400 eur (zostatok medzi výberom a výdajom). Vo februári mal zostatok ešte 245 eur. V marci, keď
odovzdal tlačivo, mal zostatok 454 eur, vtedy ho upozornil ústne, aby minul najprv ten zostatok a držal
hotovosť len 200 eur. Osobne si to neodkontroloval. V mesiaci apríl to vzrástlo už na 610 eur. Potom
mal obžalovaný už iné úmysly, pretože si „pričuchol“ k trestnej činnosti na Ukrajine a spravil takú vec,
že poslal fotku, že má výron na nohe, že nemôže ísť do práce. Uviedol, že je však presvedčený, že
žiadny výron nemal. V tom čase tam boli ďalšie výbery, ktoré si neustriehol. Obžalovaný si počkal na

deň, kedy mu poslal celú výplatu, a ostala mu hotovosť za realizované výbery. Potom podal písomnú
výpoveď. Do dnešného dňa mu obžalovaný nedal lekársku správu, že je PN, a keď ju od neho pýtal, tak
mal vždy nejaké problémy, napr. sa mu pokazilo na diaľnici auto a nikdy neprišiel už k týmto dokladom.
Má komunikáciu, kde mu obžalovaný napísal, aby ho odhlásil k 01.05.2018. Napísal mu tiež, že chce
vyrovnať svoje podlžnosti. Celá argumentácia obžalovaného bola o tom, že nemá peniaze preto, lebo

mu jeho strýko ukradol tašku, kde mal notebook a peňaženku, také niečo mu písal. Potom išiel osobne
do Nového mesta nad Váhom, dal si zavolať z cukrárne matku obžalovaného, aby vedela o tom, čo má
za syna, a aby to začala riešiť. Prišli tam spoločne, pani B. povedal, že obžalovaný mu ukradol peniaze,
a začali sa doťahovať, že kde dal tie peniaze. Skončilo to tak, že oni sa tam doťahovali a on odišiel. Dal
obžalovanému ultimátum, že do asi dvoch týždňov nech mu vráti tie peniaze. To bol posledný kontakt,

čo mal s obžalovaným. Následne podal trestné oznámenie. K výpovedi obžalovaného došlo tak, že mu
obžalovaný v sms napísal, že: „kľudne ma odhláste k 01.05.2018. Nemám s tým problém, aby ste za
mňa neplatili zbytočne odvody, keď som bol dlho doma. Dik, hádam, že to chápete“. Poslednú jazdu
vykonal obžalovaný do Srbska, a to dňa 02.05.2018 alebo 03.05.2018. Po tomto termíne pre neho už
žiadnu prácu nevykonával. Na otázku, či výpoveď bola daná ústne, alebo písomne a kedy, uviedol, že

obžalovaný vykonal poslednú cestu 02.05.2018 alebo 03.05.2018, a keďže potom zostal doma, vraj mal
výron, nedoručil žiadne papiere od lekára, tak mu písal absencie a celá komunikácia, kde sa písalo
o tom odhlásení spätne, sa konala asi dňa 18.05.2018. Čiže je pravda, že obžalovaný vykonal ešte
jazdu 02.05.2018 alebo 03.05.2018 a bol odhlásený spätne k 01.05.2018. Bolo to na základe absencie,
ktorú mal. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný podával žalobu o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, a ani on takú žalobu nepodával. Na otázku, či bol obžalovaný z jeho strany
oslovený za účelom vykonania jazdy aj neskôr po tej jazde z 02.05.2018 alebo z 03.05.2018, uviedol,
že niekoľkokrát bol telefonicky žiadaný, že môže ísť aj ako závozník - nevodič, nakoľko mal problém
s nohou, vždy to však obratom odmietol, že nemôže. Už si presne nepamätal koľko ponúk po poslednej
ceste do Srbska obžalovaný dostal, bolo ich však niekoľko. Do toho 18.05.2018, kedy mu obžalovaný

napísal, že končí, bol stále v tom, že obžalovaný bude pokračovať v práci. Na otázku, či prvýkrát
obžalovaný prejavil vôľu ukončiť zamestnanie toho 18.05.2018 v sms správe, uviedol, že áno, pričom
dodal, že obžalovaný nemal záujem chodiť viac do práce, a keďže nemal na výber, tak ho následne
odhlásil, a to asi v týždni nasledujúcom po tej sms z 18.05.2018, spravila to účtovníčka, nepamätá si však
už presne. Na otázku, či on niekedy obžalovanému povedal, že s ním končí pracovný pomer, uviedol,

že celé to začalo v čase, keď ho obžalovaný v sms požiadal, aby ho odhlásil. On (svedok) skončenie
pracovného pomeru neinicioval. Na otázku, kto má v prípade šoféra a závozníka oprávnenie na výber
financií prostredníctvom platobnej karty zverenej firmou, a či to je upravené, uviedol, že obžalovaný
bol vždy iba ako vodič, nikdy nie ako závozník. Obžalovaný robil výbery aj po 03.05.2018, kedy bol
doma. Závozník nemá platobnú kartu, iba vodič, ten platí výdavky na cestu. Do toho Srbska a Ukrajiny,

kde sa používala hotovosť, vodič jazdil vždy sám. V pracovnej zmluve uzavretej s obžalovaným bol
upravený aj účel použitia platobnej karty, ako aj zverenie platobnej karty vodičovi, a to konkrétne v bode
4.4.3 a 4.4.4 pracovnej zmluvy. Na otázku, či vyzval obžalovaného, aby mu vrátil poskytnutú firemnú
platobnú kartu, prípadne sa s ním dohodol na jej vrátení, uviedol, že na stretnutí v Novom Meste nad
Váhom mu obžalovaný odovzdal telefón, SIM kartu a asi aj palivové karty, avšak bankomatová karta

mu nebola vrátená. Za posledný mesiac mu obžalovaný nedal ani bločky. To stretnutie v Novom Meste
nad Váhom sa uskutočnilo po všetkom, kedy už bola zablokovaná aj platobná karta. Dal ju zablokovať
po tom poslednom výbere.V rámci doplňujúceho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2024 (č.l. 320) svedok na otázku,
či vie uviesť, kedy mal obžalovaný vykonať ďalšie služobné cesty po jeho poslednej služobnej ceste do
Srbska, ktorú ukončil dňa 04.05.2018, uviedol, že tá práca nie je pravidelná, bolo to individuálne. Je dosť

možné, že o ďalší deň mal pre obžalovaného prácu. Už si to presne nepamätá. Obžalovaný prišiel s tým,
že má výron na nohe, že nemôže ísť do práce, následne ho žiadal, aby predložil od lekára správu, čo
sa však nikdy nestalo. Už si presne nepamätal, v akom časovom predstihu pred plánovanou služobnou
cestou mu obžalovaný oznámil, že má výron, ale mohlo to byť deň vopred. Na otázku, či sa vie vyjadriť,
či služobné jazdy, ktoré ponúkal obžalovanému po 04.05.2018 sa mali vykonať v dňoch 08.05.2018

a 18.05.2018, uviedol, že vie povedať len toľko, že nakoľko obžalovaný tvrdil, že má ten výron, tak mu
ponúkol, že môže ísť ako závozník vo vozidle, pretože vozili tovar a vo vozidle sedávali aj dvaja ľudia. On
však odmietol všetky ponuky. V tom čase mal mať ten výron, ako to tvrdil. Na otázku, či vie uviesť, ktoré
z jázd, ktoré sa uskutočnili podľa reportov jázd obsiahnutých v spise v máji 2018 motorovým vozidlom,
ktoré používal obžalovaný, a to v dňoch: 08.05.2018, 10.05.2018, 12.05.2018, 14.05.2018, 17.05.2018
a 18.05.2018, ponúkol obžalovanému a ktoré z nich obžalovaný odmietol, uviedol, že si pamätá, že 02.

– 03.05.2018 mal obžalovaný tú poslednú jazdu. Kým bolo motorové vozidlo u obžalovaného, ponúkali
sa mu všetky služobné jazdy. Aktuálne si však presne nepamätá, ktoré konkrétne jazdy. K tvrdeniu
obžalovaného, že mal ísť na jazdu dňa 18.05.2018 večer, preto si vybral peniaze na túto jazdu, avšak
z dôvodu, že mu mal svedok zavolať v priebehu dňa a žiadať, aby išiel na túto jazdu skôr, keďže
nebol doma, na túto jazdu odmietol ísť a následne mal napísať svedkovi, že už nemá záujem pre jeho

spoločnosť pracovať, svedok uviedol, že to nie je pravda. Keby obžalovaný aj išiel na cestu, tak držal
hotovosť cez 800 eur, čiže nemal dôvod si vyberať ďalšie peniaze na cestu. Predložil mu tlačivo, ktoré
on sám vypisoval a značil tam výbery aj výdaje, aj tie bločky, ktoré mal doložiť, sú zapísané v tom
tlačive. Keďže si to neustrážil, obžalovaný mal toľko výberov, že narástla tá suma. Nestalo sa to, čo tvrdí
obžalovaný, a to že mal ísť dňa 18.05.2018 skôr na jazdu.

Svedkyňa M. B., matka obžalovaného, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2023 (č.l. 300)
uviedla, že obžalovaný je jej syn. K veci nemá žiaden pomer. Poškodený prišiel za ňou do práce do
cukrárne s tým, že jej syn – obžalovaný mu dlží peniaze. Prišiel si zobrať telefónnu kartu a telefón
a kreditnú kartu. Viac k veci nevie uviesť. Na položené otázky uviedla, že nevie presne uviesť, či

obžalovaný poškodenému dával len SIM kartu, alebo aj telefón aj SIM kartu a kreditnú kartu. Vrátil mu
to, po čo si prišiel. Na návrh prokurátora bola za účelom odstránenia rozporov postupom podľa § 264
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa
06.02.2019 na str. 6 (č.l. 38), v ktorej svedkyňa uviedla, že nevie, či obžalovaný pánovi J. uviedol, aby
mu strhol dlžnú sumu z výplaty, a v ktorej ohľadom odovzdaných vecí uviedla, že počas návštevy pána

J. u nej v cukrárni s názvom D. F. F. H. v Novom Meste nad Váhom v lete v roku 2018 bola pri tom ako
obžalovaný z mobilného telefónu vybral svoju SIM kartu a mobilný telefón odovzdal pánovi J.. Nevedela
sa vyjadriť, či mu obžalovaný vrátil aj platobnú kartu spoločnosti EMAK transport, s.r.o.. K prečítanej
časti výpovede a rozporom svedkyňa uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, nakoľko
sa určite pamätala lepšie.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi poškodenou spoločnosťou EMAK transport, s.r.o., v mene ktorej
koná A. J., ako zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom zo dňa 21.02.2018 (č.l. 59 - 60)
vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli dátum nástupu do práce na deň 21.02.2018 s tým, že obžalovaný
bude vykonávať prácu na pozícii vodič nákladného automobilu. Pracovný pomer bol dohodnutý na

dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. V článku 4. pracovnej zmluvy s názvom práva a
povinnosti zamestnávateľa je v bode 4.3. zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého bude zamestnancovi
za účelom plnenia pracovných úloh zverené nákladné motorové vozidlo, platobná karta, mobilný telefón
a tankovacia karta, GPS navigácia, firemná pečiatka, povinná výbava vodiča, bezpečnostná výbava
vodiča. Zamestnanec berie na vedomie, že vyššie uvedený majetok mu bol zamestnávateľom zverený

výlučnezaúčelomplneniapracovnýchúloh.Vbode4.4.jedojednanie,podľaktoréhozamestnanecberie
súčasne na vedomie, že platobnú, tankovaciu kartu a finančnú hotovosť, zverené mu zamestnávateľom
je oprávnený použiť výlučne na kúpu diaľničných známok, platenie mýta, poplatkov za mosty, colných
poplatkov, pohonných hmôt, resp. na uskutočnenie nevyhnutných platieb spojených s prevádzkou
zvereného motorového vozidla vopred písomne odsúhlasených zamestnávateľom. V prípade potreby

vykonania vyššie špecifikovaných úhrad je potrebné postupovať následovne. V prvom rade využiť
možnosť úhrady tankovacou kartou, v prípade ak takáto úhrada nie je možná, využiť platobnú kartu, a
ak ani takáto forma platby nie je možná, zamestnanec je až v tom prípade oprávnený použiť na úhradu
zverenú hotovosť.Z tlačív o výberoch a výdajoch peňazí vyplnených obžalovaným za mesiace február až apríl 2018
(č.l. 39 – 41) vyplýva, že za mesiac február 2018 obžalovaný realizoval zverenou platobnou kartou

zamestnávateľa výbery v celkovej výške 470 eur a výdaje za tento mesiac mal v celkovej výške 225
eur, čiže zostatok za daný mesiac bol 245 eur. Za mesiac marec 2018 obžalovaný realizoval zverenou
platobnou kartou zamestnávateľa výbery v celkovej výške 530 eur a výdaje za tento mesiac mal v
celkovej výške 321 eur, čiže zostatok za daný mesiac spolu so zostatkom za mesiac február bol 454
eur. Za mesiac apríl 2018 obžalovaný realizoval zverenou platobnou kartou zamestnávateľa výbery po

ich sčítaní vo výške 560 eur a výdaje za tento mesiac mal po ich sčítaní a premene niektorých výdavkov
v inej mene na menu euro vo výške 443 eur, pričom konečný príjem, výdaj a zostatok za daný mesiac
v danom tlačive obžalovaným vyplnený nie je.

Z výpisu z účtu poškodenej spoločnosti EMAK transport, s.r.o., s IBAN končiacim na 5807 za obdobie
od 01.04.2018 do 30.04.2018 (č.l. 42 – 46) vyplýva okrem iného, že platiteľom s ref. platiteľa VS/

SS3400105823/KS0608 (pozn. súdu: platobnou kartou zverenou obžalovanému) boli za daný mesiac
realizované transakcie platobnou kartou v celkovej výške 610 eur.

Z výpisu z ČSOB internetbankingu z účtu poškodenej spoločnosti s IBAN končiacim na 5807 za
obdobie od 01.05.2018 do 28.05.2018 (č.l. 47 – 58) vyplýva okrem iného, že platiteľ s ref. platiteľa VS/

SS3400105823/KS0608 (pozn. súdu: obžalovaný) v danom období realizoval nasledujúce transakcie
platobnou kartou – výbery: dňa 30.04.2018 2x vo výške 100 eur na mieste ČSOB Čsl. M. F. A. F. G.,
ktoré transakcie boli zaúčtované až dňa 02.05.2018, dňa 04.05.2018 2x vo výške 100 eur na mieste
ČSOB Čsl. M. F. A. F. G., ktoré transakcie boli zaúčtované až dňa 07.05.2018, a dňa 17.05.2018 1x vo
výške 200 eur na mieste ČSOB Čsl. M. F. A. F. G., ktorá transakcia bola zaúčtovaná až dňa 18.05.2018.

Výpismi z z účtu poškodenej spoločnosti s IBAN končiacim na 5807 za obdobie od 01.03.2018 do
31.03.2018 a od 01.05.2018 do 31.05.2018, a z účtu A. J. s IBAN končiacim 8432 za obdobie od
01.03.2018 do 31.03.2018 a od 01.04.2018 do 30.04.2018, ako aj detailmi platieb ČSOB z účtov
poškodenej spoločnosti a A. J. (č.l. 308 – 312, 179 - 183), poškodený preukazoval úhradu výplat

obžalovanému za obdobie od februára až do apríla 2018, pričom konkrétne z nich vyplýva, že z daných
účtov boli realizované na účet s IBAN končiacim na 5297 úhrady v dňoch: 07.03.2018 vo výške 272 eur,
19.03.2018 vo výške 443 eur, 10.04.2018 vo výške 594 eur, 09.05.2018 vo výške 742 eur a 10.05.2018
vo výške 363 eur.

Zo správ Sociálnej poisťovne zo dňa 07.05.2019, 15.07.2019 a 11.09.2023 (č.l. 99 – 100, 307) vyplýva,
že obžalovaný bol prihlásený do poistenia ako zamestnanec v pracovnom pomere (pravidelný príjem)
u zamestnávateľa – spoločnosti EMAK transport, s.r.o., od 21.02.2018 do 30.04.2018. Odhláška bola
prijatá dňa 31.05.2018 o 16:19 hod.. Sociálna poisťovňa u odvádzateľa EMAK transport, s.r.o., evidovala
poistenca (zamestnanca) – obžalovaného v období od 21.02.2018 do 30.04.2018.

Z potvrdenia poškodenej spoločnosti o zamestnaní zo dňa 30.04.2018 (č.l. 302) vyplýva, že obžalovaný
bol ich zamestnancom na pozícii vodič nákladného automobilu v období od 21.02.2018 do 30.04.2018.

Z pokladničných dokladov a ďalších potvrdení o úhradách predložených obžalovaným (č.l. 113 – 121,

127–138,330-346),ztých,ktorésúčitateľné,vyplývajúvýdavky,ktoréuhrádzalobžalovanývsúvislosti
s prepravou tovaru počas uskutočňovania jednotlivých jázd na pozícii vodiča. Okrem iného obdobia sa
tu nachádzajú aj pokladničné bloky a iné potvrdenia o platbách v súvislosti s realizáciou služobnej cesty
od 02.05.2018 do 03.05.2018 z týchto dní.

Z reportu jázd spoločnosti ecofleet za obdobie od 01.03.2018 do 31.05.2018 (č.l. 142 – 157) vyplýva,
po akých trasách boli vykonávané prepravy vozidlom poškodenej spoločnosti Fiat Ducato s EČV: L. v
danom období. Ďalej z tohto reportu jázd vyplýva, že v mesiaci máj 2018 boli príslušným motorovým
vozidlom realizované: jazda do Srbska v dňoch 02.05.2018 - 03.05.2018, a následne aj ďalšie jazdy v
dňoch 08.05.2018, 10.05.2018, 12.05.2018, 14.05.2018, 17.05.2018 od 21:45 hod. do 18.05.2018 do

17:44 hod., 22.05.2018 - 25.05.2018, 28.05.2018, 30.05.2018 – 31.05.2018.

Zo správy spoločnosti ecofleet slovakia s.r.o., zo dňa 03.03.2022 (č.l. 266) súd zistil, že od dátumu
28.03.2016 táto spoločnosť poskytovala služby gps monitoringu pre vozidlo s EČV: L. (pozn. súdu: EČVvozidla, na ktorom jazdil obžalovaný). Následne gps riadiaca jednotka z tohto vozidla bola opätovne dňa
31.08.2019 použitá a nainštalovaná do vozidla s EČV: L.. V monitorovacom systéme Ecofleet došlo len
k prepísaniu EČV z L. na L.. Z toho dôvodu, všetky jazdy vykonané a zaznamenané v knihe jázd pred

dátumom 31.08.2019 patria vozidlu s EČV: L.. Všetky jazdy vykonané a zaznamenané v knihe jázd po
dátume 31.08.2019 patria vozidlu s EČV: L..

Z medzinárodných nákladných listov - dokladov o preprave tovaru vykonávanej pre poškodenú
spoločnosť EMAK transport, s.r.o., (č.l. 63 – 98), v ktorých sa uvádza ako meno vodiča – meno

obžalovaného, prípadne EČV: L. (na ktorom jazdil obžalovaný), vyplýva, že dokumentujú vykonávanie
prepravy tovaru (pracovné cesty) obžalovaným pre poškodenú spoločnosť v mesiacoch marec a apríl
2018.

Z fotografií písomnej komunikácie medzi obžalovaným a A. J. zo dňa 08.05.2019, 09.05.2018,
11.05.2018, 12.05.2018, 14.05.2018, 16.05.2018 a 18.05.2018 (č.l. 61, 184 – 188, 267 – 277),

predložených zástupcom poškodenej spoločnosti, A. J., súd zistil, že boli v danom období v telefonickom
kontakte prostredníctvom sms správ alebo elektronických správ cez príslušné aplikácie. V období od
08.05.2018 do 09.05.2018 bola predmetom ich komunikácie výplata mzdy pre obžalovaného, oprava
jej výšky a termín jej úhrady obžalovanému. Z komunikácie zo dňa 12.05.2018 vyplýva, že obžalovaný
informoval A. J. o technických problémoch s autom na diaľnici, o tom ako sa nakoniec nedostal na

kontrolu k lekárovi a že vybavuje niekoho, kto mu nejaké veci naloží a dovezie do mesta. Dňa
14.05.20018 kontaktoval A. J. obžalovaného, či je k dispozícii, následne obžalovaný odpísal, že bude
niekoho nasledujúci deň čakať v Bratislave, na to mu A. J. odpísal, že keď bude v Bratislave, môže si
odtiaľ rovno zobrať auto a zároveň sa obžalovaného opýtal, či sa mu už robia doklady, na čo mu odpísal,
že áno, už ich má vybavené. Dňa 16.05.2018 sa zástupca poškodenej spoločnosti opýtal obžalovaného,

či má papiere, na čo odpísal, že nie, a na otázku, kedy mu povedali, že budú, odpísal, že sa mu
vyjadrili, že majú na to 30 dní, ale že to chodí v priebehu týždňa. Ďalej komunikovali o tom ako sa osoba
menom G. nedostavila do Peritosu do Bratislavy, kde ho mal obžalovaný čakať, a že celý Peritos vie,
že táto osoba mala ukradnúť obžalovanému buksu. Dňa 18.05.2018 o 13:23 hod. obžalovaný napísal
zástupcovi poškodenej spoločnosti správu, v ktorej uviedol, že mu nič neprišlo a už ani nečaká, že mu

niečo príde. Od rána má telefonáty od rodiny a očakával, že je niekto s G. v kontakte v Peritose, teraz
ho môže len hľadať. Následne napísal, že nič v zlom, ale on končí, po prvé nemá doklady a toto ho už
dopálilo, osobne povie, čo a ako, je mu to ľúto, dnes mu pošle poštou bločky, telefón aj platobnú kartu,
nech mu vyráta, koľko je mu dlžný, nemieni sa skrývať, toto je jeho telefónne číslo (XXXXXXXXXX).
Ďalej napísal, že okolo 15. sa ozve s peniazmi, požiadal ho, aby mu poslal adresu alebo číslo účtu, kam

mu pošle aspoň nejaké peniaze, nech to neposiela na firemný účet. Poďakoval, ospravedlnil sa, pričom
uviedol, že už nemôže dlhšie čakať, do konca mesiaca potrebuje zohnať peniaze ohľadom bytu a vecí,
čo potrebuje mať zaplatené. Zároveň uviedol, aby ho kľudne odhlásil už k 01.05.2018, že nemá s tým
žiaden problém, aby za neho neplatil zbytočne odvody, keďže bol dlho doma. Ďalej uviedol, že sa nechce
rozísť v zlom, čo je dlžný, to chce vyrovnať, aj keď to dá na 2 – 3x. Na uvedené mu zástupca poškodenej

spoločnosti odpísal v rovnaký deň o 13:35, že nech sa ozve, keď bude môcť. Dňa 18.05.2018 o 17:00
hod. poslal obžalovaný zástupcovi poškodenej spoločnosti správu, v ktorej uviedol, že mu dlhuje 800
eur a nie toľko, koľko uviedol on, ale keď to nazýva krádežou, nebude sa s ním dohadovať, kľudne nech
ho udá. Nepovedal, že to nevráti, je v situácii, v akej je, nevie zohnať do pondelka 800 eur, žiadal o číslo
účtu, ale keďže mu došla takáto správa, do ruky mu nič nedá, všetko pôjde cez účet, nech má doklad o

vrátení a veci pošle poštou na dobierku. Na uvedené mu zástupca poškodenej spoločnosti o 17:42 hod.
odpísal, že výplata mu príde podľa pracovnej zmluvy 15., a že je problém obžalovaného, či zoženie tie
peniaze do pondelka, ale za dva mesiace vyberať a míňať na svoje účely 990 eur je krádež a účet nech
si nájde, nakoľko mu z neho chodila výplata.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti EMAK transport s.r.o., (č.l. 62) vyplýva, že jediným
spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bol od založenia spoločnosti ku dňu výpisu – 16.07.2018
A. J., ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Predmetná spoločnosť sa v rámci
predmetu činnosti zaoberala okrem iného nákladnou cestnou dopravou vykonávanou vozidlami s
celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2024 (č.l. 391) súd procesné strany upozornil, že skutok uvedený
v obžalobe bude na rozdiel od obžaloby ďalej právne posudzovať v zmysle § 2 ods. 1 posledná veta
Trestného zákona podľa novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 ako prečin neoprávnenéhovyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov, čo bolo
v porovnaní s doterajšou právnou kvalifikáciou (v rámci ktorej bol skutok právne kvalifikovaný ako

prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2020, za ktorý bolo možné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 5 rokov, v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere od 0 do 2 rokov) pre obžalovaného priaznivejšie, t.j. Trestný zákon účinný od 06.08.2024

bol pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku. Zároveň súd
uvádza, že nakoľko podľa novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 sa, okrem iného, upravila
aj hranica malej škody, a malou škodou sa od 06.08.2024 rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 Eur
až do 20.000 Eur (vrátane), bolo evidentné, že skutok uvedený v obžalobe už nebolo možne právne
kvalifikovať vzhľadom na výšku škody 400 eur zároveň aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 spáchaný v jednočinnom súbehu. Súd preto skutok uvedený

v obžalobe kvalifikoval len ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a právnu kvalifikáciu skutku súčasne aj
ako prečinu krádeže vypustil.

V posudzovanej veci súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený

skutkový stav veci bez dôvodných pochybností v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o veci, po
vykonaní všetkých vyššie uvedených dôkazov, keď procesné strany už žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania nemali, dôkazy hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, teda tak ako to predpokladá § 2 ods.

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dokazovania dospel k
záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, avšak za iných okolností ako sa uvádza v skutkovej vete
obžaloby (t.j. k výberom zo zverenej platobnej karty došlo zo strany obžalovaného nie po rozviazaní
pracovného pomeru, ale počas trvania pracovného pomeru) a v iných termínoch ako je uvedené v
obžalobe (k výberom z platobnej karty, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, ku ktorým malo

dôjsť podľa obžaloby v dňoch 07.05.2018 – výber súm 2x 100 eur a 18.05.2018 – výber sumy 200 eur,
reálne došlo už dňa 04.05.2018 – výber súm 2x 100 eur a dňa 17.05.2018 – výber sumy 200 eur).
Po porovnaní konania obžalovaného a jeho následku uvedeného v obžalobe s konaním a následkom
vyplývajúcim z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že totožnosť skutku uvedeného v
obžalobe zostala zachovaná, preto konštatoval, že skutok sa stal. Na základe vykonaného dokazovania

a právneho posúdenia skutku však súd dospel k záveru, že skutok tak ako ho zistil a ustálil súd (čo bude
uvedené nižšie) nie je trestným činom.
Ako súd už vyššie naznačil, na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že skutok sa stal, avšak
za iných okolností ako je uvedené v obžalobe a v inom čase. Konkrétne z výpovede svedka A. J.,
konateľa poškodenej spoločnosti EMAK transport, s.r.o., a ním predloženej komunikácie s obžalovaným

zo dňa 18.05.2018 jednoznačne vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi spoločnosťou
EMAK transport, s.r.o., a obžalovaným došlo z iniciatívy obžalovaného na základe sms obžalovaného
zaslanej svedkovi A. J. dňa 18.05.2018 o 13:23 hod. (v ktorej obžalovaný uviedol, že nech to neberie
v zlom, ale on končí a nech ho kľudne odhlási už k 01.05.2018, nakoľko bol dlho doma, nech neplatí
za neho zbytočné odvody...) s tým, že obžalovaný bol následne poškodenou spoločnosťou odhlásený

spätne k 30.04.2018. Skutočnosť o spätnom odhlásení obžalovaného poškodenou spoločnosťou ako
jeho zamestnávateľom v Sociálnej poisťovni vyplýva nielen z výpovede svedka A. J., v ktorej túto
skutočnosť o spätnom odhlásení obžalovaného v Sociálnej poisťovni na základe jeho sms zo dňa
18.05.2018 výslovne potvrdil, ale aj zo správ Sociálnej poisťovne zo dňa 07.05.2019, 15.07.2019 a
11.09.2023 (č.l. 99 – 100, 307), v ktorých je uvedené, že obžalovaný bol prihlásený do poistenia ako

zamestnanec v pracovnom pomere (pravidelný príjem) u zamestnávateľa – spoločnosti EMAK transport,
s.r.o., od 21.02.2018 do 30.04.2018 a odhláška bola prijatá dňa 31.05.2018 o 16:19 hod.. Aj z potvrdenia
poškodenej spoločnosti o zamestnaní zo dňa 30.04.2018 (č.l. 302) vyplýva, že obžalovaný bol jej
zamestnancom na pozícii vodič nákladného automobilu v období od 21.02.2018 do 30.04.2018, z čoho
je taktiež zrejmé, že bol odhlásený spätne, keďže k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo až ná

základe sms zo dňa 18.05.2018. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva podstatná skutočnosť, a to
že dňa 18.05.2018 o 13:23 hod. ešte pracovný pomer obžalovaného u zamestnávateľa EMAK transport,
s.r.o., trval a dovtedy sa medzi účastníkmi pracovnej zmluvy neviedla žiadna komunikácia o skončení
tohto pracovného pomeru, čo potvrdil vo svojej výpovedi explicitne aj svedok A. J.. Až na základeprejavu vôle (sms) obžalovaného zo dňa 18.05.2018 adresovanej konateľovi poškodenej spoločnosti,
svedkovi A. J., došlo k skončeniu pracovného pomeru obžalovaného a k odhláseniu obžalovaného ako
zamestnanca spätne k 30.04.2018, pričom v Sociálnej poisťovni bol obžalovaný ako zamestnanec u

poškodenejspoločnostiodhlásenýažnazákladeodhláškyprijatejSociálnoupoisťovňoudňa31.05.2018
o 16:19 hod., a to spätne k 30.04.2018. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na
to, k akému dátumu bol obžalovaný ako zamestnanec u jeho zamestnávateľa a v Sociálnej poisťovni
odhlásený, z dokazovania nepochybne vyplynulo, že pracovný pomer obžalovaného so spoločnosťou
EMAK transport, s.r.o., ešte dňa 18.05.2018 o 13:23 hod. trval a maximálne mohol trvať do 21.05.2018,

kedy uplynula 3-mesačná skúšobná doba obžalovaného (pracovný pomer vznikol dňa 21.02.2018 – viď
pracovná zmluva), pretože oznámenie obžalovaného o skončení pracovného pomeru formou sms zo
dňa 18.05.2018 (pre ktoré Zákonník práce nevyžaduje osobitné formálne a obsahové náležitosti, môže
byť uskutočnené nielen písomne – bez požiadavky na konkrétnu formu, ale aj ústne) bolo konateľovi
poškodenej spoločnosti doručené v skúšobnej dobe, a teda išlo o skončenie pracovného pomeru v
skúšobnej dobe z iniciatívy obžalovaného na základe jeho jednostranného prejavu vôle adresovaného

konateľovi poškodenej spoločnosti. Nad rámec súd uvádza, že z obsahu sms obžalovaného zo dňa
18.05.2018 je evidentné, že na jej základe nemohlo dôjsť k skončeniu tohto pracovného pomeru
iným spôsobom, t.j. napríklad výpoveďou obžalovaného, dohodou účastníkov pracovnej zmluvy alebo
okamžitým skončením pracovného pomeru, nakoľko pre takéto spôsoby skončenia pracovného pomeru
vyžaduje Zákonník práce splnenie viacerých obsahových a formálnych náležitostí, ktoré daná sms

nespĺňala.

Ďalej je potrebné uviesť, že na rozdiel od obžaloby, súd z vykonaného dokazovania, konkrétne z
výpovede obžalovaného, svedka A. J. a z reportu jázd spoločnosti ecofleet za obdobie máj 2018 v
spojení s vyjadrením tejto spoločnosti zo dňa 03.03.2022 zistil, že posledná jazda, ktorú obžalovaný

vykonal do zahraničia – do Srbska a späť na Slovensko, sa nerealizovala dňa 04.05.2018 ako je
uvedené v obžalobe, ale realizovala sa v dňoch od 02.05.2018 do 03.05.2018, kedy bola ukončená.
Obžalovaný a poškodený síce vo svojich výpovediach v niektorých častiach uvádzali nesprávne dátum
04.05.2018, avšak reportom jázd spoločnosti ecofleet v spojení s vyjadrením tejto spoločnosti zo dňa
03.03.2022 (podľa ktorého jazdy vykonané a zaznamenané v knihe jázd pred dátumom 31.08.2019

patria vozidlu s EČV: L. – pozn. súdu: ktoré používal obžalovaný) bolo jednoznačne preukázané, že išlo
o jazdu realizovanú od 02.05.2018 do 03.05.2018, nakoľko svedok A. J. a obžalovaný zhodne vo svojich
výpovediach uviedli, že poslednú cestu v mesiaci máj 2018 vykonal obžalovaný do Srbska, pričom pred
02.05.2018 a 03.05.2018 sa skoršia jazda do Srbska v tomto mesiaci nerealizovala a neskoršia jazda
bola realizovaná až dňa 08.05.2018, a to iba v rámci Slovenska, t.j. z Nového Mesta nad Váhom do

Bratislavy. Napokon skutočnosť, že posledná jazda obžalovaného do Srbska v mesiaci máj 2018 sa
realizovalavdňochod02.05.2018do03.05.2018vyplývaajzobžalovanýmpredloženýchpokladničných
blokov a potvrdení o platbách v súvislosti s prepravou tovaru zo dňa 02.05.2018 a z 03.05.2018 v
srbskom jazyku (viď č.l. 137 – 138). Z vykonaného dokazovania, najmä výpovede obžalovaného a
svedka A. J. zároveň nesporne vyplynulo, že po 03.05.2018 obžalovaný už pre zamestnávateľa žiadnu

jazdu nerealizoval.

Ďalej súd na rozdiel od obžaloby na základe vykonaného dokazovania, konkrétne z výpisu z ČSOB
internetbankingu z účtu poškodenej spoločnosti s IBAN končiacim na 5807 za obdobie od 01.05.2018
do 28.05.2018 (č.l. 55 a 57) zistil, že platiteľ s ref. platiteľa VS/SS3400105823/KS0608, t.j. obžalovaný

s jemu zverenou platobnou kartou zrealizoval dotknuté transakcie – výbery v mesiaci máj 2018: dňa
04.05.2018 2x vo výške 100 eur na mieste ČSOB N.. M., Nové Mesto nad Váhom, ktoré transakcie
boli zaúčtované na účte až dňa 07.05.2018, a dňa 17.05.2018 1x vo výške 200 eur na mieste ČSOB
N.. M., Nové Mesto nad Váhom, ktorá transakcia bola zaúčtovaná na účte až dňa 18.05.2018, teda
nezrealizoval ich v dňoch 07.05.2018 a 18.05.2018 ako je to uvedené v obžalobe. Výbery uskutočnené

dňa 04.05.2018 (2x 100 eur v Novom Meste nad Váhom) boli dňa 07.05.2018 - ako je to uvedené v
obžalobe, až zaúčtované, nie však uskutočnené. Rovnako to platí pre výber sumy 200 eur v Novom
Meste nad Váhom, ktorý bol realizovaný už dňa 17.05.2018 a zaúčtovaný až dňa 18.05.2018 – ktorý
dátumjeuvedenývobžalobe.Zuvedenéhojezrejmé,ževskutkovejveteobžalobysúnamiestodátumov
uskutočnenia týchto transakcií - výberov hotovosti, nesprávne uvedené až dátumy ich zaúčtovania,

samotné výbery sa však reálne uskutočnili skôr, a to v dňoch 04.05.2018 (2x 100 eur) a 17.05.2018
(200 eur) ako to vyplýva z príslušného výpisu. Uskutočnenie týchto výberov spolu vo výške 400 eur
vyplýva aj z výpovede svedka A. J. a obžalovaného, ktorí zhodne potvrdili, že tieto výbery v hodnote 400
eur boli realizované obžalovaným prostredníctvom jemu poškodenou spoločnosťou zverenej platobnejkarty v uvedenej hodnote, ale nesprávne uvádzali dátumy realizácie týchto výberov podľa obžaloby. Z
predloženého výpisu z ČSOB internetbankingu z účtu poškodenej spoločnosti s IBAN končiacim na 5807
za obdobie od 01.05.2018 do 28.05.2018 bolo však možné jednoznačne zistiť a identifikovať presné

dátumy uskutočnenia týchto výberov spolu v hodnote 400 eur (2x 100 eur + 1x 200 eur) tak ako je to
uvedené vyššie.

Na základe týchto zistení možno potom uzavrieť, že k v obžalobe zmieneným výberom z mesiaca máj
2018 v hodnote 400 eur (2x 100 eur a 1x 200 eur) došlo zo strany obžalovaného dňa 04.05.2018 (výbery

2x 100 eur) a dňa 17.05.2018 (výber 1x 200 eur), teda ešte počas trvania jeho pracovného pomeru u
poškodenej spoločnosti (ktorý trval minimálne do dňa 18.05.2018 ako je to už vyššie vysvetlené), a to na
základe platobnej karty, ktorá mu bola zverená v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 21.02.2018 za
účelomplneniapracovnýchúloh.Zuvedenéhosúčasnevyplývazáver,žeobžalovanýmalplatobnúkartu
v čase realizácie týchto výberov u seba oprávnene, t.j. v oprávnenej držbe na základe pracovnej zmluvy
s povinnosťou použiť ju len na účel plnenia pracovných úloh (viď bod. 4.3. a 4.4. pracovnej zmluvy zo dňa

21.02.2018). Obžalovaný preto v čase realizácie dotknutých výberov (04.05.2018 a 17.05.2018, kedy
medzi ním a konateľom poškodenej spoločnosti ešte nedošlo k žiadnej zmienke o prípadnom skončení
pracovného pomeru), nemal povinnosť platobnú kartu vrátiť, resp. odovzdať zamestnávateľovi ako sa
to uvádza v skutkovej vete obžaloby, pretože jeho pracovný pomer ešte trval a k jeho skončeniu došlo
až na základe jednostranného prejavu vôle obžalovaného zo dňa 18.05.2018, t.j. až po realizácii týchto

výberov, a teda nie na základe ústnej dohody medzi obžalovaným a svedkom A. J. ako sa to uvádza
v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním sa celkom nepreukázala ani skutočnosť uvedená v skutkovej vete obžaloby,
a to že vybraté sumy v celkovej výške 400 eur mal obžalovaný použiť pre vlastnú potrebu. Poškodený

síce uviedol, že tieto sumy obžalovaný použil na súkromné účely – pre vlastnú potrebu, obžalovaný
však vo svojej výpovedi uviedol, že tieto sumy (2x 100 eur – vybraté 04.05.2018 a 1x 200 eur - vybraté
17.05.2018) si vybral za účelom, že mal ísť v rámci výkonu práce vodiča na jazdy (podľa reportu jázd sa
jeho motorovým vozidlom realizovala najbližšia jazda dňa 08.05.2018, potom 10.05.2018, 12.05.2018,
14.05.2018, 17.05.2018 a 18.05.2018). Uviedol, že po výbere súm 2x 100 eur (dňa 04.05.2018) si

však vytkol členok, čo oznámil svedkovi A. J., poslal mu aj fotografiu nohy, a preto napokon na danú
jazdu nešiel, pričom potvrdil, že neskôr túto vybratú sumu minul na osobné účely, ale nevybral ju za
účelom krádeže, a potom mal ísť na jazdu dňa 18.05.2018 vo večerných hodinách, na ktorú napokon
nešiel a túto sumu 200 eur má stále u seba, neminul ju, avšak svedok A. J. žiadal od neho nie 200
eur, ale 900 eur s čím nesúhlasil. Z uvedeného možno konštatovať, že bolo nesporne preukázané iba

to, že sumu 2x 100 eur vybratú dňa 04.05.2018 obžalovaný napokon použil pre vlastné potreby, čo
sám vo svojej výpovedi potvrdil, nepotvrdil však, že danú sumu vyberal za účelom osobnej spotreby,
výslovne uviedol, že ju vybral na pracovné účely, nakoľko mal ísť na jazdu. Pokiaľ ide o zvyšných
200 eur vybratých dňa 17.05.2018, na základe vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne
konštatovať, že by túto sumu použil obžalovaný na svoje súkromné účely, resp. pre vlastnú potrebu,

nakoľko obžalovaný to výslovne poprel, uviedol, že danú sumu nepoužil, má ju stále u seba, pričom
vykonanýmdokazovanímsanepodarilozistiťopak,akeďžeprotitvrdeniupoškodenéhojetuprotichodné
tvrdenie obžalovaného, podľa názoru súdu nemožno bez dôvodných pochybnosti konštatovať a mať
za preukázanú skutočnosť, že aj suma 200 eur vybratá dňa 17.05.2018 bola obžalovaným použitá
pre vlastnú potrebu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto sumu obžalovaný vybral, ale na

plnenie pracovných úloh ju už nepoužil, pretože na nasledujúcu jazdu a ani žiadnu ďalšiu už nešiel a
dňa 18.05.2018 inicioval skončenie pracovného pomeru, pričom predmetnú sumu doposiaľ poškodenej
spoločnosti nevrátil.

Na základe vyššie uvedeného sa preto súd nestotožnil so všetkými skutkovými zisteniami obžaloby,

konkrétne s tou časťou skutkovej vety obžaloby, v ktorej sa uvádza ohľadom priebehu skutkového
deja, že obžalovaný mal uskutočniť výbery dňa 07.05.2018 a 18.05.2018 (pozn. súdu: z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že sa uskutočnili v dňoch 04.05.2018 a 17.05.2018) zverenou platobnou kartou
po rozviazaní pracovného pomeru so svojim zamestnávateľom, k čomu medzi ním a zamestnávateľom
malo dôjsť na základe ústnej dohody ku dňu 30.04.2018 (pozn. súdu: z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že tieto výbery sa realizovali počas trvania pracovného pomeru, pričom ku skončeniu
pracovného pomeru nedošlo na základe ústnej dohody, ale na základe písomného oznámenia
obžalovaného – formou sms zo dňa 18.05.2018) a po dokončení poslednej dohodnutej jazdy do
zahraničia a späť, k čomu došlo dňa 04.05.2018 (pozn. súdu: z vykonaného dokazovania vyplynulo,že táto jazda sa realizovala od 02.05.2018 do 03.05.2018), bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa
v čase, kedy mala byť už platobná karta odovzdaná zamestnávateľovi (pozn. súdu: keďže k výberom
došlo počas trvania pracovného pomeru, obžalovaný nemal v tom čase povinnosť vrátiť platobnú kartu

zamestnávateľovi, t.j. mohol ju použiť na plnenie pracovných úloh). Vykonaným dokazovaním sa teda
takýto priebeh skutkového deja ako je uvedený v obžalobe nezistil.

Na základe vyššie prezentovaných výsledkov dokazovania súd na rozdiel od obžaloby ustálil priebeh
skutkového deja (skutok) nasledovne:

v pracovnej pozícii vodiča pre zamestnávateľa EMAK transport, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda,
Nám. SNP 195/39, IČO: 50215264, počas trvania pracovného pomeru so svojim zamestnávateľom, po
dokončení poslednej jazdy do zahraničia a späť, k čomu došlo dňa 03.05.2018, použil jemu zverenú
platobnú kartu zamestnávateľa na výbery finančných prostriedkov z účtu zamestnávateľa č. IBAN H.,
a z bankomatu ČSOB, a.s., na ulici Čsl. Armády, Nové Mesto nad Váhom, v dňoch 04.05.2018 vybral

sumu 2 x po 100 eur a dňa 17.05.2018 vybral sumu 200 eur, z ktorých peniaze vo výške 2 x 100 eur
vybraté 04.05.2018 použil pre vlastnú potrebu a peniaze vo výške 200 eur vybraté 17.05.2018 nepoužil
na plnenie pracovných úloh a ani ich nevrátil zamestnávateľovi, čím spoločnosti EMAK transport, s.r.o.,
IČO: 50215264, so sídlom Nám. SNP 195/39, Dunajská Streda, spôsobil škodu vo výške 400 eur.

Po ustálení skutku na základe vykonaného dokazovania súd zisťoval, či je vzhľadom na rozdiely zistené
v priebehu skutkového deja po vykonanom dokazovaní v porovnaní so skutkovou vetou obžaloby
zachovaná totožnosť skutku.

V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa

28.11.2017, sp. zn. III. ÚS 708/2017, a to, že podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto
konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v
prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň
v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, prípadne oboje budú
zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória

ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými
v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými
okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci
dokazovania.

Porovnaním konania a následku uvedeného v skutkovej vete obžaloby a konania a následku uvedeného
vskutkovejveteustálenejsúdom nazákladevykonanéhodokazovania(viďvyššie),dospelsúdkzáveru,
že totožnosť skutku zostala zachovaná. V oboch prípadoch konanie obžalovaného spočíva v použití
zamestnávateľom zverenej platobnej karty pri realizácii transakcií – výberov hotovosti v mesiaci máj
2018 z bankomatu ČSOB, a.s., na ulici Čsl. Armády, Nové Mesto nad Váhom, vo výške 2x 100 eur a 1x

200 eur, a v príčinnej súvislosti s tým v spôsobení škody zamestnávateľovi obžalovaného vo výške 400
eur. Vzhľadom na to, že podstata skutku (konanie a následok) bola vykonaným dokazovaním spoľahlivo
preukázaná, možno konštatovať, že skutok sa stal tak ako ho súd vyššie modifikoval.

Po právnom posúdení skutku (konania obžalovaného) v zmysle § 219 ods. 2 Trestného zákona dospel

však súd k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky (konkrétne
objektívnu stránku a subjektívnu stránku – úmyselné zavinenie) skutkovej podstaty trestného činu podľa
§ 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a ani znaky skutkovej podstaty žiadneho iného
trestného činu.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto neoprávnene prechováva,
prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto neoprávnene použije platobný

prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Objektom trestného činu podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je záujem na
používaní platobných prostriedkov v súlade so zákonom a výlučne jeho oprávneným držiteľom, resp.
so súhlasom oprávneného držiteľa.Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v neoprávnenom použití originálneho platobného
prostriedku, spravidla získaného postupom páchateľa podľa odseku 1 § 219 Trestného zákona.

Subjekt pri tomto trestnom čine je každá trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická osoba.

Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

Vychádzajúc z uvedeného súd zisťoval, či skutok a konanie obžalovaného ako ho súd vyššie ustálil,
napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu – prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Konanie, ktorým mal obžalovaný ako všeobecný subjekt – všeobecne trestne zodpovedná fyzická
osoba naplniť objektívnu stránku stíhaného trestného činu, malo spočívať v neoprávnenom použití

platobného prostriedku. Súd preto zisťoval, či výbery realizované obžalovaným v dňoch 04.05.2018
vo výške 2x 100 eur v ČSOB bankomate v Novom Meste nad Váhom a dňa 17.05.2018 vo výške
200 eur v ČSOB bankomate v Novom Meste nad Váhom na základe zamestnávateľom (spoločnosťou
EMAK transport, s.r.o.) zverenej platobnej karty, zverenej iba za účelom plnenia pracovných úloh, boli
výsledkom oprávneného alebo neoprávneného použitia zverenej platobnej karty.

V prvom rade je potrebné opäť zdôrazniť, čo súd už podrobne rozviedol vyššie, že predmetné výbery
spolu v hodnote 400 eur realizoval obžalovaný počas trvania jeho pracovného pomeru u poškodenej
spoločnosti, z čoho je zrejmé, že platobnú kartu zamestnávateľa mal v čase týchto výberov v oprávnenej
držbe. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.02.2018 mohol obžalovaný v zmysle bodu 4.3. zverenú

platobnú kartu použiť výlučne za účelom plnenia pracovných úloh, t.j. v zmysle bodu 4.4. pracovnej
zmluvy bol túto platobnú kartu oprávnený použiť výlučne na kúpu diaľničných známok, platenie
mýta, poplatkov za mosty, colných poplatkov, pohonných hmôt, resp. na uskutočnenie nevyhnutných
platieb spojených s prevádzkou zvereného motorového vozidla vopred písomne odsúhlasených
zamestnávateľom.

Obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom k týmto výberom z mája 2018 v hodnote 400 eur uviedol,
že tieto sumy (2x 100 eur – vybraté 04.05.2018 a 1x 200 eur - vybraté 17.05.2018) si vybral za účelom,
že mal ísť v rámci výkonu práce vodiča na jazdy. Po výbere súm 2x 100 eur (dňa 04.05.2018), ktoré si
vybral po tom ako sa vrátil z jazdy zo Srbska (ktorú realizoval v dňoch od 02.05.2018 do 03.05.2018)

si však vytkol členok, čo oznámil svedkovi A. J., poslal mu aj fotografiu nohy, a preto napokon na danú
jazdu nešiel, pričom potvrdil, že neskôr túto vybratú sumu minul na osobné účely, avšak poprel, že by
ju vyberal za účelom páchania trestnej činnosti. Potom mal ísť na jazdu dňa 18.05.2018 vo večerných
hodinách, na ktorú nakoniec nešiel a tú druhú sumu 200 eur (pozn. súdu: vybratú dňa 17.05.2018) má
stále u seba, neminul ju, avšak svedok A. J. žiadal od neho oveľa väčšiu sumu - 900 eur s čím nesúhlasil

a žiadal prepočítanie všetkých výberov a výdajov. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný popiera, že by
predmetné výbery v hodnote 400 eur realizoval za účelom získania peňazí pre seba na krytie svojich
osobných výdavkov, resp. na jeho vlastné potreby, ale trval na tom, že ich vybral z dôvodu, že mal ísť
na pracovné jazdy.

Samotný konateľ poškodenej spoločnosti, svedok A. J., potvrdil, že po poslednej jazde obžalovaného
do Srbska, ktorá sa realizovala v dňoch od 02.05.2018 do 03.05.2018, mal ísť obžalovaný aj na ďalšie
jazdy, už si presne nepamätal na koľké a kedy presne sa mali uskutočniť, avšak výslovne uviedol, že
mu boli ponúkané všetky jazdy, ktoré sa realizovali po tej poslednej jazde do Srbska. Potvrdil tiež, že
obžalovaný odmietol ísť po tej poslednej jazde do Srbska na ďalšiu jazdu z dôvodu, že mal mať na nohe

výron, poslal mu aj fotku nohy. Z uvedeného vyplýva, že svedok potvrdil argumentáciu obžalovaného, že
mal ísť aj na ďalšiu jazdu, ale nešiel na ňu kvôli zdravotnému problému s nohou. Podľa názoru svedka
išlo zo strany obžalovaného o výhovorky, a to aj pokiaľ ide o ním neskôr uvádzané iné dôvody, pre ktoré
nešiel na žiadnu z následne ponúknutých jázd, a to aj na poslednú ponúknutú jazdu dňa 18.05.2018.
Svedok uviedol, že celá neskoršia argumentácia obžalovaného, prečo odmietal aj nasledujúce jazdy,

mala byť o tom, že nemá peniaze, lebo mu jeho strýko ukradol tašku, kde mal notebook a peňaženku.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na svedkom A. J. predloženú komunikáciu medzi ním a
obžalovaným, ktorá prebiehala v dňoch: 08.05.2019, 09.05.2018, 11.05.2018, 12.05.2018, 14.05.2018,16.05.2018 a 18.05.2018 (č.l. 61, 184 – 188, 267 – 277), a z ktorej jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný mal ísť po poslednej jazde, ktorú uskutočnil pre zamestnávateľa do Srbska v dňoch
02.05.2018 a 03.05.2018, aj na ďalšie jazdy. Konkrétne z komunikácie zo 14.05.2018 a 16.05.2018

jednoznačne vyplýva, že svedok A. J. a obžalovaný komunikovali o pracovných záležitostiach, svedok
sa obžalovaného pýtal, či je k dispozícii, a že keď bude v Bratislave, môže si odtiaľ rovno zobrať auto,
informoval sa u neho tiež, či má už (obžalovaný) vybavené doklady. Obžalovaný mu odpísal, že doklady
vybavuje, vyjadrili sa mu, že majú na to 30 dní, ale že to chodí v priebehu týždňa. Zároveň sa v tejto
komunikáciizmieňujenejakáosoba,ktorámalaobžalovanémuukradnúťtašku,čouviedolvo výpovediaj

svedok A. J., ktoré informácie mal od obžalovaného. Následne 18.05.2018 obžalovaný napísal svedkovi
už vyššie spomínanú sms, že končí, nech ho odhlási k 01.05.2018, vráti, čo je dlžný, prípadne i na 2-3x.
Nielen z výpovedí obžalovaného a svedka A. J., ale aj z tejto písomnej komunikácie medzi obžalovaným
a svedkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal ísť po poslednej jazde do Srbska (ktorú ukončil
dňa 03.05.2018) aj na ďalšie jazdy, ku ktorým však nakoniec z dôvodov na jeho strane (vyvrtnutý členok
a následné ukončenie pracovného pomeru zo strany obžalovaného dňa 18.05.2018) nedošlo. Samotný

svedok A. J. vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že až do 18.05.2018, kedy mu poslal obžalovaný sms
o skončení pracovného pomeru, mal za to, že obžalovaný bude v zamestnaní pokračovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru súdu nemožno jednoznačne a bez dôvodných
pochybností uzavrieť, ako to tvrdil poškodený, že obžalovaný sa len vyhováral a už po poslednej jazde

do Srbska, ktorú ukončil dňa 03.05.2018, nemal záujem ďalej vykonávať pre poškodenú spoločnosť
prácu, a že výbery v mesiaci máj 2018 v hodnote 400 eur realizoval pre osobné potreby, t.j. v rozpore
s pracovnou zmluvou - neoprávnene, pretože ich uskutočnil počas trvania pracovného pomeru, a to v
čase, kedy mal ísť preukázateľne po ich uskutočnení na ďalšie jazdy, na ktoré nakoniec nešiel z dôvodu
vzniku prekážok na jeho strane.

Výbery zverenou platobnou kartou vo výške 2x 100 eur obžalovaný uskutočnil po tom ako ukončil
cestu do Srbska (ktorú ukončil dňa 03.05.2018) dňa 04.05.2018, nakoľko mal ísť na ďalšiu jazdu.
Následne po výbere tejto sumy si vyvrtol členok na nohe, a preto na túto jazdu nešiel, čo zhodne uviedli
obžalovaný a aj svedok A. J., ktorý potvrdil, že obžalovaný odmietol ísť na danú jazdu, nakoľko si vyvrtol

členok, o čom mu poslal aj foto svojej nohy. Podľa reportu jázd ecofleet za obdobie od 01.05.2018
do 18.05.2018 a oznámenia ecofleet zo dňa 03.03.2022 boli motorovým vozidlom, na ktorom jazdil
obžalovaný, uskutočnené jazdy v dňoch: 02.05.2018 – 03.05.2018 (jazda do Srbska a späť), 08.05.2018
(jazda v rámci Slovenska - Bratislava), 10.05.2018 (jazda v rámci Slovenska – Dunajská Streda),
11.05.2018 (jazda do Nemecka a späť), 12.05.2018 (jazda do Maďarska a späť), 14.05.2018 (jazda v

rámci Slovenska), 17.05.2018 – 18.05.2018 do 17:44 hod. (jazda na C. a späť).

To, že obžalovaný potom ako nastala u neho prekážka, pre ktorú na danú jazdu nešiel, použil neskôr
vybratú hotovosť vo výške 2x 100 eur na súkromné účely (čo sám pred súdom potvrdil), podľa názoru
súdu nepreukazuje, že výbery platobnou kartou 04.05.2018 vo výške 2x 100 eur realizoval za týmto

účelom, t.j. za účelom ich použitia pre osobné, nie pracovné účely, a teda že mal úmysel použiť zverenú
platobnú kartu pre vlastné potreby už pred uskutočnením týchto výberov. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný vykonal dňa 04.05.2018 výbery platobnou kartou zamestnávateľa vo výške
2x 100 eur, pretože mal ísť na jazdu. Následne si však vyvrtol členok, a preto na jazdu, v súvislosti s
ktorou si vybral tých 2x 100 eur, nešiel a peniaze neskôr minul pre osobnú potrebu. Podľa názoru súdu z

týchto skutočností nevyplýva, že by obžalovaný použil zverenú platobnú kartu v rozpore s podmienkami
pracovnej zmluvy, a teda neoprávnene, pretože v čase výberu (04.05.2018) mal naozaj ísť na ďalšiu
jazdu a v čase výberu ešte nevedel, že u neho nastane nejaká prekážka, pre ktorú neskôr na jazdu
nepôjde. To, že neskôr vybratú hotovosť (nie platobnú kartu) minul na iný účel ako na plnenie pracovných
úloh (napr. na súkromný účel), ešte neznamená, že zverenú platobnú kartu aj za takýmto účelom -

neoprávnenepoužil,atedaževýberyrealizovalzatýmtoúčelom,akoajžemalpredjednotlivýmivýbermi
úmysel platobnú kartu použiť na iný ako pracovný účel. Keďže obžalovaný mal ísť reálne po výberoch
hotovosti zo dňa 04.05.2018 na pracovnú jazdu, a až po výbere týchto súm nastala u neho prekážka,
pre ktorú na jazdu nešiel, nemožno jednoznačne a bez dôvodných pochybností uzavrieť, že obžalovaný
použil platobnú kartu, pokiaľ ide o výbery súm vo výške 2x 100 eur dňa 04.05.2018, neoprávnene.

Na základe uvedeného podľa názoru súdu nemožno jednoznačne a bez pochybností konštatovať ani
existenciu úmyslu na strane obžalovaného dňa 04.05.2018 použiť zverenú platobnú kartu neoprávnene,
t.j. na iný účel ako na účel plnenia pracovných úloh, nakoľko z vykonaného dokazovania vzhľadom na
okolností prípadu nemožno uzavrieť, že by obžalovaný mal pred uskutočnením výberov dňa 04.05.2018úmysel použiť zverenú platobnú kartu neoprávnene na osobný účel, a nie na účel plnenia pracovných
úloh, keď skutočne mal ísť na pracovnú jazdu. Neskoršie rozhodnutie obžalovaného minúť vybratú
hotovosť na osobné potreby automaticky bez ďalšieho nezakladá jeho úmysel neoprávnene použiť

zverenú platobnú kartu spätne k dátumu uskutočnenia týchto výberov (04.05.2018).

Pokiaľ ide o výber hotovosti zverenou platobnou kartou dňa 17.05.2018 vo výške 1x 200 eur, je potrebné
uviesť, že rovnako ako v prípade výberov dňa 04.05.2018, z vykonaného dokazovania (z výpovedí
obžalovaného a svedka A. J. a komunikácie medzi nimi zo dňa 14.05.2018 a 16.05.2018, a tiež z reportu

jázd spoločnosti ecofleet) vyplynulo, že obžalovaný mal ísť na ďalšiu pracovnú jazdu, preto realizoval
daný výber. V komunikácii medzi obžalovaným a svedkom A. J. sa síce neuvádza presný dátum tejto
jazdy, a tento nevedel presne uviesť ani svedok A. J., nakoľko sa už na takéto podrobnosti nepamätal,
potvrdil však, že obžalovanému sa ponúkali po poslednej realizovanej jazde do Srbska všetky jazdy, a
obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal ísť na jazdu vo večerných hodinách, preto si pred jazdou
vybral peniaze (pozn. súdu: výber realizoval podľa výpisu z internetbankingu ČSOB dňa 17.05.2018

vo výške 200 eur). Z reportu jázd spoločnosti ecofleet vyplynulo, že od 17.05.2018 od 21:45 hod.
do 18.05.2018 do 17:44 hod. sa uskutočnila motorovým vozidlom používaným obžalovaným jazda na
Ukrajinu (kam zvykol obžalovaný jazdiť) a späť, ktorú ale nevykonal obžalovaný (obžalovaný aj svedok
A. J. zhodne potvrdili, že poslednú jazdu realizoval obžalovaný do Srbska, pričom išlo o jazdu ukončenú
03.05.2018). Z uvedeného možno tak ustáliť, že obžalovaný mal ísť na jazdu dňa 17.05.2018, vybral si

preto hotovosť dňa 17.05.2018 vo výške 200 eur, na jazdu však nakoniec nešiel. Pokiaľ ide o dôvod,
pre ktorý obžalovaný túto jazdu nevykonal, je potrebné uviesť, že obžalovaný tvrdil, že z dôvodu, že
svedok A. J. mal od neho žiadať, aby išiel na danú jazdu skôr a on nebol doma, preto odmietol na ňu
ísť, svedok s týmto tvrdením obžalovaného však nesúhlasil, všeobecne uviedol, že obžalovaný odmietal
všetky jazdy po poslednej jazde do Srbska buď z dôvodu výronu na nohe, alebo sa mal vyhovárať, že

nemá peniaze, nakoľko jeho strýko mu ukradol tašku, v ktorej mal peňaženku a notebook. Z komunikácie
medzi obžalovaným a poškodeným zo 14.05.2018 a 16.05.2018 nepochybne vyplýva, že obžalovaný
mal ísť na ďalšiu jazdu, vybavoval si doklady, pričom mu mal niekto v tom čase aj odcudziť jeho buksu.
Vykonaným dokazovaním sa síce nepodarilo zistiť presný dôvod, pre ktorý obžalovaný nakoniec na
predmetnú jazdu (od 17.05.2018 do 18.05.2018) nešiel, nakoľko obžalovaný a aj poškodený tvrdili niečo

iné, ale nepreukázalo sa ani to, že by obžalovaný sumu vo výške 200 eur, ktorú vybral dňa 17.05.2018,
použil na súkromné účely. Obžalovaný tvrdil, že túto sumu neminul a má ju u seba.

Keďže obžalovaný mal ísť po výbere zo 17.05.2018 na pracovnú jazdu, rovnako ako v prípade výberov
zo dňa 04.05.2018, aj keď na túto jazdu nakoniec nešiel, nemožno jednoznačne a bez dôvodných

pochybností uzavrieť, že platobnú kartu použil dňa 17.05.2018 pri realizácii výberu v hodnote 200 eur v
rozporespracovnouzmluvou–nainýúčelakonaúčelplneniapracovnýchúloh,t.j.neoprávnene,naviac
keď vykonaným dokazovaním vôbec nebolo preukázané, že danú sumu akokoľvek použil. Rovnako
nemožno potom jednoznačne a bez dôvodných pochybností konštatovať, že obžalovaný mal v čase
výberu dňa 17.05.2018 úmysel použiť zverenú platobnú kartu, resp. uskutočniť výber hotovosti na iný

účel ako na plnenie pracovných úloh. Naviac súd uvádza, že z komunikácie medzi obžalovaným a
svedkom A. J. vyplýva, že obžalovaný si bol vedomý svojho dlhu voči poškodenej spoločnosti a prejavil
záujem svoj dlh pozostávajúcich zo súm vybratých nad rozsah výdavkov spojených s pracovnou cestou
zaplatiť, medzi ním a poškodenou spoločnosťou vznikol však spor o výške tohto dlhu.

Pre úplnosť súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný si pred uskutočnením
jednotlivých jázd vyberal zverenou platobnou kartou hotovosť, pričom je zrejmé, že pred jazdou, a aj v
čase výberu sumy ešte presne nevedel, akú sumu skutočne minie na výdavky spojené s danou jazdou
(aké konkrétne poplatky bude platiť za palivo, clo mýto a iné). Následne na konci každého mesiaca
trvania jeho pracovného pomeru od februára 2018 s výnimkou mája 2018, kedy došlo k skončeniu jeho

pracovného pomeru, obžalovaný vypĺňal tlačivá o výberoch a výdajoch peňazí, kde presne deklaroval,
akú sumu v daný mesiac vybral platobnou kartou a akú sumu reálne minul a na aké konkrétne výdavky. Z
tlačív za obdobie od februára do apríla 2018 (ktoré nie je predmetom skutku, a teda ani predmetom tohto
konania) súd zistil, že obžalovaný od začiatku v jednotlivých tlačivách deklaroval mínusové zostatky za
ten-ktorý mesiac, o čom mala poškodená spoločnosť vedomosť, nakoľko týmito tlačivami disponovala.

Z uvedeného konania obžalovaného a jeho dlhu, kedy v čase jednotlivých výberov nevedel akú presnú
sumu reálne počas jazdy minie, a od začiatku deklaroval svoje mínusové zostatky, pričom v neskoršej
komunikácii s konateľom poškodenej spoločnosti z mája 2018 prejavil aj úmysel zaplatiť svoj dlh –
mínusové zostatky, pričom tiež uviedol, že mal v tom čase finančné problémy a dlh nevedel zaplatiťnaraz, podľa názoru súdu taktiež nemožno vyvodiť úmysel obžalovaného neoprávnene použiť platobnú
kartu (na iný účel ako na plnenie pracovných úloh) pri výberoch z mája 2018 v hodnote 400 eur. Uvedené
tiež nedokazuje, že by obžalovaný realizoval výbery z mája 2018 spolu v hodnote 400 eur za iným ako

pracovným účelom, a teda neoprávnene.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že neboli naplnené dva základné znaky skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu – prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a to objektívna stránka – neoprávnené

použitie platobného prostriedku (konanie, konkrétne znak neoprávnenosti) a subjektívna stránka –
úmyselné zavinenie obžalovaného spáchať takýto trestný čin. V konaní obžalovaného ustálenom v
súdom modifikovanej skutkovej vete súd nezistil ani naplnenie zákonných znakov iného trestného činu.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostidospelsúdkzáveru,žeskutok (modifikovanýsúdom
na str. 14 tohto rozsudku) nie je trestným činom, preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

Samotné zistenie, že obžalovaný v máji 2018 vybraté peniaze vo výške 400 eur v časti 200 eur minul
pre osobné účely a doposiaľ nevrátil poškodenej spoločnosti a v časti ďalších 200 eur taktiež nevrátil
poškodenej spoločnosti, ešte nedokazuje, že konal v úmysle si vybratú hotovosť spolu v hodnote 400
eur privlastniť (prisvojiť) a spáchať tým priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa tohto priestupku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na

cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého
majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu
z komunikácie medzi obžalovaným a svedkom A. J., a to, že obžalovaný si bol vedomý svojho dlhu
voči poškodenej spoločnosti a prejavil záujem svoj dlh zaplatiť. Aj táto skutočnosť podľa názoru súdu
potvrdzuje, že obžalovaný nemal úmysel si prisvojiť, a teda ponechať v trvalej dispozícii na základe

zverenej platobnej karty v máji 2018 vybraté peniaze - sumu 400 eur.

Pre absenciu vyššie identifikovaného úmyslu súd nepostúpil podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku
predmetnú vec v dotknutej časti (t.j. časti skutku, ktorá bola podľa Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku právne kvalifikovaná ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona) ani ako

priestupok Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nezistil, že
by konaním obžalovaného bola naplnená skutková podstata priestupku proti majetku podľa § 50 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku zároveň

rozhodol, že poškodenú spoločnosť: EMAK transport, s.r.o., IČO: 50215264, so sídlom Nám. SNP
195/39, Dunajská Streda, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného

poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:- prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- poškodený: ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68, § 307 ods. 1 písm. c) a § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku).