Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201000
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7223201000.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: TRADE TK s.r.o., so sídlom

Obrody27,Košice,IČO:46165916,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKerecman
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA –
ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, Košice, IČO: 36 861 324, v konaní o zaplatenie sumy 17.760
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17.760 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 480 eur od 17.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 18.3.2020 do zaplatenia, zo sumy

480 eur od 18.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 19.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od
19.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 20.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 20.8.2020 do
zaplatenia, zo sumy 480 eur od 19.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 20.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 480 eur od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy
480 eur od 21.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 21.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od
24.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 24.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 24.5.2021 do
zaplatenia, zo sumy 480 eur od 24.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 25.7.2021 do zaplatenia,

zo sumy 480 eur od 25.8.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.640
eur od 25.1.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
Žalobu v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania zamieta.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.2.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 17.760 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Uplatnená
pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 8.640

eur bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľného majetku žalobcu – bytu, žalovanou
bez právneho dôvodu, v období od 10.8.2021 do 31.1.2023, a to vo výške zodpovedajúcej obvyklému
nájomnému, teda v sume 480 eur za 30 kalendárnych dní, čo za obdobie od 10.8.2021 do 31.1.2023,
t. j. spolu za 540 dní, predstavuje uplatnenú sumu 8.640 eur. Čo do sumy 9.120 eur uplatnená
pohľadávka predstavovala zmluvnú pokutu, dohodnutú medzi právnym predchodcom žalobcu, JUDr.
Viktorom Sásfaiom a žalovanou v Kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2019, v ktorej sa žalovaná zaviazala
vypratať nehnuteľnosť do 16.1.2020 a pre prípad, že nehnuteľnosť nevyprace, sa zaviazala zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 480 eur za každých aj začatých 30 dní omeškania s vyprataním nehnuteľností.
Žalobca v žalobe tvrdil že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
okres Košice II, obec Košice – sídlisko KVP, katastrálne územie E., ako byt č. 6 na 3. poschodí bytového
domu, súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa v D., F. G. C., H. XX, postaveného na pozemku parcelač. 3755/114, vrátane spoluvlastníckeho podielu 1372/100 000 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu, ako aj na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice II, obec Košice – sídlisko
KVP, katastrálne územie E., ako spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. 3755/114,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784 m2. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť nadobudol na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s I. H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim dňa 30.7.2021. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca svoju aktívnu
vecnú legitimáciu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou dňa 18.1.2023 medzi
JUDr. Viktorom Sásfaiom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca žalobcovi

ako postupníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 9.600 eur spolu s príslušenstvom voči žalovanej na
zaplatenie zmluvnej pokuty, za obdobie od 17.1.2020 do 9.8.2021, teda do dňa predchádzajúceho
nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom. Postúpenie pohľadávky oznámil JUDr.
Viktor Sásfai žalovanej listom zo dňa 18.1.2023 doručeným žalovanej 23.1.2023.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 2.3.2023. Podľa žalovanej žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní právneho nároku na zaplatenie sumy

17.760 eur s príslušenstvom. Žalovaná dala súdu do pozornosti skutočnosť, že vo veci vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na odbore katastra Okresného úradu v Košiciach, okres Košice
II, obec Košice – sídlisko KVP, v katastrálnom území E. na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 6 na
3 poschodí na Starozagorskej 27 v Košiciach (vrátane spoluvlastníckeho podielu 1372/100 000 na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. 1390) podala na tunajšom súde dňa 8.12.2021

žalobu o určenie vlastníckeho práva, keďže bola o vlastníctva uvedeného nehnuteľného majetku
neoprávnene pripravená. Žalovaná ďalej uviedla, že súdne konanie k predmetným nehnuteľnostiam je
vedené pod sp. 45C/16/2021, z ktorého dôvodu navrhla predmetné konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 45C/16/2021. Žalovaná ďalej uviedla, že na Krajské
riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach podala trestné oznámenie vo veci podvodu, ktoré trestné

konanie je vedené pod ČVS:KRP-115/2-VYS-KE-2021. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany ďalej
namietala neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a namietala tiež aj výšku nájomného. Žalovaná rovnako
namietala aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nestotožňovala sa so splatnosťou
príslušenstva pohľadávky uplatneného žalobcom v podanej žalobe.
3. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.3.2023 tak, že podľa

žalobcu žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla konkrétne skutočnosti na svoju obranu, nepoprela že
predmetný byt užíva, iba všeobecne namietla neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty a to napriek
tomu, že s jej výškou v zmluve sama súhlasila, pričom žalobca preukázal, že jej výška nijako neprevyšuje
obvyklénájomnépredmetnéhobytu.Žalobcompreukázanéobvyklénájomnézároveňpredstavujevýšku
bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila a naďalej obohacuje. Žalobca

dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaná k vyjadreniu na preukázanie svojich tvrdení nepripojila
žiadne dôkazy, pričom ostatné skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnila.
4.Žalovanávrámciduplikynadrámecskutočnostíužuvedenýchvovyjadreníkžalobeuviedla,žeKúpna
zmluva zo dňa 16.10.2019 obsahuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a bola stanovená výlučne
v neprospech žalovanej. Preto je podľa žalovanej na mieste jej neakceptovanie, resp. zníženie využitím

moderačného práva zo strany súdu. Žalovaná ďalej doplnila, že sa nestotožňuje so žalovanou výškou
pohľadávky pri mesačných nákladoch na služby spojené s nájmom bytu 300 eur, totiž výška bežného
trhového nájomného predstavovala (okrem žalobcom požadovanej netto úhrady za užívanie bytu á 480
eur mesačne) sumu takmer 800 eur mesačne. Táto suma je podľa žalovanej za užívanie takmer 40
ročného panelového bytu s výmerou 62 m2 na sídlisku mesta Košíc enormne premrštená a prevyšuje

aj bežné nájomné za užívanie novostavieb, resp. tehlových bytov v centre mesta.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 5.5.2025, na ktoré mali strany sporu
doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal
za splnenia procesných podmienok podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v
neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej, ktorému bolo predvolanie riadne a včas doručené, a ktorý

svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním doručeným súdu 30.4.2025 s tým, že
vyjadril súhlas, aby súd pojednávanie vykonal aj bez jeho prítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový
stav.
7. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne

územie E., pod B 32, ako byt č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, nachádzajúceho
sa v D., F. G. C., H. K. XX, postaveného na pozemku, parcela č. 3755/114, vrátane spoluvlastníckeho
podielu 1372/100000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu , ako aj spoluvlastníckeho
podielu 1372/100000 na pozemku parcely registra „C“ č. 3755/114, zastavaná plocha a nádvorieo výmere 784 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E., pod B 22.
Predmetnú nehnuteľnosť žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s I. H. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XX, ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 30.7.2021, vklad ktorej bol

do katastra povolený pod V-9413 dňa 10.8.2021, č. z. 1273/2021 (Kúpna zmluva zo dňa 30.7.2021 na
č. l. 41, výpis z listu vlastníctva č. XXXX na č. l. 7, výpis z listu vlastníctva č. XXXX na č. l. 15, rozsudok
Mestského súdu Košice zo dňa 12.9.2023, č. k. K2-45C/16/2021-414 na č. l. 118 a rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 23.1.2025, č. k. 5Co/7/2024-497 na č. l. 110).
8. I. H. C. predmetný nehnuteľný majetok (uvedený v bode 7 tohto odôvodnenia) nadobudol ako kupujúci

kúpnou zmluvou uzavretou so žalovanou ako predávajúcou dňa 16.10.2019. Vklad vlastníckeho práva
v prospech kupujúceho JUDr. Viktora Sásfaia bol povolený dňa 18.11.2019 pod V 11453/2019 (Kúpna
zmluva zo dňa 16.10.2019 na č. l. 33 a rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa
18.11.2019 na č. l. 38).
9. V zmysle čl. V bod 4 Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 sa žalovaná ako predávajúca zaviazala
vypratať predmetný byt č. 6, na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa v D.,

F. G. C., H. K. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať ho kupujúcej strane spolu so
všetkými príslušnými kľúčmi najneskôr do 16.1.2020. Podľa čl. V bod 8 veta druhá Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.10.2019, „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak nedôjde k vyprataniu predmetu prevodu
podľa ustanovení tejto zmluvy, je predávajúca strana povinná uhradiť kupujúcej strane zmluvnú pokutu
vo výške 480 eur za každých aj začatých 30 dní omeškania s vyprataním predmetu prevodu.“ (Kúpna

zmluva zo dňa 16.10.2019 na č. l. 33).
10. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2023, uzavretou medzi JUDr. Viktorom Sásfaiom
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca žalobcovi ako postupníkovi peňažnú
pohľadávku vo výške 9.600 eur s príslušenstvom, predstavujúcu zmluvnú pokutu za 20 x začatých 30
dní omeškania s vyprataním predmetu prevodu za obdobie od 17.1.2020 do 9.8.2021 (od 17.1.2020

do 9.8.2021 = 571 dní, 571 dní ÷ 30 dní omeškania = 19,0333, čo predstavuje 20 x 480 = 9.600 eur).
Postupca I. H. C. oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi,
listom zo dňa 18.1.2023 (Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2023 na č. l. 44, list zo dňa
18.1.2023 označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ na č. l. 46 a fotokópia doručenky na
rube č. l. 46).

11. Žalovaná užívala v žalovanom období, t. j. od 10.8.2021 do 31.1.2023, predmetnú nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu, bez uzavretej nájomnej zmluvy (nesporná skutočnosť).
12. Žalobca listom zo dňa 18.1.2023 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od 10.8.2021 do 31.1.2023 v sume 480 eur za každých 30
kalendárnych dní, v celkovej výške 8.640 eur, do 3 dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola

žalovanej doručení dňa 23.1.2023 (list zo dňa 18.1.2023 označený ako „Výzva na zaplatenie“ na č. l.
47 a fotokópia doručenky na rube č. l. 47).
13.Žalobcaknímuplatnenejvýškebezdôvodnéhoobohatenia,atovovýškezodpovedajúcejobvyklému
nájmu, predložil písomné stanoviská realitných kancelárii. Zo stanoviska realitnej kancelárie REAL –
FIN GROUP, s.r.o., so sídlom Stará Baštová č. 2, Košice (č. l. 48) a rovnako aj z písomného stanoviska

realitnej kancelárie bea vukusic, s.r.o., so sídlom Hlavná 12/18, Košice (č. l. 49) vyplýva, že žalobcom
požadované nájomné vo výške 480 eur je vzhľadom na typ bytu, t. j. trojizbový byt s kuchyňou, WC,
kúpeľňou, s pivnicou a loggiou, výmerou bytu 62 m2, vzhľadom tiež na lokalitu, kde sa byt nachádza, t.
j. Sídlisko KVP v Košiciach, ulica Starozagorská, primeraným trhovým nájomným v danom období, teda
v období roku 2019 až po súčasnosť.

14. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila (nesporná skutočnosť).
15. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľaust.§544ods.1,2Občianskehozákonníka,(1)Akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, nesporných skutočností a citovaných zákonných
ustanovení, súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu.
17. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa

nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako
záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a
tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.
O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové hodnoty vyjadrené tým, že v
jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív alebo k zníženiu jeho pasív. V rámci zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie je pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene
zväčšilaleboukohonedošlokzmenšeniumajetku,hociktomumalovsúladesprávomdôjsť.Takjetomu
preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

18. Medzi predpoklady vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie patrí: a) vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného), b)
k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto

majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje (Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. zväzok. 2.
vydanie. Bratislava: Eurokódex. 2015, s. 824-825).
19. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,
že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo

bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 2 Cdo
92/2010).
20. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu. Ide o
prípady, keď jeden z účastníkov získal majetkové hodnoty (došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkovéhostavu, resp. zníženiu jeho pasív) plnením, ku ktorému v čase jeho poskytnutia neexistoval žiaden
právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona či
právna skutočnosť a pod. Ide teda o prípady, keď právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval.

V zmysle súdnej praxe dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia u žalovaného na úkor žalobcu
spočívajúceho v získaní majetkovej hodnoty subjektom užívajúcim napr. byt ako je tomu v danom
prípade, bez poskytnutia náhrady, pretože majetkovú hodnotu nezískava len ten, komu sa zvýšili aktíva
alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, ak by existoval právny titul
na plnenie, majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytnúť náhradu. Keďže

príjemca takéhoto plnenia nemôže takéto plnenie vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo
forme peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. V prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za
bezdôvodné obohatenie: a) na strane žalovanej došlo ku vzniku majetkového prospechu objektívne
merateľného v peniazoch (neznížili sa jej aktíva, hoci by sa inak, ak by existoval právny titul na plnenie,
jej majetkový stav zmenšil), b) žalovaná získala tento majetkový prospech plnením bez právneho

dôvodu, c) žalobcovi vznikla v jeho majetkovej sfére majetková ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch
(obmedzenie jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu), pričom táto majetková ujma vznikla v
príčinnej súvislosti s majetkovým prospechom (bezdôvodným obohatením) na strane žalovanej, d) nejde
o taký prípad bezdôvodného obohatenia, pri ktorom by zákon napriek vzniku majetkového prospechu
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučoval.

22. Súd vo svojom závere o dôvodnosti tohto nároku teda vyšiel z toho, že žalovaná užívala v žalovanom
období predmetný byt bez právneho titulu, ktoré skutočnosti v konaní neboli sporné, nakoľko nemala
uzavretú platnú nájomnú zmluvu. Užívaním bytu v žalovanom období na strane žalovanej vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Žalobca je teda oprávnený žiadať od žalovanej vydanie
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní predmetného bytu žalovanou bez právneho dôvodu

od 10.8.2021 do 31.1.2023.
23. Keďže takéto bezdôvodné obohatenie nie je dosť dobre možné vydať (pretože spočívalo vo
výkonoch), je žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Bezdôvodné obohatenie získané užívaním cudzej veci sa poskytuje ako peňažná náhrada,
a to vo výške zodpovedajúcej nájomnému, ktoré by užívateľ v danom mieste a v dobe trvania

neoprávneného užívania zaplatil, ak by vec užíval na základe zmluvy. Ide o tzv. obvyklé (trhové) nájomné
v danom mieste a čase za porovnateľný byt.
24. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške
zodpovedajúcej obvyklému nájomnému, a to vo výške 480 eur za 30 kalendárnych dní. Žalobca svoje
tvrdenie, že v prípade sumy 480 eur sa jedná o nájomné neprevyšujúce výšku obvyklého nájomného

v danom mieste a čase, podporil predložením písomných stanovísk realitných kancelárii, podľa
ktorých suma 480 eur je vzhľadom na typ bytu, jeho výmeru, lokalitu, v období rokov 2019 až do
súčasnosti primeraným trhovým nájomným. Žalovaná, ktorá výšku nájomného 480 eur spochybňovala
ako neadekvátnu, na podporu svojho tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy. Žalovaná, spochybňujúc aj
hodnovernosť a objektívnosť žalobcom predložených stanovísk realitných kancelárii ich prepojenosťou

na žalobcu, nijako túto prepojenosť bližšie nevysvetlila a ani vo vzťahu k tomu neoznačila a ani
nepredložila žiadne dôkazy. Súd tak uzavrel, že žalobca dostatočne preukázal, že suma 480 eur bola
v danom mieste a čase obvyklým, primeraným nájomným, z ktorej sumy súd vychádzal.
25. Súd tak zohľadniac dobu užívania predmetného bytu žalovanou bez právneho dôvodu, od 10.8.2021
do 31.1.2023 (540 dní) a výšku nájmu 480 eur za 30 kalendárnych dní, priznal žalobcovi bezdôvodné

obohatenie v ním uplatnenej výške 8.640 eur (540 dní : 30 dní = 18, 18 x 480 = 8.640 eur).
26. Rovnako za dôvodný súd posúdil aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 9.120 eur. Právny predchodca žalobcu, I. H. C., a žalovaná si podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka písomne dohodli, v čl. V bod 8 veta druhá Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, pre prípade
porušenia zmluvnej povinnosti, vypratať predmetný byt č. 6, na 3. poschodí bytového domu súpisné č.

XXXX, nachádzajúci sa v D., F. G. C., vchod č. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať ho
kupujúcej strane spolu so všetkými príslušnými kľúčmi najneskôr do 16.1.2020, zmluvnú pokutu, a to vo
výške 480 eur za každých aj začatých 30 dní omeškania s vyprataním predmetného bytu.
27. Pri závere o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyšiel z nespornej
skutočnosti, že žalovaná porušila uvedenú zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazala v Kúpnej zmluve

zo dňa 16.10.2019, keď predmetný byt v lehote najneskôr do 16.1.2020 nevypratala a ani právnemu
predchodcovi žalobcu neodovzdala v uvedenej lehote kľúče od bytu, že žalovaná si túto zmluvnú
povinnosť nesplnila ani v žalovanom období, od 1.2.2020 do 9.8.2021, v ktorom období žalovaná
nesporne byt naďalej užívala. Súd rovnako vyšiel aj zo zistenia, že žalovaná tento svoj záväzok nazaplatenie zmluvnej pokuty nesplnila ani právnemu predchodcovi žalobcu, po postúpení pohľadávky ani
žalobcovi ako postupníkovi, v zmysle platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá okolnosť
založila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a ani do vyhlásenia tohto rozsudku.

28. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
dohodnutá zmluvná pokuta vo výške obvyklého nájomného, teda vo výške 480 eur za každých aj
začatých 30 dní omeškania s vyprataním predmetného bytu.
29. Žalovaná považovala výšku dohodnutej zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú a žiadala jej
nepriznanie, resp. zníženie využitím moderačného oprávnenia súdu.

30. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorých zmyslom
a účelom je zabezpečenie plnenia povinnosti, ktoré sú obsahom záväzkov. Účelom zmluvnej pokuty
je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný
charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v podobe
vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške. Dojednanie pokuty a jej výšky sú
zásadnevecouvzájomnejdohodystrán,čovšakneznamená,žebyvkaždomjednotlivomprípademohla

byť dohodnutá v neobmedzenej (neprimeranej) výške (z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo/131/2012).
31. Zmluvná pokuta okrem zabezpečovacej (prevenčnej) funkcie, v rámci ktorej slúži ako právny
prostriedok zabezpečujúci záväzok akcesorickej povahy, plní aj funkciu reparačnú, v rámci ktorej treba
na ňu hľadieť ako na paušalizovanú náhradu škody - veriteľovi uľahčuje pozíciu v spore s dlžníkom,
lebo nemusí preukazovať výšku škody; zároveň zmluvná pokuta predstavuje aj istý trest za porušenie

zmluvnejpovinnosti,pričomveriteľmáprávonazmluvnúpokutuajvtedy,keďmužiadnaškodanevznikla
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Mcdo/14/2012).
32. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia, je vecou dohody účastníkov zmluvy.
Zmluvná pokuta môže byť stanovená fixnou sumou bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej
povinnosti alebo dĺžky omeškania s plnením dlhu, prípadne môže byť stanovená percentom zo

zabezpečovanej istiny za každý deň omeškania a pod.
33. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vždy z hľadiska zabezpečenej
povinnosti. O neprimeranosti zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky, ak je
dôsledkom dlhodobého omeškania dlžníka, kedy jej výška plne závisí od doby, po ktorú dlžník neplní
pokutou zabezpečené zmluvné povinnosti. Vo svojich dôsledkoch by šlo o neoprávnené zvýhodnenie

dlžníka, pretože zvyšovanie výhodnosti jeho pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty, by bolo priamo úmerné dĺžke nesplnenia jeho záväzku (z rozhodnutia NS ČR sp. zn.
21Cdo/4430/2007).
34. Moderačné právo súdu znamená, že súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu primerane
znížiť, nemôže však zmluvnú pokutu odpustiť.

35. V prvom rade bolo potrebné zodpovedať otázku, či medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta. V tejto súvislosti je ešte potrebné
dodať, že žalovaná v konaní netvrdila, že dohodu o zmluvnej pokute neuzavrela slobodne a vážne.
Žalovaná teda slobodne a bez nátlaku súhlasila so zmluvnou pokutou vo výške 480 eur za každých
aj začatých 30 dní omeškania s vyprataním bytu. Takto dohodnutá zmluvná pokuta podľa názoru súdu

nepredstavuje likvidačnú, či špekulatívnu výšku, ide o sumu zodpovedajúcu bežnému nájomnému v
danej lokalite. Dohoda o zmluvnej pokute v danom prípade nekoncipovala nadmernú sankciu, ale je skôr
vyjadrenímnáhradyzaobvyklýušlýpríjemztitulunájmu,ktorýžalobcanemoholanemôžerealizovaťpre
porušenie zmluvy žalovanou. Zmluvná pokuta slúži nielen ako sankcia, ale aj ako preventívny nástroj,
ktorý má motivovať dlžníka (žalovanú) k riadnemu splneniu záväzku. Jej výška je v danom prípade

adekvátna významu zabezpečovanej povinnosti, vypratanie bytu, pretože ide o zásah do vlastníckych
práv žalobcu. Zároveň takto dohodnutá zmluvná pokuta plní aj kompenzačnú funkciu. Žalobca nemôže
svoj byt užívať ani prenajať, čím mu vzniká majetková ujma. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty fakticky
nahrádza ušlý nájom, ktorý by žalobca získal od tretej osoby.
36. V danom prípade súd nevzhliadol žiadny dôvod na výkon moderačného práva, keďže dohodnutá

zmluvná pokuta je primeraná z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti, vypratanie bytu, bola
dohodnutá vo výške obvyklého nájomného, nepresahuje výšku ušlej škody žalobcu a zmluvné strany
zmluvnú pokutu dohodli slobodne. Žalobcom uplatnená výška zmluvnej pokuty v celkovej výške 9.120
eur je síce značná suma, jej výška však nie je dôsledkom jej neprimeranej výšky, ale dôsledkom dĺžky
doby, po ktorú žalovaná nesplnila zmluvnou pokutou zabezpečenú zmluvnú povinnosť.

37. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno zmluvnú pokutu vo výške 480 eur za každých 30 dní
omeškania považovať za neprimeranú. Neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do
dohody zmluvných strán. Žalovaná mala a mohla svoju zmluvnú povinnosť, vypratať byt, riadne a včassplniť. Napriek tomu ju porušila, a preto je žalobca oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty v celej
dohodnutej výške.
38. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe, čo do zaplatenia bezdôvodného obohatenia a zmluvnej

pokuty, v celom rozsahu vyhovel.
39. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo
pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v žalobe uplatnil
úroky z omeškania z jednotlivých platieb zmluvnej pokuty vo výške 480 eur uplynutím každých 30 dní,
v ktorom prípade mal súd nárok žalobcu za dôvodný, keďže žalobca si nárok na úroky z omeškania

uplatnil v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
40. Pokiaľ ide o úroky z omeškania v spojení s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, je
potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať
z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal
o splnenie. Keďže žalobca preukázal, že žalovanú vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá

výzva bola žalovanej doručená dňa 23.1.2023, v zmysle právnej úpravy ust. § 563 Občianskeho
zákonníka žalovaná mohla ešte nasledujúci deň 24.1.2023 plniť žalobcovi s účinkami riadneho plnenia
a do omeškania sa dostala až dňom 25.1.2023 a nie dňom 24.1.2023, od ktorého dňa si uplatnil žalobca
nárok na úroky z omeškania. Ku dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky stanovená vo výške 0,00% ročne. Na základe uvedeného preto súd žalobcovi priznal,

v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania
vo výške 5% ročne z jednotlivých platieb zmluvnej pokuty a zo sumy bezdôvodného obohatenia 8.640
eur od 25.1.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal

plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
45. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.