Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010475.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. apríla
2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. C., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 6T/75/2024 z 30.12.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/75/2024 z 30.12.2024 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 27.7.2024 okolo 22.00 h v D., časť E. F. G., keď bol pod vplyvom alkoholu, pri uzamknutých dverách
do miestnosti na poschodí rodinného domu na adrese D., H. G. XX, H. D., vyhrážal sa svojej manželke
- poškodenej B. C., ktorá sa nachádzala v zamknutej miestnosti, zabitím, v dôsledku čoho poškodená
v obave o svoj život ušla z domu k susedom;
dňa 27.7.2024 okolo 22.00 h v D., časť E. F. G., na pozemku patriacemu k rodinnému domu D., H. G.

XX, H. D., keď poškodený I. J. prišiel zistiť. čo sa deje, tak zobral do ruky nôž, s ktorým sa otočil na
poškodeného so slovami, aby vypadol z jeho pozemku, lebo ho zabije a rozutekal sa
k nemu, prenasledoval ho až k jeho rodinnému domu, kde poškodený zobral do svojich rúk drevenú latu,
po čom obžalovaný upustil od svojho konania a od poškodeného odišiel,
v dôsledku čoho sa poškodený bál o svoj život,
dňa 28.7.2024 okolo 11.10 h v D., časť E. F. G., na dvore rodinnému domu D., H. G. XX, H. D., po

predchádzajúcej slovnej hádke so svojou dcérou - poškodenou K. J. C. zobral zo zeme kameň, ktorým
sa na ňu zahnal a potom ho zahodil, krátko na to zobral z priestoru grilu kovový kuchynský nôž dĺžky 37,5
cm, ktorým sa pred ňou a svojím zaťom, manželom dcéry - poškodeným L. J. zaháňal a naznačoval,
že hodí nôž smerom na dcéru, počas hádky nakoniec nôž odložil, a keď k nim prišla jeho manželka
- poškodená B. C., tak sa jej vulgárne vyhrážal, že ju zabije, hodí do priehrady, v dôsledku čoho sa
poškodení K. J. C., L. J. a B. C. báli o svoj život

a poškodená K. J. C. privolala na miesto políciu.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
7 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd
uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - kuchynský nôž striebornej farby, kovový, značky Zepter
International s celkovou dĺžkou 37,5 cm. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva

štát.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonom stanovenej lehote podal proti
nemu odvolanie obžalovaný A. B. C.. Odvolanie odôvodnil sám aj prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné argumenty:

Svedkyňa B. C. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2024. Z jej výpovede vyplýva, že táto
svoju výpoveď opakovane korigovala, upravovala a úmyselne neuvádzala skutočnosti, ktoré uviedla vo
svojom výsluchu zo dňa 30.7.2024. Skutočnosť, že sa na hlavnom pojednávaní odstraňovali viaceré
rozpory v jej výpovedi, svedčí o tom, že svedkyňa B. C. je svedkom nedôveryhodným. Jej výpoveď bola
tendenčná

za účelom privodenia trestného stíhania B. C. a následne jeho samotné obžalovanie. Svedkyňa
opakovane uviedla, že nijaký nôž v rukách obžalovaného nevidela
a rovnako nevidela, že by sa obžalovaný týmto nožom mal niekomu vyhrážať, taktiež uviedla, že
obžalovaný ju v minulosti nikdy fyzicky nenapadol a nikdy sa jej nevyhrážal zabitím. Svedkyňa vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že opakovane volala policajnú hliadku formou
„predstierania“, aby u obžalovaného vyvolala obavy a strach. Toto svoje konanie nijakým spôsobom

nevysvetlila. Rovnako svedkyňa uviedla, že obžalovaného fyzicky napadla a spôsobila mu zranenie. Z
výpovede svedkyne je zrejmé, že táto sa obžalovanému v minulosti vyhrážala políciou „len tak“, bez
akéhokoľvek dôvodu o obavu
o svoj život alebo zdravie. Bola to práve svedkyňa B. C., kto stiahol návrh na rozvod s obžalovaným. Z
uvedeného vyplýva, že svedkyňa vypovedala účelovo, nemá

a nemala z obžalovaného v minulosti strach a toto jej konanie sa dá charakterizovať ako určitá forma
pomsty za to, že obžalovaný nemal a nemá záujem zotrvať s ňou v manželskom zväzku. Je nelogické
tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že vo výpovedi svedkyne poškodenej B. C. neboli zistené žiadne
nezrovnalosti.
Výpoveď svedkyne B. C. zo dňa 30.7.2024 a zo dňa 17.12.2024 je vo viacerých bodoch diametrálne

odlišná. Obhajoba poukázala na odstraňovanie viacerých rozporov na hlavnom pojednávaní, ku ktorým
sa svedkyňa musela vyjadriť. Z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že táto bola menená úmyselne,
svedkyňa si vedome nechcela pamätať všetky okolnosti, za ktorých malo údajne dôjsť ku vyhrážaniu
zo strany obžalovaného. Je dôvodné podozrenie, že súd prvého stupňa si nedostatočne vyložil nesúlad
výpovede svedkyne B. C., nakoľko jeho konštatovaním „...svedkyňa poškodená bez akýchkoľvek

rozporov, popísala priebeh všetkých incidentov..., jej výpovede boli konzistentné..., súd vyhodnotil
výpoveď poškodenej ako vierohodnú a jej výpovedi uveril“, si sám odporuje v predmetnom odôvodnení
rozsudku. Svedkyňa B. C. vypovedala nekonzistentne, z jej výsluchu je zrejmé, že sa museli odstraňovať
viaceré rozpory z jej výpovedí a svedkyňa nevypovedala pravdu.
Súd prvého stupňa si musí osvojiť každú výpoveď nestranne, nezávisle a v súlade

s najlepším presvedčením o pravdivosti/nepravdivosti tej akej výpovede. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení predmetného rozsudku nezaoberal rozpormi vo výpovedi svedkyne B. C. vo svojej
vzájomnej súvislosti. Uspokojil sa s konštatovaním, že výpovedi svedkyne, napriek preukázateľným
rozporom, zmenou vo výpovedi a okolnosťami, za ktorých došlo k podaniu trestného oznámenia, uveril.
Súd prvého stupňa na str. 15 predmetného rozsudku uvádza, že neveril výpovedí svedkyne I. M., bral

do úvahy priateľské vzťahy medzi svedkyňou I. M. a obžalovaným, vyhodnotil výpoveď svedkyne I.
M. ako tendenčnú, v snahe pomôcť obžalovanému presvedčiť súd o jeho nevine. Je nepochopiteľné,
že súd prvého stupňa konštatuje určitú mieru nedôvery a tendenčného správania ku svedkyni I. M..
Svedkyňa M. pred samotným výsluchom zložila prísahu svedka, kedy prisahala, že bude uvádzať
pravdu. Nie je namieste tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že jej výpoveď označuje za tendenčnú

a nepravdivú. Svedkyňa M. vypovedala konzistentne vo svojom výsluchu pred OČTK a rovnako na
hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dostatočne obsahom výpovede svedkyne M..
Svedkyňa zrozumiteľne, konzistentne a pravdivo opísala všetky okolnosti a skutočnosti, ktorých bola ako
svedok prítomná a čo vnímala prostredníctvom svojich zmyslov. Nie je najmenší dôvod pochybovať o
dôveryhodnosti svedkyne M., ktorá svoje výpovede nemenila, opísala skutočnosti jej známe. Svedkyňa

nemala najmenší dôvod svojou výpoveďou „nasilu“ pomôcť obžalovanému. Práve naopak, javí sa, že
výpovede ostatných svedkov poškodených majú charakter účelovosti a tendenčnosti, kedy títo svojimi
výpoveďami menili charakter svojich výpovedí, ich výpovede boli rozporné a nesúvislé v časových a
skutkových okolnostiach.
K výpovedi svedka poškodeného J. súd konštatuje, že jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností

preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného I. J.. Obhajoba poukazuje na to, že to bol práve
svedok poškodený J., ktorý vo svojich výpovediach uvádzal účelové nepravdivé tvrdenia. Na hlavnom
pojednávaní svedok J. uviedol, že mal obavu o svoj život pri strete s obžalovaným. Pritom svedok vo
svojom výsluchu potvrdil, že po údajnom útoku zo strany obžalovaného sa tento svedok opakovanevrátil na pozemok, kde sa nachádzal obžalovaný, a konfrontoval ho. Doslova svedok uviedol „... vrátil
som sa k nemu, jednoducho som precitol a chcel som vedieť, že prečo to obžalovaný urobil...“ Svedok
J. a svedkyňa A. N. potvrdili, že svedok J. bol v tom čase pod vplyvom alkoholu. Nikto iný okrem

svedka J. nemôže potvrdiť jeho verziu, že bol to práve obžalovaný, kto zaútočil na svedka J. a že sa mu
vyhrážal. Svedok J. potvrdil, že jeho zámerom bolo obžalovaného provokovať, z čoho vyplýva aj časť
jeho výpovede, kedy uviedol, „...tak som sa ho opýtal, že čo to tam má za pičku“.
Svedkyňa B. C. a svedkyňa A. N. nevideli v ruke obžalovaného nijaký nôž. Práve svedkyňa A. N. uviedla,
že musela J. zobrať od obžalovaného preč, nakoľko sa obávala, že by došlo k nejakému konfliktu,

nakoľko bol svedok J. pod značným vplyvom alkoholu a jeho jediným zámerom bolo urážať návštevu
obžalovaného, ako aj samotného obžalovaného. Obžalovaný nemal v úmysle rozprávať sa s J., kedy
ho tento opakovane navštívil a vysmieval sa jemu a jeho návšteve.
Nie je pravdivé konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že svedkyňa B. C. videla, ako obžalovaný
naháňa svedka J.. Toto tvrdenie nikdy svedkyňa nepovedala. Svedkyňa A. N. priamo uviedla, že svedok
J. mal požitý alkohol, bolo na ňom vidieť, že má niečo vypité. Svedok J. vo svojej výpovedi pred súdom

uviedol, že spolu
s obžalovaným na seba kričali. Svedok J. opomenul uviesť, že v čase, kedy kričal na obžalovaného,
vyhrážal sa mu a urážal jeho návštevu, ktorá bola prítomná spolu s obžalovaným. Z výpovede svedka
J. je zrejmé, že tento svoju výpoveď menil
a opakovane inak interpretoval. Uvedené je zrejmé z výsluchu svedka J. na hlavnom pojednávaní, kde

sa odstraňovali jeho rozpory. Svedok J. vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že keď mu volala
poškodená, nepočul v telefóne žiadny krik. Je nelogické, aby sa svedok J. opätovne vrátil k pozemku
obžalovaného v prípade, ak by mal mať obavu
o svoj život. Súd prvého stupňa opäť neuveril tvrdeniam obžalovaného, ale jednostranne sa priklonil k
tvrdeniam svedka J., kedy súd konštatoval, že svedok poškodený prijateľným spôsobom vysvetlil, že

napriek uvedenému išiel opäť za obžalovaným. Prijateľný spôsob „vysvetlenia“ tvrdení svedka J. si súd
nekriticky osvojil pravdepodobne z dôvodu umelého zosúladenia jeho výpovedí a „samopresvedčeniu“
súdu prvého stupňa
o jednoznačnom preukázaní viny obžalovaného. Svedok J. nedokázal ani vysvetliť dôvod, pre ktorý
nevolal políciu na obžalovaného v čase údajného skutku. Jeho tvrdenia

o tom, že si to chcel vysvetliť s obžalovaným, sú absurdné a účelové.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku bezdôvodne označil tvrdenia svedkov poškodených
za dôveryhodné, pravdivé a konzistentné, napriek tomu, že priamo na pojednávaní boli ich svedecké
výpovede opakovane korigované, upravované účelovo v neprospech obžalovaného.
SvedkyňaA.N.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávanípriamouviedla,ženepočulažiadnevyhrážky

zo strany obžalovaného smerom k jej zaťovi, svedkovi J.. Svedkyňa uviedla: „...ja som preto utekala za
zaťom, lebo som sa bála, aby sa niečo nestalo.“ Z uvedeného vyplýva, že svedok J., ktorý bol v tom
čase pod značným vplyvom alkoholu, išiel za účelom provokácie a vyvolania incidentu s obžalovaným
opakovane k jeho pozemku. Svedkyňa rovnako potvrdila, že jej zať - svedok J. - neuviedol, že by sa
mu mal obžalovaný vyhrážať.

Z výpovede svedkyne poškodenej J. C. vyplýva, že táto jej výpoveď bola opätovne účelovo zmenená.
Súd prvého stupňa opätovne uvádza, že pokiaľ aj počas výsluchu na hlavnom pojednávaní vznikli nejaké
drobné nejasnosti alebo neúplnosti
vo výpovediach svedkov poškodených, ktorým boli prečítané niektoré časti ich výpovede
z prípravného konania, svedkovia logickým a prijateľným spôsobom vysvetlili, prečo k týmto odchýlkam

došlo. Podľa obhajoby je evidentné, že všetci svedkovia poškodení vypovedal odlišne v prípravnom
konaní v porovnaní s výpoveďami na hlavnom pojednávaní. Súd si nedostatočne vyložil ich zmenené
výpovede ako „konzistentné a dôveryhodné“, napriek tomu, že ich výpovede boli účelovo menené. K
tvrdeniu súdu prvého stupňa o tom, že svedkovia logickým a prijateľným spôsobom vysvetlili, prečo k
týmto odchýlkam došlo, obhajoba uviedla, že súd prvého stupňa bol povinný si vyložiť aj tieto odchýlky

a zmeny vo výpovediach adekvátnym a zákonným spôsobom, kedy nie je možné vykladať si výpovede
svedkov len podľa ich prijateľnosti alebo vhodnosti. Je pochopiteľné, že svedkovia poškodení J. C. a
J. svoje výpovede korigovali v rovnakom rozsahu. Obe výpovede boli po obsahovej stránke de facto
totožné, avšak po stránke preukazujúcej vinu a akúkoľvek pohnútku zo strany obžalovaného boli obe
nepravdivé.

Súd prvého stupňa si kriticky neosvojil výpoveď obžalovaného, ktorý jednoznačne popiera akýkoľvek
druh ataku, prípadne simulovaného útoku na svedkov poškodených. Obžalovaný jednoznačne uviedol
vo svojej výpovedi, že nijaký kameň, ktorý uvádza svedkyňa J. C., po nej nechcel hodiť. Zo strany
obžalovaného nedošlo ani náznakom k možnému útoku na svedka J., kedy tento, tvrdiac, že malobavu o svoj život a zdravie, nepovolal políciu. Svedkyňa J. C. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní opätovne menila výpoveď, čo je zrejmé z odstraňovania rozporov, ktoré boli vykonané na
hlavnompojednávaní.Svedkyňapriamouviedla,žejejmanželsvedokJ.odsotilobžalovaného.Rovnako

svedkyňa potvrdila, že obžalovaný ju nenaháňal
a nenaháňal ani jej manžela svedka J.. Je zrejmé, že svedkyňa si nechcela pamätať svoju výpoveď
z prípravného konania, kedy sa na hlavnom pojednávaní odstraňovali až štyri jej rozpory. Súd prvého
stupňa sa k týmto skutočnostiam v odôvodnení svojho rozsudku nijako nevyjadril. Svedkyňa J. C. vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že „...pôjde konečne sedieť“. Toto závažné tvrdenie zo

strany svedkyne J. C. ostalo súdom prvého stupňa zjavne nepovšimnuté a ignorované. Z uvedeného
vyplýva, že svedkyňa mala v úmysle v súčinnosti so svojou matkou, svedkyňou B. C. dosiahnuť, aby bol
obžalovaný trestne stíhaný aj za skutky, ktoré nespáchal a ktoré sa mu kladú za vinu. Svedok J. vo svojej
výpovedi okrem iného uviedol, že počas hádky svedkyne B. C. s obžalovaným svedkyňa C. nadávala
obžalovanému. Napriek jej tvrdeniam, že sa bála o svoj život a zdravie, tak táto svedkyňa opakovane
konfrontovala obžalovaného, bez akéhokoľvek strachu či obavy o svoj život. Z uvedeného je zrejmé, že

svedkyňa C. klamala v súvislosti s jej tvrdeniami, že mala a stále má strach
z obžalovaného. Svedok J. uviedol, že nevolala políciu preto, lebo chceli celú situáciu vyriešiť inak. Ako,
to svedok neuviedol. Podľa informácií, ktorými disponuje obžalovaný, svedok J. zosúladil jeho výpoveď
s výpoveďou svedkyne J. C. v tom smere, aby bolo z ich strany poškodené ku vzťahu k obžalovanému.
Obžalovaný daroval svedkyni J. C. nehnuteľnosť, v ktorej teraz býva spolu s manželom, a svedok J.

má mať strach z toho, že o túto nehnuteľnosť by mohol prísť v prípade prepustenia obžalovaného na
slobodu.
Samostatnú kapitolu v odôvodnení rozsudku predstavuje vyhodnotenie výpovedí svedkov I. M. a svedka
L.M..Súdprvéhostupňasasichvýpoveďamivysporiadalnaniekoľkýchriadkoch.Konkrétnesúdprvého
stupňa konštatoval bez relevantného odôvodnenia, že vyhodnotil výpoveď I. M. ako tendenčnú,

vsnahepomôcťobžalovanémupresvedčiťsúdojehonevine.PodľaobhajobysvedkyňaI.M.vypovedala
spolu s jej manželom ako jediní konzistentne, pravdivo
a neúčelovo. Svedkyňa M. uviedla, že obžalovaný sa nijakým spôsobom nevyhrážal poškodenej B. C..
Svedkyňapotvrdila,žesvedkyňapoškodenáB.C.vykrikovalanaulicivčase,kedybolobžalovanývnútri,
že ju chce obžalovaný zabiť nožom. Svedkyňa vo svojej konzistentnej výpovedi jednoznačne uviedla,

že sa obžalovaný nikomu nevyhrážal, nikoho nenapadol a nikoho neohrozoval žiadnym predmetom.
Svedkyňa rovnako uviedla, že nikdy nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný niekomu vyhrážal.
Svedkyňa bola v čase údajného útoku na svedka J. prítomná pri obžalovanom a nepočula
a nevidela žiadne náznaky útoku, resp. vyhrážok smerom k svedkovi J.. Svedkyňa M. vypovedala pod
prísahou a nemala jediný dôvod na to, aby svojou výpoveďou sa snažila pomôcť obžalovanému a

zároveň presvedčiť súd o jeho nevine. Svedeckú výpoveď svedkyne M. si súd prvého stupňa vyložil „po
svojom“ a nie nezávisle a nestranne ju vyhodnotil ako tendenčnú. Skutočnosti uvedené svedkyňou M.
potvrdil aj svedok M., ktorý uviedol, že obžalovaný nemal pri sebe žiadny nôž. Svedok potvrdil, že v
čase, kedy sa vonku kričalo, bol s ním prítomný aj obžalovaný. Svedok M. potvrdil, že za celé tie dva dni,
čo tam bol s manželkou, nepočul, že by sa obžalovaný niekomu vyhrážal. Súd prvého stupňa výpovede

oboch svedkov žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nevysvetlil, prečo neverí ich tvrdeniam.
Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že zo záverov znaleckého posudku vyplývajú
podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetného trestného konania. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok.
Konštatovania súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, spočívajúce v preukázaní objektívnej

stránke trestného činu nebezpečného vyhrážania o tom, že „...popritom sa vyhrážal poškodenej B. C.
zabitím..., s nožom v ruke sa otočil na poškodeného I. J. so slovami, aby vypadol z jeho pozemku,
vyhrážal sa mu zabitím..., po slovnej hádke s poškodenou K. J. C. zobral zo zeme kameň, ktorým
sa na ňu zahnal, a následne zobral z priestoru grilu kuchynský nôž, ktorým sa zaháňal a nožom
ohrozoval svojho zaťa poškodeného L. J...., následne ešte toho istého dňa sa vulgárne vyhrážal zabitím

opäť poškodenej B. C....“, sú tvrdenia poškodených, voči ktorým sa obžalovaný jednoznačne ohradil a
namietalich.TvrdeniesvedkaJ.otom,žesamumalobžalovanývyhrážaťzabitím,sújehosubjektívnymi
tvrdeniami. Obžalovaný poprel, že sa mal svedkovi J. vyhrážať zabitím. Nikto iný okrem svedka J.
netvrdil, že sa mal obžalovaný práve svedkovi J. vyhrážať zabitím. Súd v rozpore so zásadou rovnosti
sa priklonil k verzii svedka J., napriek tomu, že tento svoje výpovede menil a potvrdil, že opakovane

nepriamo išiel obžalovaného provokovať pod vplyvom alkoholu.
Tvrdenie svedkyne B. C. o tom, že sa jej vyhrážal zabitím, sú rovnako jej subjektívnymi tvrdeniami a súd
ich vyhodnotil ako pravdivé len na základe jej výpovede. Súd neskúmal výpoveď obžalovaného, ktorý
namietal tvrdenia svedkyne C. a ktorý poprel, že by sa jej ma vyhrážať.Tvrdenia svedkyne J. C. a svedka J. sú subjektívnymi tvrdeniami svedkov. Obžalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že sa nijakým spôsobom nevyhrážal svedkom a že nedošlo z jeho strany ku konaniu,
z ktorého mala vyplynúť ich obava o svoj život a zdravie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že „...vyhrážky obžalovaného ku poškodeným boli vyslovené, s
prihliadnutím na všetky okolnosti spáchania skutkov a osobu obžalovaného...“ Súd prvého stupňa uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov len na základe výpovede svedkov, bez akéhokoľvek
náležitého skúmania okolností prípadu, na strane jednej uveril tvrdeniam poškodených a neuveril
tvrdeniamobžalovaného.Napreukázanieadokázanievinyjetakýtopostupsúdužalostnenedostatočný.

Súd v odôvodnení rozsudku nikde bližšie neopísal, akým spôsobom mala zavážiť osoba obžalovaného
pri vyhlásení viny a určení výšky trestu obžalovanému. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený
nedostatočne, vágne a v rozpore so zásadami trestného konania.
Ak je preto rozhodnutie súdu arbitrárne, t.j. ani z jeho výroku ani z jeho odôvodnenia sa nemožno
dozvedieť, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych okolností bol obvinený uznaný vinným
zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu, má takáto skutočnosť vždy zásadný vplyv na realizáciu práva

obvineného podať opravný prostriedok, teda obhajovať sa, keďže arbitrárnosť súdneho rozhodnutia
znemožňuje obvinenému brojiť svojimi obhajobnými námietkami proti konkrétnym obvineniam.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je formálnym interpretovaním a nedostatočne dáva
odpovede na otázky týkajúce sa preukázania viny obžalovaného.
Ďalej obhajoba s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 118/2013

z 22.1.2014, II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03, judikatúru ESĽP
a princíp prezumpcie neviny navrhla, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré bolo doručené okresnému súdu 6.2.2025,

uviedol, že jeho zadržanie a následné uväznenie nastalo na základe toho, že sa údajne vyhrážal a
ohrozoval na živote p. C., ukrytú v jeho pracovni, kde nemala čo hľadať a zákerne sa tam skryla
(predstierajúc, že odišla z domu, ako sľúbila), aby mohla tajne pozorovať (čo robila celý život -
špehovanie) jeho oslavu s jeho hosťami. Svedok J. potvrdil, že žiadne vyhrážanie/hlasy z jeho strany
nepočul, keď mu volala, aby ju prišiel zachrániť o 22.00 hod. Ďalším dôvodom bolo, že na jeho pozemku

p. M. a jeho okolo polnoci 23.00 hod. 27.7.2024 napadol a obmedzoval na osobnej slobode nečakane
sused J. v stave ťažkej opitosti, keď predtým celý deň pil so svojou ženskou návštevou a chcel vyhnať
najprv p. M. „podobrotky“, čo znamená, že jej nadával, že je piča a potom, keď ho obžalovaný upozornil,
nechsasprávaslušne,takodišielpolopatuažejutedavyženienásilím.Tentočlovekbolvyšetrovateľom
uznaný za poškodeného a obžalovaný za agresora

a bol následne obvinený a uväznený. To aj napriek tomu, že sa p. J. I. opäť vrátil
a začal sa vyhrážať a vyhadzovať aj p. M. a uvádzať, že s obžalovaným si to údajne vybaví, keď odíde
p. M.. Toto sa v jeho výpovedi „pod prísahou“, ktorú prokuratúra používa ako mantru spravodlivosti
výpovede - ignorujúc svedecké výpovede jeho svokry A. N. O. (keď sa vrátil druhýkrát, ona ho ťahala
domov, kedy bol vylezený na plote obžalovaného, so slovami „I., poď domov, nechaj to tak) a p. M.,

ktorého, vyšetrovateľka odmietala vypočuť ako svedka, a to z dôvodu, že nebol na mieste činu!? To bol
ten p. M. a p. M., ktorých polícia zase bez legitimácie vyhnala z domu obžalovaného, keď násilím do
jeho príbytku policajti vnikli. Predtým vyšetrovateľka K. volala jeho syna, kedy mu pani vyšetrovateľka
oznámila, že sa musí dostaviť na výsluch, ich syn nevedel, o čo sa jedná, pani vyšetrovateľka mu
vyrozprávala, v akej veci ho volá, prečo a kedy sa teda dostaví na výsluch. Ich syn o ničom nevedel,

ostal v šoku
a ešte mala tú drzosť, že si pýtala telefónne číslo teda na otca, čo bol teda p. M., ktorý sa na oslave
zúčastnil. Obžalovaný sa pýta, aký rozpor v tomto všetkom je. Vyšetrovateľka závažným spôsobom
porušila práva svedkov na ochranu súkromia, kedy zavolala nepovolenej osobe a informovala ju o
skutočnostiach, o ktorých sa nemal mať prečo dozvedieť, takýto stav veci môže nastať podľa zákona,

a to len vtedy, ak pomôže k objasneniu trestného činu. Vyšetrovateľka hrubým spôsobom narušila
rodinné vzťahy v rodine M. a poškodila dobré meno. Detaily sú obsahom trestného oznámenia na p. J. I.
podaného cez Okresnú prokuratúru Námestovo na PZ Dolný Kubín č.p. 1Pn432/24/5507-3. Obžalovaný
žiada,nakoľkototobolozamietnutévyšetrovateľom,ÚradInšpekciePZ,abypreverilpostupPZvDolnom
Kubíne. Dôvodom jeho zadržania bolo aj to, že ho jeho zať p. J. L. dvakrát zhodil na zem a dokopal na

zemi po príchode na podnet p. C., aby ju opäť zachránil a vyhnal M. z prístrešku, a to aj za cenu násilia,
keďže to predtým v noci nedokázal sused p. J.. Opäť tak ako v prípade p. J. vyšetrovateľ označil pána J.
za poškodeného a obžalovaného za agresora a vzniesol mu obvinenie. Vyšetrovateľ neupozornil p. J.,
keď podával trestné oznámenie a súhlas s obvinením, že obžalovanému týmto jeho trestným podanímhrozí trest odňatia slobody nepodmienečne na najmenej dva roky, teda takáto výpoveď - obvinenie sa
musí považovať za nezákonné
a nepoužiteľné. Sudkyňa napriek naliehaniu obžalovaného, že nebol informovaný o tom, čo mu hrozí,

toto na hlavnom pojednávaní odmietla uviesť v zápisnici. V prípade, že keby jeho zať J. a aj dcéra K.
J. C. boli informovaní o tom, že mu hrozí trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne, z titulu
existencie podmienečného trestu z roku 2022, neboli by trvali na obvinení a trestnom stíhaní, ako mu
oni potvrdili telefonicky neskôr, toto je uvedené v zázname telefonického rozhovoru zo dňa 23.1.2025
v čase o 21.15 hod. – 21.30 hod., záznam, je možné vyžiadať z ÚVV ŽILINA, kde rozhovor prebiehal

medzi obžalovaným u a poškodeným J. L., kedy obžalovaný volal na telefónne číslo dcéry K. J. C. XXXX
XXX XXX. Sudkyňa sa s týmto porušením zákona nevysporiadala a aj napriek tomu ho odsúdila. Týmto
žiada Úrad Inšpekcie PZ o prešetrenie nezákonného postupu vyšetrovateľa a o marenie spravodlivosti
sudkyňou, ktorá túto nezákonnosť odignorovala. Detaily budú obsahom trestného oznámenia na p. J.
L., kde sa preukážu aj zranenia, ktoré boli obžalovanému zdokumentované až ÚVV Žilina, keďže po
zadržaní a pobyte v CPZ mu lekárske vyšetrenie PZ Námestovo bolo odmietnuté, aj napriek tomu, že

mal bolesti.
V jeho prípade nastal sled na seba nadväzujúcich nezákonných postupov od zadržania a protiprávneho
prekročenia doby zadržania 48 hod. v CPZ, samotného prípravného konania, poučení svedkov,
kladenia subjektívnych otázok, nesprávnych postupov vyšetrovateľov, navodzovanie dojmu, že osoba
obvineného B. C. je vopred vinná a určená do vyšetrovacej väzby, a to ešte pred pojednávaním na

základe vyfabrikovaných skutkov
a výrokov samotnou prokurátorkou, a to v rozpore so závermi a výpoveďami svedkov - poškodených!
Ďalej okamžité nevykonanie výsluchov svedkov priamo zúčastnených na udalosti, voči ktorým boli
vedené útoky s hrozbou fyzického násilia od takzvaných poškodených
a ktorí by mohli náležite prispieť k nevine obžalovaného, ak by ich polícia nebola vykázala

z miesta činu - manželia M.. Uvedené nezákonné postupy, dokonca nedodaný spis
a ani jeho kópia k preštudovaniu obvinenému, v celkovom ponímaní nepridávajú na dôveryhodnosti
a objektívnosti OČTK a daného súdu bez toho, aby bolo možné vylúčiť ich príliš výraznú snahu (viď
zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 14.11.2024 o 10.30 hod.) usvedčiť obvineného za akúkoľvek
cenu, dokonca aj za cenu nezákonnosti, nezávislosti

a nestrannosti.
Rovnako je vylúčené, aby v danom prípade plnom pochybností bola dopredu favorizovaná zásada „in
dubio pro mitius“ namiesto „in dubio pro reo“!!! Výpovede svedkov nemožno považovať za zákonné!!!
Na základe uvedených skutočností možno dospieť
k záveru, že trestné stíhanie voči obžalovanému je nezákonné, pretože z doterajšieho vyšetrovania

nevyplynulo, že skutky, ktoré sú kladené za vinu, spáchal obžalovaný
s úmyslom ublížiť poškodeným, ba naopak, bránil svoje práva a slobodu, zdravie, život a aj majetok svoj
a svojich hostí, a to spôsobom primeraným okolnostiam, vyprovokovaný práve poškodenými, ktorí útočili
a prepadli obžalovaného, a to opakovane, a to na jeho obydlí - vrátane polície. Vo veci nerozhodoval
nestranný a nezávislý súd a boli dotknuté práva obvineného na spravodlivý súdny proces (viď sťažnosť

na postup vyšetrovania - zamietnutá dozorujúcim prokurátorom z mesiaca október 2024 a účelovo
sa nenachádza vo spise). Súd mal postupovať v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech
obvineného.
Celý doterajší postup prokuratúry a súdu nesie výrazné znaky retro procesov
zpäťdesiatychrokovpostavenýchnastalinskejzásade:„povedztenámmenoamymuužvinunájdeme“.

Obžalovaný s rozsudkom nesúhlasí a žiada, aby bol v celom rozsahu zrušený.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolanie spĺňa

náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle
§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,

s poukazom na § 138 písm. a/, písm. j/Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené
v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného

na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na
podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové zistenia.

Obžalovaný A. B. C. dôvody odvolania založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej

v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho skutkovými a právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa
v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal v podstate otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej
by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným

poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného A. B. C. zo

spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku, a jeho správne právne závery majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto

postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti
č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31,
§ 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
hodnotenia skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu
hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú
(pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.

Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom
posúdení skutkov, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len

preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia
(R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil
tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého
stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá

odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť
z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale
odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnoteniavykonanýchdôkazovaaksaneriadijejvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.

Reagujúc potom na odvolacie námietky obžalovaného A. B. C., ktoré sú vo svojej podstate vyjadrením
jeho nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ním prezentovaným odôvodnením skutkových
a právnych záverov, keď obžalovaný namietal v podstate nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov
a nedostatočné zhodnotenie ním uvádzaných skutočností, krajský súd uvádza nasledovné.

Z podstaty odvolacích námietok obžalovaného vyplýva, že v danom prípade ide o námietky výlučne
skutkového charakteru, smerujúce sčasti proti správnosti a úplnosti zistených skutkov, ale predovšetkým
proti spôsobu, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi a ako tieto hodnotil.
Napokon, obžalovaný podaným odvolaním spochybnil naplnenie objektívnej i subjektívnej stránky

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Podľa názoru krajského súdu v dôvodoch napadnutého
rozsudku sa okresný súd vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov
a tieto aj podľa názoru krajského súdu správne a v dostatočnej miere vyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi obžalovaným A. B. C. a jeho manželkou B. C. nie sú

dobré vzťahy dlhodobejšie a tieto napokon vyústili do skutkov popísaných v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.ObžalovanýA.B.C.bolzosúdenejtrestnejčinnosti,zoskutkovzodňa27.7.2024a28.7.2024,
počas ktorých sa vyhrážal zabitím svojej manželke B. C., usvedčovaný predovšetkým výpoveďou
svedkyne poškodenej B. C., ktorá popísala konanie obžalovaného v zhode so skutkovou vetou, jej
výpovede v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní boli konzistentné, a to nielen vzájomne,

ale aj s výpoveďami ďalších svedkov, ktorí boli prítomní priamo pri incidente dňa 28.7.2024, a to
svedkovia K. J. C. a L. J., a pri incidente zo dňa 27.7.2024 pravdivosť výpovede poškodenej B. C.
potvrdzuje svedok I. J.. Skutočnosti uvádzané poškodenou B. C. nasvedčujú tomu, že poškodená
z konania obžalovaného mala obavu o svoj život a zdravie. Očitými svedkami skutku zo dňa 27.7.2024
bolisvedkyňapoškodenáB.C.asvedkyňaI.M.,ktorépopisovalijehopriebeh,najmäčosatýkavyhrážok

na adresu poškodenej B. C., odlišne, svedkyňa I. M. potvrdzovala obranu obžalovaného, že k žiadnym
vyhrážkam nedošlo. Ako už bolo uvedené, oproti výpovedi svedkyne poškodenej B. C. stáli výpovede
obžalovaného a svedkyne I. M., ktorí popreli, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Iné osoby
v inkriminovanej dobe na mieste činu neboli, súd preto musel ich výpovede posudzovať z hľadiska
vierohodnosti, pričom správne prihliadal aj na vzájomné vzťahy medzi svedkyňami a tiež medzi

svedkyňami a obžalovaným, tiež kto mal dôvod nehovoriť pravdu alebo niektoré skutočnosti zamlčať. Vo
výpovedi svedkyne poškodenej B. C. neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Svedkyňa poškodená B. C.
bez akýchkoľvek rozporov v priebehu dokazovania popísala priebeh všetkých incidentov, jej výpovede
boli konzistentné s ďalšími vykonanými dôkazmi, logicky ozrejmila dôvody, ktoré ju viedli k tomu, žesa pred prvým incidentom v miestnosti uzamkla, popísala vzájomné vzťahy s obžalovaným, pričom
tieto skutočnosti boli potvrdené aj inými svedeckými výpoveďami. Napokon, vierohodnosti výpovede
svedkyne poškodenej B. C. tiež nasvedčuje, že bezprostredne po vyhrážkach zo strany obžalovaného

dňa 27.7.2024 telefonovala susedovi I. J., ktorého požiadala, aby volal políciu, ak bude počuť z domu jej
krik,acezgarážušlaksusedom.Naopak,pokiaľideovýpoveďI.M.,tútoajpodľanázorukrajskéhosúdu
správne prvostupňový súd vyhodnotil ako tendenčnú, v snahe napomôcť obžalovanému, potvrdzujúc,
že dňa 27.7.2024 sa poškodenej B. C. nevyhrážal, keď v tomto smere súd bral do úvahy priateľské
vzťahy medzi svedkyňou a obžalovaným a, naopak, nepriateľský postoj svedkyne k poškodenej B. C..

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 27.7.2024, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že s nožom v ruke
vyhadzoval poškodeného I. J. z pozemku, vyhrážal sa mu zabitím a s nožom v ruke ho prenasledoval až
k rodinnému domu poškodeného, súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede poškodeného
I. J., ktorý nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k obžalovanému. Výpoveď poškodeného I. J.
potvrdzujú výpovede svedkýň B. C. a A. O. N., ktoré boli konzistentné tak navzájom, ako aj s výpoveďou

svedka poškodeného I. J.. Svedkyňa poškodená B. C. potvrdila, že videla, ako obžalovaný naháňal
poškodeného I. J., počula, ako obžalovaný za poškodeným kričal a vyhrážal sa, že má v ruke nôž
a že nemá čo robiť na jeho pozemku. Túto výpoveď svedkyne B. C. potvrdzuje výpoveď A. O. N., ktorá
potvrdila, že videla cez okno, ako beží poškodený I. J. a za ním obžalovaný a obžalovaný držal v ruke
väčšíkuchynskýnôž.SvedokpoškodenýI.J.pritomprijateľnýmspôsobomvysvetlil,ženapriektakémuto

konaniu obžalovaného išiel opäť za obžalovaným a chcel sa ho opýtať, prečo na neho zaútočil.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 28.7.2024, kedy po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou dcérou -
poškodenou K. J. C. mal obžalovaný zobrať zo zeme kameň, ktorým sa na ňu zahnal, a následne
zobral do ruky kuchynský nôž, ktorým sa zaháňal na svoju dcéru K. a zaťa L. J., vina obžalovaného

bola preukázaná výpoveďami svedkov poškodených. Svedkovia poškodení K. J. C. a L. J. popísali
skutok zhodne na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní a zároveň zhodne popísali aj
udalosti predchádzajúce skutku. Pravdivosť výpovede svedkov poškodených nepriamo potvrdzujú aj
zabezpečenédôkazy,atozaistenýkuchynskýnôž,zápisodychovejskúške,zktoréhovyplýva,ževčase
zadržania, t.j. 28.7.2024 o 12.34 hod. bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ako aj závermi znaleckého

posudku, z ktorého vyplýva, že pod vplyvom alkoholu je u obžalovaného oslabená racionálna kontrola
správania, zvýšená impulzivita a konfliktnosť, vulgárne prejavy a možná agresivita.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolacie
námietky obžalovaného A. B. C. ako nedôvodné a z tohto dôvodu aj neakceptovateľné.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu, kde súd vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval prvostupňový súd, keď protiprávne
konanie obžalovaného A. B. C., ktoré vyplynulo jednoznačne z dokazovania na hlavnom pojednávaní,

právne posúdil ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Uvedené
právne posúdenie konania obžalovaného zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám,
na ktoré musel okresný súd prihliadať.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu. Majúc na

zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej
prevencie, odvolací súd vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného A. B. C. (doposiaľ bol
jedenkrát právoplatne odsúdený pre inú trestnú činnosť, v období od 23.12.2023 do 30.9.2024 spáchal
tri priestupky, pričom dva priestupky na úseku cestnej premávky, v jednom prípade viedol vozidlo po
požití alkoholu), závažnosť spáchaného skutku, prihliadajúc i na závery znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva, dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere
7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
je pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk primeraný a zákonný. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj
trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža špecifikovaného vo výroku napadnutého rozsudku.Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a nezistil
žiadnepochybenia.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakejpovahy,žeby

odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania
na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odkazujúc v ostatnom na správne
a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného A. B. C. postupom

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.