Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200218
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci
žalobcu: Naše Farmy, a. s., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 787 302, právne
zastúpeného: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36
861 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100190988/2022, č. 100191321/2022, č. 100191484/2022, č. 100191699/2022, č. 100191838/2022
a č. 100191978/2022, všetky zo dňa 28. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku

Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/71/2022 - 183 zo dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. ZA-31S/71/2022 - 183 zo dňa 18.01.2024 Správny súd v Banskej
Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100190988/2022 to
dňa 28. januára 2022, č. 100191321/2022 zo dňa 28. januára, č. 100191484/2022 zo dňa 28. januára

2022, č. 100191699/2022 zo dňa 28. januára 2022, č. 100191838/2022 zo dňa 28. januára 2022 a č.
100191978/2022 zo dňa 28. januára 2022, č. 101816201/2021 zo dňa 28. septembra 2021, ktorými
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101284465/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018. Daň vyrubená podaným daňovým
priznaním doručeným dňa 26.02.2018 29 422,92 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom

konaní 31 482,92 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur. Správca dane rozhodnutím č. 101284505/2021
zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie
február 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 26.03.2018 49 413,28 eur,
daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 51 473,28 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur.
Správca dane rozhodnutím č. 101284549/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 25.04.2018 39 847,94 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 41

907,94 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur. Správca dane rozhodnutím č. 101284594/2021 zo dňa
20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018.
Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.05.2018 22 235,18 eur, daň zistená
správcom dane vo vyrubovacom konaní 24 295,18 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur. Správca danerozhodnutím č. 101284634/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur
na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa
25.06.2018 57 338,97 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 59 398,97 eur, rozdiel

dane v sume 2 060,- eur. Správca dane rozhodnutím č. 101284666/2021 zo dňa 20.07.2021 vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 2 060,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018. Daň vyrubená
podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.07.2018 23 696,88 eur, daň zistená správcom dane
vo vyrubovacom konaní 25 756,88 eur, rozdiel dane v sume 2 060,- eur.

3. Správny súd v rozsudku konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného,
ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený
rozdiel na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl,
máj a jún 2018. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE-AGRO s.r.o. z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane i žalovaný v odôvodnení

preskúmavaných rozhodnutí konštatovali, že dokazovaním vykonaným počas daňovej kontroly i
vyrubovacieho konania bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi
uvedenými na faktúrach (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO), pričom žalobca nepredložil dôkazy, že prijal
deklarované zdaniteľné plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO a tiež nepreukázal, že
deklarované služby využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske

spoločnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že správca dane i žalovaný
založili svoje rozhodnutia na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre vznik
práva na odpočet DPH.

4. Podľa správneho súdu žalobcom formulované body (v časti dôkazy o skutočnom dodaní služieb)

mali len charakter vyslovenia nesúhlasu s hodnotením dôkazov vykonaným správcom dane i žalovaným
a neumožňujú vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Obdobne vo vzťahu k
vykonaným výsluchom svedkov žalobca uviedol len svoje vlastné hodnotenie týchto dôkazov a
konštatoval, že nebol vykonaný dôkaz opaku. Takáto formulácia žalobných bodov však tiež predstavuje
len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením výpovedí svedkov správcom dane i žalovaným. Nesúhlas

žalobcu s vyhodnotením jednotlivých dôkazov orgánmi verejnej správy sám o sebe nemá za následok
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na jednotlivé činnosti a dôkazy,
ktorými podľa neho bolo preukázané ich dodanie žalobcom pre dcérske spoločnosti prostredníctvom
subdodávateľa (ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO) a tvrdil, že tieto činnosti nespadajú pod predmet
Servisných zmlúv, uvedený poukaz je opäť len prezentáciou vlastného hodnotenia dôkazov bez vplyvu

na ne/zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnych žalobách vyslovil nesúhlas so
záverom vysloveným žalovaným, že „žalobca nepredložil dôkaz o tom, že odborné služby prijaté od
ASTOM-4PS následne žalobca dodal dcérskym spoločnostiam“ a tvrdil, že dôkazy neboli vyhodnotené
v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, argumentujúc, že faktický stav si nevyžadoval na poskytnutie
služieb dcérskym spoločnostiam žiadny faktický úkon. Následne prezentoval svoje hodnotenie splnenia/

preukázania materiálnej stránky daňovej transakcie dôkazmi predloženými žalobcom, vyslovil nesúhlas
s hodnotením vykonaným správcom dane i žalovaným, v čom žalobca videl porušenie § 3 ods. 6
Daňového poriadku, v dôsledku čoho podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
daňovom konaní.

5. Z obsahu administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca mal v príslušných kontrolovaných
zdaňovacíchobdobiachroka2018sdeklarovanýmidodávateľmiuzatvorenéZmluvyoposkytnutíslužieb
(ASTOM-4PS: Zmluva zo dňa 01.04.2017, DOUVE-AGRO: Zmluva zo dňa 02.10.2017), pričom tvrdil,
že tieto zmluvy mal uzatvorené za tým účelom, aby mohol prostredníctvom služieb obstaraných od
deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO plniť svoje záväzky zo zmlúv, ktoré mal

uzatvorené so svojimi dcérskymi spoločnosťami. Správca dane preto dôvodne preveroval reálnosť
poskytnutia deklarovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov ASTOM-4PS a
DOUVE-AGRO, ako aj potrebu obstarať si uvedené služby od uvedených dodávateľov a následne aj
to, či tieto deklarované služby žalobca použil na plnenie svojich záväzkov voči svojim dcérskym energo
a agro spoločnostiam.

6. Správny súd ďalej zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február,
marec, apríl, máj a jún 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., pričom vo faktúrach bol len všeobecne vymedzený predmet plneniatak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o spolupráci za príslušný kalendárny mesiac (január,
február, marec ,apríl, máj a jún) roka 2018. Formálnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočet
DPH je predloženie faktúry vystavenej dodávateľom, pričom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

si platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.
2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Jednou z náležitostí faktúry v
zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH je údaj o množstve a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu
a druhu dodávanej služby. Fakturovaná služba je v jednotlivých kontrolovaných faktúrach vymedzená
všeobecne a nekonkrétne, iba s odkazom na zmluvy, ktoré sú v časti predmet zmluvy tiež nekonkrétne a

všeobecne formulované, pričom žalobca nepredložil žiadne objednávky, ani doklady o dodaní služieb, v
ktorých by bol bližšie vymedzený predmet dodania v jednotlivých mesiacoch roka 2018, napriek tomu, že
samotné zmluvy odkazujú na potrebu konkretizácie plnenia medzi zmluvnými stranami. Z predmetných
zmlúv zároveň nevyplýva, že by predmetom dodania mali byť služby, ktoré budú realizované v mene,
v prospech alebo pre dcérske spoločnosti žalobcu. Argumentácia žalobcu, v ktorej poukazoval na to,
že takéto vymedzenie predmetu fakturácie je v obchodnej praxi bežné, (najmä v prípade plnení, pri

ktorých je dohodnutá paušálna odmena), nie je spôsobilá ovplyvniť závery správcu dane i žalovaného
vyplývajúce z vyhodnotenia obsahu predmetných faktúr.

7. Z ust. § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH vyplýva požiadavka na uvedenie rozsahu a druhu
poskytovanej služby vo faktúre, pričom je v dispozícii účastníkov zmluvného vzťahu, akým spôsobom

vymedzia vo faktúre predmet fakturácie. V prípade, že je predmet fakturácie vymedzený všeobecne
a nekonkrétne a súčasne všeobecne a nekonkrétne sú vymedzené služby aj v zmluvách, na ktoré
predmetné faktúry odkazujú, je opodstatnené prijatie záveru o tom, že aj tieto skutočnosti spochybňujú
realitu samotného plnenia (dodania deklarovanej služby), pretože nie je zrejmé, čo bolo predmetom
plnenia, t. j. aké konkrétne služby mali byť dodané. Správca dane i žalovaný predmetné faktúry (i zmluvy)

hodnotili jednotlivo, ale aj v súvislosti s inými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej
kontroly a daňového konania, ako aj s dôkazmi zabezpečenými a vykonanými správcom dane, pričom
správny súd sa stotožňuje so záverom prijatým daňovými orgánmi, že žalobcom predložené faktúry
neobsahujú konkrétne a podrobne vymedzený predmet fakturácie.

8. Faktúry vystavené v zdaňovacích obdobiach január, február, marec, apríl, máj a jún 2018 v
predmete fakturácie odkazujú na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom
ASTOM-4PS a objednávateľom ESIN group a.s. (žalobca) uzatvorenú dňa 01.04.2017, pričom z
obsahu textu predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol dohodnutý veľmi široko. Podľa čl. II.
zmluvy sa poskytovateľ zaviazal k výkonu služieb počas doby trvania zmluvy na miestach určených

objednávateľom v rámci Slovenskej republiky s tým, že sa zaviazal služby vykonávať v čase a
v termínoch podľa pokynov objednávateľ. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že poskytovateľ
(dodávateľ) mal žalobcovi služby poskytovať na základe pokynov objednávateľa (žalobcu) v čase, v
termínoch a na miestach určených podľa pokynov žalobcu. Žalobca na preukázanie dodania služieb
predložil faktúry so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú

zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva, že by mal dodávateľ poskytnúť žalobcovi výlučne odborné služby z
oblasti energetiky, keďže v predmete zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti poľnohospodárstva.

9. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom,
že ako objednávateľ si u poskytovateľa (v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami) objednal

konkrétne špecifikované služby, s určením času a termínu plnenia, resp. určením miesta, na ktorom sa
mali objednané služby realizovať. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dodávateľ mohol vedieť, kde,
komu, kedy a aké konkrétne služby má poskytnúť. Zo zmluvy uzavretej s dodávateľom ASTOM-4PS
taktiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať u dcérskych spoločností žalobcu.
Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúry i zmluvy majú všeobecne vymedzené plnenie a

za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy o objednaní a špecifikácii (predmetu, času, termínov, miesta) dodania
služieb, ani dôkazy o reálnom dodaní predmetných služieb a aj na základe týchto skutkových zistení
vyvodených z vykonaného dokazovania relevantne spochybnili realitu plnenia, takéto závery vyplývajú
z vykonaného dokazovania a odôvodňujú záver správcu dane (i žalovaného) o neunesení dôkazného

bremena na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok na
odpočet DPH žalobcom. Pokiaľ zo samotných zmlúv vyplýva, že predmetné služby mali byť vykonané
podľa pokynov objednávateľa, pričom jednotlivé činnosti boli vymedzené všeobecne (bez konkretizácie),
nepredloženie relevantných dôkazov o dodaní konkrétne špecifikovaných služieb má za následokneunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, najmä za situácie, ak samotný žalobca tvrdil, že
dodávateľ ASTOM-4PS mu poskytoval výlučne odborné služby z oblasti energetiky, avšak zmluva v
rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby týkajúce sa oblasti poľnohospodárstva.

10. Z jednotlivých Zmlúv o poskytnutí odborných služieb, ktoré mal žalobca uzatvorené s
dcérskymi spoločnosťami vyplýva, že predmetom dodania malo byť poskytnutie komplexných služieb
podnikateľského a ekonomického poradenstva, ako aj podnikateľskej administratívy a sprístupnenie
komplexnej podnikateľskej infraštruktúry. Z uvedených zmlúv nevyplýva, že by mal žalobca svojim

dcérskym spoločnostiam poskytovať niektoré služby prostredníctvom iného subjektu (spoločnosti
ASTOM-4PS). Z obsahu predmetných zmlúv vyplýva, že miestom plnenia mali byť najmä prevádzkové
priestory žalobcu v Považskej Bystrici (na adrese Centrum 2304, resp. Námestie A. Hlinku 36/9), ak
z konkrétnych okolností nevyplynulo iné miesto dodania služby. Žalobca tvrdil, že služby dodané od
deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS použil v rámci dodania služieb dcérskym spoločnostiam, čím
plnil svoje záväzky voči nim vyplývajúcim z uzavretých zmlúv. Žalobca však ani o zmluvných vzťahoch

týkajúcich sa žalobcu a jeho dcérskych spoločností nepredložil také dôkazy, ktoré by z dôvodu žalobcom
tvrdenej „previazanosti“ služieb (dohodnutých v zmluve uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom
ASTOM-4PS a v zmluvách uzavretých medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami) preukazovali realitu
dodania služieb od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS. Aj zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom
a jeho dcérskymi spoločnosťami vyplýva požiadavka na predloženie písomnej alebo ústnej požiadavky

o rozsahu požadovaných služieb, ako aj na konkretizáciu miesta plnenia. Žalobca nepredložil žiadne
dôkazy osvedčujúce miesto plnenia, pričom niektoré zo služieb, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia
dodané, sa mali týkať priamo fotovoltaických elektrárni, nie je však zrejmé, na akých konkrétnych
miestach mali byť predmetné služby dodané, resp. ktorých dcérskych spoločností sa týkali.

11. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že dôkazy týkajúce sa zmluvných vzťahov medzi
žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami neodstránili pochybnosti o reálnom dodaní služieb od
spoločnosti deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS pre žalobcu, a preto závery daňových orgánov
nie je možné takýmito dôkazmi spochybniť. Žalobca ako dôkaz o zrealizovaní deklarovaného plnenia
(služieb) predložil aj zápisnice z koordinačných porád, ktoré daňové orgány vyhodnotili ako všeobecné,

nekonkrétne a neosvedčujúce tvrdenia žalobcu o dodaní predmetných služieb. Z obsahu predmetných
zápisníc vyplýva, že koordinačných porád sa mal zúčastniť zástupca za žalobcu a zástupca za
deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS, pričom porady sa mali uskutočniť vo Veľkej Lomnici. V
zápisniciach sú uvedené body programu jednotlivých porád, ktoré sa týkajú aj servisných a údržbárskych
činností, o ktorých žalobca tvrdí, že ich spoločnosť ASTOM-4PS dodávala jeho dcérskym spoločnostiam

priamo na základe samostatne uzatvorených Servisných zmlúv. Ďalej je v nich uvedený všeobecný
harmonogramčinnostínaurčitýkalendárnymesiac,podľaichtextumalbyťschvaľovanýprogramvýroby,
malibyťformulovanéfakturáciedoplatkov,malobyťpredloženévyhodnotenievýsledkovzaurčitýmesiac
a pod., opäť však ide len o všeobecné formulácie, z ktorých nie je zrejmé, konkrétne kto, kedy a ako
mal poskytovať a aké konkrétne služby. Z predmetných zápisníc z koordinačných porád nevyplýva

ani, kde (na ktorých miestach) konkrétne mali byť jednotlivé konkrétne činnosti realizované, zápisnice
neobsahujú žiadne prílohy, z ktorých by konkrétne údaje bolo možné zistiť a verifikovať tak tvrdenia
žalobcu.

12. Z predložených Servisných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS a dcérskymi

spoločnosťami vyplýva, že medzi zmluvnými stranami boli dojednané napr. uvedené služby: príprava
podkladov pre Colný úrad, výkon funkcie odborného garanta, vykonávanie technickej kontroly,
akákoľvek požadovaná administratíva, odpočty elektromerov, vykonávanie odborných prehliadok a
skúšok, monitoring prevádzky FVE, poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedenie
účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s ÚRSO a VSE - Distribúcia ohľadom

výnosov a potvrdení a zmlúv (nie všetky zmluvy majú všetky uvedené činnosti v predmete zmluvy).
Po porovnaní predmetu zmlúv - vymedzenie činností v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a
spoločnosťou ASTOM-4PS a vymedzenie činností v Servisných zmluvách možno konštatovať, že
niektoré činnosti sa prekrývajú. Pokiaľ teda (po porovnaní obsahu uvedených zmlúv) daňové orgány
dospelikzáveru,žespoločnosťASTOM-4PSdodávalaslužbypriamodcérskymspoločnostiam,uvedený

záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Obdobné činnosti v zmluvách uzavretých so spoločnosťou
ASTOM-4PS a žalobcom a v Servisných zmluvách uzavretých dcérskymi spoločnosťami priamo so
spoločnosťou ASTOM-4PS odôvodňujú pochybnosti o tom, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS boli
reálne žalobcovi dodané. Poukaz daňových orgánov na dlhodobú spoluprácu dcérskych spoločnostíso spoločnosťou ASTOM-4PS, ktorá nebola osvedčená, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí.

13. Ďalej správny súd z administratívnych spisov zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach január, február, marec, apríl, máj a jún 2018 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr
vystavených deklarovaným dodávateľom DOUVE-AGRO, pričom vo faktúrach bol len všeobecne
vymedzený predmet plnenia tak, že ide o fakturáciu v zmysle príslušnej Zmluvy o poskytovaní služieb
za príslušný kalendárny mesiac (január, február, marec, apríl, máj a jún) roka 2018. Správny súd pritom

zhodne poukázal na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ASTOM-4PS s
tým rozdielom, že predmetom dodania deklarovaných služieb mali byť služby vyfakturované faktúrami,
ktoré v predmete fakturácie odkazujú na Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú medzi dodávateľom
DOUVE-AGRO a objednávateľom ESIN group s.r.o. (žalobca) dňa 02.10.2017, pričom z textu
predmetnej zmluvy vyplýva, že jej predmet bol tiež dohodnutý veľmi široko (dodávateľ sa zaviazal
poskytovať objednávateľovi rôzne činnosti z oblasti poľnohospodárstva a energetiky, viď špecifikácia

uvedená v bode 7 tohto rozsudku). Podľa čl. III. 2 zmluvy dodávateľ mal najneskôr do 31.12. príslušného
kalendárneho roka oznámiť objednávateľovi predpokladaný rozsah služieb na nasledovný kalendárny
rok, pričom podľa čl. III. 5 zmluvy bol dodávateľ po výkone služieb povinný poskytnúť objednávateľovi
výkaz činností, v ktorom mal byť uvedený skutočný rozsah služieb.

14. Žalobca tvrdil, že na základe predmetnej zmluvy mu mali byť dodané odborné služby v oblasti
poľnohospodárstva, ktoré následne použil na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv
uzavretých s dcérskymi spoločnosťami a na preukázanie dodania služieb predložil faktúry so všeobecne
a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia, ako aj predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu nevyplýva,
že by mal dodávateľ žalobcovi poskytnúť výlučne odborné služby v oblasti poľnohospodárstva, keďže

v predmete tejto zmluvy sa nachádza aj popis služieb z oblasti energetiky. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci reálnosť dodania služieb, nepredložil dôkaz o tom, že ako objednávateľ si u
poskytovateľa objednal konkrétne špecifikované služby, ani žiadne dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné
plnenia (služby v oblasti poľnohospodárstva) od deklarovaného dodávateľa DOUVE-AGRO tak, ako to
vyplýva z jednotlivých, vyššie uvedených článkov zmluvy. Zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou DOUVE-

AGRO tiež nie je vôbec zrejmé, že predmetné služby sa majú realizovať pre/v prospech dcérskych
spoločností žalobcu.

15. Pokiaľ teda daňové orgány vyhodnotili, že faktúry i zmluva majú len všeobecne vymedzené plnenie
a za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok odpočtu DPH považovali skutočnosť, že žalobca

nepredložil žiadne dôkazy o špecifikácii dodania služieb, ani o ich rozsahu, ani o reálnom dodaní
predmetných služieb, (napr. výkazy o skutočnom rozsahu dodaných služieb v zmysle zmluvy), aj na
základe týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania relevantne spochybnili realitu
plnenia, takéto závery vyplývajú z vykonaných dôkazov a odôvodňujú záver správcu dane i žalovaného
o nezvládnutí dôkazného bremena žalobcom, a to aj s prihliadnutím na tvrdenie samotného žalobcu, že

dodávateľ DOUVE-AGRO mu poskytoval výlučne služby týkajúce sa poľnohospodárstva, hoci zmluva
v rámci vymedzenia predmetu obsahuje aj služby v oblasti energetiky. Žalobca nepredložil ani žiadne
dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom svojmu deklarovanému dodávateľovi konkretizoval
svoje požiadavky, na základe, ktorých by tento vedel, pre ktorú konkrétnu dcérsku agro spoločnosť, kde,
aké služby a v akom rozsahu má realizovať.

16. Rovnako tomu bolo aj pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre dcérske agro
spoločnosti, v prípade ktorých tiež nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, keď na faktúrach
je uvedený len text „fakturujeme vám v zmysle Zmluvy o spolupráci mesačnú odmenu“. Z jednotlivých
Zmlúv o spolupráci, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi agro spoločnosťami vyplýva, že

predmetom dodania malo byť realizovanie služieb spočívajúcich v poskytovaní poradenských služieb
v súvislosti s internými firemnými procesmi a finančným riadením objednávateľa (tej-ktorej dcérskej
agro spoločnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že služby komplexne zahŕňajú strategické
riadenie a plánovanie objednávateľa, konzultácie pri zmene organizačnej štruktúry objednávateľa,
nastavenie kompetenčnej matice v štruktúre objednávateľa, obeh interných dokumentov, finančné

plánovanie objednávateľa, právna podpora a pod. V predmete zmluvy uzatvorenej medzi deklarovaným
dodávateľom žalobcu DOUVE-AGRO a žalobcom boli pritom dohodnuté iné služby (z oblasti energetiky
a poľnohospodárstva), než boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a jeho dcérskymi
agro spoločnosťami. Žalobca nepredložil ani žiadne súpisy dodaných služieb alebo iné listinnédôkazy preukazujúce následné dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou DOUVE-AGRO žalobcovi,
nepreukázal, aké konkrétne služby s podrobným rozpisom dodal dcérskym agro spoločnostiam na
základe uzatvorených zmlúv, a teda nepreukázal ani bezprostrednú súvislosť medzi preverovaným

plnením na vstupe a zdaniteľnými plneniami na výstupe.

17. Skutkový stav bol orgánmi verejnej správy zistený v súlade s listinami nachádzajúcimi sa
v administratívnych spisoch, pričom námietku žalobcu o rozpore skutkového stavu s obsahom
administratívneho spisu posúdil súd ako všeobecnú a nekonkrétnu, a teda neumožňujúcu vyvodiť

záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správca dane i žalovaný podľa názoru správneho
súdu vyhodnotili všetky dôkazy v súlade s ich obsahom a zistený skutkový stav vychádza zo zistení
vyplývajúcich z vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnych spisoch. Obdobne k
všeobecnej a nekonkrétnej námietke žalobcu, že správca dane i žalovaný svojvoľne a účelovo hodnotili
dôkazy správny súd uvádza, že takto uplatnená žalobná námietka neumožňuje vykonať súdny prieskum
rozhodnutíbeztoho,abyžalobcakonkretizovalktorékonkrétnedôkazy,zakéhodôvodu,resp.včomboli

správcom dane účelovo vyhodnotené, resp. či boli vyhodnotené v rozpore so zákonom alebo v rozpore s
ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách
odkazoval na judikatúru bez toho, aby ozrejmil, že v preskúmavanej veci je skutkový alebo právny
stav obdobný alebo rovnaký, resp. dopad na preskúmavaný prípad, správny súd k takémuto odkazu
nemôže prihliadnuť Rovnako ako všeobecné správny súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že dokazovanie

bolo neobjektívne, že nebol zohľadnený účel inštitútu DPH, judikatúry Súdneho dvora EÚ a NS SR.

18. V prípade ak nebolo zo strany žalobcu preukázané dodanie deklarovaných služieb deklarovanými
dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO žalobcovi, t. j. vznik daňovej povinnosti, je bez ďalšieho
významu skúmať a poukazovať na to, že deklarované plnenie bolo použité na podnikateľskú činnosť

žalobcu (na dodanie týchto služieb jeho dcérskym spoločnostiam, resp. v ich prospech). Žalobca v
daňovom konaní nepreukázal a ani z dokladov predložených žalobcom nevyplývalo, aké služby a v
akom rozsahu mali žalobcovi dodať deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS
a DOUVE-AGRO žalobcovi, ani to, že sporné služby následne dodal dcérskym spoločnostiam, a teda

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, preto
správca dane správne vyhodnotil predložené dôkazy so záverom o nesplnení podmienok pre odpočet
DPH podľa § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca má povinnosť preukázať splnenie podmienok pre
odpočet DPH počas daňovej kontroly a v daňovom konaní, nepostačuje, ak preukazuje alebo vysvetľuje

relevantné skutočnosti až v správnych žalobách. Žalobca v správnych žalobách polemizuje so záverom
správcu dane (i žalovaného), že formulácia predmetu fakturácie na faktúrach bola všeobecná, že neboli
predložené písomné požiadavky dcérskych spoločností, ani súpis dodaných služieb, avšak na základe
takejto polemiky bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

19. Preskúmavané rozhodnutia správcu dane ani žalovaného takýmito vadami netrpia. Rozhodnutia
správcu dane i rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s
nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol
úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené

podmienky pre odpočet DPH v zmysle zákona o DPH. Preskúmavané rozhodnutia tak zodpovedajú
kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé súdne konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,
teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Žalobca
v správnych žalobách v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí uvádzal svoje

vyjadrenia,resp.stanoviskákargumentáciižalovanéhouvedenévodôvodnenínapadnutýchrozhodnutí,
svoj nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia
vykonaných dôkazov, čo, ako už správny súd konštatoval aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia
tohto rozsudku, samé o sebe nepostačuje pre prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
v dôsledku nereskúmateľnosti.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného
a) kasačná sťažnosť20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie,

eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

21. Sťažovateľ vo vzťahu k dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sa odvolával na judikatúru a
doktrinálny výklad, ktoré sa týkajú nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu. Ďalej uviedol, že

popri žalobách, ktoré boli zamietnuté napadnutým rozsudkom, podal ďalšie všeobecné správne žaloby
proti iným súvisiacim rozhodnutiam žalovaného potvrdzujúcim rozhodnutia správcu dane, ktorými bol
žalobcovi rovnako vyrubený rozdiel DPH v súvislosti s odpočítaním dane uplatneným žalobcom z
prijatých faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS. Žaloby sa týkali iných zdaňovacích období (2015 a 2016)
Vo všetkých týchto konaniach konal aj rozhodol ešte Krajský súd v Žiline a vo všetkých týchto 22
konaniach vydal Krajský súd v Žiline rozsudky, ktorými napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a veci

mu vrátil na ďalšie konanie. Všetkých 22 zrušujúcich rozsudkov založil na rovnakých skutočnostiach a
rovnakom odôvodnení. Dôvodmi, pre ktoré vo všetkých ostatných prípadoch došlo k zrušeniu rozhodnutí
žalovaného, bolo aj odlišné posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu (sťažovateľa)
a správcu dane zo strany súdu, resp. spôsob uplatňovania vyhľadávacej zásady. Táto otázka bola
relevantná aj v prejednávanej veci. Správny súd dospel v neskôr vydanom napadnutom rozsudku na

základe obdobných skutkových okolností, právnej úpravy a argumentácie účastníkov konania k úplne
odlišným a opačným záverom ako Krajský súd v Žiline v 22 právoplatných rozsudkoch. Napadnutým
rozsudkom bol porušený princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí. Správny súd vyriešil tú
istú otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom a bez toho, aby sa
argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline. Podľa sťažovateľa

došlo k diametrálne odlišnej rozhodovacej činnosti správneho súdu o tej istej právnej otázke za
analogickej skutkovej situácie, pričom ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Týmto postupom
správny súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - a to v dôsledku porušenia princípu právnej istoty a
predvídateľnosti rozhodnutí [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]

22. Dcérske spoločnosti na rozdiel od sťažovateľa disponovali a disponujú povolením na podnikanie
v energetike a v poľnohospodárstve podľa osobitných predpisov. Preukazovali to aj verejne dostupné
zápisy v obchodnom registri. Uvedené nebolo a nie je sporné a ani spochybnené správcom dane,
žalovaným či správnym súdom. Sťažovateľ správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré preukazujú

dodanie služieb spĺňajúcich najmenej jednu z podmienok uvedených v odrážkach vyššie - teda dodanie
služieb dodávateľom ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, ktorých prijímateľmi museli byť v konečnom
dôsledku dcérske spoločnosti, nie sťažovateľ. Súčasne však tieto služby boli dodané prostredníctvom
zmluvných vzťahov dodávateľov s ním. Dôkazy a výpovede troch svedkov zhodne potvrdili, že
dotknuté odborné služby boli poskytované prostredníctvom vzťahov so žalobcom, aj keď ich „konečnými

príjemcami“ boli jeho dcérske spoločnosti. Okrem zmluvnej dokumentácii poukázal na vlastné podania
o dôkazy v nich obsiahnuté (listy č. 3 až 15, 66 až 80, 102 až 114, 127 až 142, 157 až 169, 180 až 194,
203 až 215, 232 až 245, 262 až 274). Správny súd tiež vôbec nevysvetlil, ako by mohol byť „konečným“
prijímateľom služby vykonávania odpočtov elektromerov sťažovateľ a nie dcérske spoločnosti, keď
sa táto služba týkala priamo elektromerov a prevádzok solárnych elektrární dcérskych spoločností,

nie sťažovateľa, keď bola realizovaná v mieste prevádzok solárnych elektrární dcérskych spoločností,
nie sťažovateľa, a keď údaje získané z odpočtu elektromerov následne slúžili na plnenie povinností
a uplatňovanie práv dcérskych spoločností (ako výrobcov a dodávateľov elektriny) vyplývajúcich z
legislatívy v oblasti energetiky, nie sťažovateľa.

23. Čo sa týka vykonávanie kontroly a poradenstva a vypracovávanie podkladov k fakturácii
doplatkov a krytia strát za vyrobenú elektrinu pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav
(ASTOM-4PS), tak táto služba dodávateľa ASTOM-4PS bola nevyhnutne poskytovaná v prospech
dcérskych spoločností, pretože faktúry doplatkov a krytia strát za vyrobenú elektrinu z obnoviteľných
zdrojov pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sa vystavujú v mene výrobcov elektriny,

teda dcérskych spoločností, nie sťažovateľa. Poskytnutie tejto služby spadá aj formálne pod uzavreté
zmluvy žalobcu - a to pod čl. I ods. 1 písm. i) a m) Zmlúv o poskytovaní odborných služieb a zároveň pod
čl. I ods. 1 písm. e) Zmluvy o poskytovaní služieb ASTOM. Súčasne tieto preukázane vykonané činnosti
nespadajú pod predmet Servisných zmlúv. Skutočné (materiálne) poskytnutie tejto služby preukázaltýmito dôkazmi - podaniami žalobcu a tvrdeniami v nich obsiahnutými -Vyjadrenie žalobcu z 20. 8. 2020
(čl. II.2) a Vyjadrenie žalobcu s predložením dôkazov z 10. 12. 2020. Ďalej listinnými dôkazmi - Skutočné
dodanie služby preukazujú listy č. 3 až 15, 51, 63 až 64, 66 až 80, 102 až 114, 127 až 142, 157 až 169,

180 až 194, 203 až 215, 232 až 252, 262 až 274. Ide o e-mailové správy a ich prílohy, z ktorých sú
zrejmé informačné a dodávateľské toky. Listinnými dôkazmi - Zápismi z koordinačných porád. Ide o e-
mailové správy a ich prílohy, z ktorých sú zrejmé informačné a dodávateľské toky.

24. V prípade služby vypracovávanie daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny (ASTOM-4PS)

sťažovateľ namietal, že táto služba dodávateľa ASTOM-4PS bola nevyhnutne poskytovaná v prospech
dcérskych spoločností, pretože povinnosť podávať colnému úradu daňové priznania k spotrebnej dani
z elektriny majú dodávatelia elektriny, teda dcérske spoločnosti, nie sťažovateľ. Skutočné (materiálne)
poskytnutie tejto služby žalobca preukázal týmito dôkazmi - podaniami žalobcu a tvrdeniami v nich
obsiahnutými -Vyjadrenie žalobcu s predložením dôkazov z 10. 12. 2020 (časť 1.), Listinnými dôkazmi -
Zápismi z koordinačných porád -c) Listinnými dôkazmi - skutočné dodanie služby preukazujú listy č. 54

až 61, 94 až 101, 118 až 125, 149 až 156, 171 až 178, 195 až 202, 220 až 229, 254 až 261, 276 až 284
Dôkazu 38/. Ide o e-mailové správy a ich prílohy od ASTOM-4PS (U. B.) adresované zamestnancom
žalobcu (M. Q.), ktoré informačné toky a dodanie služieb dokazujú podľa označenia ich predmetu,
označenia ich príloh v hlavičke správy, ako aj podľa obsahu e- mailových správ; svedeckými výpoveďami
svedka I.. B. a svedka I.. L.. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by uvedené skutočnosti vyvrátil

alebo aspoň vážne a dôvodne spochybnil.

25. K úkonom vo vzťahu k URSO sťažovateľ uviedol, že poukázal na viaceré úkony, ktoré boli
vykonávané pre dcérske spoločnosti ako výrobcov elektriny vo vzťahu k ÚRSO. Išlo o vedenie a
predkladanie osobitných evidencií skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, v súvislosti s výrobou

a dodávkou elektriny, príprava a predkladanie žiadostí o vydanie záruky pôvodu elektriny, činnosť vo
vzťahukÚRSOaOKTE,a.s.-prípravaavyhodnocovanieplánovvýrobyvbudúcichrokoch.Tátočinnosť
vykonávaná ako služba pre dcérske energo spoločnosti, a to žalobcom prostredníctvom subdodávateľa
ASTOM-4PS, bola preukázaná - podaniami sťažovateľa a tvrdeniami v nich obsiahnutými -Vyjadrenie
žalobcu z 20. 8. 2020 (čl. II.2) a Vyjadrenie sťažovateľa s predložením dôkazov z 10. 12. 2020 (časť

1.); Listinnými dôkazmi - Zápismi z koordinačných porád, listinnými dôkazmi - Skutočné dodanie služby
preukazujú listy č. 116 až 117. Ide o e-mailovú správu s prílohou od ASTOM-4PS (U. B.) adresovanú
zamestnancom žalobcu (M. Q., v kópii aj A. A.), ktorá informačné toky a súčinnosť ASTOM-4PS
pri dodaní služieb dcérskym energo spoločnostiam dokazuje podľa označenia jej predmetu („tabulky
urso“), označenia prílohy v hlavičke správy (názov prílohy obsahuje označenie prílohy č. 9 vyhlášky

č. 446/2012), obsahu pripojenej prílohy (príloha č. 9 vyhlášky ÚRSO č. 446/2012 Z. z.), ako aj podľa
obsahu e-mailu. Rovnako svedeckými výpoveďami IM.. B., I.. L. J. I.. B.. Správny súd nevysvetlil, prečo
vo svetle uvedených námietok žalobcu vyššie uvedené listiny a svedecké výpovede nepovažoval za
dôkazy preukazujúce reálnosť dodania služieb ako žalobcovi, tak aj jeho dcérskym spoločnostiam. Len
túto skutočnosť arbitrárne skonštatoval.

26. Služba dodávateľa ASTOM-4PS bola nevyhnutne poskytovaná v prospech dcérskych spoločností,
pretože išlo o plnenie zákonných povinností výrobcov elektriny, teda dcérskych spoločností, nie
žalobcu. Výrobcovia elektriny (teda dcérske spoločnosti, nie žalobca), sú povinní na základe dotknutých
právnych predpisov pristupovať a vkladať údaje do informačného systému OKTE, a.s. a zodpovedajú

za správnosť, včasné odovzdanie a úplnosť poskytnutých údajov. Poskytnutie tejto služby preukázal
podaniami a tvrdeniami v nich obsiahnutými, listinnými dôkazmi - Zápismi z koordinačných a svedeckými
výpoveďami - výpoveďou svedka I.. B., ktorý potvrdil vykonávanie tejto činnosti ním osobne ako
zamestnancom subdodávateľa ASTOM-4PS, a to v mene dcérskych energo spoločností a ako
subdodávky na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý

byuvedenéskutočnostivyvrátilaleboaspoňvážneadôvodnespochybnil.Správnysúdnevysvetlil,prečo
vo svetle uvedených námietok vyššie uvedené listiny a svedecké výpovede nepovažoval za dôkazy
preukazujúce reálnosť dodania služieb ako žalobcovi, tak aj jeho dcérskym spoločnostiam. Len túto
skutočnosť arbitrárne skonštatoval.

27. Sťažovateľ považoval za preukázané aj dodanie služieb dodávateľom DOUVE - AGRO v zmysle
Zmluvy o poskytovaní služieb s dodávateľom DOUVE -AGRO z dňa 2. 10. 2017 Išlo pritom o služby,
ktoré boli bezprostredne viazané na subjekt poľnohospodárskeho výrobcu alebo na jeho prevádzku. Ich
„konečným“ príjemcami teda nevyhnutne museli byť dcérske agro spoločnosti, nie sťažovateľ. Činnostidodávateľa DOUVE - AGRO boli preukázané podaniami sťažovateľa a tvrdeniami v nich obsiahnutými,
ako aj svedeckou výpoveďou - výpoveďou svedka Ing. Majerčáka. Správny súd tiež nevysvetlil, ako by
mohol byť „konečným“ prijímateľom uvedených služieb sťažovateľ a nie dcérske spoločnosti, keď týmito

úkonmi boli plnené zákonné povinnosti poľnohospodárskych výrobcov, teda dcérskych spoločností, nie
sťažovateľa.

28. Podľa sťažovateľa všeobecná formulácia na faktúrach o dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je v
podnikateľskej praxi celkom bežná - osobitne v prípadoch, kedy cena nie je určovaná podľa množstva

dodaných služieb, ale paušálnou mesačnou platbou - ako v tomto prípade. Predložil nielen faktúry,
ale aj veľký počet iných dôkazov jednoznačne preukazujúcich, že deklarované služby subdodávateľ
ASTOM-4PS skutočne dodal žalobcovi a ten ich reálne dodal dcérskym energo spoločnostiam.
Takisto bolo v konaní preukázané skutočné dodanie služieb od DOUVE - AGRO. Žalovaný tejto
súvislosti poukázal aj na časť výpovede svedka I.. L., že niektoré služby podľa jednotlivých bodov
predmetu zmluvy žalobcu s DOUVE-AGRO, s.r.o. žalobca ani nevyžadoval. Žalovaný - a zhodne aj

správny súd nezohľadnili, že ostatné služby podľa zmluvy sťažovateľa s DOUVE-AGRO podľa svedka
dodané boli. Pokiaľ by aj všeobecná formulácia fakturácie zakladala vážne a dôvodné pochybnosti
o skutočnom dodaní služieb (pozri ďalej), potom ich žalobca nepochybne vyvrátil predloženými
dôkazmi, osobitne dôkazmi k žalobám, ako aj výpoveďami troch svedkov. Rozsah dôkaznej povinnosti
správcu dane špecifikovala judikatúra NSS ČR v tom smere, že správca dane má povinnosť

preukázať vážne a dôvodné pochybnosti o súlade predloženého účtovníctva so skutočnosťou, ktoré
ho robia nevierohodným, neúplným, nepreukazným alebo nesprávnym. Akákoľvek chyba v účtovníctve
nespôsobuje požadovanú intenzitu pochybností (rozsudok, sp. zn. 2 Afs 24/2007).

29. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na rozhodnutia NS SR (6Sžfk/40/2018,

10Sžfk/44/2019, 1Sžfk/22/2019), rozhodnutia ÚS SR (I. ÚS 377/2018, III. ÚS 401/09). Najvyšší súd SR
podľa sťažovateľa ustálil, že pokiaľ daňový subjekt predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného
plnenia, prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia,
nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o nepreukázaní oprávnenosti nároku
na odpočítanie dane. Pokiaľ žalovaný (a predtým aj správca dane) vyslovil pochybnosti o reálnom

charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, bolo jeho povinnosťou svoje závery preukázať, a teda
vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. dôkazné bremeno o vzniku práva odpočítať daň
uniesol na základe predložených dôkazov dostatočne. Ak sa správca dane a žalovaný s týmto záverom
nestotožnil, mal povinnosť opačný názor doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú,
pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a

vierohodnosť ako dôkazy predložené sťažovateľom.

30. Správny súd vo svetle uvedených námietok sťažovateľa nevysvetlil dostatočne, prečo v dôsledku
všeobecného obsahu faktúr žalobca nepreukázal skutočné dodanie služieb, hoci všeobecná formulácia
na faktúrach o dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je v podnikateľskej praxi celkom bežná (osobitne

v prípadoch, kedy cena nie je určovaná podľa množstva dodaných služieb, ale paušálnou mesačnou
platbou);hocivspisesúnielenfaktúry,aleajinélistinyasvedeckévýpovedejednoznačnepreukazujúce,
že deklarované služby boli skutočne dodané dcérskym spoločnostiam - pretože výlučne dcérske
spoločnosti (nie sťažovateľ) mohli byť v konečnom dôsledku prijímateľmi služieb týkajúcich sa ich
činnosti a ktoré boli uskutočnené dodávateľmi ASTOM-4PS a DOUVE - AGRO; hoci podľa zákona

aj judikatúry je nevyhnutné uprednostniť materiálnu (ekonomickú) stránku daňovej transakcie pred jej
formálnymi aspektami. Správny súd vo svetle vyššie uvedených námietok tiež nevysvetlil, prečo na
prenos dôkazného bremena na žalobcu postačilo správcovi dane preukázať (akékoľvek) pochybnosti,
hoci podľa rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v SR aj ČR musí ísť o vážne, dôvodné
a preukázateľné pochybnosti, ktoré sú objektívne podložené, a to dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu

jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. V tejto otázke tiež vec
uvedeným spôsobom nesprávne právne posúdil [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].

31. Podľa sťažovateľa správny súd tiež nevysvetlil, ako môže všeobecná formulácia na faktúrach

jednoznačne vyvracať jeho tvrdenia a mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a
vierohodnosť ako dôkazy ním predložené - keď táto skutočnosť (sama o sebe ani v spojení s inými)
nemávôbecžiadnydopadnalistinamiasvedeckýmivýpoveďamipreukázanéposkytnutietakýchslužieb
ASTOM-4PS prostredníctvom sťažovateľa, ktorých prijímateľmi mohli byť výlučne dcérske spoločnostiako výrobcovia a dodávatelia elektriny, resp. takých služieb DOUVE-AGRO, ktorých prijímateľmi mohli
byť výlučne dcérske spoločnosti ako poľnohospodárski výrobcovia. Na skutočnosti namietané žalobcom
a zhrnuté vyššie správny súd vôbec nereflektoval, neuviedol ich vyhodnotenie v napadnutom rozsudku,

a teda jeho súvisiace myšlienkové pochody nemožno podrobiť prieskumu. Napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie v tejto zásadnej otázke, ktorá mala priamy dopad
na výrok rozsudku. Napadnutý rozsudok nie je presvedčivý ani preskúmateľný. Absentujú jasné a
zrozumiteľné odpovede na tieto podstatné, právne a skutkovo relevantné otázky. Správny súd tak porušil
povinnosť náležite sa venovať všetkým podstatným tvrdeniam účastníkov konania a následne sa nimi

aj vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd tak nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].

b) vyjadrenie žalovaného

32. Podľa žalovaného sťažovateľ v kasačnej sťažnosti prezentoval najmä svoj nesúhlas s prijatými
závermi a vyhodnotením dôkazov zo strany daňových orgánov a správneho súdu, pričom predkladá
výlučne svoj vlastný subjektívny názor na to, ako mali byť zistené skutočnosti vyhodnotené. Sťažovateľ v
danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na prijaté závery. Žalovaný v plnom
rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených tak v žalobou napadnutých rozhodnutiach,

ako aj vo svojich vyjadreniach k žalobám. Žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj im predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutia správcu dane, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
žalovaný a aj správca dane sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali so všetkými skutkovými
aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a uviedli
zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli v danej veci k správnemu právnemu názoru.

33. Procesným postupom správneho súdu nebolo sťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnené,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V danej veci nie sú dané dôvody kasačnej sťažnosti, pretože konajúci správny súd vec správne
právne posúdil a po preskúmaní rozhodnutí a postupu daňových orgánov dospel k správnym skutkovým

a právnym záverom, ktoré aj správne vyhodnotil. V obsahu napadnutého rozsudku správny súd svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa náležite a veľmi podrobne vysporiadal aj so všetkými dôkazmi,
ktoré boli v tejto právnej veci vykonané a tiež sa riadne vysporiadal s obranou sťažovateľa. Z obsahu
napadnutého rozsudku správneho súdu je ďalej zrejmé aj to, akými úvahami sa správny súd spravoval
pri hodnotení jednotlivých dôkazov a tiež o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia.

34. Sťažovateľ bez ďalších pochybností nepreukázal, aké konkrétne plnenia mu mali dodať spoločnosti
ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE - AGRO, s.r.o., pričom zistené skutočnosti a dôkazy jednoznačne
spochybnili aj argumentáciu sťažovateľa, že fakturované plnenia dodal v rámci komplexného balíka
služieb svojim dcérskym spoločnostiam, podnikajúcim v energo a agro sektore. Sťažovateľa zaťažovala

povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.
Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane.
Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené
daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok
na odpočítanie dane sú pravdivé. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového

subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca
daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa
bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom
dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

hodnovernosť,dôkaznúsiluaschopnosťzvrátiťzáveryvyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniavyvodí,
a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti, a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca
dane v priebehu konania k dispozícií (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa
29.02.2016).

35. Žalovaný považoval sťažnostné námietky o tom, že sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno a
daňové orgány nedostatočne zistili okolnosti plnení fakturovaných spoločnosťami ASTOM-4PS s.r.o. a
DOUVE - AGRO, s.r.o. - za nedôvodné. Sťažovateľ predloženými dôkazmi nepreukázal, čo konkrétne
malo byť predmetom deklarovaných dodaní služieb od uvedených spoločností a ani svoje tvrdenieo bezprostrednej súvislosti medzi preverovanými fakturovanými plneniami na vstupe a zdaniteľnými
plneniami na výstupe, a teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. V predmetnej veci tak správny súd ako aj žalovaný a správca dane postupovali v súlade s

platnými právnymi predpismi a sťažovateľovi nebol priznaný uplatnený nárok na odpočítanie dane,
nakoľko nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho súdu jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a správny súd sa
posudzovanou vecou dôsledne a veľmi podrobne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami
sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a ktoré žalovaný

považuje za správne.

36. Čo sa týka rozhodnutí správneho súdu v iných právnych veciach sťažovateľa, tieto boli vydané
súdom rovnakej inštancie, pričom správny súd nie je viazaný takýmito rozhodnutiami, resp. právnym
názorom obsiahnutým v takýchto rozhodnutiach. Zároveň je nutné uviesť, že v preskúmavaných
veciach nie je daná ani zhodnosť skutkového stavu, čo pripúšťa aj sťažovateľ v podanej kasačnej

sťažnosti, keď sám uvádza, že na rozdiel od konaní v označených veciach, v ktorých Krajský súd v
Žiline konštatoval dôvodnosť námietky žalobcu (sťažovateľa), že nebol vykonaný dôkaz, a to výsluch
svedka I.. F. L., v prejednávanej veci správca dane sťažovateľom navrhnutých svedkov, okrem iných
aj I.. F. L., vypočul. Daňové orgány svedeckú výpoveď I.. F. L., ako aj ďalších dvoch sťažovateľom
navrhnutých svedkov vyhodnotili zákonným spôsobom a v kontexte celej veci. Záverom žalovaný vo

vzťahu k námietke ohľadom porušenia princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 440/2023-17 zo dňa 07.09.2023.

III. Konanie pred kasačným súdom
37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
38. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

39. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa§49ods.2písm.a)ZákonaoDPHplatiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

45.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

46. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
47. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť,

že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie
je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ
namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.

48. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce podal kasačnú sťažnosť s namietaným dôvodom podľa §

440 ods. 1 písm. f) SSP, ale jej obsah bol v danej časti neurčitý. Kasačný súd sa preto nemohol zaoberať
vágne formulovanou generálnou výhradou sťažovateľa o neodôvodnenom a nepreskúmateľnom
rozsudku. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu
nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu.
Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre

aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,
III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a
Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani
Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument. K námietke sťažovateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia
rozsudku kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Správny súd v predmetnej veci
podrobil riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal
vydaniu tohto rozhodnutia s tým, že závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú plne preskúmateľné.
Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcou sa argumentácii, na ktorú sa odvolával sťažovateľ a

ktorá bola použitá v 22 rozsudkoch Krajského súdu v Žiline, pričom za nedôvodné považoval tvrdenie o
porušení princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí. Sťažovateľ síce všeobecne vzniesol túto
námietku, neozrejmil a bližšie neuviedol dôvody vplývajúce z takéhoto postupu správneho súdu.49. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal kasačný súd reagovať na každé
jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala
predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu

tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti
vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia
správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení
s právnymi názormi správneho súdu. To isté sa týka aj všeobecného konštatovania o nedostatočne
zistenom skutkovom stave, či nezaoberaní sa dôkazmi, ktoré mali preukazovať dodanie deklarovaných

služieb. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu
nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu iba
na základe označených dôkazov pri namietaní porušenia zákona. V kasačnej sťažnosti musí sťažovateľ
jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje vo vzťahu ku konkrétnymi dôkazom zo strany
správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať. Ak
teda sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že takéto označené dôkazy preukazujú dodanie služieb v

oblasti energetiky a poľnohospodárstva, uvedené nestačí na preukázanie toho, že deklarované služby
využíval pre vlastnú ekonomickú činnosť a v priamej súvislosti pre jednotlivé dcérske spoločnosti v
oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Kasačný súd dopĺňa, že i Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 619-/2024-40 (bod 11) poukázal, že možno spochybniť ako pre vec
relevantné aj také dôkazy, ktoré vypovedajú o určitých skutočnostiach iba vo všeobecnej rovine, a teda

neposkytujú hodnoverný a spoľahlivý obraz o konkrétnom skutkovom deji, ktorý je podstatný z hľadiska
posudzovania individuálneho zdaniteľného obchodu.

50. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú
majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré

prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr.
C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom

režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na

dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden)“.

51. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi - osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/
ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na
odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň
(t. j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje
(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté“.

52. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“). Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle
zákona o DPH odpočítať daň:
· dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
· daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),
· daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
· zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však
formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane“.53. Ako nedôvodnú kasačný súd musel vyhodnotiť aj námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom
posúdení podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ v súhrne nesúhlasil so závermi potvrdenými
správnym súdom, že v daňovom konaní nepreukázal, že dodanie služieb fakturovaných od ASTOM-4PS

s.r.o. a DOUVE-AGRO s.r.o. nepoužil na svoje následné zdaniteľné plnenia. Kasačný súd hodnotí
dedukciu daňových orgánov ako správnu. Vyznačuje sa správnym pomenovaní logického súvisu s
jednotlivými skutkovými zisteniami aj správne vnímaným súvisom k aplikovanej právnej úprave. V
daňovom konaní sťažovateľ nepreukázal a ani z dokladov ním predložených nevyplývalo, aké služby a
v akom rozsahu mali žalobcovi dodať deklarovaní dodávatelia ASTOM-4PS a DOUVE-AGRO, žalobca

nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi ASTOM-4PS
a DOUVE-AGRO žalobcovi, ani to, že sporné služby následne dodal dcérskym spoločnostiam, a teda
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, preto
správca dane správne vyhodnotil predložené dôkazy so záverom o nesplnení podmienok pre odpočet
DPH podľa § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o
DPH. Kasačný súd musí zároveň dodať, že

54. Zo zabezpečených dôkazov (účtovné výkazy, poznámky k účtovným závierkam a výročné správy)
vyplynulo, že medzi hlavné činnosti sťažovateľa nepatrí činnosť v oblasti energetiky a na tieto činnosti
sťažovateľ zriadil dcérske spoločnosti. Z účtovníctva sťažovateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia
január až jún 2018, vyplýva že sťažovateľ vystavil svojim dcérskym spoločnostiam (BCQ Systém,

a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a.s., SOLGY, a.s. a
SUPERFICIES, a.s. a ASTOM, s.r.o.), s ktorými mal uzatvorené zmluvy o poskytnutí odborných služieb
s predmetom poskytovania komplexných služieb podnikateľského a ekonomického poradenstva, ako aj
podnikateľskej administratívy. Tieto boli následne zaúčtované do výnosov v celkovej sume 1.525.599,96
eur bez DPH. Účtovanie sťažovateľa vypláva, že predmetom fakturácie boli služby podnikateľskej

administratívy. Nešlo teda o fakturovanie odborných služieb z oblasti energetiky a poľnohospodárstva,
ktoré sťažovateľ nadobudol od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Sťažovateľ nepreukázal, prečo si
služby dcérske spoločnosti nezabezpečili priamo od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., ale využili ako
sprostredkovateľa sťažovateľa, ktorý nedisponoval zamestnancami s potrebnými odbornými znalosťami
vykonávať túto činnosť. Sťažovateľ nepredložil správcovi dane súpis dodaných služieb, prípadne iný

listinný dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti preukazoval. Predložené zápisy z koordinačných porád sú
formulované všeobecne a neurčito a správca dane ich nepovažoval za relevantný dôkaz. Predložené
vypracované hlásenia, vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, URSO, OKTE a distribučné spoločnosti
preukazujú skutočnosť, že jednotlivé dcérske spoločnosti vykonávali dodávky energií do distribučných
sústav, o ktorých správca dane nepochyboval. Nebolo sporné, že žalobcovi bolo dodané plnenie od

dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Sťažovateľ nepreukázal, že v danej súvislosti došlo k dodaniu služieb
pre jeho dcérske spoločnosti. Bolo teda sporné, či a ako sťažovateľ použil plnenie na dodávky svojich
tovarov alebo služieb ako platiteľ DPH v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.

55. Rovnako aj v prípade zdaňovacieho obdobia január až jún 2018, kedy si sťažovateľ uplatnil nárok

na odpočítanie DPH za plnenia id dodávateľa DOUVE, s.r.o. (t. č. DOUVE-AGRO, s.r.o.) - predmet
fakturácie bol vymedzený ako „služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiace január až
jún 2018“, avšak z predložených faktúr nevyplýva a nie je možné určiť, aké konkrétne plnenia boli
poskytnuté dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o. žalobcovi. Faktúry v predmete fakturácie odkazujú na
Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola medzi dodávateľom DOUVE-AGRO s.r.o. a objednávateľom

s ESIN group a.s. (žalobca) uzatvorená dňa 02.10.2017. Tieto činnosti boli úplne totožné s činnosťami
definovanými v Zmluve o poskytovaní služieb, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou ASTOM-4PS
s.r.o. dňa 01.04.2017. Žalovaný prijal opodstatnený záver keď spochybnil, že plnenia od spoločnosti
DOUVE-AGRO s.r.o. tvoria jednu zo súčastí komplexnej služby, ktorú v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach roku 2018 poskytoval dcérskym spoločnostiam podnikajúcim v agro sektore, konkrétne

spoločnostiam AGRO - VALALIKY GROUP s.r.o., AGRO - VALALIKY a.s., Farma Oborín s.r.o., Biofarma
Oborín s.r.o., MOLD - TRADE s.r.o., MOLD-TRADE GROUP s.r.o., Medzičilizie a.s., Agročat a.s.,
ASTOM BPS s.r.o., ASTOM ND s.r.o. a ASTOM V s.r.o. Špecifikáciu plnení nepreukazujú ani predložené
faktúry s odkazom na služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb za mesiac január až jún 2018.
Počas daňovej kontroly bolo zistené, že niektoré dcérske spoločnosti žalobcu podnikajúce v agro

sektore, mali uzatvorené Zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb priamo so spoločnosťou
ASTOM-4PS s.r.o. Preto vyvstala otázka opodstatnenosti fakturácie plnení od spoločnosti DOUVE-
AGRO s.r.o. Zároveň získané dôkazy jednoznačne spochybnili argumentáciu sťažovateľa o tom, že
dcérskym spoločnostiam poskytoval komplexné poradenské služby, ktoré mali zahŕňať aj odbornéslužby od spoločnosti ASTOM-4PS, resp. od spoločnosti DOUVE-AGRO s.r.o. Kasačný súd akceptoval
záver prijatý správnym súdom, že išlo o obchodovanie medzi prepojenými spoločnosťami, pričom bolo
spochybnené ekonomické opodstatnenie obchodu a splnenie jednej z podmienok priznania odpočtu - že

dodanie tovaru alebo služby použil na svoje zdaniteľné plnenia. Sťažovateľ, hoci tvrdil opak, nepredložil
správcovi dane žiadne relevantné doklady. Nepredložil dôkaz o takej činnosti pre dcérske spoločnosti
(listiny prezentujúce interakciu medzi stranami obchodu v oblasti energetiky, dokonca ani písomnú
objednávku),ktorýbyosvedčildodanieslužbysúvisiacejapriamoodvodenejodprenehododanejslužby
od deklarovaných dodávateľov.

56. K?otázke dôkazného bremena existuje početná a?v?zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného
súdu, vyjadrená napríklad v?rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016
zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a?iné. Z?ustanovenia § 24 ods. 1
Daňového poriadku vyplýva, že z?dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový

subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po
formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a

sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019)“.

57. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 03.09.2019). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým

subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť

dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom

konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III.
ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009)“.

58. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len
pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať
pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§

3 ods. 3 Daňového poriadku)“. Kasačný súd konštatuje, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad
daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite
zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom
konaní najavo.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
59. Kasačný súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so záverom ustáleným krajským súdom,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Po preskúmaní podanej
kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobiléspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

60. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2
SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.