Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231026
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov - matky C. D.
E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. I. XX/X, zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304 a otca
J. K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., L. XXX/XXX, t.č. bytom M. I., N. XXXX/XX, zastúpeného
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského

1727/49,IČO:36858501,zaúčastiKrajskejprokuratúryvŽiline,vkonaníoúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu č.k.
18P/10/2023–556 zo dňa 30. januára 2025 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č.k.
18P/10/2023-571 zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Námestovo zveril maloleté
deti A. a B. A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na maloletého A. v sume 190,- Eur
mesačne a na maloletú B. 160,- Eur mesačne, vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred
počnúc dňom 11.07.2023 s tým, že na zameškanom výživnom u maloletého A. vo výške 982,- Eur a u
maloletej B. 1066,- Eur povolil otcovi splátky vo výške 150,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. V bežnom roku, ako aj počas

veľkonočných sviatkov, letných prázdnin a vianočných sviatkov upravil styk otca s maloletým deťmi tak,
ako ho špecifikoval vo výroku VI. napadnutého rozsudku a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď
sprihliadnutímnajmänavekmaloletýchdetínevyhovelnávrhuotcanaichzvereniedostriedavejosobnej
starostlivosti. Vzájomný vzťah maloletých detí k otcovi je pozitívny, avšak primárnou vzťahovou osobou
pre deti je predovšetkým matka, ktorá s nimi bola dlhodobo na materskej dovolenke (do 9/2023) a

predovšetkým ona zabezpečovala osobnú starostlivosť aj počas spolužitia rodičov, ako i po rozchode
rodičov, kedy boli kontakty otca s deťmi obmedzené, čo bolo aj dôvodom nariadenia neodkladných
opatrení, na zabezpečenie pravidelného styku otca s deťmi. Maloletá B. je v predškolskom veku a zo
znaleckého dokazovania vyplýva, že je na matku fixovaná aj vzhľadom na jej aktuálny fyzický vek.U maloletého A. je teraz náročná zmena denného režimu už v dôsledku jeho nástupu na školskú
dochádzku a vyrovnávanie sa s ďalšími vážnymi zmenami v zaužívanom režime by mohlo negatívne
vplývať na psychiku dieťaťa a jeho vývin. V tomto štádiu je dôležitá stabilita pomerov, ktorá sa viaže aj

na výchovné prostredie, keď maloleté deti od útleho veku potrebujú mať pocit domova, bezpečia, ktorý
je viazaný k jednému miestu a nie spájaný s viacerými miestami. Naviac u matky sú aj lepšie podmienky
na bývanie detí, keď matka s deťmi žije v dome so záhradou a otec v byte. Otec je pre obe deti dôležitý,
avšak v prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti by neboli potreby detí zabezpečené
lepšie ako v prípade ich zverenia do osobnej starostlivosti matky. Dôvodom pre zamietnutie návrhu

otca na zverenie deti do striedavej osobnej starostlivosti nebola, podľa súdu prvej inštancie, diagnóza
otca - OCD (ktorá je podľa aktuálnych lekárskych správ v remisii a neobmedzuje otca v starostlivosti
o maloleté deti), ale sú to aktuálne pomery maloletých detí - ich nízky vek, naviazanosť maloletej B. na
matku a tiež lepšia možnosť rozvíjania širších vzťahov detí s blízkymi príbuznými, čo matka umožňuje
a podporuje, na rozdiel od otca, ktorý má nezhody v kontakte so svojou rodinou. Nevhodnosť zverenia
detí do striedavej osobnej starostlivosti posilňuje aj skutočnosť, že rodičia sú v konflikte a nedokážu vo

veciach maloletých detí spolupracovať – komunikovať, čomu nasvedčuje aj neschopnosť dohody o styku
otca s maloletým deťmi po rozchode rodičov, tiež o výživnom, čo bolo predmetom podávania návrhov
na nariadenie neodkladných opatrení.
Pri určovaní výživného súd prihliadal na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby
maloletých detí tak, ako ich vyhodnotil v odsekoch 18. až 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku

a zaviazal otca platiť výživné pre maloletého A. v sume 190,- Eur mesačne a pre maloletú B. 160,- Eur
mesačne, keď mal za to, že takto určené výživné je primerané a postačuje na pokrytie potrieb maloletých
detí.

2. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie prihliadol na pozitívny vzťah medzi otcom

a maloletými deťmi, keď vychádzajúc aj zo znaleckého posudku mal za to, že je potrebné umožniť otcovi,
aby sa primeraným spôsobom podieľal na výchove maloletých detí aj v prípade, že tieto sú zverené do
osobnej starostlivosti matky. Otec o deti prejavuje veľký záujem, má vytvorené vhodné podmienky pre
pobyt detí u neho, deti ho majú radi, chcú k nemu chodiť a počas stykov sa otec vie o deti postarať
a zabezpečiť ich potreby. V čase stretávania sa deti nezdržiavajú len v jeho domácnosti, otec s nimi

vykonáva aj vonkajšie aktivity, ktoré ich zaujímajú, a preto zmenil rozsahu úpravy styku vymedzený
neodkladným opatrením súdu vydaným v tomto konaní naposledy z 21.02.2024, odkedy sa vlastne styk
s deťmi bezproblémovo a pravidelne realizuje.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom
zmeniťazaviazaťhoplatiťvýživnépremaloletéhoA.vsume150,-EurapremaloletúB.vsume130,-Eur
mesačne, vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom 11.07.2023 a z toho

dôvodu zároveň zmeniť výrok súdu prvej inštancie o zameškanom výživnom. Mal za to, že výživné
tak, ako ho určil súd prvej inštancie, nezodpovedná potrebám maloletých detí, matka vo svojom podaní
vyčíslila výdavky u maloletých detí približne na sumu 570,- Eur, v čom je zahrnutá aj pomerná časť
výdavkov na elektrinu, vodu a internet, a preto je neprimerané, aby otec platil výživné na maloleté deti vo
výške viac ako 1 takýchto výdavkov. Výška aktuálnych matkiných príjmov spolu s určeným výživným je

približne 2.000,- Eur – 2.060,- Eur mesačne, pričom jej výdavky predstavujú asi 1.100,- Eur mesačne. Ak
by teda k tejto sume pripočítal polovicu splátky úveru 133,65 Eur, ktorú matka začala platiť od decembra
2024, tak matkine mesačné výdavky sú vo výške 1.233,65 Eur a rozdiel pri príjmoch a výdavkoch
je teda značný a postačuje matke na to, aby pokryla potreby maloletých detí minimálne v 1. Otcove
majetkové pomery sú horšie, keď jeho príjem predstavuje 1.500,- Eur, čo bolo preukázané aj vykonaným

dokazovaním a otec nemá žiadny iný majetok väčšej hodnoty okrem rodinného domu, ktorého sú spolu
s matkou podielovými spoluvlastníkmi a ktorý v súčasnosti obýva matka spolu s maloletými deťmi,
keďže otec býva v prenajatom byte, čím sú zvýšené jeho výdavky, keď platí nájom 500,- Eur oproti
výdavkom matky na bývanie. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol aj na záujem
maloletých detí v súvislosti s úpravou rozsahu styku otca. Styk počas letných prázdnin súd upravil tak,

že otec sa s maloletými deťmi stretne v mesiaci júl tretí kalendárny týždeň a v mesiaci august tretí a
štvrtý kalendárny týždeň. Keďže ale počas tohto obdobia neplatí bežná úprava otca s maloletými deťmi,
maloleté deti svojho otca neuvidia nepretržite tri týždne, čo podľa názoru otca nie je v ich najlepšom
záujme. Žiadal preto, aby jeho styk počas letných školských prázdnin bol upravený druhý a štvrtý celýjúlový kalendárny týždeň od pondelka 09:00 hod. do nedele 19:00 hod. a tiež tretí a štvrtý celý augustový
kalendárnytýždeň odpondelkatretiehoaugustovéhotýždňa09:00hod.donedeleštvrtéhoaugustového
týždňa 19:00 hod. a počas vianočných školských prázdnin striedavo v jednom školskom roku dňa 25.12.

od 9:00 hod. do 19:00 hod. a od 28.12. od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 19:00 hod.
a v nasledujúcom školskom roku počas vianočných školských prázdnin dňa 24.12. od 9:00 hod. do 19:00
hod. a od 02.01. od 9:00 hod. do 07.01. 19:00 hod..

4. Okresná prokuratúra Dolný Kubín vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že tvrdenia otca v odvolaní možno z časti považovať
za tendenčné, najmä, pokiaľ išlo o plnenie si určenej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom,
zjavne z dôvodu pretrvávajúcich nezrovnalostí s matkou detí. Vyslovila nesúhlas s vyjadrením otca,
týkajúcehosaoprávnenýchvýdavkovmaloletýchdetí,atonajmäspoukazomnaširokoupravenýrozsah
jeho styku s deťmi. Otcom navrhované výživné nie je v enormne zmenenej výške, ako to bolo určené
súdom a taktiež nemožno súhlasiť s jeho vyjadrením, že by jeho styk s maloletými deťmi nebol upravený

v dostatočnom rozsahu, keďže sám poukazuje na široko upravený styk s maloletými deťmi a z toho
dôvodu požaduje i platenie nižšieho výživného. Mala za to, že je potrebné v prvom rade prihliadnuť na
to, že matka okrem základných potrieb maloletých detí, ako je strava, hygienické potreby a ošatenie,
pomôcky do školy, či na krúžky, musí hradiť aj iné potreby súvisiace s výchovou a vzdelávaním. Ak
otec maloletých detí v čase, keď bude mať s nimi upravený styk, zabezpečí okrem základných potrieb

a starostlivosti aj iné veci, ako je napríklad ošatenie alebo iné potreby do školy, je to na jeho rozhodnutí
a vôli, nezávisle od povinnosti matky, samozrejme, ak sa nedohodnú inak. Pri rozhodovaní o určení
výživného súd prihliadol tak na príjmy, ako aj výdavky matky, ako aj na príjmy a výdavky na strane
otca a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom zdôvodnil. Vo vzťahu k námietkam otca určeného
styku s maloletými deťmi sa prokuratúra stotožnila s postupom a rozhodnutím súdu, ako aj s jeho

podrobným odôvodením. Styk otca s maloletými deťmi vzhľadom na ich aktuálny vek možno považovať
za dostatočný a pomerne rozsiahly, reflektujúci záujem otca na stretávaní sa s deťmi, ako aj na ich
potreby a zdravý vývoj.

5. Podaním zo dňa 28.04.2025 do konania vstúpila Krajská prokuratúra v Žiline, ktorá sa stotožnila

s vyjadrením okresnej prokuratúry k odvolaniu otca.

6. Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Odvolací súd postupom podľa § 65, § 66 CMP preskúmal vec a bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

8. Mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu.

Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu
rozsahomodvolaniavoveciach,ktorémožnozačaťbeznávrhu,akoaj zásadaneviazanostiodvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré
odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26

sa použijú primerane.

10. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď
potom, čo rodičia maloletých detí neboli ochotní uzavrieť dohodu pri výkone ich rodičovských práv
apovinností,rozhodovaloúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťom.

V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté
deti zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matke s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok.V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku tak, ako
ich podrobne rozviedol aj súd prvej inštancie v odseku 26. odôvodnenia svojho rozsudku a ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa

v priebehu odvolacieho konania neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto časti správne prihliadol najmä na
vek maloletých detí a z toho vyplývajúce potreby v súvislosti so zabezpečením nerušeného prostredia,
a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Následne správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď rozhodoval o vyživovacej povinnosti

zo strany otca, lebo aj v tejto časti sa rodičia nevedeli dohodnúť na výške výživného. Aj v tomto smere
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil
z neho správne závery, keď zaviazal otca platiť výživné vo výške 190,- Eur mesačne pre maloletého
A. a 160,- Eur mesačne pre maloletú B.. V tejto časti súd v odseku 19. odôvodnenia svojho rozsudku
podrobne špecifikoval výdavky u maloletých detí, keď zohľadnil bežné výdavky u maloletej B. na sumu
300,- Eur - 320,- Eur mesačne a u maloletého A. tieto výdavky navýšil o platby na školské pomôcky

a záujmovú činnosť. Nemožno preto súhlasiť s námietkou otca, týkajúcou sa vyčíslenia potrieb zo
strany matky. Otec vo svojom odvolaní ani bližšie nešpecifikoval, ktoré výdavky započítané zo strany
súdu u maloletých detí, by, podľa jeho názoru mali byť nedôvodné. Súd prvej inštancie taktiež podrobne
vyšpecifikoval príjmy a výdavky na strane rodičov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, a preto aj v tejto
časti sa odvolací súd stotožnil s podrobným odôvodnením súdu prvej inštancie v odsekoch 18. a 20.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tu je potrebné zdôrazniť, že oprávnené potreby maloletých detí
v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ošatenie a podobne, ale sú dané širšie a závisia najmä
od veku a zdravotného stavu dieťaťa, na čo poukázala i okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení. Ak to
majetkové pomery rodičov umožňujú, za oprávnené potreby je potrebné považovať i výdavky súvisiace
s voľnočasovými aktivitami (dovolenky, kultúrne vyžitie a podobne), lebo dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov, ak to ich majetkové pomery umožňujú. Na všetky tieto okolnosti súd prvej
inštancie pri rozhodovaní prihliadol, a preto odvolací súd tak, ako je aj vyššie uvedené, napadnutý
rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku o výživnom, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je ani rozsah styku otca s maloletými deťmi
tak, ako ho upravil súd prvej inštancie. Nemožno konštatovať, že by sa v danom prípade jednalo o taký

rozsah,ktorýbyotcovispôsobovalneprimeranévýdavkyvsúvislostisozabezpečenímbežnýchdenných
potrieb detí, na čo správne poukazovala opätovne okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
Pobyt v domácnosti otca, podľa názoru odvolacieho súdu, v rozsahu, ako ho určil súd prvej inštancie,
nemôže výrazne navýšiť náklady otca súvisiace, napr. s bývaním, spotrebou energie a podobne, a preto
odvolací súd ani na túto námietku pri rozhodovaní neprihliadol.

12. Za nedôvodné považoval odvolací súd i námietky otca týkajúce sa úpravy rozsahu styku s maloletými
deťmi. Aj na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že rodičia majú vždy možnosť dohodnúť sa na
výkone svojich rodičovských práv a povinností, čo plne platí i o úprave rozsahu styku rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ rodičia nevyužijú svoje právo a nedohodnú sa,

musia rešpektovať rozhodnutie súdu, ktorý v prvom rade dbá na záujem maloletého dieťaťa, a preto
i jeho rozhodnutie spravidla nemôže prihliadať na všetky konkrétne záujmy toho-ktorého z rodičov.
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo primeraným spôsobom
podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale je zrejmé, že ani súd svojím rozhodnutím nemôže úpravou
styku zabezpečiť rovnakú (rovnocennú) možnosť rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej

starostlivosti, podieľať sa na výchove maloletých detí tak, ako je to u preferenčného rodiča.
Rozsah styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v spojení s opravným
uznesením, je i podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnej dobe primeraný s prihliadnutím i na
vek maloletých detí, umožňuje otcovi primeraným spôsobom podieľať sa na výchove maloletých detí
a v ďalšom rozvíjaní citových väzieb medzi otcom a deťmi, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok

aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

13. Záverom je potrebné poukázať na to, že v mimosporovných konaniach, ktoré možno začať aj
bez návrhu, súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov (nielen odvolací, ale aj prvoinštančný), a preto
ani nie je potrebné prípadné návrhy, resp. protinávrhy toho-ktorého rodiča zamietať tak, ako to urobil

prvoinštančný súd. Keďže ale tento nedostatok nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust.§ 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).