Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202468
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5320202468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu,
v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., 2a/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX/XX, B. I. H., 2b/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX ( žalobcovia 2a/ a 2b/ ako právni nástupcovia
pôvodnej žalobkyne 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, E., zomr. XX.XX.XXXX), 3/ E.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., 4/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, K., 5/ B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX,L.–B.,M.N.,6/A.O.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX,E.,7/P.O.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. I. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o.,

so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky,
so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na
odvolanie žalobcov 1/ až 7/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Čadca č. k. 9C/43/2020-161 z 11.
novembra 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. CA-9C/43/2020-235 z 4. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že

parcela CKN 528/4 – záhrada o výmere 51 m2, k. ú. E., totožná s časťou parcely KNE č. 704 – orná
pôda o výmere 88 m2, vytvorená geometrickým plánom č. b-50/2019 zo dňa 16.06.2020 A. J. L. –
Geodézia Čadca, úradne overeným Správou katastra Čadca dňa 30.06.2020 pod č. 826/2020, patrí do
podielového spoluvlastníctva žalobcu v rade 1/ v podiele 1-ina, pôvodnej žalobkyne v rade 2/ v podiele
1-ina, v podiele 1 patrí do dedičstva po zomrelom Q. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX
a v podiele 1-ina patrí do dedičstva po zomrelom N. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom 12.10.2010 (výrok
I.). Žalovanému priznal voči žalobcom 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Okresný súd konštatoval existenciu základného predpokladu takejto určovacej žaloby, a to
preukázania naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v zmysle § 137 písm. c/ Civilného
sporového poriadku („CSP“) a uvedenie úplného okruhu subjektov, ktoré musia v spore s takto
uplatneným nárokom vystupovať. Ďalej sa zaoberal posúdením dôvodnosti nároku samotného.
Žalobcovia tvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, preto skúmal,
či preukázali všetky základné predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom v zmysle

ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 7C/455/1991-58 zo dňa 26.11.1991, ktorý žalobcovia označili
ako titul, od ktorého odvodzovali svoju, resp. ich právnych predchodcov dobromyseľnosť, že im sporná
parcela vlastnícky patrí, bolo uložené subjektu Zdroj Banská Bystrica, š. p. odštepný závod Čadca (ktorývystupoval na strane žalovaného), vydať žalobcovi 1/, pôvodnej žalobkyni 2/, právnemu predchodcovi
žalobcov 3/ až 5/ Q. C., právnemu predchodcovi žalobcov 6/ až 7/ N. C. (ktorí všetci vystupovali na strane
žalobcov), okrem iného aj EN parc. č. 528 – záhrady o výmere 121 m2 oproti vráteniu kúpnej ceny v tom

čase platnej mene 310.702,- Kčs. Na základe odborného vyjadrenia A. J. I. č. 12/2020 z 25.06.2020 mal
preukázané, že EN parcela č. 528, je v časti totožná s C-KN parc. č. 528/4 zobrazenou v geometrickom
pláneč.b-50/2019,ktorábolavytvorenázE-KNparc.č.704zapísanejnaLVč.XXXX,kuktorejjevedený
ako vlastník žalovaný. Okresný súd dospel názoru, že predmetný rozsudok nebol spôsobilý vyvolať
v žalobcoch, resp. ich právnych predchodcoch nielen subjektívne presvedčenie, ale so zreteľom na

všetky okolnosti ani objektívne presvedčenie, že im sporná nehnuteľnosť vlastnícky patrí. V predmetnom
konaní išlo o vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy, ktorá bola vyhodnotená ako neplatná, vrátiť si
všetko, čo podľa zmluvy dostali, nešlo o rozsudok o určenie vlastníckeho práva, naviac žalovaný ani
nebol stranou predmetného sporu. Ďalej okresný súd uviedol, že aj za predpokladu, že by predmetný
rozsudok bol spôsobilý vyvolať v žalobcoch presvedčenie, že im sporná nehnuteľnosť vlastnícky patrí,
nemal preukázanú dobrú vieru žalobcov, resp. ich právnych predchodcov po celú zákonom stanovenú

vydržaciu dobu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu
Čadca, č. k. 7C/455/1991-58 zo dňa 26.11.1991 bola podniku Zdroj Banská Bystrica, š. p., odštepný
závod Čadca, uložená povinnosť vydať oproti vráteniu kúpnej ceny nielen EN parc. č. 528, ale aj
EN parc. č. 527. Práve vo vzťahu k EN parc. č. 527 mal preukázané, že v súvislosti s ňou bol
vedený spor pred bývalým Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7C/362/1992, v ktorom súd rozsudkom

z 26.05.1992 určil, že predmetná parcela patrí do dedičstva po zomrelej B. C., N. O., zomr. XX.XX.XXXX.
V predmetnom spore vystupovali ako žalobcovia B. C. (žalobca 1/), B. B. (pôvodná žalobkyňa 2/), Q.
C. a N. C., t. j. právni predchodcovia žalobcov v rade 3/ - 7/. Okresný súd tak ustálil, že žalobcom 1/ a 2/
a právnym predchodcom ostatných žalobcov najneskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
sp. zn. 7C/362/1992 zo dňa 26.05.1992 muselo byť známe, že rozsudok č. k. 7C/455/1992-58 zo dňa

26.11.1991 nie je rozsudkom o určení vlastníckeho práva, pretože by nebol dôvod, aby si žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia uplatňovali nárok na určenie, že EN parc. č. 527, ktorá mala byť týmto
rozsudkom vydaná, patrí do dedičstva po zomrelej B. C.. Okresný súd tak ustálil, že najneskôr ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sp. zn. 7C/362/1992 zo dňa 26.05.1992 bola narušená dobrá
viera žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, že im sporná parcela vlastnícky patrí.

3. Pokiaľ žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo ich právnych
predchodcov od podniku Zdroj, š. p., s tým, že tento sa správal ako vlastník spornej nehnuteľnosti
na základe zmluvy uzatvorenej s právnou predchodkyňou žalobcov B. C. dňa 01.03.1974 a žiadali
započítať do plynutia svojej vydržacej doby dobu, po ktorú na základe uvedenej kúpnej zmluvy držal

spornú nehnuteľnosť Zdroj, š. p. Čadca, súd bol toho názoru, že toto obdobie nemožno započítať
v prospech žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Pokiaľ sa títo domáhali vydania spornej parcely
z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej práve so Zdrojom, š. p. a boli presvedčení, že táto kúpna
zmluva je neplatná pre rozpor s vtedy platnými cenovými predpismi, toto ich presvedčenie o neplatnosti
kúpnej zmluvy im bráni započítať si dobu držby spornej parcely podnikom Zdroj do svojej vydržacej doby.

Kargumentáciižalobcov,žedobromyseľnýmnadobúdateľommôžebyťajosoba,ktoránemážiadnytitul,
okresnýsúduviedol,žeibasamotnádržba,hocnerušená,beztoho,abyknejpristúpil titul,hocneplatný,
ktorý však so zreteľom na všetky okolnosti vyvoláva v držiteľovi objektívne presvedčenie, že mu držaná
vec patrí, pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nepostačuje. Na základe uvedených zistení
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému, ako v spore v celom rozsahu úspešnej strane, priznal

voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie všetci
žalobcovia, vrátane pôvodnej žalobkyne v rade 2/, ktorá zomrela až po podaní predmetného odvolania
a do jej procesných práv a povinností tak vstúpili žalobcovia v rade 2a/ a 2b/. Bývalý Okresný súd

Čadca uznesením č. k. 9C/43/2020-193 z 13. apríla 2023 rozhodol o pokračovaní s ich osobami
v konaní ako právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne 2/ v zmysle § 63 a § 66 CSP. Právni
nástupcovia v zmysle § 65 CSP prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojej
právnej predchodkyne, t. j. stav, kedy táto podala voči rozsudku okresného súdu odvolanie. Žalobcovia
žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a ich žalobe vyhovel, alternatívne tento zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia namietali nesprávne
skutkové zistenia okresného súdu a v tej súvislosti aj nesprávne právne posúdenie veci. K právnemu
titulu vyvolávajúcemu objektívne presvedčenie o vlastníctve žalobcovia uviedli, že týmito boli a/ výstavba
oplotenia pozemku, ktorú v roku 1938 realizovali ich právni predchodcovia a dlhodobý stav držby podľaobyčajového práva, ktoré platilo na Slovensku do konca roka 1950, b/ kúpna zmluva z roku 1974, ktorou
matka žalobcu odpredala pozemok spoločnosti Zdroj Oščadnica, ktorá na tomto pozemku vybudovala
žumpu a správala sa ako jeho vlastník bez toho, aby si niekto iný k nemu uplatňoval vlastnícke právo

a v neposlednom rade rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7C/455/1991-58 z 26.11.1991, ktorým
súd vydal žalobcom, resp. ich právnym predchodcom EN parc. č. 528. V tejto súvislosti odkázali na
ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej rozsudok súdu o vydanie nehnuteľnosti je
zároveň rozhodnutím o vlastníckom práve k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti preto označili za nesprávny
názor okresného súdu, že predmetný rozsudok nemohol v nich, resp. v ich právnych predchodcoch

vyvolať objektívne presvedčenie, že im právo patrí. Ďalej žalobcovia uviedli, že predmetný pozemok
rodičia žalobcov 1/ a 2/ užívali spolu s rodinným domom od roku 1938. Pozemok mali oplotený
a oplotenie sa tam nachádza dodnes. Žalovaný ani nikto ich nerušil v užívaní tejto nehnuteľnosti. Ďalej
k dobromyseľnosti uviedli, že po tom, čo rodičia predali spornú EN parc. č. 528 spoločnosti Zdroj Banská
Bystrica, tak táto spoločnosť spornú parcelu užívala a na spornom pozemku vybudovala žumpu, ktorá
sa tam nachádza až doteraz. Z toho vyplýva, že aj samotný Zdroj predmetnú parcelu užíval ako svoju

vlastnú, pričom nemal žiadnu vedomosť o vlastníckom práve žalovaného. Táto okolnosť potvrdzuje
aj ich dobromyseľnosť, kedy aj pôvodný vlastník, od ktorého im bola sporná parcela prinavrátená,
nakladal s touto ako s vlastnou, a teda ani oni po jej prinavrátení nemali najmenší dôvod si myslieť,
že je vlastníkom spornej parcely žalovaný. Uviedli, že si dôvodne započítavajú vydržaciu dobu, počas
ktorej spornú parcelu dobromyseľne užívala ich právna predchodkyňa, organizácia Zdroj Oščadnica.

Pokiaľ sa žalobcovia uchopili držby na základe rozsudku súdu v roku 1991 po započítaní vydržacej
doby predchodcov, nadobudli do vlastníctva EN parc. č. 528 v rozsahu oplotenia vydržaním. Žalobcovia
v podanom odvolaní citovali z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho
súdu ČR pasáže, týkajúce sa definície dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva
vydržaním, okolností dobrej viery, ako treba túto vykladať a samotného inštitútu a funkcie vydržania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním z 02.05.2023 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Bol toho názoru,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Za absurdné označil tvrdenie žalobcov,

že výstavbou oplotenia sporného pozemku realizovanou v roku 1938 došlo k vyvolaniu objektívnej
viery o vlastníctve spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov, resp. samotných žalobcov.
Oplotenie nehnuteľnosti a následné užívanie nehnuteľnosti bez ďalšieho nemôže vyvolať dojem
vlastníctva. Ďalej uviedli, že sporná časť pozemku registra E-KN parc. č. 704 v k. ú. E. vo vlastníctve
SR – ŽSR je pozemkom parcely registra E, teda pozemkom, ktorého hranice sa v teréne nezachovali

a k určeniu jeho presnej polohy je potrebné vytýčenie geodetom. Vzhľadom na uvedené z jeho
strany ani nemohla byť vedomosť o užívaní časti tejto E-KN parcely žalobcami, prípadne ich právnymi
predchodcami, resp. Zdrojom Banská Bystrica, š.p. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z 01.03.1974 uzatvorenú
medziB.C.akopredávajúcouakupujúcimZdrojBanskáBystrica,š.p.,odštepnýzávodČadca,sosídlom
v Oščadnici, uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom práve v zmysle rozsudku

Okresného súdu Čadca č. k. 7C/455/1991. Tento rozsudkom nie je rozsudkom o určenie vlastníckeho
práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ktorý by mohol vyvolať nielen subjektívne, ale aj objektívne
presvedčenie žalobcov o ich vlastníckom práve. Pokiaľ žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli
v dobrej viere, že sú vlastníkmi daných nehnuteľnosti, ktoré vlastníctvo im bolo prinavrátené rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/455/1991, neboli by si následne v konaní na Okresnom súde Čadca

vedenom pod sp. zn. 7C/362/1992 uplatňovali samostatný nárok na určenie, že pozemok EN parc. č.
527 spolu s domom č. súp. 170 patria do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov pani B. C.. V tejto
súvislosti sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že najneskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti
rozsudkuOkresnéhosúduČadcasp.zn.7C/342/1992z26.05.1992bolanarušenádobrávieražalobcov,
resp. ich právnych predchodcov, že im sporná parcela vlastnícky patrí. Rovnako sa stotožnil s právnym

názorom okresného súdu, že do plynutia vydržacej doby žalobcov nemožno započítať držbu spornej
nehnuteľnosti, resp. jej užívanie spoločnosťou Zdroj Banská Bystrica, š.p., na základe kúpnej zmluvy
z 01.03.1974, nakoľko danému bráni viera žalobcov a ich právnych predchodcov o platnosti danej
kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o rozhodnutia súdov citovaných v podanom odvolaní, žalovaný uviedol, že
ide o účelovo vybrané časti, ktoré majú vyvolať dojem, že žalobcovia spĺňajú všetky predpoklady na

vydržanie vlastníckeho práva.

6. Žalobcovia v odvolacej replike z 28.06.2023 k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojich tvrdeniach.
Ďalej poukázali na to, že účelom konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7C/362/1992bolo zosúladiť vlastnícke vzťahy so zápisom v evidencii nehnuteľnosti, čo sa dosiahlo následným
dedičským konaním po B. C.. Ďalej uviedli, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že ich právna
predchodkyňa B. C. nadobudla do vlastníctva sporné nehnuteľnosti dedením po svojom otcovi J. C.

a následne ich v roku 1974 ako vlastníčka odpredala spoločnosti Zdroj Oščadnica, ktorej bola uložená
povinnosť tieto vydať rozsudkom z roku 1991. V súlade so zák. č. 509/1991 Zb. (novela Občianskeho
zákonníka) ku dňu 01.01.1992 tak nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku, pretože Občiansky
zákonník v tomto znení už pripúšťal vydržanie aj právnickou osobou. Žalobcovia sa ohradili voči tomu,
že by účelne vybrali iba časti súdnych rozhodnutí, aby vyvolali dojem, že spĺňajú predpoklady vydržania.

7. Žalovaný v odvolacej duplike z 12.07.2023, ktorou reagoval na repliku žalobcov zotrval na
skutočnostiach, ktoré uvádzal v podanom vyjadrení. Zdôraznil, že žiadny z právnych titulov, na ktoré
sa žalobcovia odvolávajú, nemohol u nich vyvolať objektívne presvedčenie, že sú vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti.

8. Ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli odvolaciemu súdu predložené.

9. Okresný súd uznesením č. k. CA-9C/43/2020-235 z 4. decembra 2023 opravil dátum narodenia
pôvodnej žalobkyne 2/ z nesprávne uvedeného 19.10.1938 na správny 19.10.1932.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP.

11. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou žalobca v žalobe
vymedzuje nárok, o ktorom má súd rozhodnúť a uvádza rozhodujúce okolnosti skutkového deja, na
základe ktorých si žalovaný nárok uplatňuje, žalobca tak vymedzuje predmet sporového konania.

12. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia svojho vlastníckeho práva, respektíve

vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania. Tvrdili, že im,
respektíve ich právnym predchodcom Q. C. a N. C., bola prinavrátená do vlastníctva nehnuteľnosť, ku
ktorej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, a to v rámci reštitúcií na základe rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 7C/455/91-58 z 26.11.1991 z dôvodu, že zmluva, ktorú uzatvorila dňa 01.03.1974
matka žalobcov 1/ a 2/ a právnych predchodcov žalobcov 3/ a 7/, B. C. ako výlučná vlastníčka bola

neplatná pre rozpor s vtedy platným cenovým predpisom vyhláškou č. 47/69 Zb. Ďalej uviedli, že
predmetná nehnuteľnosť je od roku 1938 až po súčasnosť oplotená a nikto ani žalovaný ich a ich
právnych predchodcov v jej užívaní nerušil.

13. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že im vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti bolo prinavrátené v

rámci reštitúcie je potrebné zdôrazniť, že účelom reštitučných zákonov bolo zmierniť niektoré, hlavne
majetkové krivdy spôsobené v dobe po 25. februári 1948. Reštitučné zákony v podstate legalizovali
vlastníctvo štátu k majetku, ktorý štát získal konfiškáciami, znárodnením a ďalšími majetkovými
opatreniami. Bez existencie týchto zákonov by bolo možné v niektorých prípadoch uplatniť na takýto
majetok vlastnícke právo podľa všeobecných predpisov. Žalobca 1/, pôvodná žalobkyňa 2/ a právni

predchodcovia žalobcov 3/ až 7/ v konaní na Okresnom súde Čadca sp. zn. 7C/455/91 vystupovali ako
právni nástupcovia svojej matky B. C., ktorá kúpnou zmluvou z 01.03.1974 previedla nehnuteľností,
ktorých vydania sa v tomto konaní domáhali na štát, a to Zdroj, štátny podnik. V čase vydania rozsudku
v tejto veci B. C. nežila, ako oprávnené osoby tak v konaní vystupovali jej právni nástupcovia a týmto
bolo vlastníctvo prinavrátené. V tomto prípade je možné stotožniť sa so záverom okresného súdu,

že nešlo o rozhodnutie o určení vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Na
základe uvedeného rozhodnutia sa mohli žalobcovia, respektíve ich právni predchodcovia domáhať
vkladu vlastníckeho práva k vydávaným nehnuteľnostiam (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr/147/2013). V konaní nebolo preukázané, že ku vkladu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
na základe tohto súdneho rozhodnutia došlo. Zo strany žalobcov nebolo rozporované tvrdenie

žalovaného vo vyjadrení k žalobe (č. l. 35 a nasl. spisu), že na pozemok CKN č. 528, resp. EN č. 528
(ktorý bol predmetom vydania) nebol založený list vlastníctva, ako aj, že zrejmé tento rozsudok nebolo
možné zapísať do katastra nehnuteľností pre rozpor s vtedy platnými údajmi o vlastníkoch vydávaných
parciel.14. Žalobcovia v odvolaní nespochybňovali skutkové zistenia okresného súdu, že predmetom vydania,
okrem parcely EKN č. 528 (z ktorej bola vytvorená sporná parcela CKN č. 528/4) bola aj parcela EKN

č. 527, ku ktorej sa žalobcovia domáhali v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.
zn. 7C/362/1992 určenia, že patrí do dedičstva po B. C..

15. Skutočnosť, že súdnym rozhodnutím v konaní sp. zn. 7C/455/91 bolo rozhodnuté o vydaní parcely,
z ktorej bola vytvorená sporná nehnuteľnosť žalobcom, resp. ich právnym nástupcom nebráni tomu, aby

sa žalobcovia domáhali určenia, že sú jej vlastníci na základe vydržania. Rovnako je možné prisvedčiť
žalobcom, že oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, avšak musí existovať
aspoň domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Za takýto titul sa môže v prípade vydržania
vlastníckeho práva považovať iba právny úkon, ktorým sa vlastnícke právo prevádza na iného vlastníka,
napr. zmluva kúpna, darovacia, rozhodnutie štátneho orgánu, atď. Pri posudzovaní otázky dobrej viery

je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého vyžadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pokiaľ rozsudok Okresného súdu

Čadca vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/455/1991 založil dobrú vieru žalobcov, že na jeho
základenadobudlivlastníctvoknehnuteľnostiENparc.č.528,zktorejjevytvorenáspornánehnuteľnosť,
táto bola prerušená najneskôr právoplatnosťou rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/362/1992 dňa 26.05.1992, v ktorom sa domáhali určenia, že do dedičstva po B. C. patrí EN parc.
č. 527, a to napriek tomu, že o jej vydaní žalobcom, resp. ich právnym predchodcom bolo rozhodnuté

rozsudkom v konaní sp. zn. 7C/455/1991. Bolo možné od žalobcov žiadať, aby pri zachovaní bežnej
opatrnosti zisťovali, či sú vedení ako vlastníci EN parc. č. 528, o vydaní ktorej bolo rovnako v uvedenom
konaní rozhodnuté, pretože mohli u nich vzniknúť dôvodné pochybnosti o ich vlastníctve.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcov o započítaní do vydržacej

doby oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, B. C., resp. Zdroj, š.p. Žalobcovia tvrdili, že sporná
parcela bola už od roku 1938 oplotená a ich právnymi predchodcami užívaná. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že súd je viazaný skutkovým vymedzením uplatneného nároku v žalobe. Žalobcovia sa
obmedzili iba na tvrdenia o oplotení a následnej držbe spornej parcely. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom okresného súdu, že iba samotná držba, hoc aj nerušená, bez ďalšieho nepostačuje na to, aby

v držiteľovi objektívne (nie len subjektívne) vyvolala presvedčenie, že mu držaná vec vlastnícky patrí.
Žalobcovia neuviedli, z akého dôvodu pristúpili ich právni predchodcovia k oploteniu spornej parcely,
potom nemožno vychádzať z toho, že by na základe oplotenia mohli byť v dobrej viere, že im svedčí
vlastnícke právo.

18. Na základe uvedených záverov odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny
a tento potvrdil ako vo výroku vo veci samej tak aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý
síce nebol osobitne napadnutý odvolaním, ale ide o výrok závislý od výroku vo veci samej. Okresný súd
správne vychádzal zo zásady úspechu strany sporu v konaní, ktorej prináleží nárok na náhradu jej trov
voči strane, ktorá bola neúspešná.

19. Rovnaká situácia nastala aj v odvolacom konaní, odvolaniu žalobcov vyhovené nebolo, preto
žalovanému vznikol voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorom
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).