Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: U.. I. I., narodený XX. A. XXXX, bytom v E., B.. O.. I. č. XI., právne zast.: JUDr.
Mariánom Juskom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Račí potok č. 2385/3, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 02. septembra 2022, číslo SL-OLVS-2022/007477-002, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 06. novembra 2024, č. k. BA-6S/250/2022-136, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo 06. novembra
2024, č. k. BA-6S/250/2022-136 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„správnysúd“)napadnutýmrozsudkomzo06.novembra2024,č.k.
BA-6S/250/2022-136podľa§191ods.1písm.c/zákonač.162/2015Z.z.-Správnehosúdnehoporiadku

(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 02. septembra 2022, číslo SL-OLVS-2022/007477-002
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný predmetným rozhodnutím z 02. septembra
2022 postupom podľa § 59 ods. 1 a § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol rozklad žalobcu podaný
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 08. júla 2022, číslo KM-TO2-2022/003398-004 a toto
rozhodnutie potvrdil. Pre úplnosť treba uviesť, že rozhodnutím z 08. júla 2022 prvostupňový správny
orgán ako povinná osoba s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v rozhodnom
znení (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií,
konkrétne Záznamov o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia v zmysle nariadenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 za roky 2018, 2019, 2020 a 2021 nasledovných funkcionárov
Policajného zboru
- riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

- riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre- vedúceho 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre
- vedúceho 3. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Nitre
- vedúceho 4. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre
- vedúceho 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre

- vedúceho 2. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre
- vedúceho 3. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v

intenciách ustanovení článku 26 ods. 1,4,5, článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovení
§ 3 ods. 1, § 9 ods. 1-3, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k
záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3.Správnysúduviedol,žezNariadeniaMinisterstvavnútrač.21/2017ohodnotenívýkonuštátnejslužby

príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Nariadenie č. 21/2017“; pozn. súdu), na podklade ktorého boli
vyhotovené Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vyplýva, aké skutočnosti môžu byť
obsahom požadovaných informácií, pričom niet dôvodu rozumne sa domnievať, že ide o údaje týkajúce
sa súkromia dotknutých osôb; naviac žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že požadované
údaje zasahujú do súkromia dotknutých osôb, ich osobnosti, pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho a

personálneho statusu, avšak pre prijatie uvedeného záveru neposkytol dostatok akýchkoľvek dôvodov;
nie je zrejmé, aké údaje zasahujúce do sociálneho či osobného statusu by hodnotenie výkonu štátnej
služby malo obsahovať. Policajt plní úlohy Policajného zboru v štátnej službe v služobnom úrade,
pričom služobný pomer sa zakladá k štátu. Z obsahu hodnotenia vyplýva, aké konkrétne skutočnosti
podliehajú hodnoteniu, rovnako aj spôsob výsledného hodnotenia (slovné, jednotlivými stupňami).

Správny súd potom neidentifikoval informácie, ktoré by sa v zázname o hodnotení vypracovanom
bezprostredne nadriadeným (výborne - A, veľmi dobre - B atď.) týkali napríklad súkromného či rodinného
života dotknutých osôb; súčasne poukázal na to, že výsledky hodnotenia sú oznamované spoločne
všetkým policajtom, a teda aj v tejto súvislosti odkaz žalovaného na ochranu súkromia neobstojí.
Pokiaľ žalovaný (až vo vyjadrení k žalobe) uviedol, že aj spôsob plnenia si pracovných povinností je

hodný ochrany ako informácia spadajúca do sféry súkromia, s uvedeným sa správny súd nestotožnil;
obsahom jednotlivých podkladov, na základe ktorých sa uvedené hodnotenie vypracováva, sa správny
súd nezaoberal, keďže to presahuje predmet tohto súdneho konania. Nesprístupnenie hodnotení
jednotlivých dotknutých osôb (nadriadených) vykonávať štátnu službu nemožno podľa správneho súdu
odôvodniť ochranou súkromia a osobných údajov, keďže tieto osoby sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona

č. 211/2000 Z.z. v súlade s princípom prevažujúceho verejného záujmu povinné strpieť zverejňovanie
svojich osobných údajov, medzi ktoré patria okrem iného aj platové pomery a ďalšie finančné náležitosti
priznané za výkon funkcie, ktoré sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
Hodnotenie bolo vykonané na základe internej normy, ktorú vydal minister ako hlavný predstavený
vo veciach služobného pomeru policajtov na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti hodnotenia,

pričom sa ním získavajú poznatky, ktoré môžu tvoriť podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien (ktorý postup žalovaný nespochybnil).
Zverejnenie platových náležitostí plynúcich zo zákona a odmietnutie sprístupnenia faktického podkladu,
na základe ktorého boli tieto náležitosti určené, predstavuje náležite neodôvodnený nepomer tvrdenej
ochrany súkromia a obmedzenia práva na informácie v neprospech kontroly nakladania s verejnými

prostriedkami. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000
Z.z., ktoré ustanovenie predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva na
informácie podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné vykladať vždy reštriktívne.
K námietke, že požadované informácie obsahovali osobné údaje smerujúce k identifikovateľnosti
konkrétnych fyzických osôb, správny súd uviedol, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. pri

nadriadených v služobnom pomere sa uplatňuje výnimka z ochrany osobných údajov v rozsahu tam
určenomasúčasneinéokolnostialeboskutočnosti,ktorébymalibyťobsahompožadovanýchinformácií,
ktoré by umožnili identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby, okrem tých, ktorých sprístupnenie vyplýva z
§ 9 ods. 3 menovaného zákona, správne orgány neuviedli; uviedli len všeobecné úvahy o povaheosobných údajov a potrebe ich ochrany. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že záznamy o hodnoteniach
dotknutých osôb vzhľadom na „citlivosť ich obsahu“ nemožno sprístupniť žiadateľom ani v prípade osôb
patriacich pod režim ustanovenia § 9 ods. 3 zákona, správny súd s poukazom na Nariadenie uviedol,

že tak z napadnutého, ako aj z prvostupňového správneho rozhodnutia neboli zrejmé také skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali uvedenému záveru žalovaného, prezentovaného naviac až vo vyjadrení k žalobe.

4. Vo veci úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Konkrétne uvádzal, že žalobcom požadované služobné hodnotenia majú charakter osobných údajov
a zároveň údajov týkajúcich sa osobnostnej a súkromnej sféry dotknutých osôb s tým, že za osobné
údaje sa považujú akékoľvek informácie súvisiace s jednotlivcom a akýmkoľvek druhom činnosti, ktorou
sa jednotlivec zaoberá, a teda ochranu osobných údajov možno chápať v širšom zmysle. Predmetom

žiadosti boli informácie týkajúce sa osôb, ktoré patria medzi osoby taxatívne vymenované v § 9 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z.z. (tu nadriadení v služobnom pomere; pozn. súdu), takže sa na nich vzťahuje
princíp prevažujúceho verejného záujmu. Zákon č. 211/2000 Z.z. v § 9 ods. 3 presne špecifikuje osoby,
na ktoré sa vzťahuje princíp prevažujúceho verejného záujmu, avšak zároveň taxatívne určuje aj rozsah
údajov, ktoré je možné o týchto osobách bez ich súhlasu sprístupniť. Požadované informácie, a to

služobné hodnotenia, nepatria medzi taxatívne určený rozsah údajov, ktoré je možné o týchto osobách
bez ich súhlasu sprístupniť. Tieto informácie svojím charakterom a obsahom nemožno subsumovať pod
žiadnu z kategórií informácií ustanovených v písm. a/ až g/ § 9 ods. 3 menovaného zákona, ktoré by
bolo potrebné o vymedzených osobách na základe žiadosti sprístupniť, a to aj bez ich súhlasu. Výpočet
údajov, ktoré je možné podľa uvedeného ustanovenia sprístupniť je taxatívny, a preto ho nemožno

rozširovať a dopĺňať o iné osobné údaje. Nestotožnil sa tiež s tvrdením správneho súdu o potrebe
kontrolynakladaniasverejnýmiprostriedkamizdôvodu,žepožadovanéinformáciesúpodľajehonázoru
vlastne informáciami o platových náležitostiach dotknutých osôb, keďže zákon č. 211/2000 Z.z. v rámci
údajov, ktoré sa o fyzických osobách vymenovaných v § 9 ods. 3 na základe individuálnych žiadostí
sprístupňujú, okrem iného uvádza aj mzdu, plat a platové pomery týchto osôb, pokiaľ sú uhrádzané

zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu, avšak predmetom žalobcovej žiadosti v tomto
prípade nebol exaktný údaj o sume a jednotlivých zložkách platu osôb spadajúcich pod režim § 9 ods.
3 zákona, na ktorý majú žiadatelia o informácie bezpochyby právny nárok. Požadované informácie
o služobných hodnoteniach nemajú priamy vplyv na zložky platu príslušníka Policajného zboru a na
základe samotných týchto údajov nemožno vyčísliť výšku odmeny, prípadne inej zložky platu dotknutých

osôb. Požadované služobné hodnotenia len môžu tvoriť jeden z podkladov pre rozhodovanie vo
veciachslužobnéhopomeruuskutočnenéhonadriadeným,vrátanerozhodovaniavoveciachpriznávania
odmien, čo absolútne nenapĺňa atribúty stanovené § 9 ods. 3 písm. g/ zákona. Na rozdiel od názoru
správneho súdu žalovaný potom zastal názor, že povinné osoby pri aplikácii § 9 ods. 3 zákona nemôžu
postupovať neprimerane rozširujúco na úkor ochrany osobných údajov osôb, hoci aj patriacich medzi

osoby vymedzené v tomto ustanovení. Potom žalovaný naďalej zotrval na závere, že sprístupnením
požadovaných informácií bez súhlasu dotknutých osôb, by išlo o sprístupnenie informácií nad rámec
ustanovený § 9 ods. 3, a teda by došlo k nezákonnému zverejneniu osobných údajov, a teda aj
neprimeranému zásahu do sociálnej a pracovnoprávnej identity dotknutých osôb a ich personálneho
statusu, ktorý ani osoby taxatívne vymenované v § 9 ods. 3 zákona nie sú povinné strpieť.

8. Ďalej žalovaný uviedol, že pre služobný pomer policajta je charakteristické, že tento v služobnom
pomere vystupuje jednak ako zamestnanec a jednak ako orgán štátu konajúci v mene štátu. Služobný
pomer teda v sebe zahŕňa výkon práce za odmenu a tiež účasť na bezprostrednom uskutočňovaní
štátnej moci subjektom tohto vzťahu voči vonkajšej sfére. Žalovaný má za to, že treba dôsledne

rozlišovať na jednej strane vzťah zamestnanca k zamestnávateľskému subjektu spočívajúcom vo
výkone práce ako pracovnom aspekte služobného pomeru a na strane druhej vzťah k vonkajšiemu
prostrediu, t. j. k obyvateľstvu, inštitúciám, organizáciám, atď., ako funkčnom aspekte predstavujúcom
praktické uskutočňovanie moci, realizáciou funkčných vzťahov spojených so vzťahom nadriadenostivoči vonkajšej sfére. Služobné hodnotenia príslušníkov Policajného zboru zaradených na riadiacich
funkciách svojím obsahom predstavujú práve pracovný aspekt služobného pomeru, a teda realizáciu
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľskému subjektu. V danom prípade teda nejde o priamy výkon ich

ústavných alebo zákonných právomocí v styku s verejnosťou. Podľa žalovaného potom na závere o
neverejnosti a nemožnosti sprístupniť požadované služobné hodnotenia bez súhlasu dotknutých osôb
nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že oblasti hodnotenia, spôsob a kritériá hodnotenia príslušníkov
Policajného zboru upravuje interná norma. Služobné hodnotenia je potrebné považovať za informácie
určené internému služobnému (pracovnoprávnemu) vzťahu, pri ktorom vykonáva nadriadený svoju

personálnu právomoc podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“; pozn. súdu) a nemožno ich
poskytovať inému okruhu osôb, ako tomu, ktorý je určený príslušným právnym predpisom.

9. Správnym súdom uvádzanú potrebu anonymizácie požadovaných písomností, žalovaný v tomto

konkrétnom prípade vyhodnotil ako nelogickú a neúčelnú, keď služobné hodnotenie a výsledok
hodnotenia osôb špecifikovaných v žiadosti podľa žalovaného požíva ochranu pred sprístupňovaním
na základe žiadostí o informácie. Anonymizáciou jednotlivých dokumentov by sa žalobcovi v konečnom
dôsledku poskytli len mená, priezviská a funkcie dotknutých osôb a jednotlivé hodnotené oblasti, nie
však samotný výsledok hodnotenia.

10. V závere zdôraznil, že argumentácia možnosťou identifikácie dotknutých osôb bola použitá
na podporu tvrdenia žalovaného, že požadované informácie majú charakter osobných údajov a
údajov zasahujúcich do osobnostnej sféry určiteľnej fyzickej osoby. Žalovaný teda týmto skonštatoval
len existenciu prepojenosti požadovaných informácií na určitú/určiteľnú fyzickú osobu. Uvedeným

konštatovaním nebola nijako spochybnená skutočnosť, že u osôb vymenovaných v § 9 ods. 3 zákona
sa sprístupňujú taxatívne vymenované osobné údaje, medzi inými aj meno a priezvisko a funkcia, atď.,
aj keď umožňujú identifikáciu osoby. Podstatný rozdiel v tomto konkrétnom prípade teda spočíval v tom,
že v prípade služobných hodnotení ide o také osobné údaje a údaje týkajúce sa osobnosti a súkromia,
ktoré nepatria medzi údaje sprístupniteľné podľa § 9 ods. 3 zákona bez súhlasu dotknutých osôb.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

IV.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný
(§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalovaného je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
zrušil rozhodnutie žalovaného z 02. septembra 2022, číslo SL-OLVS-2022/007477-002 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný predmetným rozhodnutím z 02. septembra 2022 postupom
podľa § 59 ods. 1 a § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu podaný proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 08. júla 2022, číslo KM-TO2-2022/003398-004 a toto
rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutím z 08. júla 2022 prvostupňový správny orgán ako povinná osoba

s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie
informácií, konkrétne Záznamov o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia (v zmysle nariadenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 za roky 2018, 2019, 2020 a 2021 funkcionárov
Policajného zboru bližšie špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku.

21. Zásadná úloha, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci vyriešiť spočívala v tom, či v kontexte na
§ 9 zákona č. 211/2000 Z.z. možno v celom (prípadne aspoň v obmedzenom) rozsahu sprístupniť
služobné hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru vyhotovené podľa Nariadenia
č. 21/2017.

22. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu
zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a
bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

23. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj
zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany
povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a

nestrannosti súdnej moci.

24. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

25. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

26. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

27.Podľačlánku26ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

28. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

29. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.30. Zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám
(§ 1).

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy

týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,
ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov

a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14)

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré
sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba

sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu
dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť
jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13)
súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký
účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností

pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v
rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

35. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti
osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených

osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného
zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim
práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej

moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) (odkaz na zákon č. 73/1998 Z.z.; pozn.) alebo členom
hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o
použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a/ titul,
b/ meno,

c/ priezvisko,
d/ funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e/ pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f/ miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g/ mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

36. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba

dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že:- žalobca mailovým podaním z 26. júna 2022 nazvaným cit.: „Žiadosť o sprístupnenie informácií v
zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z.z.“ požiadal prvostupňový správny orgán ako povinnú osobu podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie Záznamov o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia (v

zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 za roky 2018, 2019, 2020 a 2021
funkcionárov Policajného zboru bližšie špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku
[konkrétne žiadal označené záznamy naskenovať a sprístupniť ich v elektronickej podobe zaslaním na
ním uvedenú e-mailovú adresu]
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 08. júla 2022 v celom rozsahu nevyhovel žiadosti žalobcu

[príslušné záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vyhodnotil ako akty presahujúce
limityurčenézákonomč.211/2000Z.z.,ktorésúspôsobilézasiahnuťdosúkromiažalobcomoznačených
osôb; otázka hodnotenia príslušníka Policajného zboru a s tým súvisiacich doplňujúcich informácií vo
vzťahu na konkrétne identifikovaného policajta nie sú okolnosti patriace verejnej sfére; žiadateľ označil
osoby policajtov tak, že títo sú nezameniteľní s inými osobami, teda vyjadril žiadosťou komplex prvkov,
ktorý kreuje významom to, čo § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“; pozn.
súdu) rozumie pod pojmom „osobný údaj“; dodal, že sprístupnenie informácií podľa § 9 ods. 1 a 2
zákona č. 211/2000 Z.z. je možné len na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, nakoľko
by sprístupnenie takýchto údajov mohlo zasiahnuť do osobnostných práv takejto osoby; informácie
obsiahnuté v príslušnej žiadosti nebolo možné subsumovať ani do výpočtu podľa § 9 ods. 3 zákona]

- na podaný rozklad žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím z 02. septembra 2022 zamietol
rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 08. júla 2022, číslo KM-
TO2-2022/003398-004 a toto rozhodnutie potvrdil
[stotožnil sa so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán, vo vzťahu k § 9 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z.z. konštatoval, že žiadateľom (žalobcom) požadované informácie nepatria medzi taxatívne

určený rozsah údajov, ktoré je možné o dotknutých osobách bez ich súhlasu sprístupniť, záznamy
o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia označených osôb nemožno poskytnúť pre existenciu
prekážky plynúcej z § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 12 menovaného zákona nemožno na
prejednávaný prípad aplikovať, keď požadované údaje tvoria jeden celok obsahujúci osobné údaje a v
celom rozsahu predstavuje zásah do súkromnej a osobnej sféry dotknutých osôb].

38. Najvyšší správny súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska ústavného (a tiež
systematického) možno subsumovať právo na informácie pod kategóriu základných práv a slobôd prvej
generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Treťom oddiele, Druhej hlavy
Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom „Politické práva“. Základné právo na informácie v zmysle

článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutné vykladať v kontexte demokratického a právneho
charakteru štátu, ktorý je ako jeden zo základných princípov formulovaný v článku 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Uvedené základné právo predstavuje spolu s právom na slobodu prejavu ústavnú
záruku na existenciu slobodnej tvorby a výmeny názorov, ideí, poznatkov či informácií bez ohľadu na ich
význam, účelnosť či obsah. Takto sledovaný účel základného práva na informácie sa pritom nepremieta

len do roviny slobody vytvárania a sprostredkovania názorov vo vzťahu k veciam verejným, kde je
súvislosť s hodnotami demokratického štátu zjavná, ale naopak, má výrazne širší dosah dotýkajúci sa
rozmanitých sfér života jednotlivcov aj spoločnosti (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19.
januára 2011, PL. ÚS 1/09). Z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie má tri zložky, a to
vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Pri bližšej analýze sa dá dospieť k názoru, že ide o

tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či
v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú.
Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o informáciu o informácii. Prijímanie informácií je získanie
informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre
potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj

rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-
obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob
odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, respektíve ďalším subjektom (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp. zn. I. ÚS 57/00). K samotnému obsahu informácií
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. júna 1999, sp. zn. II. ÚS 10/99 uviedol, že

Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú
predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným
osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia
predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svojeprávo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože
ide o informácie podliehajúce úprave článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež dodal, že
Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva,

teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a
rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, právo na informácie je v Ústave Slovenskej republiky systematicky
zaradené medzi práva politické a možno ho chápať (aj) ako prostriedok účasti na politickom živote

štátu. Je to právo na informácie v politickom slova zmysle, ktoré možno chápať veľmi široko, teda
pôjde o informácie, ktoré človek žijúci v štáte potrebuje k tomu, aby v prakticky dosiahnuteľnej miere
poznal, čo sa deje na verejnosti v jeho okolí. Právu na informácie zároveň zodpovedá všeobecná
povinnosť, aby nikto, koho k tomu neoprávňuje zákon a nad mieru, v ktorej ho k tomu oprávňuje zákon,
nikomu v podaní informácie nebránil. Právo na informácie však nemožno chápať ako neobmedzené
právo, a teda má svoje limity. V zmysle ústavnoprávnom možno slobodu prejavu a právo vyhľadávať

a šíriť informácie obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia
a mravnosti. (článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V súvislosti s obmedzením práva na
informácie najvyšší správny súd uvádza, že toto je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to
zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti

cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na informácie) a
nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle
uvádza, že cit.: „ (...) Ústava podľa čl. 26 zaručuje osobitnú ochranu slobody prejavu aj práva prijímať,
vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sa pri obmedzovaní
všetkých základných práv a slobôd musia dodržať podľa čl. 13 ústavy, sloboda prejavu a právo prijímať,

vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa môže obmedziť, iba ak sa splnia osobitné podmienky
podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len
vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za
nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody
prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v

právnom predpise so silou zákona. Termínom "zákon" sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny
predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným
stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). ... Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie
slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok,
verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie

jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia
obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98). Zároveň v zmysle článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány
verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom
jazyku, pričom podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Týmto, vo vzťahu k Ústave Slovenskej
republiky „vykonávacím“ zákonom je predovšetkým zákon č. 211/2000 Z.z., ktorý primárne upravuje

podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Vychádzajúc z článku 26 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v kontexte na článok 26 ods. 5 zákonodarca v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z.
zaviedol inštitút obmedzenia prístupu k informáciám formou legislatívneho vymedzenia prípadov tohto
obmedzenia. Konkrétne ide o ochranu utajovaných skutočností (§ 8), ochranu osobnosti a osobných
údajov (§ 9), ochranu obchodného tajomstva (§ 10) a ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám, bližšie

špecifikované v § 11.

40.VtuprejednávanejvecižalobcažiadalosprístupnenieZáznamovohodnoteníaprerokovanízáverov
hodnotenia vypracovaných podľa nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 za roky
2018, 2019, 2020 a 2021 nasledovných funkcionárov Policajného zboru

- riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre
- vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Nitre
- vedúceho 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre- vedúceho 3. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre
- vedúceho 4. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Nitre
- vedúceho 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre
- vedúceho 2. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre

- vedúceho 3. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre.
Uvedenej žiadosti nebolo zo strany povinnej osoby v celom rozsahu vyhovené, pričom povinná osoba
a rovnako tak žalovaný sa opierali o dôvod plynúci z § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobcom žiadanú
informáciu / informácie teda nesprístupnili z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov dotknutých
osôb.

41. Možno v zásade súhlasiť s názorom správneho súdu, že výkon štátnej služby príslušníkmi
Policajného zboru je nepochybne vecou verejnou, ktorá podlieha kontrole zo strany občanov okrem
iného aj prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z. To však samo o sebe ešte neznamená, že všetky
informácie vznikajúce (v akejkoľvek forme a podobe) pri výkone štátnej služby, prípadne v súvislosti s

výkonom štátnej služby sú prístupné verejnosti bez obmedzenia. Vo vzťahu k žalobcom požadovaným
Záznamom o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia dotknutých nadriadených v služobnom
pomere je potrebné posúdiť, či sa na tieto služobné hodnotenia nevzťahuje niektorá z výnimiek plynúca
zo zákona č. 211/2000 Z.z. odôvodňujúca jeho nesprístupnenie verejnosti. Ustanovenie § 9 zákona
č. 211/2000 Z.z. obsahuje tak ustanovenia všeobecné (§ 9 ods. 1 a 2 zákona), ako aj ustanovenia

osobitné, ktoré sa aplikujú len na v zákone taxatívne vymedzený okruh subjektov (§ 9 ods. 3 a 4
zákona), pričom jedným z týchto subjektov sú aj nadriadení v služobnom pomere. V zmysle príslušnej
žiadosti žalobca žiadal Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia osôb, ktoré spadali
pod pojem „nadriadení v služobnom pomere“. U týchto subjektov prevažuje verejný záujem, z ktorého
dôvodu potom sú povinné strpieť zverejnenie osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia

a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej
činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť
vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo
za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
Žalobcom požadované Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia do tohto zákonom

vymedzeného rozsahu nespadajú a povinná osoba nemala aj s ohľadom na článok 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky takto zákonom presne vymedzený rozsah rozširovať nad jeho rámec.

42. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že odsek 1 limituje (obmedzuje) sprístupnenie informácií
dotýkajúcich sa ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby, konkrétne informácie, ktoré sa dotýkajú

osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby. Pod pojmom „ochrana osobnosti“ aj v kontexte na § 11 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník je potrebné predovšetkým rozumieť ochranu života a zdravia, občianskej cti

a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochrana osobnosti
teda zahŕňa právo na česť a dôstojnosť, právo na meno, právo na prejavy osobnej povahy zachytené
na hmotnom substráte (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy, podobizne a obrazové snímky),
právo na telesnú integritu (právo na ochranu života a zdravia), právo na osobné súkromie (rodinný život,
citový pomer k inej osobe). Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, slovami zákona „občianska

česť“ a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských
vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Predmetom
ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou
(Lazar, J. a kolektív, Občianske právo hmotné, Tretie doplnené a prepracované vydanie, 1. zväzok,
2006, ISBN 80-8078-084-6, s. 171-172). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu sem možno

zaradiť aj ochranu občana v pracovno-právnych, prípadne štátnozamestnaneckých vzťahoch. Služobné
hodnotenie príslušníka Policajného zboru priamo nesúvisí s výkonom štátnej služby v ponímaní vo
vzťahu k verejnosti. Ide výlučne o interný vzťah medzi hodnoteným príslušníkom Policajného zboru a
jeho bezprostredne nadriadeným, ktorý je povinný v súlade s § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.(okrem iného) aj hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. Nejde teda o prejav výkonu
služobnej činnosti smerom navonok, vo vzťahu k verejnosti, ale práve naopak, ide o úkony smerujúce
voči (hodnotenému) policajtovi realizujúce sa vo vnútornej sfére policajného zboru. Za tohto stavu potom

neobstojí poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. januára 2001, sp. zn. PL.
ÚS 44/2000, keďže tento sa dotýkal výkonu služobnej právomoci na verejnosti (zhotovenie obrazovej
snímky počas výkonu svojej služobnej právomoci na verejnosti). Len pre úplnosť však možno dodať, že
predmetný nález navyše uvádzal, že samotné postavenie osoby verejného záujmu (verejného činiteľa)
nevylučuje takúto osobu z uplatnenia občianskoprávnej ochrany osobnosti.

43. Žalobcom požadované záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia dotknutých
nadriadených v služobnom pomere vychádzali zo služobného hodnotenia realizovaného bezprostredne
nadriadeným podľa interného aktu - Nariadenia č. 21/2017. Služobné hodnotenie na účely tohto
nariadenia predstavuje súbor opatrení a činností, ktoré sú predmetom hodnotenia, pričom hodnotenia
vykonané od posledného služobného hodnotenia sú podkladom na vykonanie služobného hodnotenia

podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetom hodnotenia je výkon štátnej služby policajta,
dodržiavanie služobnej disciplíny a znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných
predpisov, informácií potrebných na riadny výkon štátnej služby, s ktorými bol policajt riadne
oboznámený. Výkon štátnej služby policajta sa hodnotí spravidla cez merateľné kritériá, ktoré pripravuje
bezprostredne nadriadený s vyššími nadriadenými na základe dosahovanej kvantity, kvality a včasnosti

výkonu štátnej služby, samostatnosti a iniciatívy pri výkone štátnej služby. Služobná disciplína sa hodnotí
na základe plnenia povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, internými predpismi a príkazmi nadriadeného.
Znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a informácií potrebných na
riadny výkon štátnej služby sa overujú písomným testom (článok 3 ods. 1,2,4,5 Nariadenia č. 21/2017).

Hodnotenie sa vykonáva s cieľom skvalitnenia výkonu štátnej služby a poskytuje priestor pre vzájomný
dialóg medzi bezprostredne nadriadeným a policajtom. Je nástrojom na dosahovanie lepších výsledkov
a zameriava sa hlavne na svedomité plnenie úloh, na riadne a včasné vykonávanie štátnej služby,
zvyšovanie si odborných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej
služby a prehlbovanie si kvalifikácie. Výsledky hodnotenia a dĺžka skutočného výkonu štátnej služby

v hodnotenom období sú jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného
pomeru hodnoteného policajta. Zároveň bezprostredne nadriadený hodnotí policajta slovne; slovné
hodnotenie uvedie v zázname o hodnotení. Bezprostredne nadriadený vedie evidenciu podkladov k
hodnoteniu v písomnej forme alebo v elektronickej forme (článok 3 ods. 6,7). Z Nariadenia č. 21/2017
ďalej vyplýva, že o hodnotení podriadeného príslušníka Policajného zboru vypracováva bezprostredne

nadriadený písomný záznam o hodnotení. Hodnotený policajt je oprávnený písomne sa vyjadriť k
hodnoteniu na zázname o hodnotení. Policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením, môže najneskôr do 3
pracovných dní od prevzatia záznamu o hodnotení písomne s odôvodnením požiadať bezprostredne
nadriadeného o preskúmanie hodnotenia komisiou. Bezprostredne nadriadený bezodkladne odstúpi
žiadosť o preskúmanie hodnotenia tomu, kto vymenúva komisiu. Hodnotenie sa stáva záväzným a

konečným a/ ak policajt súhlasí s hodnotením, b/ ak nepožiadal o jeho preskúmanie, c/ po prijatí záveru
komisie, d/ ak policajt požiadal o jeho preskúmanie po uplynutí 3 pracovných dní od prevzatia záznamu
o hodnotení. Bezprostredne nadriadený po ukončení hodnotenia alebo po preskúmaní hodnotenia
oboznámi spoločne všetkých policajtov s hodnotením na útvare tak, že im oznámi dosiahnutý stupeň
a počet dosiahnutých percent každého policajta. Záznam o hodnotení sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch.

Rovnopis záznamu o hodnotení sa po vyjadrení policajta zakladá do osobného spisu a slúži ako
podklad na vykonanie služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. (článok 7 ods.
1,2,3,10,11,12). Služobné hodnotenie teda obsahuje (samozrejme okrem nevyhnutných identifikačných
údajov hodnoteného policajta) aj iné informácie týkajúce sa kvalifikačných predpokladov potrebných
pre výkon funkcie, prípadne ďalších požiadaviek nevyhnutných pre riadny výkon služby, tiež informácie

ohľadom znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež interných aktov, znalosť ktorých
si vyžaduje výkon štátnej služby, úroveň teoretických, praktických a odborných znalostí hodnoteného
policajta a prípadné možnosti ich rozširovania, respektíve zvyšovania v súlade s potrebami výkonu
služby, informácie ohľadom dodržiavania služobnej disciplíny, nedostatkov pri plnení služobných úloh
najmä čo do kvality, kvantity, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy výkonu štátnej služby, prípadne ďalšie

skutočnosti týkajúce sa hodnoteného policajta majúce vplyv na výkon služby. Služobné hodnotenie
teda spravidla obsahuje osobné údaje a ďalšie (osobné) informácie vzťahujúce sa výlučne k osobe
hodnoteného policajta, a teda podľa názoru najvyššieho správneho súdu by mali byť výsledky
služobného hodnotenia v podobe Záznamu o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vyňaté spodpôsobnosti zákona č. 211/2000 Z.z. V zásade ide o materiál, ktorý sa zakladá do osobného spisu
policajta, ktorý vedie služobný úrad (§ 252 zákona č. 73/1998 Z.z.), obsahuje osobné údaje, keď jeho
účelom je hodnotenie kvalít a osobnostných predpokladov hodnoteného policajta v súvislosti s výkonom

štátnej služby v štruktúre Policajného zboru. Zároveň je potrebné uviesť, že Policajný zbor je ozbrojený
bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti
vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú
z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Príslušníci Policajného zboru vykonávajú štátnu
službu v služobnom úrade v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Takýto právny pomer

nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného
pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak
typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem
iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia
služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov,
ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov,

ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je
charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach
príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža
osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia
policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno

hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere
verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 05. apríla 2011, sp. zn. 1Sžo/264/2009). Aj s ohľadom na charakter Policajného zboru ako
ozbrojeného zboru s prísne nastaveným aspektom riadenia formou nadriadenosti a podriadenosti a
prísnom lipnutí na dodržiavaní služobnej disciplíny, najvyšší správny súd sa na rozdiel od správneho

súdu stotožnil so záverom, ku ktorému dospel žalovaný, že v kontexte na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. žalobcom požadované údaje zasahujú do osobnosti dotknutých osôb a v tomto konkrétnom prípade
predovšetkým do pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho a personálneho statusu. Podľa názoru súdu
je takéto vymedzenie žalovaným dostatočné. Služobné hodnotenie a zvlášť týkajúce sa nadriadených
by nemalo byť prístupné v režime zákona č. 211/2000 Z.z., keďže v opačnom prípade by mohla

nastať situácia, kedy by si podriadení príslušníci Policajného zboru na základe tohto zákona žiadali o
sprístupnenie služobných hodnotení svojich, či už bezprostredne nadriadených, prípadne nadriadených
s personálnou pôsobnosťou [pozri Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. júna 2020,
číslo 83/2020 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť)], čo aj vzhľadom na už vyššie vymedzený

charakterPolicajnéhozboruanajmästriktnýaspektriadeniavkontextenaprísnedodržiavanieslužobnej
disciplíny možno zhodnotiť ako neprípustné. Možno len pre úplnosť doplniť, že služobné hodnotenie
sa zakladá do osobného spisu policajta, ktorý vedie služobný úrad (§ 252 zákona č. 73/1998 Z.z.),
pričom zákon už bližšie neurčuje, respektíve neurčuje osoby, ktoré majú oprávnenie do tohto spisu
nahliadať. To však neznamená, že právo na informácie z osobného spisu patrí každému. Z povahy

veci však možno usúdiť, že do osobného spisu, prípadne k informáciám v ňom obsiahnutým má v
rámci štruktúry Policajného zboru prístup samotný policajt, jeho nadriadený, prípadne ďalšie osoby v
súvislosti s inšpekčnou činnosťou. Tretie osoby podľa názoru najvyššieho správneho súdu nemajú v
zásade prístup k obsahu osobného spisu policajta.
44. V súvislosti s § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. najvyšší správny súd uvádza, že ochranu osobných

údajov v informačných systémoch zabezpečuje zákon č. 18/2018 Z.z. Osobnými údajmi sú podľa tohto
zákona údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú
možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na
základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú,
mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu (§ 2). Tento zákon takisto upravuje ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Identifikácia sa realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov - identifikátorov, ktoré
možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. V tomto smere žalobca žiadal Záznamy o hodnotení a
prerokovaní záverov hodnotenia dotknutých nadriadených v služobnom pomere, pričom takto žiadané
informácie konkretizoval jednak funkciou, ktorú dotknuté osoby zastávali (riaditeľ, zástupca riaditeľa,

riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa odboru, vedúci oddelenia, vedúci operatívneho oddelenia) a jednak
presne vymedzeným časovým rámcom, v ktorom určité osoby tieto funkcie vykonávali, respektíve
zastávali (roky 2018 až 2021). Za takéhoto stavu najvyšší správny súd sa stotožnil so žalovaným, že
žalobca vo svojej žiadosti označil osoby príslušníkov Policajného zboru tak, že sú nezameniteľní sinými, teda v žiadosti uviedol taký súhrn prvkov, ktoré je nevyhnutné podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z.
subsumovať pod pojem „osobný údaj“.

45. Najvyšší správny súd sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že nesprístupnenie služobných
hodnotení jednotlivých dotknutých osôb (nadriadených) nemožno odôvodniť ochranou súkromia a
osobných údajov, keďže tieto osoby sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v súlade s
princípom prevažujúceho verejného záujmu povinné strpieť zverejňovanie svojich osobných údajov,
medzi ktoré patria okrem iného aj platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie,

ktoré sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Nadväzne na to ďalej
uvádzal, že služobné hodnotenie bolo vykonané na základe internej normy, ktorú vydal minister ako
hlavný predstavený vo veciach služobného pomeru policajtov na zabezpečenie jednotného postupu v
oblasti hodnotenia, pričom sa ním získavajú poznatky, ktoré môžu tvoriť podklad pre rozhodovanie vo
veciach služobného pomeru, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien. Najvyšší správny
súd sa stotožňuje so žalovaným, že predmetom žalobcovej žiadosti v tomto prípade nebol exaktný

údaj o sume a jednotlivých zložkách platu osôb spadajúcich pod režim § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z., na ktorý majú žiadatelia o informácie bezpochyby právny nárok. Požadované informácie o
služobných hodnoteniach nemajú priamy vplyv na zložky platu príslušníka Policajného zboru a na
základe samotných týchto údajov nemožno vyčísliť výšku odmeny, prípadne inej zložky platu dotknutých
osôb. Požadované služobné hodnotenia len môžu tvoriť jeden z podkladov pre rozhodovanie vo

veciachslužobnéhopomeruuskutočnenéhonadriadeným,vrátanerozhodovaniavoveciachpriznávania
odmien, čo nemôže napĺňať atribúty stanovené § 9 ods. 3 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. V tomto
prípadepotomneobstojíanipoukazžalobcunanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz19.januára
2011, sp. zn. PL. ÚS 1/09 týkajúci sa otázky sprístupnenia informácií ohľadom platových náležitostí
verejných činiteľov.

46. S ohľadom na § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a s tým správnym súdom uvádzanú potrebu
anonymizácie požadovaných písomností, žalovaný v tomto konkrétnom prípade vyhodnotil ako
nelogickú a neúčelnú, keď služobné hodnotenie a výsledok hodnotenia osôb špecifikovaných v
žiadosti podľa žalovaného požíva ochranu pred sprístupňovaním na základe žiadostí o informácie.
Anonymizáciou jednotlivých dokumentov by sa žalobcovi v konečnom dôsledku poskytli len mená,

priezviská a funkcie dotknutých osôb a jednotlivé hodnotené oblasti, nie však samotný výsledok
hodnotenia. Najvyšší správny súd tento názor žalovaného plne akceptuje a stotožňuje sa s ním. Možno
len dodať, že vo vydaní rozhodnutia o nesprístupnení žiadaných informácií v celom rozsahu na jednej
strane a v sprístupnení informácií v anonymizovanej podobe na strane druhej v tomto konkrétnom
prípade z pohľadu žalobcu a charakteru ním požadovaných informácií nemožno badať zásadnejší

rozdiel.

47. Ak žalobca tiež žiadal záznam(y) o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vo vzťahu k svojej
vlastnej osobe, najvyšší správny súd len (obiter dictum) dodáva, že žalobca túto námietku nevymedzil
riadne ako žalobný bod v správnej žalobe; túto námietku súd identifikoval len v rámci komplexnej

citácie rozkladu podaného proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorú žalobca prekopíroval
do správnej žaloby. Okrem toho, služobné hodnotenie je súčasťou osobného spisu žalobcu, pričom súd
nevidídôvod,prečobysinemoholžalobcavyžiadaťslužobnéhodnoteniaohľadomsvojejosobyvrežime
zákona č. 73/1998 Z.z., prípadne naň nadväzujúcich, prípadne s týmto zákonom súvisiacich osobitných
právnych predpisov. Osobný spis vedie služobný úrad a tento sa niekoľko rokov archivuje.

48.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, §
167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom
súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168

veta druhá SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.