Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 82Pn/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125201172
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125201172.3

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. X, D., A. E. F. E. X, B., D., D. G., práv. zast. JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová,
advokátka so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo
(matka maloletého dieťaťa): H. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, I., práv. zast. Adokátskou
kanceláriou JUDr. Karol Orolín, s.r.o. so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad v konaní o návrhu otca

na navrátenie maloletého dieťaťa: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok so sídlom Dr. Alexandra 61, Kežmarok, do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e návrat mal. dieťaťa: C. B., nar. XX.X.XXXX, do krajiny obvyklého pobytu do D.
veľkovojvodstva.

II. N a r i a ď u j e matke maloletej D. I., nar. X.XX.XXXX, aby mal. dieťa navrátila na územie D.
veľkovojvodstva do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, ak matka mal. dieťa v súlade s výrokom II. uznesenia na územie D. veľkovojvodstva n
e n a v r á t i, je otec maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX, o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej

lehoty mal. dieťa prevziať za účelom navrátenia do krajiny obvyklého pobytu mal. dieťaťa na územie
D. veľkovojvodstva.

IV. Návrh matky na prerušenie konania z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2025 domáhal nariadenia návratu
maloletého dieťaťa, C. B., nar. XX.X.XXXX, na územie štátu obvyklého pobytu, Luxemburska. Zároveň
navrhoval rozhodnúť o trovách konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že žil s matkou maloletého dieťaťa v Luxembursku od roku 2010. V roku
2014 sa im na rodila maloletá dcéra C., ktorá od svojho narodenia žila v Luxembursku, kde si zriadili

domácnosť, boli riadne zamestnaní, mali svoj okruh známych a centrum svojich záujmov. Na Slovensko
sa vracali sporadicky, navštíviť svoje rodiny. Maloletá navštevovala predškolské zariadenie alebo školu v
Luxembursku. Maloletá vie hovoriť slovensky, avšak nevie slovensky písať a čítať, je pre ňu prirodzeným
jazykom luxemburský, francúzsky a nemecký, týmito jazykmi sa dorozumieva a komunikuje so svojimi
kamarátmi. V roku 2023 sa rodičia rozišli, s čím sa matka nevedela zmieriť a postupne začala brániť a v
styku otca s maloletou dcérou. Oblastný súd v Luxembursku rozhodol predbežným rozsudkom, ktorým

konštatoval, že matka a otec spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti k maloletej C., určil
zákonné bydlisko a obvyklý pobyt spoločného dieťaťa u matky (toho času v Luxembursku), berie sa navedomie, že otec žiada uplatniť si právo styku s maloletou na každý druhý víkend počas školského roka
a polovicu prázdnin.

3. Matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí s nariadením návratu maloletej dcéry do
Luxemburska, pričom návrat považuje za absurdný a v úplnom rozpore s ochranou maloletého dieťaťa.
Oznamuje súdu, že dcéra navštevuje K. L. M. J. XX v meste Kežmarok a od 18.12. nie je žiačkou školy v
Luxembursku a osvedčenie predložené otcom je falzifikát. Existujú vážne dôvody, prečo sa presťahovala
smaloletoudcérouzLuxemburskanaSlovensko,dodomusvojichrodičovvmesteI..Totopremiestnenie

bolo len a výlučne v záujme ochrany maloletého dieťaťa, pričom poukazuje na začaté trestné stíhanie
vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Kežmarok, odbore kriminálnej polície ČVS: ORP
- 37/1 - VYS – KK - 2025, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania
maloletej C. B. svojím otcom A. B.. Na základe uvedeného žiada, aby súd návrh otca zamietol.

4. Kolízny opatrovník v správe z 24.2.2025 uviedol, že dňa 20.12.2024 matka podala návrh na Okresnom

súde Poprad o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu C. B.. S maloletou
C. bol vykonaný pohovor 30.01.2025 a bolo matke odporučené psychologické poradenstvo vykonávané
v Centre pre deti a rodiny K. B., pracovisko Kežmarok, ktoré trvá dodnes, a ktorého sa matka aj maloleté
dieťa zúčastňujú. Matka s maloletou toho času bývajú v rodinnom dome rodičov matky, na adrese I. J.
XX G. I.. Maloletá má spoločnú izbu s matkou, spia na veľkej manželskej posteli, nachádza sa tam i

písací stôl so stoličkou, izba je plne zariadená. Ostatné priestory domu užívajú spoločne. Matka uviedla
že s otcom maloletej dlhé roky žili v jednej domácnosti v Luxembursku a mali registrované partnerstvo
19.05.2014 do 23.05.2023, otec odišiel zo spoločnej domácnosti v októbri 2023. Matka neskôr našla pre
ňu a maloletú C. nové bývanie v centre Luxemburgu, kedy aj maloletá zmenila školu. Otec maloletej
pracuje ako SZČO v Luxembursku v oblasti lakýrnictva. Matka je vyučená ako magistra umenia, histórie,

teológie a všeobecnovzdelávacích predmetov, v Luxembursku pracovala ako asistentka v domácnosti,
prácu ukončila ku 31.12.2024. Toho času čaká na priznanie podpory z Luxemburska, je evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie. Matka uviedla, že po rozhovore s maloletou a na jej naliehanie sa rozhodli,
že odídu z Luxemburska na Slovensko k rodine. Matka uviedla, že chcela sa kontaktovať s otcom,
ale zakaždým otec vystupuje agresívne a vyhráža sa. Maloletá v rozhovore uviedla, že vie rozprávať

francúzsky, luxembursky, nemecky, anglicky a slovensky. Prišli na Slovensko a ostanú tu navždy, lebo
veľa vecí sa stalo. Asi s otcom, nepamätá si to. S otcom si nepamätá kedy sa naposledy videla, ani
si nechce spomenúť. Otec na ňu kričal, keď spolu bývali, aby sa zavrela do izby. Raz prišli za nimi
policajti, ale nepomohli im. Každú nedeľu chodili do talianskej reštaurácie, na výlety už potom nechodili.
Na Slovensku je šťastná, Tatry jej veľmi chýbali, rada chodí na túry. S otcom nechce byť, ani sa s ním

nechce stretnúť. Matka uviedla, že keď žili s otcom v Luxembursku prišla z práce našla maloletú C. v
izbe, maloletá mala začaté rúčky v päsť, krížila si ich v oblasti lona a triasla sa, bolo vidieť, že sa bojí,
matke povedal a že jej nemôže nič povedať, lebo je jej matka. Matka úradu uviedla, že má podozrenie zo
sexuálneho zneužívania. Matka uviedla, že sa s maloletou nechce vrátiť do Luxemburska, necíti sa tam
byť v bezpečí, otec dieťaťa ju prenasledoval. Je presvedčená o tom, že je v záujme dieťaťa, aby zostalo

na Slovensku, kde si už s maloletou zvykli. Maloletá sa dobre adaptovala na nové prostredie a na školu.
Kolízny opatrovník dňa 25.2.2025 doplnil správu v tom zmysle, že v predmetnom súdnom konaní je
potrebné rodičov viesť k dohode, za primárne riešenie považujú mediáciu, ktorá je v záujme maloletého
dieťaťa. Dňa 27.02.2025 kolízny opatrovník doručil súdu správu školy, ktorú navštevuje maloletá.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov
a zistil nasledujúci skutočný stav veci.

6. Z výpovede otca na pojednávaní dňa 3.3.2025 súd zistil, že s matkou bývali v Luxembursku od
roku 2010, maloletá sa narodila v Luxembursku, kde navštevovala školské zariadenia. Obaja rodičia

boli v Luxembursku zamestnaní a na Slovensko chodili jeden až dvakrát ročne za účelom návštevy
rodiny. Maloletá ovláda slovenský jazyk len slovom. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej prebieha na luxemburskom súde a nie je ukončené. Po rozchode matka neinformovala otca
o záležitostiach dcéry, znemožňovala mu kontakt s dcérou. Súhlas matke na presťahovanie dcéry na
Slovensko neudelil a matka ho od neho ani nežiadala. Matka mu presťahovanie neoznámila.

7. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 3.3.2025 súd zistil, že matka nežiadala otca o súhlas na
presťahovanie dcéry na Slovensko, pretože by jej ho nedal. Potvrdila, že dcéra chodila v Luxembursku
do školy, z ktorej ju odhlásila k 18.12.2024. Dcéra tam mala kamarátky, chodila tam k lekárom našpeciálne cvičenie a k psychologičke. Na Slovensko chodili raz ročne, ale denne boli v telefonickom
kontaktesrodinouzoSlovenska.Matkauviedla,ženaSlovenskosaodsťahovala,pretožebolavneistote
a strachu, ekonomická situácia sa Luxembursku zhoršuje. Podala na luxemburský súd návrh na úpravu

práv a povinností k maloletej, ale nikde sa to neposunulo, tak podala návrh na popradský súd. Školstvo
v Luxembursku je bezplatné, platia sa len pomôcky, takisto cvičenie, čo dcéra navštevovala, bolo
bezplatné. Dcéra tam mala 2 kamarátky, s ktorými udržiava ešte aj teraz kontakt a chcú ju prísť navštíviť
na Slovensko. Dcéra má z otca strach, nechce s ním byť sama, trvá to už viac ako 5 rokov. Keby sa
dcéra vrátila do Luxemburska, bola by tam sama, otec by sa správal tak ako predtým, keď ešte spolu

žili a tlačil by dcéru, aby športovala.

8. Kolízny opatrovník sa pojednávania dňa 3.3.2025 uviedol, že súhlasí s vyjadreniami matky a s
návrhom na prerušenie konania, pretože na polícii v Kežmarku sa vedie trestné stíhanie. Záujem dieťaťa
považuje za prvoradý, mal. dieťaťu sa na Slovensku páči a je tu spokojné.

9. Z osvedčenia z 14.1.2025 vyplýva, že maloletá C. B., narodená XX. XXXXXXXXX XXXX navštevuje
triedu v rámci vyučovacích cyklov 2 až 4 na úrovni 3. 2 základného vzdelávania v priestoroch školy na
adrese E. B. N., D. - XXXX D. - D. od 16. septembra 2024.

10. Z rozsudku Oblastného súdu Luxemburg z 13.11.2023 vyplýva, že matka podala dňa 26. mája 2023

návrhnaurčeniebydliskaaobvykléhopobytuspoločnéhodieťaťaaurčeniavýkonuprávastykudieťaťas
otcom pod dohľadom, nariadenia platenia príspevku na vzdelávanie a výživu maloletej vo výške 500 eur
a prispievanie na mimoriadne výdavky v záujme maloletej 3/4 podielom, osobné výživné matke 150 eur
a zaplatenia trov konania vo výške 500 eur. Na pojednávaní 16. októbra 2023 A. B. v protinávrhu žiadal
o udelenie práva styku s maloletou a na jej ubytovanie každý druhý víkend, ako aj polovicu školských

prázdnin. Matka namietala, že maloletá sa otca bojí a nechce s ním byť sama. Sudkyňa skonštatovala,
že rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti k maloletej C. B., určuje zákonné bydlisko
alebo obvyklý pobyt spoločného dieťaťa u matky, berie na vedomie že, otec žiada uplatňovať právo
styku s maloletou, pred akýmkoľvek ďalším postupom vo veci zveruje neziskovej organizácii TÉLOS
éducation, dohľad nad vykonávaním práva styku otca s maloletou a žiada, aby táto organizácia súdu

predložila do 05. februára 2024 správu o monitorovaní styku otca s dieťaťom. Sudkyňa ustanovila, že
otec je povinný vyplácať predbežný príspevok na výživu a vzdelávanie maloletého dieťaťa vo výške
200 eur mesačne a platiť polovicu mimoriadnych nákladov na maloletú. Žiadosť matky o vyplácanie
osobného výživného považuje za neprípustnú.

11. OR PZ v Kežmarku na výzvu súdu v správe z 3.3.2025 uviedlo, že Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Kežmarku bol doručený podnet cestou Okresnej
prokuratúry Kežmarok, ktorý zaslal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre podozrenie z trestného činu
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, kde je podozrivý A. B.. Vyšetrovateľ

policajného zboru vypočul matku, avšak z jej výsluchu vyplýva, že matka aj dieťa malo byť týrané A. B..
Nakoľko pred začatím trestného stíhania nie je možné vypočuť dieťa, matka aj dieťa majú dohodnutý
pohovor v O. C. G. O. dňa 04.03.2025 o 13.00 hodine a po doručení správy z pohovoru s psychológom
vyšetrovateľ do 12.03.2025 vo veci vydá rozhodnutie.

12. Okresný súd Poprad v konaní č.k. 26P/160/2024 uznesením z 25.2.2025 prerušil konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. C. B., nar. XX.X.XXXX do právoplatného skončenia konania
o návrat maloletého dieťaťa pri neoprávnenom premiestnení, vedeného na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 82Pn/1/2025.

13. Z informačného zhrnutia od TÉLOS éducation asbl o návštevách pod dohľadom medzi pánom B.
a jeho maloletou dcérou C. B. z 2.7.2024 vyplýva, že prvé stretnutie otca s maloletou sa uskutočnilo
30. apríla 2024, maloletá bola spočiatku nervózna, stretnutie prebehlo v poriadku. Druhá návšteva sa
mala konať 07. mája 2024, kedy maloletá túto návštevu odmietla. Z rozhovoru s matkou pracovníčka
usúdila, že komunikácia s matkou je náročná, pričom s organizáciou prestala komunikovať. V závere

organizácia uviedla, že z rozhovorov s maloletou vyplýva, že veľmi silno prežíva rozchod rodičov a tieto
informácie sa k nej dostávajú od matky, či už úmyselne alebo v dôsledku intenzívneho emočného stresu
samotnej matky. Je nutné uvažovať o psychologickej pomoci pre C., matka uvažuje, že sa presťahuje
na Slovensko a otec nedostáva žiadne informácie o svojej dcére.14. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletej C. do
cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava

vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov
detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z. z., (ďalej v texte „Dohovor alebo Haagsky dohovor“ ).
Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasledujúce
zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

15. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

16. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli

neoprávnenepremiestnenédoniektoréhozmluvnéhoštátualebosúvňomzadržiavané,ab)zabezpečiť,
aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne
dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

17. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

18. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného

štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa
skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.

19. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku
3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa

nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa,
aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem
prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

20. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či

následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat
dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom
je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne

orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo
iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

21. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu
podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na

právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu
na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého
účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.22. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať
za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

23. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o
tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho dohovoru, mladšie ako 16 rokov), do miesta
obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive
dieťaťa, ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V
prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa

mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného
premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru.
Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho
aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru.

24. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou
konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie
a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom.
V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a

majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať
jehopotrebyčizáujmy.Súdvkonanízisťujevýlučneskutočnostirozhodnézhľadiskavýkladupríslušných
hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP).

25. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne

na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo
zadržanie maloletého dieťaťa neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na tieto otázky:

a) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa,

b) či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletým dieťaťom,

c) či bola dodržaná lehota pre realizáciu návratu, a ak nebola, či sa dieťa s novým prostredím zžilo,

d) či matka disponovala súhlasom, resp. následným zmierením sa otca s premiestnením, resp.

zadržaním maloletého dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu,

e) či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

26. Ad a) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa:

V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre možnosť
postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu
dokazovania, na základe ktorých prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletej C. bezprostredne
pred jej premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca dňa v decembri 2024

bolo Luxemburské veľkovojvodstvo. Z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom, šetrenia
pomerov kolíznym opatrovníkom, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za preukázané, že maloleté dieťa
sa narodilo na území Luxemburska, kde nepretržite až do decembra 2024 (do doby jej premiestnenia na
územie SR) žila. Na území Luxemburska tak mala permanentný pobyt a skutočne tam aj bývala, mala
rodinné zázemie, bola vedená v školskom systéme, systéme zdravotného poistenia a podstupovala

lekárske vyšetrenia a rehabilitácie. Rodičia viedli na území Luxemburska súkromný (registrované
partnerstvo a spoločná domácnosť) aj pracovný život (obaja rodičia boli po celý čas zamestnaní na
území predmetného štátu). V tomto zázemí založenom rodičmi si maloleté dieťa prirodzene budovalo
sociálne kontakty a rovesnícke väzby. Oblastným súdom Luxemburg je vedené konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej C., ktoré ešte nebolo ukončené. Matka obvyklý pobyt

maloletej vo Luxemburska nespochybňovala, tvrdila len, že maloleté dieťa sa v súčasnom prostredí
dobre adaptovalo na území Slovenskej republiky. Začalo navštevovať školské zariadenie, hľadá pre
ňu adekvátne rehabilitačné cvičenie a dcére sa na Slovensku páči. Opierajúc sa o vykonané dôkazyvyhodnotené vyššie súd ustálil ako krajinu obvyklého pobytu maloletej C., bezprostredne pred jej
premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky, Luxemburské veľkovojvodstvo.

27. Ad b) či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu:

Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva týkajúce sa osobnej starostlivosti
o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Pokiaľ ide o výklad opatrovníckeho práva, súd
má za to, že ide o právo, resp. možnosť a súčasne povinnosť rodiča realizovať výchovu maloletého

dieťaťa a týmto spôsobom participovať na jeho výchove a starostlivosti. Z predložených listinných
dôkazov, rodného listu, predbežného rozsudku Oblastného súdu Luxemburg a zo zhodných skutočností
uvádzaných vo výpovedi oboch rodičov vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o dieťa, ku
ktorému nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo
k maloletým deťom zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, spoločne s matkou a to
kontinuálne od narodenia detí až do doby ich premiestnenia na územia Slovenska. Matka nadobudnutie

opatrovníckeho práva otcom a jeho výkon nerozporovala. Matka rozporovala výlučne kvalitu osobnej
starostlivosti zo strany otca, resp. mieru rozsahu podieľania sa otca na osobnej starostlivosti o dieťa.
Okolnosti týkajúce sa kvality starostlivosti sú však vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré ako už bolo
vysvetlené vyššie, nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť
výlučne otázku jurisdikcie nad maloletým dieťaťom, irelevantné. Súd vychádzal zo zhodných vyjadrení

rodičov aj pri zistení, že otcovi nebolo opatrovnícke právo v minulosti súdom Slovenskej republiky,
resp. iného štátu, resp. iným orgánom obmedzené, ani odňaté. Oblastný súd Luxemburg v rozsudku
z 13.11.2023 konštatoval, že rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ku C. B.. Z
uvedeného vyplýva, že v danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho,
pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa, keďže žiaden

z rodičov nebol pozbavený svojho práva realizovať opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu.

28. Ad c) či bola dodržaná lehota pre realizáciu návratu a ak nebola, či sa dieťa s novým prostredím zžilo:

Vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch rodičov má súd za preukázané, že k neoprávnenému

premiestneniu maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky došlo v decembri 2024, pričom otec
návrh na začatie konania o nariadenie návratu dieťaťa podal dňa 25.1.2025. Z uvedeného je zrejmé, že
návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do Luxemburského veľkovojvodstva bol podaný
v lehote jedného roka, a preto nebolo v tomto konaní potrebné preukazovať, či sa dieťa zžilo s novým
prostredím.

29. Ad d) či matka disponovala súhlasom, resp. následným zmierením sa otca s premiestnením, resp.
zadržaním maloletých detí mimo krajiny obvyklého pobytu:

Matkasúhlasotcaspremiestnením,anijehonáslednesazmiereniespremiestnenímvkonanívkonečno

dôsledku ani netvrdila, súd sa však napĺňajúc požiadavky Dohovoru zaoberal aj touto otázkou. Opätovne
vychádzajúc zo zhodných vyjadrení účastníkov má súd za preukázané, že otec matke neudelil výslovný,
ani konkludentný súhlas na premiestnenie maloletého dieťaťa na územie iného štátu.

30. Ad e) či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu:

Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho navrátením preukáže, že existuje
vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol
do neznesiteľnej situácie. V tomto prípade bolo na matke, aby predmetné skutočnosti tvrdila a súčasne
preukázala. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie vážneho nebezpečenstva v prípade návratu

nesie osoba únoscu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 176/2015, ako
aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2018, z ktorých vyplýva: „Výnimky v zmysle čl. 13
písm. b) Haagskeho dohovoru treba vykladať reštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate
idú proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru). Mali by sa preto využívať len v skutočne odôvodnených

prípadoch. Ujma, ktorá je relevantná, ako dôvod pre nenariadenia navrátenia dieťaťa do miesta jeho
obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa nútene
mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a
týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú ale napríklad samotné negatívnedopadyrodičovskýchnezhôdnadieťa.Prirozhodovaníonávrhunanariadenienávratudieťaťadomiesta
jeho obvyklého pobytu treba zistené skutočnosti posudzovať vo vzťahu k dieťaťu a jeho záujmom, lebo
ono je subjektom, na ktorý má byť v konaní kladený najväčší dôraz. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe

vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo
dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je
vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom....“

Pokiaľ ide o výklad pojmu „vážne nebezpečenstvo“ vystavenia duševnej, či fyzickej ujme (v originálnom

znení „grave risk of harm“), ústavný súd už v uznesení sp. zn. II. ÚS 282/2017 z 26. apríla 2017 uviedol,
že musí ísť o reálne hroziace, a teda nie všeobecné, či potenciálne nebezpečenstvo. Neznesiteľnou
situáciou v zmysle tohto ustanovenia je situácia, ktorá má reálny potenciál ohroziť mravný vývoj dieťaťa,
alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu a závažnému (neúnosnému) strádaniu po stránke nedostatku pre
život nevyhnutných základných predpokladov - strava, ošatenie, bývanie a pod..

V kontexte s uvedeným výkladom vo vzťahu k tvrdeniam matky súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania
súdu o návrhu otca žiadna hrozba zistená nebola. Je nesporné, že medzi rodičmi je eskalovaný
partnerský konflikt. Matka tvrdila, že ak sa maloletá vráti do Luxemburska, bude tam sama, otec by
sa správal tak ako predtým, keď ešte spolu žili a tlačil by dcéru, aby športovala. Na základe týchto
skutočností však nemožno vyvodiť záver o opodstatnenosti odmietnutia nariadenia návratu maloletého

dieťaťa, keďže aj z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR jasne vyplýva, že
podstatnou ujmou nie sú samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Ani prebiehajúce
prešetrovanie podnetu zo zločinu sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania slovenskou políciou,
kde je podozrivý otec nie je dôvodom na nenariadenie návratu dieťaťa, nakoľko návrat dieťaťa do krajiny
obvyklého pobytu neznamená odovzdanie maloletej do starostlivosti otca. Iné nebezpečenstvo, ktoré by

dieťaťu návratom hrozilo matka netvrdila a ani súdu sa ho vlastnou činnosťou nepodarilo zistiť.

V neposlednom rade, v súlade s citovanou judikatúrou súd zdôrazňuje, že tunajšiemu súdu
rozhodujúcemu o návrate dieťaťa neprináleží skúmať, v ktorej krajine by bolo alebo mohlo byť dieťa
spokojnejšie alebo šťastnejšie, či v krajine únoscu alebo v krajine obvyklého pobytu. Iba súdom v mieste

obvyklého miesta pobytu dieťaťa prináleží právo skúmať rodinnú situáciu, čo je aj v súlade s európskou
judikatúrou a výkladom.

31. V súlade so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a úvahami súdu má súd za to, že sú dané dôvody
stanovené Dohovorom pre nariadenie návratu maloletých detí do Luxemburského veľkovojvodstva,

preto podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

32. Podľa § 128 CMP, konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd
a) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci
alebo jeho jednotlivé ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
b) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

33. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

34. Matka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla prerušenie konania z dôvodu vykonávania

vyšetrovacích úkonov v súvislosti s prešetrovanie podnetu zo zločinu sexuálneho násilia a sexuálneho
zneužívania slovenskou políciou. Súd tento návrh zamietol, nakoľko výsledky trestného konania nemajú
žiaden vplyv na výsledok návratového konania. Súd len opakuje, že rozhoduje o splnení podmietok na
nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu a nie o úprave rodičovských práv a povinností.

35. O trovách konania rozhodol súd na základe § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne dôvody postupu podľa § 55 CMP.Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.