Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200999
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200999.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom C. XX, E., t.č. F. G. H. XX, I., Maďarsko a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.

XX, E., t.č. bytom K., Maďarsko, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2024, č.k. 41P/44/2025-13,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje a konanie sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vyhlásil, že Mestský súd Bratislava II nemá právomoc
vo veci konať (výrok I.), výrokom II. konanie zastavil a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnil§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok (ďalej

„ C.m.p. „), § 9, § 161 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), bodu 19, čl.1
ods.1,ods.2písm.a/,ods.4písm.e/,čl.7,čl.8ods.1,čl.18NariadeniaradyESč.2019/1111z25.06.2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej „Nariadenie Rady (EU) č. 2019/1111“), čl.1 ods.1,
čl.2 ods. 1 bodu 10, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a/ , b/, čl.4 ods. 3, čl.10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z
18. 12. 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach

vyživovacej povinnosti (ďalej „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“) a vecne tým, že návrhom doručeným
Mestskému súdu Bratislava II dňa 27.03.2025 otec žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov
je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otcovi uloží povinnosť
platiť k rukám matky výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne, do 15-teho dňa mesiaca a upraví
styk otca s maloletým dieťaťom. Skutkovo otec návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa

žili v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu, pred narodením dieťaťa sa presťahovali do
Maďarskej republiky, kde matka kúpila rodinný dom v F. G. H. XX, I., Maďarsko, kam sa spoločne v lete
2020 presťahovali. V auguste 2024 ho matka vyhodila zo spoločnej domácnosti a otec sa presťahoval
do prenájmu v susednej obci K. v Maďarsku. S matkou sa ústne dohodli na styku s maloletou, po čase
sa však dohoda zmenila tak, že jeden týždeň v pondelok a stredu si otec vyzdvihne maloletú v škôlke
a matka si ju cestou z práce v obci K. vyzdvihne. Cez víkend si maloletú chodí vyzdvihnúť v sobotu

aj v nedeľu v mieste jej bydliska v I.. Druhý týždeň sa s maloletou stretáva v utorok a štvrtok, kedy juvyzdvihne otec v škôlke a matka si ju vyzdvihne v K.. Matke navrhol, aby mohol byť s maloletou aj v
piatok, s čím však matka nesúhlasila.

3. Pri skúmaní právomoci súdu súd prvej inštancie vychádzal z premisy, že Slovenská a Maďarská
republika sú členskými štátmi Európskej únie a pri posudzovaní tejto otázky je potrebné sa riadiť
ustanoveniami Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v znení Korigenda,
ktoré zakotvujú právomoc členských štátoch vo veciach rodičovských práv a povinností s výnimkou
vyživovacej povinnosti (Nariadenie Rady (EU) č. 2019/1111) a vyživovacej povinnosti (Nariadenie Rady

(ES) č. 4/2009). Z Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie
právomoci súdov členských štátov (na úpravu rodičovských práv a povinností s výnimkou úpravy
výživného) sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa, pričom kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv
a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa,
najmä kritériu blízkosti. Nakoľko maloleté dieťa od svojho narodenia býva a žije v Maďarskej republike,
kam sa rodičia maloletej presťahovali v lete 2020 (pred narodením maloletej), kde maloleté dieťa

žije spolu s matkou a navštevuje tu materskú školu, a kde býva aj otec maloletej (K.), súd prvej
inštancie ustálil za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa Maďarskú republiku. Vychádzajúc z uvedeného
následne dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko nie je naplnený ani jeden z
predpokladov predvídaných čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ktoré by prípadne mali zakladať

právomoc Mestského súdu Bratislava II konať v uvedenej veci a síce, že by maloleté dieťa malo tzv.
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

4. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti uviedol, že v danej veci sa uplatní Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009.
Keďže v danom prípade je navrhovateľom otec maloletého dieťaťa uviedol, že skúmal právomoc na

konanie iba v zmysle čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ktorý za hlavné kritérium pre založenie
právomoci členského štátu na konanie stanovuje obvyklý pobyt odporcu a osoby oprávnenej, t.j. obvyklý
pobyt maloletého dieťaťa. Nakoľko vyživovacia povinnosť je spojená s konaním o rodičovských právach
a povinnostiach, právomoc na konanie aj o návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti má súd, ktorý
má právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach ( čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č.

4/2009). Vychádzajúc z čl. 3 písm. a/, b/ Nariadenia o výživnom dospel potom k záveru, že právomoc
prejednať návrh majú súdy toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa, ktoré je v zmysle čl. 2 ods.
1 bodu 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 oprávneným a ktoré má v danom konaní, začatom na návrh
otca maloletého dieťaťa, smerujúcim proti maloletému dieťaťu a matke maloletého, zároveň spolu so
svojou matkou ako jeho zákonnou zástupkyňou aj postavenie odporcu, obvyklý pobyt. V tejto súvislosti

zdôraznil, že čl. 3 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 úmyselne používa pojem „odporcu“, pretože
vychádza z rovnakej filozofie ako nariadenie Brusel I, t. j. ak je žalobcom oprávnený z výživného, môže
žalovať tak v mieste svojho obvyklého pobytu ( čl. 3 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009), ako aj
v mieste obvyklého pobytu povinného - odporcu ( čl. 3 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009). Ak je
však žalobcom povinný, smie žalovať len v mieste obvyklého pobytu oprávneného - odporcu (čl. 3 písm.

a/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009). Nesmie pritom žalovať v štáte svojho obvyklého pobytu, pretože
účelom ustanovení o právomoci je zvýhodniť oprávneného.

5. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že po prijatí záveru o tom, že nie je daná
jeho právomoc v súlade s čl. 18 Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 a čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č.

4/2009, tento právny záver vyslovil osobitným výrokom uznesenia a zároveň vzhľadom na absenciu jeho
právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným
postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh otca zastavil.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec poukazujúc na to, že by nebolo od neho
spravodlivépožadovať,aby samuseldomáhaťúpravyprávapovinnostíkmaloletejnasúdevMaďarskej
republike, keďže obaja rodičia a aj maloletá sú občanmi Slovenskej republiky, maloletá navštevuje
Základnú školu s materskou školou v L. ( nie v Maďarsku ako uviedol súd ), maloletá ani rodičia

neovládajú maďarský jazyk, majú rodinné zázemie na území Slovenska, matka pracuje v E. a on
v Rakúsku , obaja rodičia a aj maloletá majú lekárov na území Slovenskej republiky a s Maďarskom
ich okrem bývania nič nespája (pre bývanie v Maďarsku sa rozhodli pre nižšiu cenu nehnuteľností
a blízkosti E.). S poukazom na tieto skutočnosti vyslovil názor, že väčšina kritérií pojmu „ obvyklý pobyt “odôvodňuje existenciu obvyklého pobytu maloletej na území Slovenskej republiky. Ich prípadu sa netýka
ani ustanovenie čl.8 ods.1 Nariadenia Rady ( EU) č. 2019/1111 z dôvodu, že maloletá A. nikdy krajinu
obvyklého pobytu nezmenila, teda že krajinou jej obvyklého pobytu je po celý čas Slovenská republika.

Otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s usmernením, že keďže v danej veci je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, nech vo veci ďalej
koná a rozhodne.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími

dôvodmi (§ 65, § 66 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C. m. p., §
378 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 23 ods.1 C.m.p. konanie sa začína na návrh.

11. Podľa § 23 ods.2 C.m.p., ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu.
O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

12. Podľa § 125 ods.1 C.s.p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe, alebo v elektronickej
podobe.

13. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu? ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie návrhu nevyzýva.

14. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/čo sa ním sleduje, d/ podpis.

15. Podľa § 23 ods.1 zákona č.305/2013 Z.z. orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej
moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným
elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou
elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom

podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,

a/ ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo
ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
1.kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,

2.použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu , ktorá je
podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa
osobitného predpisu, alebo
3.uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,

b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá
určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona č.305/2013 Z.z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a
právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu

elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.17.Vposudzovanejvecisúdprvejinštancie nímprijatérozhodnutieoprelsodkazomnačl.18Nariadenia
Rady ( EU) 2019/1111 a čl.10 Nariadenia Rady ( ES) č.4/2009 o úvahu o nedostatku svojej právomoci na
konanie o návrhu otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 27.03.2025 o úpravu výkonu rodičovských

právapovinnostíkmaloletémudieťaťu.Jehozávery onedostatkuprávomociMestskéhosúduBratislava
II na prejednanie návrhu doručeného elektronickými prostriedkami na súd dňa 27.03.2025 napadol
v podanom odvolaní otec.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie pri rozhodovaní prehliadol zásadnú skutočnosť, v dôsledku ktorej nemal na návrh otca zo
dňa 22. 03.2025 prihliadať a ani sa ním zaoberať. Z listiny Výsledok informatívneho overenia podpisov
a pečatí zo dňa 27.03.2025 tvoriacej súčasť spisu totiž vyplýva, že návrh otca zo dňa 22.03.2025 na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (označený ako „ Úprava styku
s A. “) bol vykonaný elektronickou formou a prijatý súdom dňa 27.03.2025 vo formáte cert.pdf bez
platného elektronického podpisu, t.j. bez autorizácie podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej

podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e Governmente). Uvedené znamená, že ak otec návrh na začatie konania zo dňa 22.03.2025
urobil v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a ak tento návrh dodatočne
v lehote do desiatich dní nedoručil v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu, súd prvej inštancie nemal na tento návrh otca prihliadať a ani ho posudzovať, a to

ani vo vzťahu k otázke právomoci súdu ako jednej z podmienok konania (§ 125 ods.2 C.s.p.).

19. V prípade, ak je v civilnom mimosporovom konaní zistená procesná vada spočívajúca v nedostatku
procesnej podmienky chýbajúceho návrhu na začatie konania, resp. uznesenia o začatí konania,
odvolací súd musí rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť (analogické použitie

výkladu § 389 ods.1 písm. a/ C.s.p. vo Veľkom komentári Civilný sporový poriadok autorov JUDr.
M. Števček a kol., rok vydania 2016, str. 1301). S poukazom na uvedené a na v posudzovanej
veci zistenú procesnú vadu nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho návrhu na začatie konania
(resp. uznesenia o začatí konania vydaného bez návrhu), odvolací súd bez osobitného zaoberania sa
odvolacími dôvodmi otca rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. a/ zrušil a konanie

zastavil.

20. V nadväznosti na dôvody vedúce odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie
a k zastaveniu konania , sa odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal a ani neposudzoval
námietky otca týkajúce sa nesprávneho skutkového a právneho vyhodnotenia nedostatku právomoci

súdu prvej inštancie na konanie o jeho návrhu. Z totožných dôvodov nepovažoval za potrebné ani
pristúpiť k nariadeniu opravy zrejmej nesprávnosti zrušeného rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
nesprávneho označenia dátumu vydania tohto rozhodnutia.

21. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52, § 58 C.m.p..

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).