Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010180
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010180.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovaného A. B.

C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o obžalobe okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv 332/23/4404 zo dňa 26.3.2024, na hlavnom pojednávaní dňa
10.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., nar. XX.X.XXXX v D. E., trvale bytom
D. E., F. XXXX/X

je v i n n ý , ž e

dňa 07.07.2023 v čase o 09.13 hodine, ako vodič hnacieho dráhového vozidla Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Tomášikova 28b, Bratislava, IČO: 35914921, sa podieľal na posune
nákladných vozňov, odstavené na obsadenej koľaji číslo 503 v Železničnej stanici Nové Zámky, kedy
nepostupoval v zmysle dopravných predpisov, pretože k odstaveným vozňom sa približoval hnacím
dráhovým vozidlom neprimeranou rýchlosťou, pre ktorú nedokázal hnacie dráhové vozidlo včas ubrzdiť,
a to ani napriek tomu, že bol prostredníctvom rádiostanice včas vyrozumený o obsadenosti koľaje číslo

503 a o návesti „pomaly“ a o návesti „stoj“, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi hnacím dráhovým
vozidlom a odstavenými nákladnými vozňami, pričom poškodený zamestnanec Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia, a.s., v pozícii posunovač, G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. XXX/XX,
pred samotnou zrážkou, z obavy o svoju vlastnú bezpečnosť zoskočil z pohybujúceho sa hnacieho
dráhového vozidla, a utrpel pomliaždenie hrudnej steny vpravo ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého
lakťa, zlomeninu posledného článku palca pravej nohy bez výraznejšej dislokácie, zranenie ktoré si
vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti od 07.07.2023 do 31.08.2023,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 158 Trestného zákona a § 38 odsek 2, Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcich okolností §
36 písmeno j), Trestného zákona a za nezistenia priťažujúcej okolnosti § 37 Trestného zákona) k trestu

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436
- Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8 a 10, Bratislava, IČO:30807484
- Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Tomášikova 28B, Bratislava,
IČO: 35 914 921 ,

- a poškodeného G. H., nar. XX.X.XXXX trvale bytom C., I. J. XXX/XX
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéZámkydňa2.4.2024podalnaOkresnýsúdNovéZámkyobžalobu
1Pv 332/23/4404 zo dňa 26.3.2024 na obvineného A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 07.07.2023 v čase o 09.45 hodine, ako vodič hnacieho dráhového vozidla Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Tomášikova 28b, Bratislava, IČO: 35914921, sa podieľal na posune
nákladných vozňov, odstavené na obsadenej koľaji číslo 503 v Železničnej stanici Nové Zámky, kedy
nepostupoval v zmysle dopravných predpisov, pretože k odstaveným vozňom sa približoval hnacím
dráhovým vozidlom neprimeranou rýchlosťou, pre ktorú nedokázal hnacie dráhové vozidlo včas ubrzdiť,

a to ani napriek tomu, že bol prostredníctvom rádiostanice včas vyrozumený o obsadenosti koľaje číslo
503 a o návesti „pomaly“ a o návesti „stoj“, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi hnacím dráhovým
vozidlom a odstavenými nákladnými vozňami, pričom poškodený zamestnanec Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia, a.s., v pozícii posunovač, G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. XXX/XX,
pred samotnou zrážkou, z obavy o svoju vlastnú bezpečnosť zoskočil z pohybujúceho sa hnacieho

dráhového vozidla, a utrpel podľa znaleckého posudku pomliaždenie hrudnej steny vpravo ťažšieho
stupňa, pomliaždenie pravého lakťa, zlomeninu posledného článku palca pravej nohy bez výraznejšej
dislokácie, zranenie ktoré si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti od 07.07.2023 do 31.08.2023.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného

poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného, svedkov K., L.,
M., výsluchom znalca a prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov, ktoré sú súčasťou spisu.

Obžalovaný vypovedal, že bol účastník posunu. Bol upovedomený o začatí posunu na obsadenú koľaj
č. 503, avšak podľa neho mu nebola daná návesť pomaly a stoj. Vypovedal, že v ten deň poškodený
Répásstálnaschodíkochlokomotívy,odkiaľmaldávaťpokynykposunu,keďžerušňovodičvurčitejčasti
posunu nemá dostatočný výhľad a nemá šancu vidieť odstavené vagóny, ktoré sa nachádzajú pred ním.
Obžalovaný potvrdil, že v čase posunu mohol ísť rýchlosťou maximálne 40 km/h a 20 m pred prekážkou

mal ísť rýchlosťou 5 km/h, ktorou však nešiel, pretože mu nebola daná návesť stoj. Vypovedal, že ak
by mu návesti dané boli, lokomotívu by ubrzdil a neprišlo by k zrážke. Obžalovaný potvrdil, že vedel
o tom, že na koľaji sa nachádzajú odstavené vagóny, pretože predtým tam tieto vagóny naviedli, ktoré
vagóny sa mali nachádzať za sériou 4 zákrut, za ktorými bolo svetelné návestidlo a krátko za ním boli
vagóny odstavené. Práve preto podľa obžalovaného sa jednalo o tzv. sprevádzaný posun, teda okrem

rušňovodiča je prítomná i iná osoba. Obžalovaný potvrdil, že v čase brzdenia, teda v čase nárazu išiel
rýchlosťou 30 km/h, pričom brzdiť začal v okamihu, keď počul posledný výkrik stoj. Obžalovaný potvrdil,
že od kedy dostal pokyn, že idú na obsadenú koľaj až do nárazu, resp. do výkriku stoj nedostal žiadny iný
pokyn. Obžalovaný potvrdil, že pri posune sa nachádzali 3 osoby ďalšie, z ktorých jedna bola poškodený
H. a ďalší dvaja boli v koľajisku niekde a riadili ďalšie posuny.

Poškodený G. H. vypovedal, že dňa 7.7.2023 pracoval ako posunovač pre spoločnosť Cargo. V čase
okolo 9:00 hod sa prihlásil do práce, následne na nákladnej stanici posunovali vagóny. Posunovali na
koľaj č. 509, potom išli s mašinou do výťažnej na pokyn vedúceho posunu, tam postáli za výhybkou.
Potom čakali na pokyn od signalistu, kedy prestaví výhybku na koľaj č. 503. Signalista povie, že prestavil

výhybku a poškodený signál potvrdil, keďže je na mieste z ktorého vidí, či sú výhybky prehodenéa cesta nastavená správnym smerom. Toto potvrdil i vedúci posunu a následne mal potvrdiť i rušňovodič,
že signálu porozumel, a potom by mal dať rušeň do pohybu. Ďalej vypovedal, že rušňovodič vyrazil,
poškodený cítil, že ide rýchlejšie ako je zvykom, a preto dal pokyn, aby spomalil. Keď poškodený videl, že

nespomaľuje, dal návesť pomaly a stoj, čo bolo asi na vzdialenosť 70 krokov od dania náveste po náraz,
ale keďže nespomaľoval, tak poškodený zoskočil z vagóna. Ako zoskočil, došlo k pádu, dopadol na
pravú časť tela. Pri páde si narazil o zem palec na pravej nohe, stehno na pravej strane a pravú časť tela
aruku. Podľapoškodenéhorušňovodičmalpovinnosťzistiťapozrieťkamide,kdestojavagóny.Potvrdil,
že maximálna rýchlosť, keď ide sám rušeň je 30 km/h, ale pri obsadenej koľaji 20m pred vagónmi musí

ísť rýchlosťou 5 km/h. Poškodený potvrdil, že z bezpečnostných predpisov sú pravidelne preskúšavaní,
asi raz za 2 roky. Potvrdil, že rádiostanica fungovala a bolo počuť a rozumieť všetkým zúčastneným
osobám. Vypovedal, že za rušeň zodpovedá rušňovodič, ktorý ho má skontrolovať, ak niečo nefunguje
musí to nahlásiť. Poškodený vypovedal, že ak ide rušeň sám návesti sa nedávajú, rušňovodič sleduje
kam ide a má spomaliť ak sa blíži k prekážke. Ak mala byť daná návesť a rušňovodič ju nepočuje, tak
je povinný rušeň zastaviť.

Svedok B. K. vypovedal, že dňa 7.7.2023 pracoval pre Cargo na pozícii posunovač. V ten deň dotiahli
vagóny na 503tiu koľaj, tu ich odopli od mašiny a následne vykonávali ďalší posun na iných koľajach.
Ten ďalší posun trval asi hodinu. Po tomto posune sa vracali na koľaj č. 503, ktorá bola obsadená a na
ktorej následne došlo k tej nehode. Svedok vypovedal, že ako rušňovodič bol vtedy obžalovaný. Svedok

ďalej vypovedal, že, vlakvedúci povedal výhybkárovi, že sa vracia na obsadenú koľaj 503, aby výhybkár
vedel nastaviť výhybky. Túto informáciu počul aj rušňovodič. Na koľaj č. 503 sa presúval obžalovaný
a pán H., ktorý stál vpredu na mašine. Svedok potvrdil, že vo vysielačke počul návesť pomaly a stoj, ale
nevie v akej vzdialenosti to bolo. Tieto slová počul asi raz.
Svedok samotnú zrážku nevidel, keďže ostal medzi koľajami a výhľad mu zakrývali vagóny stojace na

koľaji 505. Svedok iba počul silný náraz a oblak prachu. Svedok potom išiel na miesto, kde videl pána H.
na zemi. Pýtal sa ho čo mu je a rovnako sa pýtal aj obžalovaného, čo sa mu stalo. Obžalovaný uviedol,
že ho bolí bok, k samotnej nehode sa nevyjadril, poškodený uviedol, že ho bolí prst na nohe a rebrá.
Svedok záverom vypovedal, že podľa smerníc je daný príkaz postupovať tak, že je predpoklad, že sa ide
akoby na obsadenú koľaj, teda musí ísť pomaly a podľa svedka obžalovaný vedel, že ide na obsadenú

koľaj, mal teda postupovať a vždy má postupovať tak, že ide akoby na obsadenú koľaj, teda mal k tomu
prispôsobiť jazdu.

Svedok H. L. vypovedal, že pracuje pre spoločnosť ZSSK Cargo ako vlakvedúci nákladnej dopravy
alebo vedúci posunu v stanici. Náplňou jeho funkcie je riadiť posun, to znamená oboznámiť kolegov, čo

a akým spôsobom sa ide robiť, vydáva pokyny, ktoré moji kolegovia následne plnia.
K dňu 7.7.2023 sa vyjadril, že v čase o 6.20 hod. mali nástup do dennej zmeny. Ako prvé sa venovali
vlečke zo spoločnosti Želkov, odkiaľ odtiahli 5 alebo 6 vagónov do stanice, kde ich odstavili na 503
koľaj, pričom od návestidla to mohlo byť asi 70-80 metrov. Následne vykonávali nejaké ďalšie bežné
posuny a potom ťahali 2 vozne, ktoré zatláčali na koľaj č. 509. Na službe bol vtedy obžalovaný pán

C., ktorý bol ako rušňovodič a posunovač bol pán H., ktorý sa nachádzal na prvom tlačenom vagóne,
kde dával príslušné návesti. Po zatlačení vozňov na koľaj 509 tieto vozne boli odopnuté od mašiny,
a následne svedok oznámil, že idú na posun z 509 koľaji na koľaj 503, ktorá je obsadená. Tento pokyn,
že 503 obsadená je postavená zopakoval aj pán H., čo bolo vo vzdialenosti 300 m. Svedok keď videl,
že mašina sa pohla, svedok sa presúval ku koncu súpravy. Následne však počul návesť pomaly a stoj,

pričom však sa nejednalo o bežnú návesť, ale skôr o výkrik. Vtedy sa svedok otočil a videl, ako pán H.
zoskakuje z mašiny smerom dole, pričom na mieste, kde zoskakoval bolo veľa rôznych stĺpov, a teda
bola to len akási duchaprítomnosť pána H., že zoskočil v tom správnom mieste, kde mu nehrozilo také
nebezpečenstvo. Svedok sa potom vrátil na miesto nehody, spýtal sa, či sú všetci v poriadku.
Svedok vypovedal, že vie, že pán H. mal doškriabané ruky z toho ako zoskočil, bolel ho bok a neskôr

mal problém aj s palcom na nohe, kde bolo vidieť, keď si dal dole pracovnú obuv, že tento palec má
zakrvácaný. Ešte si svedok spomenul, že vtedy pánovi obžalovanému povedal, že: „Imro na obsadenú“,
na čo on odpovedal „ja viem“. Svedok sa obžalovaného spýtal, či nechce nahlásiť pracovný úraz, ktorý
on nahlásiť nechcel. Pán H. pracovný úraz nahlásil.
Podľa svedka pokyn pomaly a stoj dal pán H., ktorý následne, keď rušňovodič nespomaľoval zoskočil

z mašiny. Rýchlosť ktorou rušeň išiel bola podľa svedka okolo 30 km/hod., ktorá rýchlosť je pri takomto
posune povolená, avšak svedok uviedol, že rušňovodič si musí počínať tak, aby 20 m pred súpravou,
ku ktorej sa má pripojiť, mal rýchlosť 5 km/hod., aby bezpečne postál pred prekážkou.Podľa svedka obžalovaný vedel, že ide na obsadenú koľaj, pretože bol o tom niekoľkokrát vyrozumený,
keďže to hovoril svedok, hovoril to pán H. a hovoril to aj signalista, keď otočil výhybky na obsadenú koľaj.
Svedok potvrdil, že rušňovodič si má stále počínať tak, aby pred prekážkou bezpečne postál a keď

vie, že ide na obsadenú koľaj, má ísť tak, aby postál pri prekážke. Svedok dodal, že uvedené platí iba
v prípade, keď je pri posune iba samotná mašina, samotný rušeň. V prípade, ak sú vozne tlačené vtedy
je zodpovedný posunovač, ktorý je na prvom posunovanom vozni, resp. v čele posunovacieho dielu,
a ten vtedy dáva pokyny- návesti akou rýchlosťou sa má ísť, akým spôsobom a ten vtedy zodpovedá
za správnosť posunu.

Svedok vypovedal, že na tejto trati- koľaji vykonával niekoľkokrát posun, pričom nie je tam žiadne také
obmedzenie, ktoré by bránilo rušňovodičovi vo výhľade a je povinnosťou rušňovodiča sledovať cestu, na
ktorejsavykonávaposun.Svedokdodal,žeodvýťažnejkoľajijepriamovýhľadnakoľajč.503avdanom
prípade bol rušeň k danému posunu pripravený krátkou časťou, teda si svedok nemyslel, že by mal mať
rušňovodič problém s výhľadom a v prípade, ak by sa vyklonil z rušňa, tak určite by problém nemal.

Svedok N. M. vypovedal, že dňa 7.7.2023 pracoval na ŽSR Nové Zámky na pozícii signalista. Táto
pozícia sa vykoná vnútri v budove, kde má svedok pri svojej práci pult, ktorý obsluhuje a ktorým
pretáča výhybky. Vtedy som nastavoval výhybky pre spoločnosť CARGO, čo sa týka daného dňa 7.7.
si spomínam toľko, že išli naprázdno, následne bolo povedané, že majú postavenú trať 503, ktorá bola
obsadená, čo zopakoval aj vedúci posunu. Svedok do vysielačky oznámil, že majú postavenú trať na

503, záloha sa pohla z výťažnej na 503, potom svedok ešte počul návesť dva alebo trikrát pomaly,
a potom počul stoj, ktorá bola daná krikom. Svedok samotný náraz nevidel, až keď začul náraz, vtedy
sa postavil od panelu a cez okno videl prach. Svedok potvrdil, že návesť stoj s tým krikom hovoril
posunovač, ktorý bol na tej mašine. Neskôr sa svedok dozvedel, že vtedy zoskočil z mašiny.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli čítané zápisnice
o výsluchu svedka poškodeného A. A. F., A. B. G. a B. A. C..

Svedkyňa A. A. F., splnomocnená za Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., ako poškodenú vypovedala, že
zdravotná poisťovňa vynaložila náklady na poškodeného H. vo výške 136,82 €.

Svedkyňa A. B. G., splnomocnená za Sociálnu poisťovňu, ako poškodenú vypovedala, že si uplatňuje
náhradu škody za vyplatené nemocenské dávky poškodenému H., ktorý bol práceneschopný od
7.7.2023 do 31.8.2023 a poisťovňa mu vyplatila nemocenské dávky za obdobie od 17.7.2023 do
31.8.2023 vo výške 1067,50 €.

Svedok B. A. C., splnomocnený za Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. ako poškodenú
vypovedal, že v súvislosti s práceneschopnosťou poškodeného H., si uplatňujú nárok na zaplatenie
vyplatených dávok vo výške 232,06 €.

Znalec doc. Ing. Peter Blaho PhD., MBA, k znaleckému posudku 11/2024 vypracovaný znaleckou
organizáciou EXPERT GROUP, k.s., znalecká organizácia v odbore železničná doprava, odvetvie
nehody v železničnej doprave zotrval na záveroch predmetného znaleckého posudku. Ďalej vypovedal,
že nevyplývalo, že by predmetná komunikačná sieť bola v poruche, nefunkčná, vykazovala správnu
činnosť.

K zvukovej nahrávke, ktorá zachytáva priebeh a pokyny počas posunu znalec uviedol, že neboli
použité presné slovné znenia, ale bolo použité slovné znenie, ktoré nebolo dávané v zmysle predpisu.
V prípade však, že niekto z účastníkov vykonávania posunu slovnému zneniu nerozumel, predpis
jednoznačne konštatuje, že má požiadať o zopakovanie a nemá vykonávať svoju činnosť. Ďalej
znalec konštatoval, že ak na spoločnej frekvencii sa nachádza niekoľko zamestnancov vykonávajúcich

technológiu posunu, volacie značky sú v tomto prípade nutné z pohľadu zamedzenia vstupu iného
neoprávneného zamestnanca vykonávajúceho posun a na základe nich by mali jednotliví účastníci
posunu konať. Zároveň však konštatoval, že v prípade ak jedna zo strán mala nejasnosti, že daný príkaz
patril jej, nemala daný príkaz vykonať a požiadať o zopakovanie, čo je štandardný postup v prípade
technológie v rámci železnice.

Znalec ďalej konštatoval, že od uvedenia súpravy do pohybu až do momentu nárazu, čo je v uvedenom
prípade okolo 52 sekúnd, počas ktorých neboli dané žiadne pokyny ani návesti a z uvedeného dôvodu
sa malo postupovať v zmysle všeobecných ustanovení, to znamená, že zhruba každých 5 sekúnd mať
kontakt s osobou, ktorá dáva príkazy tomu ako sa má ďalej so súpravou postupovať, v tomto prípadevedúci posunu alebo posunovač. V prípade, že nemá rušňovodič kontakt so zamestnancom, ktorý
riadi posun v pravidelných intervaloch, zväčša sa využíva časový úsek 5 sekúnd, má rušňovodič robiť
všetky možné opatrenia na to, aby so súpravou zastavil, nakoľko nie sú mu dané príkazy vzhľadom

k rozhľadovým pomerom, ktoré môže alebo nemusí mať.
Podľa záverov znaleckého posudku 11/2024 vypracovaný znaleckou organizáciou Expert Group, k.s.
rušňovodič mal prispôsobiť rýchlosť posunujúceho HKV podmienkam jazdy podľa rozhľadu tak, aby
bola zaistená bezpečnosť posunu a 20 metrov pred stojacimi vozňami znížiť rýchlosť na 5km/h.
Ďalej zo záverov posudku vyplýva, že rušňovodič svoju funkciu vykonával samostatne a rušňovodič

má chod dráhového vozidla riadiť podľa rozhľadu tak, aby dráhové vozidlo bezpečne zastavilo pred
iným dráhovým vozidlom. Rušňovodič mal podľa predložených a zistených podkladov zo stanovišťa
náležitý rozhľad na posunovú cestu. V prípade, že rušňovodič nemá náležitý rozhľad na posunovú
cestu a vedúceho posunu, má rušňovodič prispôsobiť rýchlosť jazdy HDV podľa rozhľadu, poprípade
zastaviť. Rušňovodič musí taktiež vo vzdialenosti 20 metrov pred stojacím dráhovým vozidlom znížiť
rýchlosť na maximálne 5km/h. Ďalej zo záverov posudku vyplýva, že stále spojenie medzi vedúcim

posunu a rušňovodičom idúceho HDV musí byť preverované opakovaním vysielaných oznámení asi
v 5 sekundových intervaloch. Ak nie je pravidlo dodržané, musí rušňovodič ihneď zastaviť. Z posudku
vyplýva, že posunovačovi zaznela v rádiostanici návesť, že posunová cesta na koľaj 503 je postavená.
Posunovač túto návesť zopakoval v rádiostanici. Pri vykonávaní posunu sa hnacie dráhové vozidlo
približovalo k odstaveným vozňom na koľaji 503 a nespomaľovalo. Na základe tejto skutočnosti dal

posunovač opakovane návesť ,,pomaly“ , pričom hnacie dráhové vozidlo nespomalilo. Následne dal
posunovač prostredníctvom rádiostanice návesť ,, stoj“ , teda posunovač vykonával uvedený posun
v zmysle predpísaných postupov a predpisov.
Podľa znaleckého posudku pri dodržaní pravidiel definovaných v Rádiovom poriadku Strediska
prevádzky Bratislava nemôže prísť k situácií, že sa jednotlivé hlásenia prostredníctvom rádiostaníc

prekrývajú. Ďalej z posudku vyplýva, že v prípade ak posunovač dáva riadnym a včasným daním
návesti ,,pomaly“ a ,,stoj“ a rušňovodič riadi rušeň v zmysle dávaných návestí, tak posunovač môže
zabrániť nehode. Ak posunovač dáva návesti včas a rušňovodič návesti nerešpektuje, tak posunovač
riadnym a včasným dávaním návesti nemôže zabrániť prípadnej nehode. V Správe zo zisťovania príčin
vzniku menšej nehody kategórie B6 – iná nehoda – silný náraz posunujúceho hnacieho koľajového

vozidladosúpravystojacichvozňov,kuktorémudošlopočasposunuvŽSTNovéZámky,nakoľajič.503,
v km 144,398, dňa 7.7.2023 o 9:13 h je v časti IV. Analýzy a závery v bode 5 nedostatky a opomenutia
zistené počas zisťovania príčin vzniku nehody, ktoré však nie sú dôležité na určenie príčiny, nie sú
uvedené o činnosti posunovača žiadne údaje. Na základe posúdenia uvedeného dokumentu a analýzy
audiozáznamu sú znalci toho názoru, že z poskytnutých podkladov nevyplýva, že posunovač nedával

návesti ,,pomaly“ a ,, stoj“ včas.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 54/2023 vypracovaný znalcom MUDr. Gustáv Škodáček, znalec
z odboru chirurgia a traumatológia vyplýva, že k zraneniam poškodeného G. H. mohlo prísť tak ako
to poškodený opísal. Poškodený dňa 7.7.2023 utrpel zranenia: pomliaždenie hrudnej steny vpravo

ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého lakťa, zlomeninu posledného článku palca pravej nohy bez
výraznejšej dislokácie. Jedná sa o stredne ťažké zranenia, o ublíženie na zdraví. Poškodený bol PN
od 7.7.2023 do 31.8.2023, ktorá PN je v súlade s utrpenými zraneniami. Zranenia nezanechajú trvalé
následky. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu približne 6 týždňov, pričom
zranenia sú spojené so stredne silnou bolesťou hrudníka vpravo a palca pravej nohy. Popísané zranenia

vznikli pôsobením tupého násilia stredne silnej intenzity - ako zoskakoval z idúceho rušňa, spadol na
zem, pričom si udrel pravú časť tela.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bol prehratý zvukový záznam zo dňa 7.7.2023, ktorý zachytáva
komunikáciu zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. a zamestnanca Železníc

Slovenskej republiky počas posunu nákladných vozňov v stanici Nové Zámky, z ktorej vyplýva, že v čase
9:11:01 hod. bola daná návesť ,,503 postavené“ ,,rozumel som, zájdi obsadená 503“. V čase 9:11:50
hod. bola v komunikácií zaznamenaná návesť ,, pomaly“ , ,,stoj“.

Zo správy zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie B6 – iná nehoda – silný náraz

posunujúcehohnaciehokoľajovéhovozidladosúpravystojacichvozňov,kuktorémudošlopočasposunu
v ŽST Nové Zámky na koľaji č. 503, v km 144,398 dňa 7.7.2023 o 9:13 hod. vyplýva, že dňa 7.7.2023
o 9:13 hod. došlo na koľaji č. 503 počas posunu k vzniku menšej nehody kategórie B6 – silný náraz
HKV do súpravy stojacich vozňov. Následkom nehody došlo k poškodeniu HKV a vozňa, k zraneniusprievodcu vo funkcií posunovač a k čiastočnému prerušeniu železničnej prevádzky v ŽST Nové Zámky
na staničnej koľaji č. 503 od 9:13 hod. dňa 7.7. 2023 do 18:00 hod. dňa 11.7.2023, na 104 hodín 47
minút. Príčinou vzniku nehody bola nepozornosť rušňovodiča pri vykonávaní posunu, pri zachádzaní

HKV na stojace koľajové vozidlá. Ďalej zo správy vyplýva, že približne o 9:05 hod. vedúci posunu, po
ukončení posunu na koľaji č. 509 vyrozumel prostredníctvom rádiostanice signalistu o konaní ďalších
prácnasledovne:sHKVvytiahnudovýťažnejkoľaječ.401d,zvýťažnejkoľajezájdeHKVnakoľajč.503.
Po ukončení posunu na koľaji č. 503 bude HKV privesené na skupinu 5 vozňov, ktoré prestavia na koľaj
č. 507. Po zájdení HKV z koľaje č. 509 do výťažnej koľaje, postavil signalista posunovú cestu z výťažnej

koľaje na koľaj č. 503. Postavenie posunovej cesty oznámil prostredníctvom rádiostanice vedúcemu
posunu. Potom vedúci posunu oznámil prostredníctvom rádiostanice rušňovodičovi a posunovačovi
sprevádzajúcemu HKV, že z výťažnej koľaje bolo postavené a dal návesť na posun. Posunovač, ktorý
stál na schodíkoch v čele HKV na ľavej strane v smere posunu, zopakoval rozkaz a následne zopakoval
návesť pre posun. Na základe návesti pre posun uviedol rušňovodič HKV do pohybu, v smer koľaj č. 503.
Keď HKV prechádzalo cez výhybky vo vzdialenosti 100 – 120 metrov od skupiny vozňov, dal posunovač

cez rádiostanicu návesť ,, pomaly“. Nakoľko neregistroval zníženie rýchlosti, návesť ,,pomaly“ zopakoval
a následne dal návesť ,, stoj“. Keď posunovač videl, že HKV nezastavuje vo vzdialenosti približne 15
metrovpredstojacimivozňamizoskočilzoschodíkaHKV.Prizoskočenízakopolaspadolnapravústranu
tela, pričom si poranil pravú ruku, nohu a narazil pravý bok. Zo správy napokon vyplýva i skutočnosť, že
mechanicky rýchlomer na HKV počas jazdy nezaznamenával prejdenú dráhu z dôvodu jeho poruchy.

Podľa správy o povesti obžalovaný nebol doposiaľ riešený pre správny delikt. V centrálnej evidencií
správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný jeden záznam o spáchaní priestupku dňa 11.7. 2023
kedy na osobnom motorovom vozidle značky audi A6 rozbil čelné sklo v hornej ľavej časti a to takým
spôsobom, že jedenkrát udrel do čelného skla. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiadny

záznam.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v
ich vzájomných súvislostiach, na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete

vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný je z konania, ktoré sa mu kladie za vinu usvedčovaný najmä výpoveďou svedka
poškodeného G. H., výpoveďami svedkov L., K., znaleckým posudkom A. O. a organizácie P. M.
a zvukovým záznamom a správou o zisťovaní príčin vzniku menšej nehody.

V konaní bolo preukázané, že dňa 7.7.2023 na železničnej stanici v Nových Zámkoch bol vykonávaný
posun a v čase okolo 9:13 hodiny prišlo k nehode, kedy hnacie koľajové vozidlo narazilo do vagónov
odstavených na koľaji č. 503. Pri danom posune prácu v pozícii rušňovodiča vykonával obžalovaný.
Uvedené bolo preukázané najmä výpoveďou jednak samotného obžalovaného, ako i poškodeného

a svedkov L., K.. Ďalej bolo preukázané, že obžalovaný ako rušňovodič s hnacím dráhovým vozidlom
najskôr zašiel na tzv. výťažnú koľaj (koľaj 509), pričom na túto koľaj dotlačili vagóny, odpojili ich a
následne odtiaľ mal smerovať hnacie dráhové vozidlo na koľaj č 503, ktorá skutočnosť bola preukázaná
výpoveďou poškodeného, svedka L..
Vkonaníboloďalejpreukázané,žeobžalovanývrozporesdopravnýmipredpismit.j.internýmipredpismi

ŽSRakoizákonomč.514/2009Z.z.avyhláškouč.351/2010Z.z.saneprimeranourýchlosťoupribližoval
k odstaveným vagónom. Z výpovede jednotlivých svedkov ako i z výpovede samotného obžalovaného
a znaleckého posudku organizácie Expert Group bolo preukázané v konaní, že obžalovaný ako
rušňovodič mal postupovať k odstaveným vagónom rýchlosťou 5 km/h a to vo vzdialenosti 20 m
pred stojacím dráhovým vozidlom (odstavený vagón), pričom ako bolo preukázané obžalovaný takouto

rýchlosťou nešiel v danom úseku nešiel, a to i napriek skutočnosti, že obžalovaný vedel, že rušeň vedie
na obsadenú koľaj, teda vedel, že je na nej prekážka, že k nej musí ísť rýchlosťou 5 km/h, avšak išiel
vyššou rýchlosťou- okolo 30 km/h (výpoveď obžalovaného, znalecký posudok). Uvedenú skutočnosť
o obsadenosti koľaje potvrdil i sám obžalovaný, že vedel, že ide na obsadenú koľaj, počul to vo
vysielačke, čo dokazuje i zvukový záznam –„zájdi obsadená 503“, a navyše sám obžalovaný vypovedal,

že vedel, že ide na obsadenú koľaj, keďže tam tie vozne predtým odstavil. Túto skutočnosť potvrdil
i svedok M., ktorý ako signalista oznámil, že trať na 503 majú postavenú a že je obsadená, následne
toto zopakoval i svedok L. a poškodený H.. Ďalej porušenie povinnosti obžalovaného ísť primeranou
rýchlosťou bola preukázaná i výpoveďami svedkov L., K., ktorí vypovedali, že rušňovodič sa má správaťv každej situácii tak, akoby išiel na obsadenú koľaj, teda má ísť opatrne a tak, že sa na trati môže
nachádzať prekážka a navyše podľa svedka L. mohol obžalovaný vidieť odstavené vozne, keďže svedok
uviedol, že na mieste samom nie sú žiadne obmedzenia, ktoré by bránilo rušňovodičovi vo výhľade

a navyše ako svedok uviedol, z výťažnej koľaji bol výhľad priamo na koľaj 503.
Napokon je obžalovaný z takéhoto konania a z porušenia povinností usvedčovaný i znaleckým
posudkom organizácie Expert Group, podľa ktorých záverov počasie a viditeľnosť bola dobrá a aj
podľa znalca, rušňovodič zo svojho stanovišťa mohol vidieť na koľaji odstavené vagóny, pretože mal
zo stanovišťa náležitý rozhľad na posunovú cestu. Uvedené podporne potvrdzuje vo výpovedi aj

poškodený H., ktorý bol na tom istom hnacom dráhovom vozidle (rušeň) ako obžalovaný a videl z miesta
odkiaľ začínali posun stojace vozne. Taktiež zo znaleckého posudku je preukázané, že rušňovodič má
prispôsobiť rýchlosť jazdy hnacieho dráhového vozidla podľa rozhľadu prípadne zastaviť, a teda i toto
konštatovanie znalca preukazuje pochybenie obžalovaného a nesplnenie si povinností vyplývajúcich
z predpisov.
Taktiež v konaní bolo preukázané, že poškodený G. H. v príčinnej súvislosti s nehodou utrpel i úraz, ktorý

je podľa znaleckého posudku A. O. možné hodnotiť ako ublíženie na zdraví, pri ktorom bol poškodený
práceneschopný od 7.7.2023 do 31.8.2023 a bol obmedzený v obvyklom spôsobe života bolesťou
hrudníka a palca pravej nohy po dobu cca 6 týždňov. Skutočnosť, že išlo o úraz v príčinnej súvislosti
s nehodou mal súd preukázanú výpoveďou poškodeného, ktorý presne popísal spôsob, akým zoskočil
z idúceho hnacieho dráhového vozidla, označil miesto na fotke, kde malo prísť k zoskočeniu a dopadu,

ktoré miesto potvrdil i svedok L. (foto čl. 316). Túto skutočnosť potvrdzuje i znalecký posudok MUDr.
Škodáčka, v zmysle ktorého vznik zranení zodpovedá tomu, ako to popísal vo svojich výpovediach
poškodený.

Procesná obrana obžalovaného o tom, že nedostával od posunovača žiadnu návesť, a teda on

nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú nehodu bola vyvrátená výpoveďou jednak svedkov L., K.
a poškodeného, ktorí všetci vypovedali, že rušňovodič má viesť vozidlo tak, ako keby išiel na obsadenú
koľaj teda tak, aby pred prekážkou bezpečne postál, čo platí v prípade, ak ide iba samotný rušeň, čo bol
i daný prípad, keďže ako to popísal svedok L. na koľaji 509 odstavili vozne a následne išli na koľaj 503,
kde mali pripojiť odstavené vozne. Posunovač musí dávať pokyny iba v prípade, ak sú vozne tlačené,

čo zodpovedá i článku 542 predpisu Ž1, pričom túto povinnosť posunovača potvrdil tak svedok L. ako
i poškodený H.. Napokon obrana obžalovaného je vyvrátená i znaleckým posudkom organizácie Expert
Group,podľaktorého,akrušňovodičnepočujenávesťopakovanúkaždých5sekúndmávozidlozastaviť,
rovnako tak má vozidlo zastaviť i keď nemá náležitý rozhľad, čo však v danom prípade obžalovaný
neurobil, a to i napriek tomu, že počas približne 50 sekúnd počas ktorých posun trval nedostal žiadnu

návesť.
Taktiež neobstojí ani obrana obžalovaného, že osoby zúčastnené na posune (posunovač, vedúci
posunu) nepoužívali pokyny a volacie značky v zmysle rádiového poriadku, a teda podľa obžalovaného,
on nevedel, či sú tieto návesti adresované jemu, tak v konaní bolo dostatočne preukázané, najmä
výpoveďou znalca doc. Ing. Blaha, ale okrajovo i výpoveďou poškodeného, že v prípade ak rušňovodič

si nie je istý, že návesť patrila jemu, alebo návesti nerozumel mal vozidlo zastaviť, čo však obžalovaný
neurobil.
A napokon ani obranu obžalovaného o tom, že išiel primeranou a povolenou rýchlosťou nie je možné
akceptovať, pretože presné merania na mieste samom vyhotovené neboli, teda vzdialenosti o ktorých on
hovorí, že mali byť prejdené sú iba odhadmi svedkov resp. poškodeného, a preto nie je možné ustáliť, že

obžalovaný za 52 sekúnd prešiel dráhu 250 m a teda mal primeranú rýchlosť, pričom bolo preukázané,
že v čase nárazu mal rýchlosť 30 km/h, hoci podľa vyhlášky ministerstva dopravy a predpisu Z1 mal mať
20 m pred prekážkou rýchlosť 5 km/h, čo teda dodržané nebolo.

Celkovotedavkonaníbolopreukázané,žeobžalovanýakovodičhnaciehodráhovéhovozidlavykonával

dňa 7.7.2023 posun v sprievode ďalších osôb- sprevádzaný posun, išiel neprimeranou rýchlosťou
na obsadenú koľaj a následne prišlo k nárazu hnacieho dráhového vozidla do odstavených vozňov,
keďže z dôvodu neprimeranej rýchlosti toto vozidlo zastaviť nedokázal a v dôsledku tohto konania
obžalovaného poškodený pri zoskoku z hnacieho dráhového vozidla utrpel poranenia, teda obžalovaný
poškodenému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť vyplývajúcu mu z jeho

povolania.

Podľa §2 písmeno g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.
351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh na účely tejto vyhlášky sa rozumie chodom podľa rozhľaduchod dráhového vozidla riadený podľa rozhľadu osoby vedúcej dráhové vozidlo tak, aby dráhové vozidlo
bezpečne zastavilo pred iným dráhovým vozidlom, návestidlom platným pre jeho chod v zakazujúcej
polohe a podľa možnosti pred inou prekážkou; chod podľa rozhľadu môže byť nariadený osobou

riadiacou dopravu na dráhe alebo prevádzkovým predpisom manažéra infraštruktúry,

Podľa § 17 odsek 3 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.
351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh rýchlosť dráhových vozidiel pri posune je taká, aby sa splnili
podmienkychodupodľarozhľaduaprispôsobísaspôsobuichbrzdenia.Akjeosoba,ktorávediedráhové

vozidlo, pri posune v kabíne na čele posunujúceho dielu v smere chodu, najvyššia dovolená rýchlosť je
40 km.h-1, v ostatných prípadoch je rýchlosť 30 km.h-1. Pri zachádzaní na stojace dráhové vozidlá je
najvyššia dovolená rýchlosť 5 km.h-1, a to v úseku 20 m pred stojacim dráhovým vozidlom.

Podľa § 17 odsek 4 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.
351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh pri posune dráhových vozidiel tlačením sa v smere tlačenia

na čelnom dráhovom vozidle alebo najďalej na druhom vozidle vezie určená osoba, ak je na to dráhové
vozidlo prispôsobené, alebo pred dráhovými vozidlami ide určená osoba tak, aby nebola ohrozená
jej bezpečnosť a aby mohla prezrieť koľaj pred dráhovými vozidlami a dávať potrebné návesti. Toto
ustanovenie sa nemusí uplatňovať pri posune na spádovisku.

Podľa § 39 odsek 1 písmeno e) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh Dráhový podnik zabezpečí vyškolenie a poučenie
o povinnostiach osoby, ktorá vedie dráhové vozidlo tak, aby táto osoba viedla hnacie dráhové vozidlo z
čelnej kabíny v smere chodu dráhového vozidla s výnimkou tlačeného posunujúceho dielu; pri riadení
dráhového vozidla ovládaného diaľkovo – vysielačkou osoba riadiaca dráhové vozidlo postupovala

podľa technologických postupov pre diaľkovo ovládané dráhové vozidlá vrátane elektrovozňov; miesto
pre vedenie traťového stroja bez čelných kabín sa určí návodom pre obsluhu

Podľa § 39 odsek 1 písmeno g) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh dráhový podnik zabezpečí vyškolenie a poučenie

o povinnostiach osoby, ktorá vedie dráhové vozidlo tak, aby táto osoba pri posune sledovala dávané
návesti a konala podľa nich; okamžite zastavila dráhové vozidlo, ak nedostáva návesti, pokiaľ nie
sú nahradené iným spôsobom návestenia; prispôsobila rýchlosť podmienkam chodu podľa rozhľadu
tak, aby bola zaistená bezpečnosť posunu; pri chode v obsadenom priestorovom oddiele a aj v iných
prípadoch, ak je to nariadené, išla za podmienok chodu podľa rozhľadu,

Podľa článku 453 predpisu ŽSR Z1 Stále spojenie medzi vedúcim posunu a rušňovodičom idúceho HDV
musí byť preverované opakovaním vysielaných oznámení asi v päťsekundových intervaloch. Ak nie je
pravidlo dodržané, musí rušňovodič ihneď zastaviť.

Podľa článku 542 predpisu ŽSR Z1 Pri tlačenom posunujúcom diele zodpovedá zamestnanec, ktorý riadi
jeho jazdu ručnými návesťami za včasné dávanie návestí. Návesť 76, Pomaly, a 77, Stoj, musí dávať
tak včas, aby vodič mohol posunujúci diel bezpečne zastaviť.

Podľa článku 543 predpisu ŽSR Z1 Rušňovodič smie uviesť HDV do pohybu, len ak bol o postupe pri

posune vyrozumený, a ak dá na to rozkaz vedúci posunu ústne, rádiotelefonicky alebo návesťou, ktorú
dá sám alebo prostredníctvom na to určeného zamestnanca.

Podľa článku 544 predpisu ŽSR Z1 Rušňovodič je pri posune povinný:
a) sledovať rozkazy dávané návesťami a presne ich vykonávať;

b) prispôsobiť rýchlosť podmienkam jazdy podľa rozhľadu a návestiam tak, aby bola zaistená
bezpečnosť posunu
c) ak pri posune rušňovodič vedie dráhové vozidlo s vlastným pohonom z kabíny na čele v smere jazdy
a toto vozidlo je v čele posunovaných vozidiel alebo ide samostatne, sledovať voľnosť posunovej cesty
a osoby pohybujúce sa v posunovej ceste alebo v jej blízkosti

Podľa článku 545 predpisu ŽSR Z1 Rušňovodič musí pri posune riadiť rýchlosť v závislosti od toho, ako
sú vozidlá pri posune brzdené, podľa celkovej dĺžky a hmotnosti posunovaných vozidiel, ich dovolenej
rýchlosti, počasia, sklonových pomerov a ďalších okolností (napr. jazda cez koľajovú váhu, koľajovúbrzdu). Ak pri posune rušňovodič riadi pohyb vozidiel (vozidla) z kabíny na čele prvého vozidla v smere
jazdy, nesmie byť prekročená rýchlosť 40 km.h-1 ; v ostatných prípadoch rýchlosť 30 km.h-1 . Pri
nabiehaní na stojace vozidlá nesmie byť prekročená rýchlosť 5 km.h-1 , a to v úseku 20 metrov pred

stojacim dráhovým vozidlom (platí aj pri zachádzaní k pevným prekážkam - zarážadlám).

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 158 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je ľudské zdravie. Hmotným
predmetom útoku je telo človeka.
Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ musí byť vždy ublíženie na zdraví
v zmysle § 123 ods. 2 TZ. Práve následkom sa líši trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ od
ublíženia na zdraví podľa § 157 TZ, ktorého následkom je až ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods.

3 TZ.
Obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ je, že
konanie musí byť spojené s porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania
povolania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona.
Za porušenie dôležitej povinnosti ako zákonného znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ nemožno mechanicky pokladať porušenie akejkoľvek povinnosti,
ale len porušenie takej povinnosti, ktorej následkom obvykle (vo všeobecnosti) môže byť taký výrazný
zásah do práv iných (v tomto prípade do zdravia iných), že ak príde k porušeniu tejto dôležitej povinnosti
v príčinnej súvislosti s daným skutkom, podstatne sa zvyšuje účinnosť tohto skutku (pravdepodobnosť
vzniku ublíženia na zdraví, pričom pri porušení takejto povinnosti spravidla býva ohrozený aj ľudský

život, prípadne prichádza k zvýšenej možnosti vzniku ťažkej ujmy na zdraví či škody na majetku veľkého
rozsahu, ku ktorým však, aby boli naplnené znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ,
nepríde) oproti bežnému skutku obdobného charakteru do tej miery, že ide o trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 158 TZ. Pritom nejde o porušenie dôležitej povinnosti, aj keď porušenie tejto povinnosti
môže mať v konkrétnom prípade fatálne následky, ak vo všeobecnosti nejde o dôležitú povinnosť (napr.

každý je povinný sa správať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí v zmysle § 415 OZ, čo je len všeobecná povinnosť, preto porušením dôležitej
povinnosti nie je, keď páchateľ poruší túto povinnosť napr. tým, že potkne bežiacu osobu, a tým jej
spôsobí ublíženie na zdraví, pretože zákaz potknutia osoby nie je nikde ustanovený ako porušenie
dôležitej povinnosti). Na druhej strane, ak ide o vo všeobecnosti dôležitú povinnosť, aj také porušenie,

ktoré nemusí mať úplne neodstrániteľné alebo ťažko napraviteľné následky, je porušením dôležitej
povinnosti (napr. nedanie prednosti v jazde, z ktorého rezultuje len ublíženie na zdraví).
Zamestnaním je pracovná činnosť vykonávaná za odmenu v rámci pracovného pomeru upravená ZP,
prípadne na základe iného pracovnoprávneho vzťahu.
Povinnosti zo zamestnania teda vyplývajú z úloh, ktoré sú zamestnancovi kladené jednak všeobecne

záväznými právnymi predpismi, jednak na základe vzťahu pracovnej podriadenosti. Vo vzťahu pracovnej
podriadenosti je teda zamestnanec voči zamestnávateľovi.

V danom prípade obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V konaní bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný ublíži na

zdraví poškodenému tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania.
V konaní bolo preukázané, že poškodenému bolo ublížené na zdraví, teda sa jednalo o poškodenie
zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, následné liečenie (poškodený bol PN), počas
ktorej PN bol na dobu minimálne 6 týždňov sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (uvedený
záver vyplýva aj z posudku MUDr. Škodáčka). Uvedené ublíženie na zdraví vzniklo v príčinnej súvislosti

skonanímobžalovaného,pretožepoškodenývobaveosvojživotzoskočilshnaciehodráhovéhovozidla
v čase, keď sa schyľovalo k nárazu do odstavených vozňov.
Zároveň bolo v konaní preukázané, že obžalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,
z predpisov ŽSR Z1 (konkrétne článok 453, 543, 544, 545), teda nezastal ak nedostal návesť počasstáleho spojenia, na odstavené vozne zachádzal rýchlosťou väčšou ako je povolená, teda neprispôsobil
rýchlosť podmienkam jazdy podľa rozhľadu. Konania sa dopustil z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a)
Trestného zákona).

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu

Súd ukladal trest podľa § 158 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 0
až 1 rok. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona,

že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona nevzhliadol.
Súd uložil obžalovanému trest v trvaní 6 mesiacov, ktorý trest odňatia slobody zároveň za splnenia
podmienokpodľa§49odsek1Trestnéhozákonapodmienečneodložilasúdurčilskúšobnúdobuvtrvaní
12 mesiacov, pričom takto uložený trest pokladá súd za dostatočný na ochranu spoločnosti, nápravu

páchateľa ako aj vzhľadom na následok, t.j. poruchu zdravia, ktorú utrpel poškodený v dôsledku konania
obžalovaného.

O nároku na náhradu škody rozhodol súd podľa § 288 Trestného poriadku a poškodených odkázal
snárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,pretožesajednalookonanieobžalovaného,ktorénastalo

pri planení pracovných povinností a rovnako tak i úraz, ktorý utrpel poškodený bol úraz v rámci výkonu
zamestnania, ktorý bol navyše nahlásený ako pracovný úraz, a podľa názoru súdu je potrebné takúto
náhradu škody posudzovať podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce a posúdenie jednotlivých
nárokov by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo nad rozsah potrebný pre trestné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).