Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Marián Hatala

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424201837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 10 -

- 11 -
10C/39/2024
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Zámky, o zaplatenie 3 199,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 10 -

- 11 -
10C/39/2024
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 199,52 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,50 % ročne zo sumy 3 399,52 eur od 26.08.2022 do 06.04.2023,
- 5,50 % ročne zo sumy 3 199,52 eur od 07.04.2023 do zaplatenia

a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 468,91 eur, všetko
do troch dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
pôvodného žalovaného v 1. rade C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXXX/X, ktorá mu vyplýva
z právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky 10C/39/2024-98
zo dňa 26.06.2024.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 10 -

- 2 -
10C/39/2024
1.1 Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči pôvodnému žalovanému v 1. rade C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E., F. XXXX/X (ďalej aj pôvodný žalovaný v 1. rade) a pôvodnému žalovanému v 2. rade A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Zámky (ďalej aj pôvodný žalovaný v 2. rade alebo žalovaný)
zaplatenia3199,52eurspríslušenstvom,keďpoukázalnaskutočnosti,vzmyslektorýchdňa30.08.2021

mal pôvodný žalovaný v 2. rade zaviniť s nepoisteným motorovým vozidlom VW EČV: D., ktorého
držiteľom v tom čase mal byť pôvodný žalovaný v 1. rade, dopravnú nehodu, pri ktorej
došlo, okrem iného, aj k poškodeniu motorového vozidla Škoda EČV: D., ktorého držiteľom v tom časemal byť G. H. I.; tomu mala vzniknúť škoda vo výške 3 399,52 eur, ktoré mali byť uhradené žalobcom
z garančného fondu.

1.2.1 Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 10C/39/2024-98 zo dňa 26.06.2024 bola
pôvodným žalovaným v 1. a v 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
3 199,52 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,50 % ročne zo sumy 3 399,52 eur od 26.08.2022 do 06.04.2023,
- 5,50 % ročne zo sumy 3 199,52 eur od 07.04.2023 do zaplatenia

a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 468,91 eur.
Platobný rozkaz voči pôvodnému žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
23.07.2024, čím jediným žalovaným v spore zostal pôvodný žalovaný v 2. rade.

1.2.2 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/39/2024-130 zo dňa 15.10.2024 bol
citovaný platobný rozkaz zrušený voči pôvodnému žalovanému v 2. rade.

2. Napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť bydlisko žalovaného, a tým pádom ani jeho
stanovisko vo veci samej. Žaloba bola žalovanému doručovaná postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p.
a spolu s ďalšími listinami súd následne pri doručovaní zásielok žalovanému postupoval podľa § 106
ods. 3 C.s.p..

3. Na pojednávanie konané dňa 29.04.2025 sa žalobca a žalovaný nedostavili, dostavil sa právny
zástupca žalobcu. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p.,
a preto súd pojednával v neprítomnosti strán podľa § 180 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, platby, výpisu z účtu, prehľadu
udalosti, výzvy na náhradu poistného plnenia, doručeniek, prehľadu, výpočtu výšky škody, uznania dlhu,
listiny v cudzom jazyku a jej prekladu, záznamu o dopravnej nehode, znaleckého posudku, faktúry,
potvrdenia o zrealizovaní transakcie, pokusu o zmier, podacieho hárku a ďalších a zistil tento skutkový
a právny stav:

5.1Súdujezosvojejrozhodovacejčinnostivšeobecneznáme,ževObchodnomregistriMestskéhosúdu
Bratislava III je od 04.12.2001 zapísaná pod obchodným menom Slovenská kancelária poisťovateľov,
ktorej sídlom je od 25.10.2018 J. XXX, J. s prideleným IČOm: 36 062 235. Zriadená bola zákonom
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Do predmetu podnikania (činnosti) patrí, okrem iného, aj správa poistného
garančného fondu a na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným
poskytovanie informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.

5.2 Podľa prehľadu evidovaného vozidla bolo motorové vozidlo EČV:D. pôvodne s EČV:J. zaevidované

na Okresnom dopravnom inšpektoráte dňa 21.02.2002. Posledné evidované poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla bolo v období od 14.03.2018 do 14.01.2021.
V ďalšom období už poistenie absentuje.

5.3 Žalobca pripojil k žalobe záznam o dopravnej nehode, podľa ktorého dňa 30.08.2021 okolo 20:00

hod. došlo na ceste E64 a križovatke medzi obcami J. a A. K. k dopravnej nehode medzi motorovými
vozidlami VW Passat, EČV:D., ktorého držiteľom bol pôvodný žalovaný v 1. rade, a ktoré v tom čase
riadil žalovaný a Škodou Superb EČV:D., ktorého držiteľom a vodičom v tom čase bol G. I., bytom
Breslauerstr. 10/409, Neu-Ulm, Nemecko. K stretu oboch motorových vozidiel došlo tak, že motorové
vozidlo EČV:D. narazilo do zadnej časti vozidla EČV:NULS2021 idúceho tým istým smerom, v tom istom

pruhu v čase, keď odbočovalo vľavo.

5.4.1 Znaleckým posudkom CC2109063 zo dňa 23.09.2021 vypracovaného spoločnosťou Car Crash –
ExpertsosídlomUlm,NemeckobolivyčíslenécelkovénákladynaopravumotorovéhovozidlaEČV:D.vo
výške 6 158,21 eur, v čom boli zahrnuté náhradné diely, práca, odmena za lakovanie a lakovací materiál.

5.4.2ŽalobcavykonalvlastnývýpočetvýškyškodynamotorovomvozidleSuperbEČV:NULS2021stým,
že zohľadnil údaje o vozidle, jeho technický stav, všeobecnú hodnotu, náklady na opravu s tým, ževýsledná výška škody bola stanovená na 2 770,94 eur, z čoho po odpočítaní DPH z nákladov na opravu
poškodenia vozidla 442,42 eur predstavuje poistné plnenie 2 328,52 eur.

5.5.1 Listom zo dňa 07.01.2022 žalobca adresoval spoločnosti Allianz Versicherungs -
Aktiengessellschaft,sosídlomDE-80790,Mníchov,Nemeckooznámenieovyčísleníškodynavozidlevo
výške 2 328,52 eur a odmene znalca 1 071,- eur, čo spolu predstavuje 3 399,52 eur. Uvedené vyčíslenie
súviselo s dopravnou nehodou zo dňa 30.08.2021, ku ktorej došlo v obci Bajč medzi motorovými
vozidlami VW EČV:D. a Škoda EČV:NULLS2021. Žalobca zároveň uviedol, že v prospech poškodeného

môže poukázať 3 399,52 eur na základe žiadosti o preplatenie.

5.5.2 SpoločnosťVerkehrsopferhilfee.V.–Centrumpreodškodnenieškôdznehôdvzahraničísosídlom
Wilhelmstrasse 43/43G, Berlín, Nemecko (ďalej aj spoločnosť Verkehrsopferhilfe e.V.) adresovala listom
zo dňa 02.06.2022 žalobcovi oznámenie, ktorého obsahom bola požiadavka, aby do 30 dní uhradil na
bližšie identifikovaný bankový účet náhradu 3 399,52 eura spracovateľský poplatok 509,93 eur, a to

všetko v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 30.08.2021 v obci Bajč medzi motorovými
vozidlami VW EČV:D. a Škoda EČV:NULLS2021.

5.5.3 Žalobca pripojil k žalobe aj výpis zo svojho účtu vo VÚB a.s. Bratislava za obdobie 07/2022,
z ktorého bolo zistené, že dňa 21.07.2022 poukázal sumu 3 909,45 eur na účet spoločnosti

Verkehrsopferhilfe e.V..

5.6.1 Listami zo dňa 25.07.2022 a adresovanými pôvodnému žalovanému v 1. rade a pôvodnému
žalovanému v 2. rade žalobca vyzval na náhradu poistného plnenia vo výške 3 399,52 eur, a to
v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 30.08.2021 pri prevádzke motorového vozidla EČV:D.,

ktoré v tom čase nebolo poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 písmeno b) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov žalobca poskytol z poisteného garančného fondu
poškodenému Lukasz Waldemar Idkowiak, Breslaverstra. 10/409, Neu-Ulm, Nemecko poistné plnenie

vo výške 3 399,52 eur. Pri žalovanom ako pôvodnom žalovanom v 2. rade výzva obsahovala aj
ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z a § 427 ods. 2 OZ. Termín na plnenie bol stanovený do
25.08.2022 na bližšie špecifikovaný bankový účet spolu s variabilným symbolom. Výzva bola doručená
pôvodnému žalovanému v 1. rade dňa 11.08.2022 a pôvodnému žalovanému v 2. rade, teda terajšiemu
žalovanému dňa 27.07.2022, o čom svedčia pripojené doručenky.

5.6.2Písomnýmuznanímdlhuč.AP:AP119389zodňa21.09.2022,ktoréobsahujevlastnoručnýoverený
podpis žalovaného, žalovaný potvrdil, že ako vodič motorového vozidla EČV:D. značky VW Passat
spôsobil dňa 30.08.2021 dopravnú nehodu, keď uvedené motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne
poistené zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že

žalobca uhradil z poistného garančného fondu poškodenej osobe Lukasz Waldemar Idkowiak poistné
plnenie vo výške 3 399,52 eur, tak žalovaný s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. uznal čo do dôvodu a výšky celkovú sumu 3 650,42
eur pozostávajúcu z istiny 3 399,52 eur a úroku z omeškania 250,90 eur. Zároveň sa žalovaný zaviazal,
že sumu 3 650,42 eur uhradí žalobcovi v 37. mesačných splátkach, z čoho v poradí 1. splátka až 36.

splátka je po 100,- eur mesačne a 37. splátka je 50,42 eur, jednotlivé splátky boli splatné vždy do 25.
dňa v mesiaci, 1. splátka bola zročná 25.10.2022 a posledná 37. splátka dňa 25.10.2025. Uznanie dlhu
obsahovalo aj účet, na ktorý mali byť platby poukazované spolu s vyznačeným variabilným symbolom.
Uznanie dlhu obsahovalo aj záväzok žalovaného, že v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky je
splatný celý dlh. Z uvedeného uznania dlhu žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu začatia tohto sporu sumu

200,- eur, a to dňa 06.04.2023.

5.7 Obchodná spoločnosť Múdry preklad s.r.o., Šulekova 12, Bratislava, IČO 35 913 142
vystavila žalobcovi faktúru č. 242 0000 74 zo dňa 27.02.2024 a so splatnosťou 12.03.2024 na sumu
468,91 eur za preklad a tlač dokumentov. Podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie vystaveného VÚB

a.s., žalobca uvedenú faktúru uhradil v plnom rozsahu 468,91 eur dňa 05.03.2024.

5.8 Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému pokus o zmier zo dňa 05.12.2023, ktorým ho vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy v celovej výške 3 752,27 eur, pozostávajúcej z istiny 3 199,52 eur, úrokuz omeškania 231,91 eur a trov právneho zastúpenia 320,84 eur na bližšie špecifikovaný bankový účet
najneskôrdo15.12.2023.PodľapodaciehohárkuvystavenéhoSlovenskoupoštoua.s.bolpokusozmier
daný na poštovú prepravu dňa 08.12.2023 pod podacím číslom RF897882869SK.

6. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.10.2019 ( ďalej aj citovaného

zákona ) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 3 ods. 3 veta prvá citovaného zákona osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového
vozidla.

Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024

kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu
toho,čozanehoplnila.Kanceláriamáprávoprotipoisťovateľovinanáhradutoho,čoplnilazapoisteného
podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej
kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

7.1 Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy, v ktorých účastníci poistnej zmluvy vystupujú ako

nositelia práv a povinností ustanovených v zmluve, všeobecných poistných podmienkach, osobitných
podmienkach a príslušných právnych predpisoch. Zmluvné poistenie vznikne uzavretím poistnej zmluvy
na základe dobrovoľnosti určitého subjektu, alebo na základe povinnosti uloženej zákonom a nazýva
sa povinné zmluvné poistenie. Zabezpečuje účinné a rýchle uspokojovanie nárokov na náhradu
škody vzniknutej so zvýšeným rizikom určitých činností, kedy zákon ukladá povinnosť poistenia. Na

tom je zúčastnený predovšetkým verejný záujem, aby sa toto poistenie dojednalo a trvalo, kým
nezanikne dôvod jeho potreby (vykonávanie činnosti). Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu ukladá náš
právny poriadok pri poistení zodpovednosti za škodu, čo sa uskutočňuje tak, že sa to ustanoví
priamo v zákone, ktorý upravuje spôsob a výkon určitej činnosti, s ktorou je uvedená zodpovednosť
spojená. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravená osobitným

zákonom č. 381/2001 Z.z. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle
držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla a v ostatných prípadoch vlastník
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľ. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, ktozodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Z
poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, škody vzniknuté poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastupovaním
pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody a ušlý zisk.

7.2 Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ sú:
- porušenie právnej povinnosti,

- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
- zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že

medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie
môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

7.3 Jedným z dôvodov na vznik práva na náhradu škody voči poistnému garančnému fondu je

spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom. Poškodený môže v takomto prípade požadovať
náhradu škody v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, ako od poisťovateľa. V § 24 odsek
7 citovaného zákona sa počíta s refundáciou vyplatených plnení z poistného garančného fondu. Ide
o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 12 citovaného zákona. Kancelária môže požadovať náhradu
vyplatených súm od zodpovednej osoby.

7.4 Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony (§ 34 a nasledujúce OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod
(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovať

aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh
existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol
napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému
vzťahu. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá

vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník
dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. K uznaniu dlhu je
potrebná existencia platného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pre uznanie dlhu je
charakteristické, že:
a) nevzniká nový záväzkový právny vzťah,

b) nemení sa právny dôvod uznaného záväzku,
c) nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol.
Obsahom vyhlásenia dlžníka v listine o uznaní dlhu je prísľub dlžníka, že dlh vyrovná (zaplatí).
Predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Uznať možno tak
splatný, ako aj ešte nesplatný dlh. Doba splatnosti dlhu nemusí byť v listine o uznaní dlhu uvedená.

Predmetom uznania môžu byť ako peňažné, tak aj nepeňažné dlhy, ktoré musia byť v písomnom prejave
vôle dostatočne identifikované; údaje o dlhu musia byť uvedené v písomnej listine o uznaní dlhu alebo
musia aspoň z nej nepochybne vyplývať. Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť je esenciálnou náležitosťou
iba uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do
dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je, že

vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nenastane. Na to, aby bolo uznanie
dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je aj potrebný prísľub dlžníka, že svoj
existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Uznať možno aj premlčaný
dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak
došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania,

môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.

7.5 Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej

úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje
explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.
Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť
tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky
pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v
spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo

žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,

že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo
sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna

skutočnosť je daná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017 ).
Nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia“
strán v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p., z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia
strán len za predpokladu, že má dôvodná pochybnosti o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o

pravdivosti“ vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť,
ale pochybnosť „dôvodná“. Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak
sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú
všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym
súdu z úradnej činnosti (porovnaj § 186 ods. 1 C. s. p.). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný

náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založená. Ak však takáto
dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 C. s. p. povinný z nesporných tvrdení
strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval ( uznesenie Krajského súdu v Trnave
26Co/34/2017 zo dňa 30.01.2018 ).

8.1 Právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo
za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ), je regresným právom, a nie právom na náhradu
škody (R 34/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo284/2010, z 28.10.2011).

8.2 Článok 1 ods. 4 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že orgán
uvedený v tomto ustanovení má právo podať žalobu nielen proti osobe alebo osobám zodpovedným za

nehodu, ale aj proti osobe, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla, ktoré spôsobilo škody, za ktoré prevzal zodpovednosť tento orgán, ale neuzavrela
na tento účel zmluvu, hoci táto osoba nie je občianskoprávne zodpovedná za nehodu, v rámc i ktorejdošlo k týmto škodám (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4.9.2018 vo veci C80/17, ktorá súvisí s konaním:
Fundo de Garantia Automóvel, v. Alina Antónia Destapado Pao C. L. a F. C. F. L.).

8.3 Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
potrebné vykladať tak, že Slovenská kancelária poisťovateľov má právo postihu proti každému, kto za
škodu zodpovedá a za koho plnila. Slovenská kancelária poisťovateľov má teda právo postihu aj proti
osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j.

aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie
o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn, 4 Cdo 190/2014 z 24.06.2015).

8.4 Prevádzkovateľom motorového vozidla je predovšetkým jeho vlastník, a to aj vtedy, keď dá toto
vozidlo „dočasne“ do nájmu inej prepravnej spoločnosti, znášala náklady na jeho prevádzku a zostali mu

základné povinnosti dopravcu resp. prevádzateľa vrátane povinnosti uzavrieť povinné zmluvné poistenie
(uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 395/2018-23, zo 16.10.2018).

8.5 Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho
prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní

o náhradu plnenia poskytnutého SKP z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa
nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným poručením právnej povinnosti podľa
§420 ods. 1 OZ (R 54/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/26/2015, zo 16.02.2016).

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Vykonaným

dokazovaním uvedeným v predchádzajúcej časti odôvodnenia v bodoch 5.1 až 5.8 bolo zistené, že dňa
30.08.2021 o 20:00 hod. došlo na ceste E64 a križovatke medzi obcami Bajč a Pavlov Dvor k dopravnej
nehode medzi motorovými vozidlami VW Passat, EČV:D., ktorého držiteľom bol pôvodný žalovaný v 1.
rade, a ktoré v tom čase riadil žalovaný a Škodou Superb EČV:D., ktorého držiteľom a vodičom v tom
čase bol G. I., bytom Breslauerstr. 10/409, Neu-Ulm, Nemecko. K stretu oboch motorových vozidiel

došlo tak, že motorové vozidlo EČV:D. narazilo do zadnej časti vozidla EČV:NULS2021 idúceho tým
istým smerom, v tom istom pruhu v čase, keď odbočovalo vľavo. Tieto skutočnosti vyplývajú nie len
zo záznamu o dopravnej nehode, ale aj z písomného uznania dlhu žalovaným č. AP119389 zo dňa
21.09.2022. Ďalej je nesporné, že motorové vozidlo VW Passat EČV:D. ku dňu 30.08.2021 nebolo
poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla(prehľadevidovanéhovozidlaapísomnéuznaniedlhužalovaným.Vzhľadomnavzniknutúškodu
na motorovom vozidle Škoda EČV:NULS2021, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť vzniknutú škodu.
Táto povinnosť mu vyplýva z § 20 ods. 2 písmeno d) a f) citovaného zákona, čo v súdenej veci aj
plne rešpektoval tým, že spolupracoval s kanceláriou poisťovateľov cudzieho štátu a vzniknutú škodu
uhradil dňa 21.07.2022, kedy zo svojho účtu vo VÚB a.s. Bratislava poukázal 3 909,45 eur, z čoho

suma 509,53 eur tvorila delegačný poplatok, ktorý si žalobca v tomto spore neuplatnil. K dôvodnosti
uplatneného nároku v tomto spore sa poukazuje aj na písomné uznanie dlhu žalovaným zo dňa
21.09.2022, ktoré je v podrobnostiach uvedené v bode 5.6.2 odôvodnenia tohto rozsudku, a ktorým sa
zaviazal v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne zaplatiť žalobcovi 3 650,42 eur,
z čoho istina predstavovala 3 399,52 eur. Jednalo sa o 37 splátok, z ktorých žalovaný uhradil len jednu

splátku vo výške 200,- eur a to dňa 06.04.2023. Uvedené uznanie dlhu spĺňa náležitosti vymedzené v
§ 558 OZ a ktoré znamená založenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, že v čase uznania dlh existoval.
Uvedená právna domnienka v tomto spore nebola žiadnym spôsobom vyvrátená. Na základe týchto
úvah je možné konštatovať, že je v konaní daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pasívna vecná
legitimácia žalovaného, a to aj s odkazom na právnu vetu vyslovenú v uznesení Najvyššieho súdu SR

1Obdo/26/2015 zo dňa 16.02.2016 (v podrobnostiach bod 8.5 odôvodnenia tohto rozsudku) a nárok
žalobcu na náhradu škody vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, pri ktorej sú splnené všetky tri
predpoklady,ktorýmisúporušenieprávnejpovinnosti(porušeniepravidielcestnejpremávkyžalovaným),
existencia škody (škoda na motorovom vozidle druhého účastníka dopravnej nehody Škoda Superb
EČV:NULS2021) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou (ak by

v tomto prípade nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky žalovaným, nevznikla by škoda na
motorovom vozidle druhého účastníka dopravnej nehody). Z týchto dôvodov a citovaným ustanovení tak
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti istiny v celom rozsahu.10. Podľa § 517 ods. 2 OZ boli žalobcovi priznané voči žalovanému aj úroky z omeškania, pretože sa
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa
§ 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015. Pri určení prvého dňa omeškania

súd vychádzal z výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 25.07.2022, doručenej žalovanému dňa
27.07.2022, a ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 25.08.2022, čím sa žalovaný
dostal do omeškania nasledujúceho dňa, teda 26.08.2022.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.

a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

Poučenie:

- 10 -

- 2 -
10C/39/2024

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.