Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202672
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125202672.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom:
Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava a otca: H. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 112P/61/2025-27 zo dňa 06.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. N a r i a ď u j e vykonať opravu záhlavia napadnutého uznesenia v časti označenia dátumu narodenia
otca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh
matky (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
II.).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj
„CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta
prvá, 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a dospel k záveru, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho zamietol. Poukázal na inštitút
neodkladného opatrenia, ktoré nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne

takých, ktorých riešenie neznesie odklad. V prvom rade matka nepreukázala takú naliehavosť situácie,
ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Dodal, že o maloletú je riadne postarané a matka neosvedčila vážne ohrozenie alebo
narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, preto nie je dôvodné nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
v ktorej starostlivosti sa reálne maloletá nachádza. Pokiaľ matka odôvodňovala návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia tým, že otec maloletej ju psychicky a fyzicky týra a obáva sa, že jej maloletú
nevráti, pretože sa jej mal tým vyhrážať, uvedené bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu rozhodnutia
o zverení maloletého dieťaťa matke. Zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom bolo
preukázané, že maloletá navštevuje otca, dokonca u neho prespáva v domácnosti jeho matky, s
maloletou mu matka umožňuje stretávať sa, matka tiež uviedla, že otec sa vie o maloletú postarať.
Rovnako vyplýva, že otec verbalizoval záujem podať návrh na súd na zverenie maloletej do striedavej

osobnej starostlivosti po tom, čo zabezpečí pre neho a maloletú nové bývanie. Z uvedeného je zrejmé,
že maloletá je toho času vo faktickej starostlivosti matky, pričom otec uvedený stav akceptuje. Čo sa týkatvrdení matky o správaní otca, keď malo dôjsť k fyzickému incidentu medzi matkou a otcom, uvedené
je predmetom vyšetrovania v trestnom konaní, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo
skončené. V čase podania návrhu bol otec vykázaný zo spoločného obydlia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloletú dočasne zveril
do jej osobnej starostlivosti, alternatívne dočasne ponechal maloletú v jej osobnej starostlivosti.

4. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa § 365 písm. f) a h) CSP a § 62 ods.
1 CMP. Napadnuté uznesenie považovala za nesprávne a neodrážajúce najlepší záujem maloletého
dieťaťa. V odvolaní uvádzala, že otec začal situáciu vyostrovať, začal ju prenasledovať, útočiť na ňu
a zasielať jej veľké množstvo vulgárnych správ, ako sa jej tiež začal vyhrážať, že maloletú dcéru z
jej starostlivosti zoberie, a že ju už neuvidí. Otec pritom síce len čiastočne, ale začal svoje vyhrážky
napĺňať, kedy jej nechcel maloletú vrátiť. Predmetné správanie otca, kedy si toto môže dovoliť z dôvodu

neupravenia rodičovských práv a povinností k maloletej, je pritom spôsobilé nie len výrazne škodiť jeho
vzťahu s maloletou, ale škodiť aj maloletej samotnej. V dôsledku uvedeného konania otca sa maloletá
v súčasnosti už s ním bojí odchádzať, nakoľko nemá žiadnu istotu, že ju aj najbližšie riadne vráti.
Spôsob komunikácie s ňou bol v návrhu podložený aj elektronickou komunikáciou rodičov, z ktorej je
nepochybné, že otcove správanie je toho času spôsobilé ohroziť zdravý psychický a emočný vývoj

maloletej. Otcove správanie sa nezmenilo ani po tom, čo bol tento informovaný ohľadne tohto konania,
naopak svoje agresívne správanie naďalej stupňuje, s čím sú spojené aj vyhrážky obdobné uvedeným
vyššie. Našla si dokonca sledovacie zariadenie v aute. Uvedený stav je však absolútne nežiadúci a
rozporný s najlepším záujmom maloletej. Tá sa dlhodobo nachádza v jej starostlivosti, kedy je v tomto
prostredí stabilizovaná a toto prostredie jej vytvára pocit istoty a bezpečia. Odobratie maloletej z jej

starostlivosti, a to v rozpoložení v akom sa momentálne otec nachádza, by nepochybne došlo k veľmi
výrazne negatívnemu zásahu do práv maloletej. Zo správania sa maloletej po tom, čo ju otec nechcel
vrátiť, kedy v dôsledku uvedeného za otcom zo strachu už ani nechce ísť, je tiež zrejmý možný negatívny
následok na psychike maloletej v prípade, že by otec svoje vyrážky naplnil. Na základe konania otca je
tiež zrejmé, že tento aktuálny stav neakceptuje tak, ako je to prezentované v odôvodnení napadnutého

uznesenia. Na situácii nič nemení ani rozhovor s otcom počas šetrenia kolízneho opatrovníka v jeho
domácnosti, kedy je zrejmé, že tento zámer pred kolíznym opatrovníkom prezentovať nebude. Aktuálne
nastavenie otca vo vzťahu k starostlivosti o maloletú dokresľuje aj jeho postoj k odporúčaniu na
spoluprácu s CDR Pečeňady, s ktorého pracovníkmi si nakoniec stretnutie síce dohodol, no neprišiel
naň, ako sa nezúčastnil ani ďalších úkonov smerujúcich k urovnaniu vzťahov ohľadne starostlivosti

o maloletú. Prvok naliehavosti a nevyhnutnosti je možné preto v danom prípade vidieť v nerešpektovaní
záujmu maloletej zo strany otca, ktorý sa okrem toho, že sa dopúšťa násilného a agresívneho správania
voči jej osobe v prítomnosti maloletej, sa tiež vyhráža, že ju z jej starostlivosti direktívne odoberie. Otec
prestal uhrádzať výživné a teda v súčasnosti bez akejkoľvek finančnej výpomoci hradí všetky náklady
spojené s bývaním ako aj so starostlivosťou o maloleté dieťa sama, rovnako sa de facto sama osobne

stará aj o maloletú.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65
a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a ďalšie dôvody.

7. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty matky bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ nezistil okolnosti pre opodstatnenosť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,

a preto ho zamietol.

8. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, súd prvej inštancie správne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia
v bode 22 až 24. Odvolací súd neidentifikoval v záveroch formulovaných okresným súdom arbitrárnosť,ani nedostatok odôvodnenia, pričom okresný súd v napadnutom rozhodnutí vysvetlil dôvody, na ktorých
založil svoj záver o nedôvodnosti návrhu matky.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. CMP obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa

použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia CSP o neodkladných
opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných
typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj
iného obsahu, ako vypočítava CSP, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje CMP.

17. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade
podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom

dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach

návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri
dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané
zásadou zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na ich procesnej

aktivite, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez
návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutočného stavu bez ohľadu na
to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj
bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov omaloleté deti) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním
o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia
(na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní

o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto
výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa
neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov.
Konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu sa líši
nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov

spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od
konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom.

18. V zmysle čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Pojem záujem dieťaťa teda nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba

ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch.

20.Medzizáujmamidieťaťaarodičovmusíbyťzachovanárovnováha,pričomprihľadanítejtorovnováhy
treba osobitný význam venovať najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami
rodiča. (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. októbra 2010, č. k. I. ÚS 379/2010-22).

21. Z obsahu spisu vyplýva, že matka predmetným návrhom domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, podaným bez návrhu vo veci samej, žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Ako
dôvod uviedla, že otec je voči jej osobe vulgárny aj pred maloletou, vyhrážal sa jej, že maloletú odoberie
z jej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku nie je v záujme maloletej.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým uznesením, ako aj odvolacími
argumentami matky, dáva odvolací súd za pravdu súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol dôvodnosť
potreby dočasnej úpravy pomerov ohľadne zverenia maloletej do starostlivosti matky. Matka popisovala
situáciu ohľadne vzťahu s otcom, čo nakoniec vyústilo do trestného oznámenia, tieto tvrdenia však
aktuálne nemajú relevanciu pre posúdenie dôvodnosti neodkladného opatrenia. Odvolací súd nevidí

dôvodnosťanaliehavosťprezvereniemaloletejlendostarostlivostimatkyikeďjenepochybné,žemedzi
rodičmi prebieha rodičovský konflikt, avšak aj s poukazom na deklarovaný pozitívny vzťah maloletej
k otcovi (zistenia kolízneho opatrovníka), čo nebolo spochybnené ani zo strany matky, nie je za daného
stavu vhodné ani potrebné zasahovať autoritatívne súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného
opatrenia. Dôvody, ktoré matka uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje teda

odvolací súd za relevantné z hľadiska rozhodovania vo veci samej za predpokladu podania riadneho
návrhu či už zo strany matky, alebo otca, ale matka daný návrh nepodala, pričom ani prípadné vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo rozhodnutím o trvalej úprave pomerov medzi
rodičmi a maloletou.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou uznesenia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
požadovaného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s prihliadnutím na odvolacie
námietky matky uvádza, že sú jednoznačne dôkazom nepochopenia inštitútu neodkladného opatrenia,
ktorého predpokladom je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, teda naliehavosť situácie, potrebaokamžitého zásahu z hľadiska ochrany života a zdravia dieťaťa, ale vychádzajúc z obsahu spisu
táto nevyhnutnosť nevyvstala. Maloleté dieťa sa nachádza v starostlivosti matky, čo predstavuje
faktický stav a tento stav aj s prihliadnutím na odvolanie matky má značnú relevanciu pre posúdenie

dôvodnosti návrhu, a teda posúdenie naliehavosti situácie opodstatnenie. Matka si podstatu a význam
neodkladného opatrenia zamieňa s rozhodnutím vo veci samej, v ktorom konaní danému rozhodnutiu
musí predchádzať riadne a dôkladné dokazovanie, v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci
a v rámci neho prihliadať na všetky dôkazy, tieto vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
ktorýpriestorsavšakprirozhodovaníoneodkladnomopatreníneposkytuje,avšakuvedenéneznamená,

že súd sa pri rozhodovaní nezaoberá naliehavosťou, potrebou ochrany života a zdravia maloletého
dieťaťa, a teda dôvodnosťou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, avšak pomerov právnych
a nie pomerov faktických. Faktický stav je taký, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, čo matka
aj sama potvrdila. Medzi rodičmi je síce konflikt, avšak daná okolnosť nie je dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ani tvrdenia matky o osobe otca nemajú relevanciu pre iné posúdenie
dôvodnosti jej návrhu a správnosti uznesenia súdu prvej inštancie. Otcove chovanie voči matke nie je

dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov, nakoľko aj otec má voči maloletej rodičovské práva a povinnosti
a obavy matky o možnom neodovzdaní maloletej sú v tomto štádiu iba ničím nepodložené a hypotetické.

24. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 31C/38/2025-27 zo
dňa 05.05.2025, ktorým nariadil neodkladné opatrenia a otcovi uložil povinnosť, aby sa na vzdialenosť

menšiu ako 10 metrov nepribližoval k matke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom
konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného
za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa otca s maloletými deťmi sporových strán (výrok
I.), poučil otca, že môže podať v postavení žalobcu proti matke v postavení žalovanej žalobu vo veci

samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia
vznikla (výrok II.), rozhodol, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania
rozhodnutia (výrok III.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok IV.) a určil, že matka má voči otcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok V.). Práve týmto súd prvej inštancie upravil pomery
medzi rodičmi ako účastníkmi sporu. Napriek tomu je potrebné dodať, že skutočnosť, že vzťahy medzi

rodičmi sú viac ako narušené, nemožno pripisovať na ujmu dieťaťa. Tvrdenie matky, že sa cíti ohrozená
otcom nie je skutočnosťou zakladajúcou záujem maloletej, nakoľko tá má právo na riadnu starostlivosť
od otca. Matka sama pritom uviedla, že otec sa vie o maloletú riadne postarať. Záujem maloletého
dieťaťa je teda nadradený záujmom matky a nepostačuje len subjektívne presvedčenie matky o tom,
čo je pre maloletú najvhodnejšie.

25. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. Vzhľadom na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,

odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Odvolací súd však dodáva, že je žiadúce, aby komunikácia medzi rodičmi bola korektná, aby upustili
od invektív, vzájomne sa informovali a rešpektovali za účelom nerušeného duševného a psychického
vývinu maloletej.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

30. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

31. V súlade s § 224 v spojení s § 234 ods. 2 CSP odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie opraviť
záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia dátumu narodenia otca, keď súd prvej inštancie
namiesto ,,XX.XX.XXXX“ uviedol ako dátum narodenia ,,XX.XX.XXXX,“.32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).