Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Réves

Legislation area – Trestné právoIné práva a slobody

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011407
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322011407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona , 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.11.2024
pod sp. zn. 17T/67/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: A. E., A. XXX/XX,
t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“) s
poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods.1 Trestného zákona mu ukladá
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že
dňa 28. 07. 2022 v čase okolo 19:30 hod. prišiel do bytového domu na F. G. H. B., kde pred I. J. držal
nôž v ruke a pýtal sa, kde je K. B. C. a o niekoľko minút neskôr prišiel na adresu B., F. XXX, kde pred I.L. sa s nožom v ruke pýtal, kde je K. a následne sa vyhrážal, že si to vybaví s každým, kto ich oddelil,
pričom po týchto vyhrážkach u bývalej manželky K. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., F. XXX, vzbudil
obavu o jej život a zdravie, ako aj život a zdravie jej otca I. L. a jej maloletých detí - A., nar. XX. XX.

XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX.
Za túto trestnú činnosť mu okresný súd uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na §
37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatného dňa 29. 11. 2023,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil i ochranné opatrenie -

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Zároveň okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovaného: A. B. C. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 304/22/2202 podanej pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ž e

dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 18.30 hod., v B. na ulici Fučíkovej, pri kultúrnom dome, vyhľadal svoje
deti A. a F., ktorých následne objal, dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 19.15 hod., v B., na ulici Fučíkovej,
prišiel k plotu detského ihriska, kde spoza plotu rozprával a ohlasoval svoje deti A. a F., pričom dcéru
F.. prilákal k sebe k plotu, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 16.00 hod., v B., na ulici F. XXX/XX, prišiel

k neuzamknutej bráne domu, odkiaľ spoza bránky rozprával a ohlasoval svoje deti A. a F., ktoré sa v
tom čase hrali na dvore, pričom obe deti prilákal k sebe ku bránke a synovi A. dal 50,- eur a detskú
hračku, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 17.00 hod., v B., na ulici F., pri zberni druhotných surovín vyhľadal
svojho syna A., ku ktorému pristúpil a začal ho objímať a nechcel ho pustiť aj keď na neho naliehala
jeho manželka, dňa 26. 07. 2022 v čase okolo 18.30 hod., v B., na ulici F. XXX/XX, prišiel k bráne domu,

odkiaľ spoza neuzamknutej bránky rozprával a ohlasoval svoje deti A. a F., ktoré sa v tom čase hrali na
dvore, pričom syna A. privolal k bránke, ktorú otvoril a spolu išli kúsok ďalej od bránky, kde začal svojho
syna A. objímať a nechcel ho pustiť, aj keď na neho naliehala jeho manželka,
a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 19P/108/2022, zo
dňa 07. 07. 2022, vykonateľného dňa 13. 07. 2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bol

dočasne uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Okresný súd predmetný rozsudok zdôvodnil v rozsahu č.l. 454-462 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry
Galanta, a to proti všetkým výrokom rozsudku v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa práva na

podanie odvolania proti rozsudku, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu
dňa 27.11.2024, vzdal.
Prokurátor vzápätí vzal svoje odvolanie späť, a to v časti výroku o vine v bode II. obžaloby ( prečin
podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zákona), ako
i v oslobodzujúcej časti rozsudku pre skutok v bode I. obžaloby ( prečin podľa § 349 Tr. zákona).

Následne svoje odvolanie zdôvodnil tým, že zostatok odvolania smeruje voči výroku o uloženom
súhrnnom treste a ochrannom opatrení –protitoxikomanickom liečení ústavnou formou.

K výroku o uloženom ochrannom opatrení prokurátor uviedol, že súd mal uložiť obžalovanému ochranné
opatrenie- protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1

Trestného zákona tretia alinea, z ktorého vyplýva, že ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2
písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
V danom prípade uložil súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, teda obligatórne v
zmysle zákona mu malo byť uložené ochranné liečenie ústavnou formou.
K výroku o uloženom súhrnnom treste pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), Trestného zákona v prvom rade uviedol, že vo vzťahu k uloženiu
súhrnného trestu okresný súd argumentoval tým, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne
skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V danom prípade nebola zistená prítomnosť
žiadnej poľahčujúcej, bola však zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák (obžalovaný

bol už za trestný čin odsúdený) a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (vzhľadom na to,
že do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu Okresným súdom Galanta
sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatného dňa 29. 11. 2023). Súd preto pri určovaní výmery
trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zákona. Základná zákonná sadzba pri
prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona je určená na 6 mesiacov až 3 roky.

Zároveň bolo zistené, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu
Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/37/2023, kde mu bol za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), os. 2 písm. e) Tr. zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 09. 04. 2023 (teda až po skutku
prejednávanom v tomto trestnom konaní), už právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 mesiacov. V danom prípade tak súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom (teda miernejší ako 7 mesiacov). Vzhľadom na početnú priestupkovú minulosť

obžalovaného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný za majetkovú trestnú
činnosť, ako aj na zásady ukladania súhrnného trestu vyjadrené v ust. § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
súd obžalovanému vymeral súhrnný trest odňatia slobody a to v trvaní 10 mesiacov. Takto uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej
i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti. Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, v zmysle § 42 ods.

2 Tr. zákona, súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/37/2023 zo
dňa 29. 11. 2023, právoplatného dňa 29. 11. 2023, ako aj ďalšie výroky na zrušený výrok obsahovo
nadväzujúce, ktoré týmto zrušením stratili svoj podklad.

Má za to, že trest uložený okresným súdom je nezákonný. Obžalovanému nemal byť ukladaný súhrnný
trest (aj napriek tomu, že takýto trest bol navrhovaný aj intervenujúcim prokurátorom), ale samostatný
(resp. ďalší) trest. V predmetnej trestnej veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 29.11.2022, ktorý bol aj
obžalovanému toho istého dňa doručený, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu obvineného. V intenciách

§ 353 ods. 8 Trestného poriadku vyplýva, že trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Podľa § 42 ods.
1 Trestného zákona súd ukladá súhrnný trest, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Trestný
čin, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29.11.2023,

právoplatným dňa 29.11.2023, spáchal dňa 09.04.2023, t. j. po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz
v predmetnej trestnej veci.
Na margo uvedeného uvádza, že obžalovaný bol v predmetnej trestnej veci vo väzbe, pričom dňa
04.04.2023 bol prepustený z väzby na slobodu. Obžalovaný sa teda dopustil ďalšej trestnej činnosti len
5 dni po tom, čo bol prepustený z väzby v tejto trestnej veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhuje vo vzťahu k výroku o uloženom treste a ochrannom
opatrení, aby odvolací zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom opatrení, ktoré boli
obžalovanému uložené a sám rozhodol a uložil obžalovanému A. B. C. samostatný nepodmienečný trest
odňatia slobody najmenej v trvaní 1 rok so zaradením na výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného opatrenia

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril sám i prostredníctvom obhajkyne.
Vo vlastnoručne skoncipovanom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že na hlavnom pojednávaní
postupoval neuvážene, keď sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku proti odsudzujúcej časti
vo vzťahu ku skutku nebezpečného vyhrážania, nie je si vedomý, z čoho okresný súd vychádzal, keď

v predchádzajúcom rozhodnutí ho spod tohto skutku oslobodil, pričom navrhol, aby krajský súd vo veci
rozhodol spravodlivo.
Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
uviedol, že pokiaľ ide späť vzatie odvolania prokurátora v časti výrokov o vine (nebezpečné vyhrážanie)
a o oslobodení spod obžaloby (marenie výkonu úradného rozhodnutia), s týmto späťvzatim sa v plnom

rozsahu stotožňuje.
Nestotožňuje sa však s odvolaním a jeho odôvodnením v častiach výrokov o ochrannom liečení a o
súhrnnomtresteodňatiaslobody.Čosatýkaochrannéhoopatrenia,naďalejmázato,žesúdmusprávne
uložil ochranné opatrenie protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, poukazujúc pri tom na záverznalca prezentovaný v jeho Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 80/2022 (znalecký úkon č. 80/2024
zo dňa 18.08.2024), v zmysle ktorého aktuálne postačuje uloženie ochranného liečenia ambulantnou
formou. V tomto smere preto súd postupoval správne a zákonne.

Čo sa týka uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, rovnako nesúhlasí s názorom a interpretáciou
prokurátora, podľa ktorého takto uložený trest je nezákonný, naopak má za to, že takto uložený trest je
zákonný. Podľa prokurátora v danom prípade neboli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu,
ale mal byť uložený samostatný, resp. ďalší trest. Poukazuje pri tom na skutočnosť, že v prejednávanej
trestnej veci (skutok zo dňa 28.07.2022) bol vydaný už dňa 29.11.2022 trestný rozkaz, ktorý mu bol

aj v rovnaký deň doručený, a teda mal povahu odsudzujúceho rozsudku. Prokurátor v danej veci však
opomína zásadnú skutočnosť, a síce že proti danému trestnému rozkazu dňa 29.11.2022 riadne podal
odpor, v dôsledku čoho bol tento trestný rozkaz následne zrušený a vo veci tak prebiehalo rozsiahle
hlavné pojednávanie, výsledkom ktorého je aktuálny Rozsudok zo dňa 27.11.2024, ktorým ho súd
odsudzoval za skutok spáchaný 28.07.2022, a teda za skutok, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok (sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29.11.2023) za iný jeho trestný čin (skutok spáchaný

dňa 09.04.2023). Vydanie, resp. doručenie trestného rozkazu zo dňa 29.11.2022 je preto z hľadiska
splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu absolútne irelevantnou skutočnosťou.
V intenciách všetkých vyššie uvedených skutočností má za to, že okresný súd postupoval správne
a zákonne, keď mu uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov (za súčasného
zrušenia výroku o treste uloženom rozsudkom OS Galanta pod sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29.11.2023,

právoplatným dňa 29.11.2023), a popri tom aj ochranné opatrenie protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd Odvolanie prokurátora proti
Rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17T/67/2022-454 zo dňa 27.11.2024 v napadnutých výrokoch
o uložení súhrnného trestu odňatia slobody a o uložení ochranného opatrenia protitoxikomanického

liečenia ambulantnou formou, ako nedôvodné zamietol
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to dňa 10.06.2025 za prítomnosti prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trnava, obžalovaného a obhajkyne obžalovaného.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu

okresného prokurátora vyhovieť v zmysle jeho písomného návrhu.
Obžalovaný a jeho obhajkyňa sa na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu pridržiavali písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokurátora s tým, že toto navrhli ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trnave na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods.1
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k tomu
názoru, že odvolanie prokurátora je plne dôvodné.
K výroku o treste:
Z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že okresný súd v danej veci pochybil pri právnom posúdení
podmienok na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

Zo skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný sa dopustil trestného činu výtržníctva, za ktorý bol neskôr
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/37/2023 dňa 29. novembra 2023,
dňa 9. apríla 2023, teda až po tom, čo mu bol dňa 29. novembra 2022 doručený trestný rozkaz v tejto
veci ( viď č.l. 211 spisu). Tento trestný rozkaz má podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku právne účinky
vyhláseného odsudzujúceho rozsudku.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona súd uloží súhrnný trest len vtedy, ak páchateľ spáchal posudzovaný
trestný čin predtým, než bol vyhlásený (alebo doručený) rozsudok za iný jeho trestný čin. Keďže táto
zákonná podmienka nebola naplnená, súhrnný trest nebolo možné uložiť. Napriek tomu okresný súd
takýto trest uložil, čím porušil kogentnú normu trestného práva hmotného.
Námietka obhajoby, podľa ktorej je vydanie alebo doručenie trestného rozkazu zo dňa 29.11.2022 z

hľadiska splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu absolútne irelevantnou skutočnosťou, nie
je dôvodná a nezodpovedá právnemu výkladu ustálenému judikatúrou. Naopak, doručenie trestného
rozkazu obžalovanému má v zmysle trestnoprávnych predpisov a súdnej praxe rovnaký význam ako
vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku v konaní, ktoré prebieha formou hlavného pojednávania.
Podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku platí, že „na trestný rozkaz sa hľadí ako na rozsudok, len čo bol

obvinenému doručený.“ To znamená, že účinky spojené s vyhlásením rozsudku v zmysle § 42 ods. 1
Trestného zákona nastávajú doručením trestného rozkazu obžalovanému, nie jeho právoplatnosťou.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie trestného rozkazu zo dňa 29.11.2022 obžalovanému je
právne významným okamihom, ku ktorému treba vzťahovať posúdenie, či je daná podmienka preuloženie súhrnného trestu. Keďže skutok, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený neskôr, bol
spáchaný dňa 9.4.2023, teda až po doručení trestného rozkazu, nie sú splnené podmienky pre uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Preto je neudržateľný záver, že by doručenie trestného rozkazu nemalo žiadny právny význam. Naopak,
ide o rozhodujúci moment, ktorý eliminuje možnosť uloženia súhrnného trestu, a preto okresný súd, ktorý
uložil takýto trest bez zohľadnenia tejto skutočnosti, pochybil pri právnom posúdení veci.
Krajský súd preto výrok o treste zrušil a sám rozhodol o uložení samostatného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Pri určení druhu a výmery trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov, ktoré sú systematicky
vyjadrené v ustanoveniach § 34 a nasl. Trestného zákona. Predovšetkým § 34 ods. 1 stanovuje, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, má pôsobiť na ich nápravu,
a tak prispievať k predchádzaniu trestnej činnosti (teda plniť preventívnu, represívnu aj resocializačnú
funkciu).
Zásady ukladania trestov pritom vyžadujú, aby súd pri výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, pohnútku, mieru zavinenia, okolnosti činu, pomery páchateľa, jeho
doterajší spôsob života a možnosť jeho nápravy, ako aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti (§ 36
a § 37 Trestného zákona). V danom prípade bolo zistené, že obžalovaný už pred spáchaním skutku
bol súdne trestaný v roku 2020, pričom v čase spáchania momentálne súdenej trestnej činnosti mu
plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ( čo odôvodňuje použitie

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a zároveň znemožňuje – mimo iného i uloženie
podmienečného trestu podľa § 49 ods.2 Tr. zákona) má bohatú priestupkovú minulosť, čo svedčí o jeho
neprispôsobivosti a neschopnosti riadiť sa pravidlami spoločnosti.
Na druhej strane však odvolací súd prihliadol aj na špecifiká danej veci a to skutočnosť, že jeho konanie
bolo ovplyvnené aj nepriaznivými sociálnymi a rodinnými okolnosťami. Tieto skutočnosti síce nezbavujú

obžalovaného zodpovednosti, avšak majú význam z hľadiska individualizácie trestu.
Odvolací súd zároveň prihliadol aj na efektívne naplnenie účelu trestu. V danom prípade je potrebné
zohľadniť, že obžalovaný v súčasnosti už vykonáva viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody,
pričom predpokladaný koniec výkonu týchto trestov pripadá na deň 29. decembra 2026.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na mieru spoločenskej škodlivosti skutku, súd dospel

k záveru, že uloženie samostatného nepodmienečného ( ďalšieho) trestu vo výmere 7 mesiacov ( pri
dolnej hranici trestnej sadzby) so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, je primerané a dostatočné.
Súd zohľadnil aj to, že obžalovaný po nástupe do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia ( v ostatných veciach), sa v tomto správa disciplinovane, disponuje pozitívnym hodnotení, čo

naznačuje, že výkon trestu u neho plní svoj účel.
K ochrannému opatreniu :
Vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení krajský súd konštatuje, že aj v tomto smere okresný súd
pochybil, keď obžalovanému uložil len ambulantné protitoxikomanické liečenie, hoci mu súčasne bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak súd ukladá

ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne
neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
Táto zákonná požiadavka má obligatórny charakter, a súd pri jej aplikácii nemá voľnú úvahu. Keďže bolo
preukázané, že obžalovaný je závislý od omamných a psychotropných látok, a bol mu súčasne uložený
nepodmienečný trest, krajský súd zrušil výrok okresného súdu o ochrannom opatrení a sám rozhodol o

uložení protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.
Na danom mieste sťažnostný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že ochranné opatrenia,
medzi ktoré ochranné liečenie nepochybne patrí, nemajú povahu trestu, a teda ich uloženie nemožno
vnímať ako represívne pôsobenie štátu voči páchateľovi. Na rozdiel od trestu, ktorého účelom je
primárne odplata za spáchaný trestný čin, ochrana spoločnosti a pôsobenie na páchateľa a iné osoby

s cieľom predchádzať trestnej činnosti, ochranné opatrenie má predovšetkým preventívny, výchovný a
terapeutický charakter.
Zákonodarca upravil ochranné opatrenia ako osobitnú kategóriu sankcií v rámci trestného práva
hmotnéhoprávepreto,žeichúčelazmyseljeodlišnýodtrestu.Ochrannéliečeniesaukladávprípadoch,
keď je u páchateľa zistená určitá forma poruchy, najčastejšie duševného charakteru alebo závislosti,

ktorávýrazneovplyvňujejehoschopnosťovládaťsvojesprávanieazvyšujepravdepodobnosťrecidívy.V
tomto kontexte je ochranné opatrenie prostriedkom, ktorý má predchádzať opakovaniu trestnej činnosti
nie potrestaním, ale odborným zásahom do nepriaznivého stavu, ktorý je objektívnym faktorom v
správaní páchateľa.V prípade ochranného liečenia do popredia vystupuje najmä jeho terapeutická funkcia – cieľom je
odborne vedenou liečbou eliminovať alebo aspoň výrazne znížiť závislosť páchateľa od návykových
látok, čím sa zároveň znižuje jeho potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Páchateľ, ktorý

opakovane pácha trestnú činnosť pod vplyvom alebo v súvislosti so svojou závislosťou, nie je schopný
dodržiavať normy spoločenského spolunažívania práve pre neschopnosť zvládať svoju závislosť – v
takom prípade je liečenie nie len nevyhnutné, ale aj zodpovedajúce princípom humánneho trestného
práva.
Trebatiežpripomenúť,žeuloženieochrannéholiečenianiejezávisléodvýškytrestuaniodjehouloženia

ako takého – môže byť uložené aj samostatne, a to v prípadoch, keď je výlučne ochrana spoločnosti pred
nebezpečným správaním páchateľa dôvodom na zásah. V prípade, že je ochranné liečenie ukladané
súbežne s nepodmienečným trestom odňatia slobody, zákon výslovne v § 74 ods. 1 Trestného zákona
vyžaduje, aby bolo uložené ústavnou formou. Takéto riešenie odráža potrebu zabezpečiť účinnosť liečby
v prostredí, kde je možné kontrolovať jej priebeh a zároveň garantovať ochranu spoločnosti pred ďalším
možným konaním páchateľa v dôsledku jeho neschopnosti ovládať závislosť.

Z uvedeného vyplýva, že ochranné liečenie predstavuje odborne podložený zásah so zreteľom na
zníženie rizikového správania, ktorého cieľom nie je trestať, ale chrániť a pôsobiť preventívne. Ochranné
opatrenia, a teda aj ochranné liečenie, sú preto nevyhnutným doplnkom systému trestnej spravodlivosti,
osobitne v prípadoch, kde trest ako represívny nástroj nedokáže sám o sebe zabrániť ďalšiemu
porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov chránených trestným zákonom. Začiatok formuláraSpodná

časť formulára
Z uvedených dôvodov krajský súd považoval námietky obžalovaného k odvolaniu prokurátor za
nedôvodné a preto podľa § 322 Trestného poriadku rozhodol tak, že odvolaniu prokurátora vyhovel tým
spôsobom, že napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a ochrannom opatrení zrušil
a sám uložil obžalovanému A. B. C. samostatný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7

mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a zároveň mu
uložil ochranné opatrenie – protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Uložený trest považuje za
primeraný, zákonný a účinný z hľadiska plnenia všetkých funkcií trestu, pričom ústavné liečenie je
vprejednávanomprípadenielenzákonnoupovinnosťou,aleajprimeranýmaspoločenskyzodpovedným
opatrením, ktoré zohľadňuje záujmy páchateľa aj spoločnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.